BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ wa Watchtower
Watchtower
BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ
Ɔtɛtɛla
  • BIBLE
  • EKANDA
  • NSANGANYA
  • w04 11/1 lk. 8-13
  • Onde paradiso ekɔ dikambo diayɛ?

Ndooko vidɛo yele lo kɛnɛ kɔsɔnyiyɛ.

Otokimwe, munga kakongi etena kakayatelesharjɛki vidɛo.

  • Onde paradiso ekɔ dikambo diayɛ?
  • Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—2004
  • Ɛtɛ w'awui wahɔnyi
  • Awui wa woho akɔ
  • Ɛnɛlɔ ka Paradiso
  • Wodja Wambotshungɔ ndo Wambohilwama
  • Keketsha Ɛnɛlɔ Kayɛ ka Paradiso
  • “Tayɛnana lo Paradiso!”
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa (wekelo)—2018
  • Tatotombake pondjo oma lo paradiso ka lo nyuma
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa (wekelo)—2024
  • Tokambe dia ndowanya Paradiso ka lo nyuma
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—2015
  • Lende ele Paradiso katɛkɛtama lo Bible?
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—2011
Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—2004
w04 11/1 lk. 8-13

Onde paradiso ekɔ dikambo diayɛ?

“Dimi mbeyaka untu omotshi le Kristu . . . lakosama utsha lu Paradisu.”​—2 Koreto 12:2-4.

1. Alaka akɔna wa lo Bible wangɛnyangɛnya anto efula?

PARADISO. Onde wɛ mbohɔka woho wakayaoke mbala ka ntondo kakayoke daka diaki Nzambi diendana la paradiso ka la nkɛtɛ? Wɛ mbeyaka kanyiya etena kakayeke dia ‘washo w’akanga a totshungu wayɛna, atui w’akanga a mpoke wayoka, ndo dia oswe wa shɛnga wayonga la ɛtɛtɔ’ ka dimɛna hangɔnɛ. Kana ngande wakayaoke lam’akayeke prɔfɛsiya kata dia laondo ayodjasɛ la ɔn’ɔkɔkɔ, la kɛndakɛnda ayodjasɛ kâmɛ la nkɔi na? Kema ondo wɛ akangɛnangɛna efula lam’akayadia dia wakiso wa ngandji wakavu wayolɔ wele la elongamelo ka ndjodjasɛka lo Paradiso kɛsɔ?​—Isaya 11:6; 35:5, 6; Joani 5:28, 29.

2, 3. (a) Lande na kakokadiɔ mbutama ɔnɛ elongamelo kayɛ k’oma lo Bible kekɔ la ɔkɔkɔ? (b) Naa ɔkɔkɔ okina wendana la elongamelo wele laso?

2 Elongamelo kayɛ kekɔ la ɔkɔkɔ wa shikaa ndo wɛ ekɔ la shadiya dia mbetawɔ alaka wa lo Bible wendana la Paradiso kɛsɔ. Ɛnyɛlɔ, wɛ mbetawɔka ɛtɛkɛta waki Yeso wakandatɛ otshi wa kɔlɔ wakahanema lo otamba ate: ‘Wɛ ayonga la mi la Paradiso.’ (Luka 23:43) Wɛ mbetawɔka daka di’ɔnɛ: “Ne dia daka diandi, mbalungamelasu ulungu w’uyuyu la kete y’uyuyu, lene udjashi akambu w’ololo.” Wɛ mbetawɔka nto daka diata dia Nzambi ayokitola asɔi aso; nyɔi hatoyala nto ndo lɔkɔnyɔ, delo, kana kandji ayoshila. Kɛsɔ mɛnyaka dia paradiso ka la nkɛtɛ kayoyala nto!​—2 Petero 3:13; Enyelo 21:4.

3 Koko ɔkɔkɔ okina washikikɛ elongamelo ka Paradiso kɛsɔ ekɔ eongelo kɛmɔtshi kele l’Akristo wa l’andja w’otondo oma ko kakianɛ. Naa eongelo kɛsɔ na? Nzambi ambosala paradiso ka lo nyuma ndo ambodja ekambi ande lɔkɔ. Etelo k’ɔnɛ “paradiso ka lo nyuma” mbeyaka mbɔsama oko kanyi mɔtshi ya ngango kana ya wolo shihodia, koko paradiso kɛsɔ kakewoyama la ntondo ndo tɔ kekɔ mɛtɛ.

Ɛnɛlɔ ka Paradiso

4. Ɛnɛlɔ kakɔna katɛkɛtama lo 2 Koreto 12:2-4, ndo akɛnyi ɛnɛlɔ kakɔ ondo?

4 Tende kɛnɛ kakafunde ɔpɔstɔlɔ Paulo lo dikambo sɔ: “Dimi mbeyaka untu omotshi le Kristu lakosama edja ndu l’ulungu a satu, . . . Dimi mbeyaka untu ako lakosama utsha lu paradisu​—kana la dimba, kana aha la dimba, haleyi; [Nzambi] keya​—ku lakuki akambu wahameyi mvuta, wahakuki untu mvuta.” (2 Koreto 12:2-4, sho mbɛnganyisha alɛta ango.) Awui wa l’avɛsa anɛ ndjelana la avɛsa wɛnya Paulo dia nde ekɔ ɔpɔstɔlɔ. Ndo nto, Bible hatɛkɛta ndoko dikambo di’onto okina lakawatɔlɛ otsha l’olongo ngasɔ, paka Paulo ndamɛ oto mbatotɛ dikambo sɔ. Lâsɔ, ondo Paulo mbakɛnyi ɛnɛlɔ kɛsɔ. Lo ɛnɛlɔ k’oma le Jehowa kɛsɔ, “paradisu” kakɔna kakɔtɔ onto ɔsɔ na?​—2 Koreto 11:5, 23-31.

5. Kakɔna kaki Paulo kɔmɛna ndo ɔsɔ aki “paradisu” ka woho akɔna?

5 Akambo wɔtɛkɛtami lo dihole sɔ hawɛnya dia “ulungu a satu” nembetshiyaka hiɛlɛlɛ yele lâdiko di’okama aso wa nkɛtɛ kana dongolongo kana ahole akina wa l’andja oko wadita wanɛ weka awui wa lo loowa. Mbala efula Bible kambaka la lofulo la asato dia tɔtɔmiya, mɛnya woke woke wa dikambo dimɔtshi kana dia dishikikɛ. (Undaki 4:12; Isaya 6:3; Mateu 26:34, 75; Enyelo 4:8) Ɔnkɔnɛ, kɛnɛ kakɛnyi Paulo lo ɛnɛlɔ kaki lâdiko kana kaki la lotombo efula. Ɔsɔ aki dikambo dia lo nyuma.

6. Ɔkɔndɔ akɔna wa lo nshi y’edjedja watokimanyiya dia mana kɛnɛ kakɛnyi Paulo fundo?

6 Prɔfɛsiya ya lo Bible ya lo nshi y’edjedja tomanyaka dikambo sɔ fundo. L’ɔkɔngɔ w’ekambi ande wa lo nshi y’edjedja shisha kɔlamelo yawɔ otsha le nde, Nzambi akɔshi yɛdikɔ ya tshika ase Babilɔna dia vɔ ndja ko ndjolanya Juda la Jerusalɛma. Dikambo sɔ diakakome lo kondoko yadiɔ lo 607 la ntondo ka tena diaso (N.T.D.), lo ndjela ɛlɔngɛlɔ ka tena ka lo Bible. Prɔfɛsiya kɛmɔtshi akate dia wodja ɔsɔ wayotshikala tɔngɔ to lo edja k’ɛnɔnyi 70; ko oma lâsɔ Nzambi ndjetawɔ dia ase Juda waki la ndjatshumoya kalola dia ntôlola ɔtɛmwɛlɔ wa mɛtɛ nto. Dikambo sɔ diakasalema oma lo 537 N.T.D. (Euhwelu k’Elembe 28:15, 62-68; 2 Nkumi ya Dikanga 21:10-15; 24:12-16; 25:1-4; Jeremiya 29:10-14) Lâsɔ, kakɔna kakakomɛ nkɛtɛ shɔ mɛtɛ? Lo edja k’ɛnɔnyi 70 ɛsɔ, adiyo la esongo wakadɔnɛ lɔkɔ ndo nkɛtɛ shɔ yakayokomaka dihole dia shɛnga diakadjasɛka waa mbolo. (Jeremiya 4:26; 10:22) Kânga mbakakome ɛtshi ka nkɛtɛ kɛsɔ ngasɔ, daka dimɔtshi diakikɔ diata ɔnɛ: “[Jehowa] ambusamba Siona, ndi ambukanela ahuli tshe wakalana loko. Ndi ambukadimula shenga yayo uku Edena, ndu ahuli w’anyanya uku ekambo [kana Paradiso, Septante] ka [Jehowa].”​—Isaya 51:3; nɔtɛ ka l’ɛse ka dikatshi.

7. Kakɔna kakahombe ndjosalema l’ɔkɔngɔ w’ɛnɔnyi 70 wakatshikala wodja tɔngɔ to?

7 Kɛsɔ kakakotshama l’ɔkɔngɔ w’ɛnɔnyi 70. Akambo wakatshikitana ndo wakakome amɛna efula diɛsɛ oma lo ɔtshɔkɔ waki Nzambi. Ohokanyiya dikambo nɛ: “Usui wa shenga la kete ya wumu wayongenangena. Kete y’ufumbu yayutundja mamasongo yato alembo w’amena. Mamasongo yako yayoto alembo efula. Ku kete yako yayongenangena, yayimba esambu w’ongenongeno. . . . Akanga a tshumbi wayulimbolimbo uku peli, la kanga lumi ayimba esambu. Ashi wayufukofuko l’usui wa shenga, la ekedi w’ashi wayokela lu kete y’ufumbu. Ditshu diaheta diayukadimo uduwa, la kete ya wumu yayukadimo teko di’ashi. Seke diaketamaka mbulu diayukadimo landa, ku adiyu wayukadimo asopo la kungu.”​—Isaya 35:1-7.

Wodja Wambotshungɔ ndo Wambohilwama

8. Ngande weyaso dia Isaya tshapita 35 mendanaka la anto?

8 Ande otshikitanu mɛtɛ lee! Dihole diakatshikala tɔngɔ to diaya paradiso. Koko prɔfɛsiya kɛsɔ ndo kina y’eshika yakɛnyaka dia otshikitanu wayonga ndo le anto, wakoka mbɛdikama la nkɛtɛ yaki tɔngɔ to koko yaya la lɔngɔnyu nto. Lande na kakokaso mbuta ngasɔ na? Nɛ dia, Isaya akatɛkɛtaka dikambo diaki “atshungwami wa [Jehowa],” wakahombe kalola lo nkɛtɛ yawɔ “wayimbi esambu” ndo ‘wayatamanya ngɛnangɛna.’ (Isaya 35:10) Kɛsɔ hendana la nkɛtɛ ya mɛtɛ mɛtɛ koko mendanaka la anto. Ndo nto, Isaya akatatɛkɛtshi dihole dikina lo kɛnɛ kendana la anto wakakawola la Siɔna ate: “Dia vo mbetama vati: etamba wa sambu k’ololo, ekambo ka [Jehowa] . . . Ne dia uku atudihulaka kete etumbatumba, . . . mbayomenya Nkumadiondjo [Jehowa] panda la lutumbu la ntundu ka wedja tshe.” Isaya akatɛkɛta nto dikambo di’ekambi waki Nzambi ate: “[Jehowa] ayukolombola tena tshe. . . . Ndi ayukikitsha weka aye. We ayuyala uku ekambo kamboloyama.” (Isaya 58:11; 61:3, 11; Jeremiya 31:10-12) Lam’ele nkɛtɛ shɔ yakahombe nɔngɔsɔma lo mɛtɛ, etshikitanu wakahombe monga ndo le ase Juda wakatshungɔ.

9. “Paradisu” kakɔna kakɛnyi Paulo ndo etena kakɔna kakakotshama dikambo sɔ?

9 Ɔkɔndɔ w’edjedja ɔsɔ tokimanyiyaka dia shihodia kɛnɛ kakɛnyi Paulo lo ɛnɛlɔ. Kɛnɛ kakandɛnyi kakahombe mendana la etshumanelo k’Akristo kakandelɛ ɔnɛ “ekambo ka [Nzambi]” kakahombe tondja elowa. (1 Koreto 3:9) Etena kakɔna kakahombe ɛnɛlɔ kɛsɔ kotshama na? Paulo akelɛ kɛnɛ kakandɛnyi ate ‘ɛnyɛlɔ,’ mbut’ate dikambo dimɔtshi diakahombe kotshama otsha la ntondo. Nde akeyaka dia l’ɔkɔngɔ wa nyɔi kande, apɔstazi wakahombe ndjonga efula. (2 Koreto 12:1; Etsha 20:29, 30; 2 Tesalonika 2:3, 7) Etena kakonge waa apɔsta efula ndo kakɛnamaka di’oko wambokomba Akristo wa mɛtɛ, aki wolo efula dia Akristo wa mɛtɛ mbɛdikama la ekambɔ katondja elowa. Koko, etena kakahombe koka ka ɔtɛmwɛlɔ wa mɛtɛ mbudiyama nto. Ekambi waki Nzambi wakahombe tshungɔ woho wa ‘anto w’ɔlɔlɔ mpɛta oko wonya lo diolelo dia Shɛwɔ.’ (Mateu 13:24-30, 36-43) Kɛsɔ kakakotshama mɛtɛ ɛnɔnyi engana eto l’ɔkɔngɔ wa Diolelo diaki Nzambi shikikɛma l’olongo. Ndo l’ɔkɔngɔ w’ɛnɔnyi akumi, akayɛnamaka hwe dia ekambi waki Nzambi waya lo paradiso ka lo nyuma kakɛnyi Paulo lo ɛnɛlɔ kɛsɔ.

10, 11. Lande na kakokaso mbuta ɔnɛ tekɔ lo paradiso ka lo nyuma kânga mbeso kema kokele?

10 Lo mɛtɛ, sho mbeyaka dia onto l’onto l’atei aso kema kokele, ɔnkɔnɛ hatohombe mamba etena katomba ekakatanu tena la tena oko wakidiɔ l’atei wa Akristo lo nshi ya Paulo. (1 Koreto 1:10-13; Filipi 4:2, 3; 2 Tesalonika 3:6-14) Koko, tokanyiya yema dikambo dia paradiso ka lo nyuma kasɛnaso lɔkɔ ɛlɔ kɛnɛ. Naka sho mbɛdika hemɔ ya lo nyuma yaki laso ntondo, kete tayɛna dia tambɔkɔnɔ. Ndo ohɛdika ndjala kaki laso ntondo lo nyuma la woho wotoleshama dimɛna efula nshi nyɛ. Lo dihole dia vɔ kawakawa oko wanɛ wele lo nkɛtɛ ya shɛnga ya lo nyuma, ekambi waki Nzambi mbetawɔmaka le nde ndo wekɔ la lokema l’ɛtshɔkɔ oko apɔpɔ a mvula. (Isaya 35:1, 7) Lo dihole dia kungakunga oko lo lokanu la lo nyuma la wodjima, tekɔ lo mɛna osase wa lotshungɔ ndo wa ɔlɔlɔ waki Nzambi. Efula ka wanɛ waki oko akanga a mpoke lo woho wakiwɔ watokaka prɔfɛsiya ya lo Bible woka kɛnɛ kata Afundelo la eokelo k’oshika. (Isaya 35:5) Ɛnyɛlɔ, miliyɔ y’Ɛmɛnyi wa Jehowa wa l’andja w’otondo wambeka oseka divɛsa tshɛ dia lo prɔfɛsiya ka Danyɛlɛ. Oma lâsɔ, wambɔsɛdingola tokambokambo tshɛ ta lo tshapita tshɛ ya dibuku dia lo Bible di’Isaya. Kema mbo ya ndɛ ya lo nyuma yakeketsha shɔ yekɔ djembetelo yɛnya dia tekɔ lo paradiso ka lo nyuma?

11 Ohokanyiya nto otshikitanyelo wa waonga wasala akanga w’etema w’ɛlɔlɔ wa l’ahole tshɛ etena kasalawɔ la wolo dia shihodia ndo kamba l’Ɔtɛkɛta wa Nzambi. Vɔ mɛtɛ wambosala tshɛ dia tshika waonga waki lawɔ wele oko waa nyama. Ondo ndo wɛ lawɔ mbakasale tshɛ dia tshika waonga amɔtshi wa kɔlɔ ndo mbambokondja etombelo w’amɛna. Ɔsɔku mambosala ndo ananyɔ la akadiyɛyɛ wa lo nyuma. (Kolosai 3:8-14) Diakɔ diele, etena kasanganayɛ lo etshumanelo kɛmɔtshi k’Ɛmɛnyi wa Jehowa, wɛ mongaka kâmɛ la anto waya la wɔladi w’efula ndo wele la dionga diasha ɔngɛnɔngɛnɔ efula. Kânga mbewɔ watakome kokele, ekɔ wolo dia vɔ mbɔsama oko dimbwe dia todjawudi kana oko nyama ya ngala ya l’okonda. (Isaya 35:⁠9) Lɔngɛnyi la lo nyuma lele la wɔladi lɔsɔ ɛnyalɔ na? Lɔ mɛnyaka hwe dia tekɔ la eongelo ka lo nyuma kakokaso mbelɛ mɛtɛ ɔnɛ paradiso ka lo nyuma. Ɔnkɔnɛ, paradiso kaso ka lo nyuma ekɔ didjidji dia paradiso ka la nkɛtɛ kayotɔtɔ naka sho tetemala la monga la kɔlamelo otsha le Nzambi.

12, 13. Ahombaso sala dia tshikalaka lo paradiso kaso ka lo nyuma?

12 Koko ekɔ dikambo dimɔtshi diahatahombe mbohɛ. Nzambi akatɛ ase Isariyɛlɛ ate: “Nyulamaki elembe tshe wamumunyudjangela elo, mbayunyuyala la wulu ndu mbayunyukuma lu kete yatanyatshu dia ntukita.” (Euhwelu k’Elembe 11:8) Lo Akambu w’Asi Lewi 20:22, 24, vɔ tɛkɛtaka dikambo dia nkɛtɛ yakɔ yâmɛ shɔ ɔnɛ: “Kanyulamaki elembe ami tshe la adjangu ami tshe, ndu kanyâtshaki, ne dia kete, lene atamanyolombola dia nyu ntudjase, yatukutunyutuwo. Keli dimi lakanyutela nti: Nyu nyayukita kete yawo; dimi layunyushayo dia nyu yikita, kete yuludi too l’awele la usanga.” Eelo, dia mbɔtɔ lo Nkɛtɛ ya Daka, akahombamaka monga la diɔtɔnganelo di’ɔlɔlɔ la Jehowa Nzambi. Nzambi aketawɔ dia ase Babilɔna nɛndja Isariyɛlɛ ndo mbanya lo dihole diakawadjasɛka, nɛ dia vɔ kotetemala monga l’okitanyiya otsha le nde.

13 Sho koka monga la akambo efula wa ngɛnangɛna lo kɛnɛ kendana la paradiso kaso ka lo nyuma. Kɛnɛ kotondingi ngɛnyangɛnyaka washo ndo mbututadiaka demba. Wɔladi wekɔ lam’asaso la Akristo wakasale la wolo dia tshika waonga awɔ waki oko waa nyama. Vɔ wekɔ lo sala tshɛ dia monga anto w’ɔlɔlɔ ndo wele ohomba le akina. Koko dia sho tshikalaka lo paradiso kaso ka lo nyuma, hatohombe tsho pembetɛ lo monga la diɔtɔnganelo dia dimɛna la anto asɔ. Dikambo sɔ nɔmbaka dia sho monga la diɔtɔnganelo dia dimɛna lam’asaso la Jehowa ndo salaka lolango lande. (Mika 6:8) Sho mbɔtɔka lo paradiso ka lo nyuma kɛsɔ la lolango laso, koko sho koka mangana kana mbitshanyema oma lɔkɔ naka hatoyosala woho wa kokɛ diɔtɔnganelo diasaso la Nzambi.

14. Kakɔna kayotokimanyiya dia sho tshikalaka lo paradiso ka lo nyuma?

14 Dikambo dimɔtshi di’ohomba diayotokimanyiya ele sho tetemala la keketshama oma lo Ɔtɛkɛta wa Nzambi. Tende ɛtɛkɛta w’ɔfɔnyɛlɔ wele lo Osambu 1:1-3: “Untu lahayeli kanyi y’antu wa kolo, . . . eli la otshoko. Keli ndi atongenangenaka lu elembe wa [Jehowa]; atukanaka yimba dia elembe ako ndu la yanyi ndu l’utshu. Ndi eli uku utamba wakawune lasuki l’ekedi w’ashi, watotokaka elua awo lu deku diawo. Nduku dikatshi diawo diatolengelaka. Lu akambu tshe watshandi, ndi atongonaka.” Lâdiko wa lâsɔ, ekanda walembetshiya awui wa lo Bible watondja olui w’ɔhɔmbɔ wa kɔlamelo ndo wa kɛsɔ mbishaka mbo ya ndɛ ya lo nyuma le wanɛ wele lo paradiso ka lo nyuma.​—Mateu 24:45-47.

Keketsha Ɛnɛlɔ Kayɛ ka Paradiso

15. Lande na kaki Mɔsɛ kokoka mbɔtshiya ase Isariyɛlɛ lo Nkɛtɛ ya Daka, ndo akandɛnyi?

15 Tɔsɛdingole ɛnamelo kekina ka ntondo ka Paradiso. L’ɔkɔngɔ w’ase Isariyɛlɛ mbekekɔ ɛnɔnyi 40 l’oswe wa shɛnga, Mɔsɛ akâtɔlɛ otsha l’Oswe wa Mɔaba, lo lɛkɛ la ɛstɛ la Ɔkɛdi wa Jɔrɔdana. L’ɔtɛ wa kɔlɔ kakatshe Mɔsɛ, Jehowa akɔshi yɛdikɔ yaha nde nɔmbɔla ase Isariyɛlɛ polo la wedi okina wa Jɔrɔdana. (Walelu 20:7-12; 27:12, 13) Mɔsɛ akalɔmbɛ Nzambi ate: “Lambukosengasenga nti: Etawo dimi nteho dia ntena kete y’ololo sho ya la wedi wa Jorodana.” Kânga mbakinde kɔmbɔtɔ lɔkɔ, l’ɔkɔngɔ wa nde mbudɛ lo Dikona dia Pisinga ko nde mɛna bɛtshi diotshikitanyi dia nkɛtɛ shɔ, Mɔsɛ akɛnyi mɛtɛ dia yɔ yaki “kete y’ololo.” Oko le yɛ ngande waki nkɛtɛ shɔ na?​—Euhwelu k’Elembe 3:25-27.

16, 17. (a) Ngande wakatshikitana Nkɛtɛ ya Daka ya lo nshi y’edjedja la nkɛtɛ yele lɛkɔ nshi nyɛ? (b) Lande na kakokaso mbetawɔ dia Nkɛtɛ ya Daka yaki ntondo oko paradiso?

16 Naka menda nkɛtɛ shɔ paka lo ndjela woho wele dihole sɔ nshi nyɛ, kete wɛ koka mbɔsa dia ɔsɔ ekɔ nkɛtɛ ya womu ndo ditshu, ya shɛnga yele la ave, ndo la edungu k’efula. Koko, ekɔ dikambo dimɔtshi diashikikɛ dia lo nshi yakafundamaka Bible, nkɛtɛ shɔ komonga ngasɔ l’oseka dihole tshɛ. Lo jurunalɛ yelɛwɔ Scientific American (Awui wa Siansɛ w’ase Amɛrikɛ), agrɔnɔmɛ Walter C. Lowdermilk akalembetshiya dia ɛtshi ka nkɛtɛ kɛsɔ “kambolanyema la akambo wa kɔlɔ wambosalema lɔkɔ l’edja k’ɛnɔnyi kinunu.” Agrɔnɔmɛ akɔ akafunde ate: “Anto mamboyokonya dihole di’ɛtɛtɔ sɔ ‘shɛnga,’ koko aha diangɔ diakatongama l’andja ɔnɛ.” Wekelo wakandasale wakɛnya dia “nkɛtɛ shɔ yaki ntondo paradiso kele la tombatomba efula.” Ɔnkɔnɛ, mɛnamaka dia akambo wa kɔlɔ wasala anto mamboyolanya dihole sɔ diaki ntondo “paradiso kele la tombatomba efula.”a

17 Naka wɛ kana yimba la kɛnɛ kadiayɛ lo Bible, kete wɛ mbeyaka mɛna dia nkɛtɛ shɔ yaki tshondo ya paradiso. Ohɔ kɛnɛ kakashikikɛ Jehowa wodja ande oma lo tshimbo ya Mɔsɛ ate: “Kete yatanyatshu dia ntukita, yeli kete y’akuna la ekidi, yatoloyamaka la ashi a mvula uma l’ulungu. Yo yeli kete yatulamaka [Jehowa, Nzambi k]anyu ololo.”​—Euhwelu k’Elembe 11:8-12.

18. Ngande wakahombe Isaya 35:2 mbisha ase Isariyɛlɛ waki lo fumbe kanyi ya woho wakahombe monga Nkɛtɛ ya Daka?

18 Nkɛtɛ ya Daka yaki la tombatomba di’amɛna ndo yakangɔnyaka diangɔ, woho wele kam’adimolawɔ ahole amɔtshi wa nkɛtɛ shɔ, kete ambohola akambo wele oko lo paradiso. Kɛsɔ mɛnamaka hwe lo prɔfɛsiya ka lo Isaya tshapita 35 kakakotshama ntondo etena kakakawola ase Isariyɛlɛ oma la Babilɔna. Isaya akate ate: “Mamasongo yako yayoto alembo efula. Ku kete yako yayongenangena, yayimba esambu w’ongenongeno. Yo yayukundja lutumbu la Lebanona, la dimena dia Karamele, ndu dia Sharona. Vo wayena lutumbu la [Jehowa] la dimena dia [Nzambi k]asu.” (Isaya 35:2) Ahole wele oko Lɛbanɔna, Karamɛlɛ, ndo Sharɔna akahombe monga le ase Isariyɛlɛ ahole wangɛnyangɛnya washo.

19, 20. (a) Lembetshiya lɛnɛ aki Sharɔna y’edjedja. (b) Naa yoho mɔtshi yakokaso keketsha elongamelo kaso ka Paradiso?

19 Tɔshi ɛnyɛlɔ ka lândja la Sharɔna laki l’omamu wa ndjale lam’asa akona wa Samariya la Ndjale ka Woke, kana Mediteraneya. (Enda osato wa lo lɛkɛ 10) Sharɔna akeyamaka l’ɔtɛ wa dimɛna diayɔ ndo lo woho wakangɔnaka diangɔ lɛkɔ. Oko waki ɛtshi ka nkɛtɛ kɛsɔ l’ashi efula, tɔ kaki dimɛna hakoke dia nonga dongalonga, tɔ kaki ndo la ekonda waki la esongo a weke lo bɛtshi dia lo nɔrdɛ. (1 Ɛkɔndɔ 27:29; Limbu la Solomona 2:1; Isaya 65:10) Diakɔ diele Isaya 35:2 akatɛkɛtaka dikambo dia ɔlɔngɔswamelo ndo dia nkɛtɛ yambɔngɔnya alɛmbɔlɛmbɔ woho ɔnɛ wele yɔ yakakome wate kana paradiso kɛmɔtshi. Prɔfɛsiya kɛsɔ akatɛkɛtaka nto dikambo dia paradiso ka lo nyuma k’ɔngɛnɔngɛnɔ efula kɔtɔnɛ la kɛnɛ kakayɛnaka Paulo l’ɔkɔngɔ lo ɛnɛlɔ. L’ekomelo, prɔfɛsiya kɛnɛ kâmɛ la kina keketshaka elongamelo kaso ka paradiso ka la nkɛtɛ kayodjasɛ anto lɔkɔ.

20 Etena keso lo paradiso kaso ka lo nyuma, sho koka nyomoleka monga la lowando lo dikambo diatɔ ndo keketsha elongamelo kaso ka Paradiso ka la nkɛtɛ. Woho akɔna na? Lo nyomoleka shihodia kɛnɛ kadiaso lo Bible. Elembetshiyelo ndo prɔfɛsiya ya lo Bible tɛkɛtaka mbala efula di’ahole amɔ wa shikaa. Onde wɛ nangaka shihodia lɛnɛ aki ahole asɔ ndo woho wakawasukana la ahole akina lo ɛtshi ka nkɛtɛ kɛsɔ? Lo sawo diayela, tayɔsɛdingola woho wakokɛ sala dui sɔ ko kondja wahɔ oma lɔkɔ.

[Nɔtɛ ka l’ɛse ka dikatshi]

a Yɔnɛ Denis Baly mbutaka lo dibuku Jeografi ya lo Bible (lo Angɛlɛ) ate: “Tombatomba diakahombe monga la etshikitanu wa weke efula tatɛ oma lo nshi yakafundamaka Bible.” Lande na? “Nɛ dia anto waki la ohomba wa esongo dia mpɛtsha dja ndo dia mbika mvudu, diakɔ diele . . . vɔ wakatatɛ kɔta esongo ko nkɛtɛ shɔ yakatatɛ pomɔ tanyi ta wolo kana mundama la ntshitshi. Etombelo w’oma lo dikambo sɔ ele tanyi ta wolo la ntshitshi . . . aki dikambo diakaleke ndanya nkɛtɛ shɔ yema yema.”

Onde Wɛ Akohɔ?

• “Paradisu” kakɔna kakɛnyi ɔpɔstɔlɔ Paulo lo ɛnɛlɔ?

• Ekotshamelo kakɔna ka ntondo kaki la Isaya tshapita 35, ndo ngande wɔtɔnɛtɔ la kɛnɛ kakɛnyi Paulo lo ɛnɛlɔ?

• Ngande wakokaso nyomoleka monga la lowando lo paradiso kaso ka lo nyuma ndo keketsha elongamelo kaso ka paradiso ka la nkɛtɛ?

[Osato wa lo lɛkɛ 10]

Lândja la Sharɔna aki dihole diakangɔnaka diangɔ lo Nkɛtɛ ya Daka

[Efundelo wɛnya kanga]

Pictorial Archive (Near Eastern History) Est.

[Osato wa lo lɛkɛ 12]

Mɔsɛ akɛnyi dia yɔ yaki “kete y’ololo”

    Ekanda wa l’Ɔtɛtɛla (1983-2025)
    Tomba
    Ɔtɔ
    • Ɔtɛtɛla
    • Kahana l'onto
    • Nango
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Ɛlɛmbɛ w'okambelo
    • Awui wa sheke
    • Paramètres de confidentialité
    • JW.ORG
    • Ɔtɔ
    Kahana l'onto