TSHAPITA 3
Ɔnɛ Lakatonge Diangɔ Tshɛ
DIMI mbeyaka dikambo dimɔtshi dia diambo efula. Onde wɛ nangaka mbeya dikambo diakɔ?. . . Ohenda lonya layɛ. Ohɔkɔnyɛ mpita yayɛ. Kakianɛ ohohemba dia tɔngɔna ɛngɔ kɛmɔtshi. Lonya layɛ koka sala awui efula ndo lɔ koka sala awui akɔ dimɛna. Onde wɛ mbeyaka ɔnɛ lakatonge anya aso?
Eelo, Ɔnɛ lakatonge onyɔ aso, ɛhɛmbɛ aso ndo washo aso mbakatonge ndo anya aso. Nzambi lele She aki Ombetsha a Woke mbakatonge diangɔ sɔ tshɛ. Kema sho ngɛnangɛnaka woho wakatosha Nzambi washo?. . . Sho koka mɛna diangɔ efula l’ekimanyielo ka washo. Sho koka menda alɛmbɔlɛmbɔ. Sho koka menda adiyo wayamɔngɛ ndo olongo wonya wewɔ bule. Sho koka ndo mɛna woho walɛ ana wa tofudu oko tɔnɛ tele lo sango nɛ. Kema ekɔ diambo efula lam’ɛnaso diangɔ nɛ?. . .
Ko akatonge diangɔ nɛ na? Onde onto ɔmɔtshi la lanɛ la nkɛtɛ mbakaditonge? Kema. Anto koka mbika luudu. Koko ndoko onto lakoka tonga adiyo w’ɔmɔngɛla. Anto hawokoke tonga yana ya fudu, dɛmbɔlɛmbɔ kana ɛngɔ kekina tshɛ kasɛna. Onde wɛ mbeyaka dikambo sɔ?. . .
Nzambi mbakatonge diangɔ sɔ tshɛ. Nzambi mbakatonge olongo la nkɛtɛ. Nde mbakatonge ndo anto. Nde mbakatonge pami ka ntondo ndo womoto la ntondo. Yeso lele Ombetsha a Woke aketsha anto dikambo sɔ.—Mateu 19:4-6.
Ngande wakeye Yeso ate Nzambi mbakatonge pami la womoto na? Onde Yeso akɛnyi Nzambi asala dikambo sɔ?. . . Eelo, nde akɛnyi. Yeso aki nde la Nzambi lam’akatonge Nzambi pami la womoto. Yeso mbaki onto lakatongama ntondo oma le Nzambi. Yeso aki ondjelo ndo nde akasɛnaka l’olongo nde la She.
Bible totɛka dia Nzambi akate ate: “Tutungi untu.” (Etatelu 1:26) Onde wɛ mbeyaka Nzambi onto akɔna lakandatɛka awui asɔ?. . . Nde akatɛka Ɔnande. Nde akatɛka ɔnɛ lakayoyaka lanɛ la nkɛtɛ ndo lakawayelɛka Yeso.
Onde dikambo sɔ hasha ɔngɛnɔngɛnɔ? Ohotokokanyiya yema! Lam’ahokamɛso Yeso, sho mbetshamaka oma le ɔnɛ laki kâmɛ la Nzambi lam’akandatongaka nkɛtɛ nyɛ ndo diangɔ dikina tshɛ. Yeso akeke akambo efula lam’akandakambaka nde la She l’olongo. Diakɔ diele Yeso ekɔ mɛtɛ Ombetsha a Woke!
Onde wɛ fɔnyaka dia Nzambi aki kɛtshikɛtshi tsho lo woho wakinde ndamɛ la ntondo ka nde ntonga Ɔnande?. . . Kema. Ko naka nde komonga kɛtshikɛtshi tsho, lande na kakandatonge ditongami dikina diele la lɔsɛnɔ na?. . . Nde akaditonge nɛ dia nde ekɔ Nzambi ka ngandji. Nde akalange di’anto akina nsɛna ndo ngɛnangɛna la lɔsɛnɔ. Sho pombaka mbisha Nzambi losaka lo woho wakandatosha lɔsɛnɔ.
Ɛngɔ tshɛ kakatonge Nzambi mɛnyaka ngandji kande. Nzambi akatonge wonya. Wonya toshaka osase ndo djungudungu. Otondonga aha wonya tshike diangɔ tshɛ diotonga tshitshi yɔɔ ndo ndoko ɛngɔ kotonga la lɔsɛnɔ lanɛ la nkɛtɛ. Onde wɛ hangɛnangɛna lo woho wakatonge Nzambi wonya?. . .
Nzambi kakasale dia mvula yalɔke. Ondo tena dimɔtshi wɛ hangɛnangɛna mvula nɛ dia tɔ koka koshimba dia wɛ tɔkɛnya l’andja wonya walɔtɔ. Koko mvula kimanyiyaka alɛmbɔlɛmbɔ dia vɔ mbola. Lâsɔ, lam’ɛnaso alɛmbɔlɛmbɔ w’amɛna efula, onto akɔna ahombaso mbisha losaka l’ɔtɛ wa dikambo sɔ na?. . . Nzambi. Ndo onto akɔna ahombaso mbisha losaka etena kalɛso elowa ndo tombatomba dia mpɛ efula na?. . . Sho pombaka mbisha Nzambi losaka nɛ dia wonya ndo mvula yakandatonge mbakimanyiya dia diangɔ sɔ mbola.
Ohɔsa di’onto ɔmɔtshi ambokombola ate: ‘Onde Nzambi mbakatonge ndo onto la waa nyama?’ Ngande wayoyokadimola?. . . Ekɔ dimɛna mbôkadimola wate: “Eelo, Nzambi mbakatonge onto la waa nyama.” Ko ayoyotsha naka onto hetawɔ dia Nzambi mɛtɛ mbakatonge anto? Ayoyosala naka onto akɔ ambota ate onto akatombe oma le waa nyama na? Bible hetsha dikambo sɔ. Tɔ mbutaka ɔnɛ Nzambi mbakatonge diangɔ tshɛ diasɛna.—Etatelu 1:26-31.
Koko onto ɔmɔtshi koka kotɛ ate nde bu la mbetawɔ le Nzambi. Lâsɔ ayoyowotɛ na?. . . Lande na kahayotshumɛ luudu lɔmɔtshi lohita ko wɛ mombola wate: “Onto akɔna akake luudu lɔnɛ?” Onto tshɛ mbeyaka dia onto ɔmɔtshi mbakake luudu lakɔ. Luudu kombikama mɛtɛ lɔamɛ.—Heberu 3:4.
Ɛnyata onto akɔ etombatomba kɛmɔtshi. Mbolande wate: “Onto akɔna akatonge etombatomba kɛnɛ?” Ndoko onto lakatonge etombatomba. Ndo oko wele luudu kombikama lɔamɛ mbele ndo etombatomba kotongama tɔamɛ. Onto ɔmɔtshi mbakakitonge. Nzambi mbakakitonge.
Lɔmba onto akɔ dia nde memala ndo mpokamɛ woho wemba fudu mɔtshi. Oma lâsɔ ko wɛ mombola wate: “Akatonge tofudu ndo akatietsha woho wa tɔ memba?” Nzambi mbakasale dikambo sɔ. Nzambi mbakatonge olongo la nkɛtɛ ndo diangɔ tshɛ diele la lɔsɛnɔ! Nde mbasha lɔsɛnɔ.
Koko, onto ɔmɔtshi mbeyaka mbuta ɔnɛ nde mbetawɔka paka kɛnɛ kakokande mɛna. Nde koka mbuta ate: ‘Naka hamɛnyi dikambo la washo ami, kete halakoke mbetawɔ dikambo diakɔ.’ Ɔnkɔnɛ, anto amɔtshi mbutaka ɔnɛ vɔ bu la mbetawɔ le Nzambi nɛ dia vɔ hawokoke mɛna Nzambi.
Ekɔ mɛtɛ dia hatokoke mɛna Nzambi. Bible mbutaka ɔnɛ: ‘Ndoko onto lakoka mɛna Nzambi.’ Ndoko pami, womoto kana ɔna la lanɛ la nkɛtɛ lakoka mɛna Nzambi. Ɔnkɔnɛ, ndoko onto lahomba pemba dia sala osato kana efanelo ka Nzambi. Ndo Nzambi totɛka di’aha sho sala efanelo kande. Lâsɔ Nzambi hatɔngɛnangɛna sho monga la diangɔ dia woho ɔsɔ lo luudu laso.—Etumbelu 20:4, 5; 33:20, Joani 1:18.
Ko naka wɛ hakoke mɛna Nzambi, ngande weyayɛ dia mɛtɛ Nde ekɔ? Ohokana yimba la dikambo nɛ. Onde wɛ koka mɛna lɔpɛpɛ?. . . Kema. Ndoko onto lakoka mɛna lɔpɛpɛ. Koko wɛ koka mɛna akambo wasala lɔpɛpɛ. Wɛ koka mɛna akatshi wasukasuka wonya weta lɔpɛpɛ lo ntahe y’esongo. Diakɔ diele wɛ mbetawɔka dia lɔpɛpɛ lekɔ.
Wɛ koka nto mɛna diangɔ diakatonge Nzambi. Lam’ɛnayɛ dɛmbɔlɛmbɔ kana fudu yasɛna, wɛ mɛnaka ɛngɔ kɛmɔtshi kakatonge Nzambi. Diakɔ dietawɔyɛ dia mɛtɛ Nzambi ekɔ.
Onto ɔmɔtshi koka kombola ate: ‘Akɔna akatonge wonya ndo nkɛtɛ?’ Bible mbutaka ɔnɛ: “[Nzambi] akatungi ulungu la kete.” (Etatelu 1:1) Eelo, Nzambi mbakatonge diangɔ dia diambo sɔ tshɛ! Ngande wakanyiyayɛ lo kɛnɛ kendana la dikambo sɔ na?. . .
Kema monga la lɔsɛnɔ ekɔ dikambo dia diambo? Sho koka mboka nkembo y’amɛna efula ya tofudu. Sho koka mɛna alɛmbɔlɛmbɔ ndo diangɔ dikina diakatonge Nzambi. Ndo sho koka ndɛ diangɔ diakatosha Nzambi.
Sho pombaka mbisha Nzambi losaka l’ɔtɛ w’awui asɔ tshɛ. Ndo kɛnɛ koleki tshɛ ele sho pombaka mbosha losaka l’ɔtɛ watoshande lɔsɛnɔ. Naka sho nangaka mɛtɛ mbisha Nzambi losaka, kete sho pombaka sala dikambo dimɔtshi. Dikambo diakɔna sɔ na?. . . Tayohokamɛka Nzambi ndo tayosalaka kɛnɛ katotɛnde lo Bible. Yoho shɔ mbakokaso mɛnya dia sho nangaka Ɔnɛ lakatonge diangɔ tshɛ.
Sho pombaka mbisha Nzambi losaka lo kɛnɛ tshɛ kakandasale. Woho akɔna na? Adia kɛnɛ kofundami l’Osambu 139:14; Joani 4:23, 24; 1 Joani 5:21; ndo Enyelo 4:11.
[Osato wa lo lɛkɛ 21]
Akatonge diangɔ tshɛ diasɛna?
[Esato wa lo lɛkɛ 22]
Lam’ele onto ɔmɔtshi mbakake luudu, akɔna akatonge alɛmbɔlɛmbɔ, esongo ndo waa nyama?
[Osato wa lo lɛkɛ 25]
Ngande weyayɛ ɔnɛ lɔpɛpɛ lekɔ?