Awui wakimanyiya dia nkumbo monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ
Naka olonganyi ɔmɔtshi aya l’ohomba w’ekimanyielo ka lânde
Lam’ele wakaminde la hemɔ k’ɔlɛmbɛlɔ wahashile, omɛmi akahombaka nsala ntumu tshɛ ya la ngelo. Koko, nde kɔmɛnyakami adepasɛ wakandasalaka. Lande na kakinde kombutɛkami ndoko dui lo kɛnɛ kendana la ekondjelo kaso? Ekondjelo kaso kakafukutana efula ndo nde akɔsaka dia layoleka monga la lonyangu naka dimi mbeya dui sɔ.—Nancy.a
DIWALA tshɛ diekɔ l’ekakatanu, koko naka olonganyi ɔmɔtshi ekɔ lo ntata hemɔ kahakɔnɔ ko okina ekɔ la demba dia dimɛna, ekakatanu mbeyaka mfulanɛ.b Onde wɛ ekɔ lo nkokɛ olonganyi wele la hemɔ ka wolo? Naka ngasɔ, kete ondo ambola wayela anɛ kokiyanyaka: ‘Ngande wakokami ntondoya naka yônge y’olonganyi ami yekɔ lo tatetemala ndana? Edja ka ngande kakokami ntetemala la nkokɛ olonganyi ami ko l’etena kakɔ kâmɛ lekɔ lo nkatɛ, lo mɔmba luudu ndo lekɔ lo nsala ntumu nkina ya la ngelo? Lande na kahombami ndjaɛndja onongo l’ɔtɛ wemi la demba dia dimɛna?’
Lo wedi okina, naka wɛ mbele olonganyi wele la hemɔ, kete wɛ kokaka ndjambola ɔnɛ: ‘Ngande wakokami ndjalɛmiya etena kemi kema l’akoka wa nkotsha ɛkɛndɛ ami? Onde olonganyi ami nyangaka l’ɔtɛ wemi la hemɔ? Onde ɔngɛnɔngɛnɔ aso oko weso atshukanyi wekɔ lo tafulanɛ?’
Lonyangu ko, atshukanyi amɔtshi wakakakitɔna l’ɔtɛ wa tɔsɛngiya taya oma lo hemɔ kahakɔnɔ. Koko, dui sɔ hadiɛnya dia ndo nyu lawɔ nyayodiaka diwala dianyu.
Atshukanyi efula tondoyaka awala awɔ ndo vɔ tshikalaka nge kânga mbele olonganyi ɔmɔtshi la hemɔ kahakɔnɔ. Tɔshi ɛnyɛlɔ kaki Yoshiaki nde la Kazuko. Mpota kakahomɔ Yoshiaki l’okandji kakokonya diaha nde monga l’akoka wa nkadimɔ kânga yema aha l’onto okina mbokimanyiya. Kazuko mbutaka ate: “Omɛmi ekɔ l’ohomba w’ekimanyielo l’oseka dikambo tshɛ. Etombelo wakonge l’ɔtɛ wôkokɛmi ele, laya la pâ lo kingo, l’ahɛka, l’anya ndo dimi kɛlakɛlaka lo lopitadi lɔmɔtshi lasakɛwɔ anto waya la hemɔ ya l’asɔnga dia tosakemɛ. Mbala efula, dimi kɔmɔka l’ɔtɛ wakokɛmi omɛmi.” Koko, kânga mbewɔ l’ekakatanu ɛsɔ, Kazuko mbutaka ɔnɛ: “Dimama diele lam’asaso oko atshukanyi diamboleka nkeketala.”
Ko lâsɔ, dui diakɔna diakoka nkimanyiya dia monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ l’atei w’akambo wa ngasɔ? Dui dia ntondo ele, wanɛ watongaka la yema y’ɔngɛnɔngɛnɔ ndo y’ɔlɔ lo awala awɔ mbɔsaka dia hemɔ kɛsɔ kekɔ lo ndɔsha aha paka olonganyi wele la hemɔ oto, koko vɔ akɔ ahende. Ndo nto, naka olonganyi ɔmɔtshi ekɔ la hemɔ, vɔ akɔ ahende munandemaka la dikambo sɔ lo toho totshikitanyi. Diɔtɔnganelo dia ma ma diele lam’asa wadi l’omi sɔ nembetshiyama lo Etatelu 2:24 ɔnɛ: “Pami ayutshika shi la nyangu, ayumamana la wadendi, ku vo wayuyala dimba otoi.” (Sho mbɛnganyisha alɛta ango) Ɔnkɔnɛ, etena konga olonganyi ɔmɔtshi la hemɔ kahakɔnɔ, ekɔ ohomba dia wadi l’omi nkamba kâmɛ dia ntondoya okakatanu ɔsɔ.
Lâdiko dia lâsɔ, eyangelo wakasalema mɛnyaka dia atshukanyi watetemala monga la diɔtɔnganelo dia ma ma etena konga olonganyi ɔmɔtshi la hemɔ kahakɔnɔ mbetawɔka dikambo diambakomɛ ndo vɔ nyangaka toho t’eshika ta diekɛ. Anto efula wakɛnyi dia alako wakawawasha dia vɔ monga l’akoka wa ntondoya fɔnaka l’alako wahashile nɛmɔ watanema lo Bible. Enda alako asato wayela anɛ:
Nyɔlɛmiyanake
Undaki 4:9 mbutaka ɔnɛ: “Antu ahendi ndeka untu otoi.” Lande na? Nɛ dia divɛsa 10 nembetshiyaka ɔnɛ: “Naka vo wamboko, omotshi mbeyaka mbetula unyandi.” Onde wɛ ‘mbetolaka olonganyi ayɛ’ l’ɛtɛkɛta wa lowando?
Onde nyekɔ l’akoka wa nyanga toho takokanyu nkimanyiyana lo yoho ya shikaa? Yong, lele wadɛnde ekɔ la hemɔ ka muyɛkɛ wa lɛkɛ ɔtɔi, mbutaka ate: “Dimi salaka la wolo dia mbɔsa wadɛmi la nɛmɔ lo diaaso tshɛ. Etena tshɛ kongami la mposa k’ashi, dimi mbɔsaka dia ndo nde lawɔ mbele la mposa k’ashi. Naka dimi lolanga ntshɔ l’andja dia tɔsɛnya washo, dimi mbombolaka dia kana sho kokaka ntshɔ dimi la nde. Sho sawolaka kâmɛ ndo sho mbikikɛka hemɔ kɛsɔ kâmɛ.”
Lo wedi okina, naka wɛ ekɔ lo nkokamɛ oma le olonganyi ayɛ, onde ekɔ akambo amɔtshi wakokayɛ nsala wɛmɛ aha la wɛ nsalɛ demba diayɛ kɔlɔ? Naka eelo, kete dui sɔ kokaka mfudia nɛmɔ diayɛ ndo diɔ mbeyaka nkimanyiya olonganyi ayɛ dia nde ntetemala kokimanyiya.
Lo dihole dia wɛ mbɔsa dia wɛ mbeyaka yoho yoleki dimɛna yakokayɛ mɛnya dia wɛ nɛmiyaka olonganyi ayɛ, shi wɛ kokaka mbombola kɛnɛ kayoleka mbɔngɛnyangɛnya? Nancy, lakatatɛkɛtshi dikambo diande l’etatelo, akayotɛka omɛnde woho wakandanyangaka lo woho wakinde kombeyaka ekondjelo kaki la wɔ. Kakianɛ, omɛnde osala la wolo dia mbotɛka awui tshɛ wendana la ekondjelo kawɔ.
HEMBA NSALA NGANƐ: Sala listɛ la toho takoka nkamba la yɛ dia nkitshakitsha pâ kele l’olonganyi ayɛ ndo tɛnde dia nde lawɔ nsala ngasɔ. Oma lâsɔ, nyengɔnya listɛ yanyu. Onto l’onto pombaka nsɔna yoho tshɔi kana tohende takokanyu nkamba la tɔ.
Nyonge l’ekongelo kele la wɛdimo
Sɔlɔmɔna nkumekanga ka lomba akafunde ate: “Engo tshe keko la etena kato.” (Undaki 3:1) Koko, mbeyaka monga dui dia wolo dia monga l’ekongelo kele la wɛdimo, l’ɔtɛ wa shɛngiya ya kɔlɔ yakoka monga la hemɔ kahakɔnɔ lo awui wasalema lo nkumbo. Kakɔna kakokanyu nsala dia nyu monga la yema ya wɛdimo?
Nyewɔ dia ndeka ndjakiyanya lo kɛnɛ kendana la esakelo kalongolanyu. Onde wɛ kokaka ngɛnangɛna dia nyu nsala akambo wakanyasalaka la ntondo k’olonganyi ayɛ ndjotata hemɔ? Naka kema, dui diakɔna di’oyoyo diakokanyu mpemba dia nsala? Mbeyaka monga dui dia wɔdu diele oko mbadianɛ dibuku dimɔtshi ndo mbeka ɔtɛkɛta okina. Monga la awui akina wa nsala lo lɔsɛnɔ ayokeketsha dimama dianyu dia “dimba otoi” ndo nyayonga l’ɔngɛnɔngɛnɔ.
Ekimanyielo kekina dia monga la wɛdimo ele mongaka kâmɛ l’anto akina. Bible mbutaka lo Tukedi 18:1 ɔnɛ: “One latuyatulaka uma le antu akina, atuyangaka paka lulangu landi lutu, atutshanaka la akanga a yimba tshe.” Onde wɛ ambolembetɛ lo divɛsa nɛ dia ndjâtola oma le anto akina kokaka monga la shɛngiya ya kɔlɔ lo yimba? Lo wedi okina, mongaka kâmɛ l’anto akina kokaka kokimanyiya dia wɛ monga la yimba y’ɔlɔlɔ ndo dia yɔ nkalola lo dihole diayɔ. Shi wɛ kokaka ntatɛ nɔmba onto ɔmɔtshi dia nde ndjokembola?
Tena dimɔtshi, elonganyi wakokɛ elonganyi awɔ wele la hemɔ mongaka l’okakatanu dia monga la wɛdimo. Anto amɔtshi kambaka olimu efula, ndjalɛmbaka yema yema ndo mbidjaka yônge yawɔ lo wâle. L’edjedja ka wonya, vɔ mbeyaka ndjonga ko waya bu l’akoka wa ntetemala nkokɛ elonganyi awɔ walangawɔ. Lâsɔ, naka wɛ ekɔ lo nkokɛ olonganyi ayɛ wele la hemɔ kahakɔnɔ, kete tonyake ehomba ayɛ wɛmɛ yimba. Yaombɛka tena dia yɔɔ mbala la mbala dia wɛ ndjakeketsha.c Anto amɔtshi wakɛnyi dia mbutɛ ɔngɛnyi awɔ ɔmɔtshi layaɛkɛwɔ le nde lele pami kana womoto oko vɔ akambo wendana la ekiyanu awɔ mbakimanyiyaka dia vɔ nkɔnɔ.
HEMBA NSALA NGANƐ: Funda lo dikatshi ekakatanu wahomana la yɛ lo woho wakokɛyɛ olonganyi ayɛ. Oma lâsɔ, sala listɛ l’akambo wakokayɛ nsala dia nkandola ekakatanu ɛsɔ lo yoho ya dimɛna. Lo dihole dia mbasɛdingola lo tshambandeko, yambola ɔnɛ: ‘Yoho yakɔna yoleki wɔdu yakokaso ndowanya dikambo nɛ?’
Hemba dia ntetemala mɛna akambo la sso di’ɔlɔlɔ
Bible tɔhɛmɔlaka ɔnɛ: “Tumbulaki wati: Okoko wana wakaleki nshi ya ntundu nshi nye ololo?” (Undaki 7:10) Ɔnkɔnɛ, ewɔ dia ndeka mbidja yimba lo woho wotonga lɔsɛnɔ la nkumbo kanyu otondonga olonganyi ayɛ kema la hemɔ. Tohɛke dia ɛngɛnɔngɛnɔ wakoka monga la so l’andja ɔnɛ wekɔ paka wa lo tshanda mɔtshi tsho. Kɛnɛ kahombanyu nsala lanɛ ele, mbetawɔ dikambo diambonyokomɛ ndo nkondja wetshelo wa dimɛna oma lɔkɔ.
Kakɔna kakoka kokimanyiya wɛ la olonganyi ayɛ lo dikambo sɔ? Nyosawole kâmɛ lo dikambo dia ɛtshɔkɔ wele la nyu. Nyɔngɛnɛngɛnɛ naka kânga otshikitanu wa yema tshitshɛ wambosalema lo yônge y’olonganyi wele la hemɔ. Nyoyange akambo wayonyosha elongamelo ndo nyoyadje eyango wakokanyu nkotsha kâmɛ.
Shoji nde la Akiko, atshukanyi wakakambe la alako wele la diko ango, wakakondja etombelo w’ɛlɔlɔ. Mbala kɛmɔtshi l’ɔkɔngɔ wa vɔ mbishola dia Akiko aki la hemɔ kelɛwɔ ɔnɛ fibromyalgie (mbuta ate hemɔ ka l’emunyi ndo ka l’eshisha), vɔ wakahombe ntshika diɛsɛ dia lânde diaki la wɔ dia nkamba olimu w’Okristo wa lo tena tshɛ. Onde dikambo sɔ diakâkɔmɔla? Eelo. Koko, Shoji ekɔ lo ndaka onto tshɛ lakoka ntanema lo dikambo dia ngasɔ ɔnɛ: “Toyakiyanyake lo mbidja yimba lo akambo wahanyayokoka nsala nto. Ɛnaka akambo la sso di’ɔlɔlɔ. Oyadi kânga nyu akɔ ahende nyekɔ l’elongamelo ka ndjɔsɛna lɔsɛnɔ la dimɛna lushi lɔmɔtshi, nyɔshi lɔsɛnɔ lanyu woho welɔ kakianɛ. Le mi, dui sɔ nembetshiyaka mbidja wadɛmi yimba ndo mbokimanyiya.” Alako wa shikaa wa ngasɔ kokaka nyokimanyiya ndo nyu wanɛ wele elonganyi anyu wekɔ l’ohomba w’ekimanyielo ka lânde.
[Nɔtɛ ya l’ɛse ka dikatshi]
a Nkombo mɔtshi yakatshikitanyema.
b Sawo nɛ nembetshiyaka akambo watomba etena kele olonganyi ɔmɔtshi la hemɔ kahakɔnɔ. Koko, atshukanyi walɔshana la hemɔ y’oma lo mpokoso kɛmɔtshi kana la ekakatanu wa lo yimba wele oko ɔkɔmwɛlɔ kokaka nto nkimanyiyama lo nkamba la alako wele lo sawo nɛ.
c Lo ndjela akambo wele la nyu, mbeyaka monga ohomba nyu sakemɛka lo tshanda mɔtshi oma le enganga wa tomanyi naka vɔ wekɔ lo ngelo kanyu.
YAMBOLA ƆNƐ . . .
Kakɔna keso dimi l’olonganyi ami l’ohomba wa nsala kakianɛ?
▪ Nsawola efula lo kɛnɛ kendana la hemɔ
▪ Nsawola yema tshitshɛ lo kɛnɛ kendana la hemɔ
▪ Ndjakiyanya yema tshitshɛ
▪ Nɛmiyana efula
▪ Lâdiko dia hemɔ, monga la dui dimɔtshi dia ndjashaka kâmɛ lɔkɔ
▪ Mbɔtɔnganɛ l’anto akina efula
▪ Ndjadjɛ eyango wa woho akɔ wâmɛ
[Osato wa lo lɛkɛ 20]
Dia nyu monga la wɛdimo lo lɔsɛnɔ lanyu, shi nyu koka mbetshaka wenya kâmɛ?