BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ wa Watchtower
Watchtower
BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ
Ɔtɛtɛla
  • BIBLE
  • EKANDA
  • NSANGANYA
  • w08 10/15 lk. 30-lk. 32 od. 11
  • Akambo w’ohomba w’oma lo mukanda wa Tito, Filemona ndo Heberu

Ndooko vidɛo yele lo kɛnɛ kɔsɔnyiyɛ.

Otokimwe, munga kakongi etena kakayatelesharjɛki vidɛo.

  • Akambo w’ohomba w’oma lo mukanda wa Tito, Filemona ndo Heberu
  • Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—2008
  • Ɛtɛ w'awui wahɔnyi
  • Awui wa woho akɔ
  • TOTSHIKALE NGE LO NYUMA
  • (Tito 1:1–3:15)
  • NYOLAKAKE LA “NGANDJI”
  • (File. 1-25)
  • “TUTETEMALI LU DITSHELU DI’ETSHUNDJU W’ANTU”
  • (Heb. 1:1–13:25)
  • Paulo la Rɔmɔ
    Buku di’ɛkɔndɔ wa lo Bible
  • ‘Sambisha dimɛna dimɛna’
    ‘Sambisha dimɛna dimɛna’ akambo wendana la Diolelo dia Nzambi
  • Filɛmɔna Awui
    Bible—Ekadimwelo k’andja w’oyoyo
Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—2008
w08 10/15 lk. 30-lk. 32 od. 11

Ɔtɛkɛta wa Jehowa wekɔ la lɔsɛnɔ

Akambo w’ohomba w’oma lo mukanda wa Tito, Filemona ndo Heberu

YEMA tshitshɛ l’ɔkɔngɔ wa vɔ mbotshungola lo lokanu lakandɔtɔ mbala ka hende la Rɔma lo 61 T.D., ɔpɔstɔlɔ Paulo akembola disɛnga dia Kɛrɛtɛ. Lam’akandɛnyi lonyuma la tshumanelo diaki lɛkɔ, nde akatshike Tito lɛkɔ dia nde mbakeketsha. L’ɔkɔngɔ diko ondo etena kakinde la Makɛdɔniya, Paulo akafundɛ Tito mukanda dia mbosha ɛlɔmbwɛlɔ lo ɛkɛndɛ waki lande ndo dia mɛnya dia ɔpɔstɔlɔ Paulo mbakawosha ɔkɛndɛ ɔsɔ.

Yema la ntondo ka vɔ mbotshungola oma lo lokanu lo 61 T.D., Paulo akafundɛ Filɛmɔna, ɔnangɛso l’Okristo lakasɛnaka la Kɔlɔsɛ mukanda. Nde akɔlɔmbɛ dui dimɔtshi.

Oya lo 61 T.D., Paulo akafundɛ nto ambetawudi w’ase Hɛbɛru waki la Judeya mukanda wakandawaɛnya woho wele Lokristo ndeka dikongɛ di’ase Juda. Mikanda akɔ esato wekɔ la alako w’ohomba efula.​—Heb. 4:12.

TOTSHIKALE NGE LO NYUMA

(Tito 1:1–3:15)

L’ɔkɔngɔ wa nde mbisha Tito alako lo kɛnɛ kendana la “nsonola dikumanyi l’usumba la usumba,” Paulo akalake Tito dia nde tetemala ‘pangwɛ wanɛ waki kokitanyiyaka ɛlɛmbɛ dia vɔ monga nge lo mbetawɔ.’ Nde akakeketsha anto tshɛ wa l’etshumanelo ka la Kɛrɛtɛ dia vɔ ‘tona akambo wa kɔlɔ ndo nsɛna l’ekanelo k’ɔlɔlɔ.’​—Tito 1:5, 10-13; 2:12.

Paulo akasha alako akina dia kimanyiya anango wa la Kɛrɛtɛ dia vɔ tshikala nge lo nyuma. Nde akatɛ Tito dia nde ‘tona diembwanelo dia dinginya ndo mbidjana tâmu l’ɔtɛ w’ɛlɛmbɛ.’​—Tito 3:9.

Ekadimwelo lo ambola w’oma l’Afundelo:

1:15​—Ngande wakoka ‘akambo tshɛ’ monga ‘pudipudi le wanɛ wele pudipudi,’ koko mindo ‘le anto wele bu pudipudi ndo wele bu la dietawɔ’? Dia sho mbeya okadimwelo, sho pombaka shihodia kɛnɛ kakalange Paulo mbuta etena kakandate ɔnɛ ‘akambo tshɛ.’ Nde kɔtɛkɛtaka dia awui wakasekɛma l’Ɔtɛkɛta waki Nzambi wakafundama, koko nde akatɛkɛtaka dia awui wakoka Akristo mbɔsa tɛdikɔ totshikitanyi lo ndjela nkum’etema yawɔ. Le onto lele la kanyi yɔtɔnɛ l’ɛlɛmbɛ waki Nzambi, akambo wa ngasɔ wekɔ pudipudi. Koko le onto lele la tokanyi ta kɔlɔ ndo lele la nkum’otema ka mindo akambo asɔ wekɔ mindo.a

3:5​—Ngande ‘washimbamɛ Akristo w’akitami oma lo diɔtshɛlɔ’ ndo ngande ‘wahilɔwɔ oma le nyuma k’ekila’? Vɔ ‘shimbamɛka oma lo diɔtshɛlɔ’ lo yoho nyɛ yele Nzambi mbaɔtshaka kana mbaɛdiaka la dikila diaki Yeso l’ekimanyielo ka olambo wa tshungo. Vɔ ‘mpiloyamaka oma le nyuma k’ekila’ nɛ dia vɔ komaka “etungamelu k’uyuyu” oko ana wa Nzambi wa lo nyuma.​—2 Kor. 5:17.

Wetshelo le so:

1:10-13; 2:15. Emendji wa Akristo pombaka monga la dihonga dia mingola tokanyi ta kɔlɔ l’atei w’etshumanelo.

2:3-5. Oko wakidiɔ lo ntambe ka ntondo, Akristo wambotshunda ɛlɔ kɛnɛ pombaka monga la “kenemo lu akambu awo, tawuyalaki atendanyi, kuyanga fumbi ya wanu. Vo wayali embetsha wa akambu w’ololo.” Lo yoho shɔ, vɔ kokaka monga l’etombelo w’ɛlɔlɔ etena kalakanyawɔ “esekaseka w’amantu” l’etshumanelo.

3:8, 14. “Ntetemala . . . lu ditshelu di’ololo” ekɔ “ololo ndu waho” nɛ dia dui sɔ tokimanyiyaka dia sho ntɔ elowa l’olimu waki Nzambi ndo tetemala ndjanganya la andja ɔnɛ wa kɔlɔ.

NYOLAKAKE LA “NGANDJI”

(File. 1-25)

Filɛmɔna akandɔmaka lo woho wakinde ɛnyɛlɔ k’ɔlɔlɔ lo kɛnɛ kendana la ‘ngandji ndo la mbetawɔ.’ Woho wakinde kiɔkɔ y’ekeketshelo le wanyande Akristo akasha Paulo ‘ɔngɛnɔngɛnɔ w’efula ndo akokeketsha.’​—File. 4, 5, 7.

Paulo akatshikɛ emendji tshɛ ɛnyɛlɔ lo woho wakandakandola okakatanu waki lam’asa Ɔnɛsimɔ la Filɛmɔna, aha lo fundɛ Filɛmɔna la wolo, koko lo mbɔlɔmba la “ngandji.” Nde akatɛ Filɛmɔna ate “Dimi la elungamelu k’ukitanyia aye, mbamumukufundela okone. Dimi mbeyaka nti: We ayutsha akambu wuleki wakutelami.”​—File. 8, 9, 21.

Ekadimwelo lo ambola w’oma l’Afundelo:

10, 11, 18​—Ngande wakakome Ɔnɛsimɔ laki ‘komonga ntondo onto l’ohomba ohomba’? Ɔnɛsimɔ aki ɔhɔmbɔ wakalawɔ oma lo luudu la nkumɛnde Filɛmɔna lakasɛnaka l’osomba wa Kɔlɔsɛ otsha la Rɔma. Ondo Ɔnɛsimɔ akave nkumɛnde yema ya falanga dia nde munda lɔkɛndɔ l’otale lɔsɔ la kilɔmɛtɛlɛ 1400. Lo mɛtɛ, nde komonga ohomba le Filɛmɔna. Koko la Rɔma, Paulo akakimanyiya Ɔnɛsimɔ dia nde koma Okristo. Etena kakandakome Okristo, ɔhɔmbɔ waki ‘komonga ohomba’ ɔsɔ akakome ‘ohomba.’

15, 16​—Lande na kaki Paulo kɔnɔmba Filɛmɔna dia nde mbisha Ɔnɛsimɔ lotshungɔ? Paulo akakombolaka ndeka ndjasha l’ɔkɛndɛ ande wa ‘sambisha diolelo diaki Nzambi ndo mbetsha akambo wendana la Nkumɛso Yeso Kristo.’ Omalɔkɔ, nde akasɔnɛ diaha ndjasha l’awui wa lo tshunda wele oko awui wendana la lɔhɔmbɔ.​—Etsha 28:31.

Wetshelo le so:

2. Filɛmɔna aketawɔ dia vɔ salaka nsanganya y’Akristo lo luudu lande. Ekɔ tshondo ya diɛsɛ dia nsanganya y’otsha l’olimu w’esambishelo salemaka lo mvudu yaso.​—Romo 16:5; Kol. 4:15.

4-7. Sho pombaka mbisha ɛnyɛlɔ lo mandolaka asekaso ambetawudi washa ɛnyɛlɔ k’ɔlɔlɔ lo kɛnɛ kendana la mbetawɔ ndo la ngandji.

15, 16. Hatohombe mbetawɔ dia awui wa kɔlɔ watokomɛ lo lɔsɛnɔ tokiyanya otamanya. Etombelo wa dui dimɔtshi dia kɔlɔ kokaka monga ohomba oko wakidiɔ lo dikambo dia Ɔnɛsimɔ.

21. Paulo akalongamɛka dia Filɛmɔna dimanyiya Ɔnɛsimɔ. Sho lawɔ pombaka dimanyiya osekaso ombetawudi lotosale kɔlɔ.​—Mat. 6:14.

“TUTETEMALI LU DITSHELU DI’ETSHUNDJU W’ANTU”

(Heb. 1:1–13:25)

Dia mɛnya ɔnɛ monga la mbetawɔ l’olambo waki Yeso ndeka sala elimu wakalɔmbaka Ɛlɛmbɛ, Paulo akatɔtɔmiya nɛmɔ dia Ɔnɛ laki kiɔkɔ ya Lokristo, dioho diande di’ɛlɔmbɛdi, olambo ande ndo sheke y’oyoyo. (Heb. 3:1-3; 7:1-3, 22; 8:6; 9:11-14, 25, 26) Ewo kɛsɔ kakakimanyiya Akristo w’ase Hɛbɛru dia vɔ mbikikɛ ɛhɛnyɔhɛnyɔ w’oma le ase Juda. Paulo akakeketshaka asekande ambetawudi w’ase Hɛbɛru dia vɔ ‘tetemala lo ditshelo di’etshundju w’anto.’​—Heb. 6:1.

Ohomba akɔna wele la mbetawɔ lo Lokristo na? Paulo akafunde ate: “Untu laha la mbetawo, heyi [ngɛnyangɛnya Nzambi].” Nde akakeketsha ase Hɛbɛru ate: “Tusaki esakelu kasu ka luwangu keli la ntundu l’eteti” ndo tosale dui sɔ la mbetawɔ.​—Heb. 11:6; 12:1.

Ekadimwelo lo ambola w’oma l’Afundelo:

2:14, 15​—Onde woho wele Satana la ‘wolo wa ndjakisha’ mɛnyaka dia nde kokaka ndjakisha onto tshɛ nyɔi k’osondjo? Ndooko. Koko oma k’etatelo k’ɔtɔmbɔkwɛlɔ waki Satana lo Ɛdɛna, kashi kande kakadiakisha anto nɛ dia Adama akasale pɛkato ndo akasambiya nkumbo k’anto pɛkato ndo nyɔi. (Romo 5:12) Ndo nto, anto waki Satana wa la nkɛtɛ pɛnyahɛnyaka ekambi waki Nzambi polo lo nyɔi woho wakawasale la Yeso. Koko dui sɔ hɛnya dia wolo wele la Satana wa ndjaka oseka onto tshɛ lalangande kema la elelo. Otondonga wolo wele lande wa ndjaka kema la elelo, tshike nde amboshilaka atɛmɔdi waki Jehowa tshɛ oshiki. Jehowa kokɛka ekambi ande oko olui ndo nde hetawɔ dia Satana mbashila oshiki. Kânga naka Nzambi ambetawɔ dia anto amɔtshi l’atei aso ndjakema oma le Satana, sho kokaka monga l’eshikikelo dia Nzambi ayonya awui wa kɔlɔ tshɛ watosalɛnde.

4:9-11​—Ngande ‘wɔtɔso lo momuya kaki Nzambi’? L’ekomelo ka lushi la samalo l’etongelo, Nzambi akomuya oma l’elimu ande ele l’eshikikelo ɔnɛ sangwelo diande diendana la nkɛtɛ ndo la anto diayokotshama. (Etat. 1:28; 2:2, 3) Sho ‘mbɔtɔka lo momuya kɛsɔ’ lo mbewɔ sala akambo wa ndjaswɛ ndo mbetawɔ yɛdikɔ yakɔshi Nzambi dikambo dia panda kaso. Etena kongaso la mbetawɔ le Jehowa ndo kayelaso Ɔnande l’okitanyiya tshɛ lo dihole dia mbesa eyango wa lokaki, sho keketshamaka ndo tshɔkwamaka nshi tshɛ.​—Mat. 11:28-30.

9:16​—Ele ‘ompakemi’ wa sheke y’oyoyo? Jehowa mbele Ombidji wa sheke y’oyoyo ndo Yeso mbele ‘ompakemi.’ Yeso mbele Ompakemi wa sheke shɔ, ndo oma lo nyɔi kande, nde akakimɔ olambo wakahombamaka dia ndjisha nɛmɔ.​—Luka 22:20; Heb. 9:15.

11:10, 13-16​—“Usumba” akɔna wakalongamɛka Abarahama? Ɔsɔ aki osomba wa didjidji. Abarahama akalongamɛka “Jerusalema ya l’ulungu,” yokengami la Yeso Kristo ndo anto 144000 wayolɛ la nde. Anto wayolɛ la nde lo lotombo lande la l’olongo asɔ mbelamɛka nto ɔnɛ “usumba w’ekila, Jerusalema y’uyuyu.” (Heb. 12:22; Eny. 14:1; 21:2) Abarahama akakongɛka dia ndjɔsɛna l’ɛlɔmbwɛlɔ ka Diolelo diaki Nzambi.

12:2​—“Ongenongeno” akɔna “wakakitshama la ntundu [ka Yeso]” ‘wakandetawɔ mbikikɛ otamba w’asui’? Ɔsɔ aki ɔngɛnɔngɛnɔ wa mɛna kɛnɛ kayokotsha olimu ande, mbidja ndo okidiamelo wa lokombo laki Jehowa, oyindjamelo wa lowandji laki Nzambi ndo tshungo kakandahombe kimɔ dia shimbɛ anto oma lo nyɔi. Ndo nto Yeso akalongamɛka ɔtshɔkɔ wa nɔmbɔla oko Nkumekanga ndo kamba oko Ɔlɔmbɛdi wa lâdiko dia wahɔ w’anto.

13:20​—Lande na katama dia sheke y’oyoyo yekɔ sheke ya “pundju”? L’ɔtɛ w’ɛkɔkɔ esato ɛnɛ: 1) Yɔ hayɔhɛnamaki pondjo, 2) kɛnɛ kayosala sheke shɔ kayotshikala pondjo ndo 3) “ekoko ekina” wayotetemala kondja wahɔ oma lo sheke y’oyoyo shɔ polo l’ɔkɔngɔ wa Aramangɛdɔna.​—Joa. 10:16.

Wetshelo le so:

5:14. Sho pombaka mbekaka Bible, Ɔtɛkɛta wa Nzambi la etete ndo kamba la kɛnɛ kekaso. Ɔsɔ mbele yoho yâmɛ yakokaso ‘kamba la akoka aso w’ekanelo ka yimba dia tshikitanya ɔlɔlɔ la kɔlɔ.’​—1 Kor. 2:10.

6:17-19. Monga l’elongamelo ka shikaa lo alaka waki Nzambi ayotokimanyiya diaha sho tshika kɛndakɛnda lo mboka k’akambo wa mɛtɛ.

12:3, 4. Lo dihole dia ‘etema aso kɔmɔ ndo mpekɔ’ l’ɔtɛ wa ehemba wa totshitshɛ kana ɔlɔshamelo wakoka pomana laso, sho pombaka tetemala pama otsha lo lotshundu ndo ndowanya akoka aso dia mbikikɛ ehemba. Sho pombaka ndjashikikɛ dia ndɔshana la ehemba “edja ndu dikila,” mbuta ate polo ndo lo nyɔi.​—Heb. 10:36-39.

12:13-15. Hatohombe mbetawɔ dia “udiu a lutunu” kana onto ɔmɔtshi la l’etshumanelo lɛna dia woho wasalema akambo ekɔ kɔlɔ toshimba dia sho ‘kɛndakɛnda lo mboka kosembwe.’

12:26-28. “Diango” diaki kotongama oma le Nzambi, mbuta ate dikongɛ nɛ di’akambo di’otondo mbidja ndo “ulungu” wa kɔlɔ wayolanyema. Etena kayosalema awui asɔ, paka “diango diahasutshasutshama,” mbuta ate Diolelo diaki Nzambi ndo wanɛ wadisukɛ mbayotshikala. Ekɔ mɛtɛ ohomba efula dia sho sambisha Diolelo l’ohetoheto ndo nsɛna lo yoho yɔtɔnɛ la atɔndɔ adiɔ!

13:7, 17. Mbohɔka dako diele lo avɛsa anɛ dia monga l’okitanyiya ndo ndjakitshakitsha l’ɛse k’emendji wa l’etshumanelo ayotokimanyiya dia sho monga la yimba ya kamba kâmɛ.

[Nɔte ka l’ɛse ka dikatshi]

a Enda Tshoto y’Etangelo ya Ngɔndɔ ka dikumi l’ɔtɔi 1, 2007, lɛkɛ 18-19.

    Ekanda wa l’Ɔtɛtɛla (1983-2025)
    Tomba
    Ɔtɔ
    • Ɔtɛtɛla
    • Kahana l'onto
    • Nango
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Ɛlɛmbɛ w'okambelo
    • Awui wa sheke
    • Paramètres de confidentialité
    • JW.ORG
    • Ɔtɔ
    Kahana l'onto