BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ wa Watchtower
Watchtower
BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ
Ɔtɛtɛla
  • BIBLE
  • EKANDA
  • NSANGANYA
  • lv tshap. 13 lk. 144-159
  • Fɛtɛ yahangɛnyangɛnya Nzambi

Ndooko vidɛo yele lo kɛnɛ kɔsɔnyiyɛ.

Otokimwe, munga kakongi etena kakayatelesharjɛki vidɛo.

  • Fɛtɛ yahangɛnyangɛnya Nzambi
  • ‘Nyotshikale lo ngandji ka Nzambi’
  • Ɛtɛ w'awui wahɔnyi
  • Awui wa woho akɔ
  • NƆƐLƐ: LOKOMBO L’OYOYO L’ƆTƐMWƐLƆ WA WONYA
  • KƐNƐ KATA BIBLE LO DIKAMBO DIA NSHI YA EOTWELO
  • PASAKA
  • NYOLAME DIWALA DIANYU PUDIPUDI
  • ONDE TSHELO YA SAKANYA AKƆHƆ WA WANU EKƆ TSHELO YA L’ƆTƐMWƐLƆ?
  • “NYU WANE WATUKAKA [JEHOWA] NGANDJI, NYUHETSHAKI KOLO”
  • TOTOMBOLE NZAMBI LO ƐTƐKƐTA NDO LO ETSHA ASO
  • Onde fɛtɛ tshɛ ngɛnyangɛnyaka Nzambi?
    Woho wa ntshikala lo ngandji ka Nzambi
  • Sɔna dia ntɛmɔla Nzambi
    Kakɔna kakoka Bible tetsha?
  • Shikikala lo ɔtɛmwɛlɔ wa mɛtɛ
    Bible etshatɔ mɛtɛ?
  • Onde fɛtɛ tshɛ ngɛnyangɛnyaka Nzambi?
    Ngɛnangɛnaka la lɔsɛnɔ pondjo pondjo!—Kondja wahɔ oma lo wekelo wa Bible
Enda awui akina
‘Nyotshikale lo ngandji ka Nzambi’
lv tshap. 13 lk. 144-159

TSHAPITA 13

Fɛtɛ yahangɛnyangɛnya Nzambi

‘Nyotetemale mbeya kɛnɛ kangɛnyangɛnya Nkumadiɔndjɔ.’—EFESO 5:10.

1. Weho akɔna w’anto wakotola Jehowa oya le nde, ndo lande na kahombawɔ sɛnaka wolo lo nyuma?

YESO akate ate: “Atemodi wa mete wayotemola Papa lu nyuma la lu mete, ne dia antu wa wuhu oso mbalanga Papa [dia] ndjala atemodi andi.” (Joani 4:23) Etena katana Jehowa anto wa ngasɔ, ɛnyɛlɔ oko wɛ, nde mbakotolaka oya le nde ndo oya le Ɔnande. (Joani 6:44) Ɔsɔ ekɔ mɛtɛ diɛsɛ dia woke! Koko wanɛ walanga akambo wa mɛtɛ wa lo Bible pombaka ‘tetemala mbeya kɛnɛ kangɛnyangɛnya Nkumadiɔndjɔ’ nɛ dia Satana aya manyi lo nkesa anto.—Efeso 5:10; Enyelo 12:9.

2. Lembetshiya woho wɔsa Jehowa wanɛ wahemba dia sanganya ɔtɛmwɛlɔ wa mɛtɛ la wa kashi.

2 Tɔsɛdingole kɛnɛ kakatombe suke la dikona dia Sinai etena kakalɔmbɛ ase Isariyɛlɛ Arɔna dia nde mbasalɛ jambizambi mɔtshi. Oko wakawôtshutshuya, Arɔna aketawɔ mbasalɛ yana ya ngɔmbɛ ya paonyi, ata dia yɔ yekɔ didjidji dia Jehowa. Nde akate ate: “Lui, ayuyala lushi la wuki le [Jehowa].” Onde Jehowa akangɛnangɛna osanganyelo wa ɔtɛmwɛlɔ wa mɛtɛ la wa kashi ɔsɔ? Ndooko. Nɛ dia nde akadiake anto oko nunu sato wakatɛmɔla ekishi. (Etumbelu 32:1-6, 10, 28) Wetshelo akɔna wakondjaso oma lo dikambo sɔ? Naka sho nangaka tshikala lo ngandji ka Nzambi, kete hatohombe ‘munanda ɛngɔ ka mindo’ ndo sho pombaka namaka akambo wa mɛtɛ la wolo tshɛ diaha vɔ mbɔtɔ vadi.—Isaya 52:11; Ezekiyele 44:23; Ngalatiya 5:9.

3, 4. Lande na kahombaso mbidja yimba efula lo atɔndɔ wele lo Bible etena kasɛdingolaso mbekelo ndo fɛtɛ mɔtshi?

3 Lonyangu ko, l’ɔkɔngɔ wa nyɔi k’apɔstɔlɔ wakashimbaka dia apɔstazi mbɔtɔ l’ɔtɛmwɛlɔ wa mɛtɛ, Akristo wa l’ɛlɔmɔ waki konangaka akambo wa mɛtɛ wakatatɛ mbetawɔ mbekelo ndo fɛtɛ y’apanganu yakawayelɛka ɔnɛ y’Akristo. (2 Tesalonika 2:7, 10) Naka sho sɛdingola fɛtɛ mɔtshi ya l’atei ayɔ, kete tayɛna dia yɔ kɛnɛmɔlaka yimba y’andja ɔnɛ koko aha yimba yaki Nzambi. Lo tshɛ kayɔ, fɛtɛ ya l’andja ɔnɛ yekɔ la dui dimɔtshi diɔtɔnɛyɔ: yɔ nomialomiaka nsaki ya demba ndo yɔ sukɛka waetawɔ wa l’ɛtɛmwɛlɔ wa kashi ndo awui w’ɛdiɛngɛ, awui wasalema lo “Babilona ka Wuki.”a (Enyelo 18:2-4, 23) Tatohɛke nto dia Jehowa ndamɛ akɛnyi ditshelo di’apanganu dia kɔlɔ efula diele lo kiɔkɔ ya fɛtɛ efula yasalema ɛlɔ kɛnɛ. Aha la tâmu, polo ndo ɛlɔ kɛnɛ Jehowa hangɛnangɛna fɛtɛ shɔ. Shi woho wɔsande fɛtɛ shɔ pombaka monga dikambo dioleki ohomba le so?—2 Joani 6, 7.

4 Oko weso Akristo wa mɛtɛ, sho mbeyaka dia fɛtɛ mɔtshi hayɔngɛnyangɛnya Jehowa. Koko sho pombaka ndjashikikɛ diaha ndjasha lo weho wa fɛtɛ shɔ. Sɛdingola lande na kahangɛnangɛna Jehowa fɛtɛ shɔ ayokeketsha yɛdikɔ yaso ya mbewɔ oseka ɛngɔ tshɛ kakoka toshimba dia sho tshikala lo ngandji ka Nzambi.

NƆƐLƐ: LOKOMBO L’OYOYO L’ƆTƐMWƐLƆ WA WONYA

5. Lande na kakokaso ndjashikikɛ dia Yeso kombotɔ lo Ngɔndɔ ka dikumi l’ahende 25?

5 Bible hatɛkɛta dia Yeso akasale fɛtɛ ka lushi lakandotɔ. Ndo datɛ shikaa diakandotɔ hadieyama. Koko, sho kokaka monga l’eshikikelo dia nde kombotɔ lo Ngɔndɔ ka dikumi l’ahende 25 nɛ dia lo lɛkɛ lakandotɔ, tshitshi mongaka efula lo nshi shɔ.b Luka akafunde dia l’etena kakotɔ Yeso, “alami w’ekoko, waki l’usui” walama ɛkɔkɔ awɔ. (Luka 2:8-11) Otondonga vɔ waki la mbekelo ka ‘mongaka l’oswe’ ɔnɔnyi w’otondo, tshike Luka totondɔtɛkɛta dikambo sɔ. Koko, lam’ele lo Ngɔndɔ ka dikumi l’ahende loonge l’ekama ndo avula ndɔka efula la Bɛtɛlɛhɛma, ɛkɔkɔ wotonga lo lokoto ndo alami totowonga “l’usui.” Ndo nto, Yɔsɛfu la Mariya wakatshu la Bɛtɛlɛhɛma nɛ dia Kayisa Angusta akadjanga dia anto tshɛ fundja nkombo l’abuku wa lɛɛta. (Luka 2:1-7) Hatɔfɔnya dia Kayisa otɔlɔmba anto wakatonaka lowandji l’ase Rɔma dia vɔ ntshɔ lo ngelo ya watshɛwɔ lo nshi ya tshitshi efula shɔ.

6, 7. a) Oma lende akaye mbekelo efula yendana la fɛtɛ ka Nɔɛlɛ? b) Otshikitanu akɔna wele lam’asa weshasha washana anto lo Nɔɛlɛ la wɛnɛ washana Akristo wa mɛtɛ?

6 Fɛtɛ ka Nɔɛlɛ hatumbi oma l’Afundelo, koko tɔ ndja oma lo fɛtɛ y’apanganu yele oko Satirnalɛ y’ase Rɔma yakasalemaka dia tombola Satirnɛ, jambizambi ya dikambɔ. Woho akɔ wâmɛ mbele, lo ndjela dibuku dimɔtshi (New Catholic Encyclopedia), atɛmɔdi wa jambizambi yelɛwɔ Mithra mbakashikikɛ Ngɔndɔ ka dikumi l’ahende 25 oko lushi la “fɛtɛ ka eotwelo ka wonya wahalɛmbiama.” “Fɛtɛ ka Nɔɛlɛ kakatatɛ l’etena kakayashaka ase Rɔma efula l’ɔtɛmwɛlɔ wa wonya,” ntambe oko shato l’ɔkɔngɔ wa nyɔi ka Kristo.

7 Lo nshi ya fɛtɛ shɔ, apanganu wakashanaka weshasha ndo wakalɛka ndo wakanɔka, awui wasalema ɛlɔ kɛnɛ lo fɛtɛ ka Nɔɛlɛ. Oko wakidiɔ lo nshi shɔ ndo wasalemadiɔ nshi nyɛ, anto hawoshana weshasha lushi la Nɔɛlɛ lo ndjela kanyi yele lo 2 Koreto 9:7, lɛnɛ adiaso ɔnɛ: “Untu l’untu akimo uku akandati l’utema andi, aha la lunyangu, aha la khudu, ne dia [Nzambi] nangaka untu latukimoka l’ongenongeno.” Ngandji mbatshutshuya Akristo wa mɛtɛ dia mbishana weshasha ndo vɔ hawoshana weshasha lo datɛ dimɔtshi shikaa ndo nto l’etena kashanawɔ, vɔ hawolongamɛ dia anto akina mbasha vɔ lawɔ. (Luka 14:12-14; Etsha 20:35) Lâdiko dia lâsɔ, vɔ ngɛnangɛnaka woho wambowotshungɔ oma lo ekiyanu ndo ekakatanu wonga la anto efula wɔsa abasa lo nshi ya Nɔɛlɛ.—Mateu 11:28-30; Joani 8:32.

8. Onde waa astrɔlɔgɛ wakela Yeso weshasha dia sala fɛtɛ ka eotwelo kande? Lembetshiya.

8 Koko, anto amɔtshi mbeyaka mbuta ɔnɛ, shi waa astrɔlɔgɛ wakela Yeso weshasha dia sala fɛtɛ ka eotwelo kande? Kema. Weshasha wakawakimɔ aki tsho yoho ya mɛnya dilɛmiɛlɔ diaki la wɔ le onto la lokumu efula oko waki mbekelo ya lo nshi yakafundamaka Bible. (1 Khumi ya Dikanga 10:1, 2, 10, 13; Mateu 2:2, 11) Lo mɛtɛ, waa astrɔlɔgɛ kondja l’otsho wakotɔ Yeso. Vɔ wakayoyaka ngɔndɔ mɔtshi l’ɔkɔngɔ wa Yeso mbotɔ, lâsɔ ko nde aya ɔna dikɛnda lakasɛnaka lo luudu lɔmɔtshi koko aha ɔna ashashi laki l’elelo ka waa nyama.

KƐNƐ KATA BIBLE LO DIKAMBO DIA NSHI YA EOTWELO

9. Kakɔna kakasalema lo fɛtɛ ya eotwelo yatɛkɛtama lo Bible?

9 Kânga mbele eotwelo k’ɔna lele la demba dia dimɛna ôkongaka nshi tshɛ dui di’ɔngɛnɔngɛnɔ efula, ndoko dihole diatɛkɛta Bible dia okambi ɔmɔtshi waki Jehowa akasale fɛtɛ ka eotwelo. (Osambu 127:3) Onde mbohɛ mbakawohɛ dia funda? Ndoko, nɛ dia Bible tɛkɛtaka dia fɛtɛ hiende ya eotwelo: kaki Farawɔ ka l’Edjibito la kaki Hɛrɔdɛ Antipa. (Etatelu 40:20-22; Mako 6:21-29) Koko, Bible tɛkɛtaka dia fɛtɛ shɔ lo yoho ya kɔlɔ, djekoleko lo fɛtɛ ka hende nɛ dia lo fɛtɛ kɛsɔ mbakawahembola Joani Obatizanyi ɔtɛ.

10, 11. Ngande wakɔsaka Akristo wa ntondo fɛtɛ ka eotwelo, ndo lande na?

10 Lo ndjela dibuku dimɔtshi (The World Book Encyclopedia) “Akristo wa lo ntambe ka ntondo wakɔsaka dia sala fɛtɛ ka eotwelo k’onto ɔmɔtshi ekɔ tshelo y’apanganu.” Ɛnyɛlɔ, ase Ngirika w’edjedja wakɔsaka dia onto tshɛ ekɔ la nyuma kɛmɔtshi kokokɛ kaya ndjokimanyiya lo eotwelo kande ndo kôlama lɔsɛnɔ lande l’otondo. Dibuku dimɔtshi (The Lore of Birthdays) mbutaka dia nyuma kɛsɔ “kaki la diɔtɔnganelo di’ehekesa la jambizambi yakanga lushi lakotɔ onto akɔ.” Lâdiko dia lâsɔ, oma ko edjedja fɛtɛ ya eotwelo yaki la diɔtɔnganelo la diendja dia tɔɔtɔ ndo la alɔhɔ.

11 Ekambi waki Nzambi kotonaka mbekelo yendana la fɛtɛ ka eotwelo paka l’ɔtɛ w’ɔnɛ yɔ yakaye oma le apanganu ndo yaki la diɔtɔnganelo l’ɛdiɛngɛ, koko vɔ wakayitonaka ndo l’ɔtɛ wa tɔndɔ dimɔtshi. Lande na kataso ngasɔ? Vɔ waki apami la wamato waki l’okitshakitsha, waki kɔmbɔsaka dia eotwelo kawɔ kaki dui di’ohomba efula dia mbohɔmaka.c (Mika 6:8; Luka 9:48) Koko, vɔ wakatombolaka Jehowa ndo wakawokaka losaka l’ɔtɛ wa woshasha wa nɛmɔ efula wa lɔsɛnɔ wakandawasha.d—Osambu 8:3, 4; 36:9; Enyelo 4:11.

12. Ngande wakoka lushi laso la nyɔi ndeka lushi laso la eotwelo ɔlɔlɔ?

12 Etena kavɔwɔ, wanɛ tshɛ watshikala la kɔlamelo le Nzambi mbohɔmaka le nde ndo wekɔ la eshikikelo ɔnɛ wayonga la lɔsɛnɔ lo nshi yayaye. (Jobo 14:14, 15) Undaki 7:1 mbutaka ɔnɛ: “Lukumu l’ololo ndeka malashi ololo, la lushi la nyoi ndeka lushi la mbuto ololo.” “Lukumu” lɔsɔ ele lokumu l’ɔlɔlɔ longa la so etena kakambɛso Nzambi olimu la kɔlamelo. Tolembete dia fɛtɛ ɔtɔi kahomba Akristo sala hendana la eotwelo kaki Yeso, koko tɔ mendanaka la nyɔi ka Yeso lele “lukumbu” lande lekɔ ohomba dia sho kondja panda.—Luka 22:17-20; Heberu 1:3, 4.

PASAKA

13, 14. Lande na kele osalelo wa Pasaka bu dimɛna le Akristo wa mɛtɛ?

13 Pasaka ekɔ fɛtɛ kasala ase Lokristokristo katawɔ dia mbohɔka eolwelo ka Kristo oma lo nyɔi. Ko onde Kristo akadjanga dia anto mbohɔka eolwelo kande? Ndooko. Abuku w’ɛkɔndɔ wa l’andja ɔnɛ totɛka dia Akristo wa lo ntambe ka ntondo kosalaka pasaka ndo fɛtɛ kɛsɔ ndja oma lo mbekelo y’edjedja y’apanganu. Dibuku dimɔtshi (The Encyclopœdia Britannica) mbutaka ɔnɛ: “Ndoko dihole diatɛkɛtama di’osalelo wa fɛtɛ ka Pasaka lo Daka di’Oyoyo. . . . Akristo wa ntondo kɔmbɔsaka dia nshi mɔtshi yaki nshi y’ekila.”

14 Onde Jehowa mbetawɔka fɛtɛ koye oma le apanganu oko eohwelo ka eolwelo ka Ɔnande? Ndooko! (2 Koreto 6:17, 18) Lo mɛtɛ, Afundelo hawodjanga ndo hawetawɔ dia anto mbohɔka eolwelo ka Yeso. Lâsɔ, sala dikambo sɔ lo lokombo la jambizambi mɔtshi ya kashi mɛnyaka di’onto bu la kɔlamelo le Jehowa.

NYOLAME DIWALA DIANYU PUDIPUDI

15, 16. a) Lande na kahomba anto wayanga tshukana sɛdingola mbekelo yendana la diwala yasalema lo ngelo kawɔ lo ndjela atɔndɔ wa lo Bible? b) Kakɔna kahomba Akristo mbidja yimba lo kɛnɛ kendana la wokelo w’eponga kana wa diangɔ dikina l’olongo?

15 Kema edja, “[hawoka] diui dia utshuki a wadi kuyanga dia wumuntu lutshukami [lo Babilɔna ka Woke] ntu.” (Enyelo 18:23) Lande na? Lo yɛdikɔ mɔtshi, ekɔ l’ɔtɛ wa ditshelo diendana la awui w’ɛdiɛngɛ diasalema lɔkɔ diakoka ndanya diwala oma ko lushi la tshuki.—Mako 10:6-9.

16 Mbekelo tshikitana lo ndjela wodja la wodja. Mbekelo mɔtshi yakoka mɛnama diele oko bu kɔlɔ mbeyaka ndja oma lo ditshelo di’oma lo Babilɔna diakawɔsaka dia diɔ pomuyaka atshukanyi ndo anto wakawelɛka lo fɛtɛ ka diwala “lukulu l’olo.” (Isaya 65:11) Mbekelo kɛmɔtshi ele ka mbokaka eponga kana diangɔ dikina l’olongo. Tshelo shɔ ndja oma lo dietawɔ dia ɔnɛ diangɔ dia ndɛ mbututadiaka kɛlɛ ka nyuma ya kɔlɔ diaha yɔ salɛ atshukanyi kɔlɔ. Ndo nto, oma ko nshi y’edjedja eponga mbɔsamaka oko didjidji dia diwotshi, ɔngɛnɔngɛnɔ ndo lolombe. Mbokɛmaka hwe dia wanɛ walanga tshikala lo ngandji ka Nzambi pombaka tona dia ndjadja mindo la mbekelo yɔtɔnɛ la dikanyiyakanyiya.—2 Koreto 6:14-18.

17. Atɔndɔ akɔna wele lo Bible wahomba nɔmbɔla oyadi wanɛ walɔngɔsɔla fɛtɛ ka diwala kana wanɛ welamɛ lo fɛtɛ kakɔ?

17 Woho akɔ wâmɛ mbele, ekambi waki Jehowa tonaka ditshelo diasalema lo andja ɔnɛ diakoka ndanya nɛmɔ diele la waa fɛtɛ y’awala awɔ ndo diakoka takanya nkum’etema y’anto akina. Ɛnyɛlɔ, vɔ hawɔtɛkɛta ɛtɛkɛta wa mindo kana tɔsɛkɛsɛkɛ tendana la tenyi dia demba dia diwotshi takoka mbotsha atshukanyi w’eyoyo ndo anto akina sɔnyi. (Tukedi 26:18, 19; Luka 6:31; 10:27) Vɔ mbewɔka nto dia sala fɛtɛ ya kawotake yahakɛnɛmɔla wɛdimo koko yɛnya ‘ekondjelo kele l’onto lo sɛkɛ.’ (1 Joani 2:16) Naka wɛ ekɔ lo nɔngɔsɔla diwala, kete tohɛke pondjo dia Jehowa nangaka dia lushi la lânde lɔsɔ tshikala lushi layoyohɔka l’ɔngɛnɔngɛnɔ koko aha la lonyangu.e

ONDE TSHELO YA SAKANYA AKƆHƆ WA WANU EKƆ TSHELO YA L’ƆTƐMWƐLƆ?

18, 19. Kakɔna kata dibuku dimɔtshi dia l’andja ɔnɛ lo kɛnɛ kendana la kiɔkɔ ya mbekelo ka memɛka ndo sakanyaka akɔhɔ wa wanu, ndo lande na katona Akristo mbekelo kɛsɔ?

18 Mbala efula, lo fɛtɛ ya awala ndo lo fɛtɛ nkina anto mongaka la mbekelo ka memɛka akɔhɔ awɔ wa wanu l’olongo ko mbasakanya ndo l’ɔkɔngɔ diko nnɔ wanu akɔ lo lokombo l’onto ɔmɔtshi. Dibuku dimɔtshi (International Handbook on Alcohol and Culture) diakatondjama lo 1995 mbutaka ɔnɛ: “Ondo [mbekelo kɛsɔ] . . . kekɔ mbekelo kɛmɔtshi kakaye oma lo elambo wa ɛnɔnɔ kɛmɔtshi k’ekila kakawalambolaka tozambizambi lo nshi y’edjedja . . . dia tɔ mbetawɔ dɔkɔlɔkɔ kana dɔmbɛlɔ diakawataka lo tshena pe ɔnɛ ‘alombe,’ kana ‘onge la demba dia dimɛna!’”

19 Ekɔ mɛtɛ dia le anto efula nnɔ lo lokombo l’onto ɔmɔtshi bu tshelo yendana la ɔtɛmwɛlɔ kana yoye oma lo dikanyiyakanyiya. Koko, mbekelo ka memɛka akɔhɔ wa wanu l’olongo mbeyaka mbɔsama oko onto lalɔmba olongo, mbuta ate wolo ɔmɔtshi woleki wɔnɛ wokongaka l’anto ɛtshɔkɔ lo yoho yahɔtɔnɛ la Afundelo.—Joani 14:6; 16:23.f

“NYU WANE WATUKAKA [JEHOWA] NGANDJI, NYUHETSHAKI KOLO”

20. Fɛtɛ yakɔna yasala anto efula yahomba Akristo mbewɔ kânga mbeyɔ hayɔtɔnɛ l’awui w’ɔtɛmwɛlɔ, ndo lande na?

20 Babilɔna ka Woke mbele lo kiɔkɔ lo yoho yɛnama hwe kana lo woshɛshɛ ya woho wambolana ɛlɛmbɛ wa lo andja ɔnɛ wendana la lɔkɛwɔ. Wedja ɛmɔtshi nɔngɔsɔlaka ɔnɔnyi tshɛ fɛtɛ mɔtshi ya weke yanɔ anto nkombe ya sɔnyi ndo yafuna anto woho weyanawɔ apami la apami ndo wamato la wamato. Onde ayonga dimɛna dia ‘onto loka Jehowa ngandji’ ntshɔ toyasha lo awui asɔ kana mbaenda? Onde onto lasala ngasɔ mɛnyaka dia nde mɛtɛ mpetshaka kɛnɛ kele kɔlɔ? (Osambu 1:1, 2; 97:10) Ekɔ dimɛna efula mɛtɛ dia mbokoya dionga diaki l’omembi ɔmɔtshi w’esambo wakalɔmbɛ Jehowa ate: “Unya ashu ami uma l’akambu w’anyanya”!—Osambu 119:37.

21. Etena kakɔna kakoka Okristo tshɛ mbɔsa yɛdikɔ lo ndjela nkum’otema kande dia kana nde kokaka sala fɛtɛ kɛmɔtshi kana bu?

21 Lo nshi yasalema fɛtɛ mɔtshi ya lo andja ɔnɛ, Okristo pombaka monga la yewo diaha lɔkɛwɔ lande konya anto akina dia vɔ mbuta ɔnɛ nde ekɔ lo sala fɛtɛ shɔ. Ɔpɔstɔlɔ Paulo akafunde ate: “Okone kana nyayole, kana nyayono, kana dikambu tshe diayunyutsha, nyutshi [akambo tshɛ] dia lutumbu la [Nzambi].” (1 Koreto 10:31; enda kiombo yele l’ɔtɛ a dui ɔnɛ: “Woho wa mbɔsa tɛdikɔ t’amɛna.”) Lo wedi okina, naka mɛnamaka dia mbekelo kana fɛtɛ kɛmɔtshi hɔtɔnɛ la awui w’ɔtɛmwɛlɔ wa kashi, hayatambiya lo awui wa pɔlitikɛ kana hendana l’awui wa ngandji ka wodja ndo hasekola atɔndɔ wa lo Bible, kete Okristo tshɛ kokaka mbɔsa yɛdikɔ yande ndamɛ dia kana nde ayokisala kana bu. Koko nde pombaka kanɛ anto akina diaha nde koma otamba wa takanya le wɔ.

TOTOMBOLE NZAMBI LO ƐTƐKƐTA NDO LO ETSHA ASO

22, 23. Ngande wakokaso sambisha dimɛna lo kɛnɛ kendana la ɛlɛmbɛ wosembwe waki Jehowa?

22 Anto efula mbɔsaka dia nshi ya fɛtɛ ya weke ekɔ waaso wa vɔ ngɛnangɛna kâmɛ la nkumbo ndo la angɛnyi awɔ. Ɔnkɔnɛ, naka onto ɔmɔtshi ambota wotata dia kɛnɛ kata Afundelo amboleka wolo ndo bu la ngandji, kete sho kokaka mbolembetshiya la ngandji tshɛ di’Ɛmɛnyi wa Jehowa mbɔsaka waaso wangɛnangɛnawɔ kâmɛ la nkumbo yawɔ ndo la angɛnyi awɔ la nɛmɔ. (Tukedi 11:25; Undaki 3:12, 13; 2 Koreto 9:7) Tekɔ l’ɔngɛnɔngɛnɔ dia monga kâmɛ la anto wokaso ngandji ɔnɔnyi w’otondo. Koko lam’ele sho mbokaka Nzambi ngandji ndo ngɛnangɛnaka ɛlɛmbɛ ande wosembwe, sho hatolange sɔhanya waaso w’ɔngɛnɔngɛnɔ asɔ la mbekelo yahangɛnyangɛnya Nzambi.—Enda kiombo yele l’ɔtɛ a dui ɔnɛ: “Ɔtɛmwɛlɔ wa mɛtɛ mbishaka ɔngɛnɔngɛnɔ w’efula.”

23 Ɛmɛnyi wa Jehowa ɛmɔtshi wakasawola dimɛna la anto wele l’etema w’ɛlɔlɔ lo kamba la awui wele lo tshapita 16 ya dibuku Bible etshatɔ mɛtɛ?g Tatohɛke dia oyango wele la so ekɔ wa munanda etema w’anto koko aha dia towaɛnya dia sho mbêya. Ɔnkɔnɛ, sho pombaka monga la dilɛmiɛlɔ, la memakana ndo ‘ɛtɛkɛta aso wongake nshi tshɛ amɛna ndo wasɔhanyemake la lɛhɔ.’—Kolosai 4:6.

24, 25. Ngande wakoka ambutshi kimanyiya anawɔ dia vɔ keketsha mbetawɔ kawɔ ndo ngandji kokawɔ Jehowa?

24 Oko weso ekambi waki Jehowa, sho mbeyaka akambo efula. Sho mbeyaka lande na ketawɔso ndo kasalaso awui amɔtshi ndo katonaso awui akina. (Heberu 5:14) Ɔnkɔnɛ, ambutshi nyetshake ananyu dia vɔ kanaka yimba la atɔndɔ wa lo Bible. Lo sala ngasɔ, nyayokeketsha mbetawɔ kawɔ, nyayowakimanyiya dia vɔ mbeya kadimola wanɛ wawambola awui wendana la dietawɔ diawɔ lo kamba la Afundelo ndo nyayowakimanyiya dia mbeya dia Jehowa mbaokaka ngandji.—Isaya 48:17, 18; 1 Petero 3:15.

25 Wanɛ tshɛ watɛmɔla Nzambi “lu nyuma la lu mete” mbewɔka aha tsho fɛtɛ yahetawɔma lo Afundelo, koko vɔ salaka la wolo dia monga la losembwe lo akambo tshɛ wa lo lɔsɛnɔ. Ɛlɔ kɛnɛ, anto efula mɛnaka dia losembwe hafute. Koko oko wayotodiɛna lo tshapita yayela, mboka ya Nzambi mongaka nshi tshɛ amɛna woleki.

[Nɔtɛ ya l’ɛse ka dikatshi]

a Enda kiombo yele l’ɔtɛ a dui ɔnɛ: “Onde dimi pombaka ndjasha lo fɛtɛ kɛnɛ?” Fɛtɛ mɔtshi ya shikaa tɛkɛtama lo Index des publications Watch Tower wakatondjama oma le Ɛmɛnyi wa Jehowa.

b Lo ndjela kɛnɛ kata Bible ndo ɛkɔndɔ wa l’andja ɔnɛ, fɔnyamaka dia Yeso akotɔ lo ɔnɔnyi 2 N.T.D. lo ngɔndɔ k’ase Juda ka Etanima, ngɔndɔ kɔtɔnɛ la Ngɔndɔ ka divwa kana ka dikumi lo alamanaka wa nshi nyɛ.—Enda Étude perspicace des Écritures, vɔlimɛ 2, lɛkɛ 21, akatondjama oma le Ɛmɛnyi wa Jehowa.

c Enda kiombo yele l’ɔtɛ a dui ɔnɛ: “Nshi ya ‘ekila’ ndo ɔtɛmwɛlɔ wa Satana.”

d Sheke y’Ɛlɛmbɛ yakataka dia womoto pombaka nambola Nzambi olambo wa pɛkato l’ɔkɔngɔ wa nde mbota. (Akambu w’Asi Lewi 12:1-8) Ɔlɛmbɛ ɔsɔ wakawaoholaka la wolo tshɛ dia anto sambiyaka anawɔ pɛkato lo eotwelo kawɔ, wakakimanyiyaka ase Isariyɛlɛ dia vɔ monga la kanyi y’ɔlɔlɔ lo kɛnɛ kendana la eotwelo k’ɔna ndo wakashimbaka dia vɔ mbetawɔ mbekelo y’apanganu yendana la eotwelo k’ɔna.—Osambu 51:5.

e Enda asawo ahende wendana la fɛtɛ ya awala lo Tshoto y’Etangelo ya Ngɔndɔ ka dikumi l’ɔtɔi 1, 2006, lɛkɛ 12-27, ndo dia sato lo Tshoto y’Etangelo ya lo Falase ya Ngɔndɔ ka dikumi 15, 2006, lɛkɛ 28-31.

f Enda Tshoto y’Etangelo ya Ngɔndɔ ka hende 15, 2007, lɛkɛ 30-31, lo Falase.

g Diakatondjama oma le Ɛmɛnyi wa Jehowa.

[Kiombo ya lo lɛkɛ 148]

ONDE DIMI POMBAKA NDJASHA LO FƐTƐ KƐNƐ?

Tɔndɔ: “Nyumo uma l’atei awo, nyuyatuli uma le wo, mbata Khumadiondjo, tanyunandaki engo ka kolo; ku dimi layunyulungula.”—2 Koreto 6:17.

Ambola amɔtshi wakokayɛ ndjambola lo kɛnɛ kendana la fɛtɛ kana la mbekelo kɛmɔtshi kasala anto efula

▪ Onde tɔ ndja mɛtɛ oma lo mbekelo la wetshelo wa l’ɔtɛmwɛlɔ wa kashi mbidja ndo awui w’ɛdiɛngɛ?—Isaya 52:11; 1 Koreto 4:6; 2 Koreto 6:14-18; Enyelo 18:4.

▪ Onde tɔ tombolaka onto ɔmɔtshi, okongamelo ɔmɔtshi kana drapo dia wodja lo tshambandeko?—Jeremiya 17:5-7; Etsha 10:25, 26; 1 Joani 5:21.

▪ Onde tɔ mbidiyaka wodja kana dioho dimɔtshi lâdiko dia akina?—Etsha 10:34, 35; 17:26.

▪ Onde tɔ kɛnɛmɔlaka ‘yimba y’andja ɔnɛ’ yalɔshana la nyuma k’ekila kaki Nzambi?—1 Koreto 2:12; Efeso 2:2.

▪ Onde dimi ndjasha lɔkɔ ayotakanya anto akina?—Romo 14:21.

▪ Naka lambɔsa yɛdikɔ yaha kisala, ngande wayomolembetshiya anto akina la dilɛmiɛlɔ tshɛ lande na kahamakisale? —Romo 12:1, 2; Kolosai 4:6.

Avɛsa wayela anɛ mbeyaka kokimanyiya nto dia mbisha ekadimwelo lo kɛnɛ kendana la fɛtɛ yasala anto efula:

▪ Ase Isariyɛlɛ waki komonga la kɔlamelo “wakekesanela l’asi wedja, wakeki ditshelu diawo.”—Osambu 106:35.

▪ “One leli la kolamelu lu diango diuleki tshitshe, eko la kolamelu ndu lu diango diuleki efula. One leli la lukesu lu diango diuleki tshitshe, eko la lukesu ndu lu diango diuleki efula.”—Luka 16:10.

▪ “Nyu nyaha wa la kete.”—Joani 15:19.

▪ “Nyu hanyeyi no dikoho dia Khumadiondjo, ndu dikoho di’edienge.”—1 Koreto 10:21.

▪ “Nshi yakanyayelaka saki y’asi wedja yakakuki, lam’akanyakendakendaka lu akambu wa kolo, la songu ya munanyi, la dinwelo dia wanu, la engenongeno wa kolo, la mindju yakanyadjoka wanu, la ditemwelo dia dikishi dia wononyi.”—1 Petero 4:3.

[Kiombo ya lo lɛkɛ 150]

NSHI YA “EKILA” NDO ƆTƐMWƐLƆ WA SATANA

Lushi loleki woke l’ɔtɛmwɛlɔ welamɛ ɔnɛ ɔtɛmwɛlɔ wa Satana ele lushi la eotwelo. Lande na? Nɛ dia ase ɔtɛmwɛlɔ ɔsɔ mbutaka dia onto tshɛ ekɔ jambizambi naka nde nanga monga ngasɔ. Ɔnkɔnɛ, etena kasala onto fɛtɛ ka eotwelo kande, nde ekɔ lo sala fɛtɛ ka eotwelo ka jambizambi mɔtshi. Lo mɛtɛ, anto efula bu la kanyi ya lokaki ya kɔlɔ efula shɔ. Koko, dibuku dimɔtshi (The Lore of Birthdays) mbutaka ɔnɛ: “Fɛtɛ nkina ngɛnyangɛnyaka otema w’onto, koko fɛtɛ ka eotwelo ngɛnyangɛnyaka ngandji kayaoka onto ndamɛ.”

Fɛtɛ nkina hiende yoleki “ekila” ya lo alamanaka w’ase ɔtɛmwɛlɔ wa Satana ele otsho wa Walpurgis la Halloween. Lo ndjela dibuku dimɔtshi diatɛkɛta dikambo dia waa fɛtɛ, “akanga wa alɔka ntshɔka lo lushi lawɔ l’ekila” l’otsho wa Walpurgis, mbuta ate Ngɔndɔ ka nɛi 30 otsha la tohotɔ Ngɔndɔ ka tanu 1.

[Kiombo ya lo lɛkɛ 156]

ƆTƐMWƐLƆ WA MƐTƐ MBISHAKA ƆNGƐNƆNGƐNƆ W’EFULA

Jehowa, ‘Nzambi k’ɔngɛnɔngɛnɔ’ nangaka di’ekambi ande vɔ lawɔ monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ. (1 Timote 1:11) Dui sɔ mɛnamaka lo avɛsa wayela anɛ:

“One leli la utema w’ongenongeno, atuyalaka la dambu diahashili.”—Tukedi 15:15.

“Keli dimi nti: Nduku diese diuleki le wo, uku ngenangena la ntsha ololo lam’ekiwo la lumu. Ushasha wa [Nzambi] le untu tshe one: nde, no la ngenangena l’ulimu andi.”—Undaki 3:12, 13.

“Kanga lukumu atusanguyaka akambu wa lukumu, la uma lu akambu wa lukumu, mbatundushikikalaka.”—Isaya 32:8.

“Nyuyi le mi, nyu tshe watukambaka ndu weli la wetshu wa wulu, ku dimi layunyusha mumuya. . . . Ne dia lokoho lami leko ololo, la ushiko ami weko usadi.”—Mateu 11:28, 30.

“Nyu nyayeya akambu wa mete, ku akambu wa mete wayunyutshungula.”—Joani 8:32.

“Untu l’untu akimo uku akandati l’utema andi, aha la lunyangu, aha la khudu, ne dia [Nzambi] nangaka untu latukimoka l’ongenongeno.”—2 Koreto 9:7.

‘Olowa wa nyuma wele ngandji, ɔngɛnɔngɛnɔ, wɔladi, kɛtshi, ɔlɔlɔ.’—Ngalatiya 5:22.

“[O]lua wa yanyi weli tshe ololo la uluwanyi la mete.”—Efeso 5:9.

[Kiombo ya lo lɛkɛ 158, 159]

WOHO WA MBƆSA TƐDIKƆ T’AMƐNA

Tena dimɔtshi, sho pomanaka la akambo wadja ngandji kokaso Jehowa l’ohemba ndo hateye dimɛna woho wa kamba la atɔndɔ wele lo Bible. Ɛnyɛlɔ, mbeyaka monga ko, lushi la fɛtɛ kɛmɔtshi olonganyi aso wele bu ombetawudi ambotɔlɔmba dia sho ntshɔ la nde dia tɔlɛ kâmɛ l’ase nkumbo kande tshɛ. Akristo amɔtshi mbeyaka mbetawɔ ndo akina mbeyaka tona. Naka Okristo ambetawɔ dia ntshɔ, kete kɛnɛ kayondotosala lɛkɔ pombaka mɛnya hwe dia nde hayasha lo fɛtɛ ya l’andja ɔnɛ ndo nde akaye paka dia ndjosanga tsho lonya l’ewotɔ.

Ayonga dimɛna di’Okristo sawola ntondo l’olonganyi ande wele bu ombetawudi ndo mbewoya la dilɛmiɛlɔ tshɛ dia ayonga kɔlɔ etena kayolanga ase nkumbo ndjela mbekelo yendana la fɛtɛ ko nde hayasha lo mbekelo yakɔ. Olonganyi ande wele kema ombetawudi mbeyaka mbɔsa yɛdikɔ ya vɔ ndjotshɔ lushi lokina.—1 Petero 3:15.

Ko kakɔna kayosala Okristo wa womoto naka omɛnde ekɔ lo tshininala dia paka vɔ ntshɔ l’ɔkɔngɔ wa nde kana la nde yimba ngasɔ? Nde mbeyaka mbuta dia oko wele omɛnde owandji wa nkumbo nde mbele l’ɔkɛndɛ wa ndesha ase nkumbo. (Kolosai 3:18) L’etena kɛsɔ, nde ayokotsha ɔkɛndɛ ɔsɔ lo ntshɔ l’ase nkumbo kande dia tɔlɛ kâmɛ l’ewotɔ ekina. Nde mbeyaka tokondja diaaso dia sambisha. Diangɔ dia ndɛ hadiolanyema lo nyuma paka nɛ dia diɔ diambɔlɛma lushi la fɛtɛ kɛmɔtshi. (1 Koreto 8:8) Okristo wa womoto kokaka diɔsa oko mbo ya ndɛ ya lushi lɔsɔ, koko nde hatoshana kana nongola weshasha, hatɔnɔ nkombe kana memba esambo ndo hatosala akambo akina wa woho ɔsɔ.

Dui dikina dia mbidja yimba ele shɛngiya yakoka monga la olelo wa mbo ya ndɛ le anto akina. Okristo wa womoto pombaka mbidja yimba lo woho wele naka anto akina mbeya dia nde akatshu dia tenda ewotɔ ande lushi lɔsɔ, kete dui sɔ mbeyaka mbatakanya.—1 Koreto 8:9; 10:23, 24.

Ndo nto, onde ase nkumbo hawototshutshuya wadi l’Okristo dia nde sekola ɛlɛmbɛ waki Nzambi? Nsaki ka mbewɔ ewanu kokaka ndjokonya onto dia sekola ɛlɛmbɛ! Omalɔkɔ, ayonga ohomba efula takanyiyisha dikambo sɔ dimɛna la ntondo ndo mbidja yimba l’akambo asɔ tshɛ mbidja ndo lo nkum’otema kande k’Okristo.—Etsha 24:16.

Onde dimi pombaka nongola woshasha ɔmɔtshi lushi la Nɔɛlɛ?

Lo nshi ya Nɔɛlɛ owandji ɔmɔtshi w’olimu mbeyaka mbisha Okristo woshasha kana lofuto lɔmɔtshi dikambo dia Nɔɛlɛ. Onde Okristo pombaka tona? Kema. Mbeyaka monga ko owandji w’olimu hakanyiyisha dia naka onto nongola woshasha, kete nde ambosala fɛtɛ ka Nɔɛlɛ. Mbeyaka monga ko ɔsɔ ekɔ woho ɔmɔtshi washa owandji w’olimu ase olimu ande tshɛ wahɔ ɛmɔtshi. Kana woshasha ɔsɔ mbeyaka monga djembetelo ya lowando lele la nde l’olimu wakakambe anto tshɛ ɔnɔnyi w’otondo ndo dia mbakeketsha dia vɔ tetemala kamba olimu dimɛna. Owandji w’olimu mbeyaka mbisha ase olimu ande tshɛ woshasha, oyadi wekɔ ase ɔtɛmwɛlɔ w’ase Juda, waa Mizilima kana anto wa l’ɛtɛmwɛlɔ ekina, oyadi wanɛ wasala Nɔɛlɛ kana bu. Ɔnkɔnɛ, Ɔmɛnyi wa Jehowa hahombe tona woshasha ɔsɔ l’ɔtɛ wakawashama lo lushi la fɛtɛ kɛmɔtshi kana l’ɔtɛ wa lokombo la diaaso diawashawɔ woshasha akɔ.

Oyadi kânga woshasha ɔsɔ mbishama l’ɔtɛ wa fɛtɛ kɛmɔtshi k’ase ɔtɛmwɛlɔ, kɛsɔ hɛnya dia ɔnɛ lalongola mbetawɔka tokanyi ta l’ɔtɛmwɛlɔ taki ɔnɛ losha woshasha akɔ. Osekaso ɔmɔtshi la l’olimu kana owotɔ aso ɔmɔtshi mbeyaka totɛ ɔnɛ: “Dimi mbeyaka dia nyu hanyosale fɛtɛ kɛnɛ, koko dimi nangaka wɛ mbɔsa woshasha w’oma le mi ɔnɛ.” Naka nkum’otema k’Okristo howofukutanya, kete nde mbeyaka nongola woshasha ɔsɔ ndo mbosha losaka aha la nimola dikambo dia fɛtɛ. (Etsha 23:1) Ondo Okristo ɔsɔ mbeyaka ndjonga l’akoka wa mbolembetshiya la yewo tshɛ yɛdikɔ yande etena kekina kahatonyangiya ɔnɛ lowosha woshasha.

Ko kayotota naka ɔnɛ lasha woshasha ekɔ la kanyi yokɛma hwe ya mɛnya di’ɔnɛ Okristo bu la yɛdikɔ ya shikaa lo dietawɔ diande kana ɔnɛ nde ayosekola ɛlɛmbɛ waki Nzambi l’ɔtɛ wa diangɔ dia l’emunyi? L’etena kɛsɔ ayoleka dimɛna tona. Lo mɛtɛ, sho nangaka mamema Jehowa Nzambi ndamɛ oto.—Mateu 4:8-10.

[Osato wa lo lɛkɛ 147]

Ngandji mbatshutshuya Akristo wa mɛtɛ dia mbishana weshasha

    Ekanda wa l’Ɔtɛtɛla (1983-2025)
    Tomba
    Ɔtɔ
    • Ɔtɛtɛla
    • Kahana l'onto
    • Nango
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Ɛlɛmbɛ w'okambelo
    • Awui wa sheke
    • Paramètres de confidentialité
    • JW.ORG
    • Ɔtɔ
    Kahana l'onto