BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ wa Watchtower
Watchtower
BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ
Ɔtɛtɛla
  • BIBLE
  • EKANDA
  • NSANGANYA
  • w10 4/1 lk. 21-26
  • Nde akeke woho wa dimanyiyana oma le Owandji ande

Ndooko vidɛo yele lo kɛnɛ kɔsɔnyiyɛ.

Otokimwe, munga kakongi etena kakayatelesharjɛki vidɛo.

  • Nde akeke woho wa dimanyiyana oma le Owandji ande
  • Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—2010
  • Ɛtɛ w'awui wahɔnyi
  • Awui wa woho akɔ
  • Pami kaki l’akambo efula wa mbeka
  • Ohomba w’efula wa dimanyiyana
  • Munga koleki woke kakatshe Petero
  • Onde Petero akakoke dimanyiyama?
  • Tolembetelo tokina tɛnya dia nde akadimanyiyama
  • Nde akeke woho wa dimanyiyana oma le Owandji ande
    Tokoya mbetawɔ kawɔ
  • Nde akatshikala la kɔlamelo l’atei w’ehemba
    Tokoya mbetawɔ kawɔ
  • Nde akalɔshana la wɔma ndo la taamu
    Tokoya mbetawɔ kawɔ
  • Tokukute Mbetawɔ Kaso K’ohomba Efula!
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—1997
Enda awui akina
Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—2010
w10 4/1 lk. 21-26

Tokoya mbetawɔ kawɔ

Nde akeke woho wa dimanyiyana oma le Owandji ande

PETERO takandakoke mbohɛ etena ka kɔlɔ efula kakawahomanya washo awɔ. Onde woho wakawende Yeso akɛnyaka dia nde akawomalɛ kana akawanyaka? Sho kema l’eshikikelo nɛ dia ɔkɔndɔ wakasambiyama totɛka tsho ɔnɛ: “Khumadiondjo akasikiso, akindi Petero tee.” (Luka 22:61) Koko lo mayi ka sso, Petero akashihodia dia nde akasale munga ka woke. Petero akeye dia nde akasale paka dikambo diakawotɛ Yeso, diakandashikikɛ dia nde hadisalaki pondjo, mbuta ate nde akanguna Owandji ande wakandokaka ngandji. Ɔsɔ aki dikambo dia woke le Petero, ondo lushi lakaleke kɔlɔ efula lo lɔsɛnɔ lande.

Koko, lâsɔ tshɛ ko eke mpɛtsha ko ndɛ. Lam’ele Petero aki pami kaki la mbetawɔ ka wolo, nde aki eke la diaaso dia ndjatshumoya oma lo munga yande ndo ndjokondja wetshelo woleki ohomba oma le Yeso. Wetshelo ɔsɔ wakendanaka la edimanyielo. Sho tshɛ tekɔ l’ohomba wa nkondja wetshelo ɔsɔ. Ɔnkɔnɛ, nyɛsɔ tɔsɛdingole woho wakakondja Petero wetshelo wa wolo ɔsɔ.

Pami kaki l’akambo efula wa mbeka

Suke la ngɔndɔ shamalo la ntondo l’osomba wa Kapɛrnauma wakandole, Petero akatshu otsha le Yeso ndo akawombola ate: “Khumadiondjo, unyami ayuntshela kolo tena dingana dia dimi mbudimanyia? Undi, edja ndu tena esambeli?” Ondo Petero akɔshi dia nde akadimanyiyanaka efula. Lâdiko dia lâsɔ, ewandji w’ɛtɛmwɛlɔ waketshaka dia onto akahombaka dimanyiya ɔnɛ lôsale kɔlɔ mbala shato tsho. Yeso akôkadimola ate: ‘Aha edja ndo tena esambele, koko edja ndo tena akumi esambele l’esambele.’—Mateu 18:21, 22.

Onde lâsɔ Yeso akatɛka Petero dia nde fundaka munga yakawahombaka mbosalɛ? Ndoko, koko lo mbuta ɔnɛ aha tena 7 koko edja ndo tena 77, Yeso akɛnya dia sho pombaka dimanyiya anto kɔlɔ tshɛ yatosalɛwɔ aha la mbadia. Yeso akɛnya dia yimba y’otema wolo ndo yaha dimanyiyana yaki l’anto wa lo nshi shɔ wakafundaka kɔlɔ tshɛ yakâsalɛka anto yakasɛngiya Petero. Koko edimanyielo kaki Nzambi kema l’elelo.

Petero komomalɛ Yeso. Ko onde wetshelo waki Yeso wakananda otema ande? Mbala mɔtshi, sho ndjokondjaka wetshelo woleki tshɛ wendana l’edimanyielo etena keyaso dia shoamɛ tekɔ l’ohomba w’efula wa dimanyiyama. Ɔnkɔnɛ, nyɛsɔ tɔsɛdingole akambo wakayokonyaka lo nyɔi ka Yeso. Lo wenya wakaleke wolo ɛsɔ, Petero akasale munga efula yakalɔmbɛ dia Owandji ande mbodimanyiya.

Ohomba w’efula wa dimanyiyana

Otsho w’ekomelo wa lɔsɛnɔ laki Yeso la lanɛ la nkɛtɛ aki otsho wa diambo efula. Yeso aki eke l’akambo efula wa mbetsha apɔstɔlɔ ande, ɛnyɛlɔ lo kɛnɛ kendana l’okitshakitsha. Yeso akawasha ɛnyɛlɔ lo mbasola ekolo l’okitshakitsha tshɛ, olimu wakasalemaka oma le ose olimu. Ntondontondo, Petero akatone dia Yeso mbosola ekolo. Oma lâsɔ, nde akate dia Yeso mbosola aha ekolo eto, koko ndo anya la ɔtɛ. Yeso komomala, koko nde akôlembetshiya kitshimudi ya kɛnɛ kakandasalaka la lotutsha tshɛ.—Joani 13:1-17.

Yema tshitshɛ oma lâsɔ, apɔstɔlɔ wakawane dia mbeya akɔna oleki woke l’atei awɔ. Lo mɛtɛ, ndo Petero mbaki l’atei w’owanu ɔsɔ wakakɛnɛmɔlaka otako wele l’anto. Yeso akawangola la lɔsɛngɔ tshɛ ndo akawândola lo woho wakawatshikala la kɔlamelo otsha le Owandji awɔ. Koko nde akawatɛ dia vɔ tshɛ wayowolawɔ. Petero akate dia nde hatolawɔ Yeso, kânga la ntondo ka nyɔi. Koko Yeso akate dia Petero ayowanguna mbala shato l’otsho akɔ la ntondo ka lekeka mbeka mbala hiende. Petero kombidja tsho Yeso tâmu, koko nde akafune dia nde ayotshikala la kɔlamelo le nde oleki apɔstɔlɔ akina tshɛ.—Mateu 26:31-35; Mako 14:27-31; Luka 22:24-28.

Onde Yeso aki suke la momalɛ Petero? Ndooko. Koko l’etena ka wolo kɛsɔ, Yeso akake washo ande lo akambo w’ɔlɔlɔ wakasalaka apɔstɔlɔ ande waki komonga kokele. Nde akeyaka ɔnɛ Petero ayowanguna, koko nde akawotɛ ate: ‘Dimi lakalɔmbɛ lo dikambo diayɛ, diaha mbetawɔ kayɛ mbɔla, ndo wɛ lam’ayoyokeketala, kokeketsha anangɛyɛ.’ (Luka 22:32) Ɔnkɔnɛ, Yeso akɛnya dia nde akeyaka dia Petero ayoyoyatshumoya oma lo munga yande ndo ayoyokamba olimu la kɔlamelo tshɛ. Nde mɛtɛ akôdimanyiya!

L’ɔkɔngɔ diko, l’ekambɔ ka Ngɛtɛsɛmanɛ, Petero akahombe mingɔma lo yoho yoleki. Yeso akɔ̂lɔmbɛ nde la Jakɔba la Joani dia vɔ ntetemala nsɛna etena kakandalɔmbaka. Yeso aki la lonyangu efula ndo nde aki l’ohomba w’osukɔ, koko Petero nde la asekande wakalale djɔ mbala efula. Yeso akate ɛtɛkɛta ɛnɛ dia nde mɛnya woho wakandayadjaka lo dihole diawɔ ndo wakinde suke dia mbadimanyiya: “Mete, [yimba] nangaka, keli dimba mbeli wodu.”—Mako 14:32-38.

Yema tshitshɛ oma lâsɔ, olui w’anto wakakome wokime ewa, tokuwa la tohembe. Ɔsɔ aki etena ka nsala akambo la yewo ndo la kɛsɔ. Koko, Petero akasɔmɔla yɔɔmbɔ yande ko akahembola tui diaki Malako, ose olimu w’ɔlɔmbɛdi a lâdiko. Yeso akangola Petero la lotutsha tshɛ, akakɔnɔya tui diakandahembola onto ndo akalembetshiya tɔndɔ dialɔmba diaha nsala akambo la ngala dialɔmbɔla ambeki ande polo ndo ɛlɔ kɛnɛ. (Mateu 26:47-55; Luka 22:47-51; Joani 18:10, 11) Petero akasalɛ Owandji ande munga efula yakalɔmbɛ dia nde mbodimanyiya. Kɛnɛ kakôkomɛ mbeyaka tohola dia “shu tshe tatutakanaka lu akambu efula.” (Jakoba 3:2) Akɔna l’atei aso ele bu l’ohomba w’edimanyielo kaki Nzambi oseka lushi tshɛ? Koko, Petero, awui efula wakahombe mbokomɛ l’otsho ɔsɔ. Awui wa kɔlɔ efula waki lo mbokongɛ.

Munga koleki woke kakatshe Petero

Yeso akatɛ olui w’anto wakaye ndjowonda dia naka nde mbakawayangaka, kete watshike apɔstɔlɔ ande dia vɔ ntshɔ. Petero akendaka olui w’anto wakeleka Yeso, heye ka nsala. Oma lâsɔ, Petero akalawɔ woho wakalawɔ apɔstɔlɔ akina tshɛ.

Petero nde la Joani wakatemalaka, ondo suke la luudu laki Anasi laki ntondo ɔlɔmbɛdi a lâdiko lɛnɛ akawatshu la Yeso ntondo dia tôlombosha. Etena kakawatetaka la Yeso, Petero nde la Joani wakatawoyelaka lo “tshalula.” (Mateu 26:58; Joani 18:12, 13) Petero komonga kanga ɔhɔdu. Akalɔmbama dia monga la dihonga dia tawoyelaka. Olui w’anto waki la tɔɔmbɔ ndo Petero akahomuya ɔmɔtshi la l’atei awɔ. Koko, kɛnɛ kakasale Petero mɛnyaka dia nde komonga la woho wa ngandji ka kɔlamelo kakandataka dia nde ayonga la tɔ, mbuta ate mvɔ kâmɛ la Yeso naka ekɔ ohomba.—Mako 14:31.

L’ɛnyɛlɔ kaki Petero, ɛlɔ kɛnɛ anto efula monaka dia ndjela Kristo lo “tshalula,” diaha ndoko onto mbaɛna. Koko, oko wakayofundaka Petero l’ɔkɔngɔ diko, yoho yâmɛ yakokaso ndjela Kristo dimɛna ele lo mbomamema lo yɛdikɔ yɛdimi l’akoka aso ndo lo mbokoya ɛnyɛlɔ kande l’awui tshɛ, oyadi etombelo akɔna tshɛ wakoka monga.—1 Petero 2:21.

Petero akatayelaka wanɛ wakatatshɔka la Yeso la yewo polo ndo etena kakandatokomaka lo lokuke la luudu lɔmɔtshi lakaleke woke la Jerusalɛma. Ɔsɔ aki luudu laki Kayifasi, ɔlɔmbɛdi a lâdiko w’ɔngɔnyi waki la shɛngiya y’efula. Mvudu ya ngasɔ yakadingamaka mbala efula la nkombo yaki la lokuke la la sɛkɛ. Petero akakome polo lo lokuke, koko vɔ kombetawɔ dia nde mbɔtɔ l’etei. Joani, ɔnɛ lakashile mbɔtɔ l’etei akayoyaka ndo akayɔlɔmbaka olami wa lokuke dia nde mbɔtshiya Petero. Mɛnamaka dia Petero nde la Joani komonga suke suke ndo nde kopemba dia mbɔtɔ lo luudu dia temala suke la Yeso. Nde akatshikala lo sɛkɛ lɛnɛ aketetaka ekambi wonya wa tshitshi l’osase wa dja enda woho wakataka anto akambo wa kashi lo dikambo dia Yeso ndo ehemba wakokomɛ.—Mako 14:54-57; Joani 18:15, 16, 18.

Oma l’osase wa dja yakahɛtaka, osekaseka waketawɔ dia Petero mbɔtɔ l’etei akawɛnyi dimɛna. Nde akaweye, ko akɔ̂sɔngwɛ ate: “Ndu we kaki la Jesu y’usi Ngalili.” Aha la nde nongamɛ dia dui dia ngasɔ diayowokomɛ, Petero akanguna Yeso ndo akate dia nde hashihodia kɛnɛ kakataka osekaseka ɔsɔ. Nde akatshu dia temala suke la soko asala diaha anto mbêya, koko osekaseka okina akawɛnyi ndo akate ɛtɛkɛta akɔ wâmɛ ate: “Ndu untu one kaki la Jesu y’usi Nazareta.” Petero akatshibe ate: “Dimi haleyi untu oso.” (Mateu 26:69-72) Ondo aki l’ɔkɔngɔ wa nde manguna mbala ka hende mbakoke Petero lekeka leka, koko nde kombidja yimba dia nshihodia kɛnɛ kakawotɛ Yeso wenya ɛmɔtshi la ntondo.

Yema tshitshɛ oma lâsɔ, Petero akasale diaha anto mbɛ̂na. Koko olui ɔmɔtshi w’anto wakemala lo sɛkɛ wakasukana suke la nde. Ɔmɔtshi l’atei awɔ akôtɔka la Malako, ose olimu wakahembola Petero tui. Nde akatɛ Petero ate: “Dimi kunkena la ndi l’ekambo uka?” Petero akasale dia mbaetawoya dia kɛnɛ katawɔ kekɔ kashi. Ɔnkɔnɛ, nde akayadje etshi, ondo lo mbuta ɔnɛ nde kokaka mbidjama mananu naka kashi mbatande. Oshimu kele edja, lekeka lakeke. Mbala ka hende kɛsɔ Petero akoke.—Joani 18:26, 27; Mako 14:71, 72.

L’etena kɛsɔ, wakaye la Yeso oya lo dɛfu diakɛlɛnganɛ la mbalasa. L’etena kakɔ oko wakataditshi oma l’etatelo, washo ande wakahomana la waki Petero. Petero akashihodia l’etena kɛsɔ dia nde ambosalɛ Owandji ande munga ka woke. Nde akatombe oma lo sɛkɛ, kunya la lonyangu l’ɔtɛ w’onongo wakandakongola. Nde akɛlɛ lo toshinga t’osomba lo wɛdi wa ngɔndɔ. Nde akakome ewo, akakɛlɔya asɔi, akasongotɔ ndo akasekuma la delo.—Mako 14:72; Luka 22:61, 62.

L’ɔkɔngɔ w’onto nshihodia dia nde ambosala munga ka woke ka ngasɔ, ekɔ wɔdu efula dia nde mbuta ɔnɛ munga ka woke ka ngasɔ hakoke dimanyiyama. Ondo ndo Petero mbakakanyiya ngasɔ. Ko onde Petero mɛtɛ akakoke dimanyiyama?

Onde Petero akakoke dimanyiyama?

Ekɔ dui dia wolo dia nkanyiya pâ kakonge la Petero la wedi a pindju hoto ndo akambo akina wakôkongɛka. Nde mɛtɛ akayânya efula etena kakavu Yeso la dikɔlɔ sɔ l’ɔkɔngɔ wa nde mpɛnyahɛnyama wolo l’edja ka wenya efula. Weho akɔ tshɛ Petero akanyangaka wonya tshɛ wakandakanyiyaka woho wakandanyangiya Yeso l’otsho w’ekomelo wa lɔsɛnɔ lande la la nkɛtɛ. Kânga mbakinde la lɔkɔnyɔ l’efula la ngasɔ, Petero koshisha elongamelo. Sho mbeyaka dikambo sɔ nɛ dia ɔkɔndɔ totɛka ɔnɛ yema tshitshɛ oma lâsɔ, nde akatshu otsha le anango. (Luka 24:33) Aha la tâmu, apɔstɔlɔ tshɛ waki la lonyangu lo woho wakawalawɔ Owandji awɔ l’otsho ɔsɔ ndo vɔ wakasambana lam’asawɔ.

Mbala kɛnɛ, Petero ambɔsa yɛdikɔ yoleki tshɛ dimɛna. Naka okambi waki Nzambi ambɔkɔ, aha lonyangu lele la nde mboleki ohomba, koko woho wayashikikɛnde dia mbetɔ ndo nɔngɔsɔla akambo. (Tukedi 24:16) Petero akɛnya dia nde aki la mbetawɔ ka nge etena kakandatshu dia tosangana kâmɛ l’anango kânga mbakandakɔmɔ. Naka onto ambɔkɔmɔ kana ekɔ la lonyangu, nde mbeyaka pembama dia ndjanganya l’anto, koko dui sɔ mbeyaka monga wâle le nde. (Tukedi 18:1) Ayonga dui dia lomba ntshikala ma ma l’asekaso ambetawudi dia nkondja wolo wa lo nyuma.—Heberu 10:24, 25.

Lam’ele nde aki kâmɛ l’anango wa lo nyuma, ndo Petero mbakoke lokumu la kandji l’ɔnɛ demba dia Yeso diaya bu lo diombo. Petero nde la Joani wakalawɔ otsha lo diombo diakawakundɛ Yeso ndo diombo diakɔ diakafamɛ. Joani laki dikɛnda mbakakome ntondo lo diombo. Nde akatane diombo diaya hwe ko nde akengenga, koko Petero komengenga. Kânga mbakinde la dowe, nde akɔtɔ l’etei ka diombo, koko diɔ diaki hwe.—Joani 20:3-9.

Onde Petero aketawɔ ɔnɛ Yeso ambolɔ? Ndoko, nɛ dia kânga etena kakate wamato wa kɔlamelo ɔnɛ vɔ wakɛnyi andjelo wakawate ɔnɛ Yeso ambolɔ, nde kombetawɔ. (Luka 23:55–24:11) Koko, la dikɔlɔ dia lushi lɔsɔ, lonyangu ndo tâmu tshɛ taki la Petero takashile. Yeso aki la lɔsɛnɔ oko etongami ka lo nyuma kele la nkudu. Nde akɛnama le apɔstɔlɔ ande tshɛ. Koko, la ntondo ka lâsɔ nde akatasadi dikambo dimɔtshi lo woshɛshɛ. Apɔstɔlɔ wakate lushi lɔsɔ vɔate: “Mete, Khumadiondjo ambulo, ndi akene le Simona.” (Luka 24:34) Woho akɔ wâmɛ mbele, l’ɔkɔngɔ diko ɔpɔstɔlɔ Paulo akayofundaka lo dikambo dia lushi la lânde lɔsɔ ɔnɛ Yeso “akene le Kefasi; l’okongo diku le ambeki dikumi l’ahendi.” (1 Koreto 15:5) Kɛfasi la Simɔna ekɔ nkombo nkina yaki Petero. Yeso akɛnama le nde ndamɛ lushi lɔsɔ ndo mɛnamaka dia Petero aki ndamɛ.

Bible hatotɛ kɛnɛ kakete etena kakɛnama Yeso le Petero lo yoho ya lânde shɔ. Tokanyiya yema woho wakayaoke Petero etena kakandɛnyi Yeso lakandokaka ngandji ambolɔ ndo diaaso diakandakondja dia nkɛnɛmɔla lonyangu laki la nde ndo mɛnya ndjatshumoya kande. Ndoko ɛngɔ kekina l’andja ɔnɛ kakakombola Petero lâdiko di’edimanyielo. Akɔna akoka mbidja tâmu ɔnɛ Yeso kodimanyiya Petero tshɛ lo tshɛ na? Akristo wasala pɛkato ɛlɔ kɛnɛ pombaka mbohɔ kɛnɛ kakakomɛ Petero. Tatɔfɔnyake pondjo ɔnɛ Nzambi hakokaki todimanyiya. Yeso akokoya She tshɛ lo tshɛ, Ɔnɛ ‘ladimanyiyana efula.’—Isaya 55:7.

Tolembetelo tokina tɛnya dia nde akadimanyiyama

Yeso akatɛ apɔstɔlɔ ande dia vɔ ntshɔ otsha la Ngalileya lɛnɛ akawahombe tohomana la nde nto. Etena kakawakome lɛkɔ, Petero akɔshi yɛdikɔ ya ntshɔ otsha lo ndjale ka Ngalileya dia nde toka ɛtɛi. Ambeki akina efula wakôyele. Mbala kɛnɛ nto, Petero akatshu l’oduwa lɛnɛ akandetsha ɛnɔnyi efula wa lɔsɛnɔ lande la ntondo. Woho wakasukasukaka waato, wakambɔmbɔka asuku ndo woho wakandakimɛka ɛtɛi l’anya ande akôkeketsha. Onde nde akayambola l’otsho ɔsɔ woho wakandahombe nkamba la lɔsɛnɔ lande etena kakakomɛ olimu waki Yeso wa la nkɛtɛ? Onde nde akakombolaka nsɛna lɔsɛnɔ l’ɔsɛlɛngɛ l’omundji wa nse? Lo weho akɔ tshɛ, vɔ komunda ndoko lose otsho w’otondo.—Mateu 26:32; Joani 21:1-3.

Koko la yosose, onto ɔmɔtshi akawaelɛ oma l’omamu w’ashi ndo akawatɛ dia vɔ ntambiya ɛtɛi awɔ lo wedi okina wa waato. Vɔ wakakitanyiya ndo wakande nse 153! Petero akeye aki onto ɔsɔ. Nde akafumbɔ oma lo waato ko akatshu otsha le nde atasale osale. Etena kakawakome l’omamu, Yeso akawasha nse yakandafumbe lâdiko di’akalanga. Nde akaleke ndjasha le Petero.

Yeso akambola Petero dia kana nde mbôkaka ngandji ‘oleki diangɔ nɛ,’ mbuta ate lemba la woke la nse lakawande. Onde Petero akokaka olimu wa wondelo wa nse ngandji koleki kɛnɛ kakandokaka Yeso? Oko wakanguna Petero Nkumadiɔndjɔ mbala shato y’etondo, Yeso ambowosha diaaso dia nde nshikikɛ dia kana nde mbôkaka ngandji lo mbombola mbala shato y’etondo la ntondo k’ambeki ande. Lam’ele Petero akakadimola ɔnɛ eelo, Yeso akawotɛ ɔnɛ dia nde nkɛnɛmɔla woho wa ngandji kɛsɔ, nde akahombe mbetsha olimu w’ekila lo dihole dia ntondo lo ndeshaka ɛkɔkɔ waki Kristo, mbuta ate ambeki ande wa kɔlamelo.—Joani 21:4-17.

Ngasɔ mbakashikikɛ Yeso dia Petero aki eke ohomba le nde ndo le She. Petero akahombe ndjonga l’ɔkɛndɛ w’ohomba l’etshumanelo kakalɔmbwamaka oma le Yeso. Ɔsɔ aki djembetelo ya shikaa yɛnya dia Yeso akôdimanyiya tshɛ. Lo mɛtɛ, kɛtshi kɛsɔ kakananda otema waki Petero ndo tɔ kakonge la shɛngiya ya wolo le nde.

Petero akɛmbɛ ɔkɛndɛ ɔsɔ la kɔlamelo tshɛ l’edja k’ɛnɔnyi efula. Nde akakeketsha anango oko wakawodjangɛ Yeso l’otsho wa la ntondo ka nyɔi kande. Petero akalamaka ndo akaleshaka ambeki waki Kristo la lɔsɛngɔ tshɛ ndo la solo dia lotutsha. Pami kakawelɛka Simɔna akayɔsɛnaka lo yoho yɔtɔnɛ la lokombo lakawosha Yeso la Petero kana Dive lo monga ekundji kele la shɛngiya y’ɔlɔlɔ l’etshumanelo. Tolembetelo efula tashikikɛ dikambo sɔ mɛnamaka oma lo mikanda ehende wakafunde Petero la ngandji tshɛ wakayadiemaka l’atei w’abuku w’ohomba efula wa lo Bible. Lâdiko dia lâsɔ, mikanda ɛsɔ mɛnyaka dia Petero hohɛki pondjo wetshelo wakandakondja oma le Yeso lo kɛnɛ kendana la dimanyiyana.—1 Petero 3:8, 9; 4:8.

Nyɛsɔ sho lawɔ tokondja wetshelo oma lo ɛnyɛlɔ kɛsɔ. Onde sho nɔmbaka Nzambi lushi la lushi dia nde todimanyiya lokema la munga yasalaso? Oma lâsɔ, onde sho mbetawɔka edimanyielo kɛsɔ ndo mbetawɔka wolo wele la tɔ wa tɛ̂dia? Ndo onde sho dimanyiyaka anto wotodingi sho lawɔ? Naka eelo, kete tayokoya mbetawɔ kaki la Petero ndo kɛtshi kaki la Yeso.

[Efundelo wa l’etei w’odingɔ wa lo lɛkɛ 22]

Petero akasalɛ Owandji ande munga efula yakalɔmbɛ dia nde mbodimanyiya. Akɔna l’atei aso ele bu l’ohomba w’edimanyielo oseka lushi tshɛ?

[Osato wa lo lɛkɛ 23]

“Khumadiondjo akasikiso, akindi Petero tee”

[Osato wa lo lɛkɛ 24]

“Khumadiondjo . . . akene le Simona”

    Ekanda wa l’Ɔtɛtɛla (1983-2025)
    Tomba
    Ɔtɔ
    • Ɔtɛtɛla
    • Kahana l'onto
    • Nango
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Ɛlɛmbɛ w'okambelo
    • Awui wa sheke
    • Paramètres de confidentialité
    • JW.ORG
    • Ɔtɔ
    Kahana l'onto