BINELÍWAMI 42
CANCIÓN sjj-S 44 Una súplica ferviente
¿Piri tamó iʼwírima raʼichia Jeobá yúa ne sulachí jonsa?
“ Mi ni raʼichi ne sulachí jonsa. Tamí iʼwiri, oh, Jeobá” (SAL. 119:145).
JAPI TA JITRA BINEPO
Echi namuti japi ta omeri binea echi oraciones jitra japi anili echi pagótami we nijéwami alí japi uchuwi echoná Biblia.
1, 2. a) ¿Piri namuti isímiré japi ta ke sulachí jonsa raʼichabo Jeobá yúa o japi kuabi namuti anepo? b) ¿Chúsiá ta machí japi Jeobá kipú suwaba japi ta ané?
JAPALÍ mi Jeobá yúa raʼicha, ¿achi mi inili japi mi chopi iyiri namuti bi aní o japi mi ke ne sulachí jonsa raʼicha? Sinéami ta echi riká ikí isini kaachi. ¿Chúsiá? A keʼré japi ta noká wiká namuti, jiti la ti ke me ikiri raʼichia Jeobá yúa o kuabi namuti ta ané. O a keʼré japi ta inili japi ta ke me aʼláala ju, jiti la ti ke ruyésaré suwaba japi ta inili.
2 Echoná Biblia aní japi Jeobá ke me natéami niraa iné japi ta néepo raʼíchali we natéami o we semati japalí ti raʼicha echi yúa, nalí echi ko nakí japi ta ne sulachí jonsa raʼichabo alí ke niraka. Jeobá ko kipú echi japi nijéwami ju (Sal. 10:17). Echi ko kipú suwaba japi ta ané jiti ne bichíwali tamó iʼwírinali (Sal. 139:1-3).
3. ¿Piri náriwami binepo jena binelíwami?
3 Jena binelíwami binepo jepuná náriwami jitra: ¿chúsiá ti ke majásaré ruyea Jeobá suwaba japi ta nata alí japi ta inili?, ¿piri ta nokisáré jiti ta ne sulachí jonsa raʼichabo Jeobá yúa?, ¿piri ta biné echi oraciones jitra japi uchuwi echoná Biblia? alí ¿piri ta nokisáré ata we omona níliaká alí ke ti omérisaká aniyá japi ta inili?
KITI MAJÁ RAʼICHIA JEOBÁ YÚA
4. ¿Piri tamó iʼwírima raʼichia Jeobá yúa ne sulachí jonsa? (Salmo 119:145).
4 Ati inésaká Jeobá japi riká bilé we aʼlá amigo japi nakí japi ta aʼlá pirélipo, ke ti me jilí nirabo ruyea japi ta nata alí japi ta inili. Echi japi osali Salmo 119, iʼwérili isili we aʼlá amigo niya Jeobá yúa. Echi ko ikili namuti we jilírami. Japi riká, jaré ko ikaleka raʼíchili echi jitra (Sal. 119:23, 69, 78). Ayénachó we omona nílili echi namuti jitra japi ke aʼlá isié (Sal. 119:5). Nalí tákoré echi riká nili, echi ko ke majali ne sulachí jonsa raʼichia Jeobá yúa (leeri Salmo 119:145).
5. ¿Chúsiá ti ke riwésaré japi echi chati nátali isima japi ta ke raʼichánalipo Jeobá yúa? Ruyé bilé ejemplo.
5 Jeobá ko nakí japi echi japi nokali namuti we chati, ayénachó echi yúa raʼichama (Is. 55:6, 7). Jiti la ke ti riwésaré japi echi chati nátali isima japi ta riwepo raʼichia Jeobá yúa. Jiti aʼlá inámipo, natabo japi mi biléana simili basalówisia japoná mi ke machí. Echomí mujé ko wikaa o ke mi machí echi buwé. Nalí bilé echoná bitéami a omeri mi iʼwiria jiti mi ku riwimea echi buwé. ¿Achi mi ke iʼwírili tánima echi pagótami jiti mi riwela nili wikasa? Ke. ¡Mujé ko a iʼwírili tánima! Echi riká cho, tákoré mi ke aʼlá isili, ke mi majásaré alí ke mi riwela nílisaré raʼichia Jeobá yúa (Sal. 119:25, 176).
PIRI MI IʼWÍRIMA RAʼICHIA JEOBÁ YÚA NE SULACHÍ JONSA
6, 7. ¿Piri tamó iʼwírima raʼichia Jeobá yúa ne sulachí jonsa? Ruyé bilé ejemplo (ayénachó iné echi nota).
6 Japalí ta ruyé Jeobá suwaba japi ta nata alí japi ta inili, ata aminabi muliwi echi. Ma inepo piri tamó iʼwírima raʼichia Jeobá yúa ne sulachí jonsa.
7 Natabo japi chu isíami ju Jeobá.a Ata aminabi natásaká echi jitra, ke ti me jilí nirabo raʼichia echi yúa ne sulachí jonsa (Sal. 145:8, 9, 18). Echi riká isili bilé hermana Kristine riwéami, japi echi onolá we aparúami nili. Echi ko jéaní: “We ni jilí niraki raʼichia Jeobá yúa jiti ni ke omérili inea japi riká bilé onó. Ani inilie japi echi namuti japi ni ke aʼlá isié, isima japi Jeobá ke tamí galema”. ¿Piri iʼwírili jiti ma ke echi riká inílima? Echi ko jéaní: “Natia japi Jeobá ke siné riwé echi japi binoy galé, tamí iʼwírili jiti ni ke majama. Ani aʼlá machí japi Jeobá ke tamí riwema galea alí tamí iʼwírima tákoré ni isisa jaré namuti japi ke aʼlá ju. Natia japi Jeobá we galéami ju, tamí iʼwiri ruyea suwaba japi ni inili, japi riká echi namuti japi tamí kaníliti alí japi tamí omonáriti”.
8, 9. ¿Chúsiá we aʼlá ju japi ta bachá natabo japi ta anepo Jeobá? Ruyé bilé ejemplo.
8 We aʼlá natabo japi ta anepo. Kecho bijí raʼichia Jeobá yúa, ati omero nárika nokayá jepuná: “¿Piri namuti we jilírami ani ikí jipi? ¿Achi nirú bilé japi ni ke omeri wikawia? ¿Achi ni kulí ikili bilé namuti alí ni newalé japi Jeobá tamí iʼwírima?” (2 Rey. 19:15-19). Ayénachó ti omeri nokayá japi riká isili Jesús: tánipo Jeobá echi namuti we natéami, japi riká echi riwalá jitra, echi Gobiérnowala alí japi echi nakí (Mat. 6:9, 10, TNM).
9 Bilé hermana Aliska riwéami, we jilí nirali raʼichia Jeobá yúa japalí machili japi echi kunala mukumea echi nayulí cáncer jitra. Echi ko jéaní: “Jiti ni we omona nilie, ani natie wiká namuti alí ke ni machiyé piri ni anema Jeobá”. ¿Piri isili echi hermana? Echi ko jéaní: “Kecho raʼichamia Jeobá yúa, ani bachá nata japi ni animea. Jepuná tamí iʼwiri jiti ke nijé bi jitra raʼichama alí japi ni ikí, ayénachó tamí iʼwiri jiti ni aʼlá natama alí kilí nílima japalí ni raʼicha Jeobá yúa”.
10. ¿Chúsiá we aʼlá ju japi ta wilí raʼichabo Jeobá yúa? (Ayénachó iné echi fotos).
10 Kiti we sapubo raʼichia Jeobá yúa. A bichíwali ju japi teeli raʼichia Jeobá yúa, tamó iʼwiri echi muliwia. Nalí ati wilí raʼichásaká echi yúa, a keʼré japi ta wabé aʼlá ruyepo suwaba namuti japi ta inili.b Echi Aliska kunala Elijah riwéami, jéaní: “Ani iʼwérili isimí wisabé niraa raʼichia Jeobá yúa sinibí rawé, nalí ani aminabi mulipi ka nili echi yúa japalí ni wilí raʼicha. Jeobá ko ke siné inea atí echi reloj, jiti la ni omeri wilí raʼichia echi yúa”. Aʼlá nima japi mi echi riká cho isima. Natá chu kabú alí kumi ami omeri wilí raʼichia Jeobá yúa, japoná ke wesi mi nukumema alí mi omérima jiwérika niraa raʼichia, alí iʼwérili isí sinibí echi riká isiá.
Natá chu kabú alí kumi ami omérima wilí raʼichia Jeobá yúa. (Iné echi párrafo 10).
NATÁ ECHI ORACIONES JITRA JAPI UCHUWI ECHONÁ BIBLIA
11. ¿Chúriká tamó iʼwiri natia echi oraciones jitra japi niwali echi pagótami nijéwami chabé piréami? (Ayénachó iné echi recuadro “¿Ami isini kaachi echi riká cho inili?”).
11 Ami iʼwírimiré natia echi oraciones alí canciones jitra japi niwali echi pagótami Jeobá nijéwami chabé piréami. Aʼlá inea japi chúriká ruyeli Jeobá japi nátili alí japi inílili, mi iʼwírima machiyá chúriká mi raʼichama Jeobá yúa. A keʼré japi mi riwimea jaré raʼíchali japi mi omeri néea walubéala anemia Jeobá. Alí mi riwiméeré jaré oraciones japoná echi Jeobá nijéwami anili chopi iyiri namuti japi mi inili alí tali namuti japi mi ayénachó táninali.
12. ¿Piri nárika nokiboa japalí ta leeri bilé oración echoná Biblia?
12 Japalí mi leeri bilé oración echoná Biblia, nárika isí jepuná: “¿Jépuká anili echi raʼíchali, alí piri ikiyá biteili? ¿Achi ni chopi iyiri namuti ikí? ¿Piri ni biné echi jitra?”. Jiti mi machimea echi namuti jitra, a keʼré japi mi aminabi binésaré, nalí we aʼlá nima echi riká isiá. Ma inepo jaré ejemplos.
13. ¿Chu iyiri ju bilé namuti japi ta biné echi oración jitra japi niwali Ana? (1 Samuel 1:10, 11; ayénachó iné echi imagen).
13 (Leeri 1 Samuel 1:10, 11). Japalí Ana anili echi raʼíchali, echi ko ikiyé okuá namuti we jilírami: ke omerie ranelia alí echi biléala Elcaná upila isié japi Ana we risoa nílima (1 Sam. 1:4-7). Ami ikiyáaká bilé namuti we jilírami, ¿piri mi omeri binea echi oración jitra japi niwali Ana? Echi ko wilí isili raʼichia Jeobá yúa ruyea suwaba japi inilie, alí miná ko ku kilí nílili (1 Sam. 1:12, 18). Tamujé ayénachó ku kilí nílipo, ata ruyésaká Jeobá suwaba japi ta nata alí japi ta inili (Sal. 55:22).
Ana ko ne sulachí jonsa raʼíchili Jeobá yúa alí ruyeli japi we omona nilie jiti ke omerie ranelia alí jiti echi biléala Elcaná upila we kawelie echi jitra. (Iné echi párrafo 13).
14. a) ¿Piri bilecho namuti ta biné Ana jitra? b) ¿Chúriká tamó iʼwiri natia japi ta biné echoná Biblia jiti ta machiboa piri namuti anepo Jeobá? (Iné echi nota).
14 Ma jaré bamíali simírisa japalí ochérili echi ranala Samuel, Ana ko yúrili echi sumo sacerdote Elí yúa (1 Sam. 1:24-28). Alí japalí checho raʼíchili Jeobá yúa, Ana ko ne sulachí jonsa matétara iyali jiti echi binoy ineli chúriká Jeobá tibú alí iʼwiri echi japi nijéwami ju (1 Sam. 2:1, 8, 9).c Tákoré Ana a bijí ikiyé namuti jilírami, echi ko nalí ineli chúriká Jeobá iʼwírili. ¿Piri ta biné? Ati ke me jilí nirabo anachia echi jilírami namuti, ati natásaká chúriká tamó iʼwírili Jeobá.
15. ¿Piri ta biné echi oración jitra japi niwali Jeremías? (Jeremías 12:1).
15 (Leeri Jeremías 12:1). Siné kaachi echi profeta Jeremías siwea nílili, jiti ineli japi echi cha nokáami we aʼlá pireili alí japi echi israelitas kawélili echi jitra (Jer. 20:7, 8). Ati we aʼlá machí japi chu inílili Jeremías jiti jipi rawé echi pagótami ayénachó kaweli tamujé jitra alí jiti ta iné japi echi cha nokáami piré japi riká ko we kanilia. Tákoré Jeremías anili japi inílili, echi ko ke siné aneli Jeobá japi cha isíami ju. Nalí inea chúriká Jeobá castigo iyali echi israelitas japi we rasíami nili, echi ko aminabi we bichíwili japi Jeobá wachíniga isíami ju (Jer. 32:19). Tamujé ayénachó oméripo ruyea Jeobá japi ta inili, bichíwika japi echi ko akaréwima suwaba echi chati namuti japi ikí, japalí echi aʼlá iné.
16. ¿Piri ta biné echi oración jitra japi bilé levita niwali? (Salmo 42:1-4; ayénachó iné echi imágenes).
16 (Leeri Salmo 42:1-4). Jenaʼí canción, echi levita anili japi chu inílili we miká asá alí ke omeria napawía jarecho israelitas yúa. A keʼré japi ta echi riká cho inílipo, ati ke omériaká machinia tamujé bitélachi jonsa o ati cárcel mochísaká echi jitra japi ta bichiwi. Japalí ti echi riká ikí, isini kaachi ati iníliporé japi ta aʼlá muchuwi alí isini kaachi ko siwea níliporé. Echi riká nísaká, we aʼlá ju japi ta sinibí ruyepo Jeobá echi namuti japi ta inili. Jepuná tamó iʼwírima aʼlá machiyá japi ta inili alí sinúrika ku inea echi namuti. Japi riká, echi levita ko machili japi a omeri sinúrika walubéala anea Jeobá (Sal. 42:5). Ayénachó nátili japi Jeobá echi tibúe (Sal. 42:8). Ruyea Jeobá suwaba japi ta inili, tamó iʼwírima machiyá chúsiá ti echi riká inili, ku kilí nilia alí tamó iʼwérili iyama anachamia echi namuti jilírami.
Echi levita japi osali Salmo 42, ne sulachí jonsa raʼíchili Jeobá yúa. Ati ruyésaká Jeobá japi ta inili, ati ke me jilí nirabo sinúrika ku inea echi namuti japi ta ikí. (Iné echi párrafo 16).
17. a) ¿Piri ta biné echi oración jitra japi Jonás niwali? (Jonás 2:1, 2). b) ¿Chúriká tamó iʼwiri jaré raʼíchali japi aní echoná Salmos japalí ta ikí namuti we jilírami? (Iné echi nota).
17 (Leeri Jonás 2:1, 2). Echi profeta Jonás niwali jepuná oración japalí echoná waʼlú rochí ropálachi asali. Tákoré ke nijéwili Jeobá, echi ko bichíwili japi Jeobá a binoy kipuma. Wiká echi raʼíchali japi néeli oserúa uchuwi echoná Salmos, jiti la ti machí japi echi ko we aʼlá machili japi aniyé echoná.d Ku néwalayá alí natia japi aní echoná Salmos, iʼwírili we bichiwia japi Jeobá echi iʼwírima. Tamujé echi riká cho nokisáaká we aʼlá binea japi aní echi textos, japalí ti ikisaa namuti jilírami, a keʼré japi ta ku newalabo alí tamó iʼwérili iyama.
KITI RIWÉ RAʼICHIA JEOBÁ YÚA AMINABI ECHI MULÍWIMIA
18, 19. ¿Chúriká tamó iʼwiri Romanos 8:26, 27 ati ke machisáaká chúriká ruyepo Jeobá japi ta inili? Ruyé bilé ejemplo.
18 (Leeri Romanos 8:26, 27, TNM). Isini kaachi japalí ti we omona nili, ke ti machí chúriká ti anepo Jeobá japi ta inili. Nalí echalí ju japalí echi espíritu santo tamó iʼwiri alí “tani” tamujé jitra. ¿Piri aniwáami ju jepuná? Jeobá ko néeli echi espíritu santo jiti echi Biblia osáami oserúa uchama wiká oraciones. Jiti la, japalí ti ke omeria nílisa aniyá japi ta nata, Jeobá ko iné echi oraciones japi oserúa uchuwi echoná Biblia japi riká ko tamujé anila, alí tamó iʼwiri.
19 Natia jepuná namuti we iʼwírili bilé hermana Rusia bitéami, Elena riwéami. Echi ko erta achárami nili jiti raʼichie Jeobá yúa alí leerie echi Biblia. Jiti natie wiká namuti, echi ko we jilí nirali raʼichia Jeobá yúa. Echi hermana ko jéaní: “Ani newalaki japalí ni ke omeria nílisa anachia bilé namuti alí ni ke machisaa piri ni tánima Jeobá, echi ko omeri néea jarecho oraciones japi oserúa uchuwi echoná Biblia alí iné japi riká ko nijé anila”. Ayénachó aní: “Natia jepuná tamí iʼwérili iyali japalí we jilí nili”.
20. Kecho chotasia raʼichia Jeobá yúa, ¿piri ta omeri nokayá?
20 Japalí ti ikí namuti we jilírami, a keʼré japi ta chotasi raʼichia Jeobá yúa, nalí ma ti ke machí piri ta aniyá muchuwi jiti ta we nata echi namuti japi ta ikí. Jiti la, kecho chotasia raʼichia Jeobá yúa, ati omeri kipúa echi audios echi libro Salmos jitra o nokayá japi riká isili David osayá japi ta inili (Sal. 18, 34, 142 alí raʼíchali japi ripá uchuwi). Nalí be, jiti ta suwaba echi cristianos ke chopi iyiri ju, ibili machimea chúriká nokimea kecho raʼichia Jeobá yúa (Sal. 141:2). Mujé, ¿chu iyiri mi isínali?
21. ¿Chúsiá we aʼlá ju japi ta raʼichabo Jeobá yúa ne sulachí jonsa?
21 We ti kanili machiyá japi Jeobá ko we aʼlá inami japi ta inili tákoré ti kecho bijí echi ruyé (Sal. 139:4). Nalí echi ko we kanili tamó kipúa japalí ti echi yúa raʼichi alí japalí iné japi ta we bichiwi echi. Jiti la, ke majabo raʼichia tamujé Onolá Jeobá yúa. Néepo echi raʼíchali echi oraciones jitra japi oserúa uchuwi echoná Biblia. Ruyepo ne sulachí jonsa japi tamó kaníliti alí japi tamó omonáriti. Jeobá ko we aʼláala amigo ju alí sinibí tamó yúa asimea.
CANCIÓN sjj 45 Nijé natámarí japi aní Jeobá
a Iné echi subtítulo “Algunas cualidades sobresalientes de Jehová”, japoná aní “Jehová”, echoná oselí Textos bíblicos para la vida cristiana.
b Ne sojí sinibí echoná napawíliwachi echi hermanos ke wilí noká raʼichia Jeobá yúa.
c Ata machí japi Ana we aʼlá binéami nili echi Onorúami Raʼicháala, jiti japalí Jeobá yúa raʼíchili anili jaré namuti japi osali Moisés (Deut. 4:35; 8:18; 32:4, 39; 1 Sam. 2:2, 6, 7). Ma wiká bamíali simírisa, María, echi Jesús iyela, walubéala aneli Jeobá néeka jaré raʼíchali japi ne sojí chopi iyiri nili echi yúa japi anili Ana (Luc. 1:46-55).
d Japi riká, iné japi aní Jonás 2:3-9 alí Salmo 69:1; 16:10; 30:3; 142:2, 3; 143:4, 5; 18:6 alí 3:8 (echi versículos oserúa uchuwi jenaʼí japi riká Jonás anili).