BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ wa Watchtower
Watchtower
BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ
Ɔtɛtɛla
  • BIBLE
  • EKANDA
  • NSANGANYA
  • mwbr22 Ngɔndɔ ka tanu lk. 1-10
  • Rɛferansɛ wa lo “Dikatshi dia losanganya la Lɔsɛnɔ ndo olimu aso”

Ndooko vidɛo yele lo kɛnɛ kɔsɔnyiyɛ.

Otokimwe, munga kakongi etena kakayatelesharjɛki vidɛo.

  • Rɛferansɛ wa lo “Dikatshi dia losanganya la Lɔsɛnɔ ndo olimu aso”
  • Rɛferansɛ wa lo Dikatshi dia losanganya la lɔsɛnɔ ndo olimu aso—2022
  • Ɛtɛ w'awui wahɔnyi
  • NGƆNDƆ KA TANU 2-8
  • NGƆNDƆ KA TANU 9-15
  • NGƆNDƆ KA TANU 16-22
  • NGƆNDƆ KA TANU 23-29
  • NGƆNDƆ KA TANU 30–NGƆNDƆ KA SAMALO 5
  • NGƆNDƆ KA SAMALO 6-12
  • NGƆNDƆ KA SAMALO 13-19
  • NGƆNDƆ KA SAMALO 20-26
  • NGƆNDƆ KA SAMALO 27– NGƆNDƆ K’ESAMBELE 3
Rɛferansɛ wa lo Dikatshi dia losanganya la lɔsɛnɔ ndo olimu aso—2022
mwbr22 Ngɔndɔ ka tanu lk. 1-10

Rɛferansɛ wa lo Dikatshi dia losanganya la Lɔsɛnɔ ndo olimu aso

NGƆNDƆ KA TANU 2-8

AKAMBO W’OHOMBA W’OMA L’ƆTƐKƐTA WA NZAMBI | 1 SAMUƐLƐ 27-29

“Yoho yakalɔsha Davidɛ ta”

it-1-F 71

Akishi

Etena kakatalawɔka Davidɛ Saolo, nde akalawɔ mbala hiende y’etondo l’ɛtshi ka nkɛtɛ ka nkumekanga Akishi. Mbala ka ntondo aki l’etena kakɛnyi Davidɛ dia wayowɔsa oko otunyi, Davidɛ akadimbiya dadi, ko nkumekanga Akishi akotshike dia nde ntshɔ nɛ dia nde akawɛnyi dia nde ekɔ onto l’anyanya. (1Sa 21:10-15; Ɛtɛkɛta ɛnɛ tanemaka la diko dia Os 34; ndo la diko ka Os 56) Mbala ka hende aki etena kakatshu Davidɛ la apami ande 600 mbidja ndo nkumbo yawɔ, ko Akishi akaatome dia vɔ todjasɛ la Zikilangɛ. Vɔ wakadjasɛ lɛkɔ l’edja ka ɔnɔnyi ɔtɔi la ngɔndɔ nyɛi, Akishi akafɔnya dia asɔlayi waki Davidɛ wakatshu dia tɔlɔsha esomba wa la Juda, koko tetele Davidɛ nde la anto ande wakatshu dia tolanya Ngeshurɛ, Ngirizɛ ndo ase Amalɛka. (1Sa 27:1-12) Nde akatondoya lo yewo yakandasale dia nkesa Akishi, diakɔ diele, Akishi akɔshi Davidɛ dia nde monga olami ande etena kakayalɔngɔsɔlaka ase Filistiya dia tɔlɔsha Nkumekanga Saolo ndo paka lo diaaso di’ekomelo sɔ, mbakalɔmbɛ ewandji w’ase filistiya dia kaloya Davidɛ l’anto ande la Zikilangɛ. (1Sa 28:2; 29:1-11) Etena kakayongaka Davidɛ nkum’ekanga, ndo kakandayɔlɔshaka osomba wa Ngata, akɛnama dia Akishi kondjakema. Nɛ dia nde akatshikala la lɔsɛnɔ polo l’etatelo ka lowandji la nkumekanga sɔlɔmɔna.​—1Ku 2:39-41; enda GATƐ.

w21.03 4 od. 8

Ɛlɔngɔlɔngɔ, akokanyu nsala di’anto mbɛkɛ etema le nyu?

8 Tɔsɛdingole okakatanu okina wakahomana la Davidɛ. L’ɔkɔngɔ wa nde kitama esɔ dia monga nkumekanga, Davidɛ akahombe nkonga ɛnɔnyi efula la ntondo ka nde ndjeyama le anto tshɛ oko nkumekanga ka Juda. (1 Sa. 16:13; 2 Sa. 2:3, 4) L’etena kɛsɔ, kakɔna kakookimanyiya dia nde nkonga la solo dia lotutsha tshɛ? Lo dihole dia nde nkɔmɔ, Davidɛ akayasha dia nsala kɛnɛ kakandakokaka nsala. Ɛnyɛlɔ, etena kakinde yekekɔ l’ɛtshi ka nkɛtɛ ka Filistiya, Davidɛ akakambe la diaaso sɔ dia ndɔsha atunyi w’Isariyɛlɛ. Lo nsala ngasɔ, nde akakokɛ elelo wa nkɛtɛ ya Juda.​—1 Sa. 27:1-12.

it-2-F 255 od. 6

Kashi

Kaanga mbele Bible halange mbuta kashi, kɛsɔ halange mɛnya dia onto pombaka mbuta awui wele mɛtɛ le anto wele bu la lotshungɔ la mbeya awui akɔ. Yeso kristo akasha dako nɛ: “Tanyoshake mfɔ ɛngɔ k’ekila, tanyokɛke nsombo adidi anyu w’oshinga wolo diaha yɔ mbahɔtshahɔtsha l’ekolo ayɔ, ko oma laasɔ yɔ ndjonyokadimwɛ dia nyɔlɔsha.” (Mat 7:6) Diakɔ diele lo waaso amɔtshi, Yeso akatonaka mbitɛ anto akambo tshɛ ndo akatonaka mbisha ekadimwelo mbala kakɔ ɔtɔi lo ambola amɔtshi nɛ dia lo nsala ngasɔ dui sɔ di’otosha anto amɔtshi paa. (Mat 15:1-6; 21:23-27; Jni 7:3-10) Mbokɛmaka hwe lande na kele Abrahama, Isaka, Rahaba ndo Elisha wakatone mbutɛ anto waki komonga atɛmɔdi wa Jehowa awui tshɛ wele mɛtɛ ndo wakawawombɛ awui akina.​—Eta 12:10-19; tshap 20; 26:1-10; Jas 2:1-6; Jak 2:25; 2Ku 6:11-23.

Diangɔ di’oshinga wolo dia lo nyuma

w10 7/1 22 od. 5-6

Onde anto wambovɔ kokaka nkimanyiya wanɛ wasɛna?

Ohokanyiya yema dikambo sɔ. Bible mbutaka dia onto lambovɔ “atukalulaka lu kete” ndo ɔnɛ ‘tokanyi tande tatolanyemaka.’ (Osambu 146:4) Saulo la Samuɛlɛ wakeyaka dia Nzambi akatonaka diɔtɔnganelo dia la atɛkɛtshi wa djimu. Ndo l’etatelo ka diolelo diande, Saulo akanya wetshi tshɛ oma lo wodja!​—Akambu w’Asi Lewi 19:31.

Ohokanyiya yema nto. Otondonga Samuɛlɛ pami kaki la kɔlamelo aki eke la lɔsɛnɔ, onde nde otosekola ɔlɛmbɛ waki Nzambi ndo nkamba kâmɛ la ɔtɛkɛtshi wa djimu l’oyango wa nde ntɛkɛta la Saulo? Jehowa akatone dia nsawola la Saulo. Onde ɔtɛkɛtshi wa djimu ototshutshuya Nzambi Kanga-Wolo-Tshɛ dia nde nsawola la Saulo oma lo tshimbo ya dɛwɔ dia Samuɛlɛ? Kema. Mbokɛmaka hwe dia, Samuɛlɛ kɛsɔ komonga ɔprɔfɛta wa kɔlamelo waki Nzambi. Ɔsɔ aki ɔdiɛngɛ ɔmɔtshi wa kɔlɔ wakasɛmaka dia dɛwɔ dia Samuɛlɛ mbende.

NGƆNDƆ KA TANU 9-15

AKAMBO W’OHOMBA W’OMA L’ƆTƐKƐTA WA NZAMBI | 1 SAMUƐLƐ 30-31

“Yakeketsha l’ekimanyielo ka Jehowa Nzambi kayɛ”

w06 8/1 30 od. 12

Toke Jehowa wɔma ko tayonga l’ɔngɛnɔngɛnɔ!

12 Wɔma wakokaka Davidi Jehowa kokomɛ tsho lo mboshimba diaha nde sala kɔlɔ. Vɔ wakokekeketsha dia nde mbɔsa yɛdikɔ ya wolo ndo ya lomba lo tena dia pâ. L’edja ka ɔnɔnyi la ngɔndɔ nyɛi, Davidi la anto ande wakatalawɔka Saulo wakatoyashɛ la Zikilange, osomba ɔmɔtshi w’ase Filistiya. (1 Samuele 27:5-7) Etena kakatombe Davidi la anto ande, ase mbase w’ase Amalɛka wakatshumbe osomba ndo wakatshu la wadi, ana ndo la dongalonga diawɔ tshɛ. Lam’akawakalola ndo wakawɛnyi kɛnɛ kakatombe, Davidi la anto ande wakalele. Lonyangu laki lawɔ lakawasha kɛlɛ esadi eto, ndo anto wa Davidi wakalange mbôka ave. Kânga mbakinde la pâ efula lo dikambo sɔ, Davidi koshisha elongamelo. (Tukedi 24:10) Wɔma wakandokaka Nzambi akotshutshuya dia nde kadimɔ le Jehowa lo dɔmbɛlɔ ndo ‘ndjakeketsha le Jehowa.’ Oma l’ekimanyielo ka Nzambi, Davidi la anto ande wakatshanya ase Amalɛka ndo wakatakɔsɔla diangɔ tshɛ.​—1 Samuele 30:1-20.

w12 4/15 30 od. 14

Jehowa tokimanyiyaka dia sho ndjokondja panda

14 Davidi akahomana l’ekakatanu efula. (1 Sam. 30:3-6) Koko ɛtɛkɛta wakandafunde mɛnyaka dia Jehowa akeyaka ekakatanu waki la nde. (Adia Osambu 34:18; 56:8.) Nzambi mbeyaka ekakatanu aso sho lawɔ. Etena kongaso la “etema wambate,” nde ndjasukanyaka la so. Dui sɔ kokaka tokeketsha nɛ dia Davidi akate ɔnɛ: “Uma lu ngandji kaye ka shikaa mbayumuyala la ongenongeno ndu mbayumongenangena otekoya, ne dia we atenaka fono kami, we mbeyaka ndu asui w’utema ami.” (Osam. 31:7) Jehowa hakomɛ tsho lo mbeya ekakatanu wele la so, koko nde tokeketshaka. Yoho mɔtshi yasalande dui sɔ ele lo tshimbo ya nsanganya y’Akristo.

Diangɔ di’oshinga wolo dia lo nyuma

w05 6/1 32 od. 9

Akambo w’ohomba w’oma lo dibuku dia Samuele ka ntondo

30:23, 24. Yɛdikɔ nyɛ yotumbi oma lo Walelu 31:27, mɛnyaka dia Jehowa mbɔsaka wanɛ wasukɛ etshumanelo la nɛmɔ. Oyadi kɛnɛ tshɛ kasalaso, nyɛsɔ tokisale “l’utema otoi, uku le [Nzambi], aha le antu.”​—Kolosai 3:23.

NGƆNDƆ KA TANU 16-22

AKAMBO W’OHOMBA W’OMA L’ƆTƐKƐTA WA NZAMBI | 2 SAMUƐLƐ 1-3

“Naa wetshelo wakondjaso oma lo leembo l’otanda lakawelɛka ‘ota’?”

w00 7/1 9 od. 9

Nyɔlɛmiya wanɛ wakawasha lowandji lâdiko dianyu

9 Onde Davidi akakɔmɔ otema lam’akandahɛnyahɛnyama? Davidi akalelɛ Jehowa ate: ‘Akanga wa ngala wekɔ lo nyanga anima ami.’ (Osambu 54:3) Nde akakɛnɛmwɛ Jehowa otema ate: “Utshunguli uma le atunyi ami, we [Nzambi k]ami. . . . Akanga a wulu watusanganaka dia ntshelami kolo. Keli aha ne dia uhedia ami, kuyanga kolo kami, we [Jehowa]. Aha ne dia munga kami mbatuyalongosolaka dia ntshelami kolo. Emo, uyi dia ndjukimanyia, uyendi!” (Osambu 59:1-4) Onde ndoko lushi lakayaoke ngasɔ, mbut’ate, wɛ hasale owandji ayɛ ndoko dikambo dia kɔlɔ, koko nde ekɔ lo takoyangɛ paka ekakatanu? Davidi kopekɔ nɛmiya Saulo. Lam’akavu Saulo, lo dihole dia nde ngɛnangɛna, Davidi akembe osambo wa delo ate: “Saulu la Jonatana, ambukami ngandji la anangemi! Lu nshi ya lumu . . . Vɔ wakalawoka esadi uleki pungu, Vo waki la wulu ndeka tambwe. Ana amantu wa Isariyele, nyuleli Saulu.” (2 Samuele 1:23, 24) Davidi akasha mɛtɛ ɛnyɛlɔ ka dimɛna k’onto laki la dilɛmiyɛlɔ di’oshika otsha le okitami w’esɔ waki Jehowa, kânga mbakandahɛnyahɛnyama oma le Saulo!

w12 4/15 10 od. 8

Oshishelo wa kɔlamelo mɛnyaka di’ekomelo kaya suke!

8 Lo wedi okina, Bible ndola tɔɔ la bɛnyɛlɔ di’anto waki la kɔlamelo. Nyɛsɔ tɔsɛdingole bɛnyɛlɔ pende oma l’atei adiɔ kele tende wetshelo wakokaso nkondja oma lɔkɔ. Totate l’ɛnyɛlɔ kaki Jɔnatana. Nde aki ɔna l’enondo laki nkumekanga Saulo lakakoke ndjɔ̂hɛna. Koko Davidi mbakasɔnama oma le Jehowa dia ndjonga nkumekanga l’Isariyɛlɛ. Jɔnatana akakitanyiya yɛdikɔ yaki Nzambi ndo lo dihole dia mboka Davidi kandjema kana sɛmanɛ la nde, otema ande “[w]akakelekama l’utema wa Davidi” ndo nde akôlake dia tshikalaka la kɔlamelo otsha le nde. Nde akakome polo ndo lo mbosha ahɔndɔ, yɔɔmbɔ, ota ndo oya. (1 Sam. 18:1-4) Jɔnatana akasale kɛnɛ tshɛ kakandakoke nsala dia ‘nkeketsha Davidi’ ndo nde akadje lɔsɛnɔ lande lo wâle dia mbohandola oma l’anya wa Saulo. L’ɔngɛnɔngɛnɔ tshɛ, nde akatɛ Davidi ate: “We ayuyala khum’ekanga ka Isariyele, ku dimi layuyala lu dihuli dia hendi.” (1 Sam. 20:30-34; 23:16, 17) L’ɔkɔngɔ wa nyɔi ka Jɔnatana, Davidi akafunde lembo l’ɔkɛi lakandakɛnɛmɔla kandji k’efula kaki la nde.​—2 Sam. 1:17, 26.

Diangɔ di’oshinga wolo dia lo nyuma

it-1-F 929

Ɔnalengo

Tshɛkɛta “ɔnalengo” kambemaka nto dia mɛnya anto wele tshɛ kaamɛ ndo wele l’oyango akɔ waamɛ. Ɛnyɛlɔ, Heramɛ nkumekanga ka Tura akelɛka Nkumekanga Sɔlɔmɔna ate ɔnango, aha tsho l’ɔtɛ wakiwɔ ewandji koko ondo lo toseke takawadje l’am’asawɔ ta esongo ndo diangɔ dikina dia lo tɛmpɛlɔ. (1Ku 9:13; 5:1-12) Davidɛ akafunde ate: “Ande dimɛna ndo ande ɔlɔ dia onto la ɔnango mbidjasɛ kaamɛ lee! (Os 133:1) Kɛsɔ mɛnyaka dia wɔladi ndo kaamɛ hakoke monga tsho lam’asa anto wele dikila ɔtɔi kana wakotama oma le onto ɔtɔi. Diakɔ diele, Davidɛ akelɛ Jɔnatana ɔnɛ ɔnango, aha lɔtɛ wɔnɛ vɔ waki shɛwɔ ɔtɔi kana nyangɛwɔ ɔtɔi, koko aki l’ɔtɛ wakawokanaka ngandji ndo wakangɛnangɛnaka onto l’onto di’onga dia osekande. (2Sa 1:26) Kaanga angɛnyi wanɛ wele la waonga waamɛ ndo etsha waamɛ oyadi kaanga wa kɔlɔ, mbelanɛka anangɛso.​—Tok 18:9.

NGƆNDƆ KA TANU 23-29

AKAMBO W’OHOMBA W’OMA L’ƆTƐKƐTA WA NZAMBI | 2 SAMUƐLƐ 4-6

“Tonge la wɔma wa dimɛna waha nyangiya Jehowa”

w05 7/1 9 od. 8

Akambo w’ohomba w’oma lo dibuku dia Samuele ka hende

6:1-7. Kânga mbaki Davidi la kanyi y’ɔlɔlɔ, welo wakandadje dia mɛmba Ɔshɛtɛ lo pusupusu akɔnyɔla ɔlɛmbɛ waki Nzambi ndo dui sɔ komonga la etombelo w’ɔlɔlɔ. (Etumbelu 25:13, 14; Walelu 4:15, 19; 7:7-9) Woho wakasukɛ Uza Ɔshɛtɛ mɛnyaka nto dia monga la kanyi y’ɔlɔlɔ hatshikitanya ɛlɛmbɛ waki Nzambi.

w05 2/1 32 od. 20

Jehowa atosalaka paka kɛnɛ kele losembwe

20 Tatohɛke dia Uza akeyaka Ɛlɛmbɛ dimɛna. Ɔshɛtɛ aki didjidji dia wôngelo wa Jehowa. Ɛlɛmbɛ wakashikikɛka di’onto lele kema la lotshungɔ hahombe kimɛ ɔshɛtɛ, lo mɛnya hwe di’onto lakahombe mɔnyɔla dikambo sɔ akahombaka ndjakema. (Walelu 4:18-20; 7:89) Ɔnkɔnɛ, wɛmbɛlɔ w’Ɔshɛtɛ takawahombe mbɔsama oko kiambokambo y’anyanya. Ondo Uza aki ose Lɛwi (koko nde komonga ɔlɔmbɛdi), ɔsɔku nde akeyaka Ɛlɛmbɛ dimɛna. Ndo nto, ɛnɔnyi efula la ntondo, Ɔshɛtɛ wakatɔlama dia tolamema lo luudu laki she. (1 Samuele 6:20–7:1) Vɔ wakatshikala lɛkɔ ɛnɔnyi 70, polo lamakayɔsaka Davidi yɛdikɔ dia minya ɔshɛtɛ oma lɛkɔ. Ɔnkɔnɛ, ondo oma ko dikɛnda Uza akeyaka dimɛna Ɛlɛmbɛ wendana la Ɔshɛtɛ.

w05 2/1 32 od. 21

Jehowa atosalaka paka kɛnɛ kele losembwe

21 Oko wakataditshi la ntondo, Jehowa mbeyaka mbadia kɛnɛ kele l’otema. Lamele Ɔtɛkɛta ande mbɔsaka dia kɛnɛ kakasale Uza kaki “munga,” ondo Jehowa akɛnyi l’otema waki Uza tokanyi tɔmɔtshi ta lokaki tahawatoshole shikaa lo ɔkɔndɔ ɔsɔ. Shi ondo Uza aki pami kaki la lotamanya ndo la mbekelo ka tamba elelo? (Tukedi 11:2) Onde tshindjiya lo washo w’anto Ɔshɛtɛ wakalamema lo nkumbo kɛsɔ akawosha lotshungɔ la monga la lotamanya lamboleka l’ɔtɛ wa akoka ande? (Tukedi 8:13) Onde Uza komonga la mbetawɔ k’efula mbakandafɔnya dia Jehowa hatekɛ lonya dia nde sukɛ ɔshɛtɛ w’ekila waki didjidji dia wôngelo Ande? Oyadi ngande waki dikambo, sho koka ndjashikikɛ dia Jehowa atosalaka paka kɛnɛ kele ɔlɔlɔ. Ondo nde akɛnyi dikambo dimɔtshi l’otema wa Uza diakotshutshuya dia mbɔ̂sɛ yɛdikɔ esadi eto.​—Tukedi 21:2.

Diangɔ di’oshinga wolo dia lo nyuma

w96-F 4/1 29 od. 1

Kitshaka wotsho ayɛ ntena tshɛ le Jehowa

Lam’ele Davidɛ aki nkumekanga nde akahombe mɛmba yema y’onongo wa dikambo sɔ. Kɛnɛ kakandasale mɛnyaka dia kaanga wanɛ wele la diɔtɔnganelo dia dimɛna la Jehowa vɔ koka ndjosala awui wa kɔlɔ lo waaso amɔtshi etena kahembamawɔ. Tondotondo Davidɛ akomala. Oma laasɔ, nde akayongaka la wɔma w’efula. (2Sa 6:8, 9) Diɔtɔnganelo dia dimɛna diaki lam’asande la Jehowa diakadjama l’ohemba efula. Ɔsɔ aki diaso dimɔtshi diakandɛnya dia nde kokitsha wotsho ande le Jehowa, etena kakinde kondjela ɛlɔmbwɛlɔ kande. Onde dui dia ngasɔ kokaka tokomɛ lushi lɔmɔtshi? Onde sho mamaka Jehowa onongo w’ekakatanu waya etena katonaso nkitanyiya ɛlɔmbwɛlɔ kande?​—Tok 19:3.

NGƆNDƆ KA TANU 30–NGƆNDƆ KA SAMALO 5

AKAMBO W’OHOMBA W’OMA L’ƆTƐKƐTA WA NZAMBI | 2 SAMUƐLƐ 7-8

“Jehowa akadje sheke la Davidɛ”

w10 4/1 20 od. 3

“Diulelu diaye [di]ayuyala wulu pundju”

Jehowa akanandema lo menda nsaki k’oma k’ɛse otema kaki la Davidi. Dia mfuta omamemelo waki la Davidi ndo lo ndjela prɔfɛsiya, Nzambi akadje sheke nde la Davidi ɔnɛ nde ayɔsɔna onto ɔmɔtshi la lo dioho diande dia nkumekanga dia nde mbolɛ pondjo pondjo. Natana akatɛ Davidi daka dia lânde nɛ: “Khumbu kaye la diulelu diaye wayuyala wulu pundju la ntundu kami. Kiti kaye ka diulelu kayushikikala pundju.” (Divɛsa 16) Onto akɔna ele Okitɔ wa pondjo wa sheke shɔ, mbuta ate Ɔnɛ layolɛ pondjo pondjo?​—Osambu 89:20, 29, 34-36.

w10 4/1 20 od. 4

“Diulelu diaye [di]ayuyala wulu pundju”

Yeso y’ose Nazarɛta aki kanula ya Davidi. Etena kakandewoyaka eotwelo ka Yeso, ondjelo ɔmɔtshi akate ate: “Khumadiondjo [Nzambi] ayuwusha kiti ka diulelu ka Davidi tshendi. Ndi ayulela khumbu ka Jakoba pundju.” (Luka 1:32, 33) Ɔnkɔnɛ, sheke yakadje Jehowa nde la Davidi yakayokotshamaka le Yeso Kristo. Oma lɔkɔ, Owandji ɔsɔ kɔsɔnama oma le anto, koko lo ndjela daka dia lânde diaki Nzambi diawosha lotshungɔ la nde mbolɛ pondjo pondjo. Tatohɛke dia alaka waki Nzambi kotshamaka nshi tshɛ.​—Isaya 55:10, 11.

w14 10/15 10 od. 14

Tonge la mbetawɔ ka wolo lo Diolelo

14 Tayanga nsɛdingola kɛnɛ kakalake Jehowa Nkumekanga Davidɛ ka l’Isariyɛlɛ wedjedja lo sheke yakadje Nzambi la Davidɛ. (Adia 2 Samuele 7:12, 16.) Jehowa akadje la Davidɛ sheke shɔ etena kakolɛka Davidɛ la Jɛrusalɛma ndo nde akolake ɔnɛ Mɛsiya ayotomba oma lo ɔlɔndji ande. (Luka 1:30-33) Jehowa akanyomosha tolembetelo tokina tendana la ɔlɔndji wa nkumbo kakahombe Mɛsiya ntomba. Nde akate dia kanula ya l’ɔlɔndji waki Davidɛ shɔ mbakahombe monga ‘la lotshungɔ’ la mbidjasɛ lo kiti ka Diolelo diaki Mɛsiya. (Ezek. 21:25-27) Lo tshimbo yaki Yeso, lowandji laki Davidɛ ‘layushikikala pondjo.’ Mbokɛmaka dia kanula yaki Davidɛ ‘yayotshikalaka pondjo pondjo ndo kiti kande kayoshikikala pondjo oko wonya.’ (Osam. 89:34-37) Lo mɛtɛ, ɛlɔmbwɛlɔ kaki Mɛsiya hatonga l’awui wa lokeso ndo tɔ kayotshikalaka pondjo pondjo.

Diangɔ di’oshinga wolo dia lo nyuma

it-1-F 623 od. 2

Nshi y’ekomelo

Prɔfɛsiya ka Balama. Aki la ntondo k’ase Isariyɛlɛ mbɔtɔ lo Nkɛtɛ ya Daka, mbakatɛ omvutshi Balama, Balaka laki nkumekanga ka Mɔaba ate: “Yaka takote kɛnɛ kayosalɛ anto anɛ wodja ayɛ lo nshi yayaye . . . Yɔɔtɔ yayotomba oma le Jakɔbɔ,ndo danga diayotomba oma le Isariyɛlɛ. Nde ayominola okoko wa Mɔaba ndo lowako l’ana tshɛ wa lofunguso.” (Wal 24:14-17) Etena kakakotshama prɔfɛsiya kɛnɛ mbala ka ntondo, “yɔɔtɔ” akahombe monga nkumekanga Davidɛ, ɔnɛ lakalɛndja ase Mɔaba. (2Sa 8:2) Mɛnamaka hwe dia, etena kakakotshama prɔfɛsiya kɛnɛ mbala ka ntondo, “nshi yayaye” yakatatɛ etena kakakome Davidɛ nkumekanga. Lam’ele Davidɛ aki didjidji dia Yeso, Mɛssiya Nkumekanga, prɔfɛsiya kɛsɔ kayoyohomba kotshama nto etena kayolanya Yeso atunyi ande.​—Isa 9:7; Os 2:8, 9.

NGƆNDƆ KA SAMALO 6-12

AKAMBO W’OHOMBA W’OMA L’ƆTƐKƐTA WA NZAMBI | 2 SAMUƐLƐ 9-10

“Davidɛ akakɛnɛmɔla ngandji ka kɔlamelo”

w06-F 6/15 14 od. 6

Eelo, wɛ kokaka ntana mɛtɛ ɔngɛnɔngɛnɔ

Davidɛ akafunde ate: “Ɔngɛnɔngɛnɔ le ɔnɛ tshɛ ladja mbolambola yimba.” Nde tetemalaka ate: “Jehowa ayowotsha lo lushi la mpokoso. Jehowa ayowolama ndo ayowotshika la lɔsɛnɔ. Wayota dia nde ekɔ la ɔngɛnɔngɛnɔ la nkɛtɛ.” (Os 41:1, 2) Ngandji ndo kɛtshi kakɛnya Davidɛ Mefibɔshɛtɛ laki ɔnaki Jɔnatana la pami, Jɔnatana laki ɔngɛnyi wa Davidɛ, ekɔ ɛnyɛlɔ kɛmɔtshi kɛɛnya woho wahombaso salɛka tombolambola akambo la kɛtshi.​—2Sa 9:1-13.

w05 7/1 9 od. 12

Akambo w’ohomba w’oma lo dibuku dia Samuele ka hende

9:1, 6, 7. Davidi akakotsha kɛnɛ kakandalake. Sho lawɔ pombaka sala la wolo dia kotsha kɛnɛ kalakaso.

w02 3/1 9 od. 10

Vɔ wakalɔshana la atɛndɛ lo alemba awɔ

10 L’ɔkɔngɔ w’ɛnɔnyi ɛmɔtshi, Nkumekanga Davidi akoke Mɛfibɔshɛtɛ ngandji k’efula l’ɔtɛ wa ngandji kakandokaka Jɔnatana. Davidi akokawoyɛ diangɔ tshɛ diaki Saulo ndo akɔshi Ziba os’olimu waki Saulo dia kambɛka Mɛfibɔshɛtɛ dikambɔ lo nkɛtɛ yakɔ. Davidi akatɛ Mɛfibɔshɛtɛ nto ate: ‘Wɛ ayɔlɛkaka mma lo mɛsa ami nshi tshɛ.’ (2 Samuele 9:6-10) Aha la tâmu, ngandji kaki Davidi kakakeketsha Mɛfibɔshɛtɛ ndo akokimanyiya dia kitshakitsha pâ kaki lande l’ɔtɛ w’ɛkɔmɔ kande. Ɔsɔ ekɔ mɛtɛ wetshelo wa dimɛna efula! Sho lawɔ pombaka mɛnya ngandji kaso otsha le wanɛ wele lo ndɔshana la tɛndɛ dimɔtshi lo demba.

Diangɔ di’oshinga wolo dia lo nyuma

it-1-F 270

Ndɛdu

Anto efula wa lo nshi y’edjedja wa lo Moyen-Orient, oyadi ndo ase Isariyɛlɛ wakɔsaka ndɛdu la nɛmɔ diefula oko djembetelo yɛnya ntondotondo lokumu le pami. Ɛlɛmbɛ wa Nzambi wakandasha ase Isariyɛlɛ wakashimbaka ohembwelo wa “tokoma ta ndɛdu,” kɛsɔ mɛnyaka dia wakahombaka tshika ndɛdu yatanema lamasa divo l’atui ndo la sso ndo takawahombaka minya tokoma ta ndɛdu. (Lɛw 19:27; 21:5) Aha la taamu, ɔsɔ aki tshelo yakasalemaka l’atei wa apanganu amɔtshi dia mɛnya tshelo y’ɔtɛmwɛlɔ.

NGƆNDƆ KA SAMALO 13-19

AKAMBO W’OHOMBA W’OMA L’ƆTƐKƐTA WA NZAMBI | 2 SAMUƐLƐ 11-12

“Tetawɔke dia nsaki ya kɔlɔ kahemɛ”

w21.06 17 od. 10

Wɛ koka mpandɔ oma lo tolonga ta Satana!

10 Lokaki lakakonya nkumekanga Davidɛ dia mbohɛ kɛnɛ kakawosha Jehowa, nde akawosha ɔngɔnyi, lokumu ndo nde akalɛndja atunyi ande efula lo ata. La lowando tshɛ, Davidɛ akeyaka dia weshasha wa Nzambi waki “efula kaheyama mbadia!” (Os. 40:5) Koko, l’etena kɛmɔtshi Davidɛ akohɛ kɛnɛ kakawosha Jehowa. Nde kɔngɛnangɛna nto la kɛnɛ kaki la nde, nde akalange nyomokondja efula. Kaanga mbaki Davidɛ la wadi efula, nde aketawɔ dia nsaki ka kɔlɔ kaki la nde otsha le wadi aki pami kekina mpama l’otema ande. Womoto ɔsɔ lokombo lande Batɛ-Shɛba, ndo omɛnde lokombo lande Uriya ose Hiti. La lokaki tshɛ, Davidɛ akeyana la Batɛ-Shɛba, ndo nde akatshu diemi. Laadiko dia nsala loseka, Davidɛ akakongɛ dia Uriya ndjakema! (2 Sa. 11:2-15) Kakɔna kakafɔnyaka Davidɛ? Onde nde akafɔnyaka ɔnɛ Jehowa hɛnyi? Nde aki okambi wa Jehowa waki la kɔlamelo, koko akayonga la lokaki ndo etombelo wakonge ele nde akasale loseka. Koko diɛsɛ ko, Davidɛ aketawɔ munga kande ndo akayatshumoya. Nde mɛtɛ akonge la lowando l’ɔtɛ wakandayetawɔma nto le Jehowa!​—2 Sa. 12:7-13.

w19.09 17 od. 15

Lande na kongaso suke dia ndjakitshakitsha l’ɛse ka Jehowa ndo ngande wasalaso dui sɔ?

15 Jehowa akasɔnɛ Davidɛ aha tsho oko owandji wa nkumbo kande, koko ndo wa wodja w’Isariyɛlɛ w’otondo. Oko wakinde nkumekanga, Davidɛ aki la lowandji l’efula. Lo tena dimɔtshi, nde akakambe la lowandji lɔsɔ lo yoho ya kɔlɔ ndo akasale wandja wa weke. (2 Sa. 11:14, 15) Koko, nde akɛnya ndjakitshakitsha kande le Jehowa lo mbetawɔ ohokwelo. Nde akakɛnɛmɔlɛ Jehowa otema ande lo dɔmbɛlɔ. Ndo nde akasale la wolo dia nkitanyiya alako wa Jehowa. (Os. 51:1-4) Ndo nto, nde aki l’okitshakitsha w’efula lo mbetawɔ alako w’amɛna aha tsho w’oma le apami, koko ndo w’oma le wamato. (1 Sa. 19:11, 12; 25:32, 33) Davidɛ akakondja wetshelo oma lo munga yande ndo kambɛ Jehowa aki dui diakaleke ohomba lo lɔsɛnɔ lande.

w18.06 17 od. 7

Etawɔ di’ɛlɛmbɛ ndo atɔndɔ wa Nzambi ndowanya nkum’otema kayɛ

7 Aha paka tambosowa l’etombelo wa kɔlɔ w’oma lo mpindola ɛlɛmbɛ wa Nzambi ko sho ndjeka kɛnɛ kele ɔlɔlɔ la kɛnɛ kele kɔlɔ. Sho koka nkondja wetshelo oma lo munga yakasale anto akina lo nshi yakete. Bɛnyɛlɔ di’anto asɔ diekɔ lo Bible. Tokedi 1:5 mbitaka ɔnɛ: “Kanga lomba pokamɛka ndo kondjaka wetshelo efula.” Dako sɔ ndja oma le Nzambi ndo diɔ diekɔ dako dioleki tshɛ dimɛna! Ɛnyɛlɔ, tokanyiya woho wakasowe Davidɛ l’ɔkɔngɔ wa nde pindolɛ Jehowa ndo nsala loseka la Batɛ-Shɛba. (2 Sa. 12:7-14) Etena kadiayɛ ɔkɔndɔ ɔsɔ, yambola wate: ‘Ngande wakakoke Davidɛ mbewɔ ohemba ɔsɔ? Kakɔna kotomosala otomonga la ntondo k’ohemba akɔ waamɛ? Otondonga dimi mbakahembama dia nsala awui wa mindo wa dieyanelo, onde lotonga oko Davidɛ kana oko Yɔsɛfu?’ (Eta. 39:11-15) Naka sho nkana yimba dimɛna lo etombelo wa kɔlɔ waya oma lo pɛkato, kete tayoleka “[mp]etsha kɛnɛ kele kɔlɔ.”

Diangɔ di’oshinga wolo dia lo nyuma

it-1-F 600 od. 6

Davidɛ

Koko Jehowa akɛnaka akambo tshɛ wa kɔlɔ wakasalemaka ndo akaatondja sɛkɛ. Jehowa otondetawɔ di’anto nsandja dikambo diakasale Davidɛ nde la Batɛshɛba lo ndjela ɛlɛmbɛ wa Mɔsɛ, tshike vɔ akɔ ahende wotohomba ndjakema ndo aha la taamu ɔna laki l’otema otovɔ kaamɛ la nyango. (Eoh 5:18; 22:22) Koko, Jehowa ndaamɛ akasambola dikambo diakɔ ndo akɛnya Davidɛ kɛtshi lo ndjela sheke yakandadje la nde ya Diolelo (2Sa 7:11-16) aha la taamu, lam’ele Davidɛ nde ndamɛ akokanaka kɛtshi (1Sa 24:4-7; ɛdika la Jas 2:13) ndo l’ɔtɛ wele Nzambi akɛnyi woho wakayatshumoya atshi wa kɔlɔ asɔ. (Os 51:1-4) Koko vɔ kopandɔ dilanya. Lo tshimbo y’Omvutshi Natana, Jehowa akate ɔnɛ: “Dimi layanga kela asui oma l’etei ka luudu layɛ.”​—2Sa 12:1-12.

NGƆNDƆ KA SAMALO 20-26

AKAMBO W’OHOMBA W’OMA L’ƆTƐKƐTA WA NZAMBI | 2 SAMUƐLƐ 13-14

“Lokaki laki Aminɔna lakakonya lo mpokoso”

it-1-F 31

Abisalɔma

Woho wakawadiake Aminɔna. Abisalɔma aki la kadiyɛnde kolangala efula aki lokombo lande Tamara, Aminɔna akalangaka Tamara efula l’ɔtɛ w’olangala ande. Aminɔna akakese, dia nde aki la hemɔ ka wolo efula ndo akalɔmbɛ dia Tamara mbokatɛ diangɔ diandɛ ndo mbɔtɔlɛ lo luudu la lalande, oma laasɔ nde akeyana la nde la wolo. L’ɔkɔngɔ wa mbeyana lande la wolo, Aminɔna akayohetshaka Tamara efula oleki ndo woho wakandolangaka ntondo ndo nde akawotondja l’andja w’otadimbo. Tamara akatshatsha dihɔndɔ diakandalɔtɛ diakalɔtaka ana wa nkum’ekanga waki weke dimuma ndo akatɛ otoko l’ɔtɛ, oma laasɔ Tamara akahomana la Abisalɔma. Aha la ntshimbatshimba nde akatɛ Abisalɔma kɛnɛ kakosale Aminɔna ndo woho wakandawokasha l’andja. Abisalɔma akombe dui sɔ lotema ko nde akatatɛ kanɛ Aminɔna kɔlɔ, ndo akɛnya dia nde akeyaka tokanyi ta kɔlɔ taki la Aminɔna. Koko Abisalɔma akatɛ kosɛnde ka womoto ate totɛke ndooko onto dikambo nɛ ko nde akawɔshi dia nde mbidjasɛ lo luudu lande.​—2Sa 13:1-20.

w17.09 5 od.11

Onga la ndjakimɛ

11 Bible toshaka ndo bɛnyɛlɔ di’anto waki koshika tanga la ntondo k’ohemba wa nsala awui wa mindo wa dieyanelo. Ndo tɔ tɛnyaka etombelo wa kɔlɔ wonga naka sho bu la ndjakimɛ. Naka ndo wɛ mbele l’okakatanu wele oko wa Kim, kete nkanyiya lo dikambo di’ɔlɔngɔlɔngɔ w’enginya wɔtɛkɛtami lo Tokedi tshapita 7. Kanyiya nto lo dikambo dia Aminɔna ndo etombelo wa kɔlɔ wakonge la dionga diande. (2 Sa. 13:1, 2, 10-15, 28-32) Ambutshi kokaka nkimanyiya anawɔ dia monga la ndjakimɛ ndo lomba lo kɛtshanyaka bɛnyɛlɔ sɔ l’ɔtɛmwɛlɔ wa lo nkumbo.

it-1-F 32 od. 1

Abisalɔma

L’ɔkɔngɔ w’ɛnɔnyi ehende. Etena ka mpembola ɛkɔkɔ wɛɔsa kakakoke ndo ɔsɔ aki etena ka fɛtɛ ko Abisalɔma akasale fɛtɛ la Baala-Hazɔra lo yɛdikɔ ya kilɔmɛtrɛ oko 22 lo nɔrdɛ ɛstɛ ka Jɛrusalɛma, nde akelɛ ana wa nkumekanga ndo nkumekanga Davidɛ ndaamɛ. Etena kakatone papa kande tshɔ kaamɛ la nde, Abisalɔma akɔsɛngasɛnga dia nde tshɔ kaamɛ la Aminɔna, ɔnande l’enondo lo dihole diande. (Tok 10:18) Etena kakiwɔ lo fɛtɛ kakɔ, ‘etena kakangɛnangɛnaka Aminɔna la wanu,’ Abisalɔma akadjangɛ ekambi ande dia mbodiaka. Ana akina wa nkumekanga wakakalola la Jɛrusalɛma, ko Abisalɔma akalawɔ ndo akatshu otsha le tshɛnde kaki ose Asuriya lo diolelo dia Ngɛshurɛ lo ɛstɛ ka Ndjale ka Ngalileya. (2Sa 13:23-38) “Yɔɔmbɔ” yakatatshi omvutshi Natana yambɔtɔ wonya ɔnɛ lo “luudu” la Davidɛ ndo yɔ yakahombe ntetemala polo l’ekomelo ka lɔsɛnɔ lande.​—2Sa 12:10.

Diangɔ di’oshinga wolo dia lo nyuma

g04-F 12/22 8-9

Woho w’olangala wele dimɛna

Tɔsɛdingole ɛnyɛlɔ kaki Abisalɔma, ɔna pami ɔmɔtshi laki Davidɛ lakatshikitana l’ana akina tshɛ. Nde aki l’etsha wa kɔlɔ kaanga mbakinde olangala efula lo ɛnamelo. Bible mbutaka lo dikambo diande ɔnɛ: “L’etena kɛsɔ, ndooko pami kakanyanyemaka l’ɔtɛ w’olangala ande lo Isariyɛlɛ w’otondo oko Abisalɔma. Oma ko akaka w’ekolo ande polo lo shɔdi y’ɔtɛ ande, nde komonga kaanga la vadi.” (2Sa 14:25) Koko, mposa kande ka kɔlɔ, akokonya dia tɔmbɔkwɛ papa kande ndo mbɔhɔtɔla lowandji. Nde akeyana ndo la eseka wa she. Etombelo waki la dui sɔ ele, nkɛlɛ ka Nzambi kakaye le Abisalɔma ndo nde akavu nyɔi ka sui efula.​—2Sa 15:10-14; 16:13-22; 17:14; 18:9, 15.

Onde wɛ kokaka sukana suke suke la Abisalɔma? Lo tshena pe ndooko kaanga yema. Nde aki onto lakiwɔ kokokaka sukana suke suke la nde. Olangala waki lande kɔmbɔtɔnɛka kaanga yema la otako waki la nde ndo woho wakinde komonga la losembwe ndo olangala ande ɔsɔ kombohandoya oma lo nyɔi kakandavu. Lo wedi okina, Bible kekɔ la bɛnyɛlɔ efula di’anto waki la tomba, wele anto akina wakangɛnangɛnaka la wɔ kaanga mbakiwɔ komonga elangala lo alemba. Mɛnamaka hwe dia elangala waki lawɔ l’etei k’otema mbaki dui diakaleke ohomba.

NGƆNDƆ KA SAMALO 27– NGƆNDƆ K’ESAMBELE 3

AKAMBO W’OHOMBA W’OMA L’ƆTƐKƐTA WA NZAMBI | 2 SAMUƐLƐ 15-17

“Abisalɔma akatɔmbɔkɔ l’ɔtɛ w’otako”

it-2-F 630-631

Anɔngɔsɔdi wa mboka

Lo Moyen Orient, anto waki la mbekelo ka talawɔka la ntondo ka pusupusu ka owandji dia mbɔlɔngɔsɔlɛ mboka ndo mbewoya anto ɔnɛ owandji ekɔ lo ndjaye, lo tshena pe dia mbɛnyanya le anto. (1Sa 8:11) Abisalɔma nde la Adɔnidja, wakokoya yoho yasala akambo shɔ dia nyanga lokumu ndo dia mɛnya diele oko vɔ wekɔ la lotshungɔ la ntɔmbɔkɔ, wakɔshi ambahemi wa mfalo 50 dia vɔ talawɔka la ntondo ka pusupusu yawɔ.​—2Sa 15:1; 1Ku 1:5; enda COUREURS.

w12 7/15 13 od. 5

Tokambe Nzambi kasha lotshungɔ

5 Bible kekɔ la bɛnyɛlɔ efula di’anto waki la shɛngiya ya kɔlɔ le anto akina. Ɛnyɛlɔ kɛmɔtshi ekɔ kaki Abisalɔma, ɔnaki nkumekanga Davidi. Nde aki pami k’olangala efula. Koko l’ɛnyɛlɔ kaki Satana, Abisalɔma aketawɔ dia nsaki ya kɔlɔ ndola l’otema ande ndo akatatɛ nkɔmiya lowandji laki she, kânga mbakinde komonga la lotshungɔ la nsala dui sɔ. Dia nkotsha oyango ande ɔsɔ, Abisalɔma aketawoya ase Isariyɛlɛ dia nde mbayakiyanya dikambo diawɔ koko aha nkumekanga. Oko wakakese Satana Adama l’Eva, Abisalɔma akakese ase Isariyɛlɛ ɔnɛ nde ayowakokɛ, ayowakotshɛ ehomba awɔ ndo akate kashi ka mamba lo dikambo dia she.​—2 Sam. 15:1-5.

it-F 1101 od. 4

Hɛbɛrɔna

L’ɔkɔngɔ w’ɛnɔnyi engana, Abisalɔma, ɔna Davidɛ akakalola la Hɛbɛrɔna ndo lɛkɔ nde akatatɛ tɔmbɔkwɛ lowandji la she, koko nde kotondoya. (2Sa 15:7-10) Naka nde akasɔnɛ Hɛbɛrɔna, dia ntatɛ l’ɔtɔmbɔkwɛlɔ ande ndo dia mpɔtɔla she lowandji, aha la taamu nɛ dia Hɛbɛrɔna kaki etena kɛsɔ kapitalɛ ka Juda ndo osomba wakandotɔ. L’ɔkɔngɔ wa laasɔ, nkumekanga Rɛhɔbɔama, akayonyomoka Hɛbɛrɔna. (2Ɛk 11:5-10) L’ɔkɔngɔ wa Juda ndanyema oma le ase Babilɔna ndo l’okalwelo w’ase Juda oma lo lɔhɔmbɔ, ase Juda amɔtshi l’atei awɔ wakanyomotodjasɛ la Hɛbɛrɔna (Kiriatɛ-arba).​—Nɛh 11:25.

Diangɔ di’oshinga wolo dia lo nyuma

w18.08 6 od. 11

Onde wɛ ambɔsɛdingola dia awui akɔ wekɔ mɛtɛ?

11 L’etena kɛmɔtshi, sho koka nyanga l’ɔtɛ wambodianganya anto awui wele bu tshɛ mɛtɛ lo dikambo diaso. Kɛsɔ mbakakomɛ Mefibɔshɛtɛ. La lokaho tshɛ, nkumekanga Davidɛ akasha Mefibɔshɛtɛ ɛtshi ka nkɛtɛ tshɛ ka tshɛnde Saolo. (2 Sa. 9:6, 7) Koko l’ɔkɔngɔ diko, Davidɛ akoke awui wa kɔlɔ lo dikambo dia Mefibɔshɛtɛ. Nde konyanga dia mbeya dia kana awui akɔ waki mɛtɛ, ko nde akahɔtɔla Mefibɔshɛtɛ diangɔ diande tshɛ. (2 Sa. 16:1-4) Etena kakayosawola Davidɛ la nde, Davidɛ akayoshihodia dia nde akasale dindja. Ko nde akayokaloya Mefibɔshɛtɛ diangɔ diande dimɔtshi. (2 Sa. 19:24-29) Otondonga Davidɛ akɔshi etena ka nyanga dia mbeya akambo woho wakiwɔ lo dihole dia nsala akambo l’esasesase lo ndjela awui wele bu tshɛ mɛtɛ, tshike totondosalɛ Mefibɔshɛtɛ dui diaki komonga la losembwe sɔ.

    Ekanda wa l’Ɔtɛtɛla (1983-2025)
    Tomba
    Ɔtɔ
    • Ɔtɛtɛla
    • Kahana l'onto
    • Nango
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Ɛlɛmbɛ w'okambelo
    • Awui wa sheke
    • Paramètres de confidentialité
    • JW.ORG
    • Ɔtɔ
    Kahana l'onto