Tshungo ka Kristo: mboka ka panda ka Nzambi
“[Nzambi] akalangi wa la kete utamanya, mbakandawasha On’andi etoi lakanduti, dia untu tshe lawetawo, tavokaki, keli ayali la lumu la pundju.”—JOANI 3:16.
1, 2. Lembetshiya nganɛ wakayahamaka akambo lo lɔsɛnɔ l’anto.
OHOTOKƆSA dia wɛ ekɔ la hemɔ kele paka enganga mbokâtshi ko wɛ mbika. Ngande ayoyaoka naka falanga ya mbata ndeka ekondjelo kayɛ na? Ngande wayotsha endaka ase nkumbo l’ɛngɛnyi ayɛ kokɔkɔngɔlɛka falanga ko hakoke na? Dikambo dia ngasɔ nɛngɔlaka demba!
2 Ɛnyɛlɔ kɛsɔ shikikɛka nganɛ wakayahamaka akambo lo lɔsɛnɔ l’anto. Adama l’Eva, ambutshi aso wa ntondo wakatongama kokele. (Euhwelu k’Elembe 34:4) Vɔ waki l’elongamelo ka sɛna pondjo pondjo ndo kotsha sangwelo nɛ diaki Nzambi: “Nyufulaneli, nyuludia kete, nyuyûleli.” (Etatelu 1:28) Koko, Adama l’Eva wakatɔmbɔkwɛ Otungi awɔ. (Etatelu 3:1-6) Ohedia awɔ akayâtambiyaka ndo vɔ, ndo ana awɔ waki watôtɔ lo pɛkato. Jɔbɔ, pami ka kɔlamelo, akayotaka l’ɔkɔngɔ diko ate: “Untu akona ayeya ntundja [“onto la,” NW] pudipudi uma l’[“onto la,” NW] mindu? Nduku untu.”—Jobo 14:4.
3. Ngande wakadiangana nyɔi le anto tshɛ?
3 Omalɔkɔ, pɛkato ekɔ oko hemɔ kambotonda sho tshɛ, nɛ dia Bible ate: “antu tshe wakatshi [“pɛkato,” NW].” (Sho mbɛnganyisha alɛta ango). Dui sɔ diekɔ l’etombelo wa kandji efula lo lɔsɛnɔ l’onto. Lo mɛtɛ, “difutu dia [“pɛkato,” NW] eli nyoi.” (Romo 3:23; 6:23) Ndoko onto l’atei aso lakoka pandɔ nyɔi. Lam’ele anto tshɛ ntshaka pɛkato, vɔ tshɛ mvɔkaka. Oko weso ekana w’Adama, sho tshɛ takotɔ ɔsɔku. (Osambu 51:5) Paulo akafunde ate: “Okone uku akayi [“pɛkato,” NW] la kete uma le untu otoi, la nyoi uma lu [“pɛkato,” NW]; ku nyoi akadiangana le antu tshe ne dia antu tshe wakatshi [“pɛkato,” NW].” (Romo 5:12) Koko dui sɔ hadiɛnya ɔnɛ sho kema l’elongamelo ka panda.
Woho wayomɔ pɛkato la nyɔi
4. Bonde kahakokaki anto vamɛ minya hemɔ la nyɔi?
4 Kakɔna kahombama dia pɛkato la nyɔi k’oma lo pɛkato mimɔ na? Lo mɛtɛ, aha onto k’onto kakoka ntsha dikambo sɔ. Omembi w’esambu ate: “Ekɔ oshinga a wolo futa lɔsɛnɔ l’onto. Ndoko ɛngɔ kakoka onto futa diaha nde mɛna diombo, dia nde monga a lɔsɛnɔ la pondjo.” (Osambu 49:8, 9, Today’s English Version) Mɛtɛ, sho kokaka talola lɔsɛnɔ laso ɛnɔnyi ɛmɔtshi eto lo ndɛka dimɛna la namaka ɛlɛmbɛ w’enganga, koko ndok’onto lakoka minya pɛkato kakatahowɔ. Ndok’onto l’atei aso lakoka kaloya opalanga w’onto dikɛnda ndo kadimola demba diaso kokele oko akadjanga Nzambi oma k’etatelo. Paulo kondeka mbidja oshimu esɔ lam’akandafunde ate: oma lo pɛkato k’Adama, ditongami tshɛ “diakalembiama lu akambu w’anyanya”—kana oko wata Bible de Jérusalem: “takiwɔ la wolo wa kotsha oyango wakawatongama.” (Romo 8:20) Diɛsɛ k’Otungi aso kotokalɛ. Nde akɔshi yɛdikɔ ya minya pɛkato la nyɔi osangɔ ɔtɔi lo pondjo. Woho akɔna na?
5. Ngande wele Ɛlɛmbɛ wakawasha Ase Isariyɛlɛ wakalekaka mamema losembwe?
5 Jehowa “atulangaka sambu k’ololo la [“losembwe,” NW].” (Osambu 33:5) Ɛlɛmbɛ wa lofunda wakandasha Ase Isariyɛlɛ mɛnyaka ɔnɛ nde ndjashaka efula dia losembwe nɛmiama ndo aha ntsha akambo la shɔnɔdi. Oko ɛnyɛlɔ, sho mbadiaka l’ɛlɛmbɛ ɛsɔ ɔnɛ: ‘lɔsɛnɔ lo lɔsɛnɔ.’ Mbut’ate: naka Ose Isariyɛlɛ ambodiaka onto, kete vɔ nemanya lɔsɛnɔ lande ndamɛ lo dihole dia lɔnɛ lodiakinde. (Etumbelu 21:23; Walelu 35:21) Ngasɔ mbakawayelaka losembwe la Nzambi.—Ɛdika la Etumbelu 21:30.
6. (a) Yoho yakɔna yakoka Adama mbelamɛ ɔnɛ ondjakanyi? (b) Naa woho a lɔsɛnɔ wakashisha Adama, ndo olambo wa ngande waki ohomba dia nemanya losembwe?
6 Adama akayala ondjakanyi lam’akandatshe pɛkato. Lo woho akɔna na? Lo woho wakinde suke la sambiyɛ ekana ande tshɛ pɛkato la nyɔi. Oma l’ohedia w’Adama mbalana demba diaso ɛlɔ kɛnɛ, diɔ diakɔ diatodiotshɔka yema yema otsha l’odimu. (Osambu 90:10) Pɛkato k’Adama akatondja ekakatanu ekina a wolo. Ohɔ dia Adama kondjashishɛ ndo shishɛ ekana ande paka lɔsɛnɔ l’ɛnɔnyi 70 kana 80 eto. Lo mɛtɛ, nde akayashishɛ lɔsɛnɔ la kokele, kana la pondjo. Omalɔkɔ, naka pombaka nemanya ‘lɔsɛnɔ lo lɔsɛnɔ,’ woho akɔna a lɔsɛnɔ lotokimwama dia ndjela losembwe na? Lo mɛtɛ, otohomba lɔsɛnɔ l’onto la kokele—lɔsɛnɔ lele oko l’Adama, laki la wolo wa tondja anto wa kokele. Naka lɔsɛnɔ l’onto a kokele mbotolambɔma oko olambo, kete aha losembwe loto mbambɔlɛmiama, koko olambo akɔ otokimanyiya nto dia minya pɛkato, la nyɔi k’oma lɔkɔ.
Woho wa futa oshinga wa pɛkato
7. Lembetshiya elɛwɔ ‘tshungo.’
7 Bible tɛkɛtaka dikambo dia ‘tshungo’ oko oshinga wahombama dia totshungola oma lo pɛkato. (Osambu 49:7) L’Ɔtɛtɛla, tshungo kokaka mendana l’oshinga walɔmba ɔpɔtwanyi dia tshungola onto lakandande osunge. Lo mɛtɛ, Jehowa kôkimɔ tshungo l’ɔtɛ w’ɔnɛ wambonda onto ɔmɔtshi osunge. Koko kanyi ya ngasɔ ya futa oshinga ɔmɔtshi mbekama l’atei. Mɛtɛ, vɛrbɛ ya lo Hɛbɛru yokadimwami ɔnɛ ‘tshungo’ kɛdikɛdi “komba.” Dia mbɛdiama oma lo pɛkato, pombaka nambola tshungo kɛ̂dimi la kɛnɛ kahombama nemanyema, mbut’ate: lɔsɛnɔ l’Adama l’onto a kokele.
8. (a) Lembetshiya nganɛ watshungolawɔ onto. (b) Oko weso atshi wa pɛkato, ngande wendanaso l’etshungwelo?
8 Dikambo sɔ mbɔtɔnɛka la dui dimɔtshi diatanaso l’Ɛlɛmbɛ wa Mɔsɛ—dui diendana l’otshungwelo. Naka Ose Isariyɛlɛ ambokoma ose wola w’efula ko amboyasondja ndamɛ lo fumbe le Ose Wodja, onto l’otɔ ande kokaka ndjotshungola (kana, kimɔ tshungo) lo futa oshinga wɛdimi la fumbe. (Akambu w’Asi Lewi 25:47-49) Bible ate: oko weso anto w’ekokele, sho tekɔ ‘ɛhɔmbɔ wa pɛkato.’ (Romo 6:6; 7:14, 25) Ahombama dia totshungola na? Oko wakatadiɛnyi, lam’ele lɔsɛnɔ l’onto a kokele mbakashishɔ, lâsɔ pombamaka futa lɔsɛnɔ lokina l’onto a kokele—aha mbahɛ kana mbahola.
9. Ngande wakɔshi Jehowa yɛdikɔ dia komba pɛkato?
9 Lo mɛtɛ, ndok’onto lakotɔ kokele. Sho tshɛ, ndoko lɛ̂dimi l’Adama; ndok’onto lakoka futa oshinga walɔmbama dia totshungola oko walɔmba losembwe. Oko akatatshi oma k’etatelo, ekɔ oko tekɔ la hemɔ kɛmɔtshi kakoka tôkadia wâle ko sho bu la falanga ya futa dia vɔ tâta ko kɔnɔ. L’atei a dikambo dia ngasɔ, onde hatotɔ̂ngɛnangɛna naka onto ɔmɔtshi têkamɛ ko tofutɛ falanga yalɔmbama dia vɔ tâta? Ngasɔ mɛtɛ mbakatshe Jehowa! Nde akɔshi yɛdikɔ ya totshungola oma lo pɛkato pondjo pondjo. Eelo, nde nangaka tosha kɛnɛ kahatakoke shamɛ kondja pondjo. Ɛngɔ kakɔna? Paulo akafunde ate: “Ushasha a [Nzambi] eli lumu la pundju le Kristu Jesu Khumesu.” (Romo 6:23) Joani akate ate Yeso ekɔ “On’a Okoko a [Nzambi], latunyaka [“pɛkato,” NW] ya wa [“l’andja,” NW].” (Joani 1:29) Nyɛsɔ tende nganɛ wakakambe Jehowa l’Ɔnande dia futa oshinga w’etshungwelo.
‘Tshungo kɛ̂dimi’
10. Ngande wele pɔlɔfɛsi yendana la ‘lɔtɔngɔ’ yakakotola yambalo oya le Yɔsɛfu la Mariya?
10 Yema tshitshɛ l’ɔkɔngɔ w’ɔtɔmbɔkwɛlɔ l’Ɛdɛna, Jehowa akate dia tondja ‘lɔtɔngɔ,’ kana okana, wakahombe ndjotshungola anto oma lo pɛkato. (Etatelu 3:15) Oma lo waɛnɛlɔ efula, Jehowa akashikikɛ nkumbo kotoyotɔ lɔtɔngɔ lakɔ. L’edjedja ka wonya, waɛnɛlɔ asɔ tshɛ wakayokomɛka le Yɔsɛfu la Mariya, wanɛ wakalakana dia tshukana ndo wakadjasɛka la Palɛstina. Wakatɛ Yɔsɛfu lo dɔ ɔnɛ Mariya ambotshɔ diemi oma lo wolo wa nyuma k’ekila. Ondjelo akawotɛ ate: “[Wɛ] ayuta ona pami. Kuwole wati: Jesu, ne dia ndi kayushimbela wudja andi uma lu [“pɛkato,” NW] yawo.”—Mateu 1:20, 21.
11. (a) Ngande wakatshe Jehowa di’Ɔnande mbotɔ onto a kokele? (b) Lande na kakakoke Yeso futa ‘olambo wɛdimi la tshungo’?
11 Ɔsɔ komonga diemi ko diemi, nɛ dia Yeso akasɛnaka ntondo l’olongo. (Tukedi 8:22-31; Kolosai 1:15) Jehowa akasangola lɔsɛnɔ lande lo dihindo l’otema wa Mariya, ko akatshe dia Ɔna Nzambi ɔsɔ la ngandji efula mbotɔ oko onto. (Joani 1:1-3, 14; Filipi 2:6, 7) Jehowa akalɔngɔsɔla awui tshɛ dimɛna diaha Yeso mbisana la pɛkato k’Adama. Diɔ diakɔ diakotɔ Yeso kokele. Omalɔkɔ, nde aki la kɛnɛ kakashisha Adama, lɔsɛnɔ l’onto a kokele. Edja ndo nde ndjoyala onto lakoka futa oshinga wa minya pɛkato! Ngasɔ mɛtɛ mbakatshe Yeso lo Ngɔndɔ ka Nisana 14, 33 T.D. Lo lushi lɔsɔ lahôhamɛki, Yeso aketawɔ atunyi ande mbodiaka, ngasɔ ‘mbakandafute olambo wɛdimi la tshungo.’—1 Timote 2:6.
Nɛmɔ dia lɔsɛnɔ la kokele
12. (a) Lembetshiya otshikitanu w’efula wele l’asa nyɔi ka Yeso la k’Adama. (b) Le akanga w’okitanyiya, ngande wakayoyalaka Yeso ‘Shɛwɔ ka Pondjo’ na?
12 Nyɔi ka Yeso la k’Adama tshikitana—otshikitanu wɛnya nɛmɔ dia tshungo. Adama akasungana mvɔ nɛ dia nde akatɔmbɔkwɛ Otungi ande l’okonda. (Etatelu 2:16, 17) Koko Yeso kosungana mvɔ nɛ dia ‘nde kotsha ndoko pɛkato.’ (1 Petero 2:22) Omalɔkɔ, lam’akavu Yeso, nde aki l’ɛngɔ kɛmɔtshi k’oshinga wolo efula kaki kondjala l’Adama, otshi wa pɛkato lam’akandavu—lɔsɛnɔ l’onto la kokele. Omalɔkɔ, Yeso akavu nyɔi kele l’oshinga w’elambwelo. Lam’akandadɛ l’olongo oko onto la lo nyuma, nde akatoshaka Jehowa oshinga w’olambo ande. (Heberu 9:24) Lo ntsha ngasɔ, Yeso akatshungola anto oma lo pɛkato ko akayala Shɛwɔ k’oyoyo, ɔhɛna w’Adama. (1 Koreto 15:45) Diɔ diakɔ dietawɔ Yeso ɔnɛ “Shesu ka Pundju.” (Isaya 9:6) Ohokanyiya dia kitshimudi ya dikambo sɔ! Adama, papa ka kɔlɔ, akadianganya nyɔi le ekana ande tshɛ. Yeso, Papa ka kokele, akakambe l’oshinga w’olambo wakandafute dia mbisha akanga w’okitanyiya tshɛ lɔsɛnɔ la pondjo.
13. (a) Lembetshiya nganɛ wakadinyadinya Yeso dibasa diakakolama Adama. (b) Lande na kele olambo wa Yeso hawokombe pɛkato y’ambutshi aso wa ntondo?
13 Ko ngande wakoka nyɔi k’onto ɔtɔi komba pɛkato y’anto efula na? (Mateu 20:28) Ambeta oko ɛnɔnyi ɛmɔtshi, takɛnya elɛwɔ tshungo lo sawo dimɔtshi diakatombe lo yoho nyɛ: “Tɔshi ɛnyɛlɔ k’uzinɛ ɔmɔtshi lɛnɛ akamba anto nkama. Ɔnɔmbɔdi ɔmɔtshi wa wovi ambɔkɔsha société kakɔ ko wambokidiha. Kakianɛ, anto nkama wamboshisha olimu ko hawoyeya woho wa futɛ mvudu. Wadiɛwɔ, waomɛwɔ, anawɔ, l’anto wâkole abasa wɛna pâ l’ɔtɛ wa kɔlɔ k’onto ɔtɔi! L’ɔkɔngɔ ɔnɛ ayoya kanga ɔngɔnyi ɔmɔtshi l’otema ɔlɔlɔ, mbafutande abasa tshɛ wakɔtɔ société kakɔ, ko dihola uzinɛ. Diɛsɛ oma lo woho wakangɛlɛ onto ɔsɔ abasa asɔ tshɛ, as’olemu efula, nkumbo yawɔ ndo wanɛ wakâkolɛ falanga wamboyoka. Ko onde na, ndo ɔnɔmbɔdi w’edjedja ɔsɔ mbayowokawoya nto l’olimu dia nyomoyɔngɛnangɛna? Bu! Nde ekɔ yande lo lokanu, ndo hawôkaloyaki l’olimu nto pondjo! Woho akɔ mbele, ɔngɛlɛlɔ wa dibasa di’Adama ambela miliyɔ y’ekana ande ɛlɔlɔ wa mamba, koko Adama hɛnyi ɔlɔ akɔ.”
14, 15. Lande na kakoka mbelamɛ Adama l’Eva ɔnɛ atshi wa pɛkato wa l’okonda, ndo ngande wotshikitanyiso la wɔ?
14 Ndoko shɔnɔdi yele lasɔ. Ohɔ di’Adama l’Eva wakatshe pɛkato l’okonda. Vɔ wakɛnyi dimɛna tɔmbɔkwɛ Nzambi. Koko, sho takotɔ lo pɛkato. Hateye lɛnɛ ambɛkama. Oyadi weolo akɔna tshɛ wayotodja, hatokokaki mbewɔ pondjo di’aha ntsha pɛkato. (1 Joani 1:8) Mbala mɔtshi, sho mbeyaka ndjoyaoka oko Paulo lakafunde ate: “Lam’alangami ntsha ololo, ku kolo keko le mi. Dimi ngenangenaka l’elembe wa [Nzambi] umak’esi utema. Keli dimi lambushula olembe ukina walo la olembe wa lu yimba yami ta l’atei wa beke dia dimba diami. Olembe ako ambumbete fumbi k’olembe wa kolo keli lu beke diami dia dimba. Omenyi fono mbemi!”—Romo 7:21-24.
15 Koko, tekɔ la dikongelo diɛsɛ oma lo tshungo! Yeso ekɔ lɔtɔngɔ lele, oma lo tshimbo yande mbakalake Nzambi ɔnɛ “wedja tshe wa la kete wayotshokwama.” (Etatelu 22:18; Romo 8:20) Olambo wa Yeso diholɛka wanɛ wele la mbetawɔ le nde waaso wa mamba. Nyɛsɔ tende amɔtshi l’atei awɔ.
Tokondja ɛlɔlɔ oma lo tshungo ka Kristo
16. Kânga mbeso atshi wa pɛkato, ɛlɔlɔ akɔna wakokaso kondja ɛlɔ kɛnɛ oma lo tshungo ka Yeso?
16 Jakɔba, ofundji ɔmɔtshi wa Bible ate: “shu tshe tatutakanaka lu akambu efula.” (Jakoba 3:2) Koko, sho kokaka kondja edimanyielo ka munga yaso diɛsɛ oma lo tshungo ka Kristo. Joani ate: “Naka untu ayutsha [“pɛkato,” NW], shu teko la oteketedi lasuki la Shesu, ndi keli Jesu Kristu, kanga akambu w’ololo. Ndi keli ulambu wa ntulambwela dia [“pɛkato,” NW] yasu.” (1 Joani 2:1, 2) Lo mɛtɛ, hatohombe tshikɛ pɛkato demba. (Jude 4; ɛdika la 1 Koreto 9:27.) Koko, naka tambotsha kɔlɔ, sho kokaka ndjatshumoya la ntondo ka Jehowa lo dɔmbɛlɔ, l’eshikikelo ɔnɛ nde ‘ayotodimanyiyɛ.’ (Esambu 86:5; 130:3, 4; Isaya 1:18; 55:7; Etsha 3:19) Omalɔkɔ, tshungo tokimanyiyaka dia sho kambɛ Nzambi la nkum’otema ka pudipudi ndo dia sho ndjasukanya le nde lo dɔmbɛlɔ lo lokombo la Yeso Kristo.—Joani 14:13, 14; Heberu 9:14.
17. Naa ɛtshɔkɔ walongamɛso kondja lo nshi yayaye diɛsɛ oma lo tshungo?
17 Tshungo ka Kristo kimanyiyaka dia sangwelo dia Nzambi kotshama: mbut’ate, di’akanga w’okitanyiya sɛna pondjo pondjo lo Paradiso ka la nkɛtɛ. (Osambu 37:29) Paulo akafunde ate: ‘Oyadi efula k’alaka wele la Nzambi, vɔ wakayâla Eelo oma le nde [Yeso].’ (2 Koreto 1:20) Lo mɛtɛ, nyɔi ‘ambôlɛ oko nkumekanga.’ (Romo 5:17) Tshungo kimanyiyaka dia Nzambi minya “utunyi a [n]djihelu.” (1 Koreto 15:26; Enyelo 21:4) Tshungo ka Yeso kokaka ndo kundjiyɛ wanɛ wambovɔka ɛlɔlɔ. Yeso akate ate: “Etena ka[y]ukuka, kayuka wane weli lu waumbu [“wôhɔma,” NW] diui diandi [Yeso], ku vo wayutumba.”—Joani 5:28, 29; 1 Koreto 15:20-22.
18. Shɛngiya yakɔna ya kɔlɔ yele la pɛkato le anto, ndo ngande wayotshikitana akambo l’andja w’oyoyo waki Nzambi?
18 Ohokanyiya ɔlɔ wayoyala dia sɛna lɔsɛnɔ oko wakadjanga Nzambi dia lɔ ndjâla—aha l’ekiyanu watɛnya pâ ɛlɔ kɛnɛ! Pɛkato hatokakitola paka la Nzambi oto, koko ndo la yimba yaso shamɛ, l’otema aso, ndo demba diaso. Koko Bible tolakaka ɔnɛ l’andja w’oyoyo waki Nzambi, “nduku untu ludjashi . . . ayuta ati: Dimi la kandji!” Eelo mɛtɛ, hemɔ ya lo demba ndo ya lo tokanyi hayotɛnya anto pâ nto. Lande na na? Isaya ate: “Antu wa leko wayudimanyiama kolo yawo.”—Isaya 33:24.
Tshungo ekɔ ɛnyɛlɔ ka ngandji
19. Ahombaso ntsha l’onto ndo l’onto lo dikambo dia tshungo kakatofutɛ Kristo?
19 Ngandji mbakasokoya Jehowa dia nde toma Ɔnande la ngandji efula. (Romo 5:8; 1 Joani 4:9) Lo wedi okina, ngandji mbakasokoya Yeso dia ‘mvwɛ anto tshɛ.’ (Heberu 2:9; Joani 15:13) Diakɔ diakafunde Paulo ate: “Ne dia ngandji ka Kristu atuto[hɛhiyaka], . . . Ndi akavwela tshe, ne dia waku weli la lumu, tawuyalaki la lumu dia dikambu diawo vame, keli dia one lakâvwela, lakulwama dikambu diawo.” (2 Koreto 5:14, 15) Naka sho mandolaka kɛnɛ kakatotshɛ Yeso, kete tayɛnya dikambo sɔ lo sɛkɛ. Lâdiko dia lâsɔ, tshungo tokimanyiyaka dia sho mbika oma lo nyɔi! Mɛtɛ, hatolange mɛnya oma l’etsha aso ɔnɛ sho mbɔsaka olambo wa Yeso oko ɛngɔ k’anyanya.—Heberu 10:29.
20. Naa weho ɛmɔtshi wɛnyaso ɔnɛ sho kitanyiyaka “diui” dia Yeso?
20 Ngande wakokaso mɛnya lowando laso l’oma k’ɛse otema lo dikambo dia tshungo na? Yema tshitshɛ la ntondo ka vɔ mbonda, Yeso akate ate: “Lam’ayunanga untu, ndi ayukitanyia diui diami.” (Joani 14:23) L’atei wa “diui” dia Yeso, sho tanaka ndo didjango diande di’ɔnɛ: “Nyutshu, nyete wedja tshe ambeki, nyâbatiza.” (Mateu 28:19) Kitanyiya Yeso tɔlɔmbaka nto dia sho mboka anangɛso wa lo nyuma ngandji.—Joani 13:34, 35.
21. Lande na kahombaso mbɔtɔ lo losanganya la Eohwelo layosalema lo Ngɔndɔ ka Nɛi 1?
21 Yoho yoleki ɔlɔlɔ ya mɛnya lowando laso lo tshungo ele lo mbɔtɔ lo losanganya l’Eohwelo ka nyɔi ka Kristo, layoyala ɔnɔnyi ɔnɛ lo Ngɔndɔ ka Nɛi 1.a Dikambo sɔ nto diekɔ l’atei wa “diui” dia Yeso, nɛ dia lam’akandahɔhɔla ehwelo kɛsɔ, Yeso akadjangɛ ambeki ande ate: “Kanyutshaki okone, dia mbuhomi.” (Luka 22:19) Naka sho mbɔtɔ lo losanganya lɔsɔ loleki ohomba ndo naka sho mbidja yimba efula lo kɛnɛ kakatodjangɛ Kristo, kete tayɛnya oma lo mbetawɔ kaso kahɛngɛnga ɔnɛ tshungo ka Yeso mbele mboka ka Nzambi ka panda. Lo mɛtɛ, “panda kema le untu ukina.”—Etsha 4:12.
[Footnote]
a Ɔnɔnyi ɔnɛ, Ngɔndɔ ka Nɛi 1 mbɔ̂tɔnɛ la Nisana 14 ka l’ɔnɔnyi 33 T.D., lushi lakavu Yeso. Mbola Ɛmɛnyi wa Jehowa wa lo ngelo kanyu wakote dihole ndo wonya wayotshama Eohwelo kakɔ.
[Caption]
[Footnote]
[Caption on page 11]
[Review on page 11]
Onde wɛ mbohɔka?
◻ Lande na kahakoke anto ndjatshungola oma lo pɛkato yawɔ?
◻ Lo woho akɔna wele Yeso ‘olambo wɛdimi la tshungo’?
◻ Ngande wakakambe Yeso la lɔsɛnɔ lande l’onto a kokele di’ɔlɔlɔ aso?
◻ Ɛtshɔkɔ akɔna wakondja anto diɛsɛ oma lo tshungo ka Kristo?
[Caption]
[Questions]
[Caption on page 9]
[Caption on page 9]
Paka onto a kokele lɛ̂dimi l’Adama mbakakoke nemanya losembwe lo losembwe
[Caption on page 10]
[Caption on page 10]
Lam’ele Yeso akasɛnɛ oko onto a kokele, nde akakimɔ olambo wa nɛmɔ efula lo nyɔi kande