Ọbe Rẹsosuọ rẹ Ivie
11 Ẹkẹvuọvo Ovie Solomọn vwo ẹguọnọ rẹ eya erhorha buebun vwọ ba ọmọtẹ ri Fero: eya re dia ihwo ri Moab, Amọn, Idọm, Saidọn, kugbe Hẹt. 2 Ayen ihwo ẹgborho rẹ Jihova vuẹ ihwo rẹ Izrẹl kpahen nẹ: “Ovwan rua ohri rayeen,* ayen je cha ohri rẹ ovwaan, kidie ayen che ku ubiudu rẹ ovwan rhẹriẹ re nene eghẹnẹ rayen.” Ẹkẹvuọvo Solomọn churu mu ayen ji vwo ẹguọnọ rayen. 3 O vwo eya 700 re dia emetẹ rẹ ivie kugbe esen 300, ememerha na, eya rọyen ki kuẹ ubiudu rọyen rhẹriẹ.* 4 Vwẹ ọke ọghwo ri Solomọn, eya rọyen de ku ubiudu rọyen rhẹriẹ* re nene eghẹnẹ efa, ubiudu rọyen rha dia ọsoso kpahen* Jihova Ọghẹnẹ rọyen kerẹ ubiudu ri Devid ọsẹ rọyeen. 5 Solomọn da ga Ashtorẹt, ọghẹnẹ aye rẹ ihwo ri Saidọn, kugbe Milkọm ọghẹnẹ ro tuẹn ohwo oma rẹ ihwo rẹ Amọn. 6 Solomọn ru obo re brare vwẹ ẹro ri Jihova, ọ vwẹ ubiudu rọyen eje nene Jihova kirobo rẹ Devid ọsẹ rọyen ruruu.
7 Ọke yena yen Solomọn vwọ bọn asan ro kpenu kẹ Kimọsh, ọghẹnẹ ro tuẹn ohwo oma ri Moab, ọ da rha bọn ọfa kẹ Molẹk, ọghẹnẹ ro tuẹn ohwo oma rẹ ihwo rẹ Amọn vwẹ enu rẹ ugbenu rọhẹ obaro ri Jerusalẹm. 8 Ọtiọyen yen o ru vwọ kẹ eya rọyen eje re dia erhorha re nẹrhẹ ivwirhi rẹ izobo brẹ kpenu ji ze izobo kẹ eghẹnẹ rayen.
9 Jihova de muophu ọgangan kpahen Solomọn kidie ubiudu rọyen kurhẹriẹ vwo nẹ Jihova Ọghẹnẹ rẹ Izrẹl, ohwo rọ vwomaphia kẹ abọ ivẹ 10 ọ vwẹ orhọesio vwọ kẹ kpahen orọnvwọn nana jovwo re nẹ, o nene eghẹnẹ efaa. Ẹkẹvuọvo o ru nene oborẹ Jihova ji iji rọyeen. 11 Asaọkiephana Jihova da ta kẹ Solomọn nẹ: “Kidie nẹ wo ru ọnana, wo ru nene ọphọ mẹ je yọnrọn iji ri mi ji kẹ wẹẹ na, me cha bẹrẹ uvie na mie we, ke me cha vwọ kẹ ọvo vwẹ usun rẹ idibo wẹn. 12 Ẹkẹvuọvo fikirẹ ọsẹ wẹn Devid, mi che ruo vwẹ ọke ru wọ vwọ hẹ akpọ naa. Me cha bẹrẹ nẹ obọ rẹ ọmọ wẹn, 13 ẹkẹvuọvo me cha bẹrẹ uvie na ejobii. Me cha vwẹ uvwiẹ ọvo vwọ kẹ ọmọ wẹn fikirẹ Devid odibo mẹ kugbe fikirẹ Jerusalẹm, orere re me jẹreyọ.”
14 Jihova da nẹrhẹ ohwo ọvo gbe vwọso Solomọn, Hedad ohwo rẹ Idọm, ro nẹ orua rẹ ovie rẹ Idọm rhe. 15 Ọke rẹ Devid vwo phi Idọm kparobọ, Joab onotu rẹ otuofovwin na da yanran re shi ihwo re hweri na, ọ da davwẹngba rọ vwọ teyen kọshare kọshare vwẹ Idọm hwe. 16 (Kidie Joab vẹ Izrẹl eje dia etiyin emeranvwe esan bẹsiẹ rọ vwọ teyen* kọshare kọshare rọhẹ Idọm hwe.) 17 Ẹkẹvuọvo Hedad vẹ idibo rẹ ọsẹ rọyen evo re dia ihwo rẹ Idọm da djẹ, ayen de kpo Ijipt; Hedad omotete vwẹ ọke yena. 18 Ọtiọyena ayen de nẹ Midian, ayen da rhe Peran. Ayen reyọ eshare nene oma nẹ Peran, ayen da rhe Ijipt vwo bru Fero ovie rẹ Ijipt rhe, rọ vwẹ uwevwin, emuọre, kugbe otọ vwọ kẹ. 19 Hedad da mrẹ ẹroesiri ri Fero, te ẹdia rọ da vwẹ oniọvo aye rọyen kẹ rọvwọn, oniọvo ri Tapinis aye ovie.* 20 Ọke vwọ yanran na, oniọvo ri Tapinis de vwiẹ ọmọshare re se Gẹnubat vwọ kẹ, Tapinis da yọnrọn ghwanre* vwẹ uwevwin ri Fero, Gẹnubat da dia uwevwin ri Fero vwẹ ohri rẹ emọ ri Fero.
21 Hedad de nyo vwẹ Ijipt nẹ Devid ghwuru kerẹ esẹ rọyen ride re, nẹ Joab onotu rẹ otuofovwin na ji ghwure. Ọtiọyena Hedad da ta kẹ Fero nẹ: “Siobọnu uvwe rere mi kpo otọ robọ mẹ.” 22 Ẹkẹvuọvo Fero da ta kẹ nẹ: “Die yen kanre owẹ rẹ wẹ vẹ ovwẹ vwọ herọ na, ru wọ vwọ guọnọ kpo otọ robọ wẹn asaọkiephana?” Ọtiọyena ọ da tanẹ: “Emuọvoo, ẹkẹvuọvo biko siobọnu uvwe yanran.”
23 Ọghẹnẹ da je nẹrhẹ ohwo ọfa gbe vwọso Solomọn, Rizọn ọmọ rẹ Ẹlayada, rọ djẹ jẹ ọrovworo Hadadiza ovie ri Zoba vwo. 24 Ọke rẹ Devid vwo phi eshare ri Zoba kparobọ,* Rizọn da ghwẹ eshare koko kẹ oma rọyen, ọ da dia onotu rẹ ẹko rẹ igborhugborho na. Ọtiọyena ayen de kpo Damaskọs, ayen da dia etiyin, ọ da tuẹn usuon phiyọ vwẹ Damaskọs. 25 Rizọn gbe vwọso Izrẹl vwẹ ẹdẹ rẹ akpọ ri Solomọn eje, o phiba ọmiaovwẹ rẹ Hedad soro, o vwo utuoma kpahen Izrẹl vwẹ ọke ro vwo suẹn vwẹ enu rẹ Siria.
26 O vwo ohwo ọvo re se Jeroboam ọmọ ri Nibat, ohwo rẹ Ifrem ro nẹ Zẹrida rhe, odibo ri Solomọn, odẹ rẹ oni rọyen Zẹrua, ayeuku. Ọ da je vwọso* ovie na. 27 Ọnana yen oboresorọ rọ vwọ reyọ vwọso ovie na: Solomọn bọn Asan ro Kpenu* na, o de ji din asan ro rhiephiyọ vwẹ igbẹhẹ rẹ Orere ri Devid ọsẹ rọyen. 28 Asaọkiephana Jeroboam nana ọgbowian. Ọke rẹ Solomọn vwọ mrẹ nẹ eghene ọshare nana ọgbowian, o de vwo mu oniruo rọ vwẹrote ewiowian re jurhi kẹ nẹ e wian vwẹ uwevwin ri Josẹf. 29 Vwẹ uvwre rẹ ọke yena, Jeroboam de vrẹn nẹ Jerusalẹm, ọmraro Ahaijah ohwo ri Shailo da mrẹ vwẹ idjerhe. Ahaijah ku ewun kpokpọ phiyọ, ayen ihwo ivẹ ọvo yehẹ evunrẹ aghwa na. 30 Ahaijah da yọnrọn ewun kpokpọ ro kuphiyọ na, ọ da bẹrẹ kpo ẹkẹn 12. 31 Ọ da ta kẹ Jeroboam nẹ:
“Reyọ ẹkẹn ihwe kẹ oma wẹn, kidie enẹ yen Jihova Ọghẹnẹ rẹ Izrẹl tare: ‘Me bẹrẹ uvie na nẹ obọ ri Solomọn, me cha vwẹ uvwiẹ ihwe vwọ kẹ wẹ. 32 Ẹkẹvuọvo uvwiẹ ọvo che chekọ vwọ kẹ fikirẹ odibo mẹ Devid kugbe fikirẹ Jerusalẹm, orere re me jẹreyọ vwo nẹ uvwiẹ rẹ Izrẹl eje. 33 Mi che ru ọnana kidie ayen yanjẹ uvwe vwo ra vwẹ uyovwin kpotọ kẹ Ashtorẹt ọghẹnẹ aye rẹ ihwo ri Saidọn, kẹ Kimọsh ọghẹnẹ ri Moab, kugbe Milkọm ọghẹnẹ rẹ ihwo rẹ Amọn, ayen yan vwẹ idjerhe mẹẹ womarẹ ayen vwo ru obo ri shephiyọ vwẹ ẹro mẹ je yọnrọn iji mẹ vẹ orhiẹn-ebro mẹ kirobo rẹ Devid ọsẹ rọyen ruruu. 34 Ẹkẹvuọvo me cha reyọ uvie na eje nẹ obọ rọyeen, me cha yan jovwo nẹ ọ dia osun vwẹ ẹdẹ rẹ akpọ rọyen eje fikirẹ Devid odibo mẹ re me jẹreyọ, kidie o ru nene iji vẹ irhi mẹ. 35 Ẹkẹvuọvo me cha reyọ usuon na nẹ obọ rẹ ọmọ rọyen, ke me cha vwọ kẹ wẹ, kọyen uvwiẹ ihwe. 36 Me cha vwẹ uvwiẹ ọvo vwọ kẹ ọmọ rọyen, rere Devid odibo mẹ se vwo vwo urhukpẹ vwẹ obaro mẹ vwẹ Jerusalẹm ọkieje, orere re me jẹ kẹ oma mẹ kerẹ asan ri mi che phi odẹ mẹ phiyọ. 37 Me cha jẹ wẹ reyọ, wo che sun vwẹ enu rẹ erọnvwọn eje ru wọ guọnọre,* wọ je cha dia ovie vwẹ enu rẹ Izrẹl. 38 Ọ da dianẹ wo ru nene erọnvwọn eje ri mi ji iji rọyen kẹ wẹ, wọ da yan vwẹ idjerhe mẹ ji ru obo ri shephiyọ vwẹ ẹro mẹ, womarẹ ẹyọnrọn rẹ irhi mẹ vẹ iji mẹ kirobo rẹ Devid odibo mẹ ruru, ki mi ji che nene uwe dia. Me cha bọn uwevwin ri bẹdẹ kẹ wẹ kirobo me bọn kẹ Devid, me je cha vwẹ Izrẹl kẹ wẹ. 39 Me cha phọphọ emọ ri Devid fikirẹ ọnana, ẹkẹvuọvo ọ dia ọkiejee.’”
40 Ọtiọyena Solomọn kọ davwẹngba rọ vwọ teyen Jeroboam hwe, ẹkẹvuọvo Jeroboam da djẹ kpo Ijipt bru Shaishak ovie rẹ Ijipt, ọ da dia Ijipt re te ọke rẹ Solomọn vwo ghwu.
41 Ikuegbe rẹ akpeyeren ri Solomọn ri chekọ, erọnvwọn eje ro ruru kugbe aghwanre rọyen, e rhe sio phiyọ ọbe rẹ ikuegbe rẹ akpeyeren ri Solomọn? 42 Uchọke* rẹ Solomọn sunru vwẹ Jerusalẹm vwẹ enu rẹ Izrẹl eje da dia ẹgbukpe 40. 43 Ọyena vwọ wan nu, Solomọn de ghwu kerẹ esẹ rọyen ride, e de sho phiyọ Orere ri Devid ọsẹ rọyen; ọmọ rọyen Rehoboam da rhe dia ovie vwẹ ẹdia rọyen.