Tosungukalake l’ɛnyɛlɔ ka Yeso
‘Nyɔsɛnake ndo nyotetemale nɔmba.’ —MAT. 26:41.
NGANDE WAYOYOKADIMOLA?
Ngande wakoka alɔmbɛlɔ aso mɛnya dia tekɔ lo nsungukala?
Lo toho takɔna takokaso mɛnya ɔnɛ tekɔ lo nsungukala lo nsambisha?
Lande na kele ekɔ ohomba sho nsungukala la ntondo k’ehemba, ndo ngande wakokaso nsala dui sɔ?
1, 2. a) Ambola akɔna wakoka anto ndjaoka lo kɛnɛ kendana l’ɛnyɛlɔ kaki Yeso ka nsungukala? b) Onde anto wele bu kokele kokaka mbokoya Yeso laki kokele? Sha ɛnyɛlɔ.
ONDO wɛ mbeyaka ndjambola ɔnɛ: ‘Onde dimi kokaka nsungukala l’ɛnyɛlɔ ka Yeso? Shi nde aki kokele ndo akeyaka akambo wendana la nshi yayaye oyadi wanɛ wakete ɛnɔnyi nunu la ntondo ka nde mbotɔ? Onde nde akahombe nsungukala?’ (Mat. 24:37-39; Heb. 4:15) Nyɛsɔ tɔsɛdingole ambola asɔ kele tende lande na kele ekɔ ohomba ndo dui dia wanyandja dia sho nsungukala.
2 Onde anto wele bu kokele kokaka mbokoya onto la kokele? Eelo, nɛ dia onto kokaka nkondja wetshelo oma le ombetsha w’ɔlɔlɔ ndo ndjela ɛnyɛlɔ kande. Tɔshi ɛnyɛlɔ k’onto ɔmɔtshi lambotatɛ mbeka woho wa mamba djonga. Nde homana fundo oseka kiambokambo tshɛ yendana la djonga mbala kakɔ ɔtɔi, koko nde ayotahamaka yema yema etena katandeke. Dia nde nkoma manyi lɔkɔ, paka nde ndjela kɛnɛ kasala ombetsha ande. Nde pombaka mbidja yimba lo kɛnɛ kasala ombetsha, woho walɔngande tosongo ndo ahole wakitshande mpita l’oyango wa ndjonda nyama. Naka nde mbidja welo dia nshihodia kɛnɛ kawetsha ombetsha, kete nde ayoyeya kɛnɛ kahombande nsala dia munda nyama ndo dihole diahombande mamba djonga. Lo mbokoya kɛnɛ kakandɛnyi ombetsha ande asala, nde mambaka tolonga tande l’enemba weteta nyama. Woho akɔ wâmɛ mbele, dia sho nkoma Akristo wambotshunda, sho pombaka ndjela ɛlɛmbɛ waki Yeso ndo ɛnyɛlɔ kande ka kokele.
3. a) Ngande wakɛnya Yeso dia nde akahombe nsungukala? b) Kakɔna kayotɔsɛdingola lo sawo nɛ?
3 Onde Yeso akahombe mɛtɛ nsungukala? Eelo. Ɛnyɛlɔ, l’otsho w’ekomelo wa lɔsɛnɔ lande la nkɛtɛ, nde akakeketsha apɔstɔlɔ ande wa kɔlamelo ate: ‘Nyɔsɛnake kâmɛ la mi.’ Oma lâsɔ, nde akakotsha ate: ‘Nyɔsɛnake ndo nyotetemale nɔmba diaha nyu mbɔtɔ l’ehemba.’ (Mat. 26:38, 41) Kânga mbakinde la mbekelo ka nsungukala, Yeso akahombe ndeka nsungukala l’etena kɛsɔ dia nde ndeka monga suke la She lele l’olongo. Nde akeyaka ɔnɛ ambeki ande wakahombe nsungukala, aha paka l’etena kɛsɔ koko ndo lo nshi yayaye. Ɔnkɔnɛ, nyɛsɔ tende lande na katɔlɔmba Yeso dia sungukalaka. Oma lâsɔ, tayoyɔsɛdingola toho tosato takokaso nsungukala lo lɔsɛnɔ laso la lushi la lushi l’ɛnyɛlɔ kande.
LANDE NA KATƆLƆMBA YESO DIA SUNGUKALAKA?
4. Diɔtɔnganelo diakɔna diele lam’asa kɛnɛ kahateye lo dikambo dia nshi yayaye l’ohomba wa nsungukala?
4 Lo tshena pe, Yeso tɔlɔmbaka dia nsungukala l’ɔtɛ wa kɛnɛ keyaso ndo kahateye. Etena kakinde la nkɛtɛ, onde nde akeyaka akambo tshɛ wendana la nshi yayaye? Kema nɛ dia nde aketawɔ l’okitshakitsha tshɛ ate: “Keli nduku untu leya lushi lako kana unya ako, kuyanga andjelo wa l’ulungu, kuyanga Ona, paka Papa ndame.” (Mat. 24:36) L’etena kɛsɔ, “Ona” mbuta ate Yeso kombeyaka etena shikaa kakahombe komɛ andja ɔnɛ wa kɔlɔ. Kayotota lo dikambo diaso ɛlɔ kɛnɛ? Shi ewo kaso kendana la nshi yayaye kekɔ l’elelo? Sho hateye etena kayotoma Jehowa Ɔnande dia ndjolanya dikongɛ nɛ di’akambo dia kɔlɔ. Otondongaka sho mbeyaka, onde otonga ohomba sho nsungukala? Oko wakadilembetshiya Yeso, ekomelo kayoya la shashimoya l’etena kahatalongamɛ. Ɔnkɔnɛ, nshi nyɛ mbahombaso ndeka nsungukala.—Adia Mateu 24:43.
5, 6. a) Shɛngiya yakɔna yahomba monga la kɛnɛ keyaso lo dikambo dia nshi yayaye ndo di’asangwelo waki Nzambi lo woho wasungukalaso? b) Lande na kele mbeya ɔnɛ Satana amboyashikikɛ dia tohemba totshutshuyaka dia ndeka nsungukala?
5 Ndo nto, Yeso akeyaka awui efula wa diambo wendana la nshi yayaye waki anto efula wa lo nshi yande kombeyaka kânga yema. Kɛnɛ keyaso lo dikambo dia nshi yayaye hasukana kânga yema la kɛnɛ keya Yeso, koko lo tshimbo yande sho mbeyaka awui efula wendana la Diolelo diaki Nzambi ndo awui wayodiosalɛ anto kem’edja. Oyadi la kalasa, l’olimu kana l’ɛtshi ka nkɛtɛ kasambishaso mbeso, shi sho mɛnaka di’anto efula haweye akambo wa mɛtɛ asɔ? Ɔsɔ mɛtɛ ekɔ ɔkɔkɔ okina watotshutshuya dia nsungukala. L’ɛnyɛlɔ ka Yeso, sho pombaka mambalɛka tena tshɛ ndo nyangaka waaso wa nsambisha akambo weyaso lo dikambo dia Diolelo diaki Nzambi. Waaso asɔ tshɛ wekɔ ohomba ndo hatohombe mbaetsha wetshetsha nɛ dia nsɛnɔ y’anto yekɔ lo wâle.—1 Tim. 4:16.
6 Ɔkɔkɔ okina wakatshutshuyaka Yeso dia nsungukala ele nde akeyaka ɔnɛ Satana akayashikikɛ dia mbohemba, mbɔhɛnyahɛnya ndo mboshishɛ olowanyi ande. Satana akatetemala nyanga ‘waaso w’amɛna’ wa mbohemba. (Luka 4:13) Koko Yeso akâmbalɛka tena tshɛ nɛ dia nde aki suke dia mbetawɔ pembama, soyama kana pɛnyahɛnyama. Shi sho lawɔ pombaka nsala ngasɔ? Sho mbeyaka dia Satana ekɔ “uku tambwe kadikita kayanga walendi.” Diakɔ diakeketsha Ɔtɛkɛta waki Nzambi Akristo tshɛ ɔnɛ: “Nyosungukale ndo nyaambaale.” (1 Pet. 5:8, Dyookaneelo dy’Oyooyo) Ko ngande wakokaso nsala dui sɔ?
NGANDE WAKOKASO NSUNGUKALA LO NƆMBAKA?
7, 8. Dako diakɔna diakasha Yeso ambeki ande lo kɛnɛ kendana la dɔmbɛlɔ, ndo ɛnyɛlɔ kakɔna kakandatotshikɛ?
7 Bible mɛnyaka diɔtɔnganelo di’efula diele lam’asa mambalɛ la dɔmbɛlɔ. (Kol. 4:2; 1 Pet. 4:7) Yema tshitshɛ l’ɔkɔngɔ wa Yeso nɔmba ambeki ande dia nsungukala, nde akawatɛ ate: ‘Nyɔsɛnake ndo nyotetemale nɔmba diaha nyu mbɔtɔ l’ehemba.’ (Mat. 26:41) Onde lâsɔ nde akalange mbuta ɔnɛ vɔ wakahombe nsungukala paka lo diaaso dia wolo sɔ? Kema, dako diaki Yeso sɔ diekɔ tɔndɔ diahombaso kambaka la diɔ tena tshɛ.
8 Yeso akatotshikɛ ɛnyɛlɔ ka mamba lo kɛnɛ kendana la dɔmbɛlɔ. Ondo sho mbohɔka dia mbala kɛmɔtshi nde akalɔmbɛ otsho w’otondo. Tɔshi oko tekɔ lo mɛna woho wakandasalaka dɔmbɛlɔ sɔ. (Adia Luka 6:12, 13.) L’eleko kamɔnga akatshi, Yeso aki suke la Kapɛrɛnauma osomba w’amundji wa nse wakandotɔ. La tosho ta shimba, nde akadɛ lo dikona dimɔtshi diakɛlɛnganɛ la ndjale ka Ngalileya. Oko waki wodjima efula lo mboka, ondo nde akɛnyi woho wakahɛtaka atala w’esɔ la Kapɛrɛnauma kana lo tongelongelo taki suke. Koko Yeso akadje yimba yande tshɛ lo dɔmbɛlɔ. Kânga mbakandetsha wenya efula lo dɔmbɛlɔ sɔ, nde kombekola yimba kânga yema tshitshɛ etena kakatadimalaka atala wakahɛtaka la Kapɛrɛnauma ndo lo tongelongelo, etena kakatatshimbaka ngɔndɔ l’olongo kana etena kakalɛka nyama adiyo l’otsho l’oswe. Mbeyaka monga ko nde akalɔmbaka lo kɛnɛ kendana la yɛdikɔ ya woke yakandalange mbɔsa ya nsɔna apɔstɔlɔ ande 12. Ondo sho tshɛ mɛnaka woho wakayasha Yeso lo dɔmbɛlɔ sɔ atɛ She awui tshɛ ndo ekiyanu waki la nde lo kɛnɛ kendana l’ombeki l’ombeki dia nde mbɔlɔmbɔla ndo mbosha lomba.
9. Wetshelo akɔna wakokaso nkondja oma lo woho wakalɔmbɛ Yeso otsho w’otondo?
9 Wetshelo akɔna wakokaso nkondja oma l’ɛnyɛlɔ ka Yeso? Onde wetshelo w’ɔnɛ sho pombaka nsala alɔmbɛlɔ w’ɛtshɔlɔlɔ? Ndoko nɛ dia Yeso akate hwe di’ambeki ate: “Mete utema nangaka, keli dimba mbeli wodu.” (Mat. 26:41) Koko sho kokaka mbokoya Yeso. Ɛnyɛlɔ, onde sho nɔmbaka Shɛso lele l’olongo la ntondo ka sho mbɔsa yɛdikɔ yakɔna tshɛ yakoka monga la shɛngiya lo lonyuma laso, la nkumbo kaso kana l’asekaso ambetawudi? Onde sho mbidjaka anangɛso l’akadiyɛso l’alɔmbɛlɔ aso? Onde sho nɔmbaka oma k’ɛse otema ko kana sho kalolɛka paka tɔtɛkɛta takɔ tâmɛ? Tatohɛke nto dia Yeso akɔsaka asawo wakandasawolaka lo woshɛshɛ nde la She la nɛmɔ. L’andja ɔnɛ w’efungefunge ndo wele anto la wesanu efula, sho kokaka ndjoyasha esadi eto l’akambo wele bu ohomba. Naka sho mbɔsa wenya efula dia ndjasha l’alɔmbɛlɔ w’oma k’ɛse otema ndo wa lo woshɛshɛ, kete tayoleka nsungukala lo nyuma. (Mat. 6:6, 7) Tayoleka ndjasukanya la Jehowa, tayolomɔlomɔ dia nkeketsha diɔtɔnganelo diasaso la nde ndo tayewɔ dui tshɛ diakoka toshishɛdiɔ.—Osam. 25:14.
NGANDE WAKOKASO NSUNGUKALA LO SAMBISHAKA?
10. Ɛnyɛlɔ kakɔna katɛnya woho wakambalɛka Yeso lo nkamba la waaso tshɛ wakandakondjaka dia nsambisha?
10 Yeso akasungukalaka dia nkotsha olimu wakawosha Jehowa. Anto kokaka ndewalewa lo weho ɛmɔtshi w’elimu aha la vɔ nkondja etombelo wa kɔlɔ. Koko olimu w’Okristo wekɔ l’atei w’elimu walɔmba dia nsungukala. Yeso akasungukalaka nshi tshɛ dia nkotsha olimu ande lo nyanga waaso wa nsambisha lokumu l’ɔlɔlɔ. Ɛnyɛlɔ, etena kakandakome nde l’ambeki ande l’osomba wa Sukara l’ɔkɔngɔ wa vɔ nkɛndakɛnda pindju k’otondo, ambeki ande wakatshu dia tosomba yangɔ ya ndɛ. Kânga mbakatshikala Yeso suke l’ɛtɛkɔ k’ashi ka l’osomba ɔsɔ dia momuya, nde akasungukalaka ndo akakondja diaaso dia nsambisha etena kakaye womoto ɔmɔtshi l’ose Samariya dia ndjotahola ashi. Yeso akakoke ndala yema kana mbisha tɛkɛ nɛndɛ diaha nsambisha womoto ɔsɔ. Koko nde akosambisha ndo anto efula wa l’osomba ɔsɔ waketawɔ losango lande. (Joa. 4:4-26, 39-42) Shi sho kokaka nsungukala l’ɛnyɛlɔ ka Yeso lo mbidja welo dia nyanga waaso wa nsambisha anto wɛnana la so lushi tshɛ lokumu l’ɔlɔlɔ?
11, 12. a) Kakɔna kakasale Yeso etena kakayangaka anto akina mbêkola yimba oma l’esambishelo? b) Ko ngande wakandɛnya dia nde aki la wɛdimo?
11 Lo tena dimɔtshi, anto w’etema ɛlɔlɔ wakalangaka mbekola Yeso yimba diaha nde nkamba olimu ande. Ɛnyɛlɔ, la Kapɛrɛnauma elui w’anto wakalange dia Yeso ntshikala lɛkɔ pondjo l’ɔtɛ w’ahindo wakandasale. Koko Yeso akatone nɛ dia nde aki l’ɔkɛndɛ wa nsambisha “ekoko [tshɛ] wakashisho lu khumbu ka Isariyele,” koko aha paka wanɛ waki l’osomba ɔsɔ ato. (Mat. 15:24) Ɔnkɔnɛ, nde akawatɛ ate: “Dieli la mi dia nsambisha lukumu l’ololo la diulelu dia [Nzambi] ndu lu esumba ekina, ne dia dimi lakatumama dia dikambu diako.” (Luka 4:40-44) Mbokɛmaka hwe dia Yeso akayashaka tshɛ l’olimu w’esambishelo ndo nde kombetawɔ kânga dui mbêkola yimba.
12 Onde woho wakayashaka Yeso tshɛ lo tshɛ l’esambishelo akokonya mfumbe k’olimu akɔ kana kanga awui wolo? Onde woho wakandayashaka lɔkɔ akokonya diaha mbidja yimba l’ehomba w’anto akina? Kema nɛ dia Yeso aki la wɛdimo. Nde akangɛnangɛnaka kâmɛ l’angɛnyi ande, akɔsaka anto la nɛmɔ lo mbaoka kɛtshi k’efula ndo akokaka ana w’akɛnda ngandji.—Adia Mako 10:13-16.
13. Ngande wakokaso nsungukala l’ɛnyɛlɔ kaki Yeso ndo monga la wɛdimo l’esambishelo?
13 Ngande wakokaso monga la wɛdimo dia sho nsungukala l’ɛnyɛlɔ ka Yeso? Hatohombe mbetawɔ di’andja ɔnɛ têkola yimba oma l’esambishelo. Teye dia kânga angɛnyi kana ewotɔ aso w’etema ɛlɔlɔ kokaka totshutshuya dia sho nkitshakitsha ohetoheto aso l’esambishelo dia nsɛna lɔsɛnɔ lafɔnyawɔ ɔnɛ la dimɛna. Koko naka sho ndjela ɛnyɛlɔ kaki Yeso, kete tayetsha olimu w’esambishelo lo dihole dia ntondo. (Joa. 4:34) Olimu ɔsɔ keketshaka lonyuma laso ndo tɔngɛnyangɛnyaka. Koko hatohombe ntamba elelo, mbuta ate ndjaɔsa ɔlɔlɔ kana awui wolo amboleka. L’ɛnyɛlɔ ka Yeso, ekambi wa ‘Nzambi k’ɔngɛnɔngɛnɔ’ pombaka monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ ndo la wɛdimo.—1 Tim. 1:11.
NGANDE WAKOKASO NSUNGUKALA ETENA KAHOMANASO L’EKAKATANU?
14. Kakɔna kahombaso mbewɔ etena keso l’ekakatanu ndo lande na?
14 Oko womaso la diɛna, etena kakaleke Yeso nɔmba ambeki ande dia vɔ sungukalaka ele lam’akinde la ntondo k’ohemba wa wolo. (Adia Mako 14:37.) Etena kahomanaso l’ekakatanu mbalekaso monga l’ohomba w’ɛnyɛlɔ kande. Akristo efula wahembama ndjokomaka dia mbohɛ ɛtɛkɛta w’ohomba wofundami mbala hiende y’etondo lo dibuku dia Tukedi ɔnɛ: “Mbuka kemotshi kateneka ololo lu ashu w’antu, keli ekumelu kato eli nyoi.” (Tuk. 14:12; 16:25) Naka sho ndjaɛkɛ lo tokanyi taso hita djekoleko etena kahomanaso l’ekakatanu wa wolo, kete sho mbeyaka ndjadja lo wâle sho la wanɛ wokaso ngandji.
15. Ohemba akɔna wakoka papa ka nkumbo mpomana la wɔ naka nde aya bu l’ekondjelo ka dimɛna?
15 Ɛnyɛlɔ, mbeyaka monga ko papa kɛmɔtshi ka nkumbo bu l’akoka wa nkotsha ehomba wa l’emunyi wa “wane wuto la ndi.” (1 Tim. 5:8) Nde mbeyaka ndjetawɔ nkamba olimu wokonya dia mbetsha nsanganya y’Akristo, wahawosha etena ka nɔmbɔla Ɔtɛmwɛlɔ wa lo nkumbo kana nsambisha. Naka nde ndjaɛkɛ lo tokanyi t’anto, kete nde mbeyaka ndjotatɛ mbisha tɛkɛ nɛndɛ dia mɛnya ɔnɛ ekɔ dimɛna nsala dui sɔ. Koko dui sɔ kokaka mbokonya lo ndjosala pɛkato ndo ndjotshanyema oma l’etshumanelo. Ayonga mɛtɛ dui dia dimɛna efula dia nde ndjela dako diele lo Tukedi 3:5, 6 diata ɔnɛ: “Ekamaki [Jehowa] l’utema aye tshe, tekamaki yimba yaye hita. Uwetawoki lu akambu aye tshe, ku ndi ayukolongoswela mbuka kaye.”
16. a) Naa ɛnyɛlɔ kakatotshikɛ Yeso lo ndjaɛkɛ lo lomba laki Jehowa lo dihole dia ndjaɛkɛ lo lomba lande hita? b) Ngande wakoka papa ya nkumbo mbokoya ɛnyɛlɔ kande ka ndjaɛkɛ le Jehowa lo tena di’ehemba?
16 Etena kaki Yeso la ntondo k’ehemba, nde akayashikikɛ diaha ndjaɛkɛ lo yimba yande hita. Ko naka onto loleki lomba la nkɛtɛ kondjaɛkɛ lo lomba lande hita, kete hoke sho? Ɛnyɛlɔ, etena kakôhembe Satana, Yeso akokadimolaka mbala la mbala ɔnɛ: “Akafundama ati.” (Mat. 4:4, 7, 10) Nde akayaɛkɛ lo lomba la She dia nde ntondoya ehemba ndo akɛnya dia nde aki l’okitshakitsha wɔsa Satana oko ɛngɔ k’anyanya ndo wende bu la wɔ. Onde ndo sho mbasala ngasɔ? Papa ka nkumbo kasungukala l’ɛnyɛlɔ ka Yeso mbetawɔka di’Ɔtɛkɛta waki Nzambi mbɔlɔmbɔla djekoleko lo tena di’ehemba. L’andja w’otondo, papa ya nkumbo efula wekɔ lo nsala ɔsɔku. Vɔ wekɔ lo mbetsha wahɔ wa Diolelo ndo ɔtɛmwɛlɔ wa mɛtɛ lo dihole dia ntondo. Lo nsala ngasɔ, vɔ kotshaka ehomba wa nkumbo yawɔ. Jehowa tshɔkɔlaka welo wadjawɔ dia nkotsha ehomba wa l’emunyi w’ase nkumbo yawɔ lo ndjela daka diande.—Mat. 6:33.
17. Kakɔna kakotshutshuya dia nsungukala l’ɛnyɛlɔ ka Yeso?
17 Aha la tâmu, Yeso akatotshikɛ ɛnyɛlɔ koleki dimɛna kendana la nsungukala. Sho kokaka nkamba l’ɛnyɛlɔ kande ndo shimbɛ nsɛnɔ yaso. Tatohɛke dia Satana amboyashikikɛ dia tolasha djɔ ya lo nyuma, mbuta ate tokonya dia sho ntshika ɔtɛmwɛlɔ wa mɛtɛ ndo toshishɛ olowanyi aso. (1 Tes. 5:6) Tatetawɔke pondjo dia nde todja otshumba. Totetemale nsungukala l’ɛnyɛlɔ ka Yeso lo nɔmbaka, lo sambishaka ndo lo shikaka tanga la ntondo k’ehemba. Naka sho nsala ngasɔ, kete tayonga la lɔsɛnɔ la dimɛna ndo loludi tɔɔ l’ɔngɛnɔngɛnɔ kânga lo dikongɛ di’akambo di’omusu nɛ. Ndo nto, naka sho ntetemala nsungukala, kete Nkumɛso Yeso ayototana tasala lolango la She etena kayondoyolanya dikongɛ nɛ di’akambo. Ande ɔngɛnɔngɛnɔ wayonga la Jehowa dia tofuta l’ɔtɛ wa kɔlamelo yaso lee!—Eny. 16:15.
[Osato wa lo lɛkɛ 6]
Yeso akasambisha womoto l’ɛtɛkɔ k’ashi. Naa waaso wakamba la yɛ dia nsambisha lushi tshɛ?
[Osato wa lo lɛkɛ 7]
Ewandji wa nkumbo wakotsha ehomba wa lo nyuma wa nkumbo yawɔ mɛnyaka dia wekɔ lo nsungukala