UYOVWINROTA 17
Tinkamu Ukoko ri Jihova
ODIBO Jems de si: “Si kẹrẹ Ọghẹnẹ, rere o si kẹre owẹ.” (Jems 4:8) Vwọrẹ uyota, avwanre gbare-e, dedena, Jihova rho nọ yẹrẹ sheri nọ kẹ avwanre ro vwo jẹ ẹrhovwo avwanre enyo-o. (Iruo 17:27) Mavọ yen avwanre se vwo sikẹrẹ Ọghẹnẹ? E se ru ọnana siẹrẹ avwanre vẹ Jihova de vwo omamọ oyerinkugbe, ọnana ji churobọ si ẹrhovwo ẹnẹ. (Une 39:12) E ji se ru oyerinkugbe rẹ avwanre vẹ Ọghẹnẹ gan womarẹ uyono ri Baibol rẹ ọkieje. Vwẹ idjerhe nana, kẹ avwanre sa riẹn Jihova Ọghẹnẹ vẹ ọhọre rọyen vwọ kẹ avwanre. (2 Tim. 3: 16, 17) Ọtiọyena, ke che vwo ẹguọnọ kpahọn, je djoshọ rọyen. —Une 25:14.
2 Ẹkẹvuọvo, idjerhe vuọvo re se vwo sikẹrẹ Jihova ọyen womarẹ Ọmọ rọyen, Jesu. (Jọn 17:3; Rom 5:10) O vwo ohwo vuọvo rọ sa chọn avwanre uko vwọ riẹn iroro ri Jihova kerẹ Jesu-u. Ọ nabọ riẹn Ọsẹ rọyen, kọyensorọ ọ vwọ ta: “Ohwo ọvuọvo riẹn ọmọ na-a jokpa rẹ Ọsẹ na, eyẹ ohwo ọvuọvo riẹn Ọsẹ na-a jokpa rẹ ọmọ na kugbe ohwo rẹ ọmọ na vwe rọ phia kẹ.” (Luk 10:22) E de yono kpahen iroro ri Jesu womarẹ Baibol na, jẹ avwanre ji yono kpahen iroro ri Jhova. Erianriẹn nana si avwanre kẹrẹ Ọghẹnẹ avwanre.
3 Avwanre hẹ otọ rẹ usuon ri Jesu, avwanre vẹ Jihova sa dia kpẹkpẹkpẹ siẹrẹ e de tinkamu ukoko na rọ chọn avwanre uko vwọ riẹn obo re se vwo ru ọhọre rẹ Ọghẹnẹ. Kirobo rẹ Matiu 24: 45-47 mraro rọyen, Onini avwanre, Jesu Kristi, vwẹ “odibo esiri na” vwo mu vwọ kẹ evwruwevwin rẹ esegbuyota na, rere ọ “vwẹ emu kẹ ayen re vwẹ ọke” ro fori. Nonẹna, odibo rọ fuevun na vwẹ emuọre buebun vwọphia. Womarẹ ugbo nana, Jihova bru avwanre uche nẹ e se Baibol na kẹdẹ kẹdẹ, e kpo uyono ọkieje, ji vwobọ vwẹ iruo aghwoghwo rẹ “iyẹnrẹ esiri” rẹ Uvie na. (Mat. 24:14; 28: 19, 20; Jos. 1:8; Une 1: 1-3) E jẹ a vwẹ ẹro rẹ ohworakpọ vwo nẹ odibo rọ fuevun na-a. E jẹ e tinkamu ukoko ri Jihova ji nene odjekẹ rọyen. Ọnana che si avwanre kẹrẹ Jihova Ọghẹnẹ, ọ je cha bọn avwanre gan je sẹro rẹ avwanre vwẹ ọke rẹ edavwini.
OBORESORỌ EDAVWINI VWO BUẸNPHIYỌ
4 Ọ sa dianẹ ikpe buebun yen wọ hẹ evunrẹ ukoko na re. Ọ da dia ọtiọyen, kọyen wọ riẹn obo ro mudiaphiyọ re vwo chirakon rẹ edavwini. Ẹkẹvuọvo, ọ da tobọ dianẹ wọ ghwa rhe ukoko na obọ, wọ je riẹn nẹ Idẹbono muẹkpahen kohwo kohwo rọ vwomakpotọ kẹ usuon ri Jihova. (2 Tim. 3:12) Ọtiọyena, owenẹ edavwini wo chirakon rọyen hanvwere yẹrẹ i bunru, o vwo oboresorọ oshọ vwo mu we yẹrẹ udu wẹn vwọ kuọrọ-ọn. Jihova veri nẹ ọ cha sẹro wẹ ji sivwin uwe, ọ je cha kẹ wẹ arhọ ri bẹdẹ.—Hib. 13:5, 6; Ẹvwọ. 2:10.
5 Avwanre eje che rhiẹromrẹ edavwini vwevunrẹ ẹdẹ re koba rẹ eyeren rẹ Idẹbono nana. Rhanvwẹ ọke ra vwọ vwẹ Uvie rẹ Ọghẹnẹ vwo mu vwẹ 1914 nu, uphẹn rẹ Eshu vwo kpo odjuvwu gbi rhe-e. A djẹrẹ vwọ rhe otọrakpọ na, asan rọ vẹ emekashe rọyen hepha asaọkiephana. Fikirẹ ophu rẹ Eshu, ukpokpogho da rhe vọn akpọ na nonẹna, ji te omukpahen ọgangan rẹ idibo ri Jihova rhiẹromrẹ, ọnana ji djephia nẹ avwanre yerẹn vwẹ ẹdẹ re koba rẹ usuon umwemwu rẹ Idẹbono.—Ẹvwọ. 12:1-12.
6 Ivun miovwo Idẹbono mamọ fikirẹ ẹdia rọ hepha na, kidie ọ riẹnre nẹ ọke rọyen pha krẹkrẹ. Ọ vẹ emekashe rọyen davwẹngba ayen vwo gbowọphiyọ iruo aghwoghwo na ji miovwo oyerinkugbe rẹ idibo ri Jihova. Ọnana phi avwanre phiyọ ẹdia rẹ ofovwin re djeri nẹ, “Ọ dianẹ ugboma vẹ ọbara a họnra na-a, ẹkẹvuọvo ikpihwo ride, ogangan ride, ihwo ride ri suẹn akpọ rẹ ebri nana, otuofovwi rẹ [“ẹwẹn,” NW] umwemwu re hẹ obo obenu na.” Avwanre da guọnọ phikparobọ vwẹ ẹbẹre ri Jihova, ofori nẹ e phi obọ phiyotọ vwẹ ohọnre na-a, ukperẹ ọtiọyen e jẹ a nabọ sẹro rẹ ekuakua rẹ ofovwin na. Ofori nẹ e “mudia hirhe aro ku ọphiẹvwe rẹ Idẹbono.” (Ẹfe. 6: 10-17) Ọnana guọnọ akoechiro mie avwanre.
AKOECHIRO
7 Akoechiro mudiaphiyọ ẹgba re vwo yerin ghene ukpoghogho yẹrẹ ebẹnbẹn. Kirobo ra reyerọ vwo ruiruo wan vwẹ Baibol na, akoechiro ọyen uruemu re vwo ru obo ri yovwirin ọkieje dede nẹ e hirharoku ebẹnbẹn, ẹvwọsuọ, omukpahen yẹrẹ kemu kemu rọ sa nẹrhẹ ọyọnregan rẹ avwanre va avwanre abọ. Ọ guọnọ ẹgbaẹdavwọn vẹ ọke e ki se vwo uruemu rẹ akoechiro. Oyerinkugbe rẹ avwanre vẹ Jihova vwọ ganphiyọ ye, ẹgba rẹ akoechiro rẹ avwanre kọ je cha ganphiyọ. E de se chirakon rẹ edavwini itete ri te avwanre oma ọke re ghwe vwo bromaphiyame nu, ke che vwo ẹgba vwo chirakon rẹ edavwini egangan re cha vwẹ obaro na. (Luk 16:10) Ofori nẹ a hẹrhẹ te ọke rẹ edavwini egangan tavwen e ki brorhiẹn re vwo mudia gan vwẹ esegbuyota na-a. Ofori nẹ e brorhiẹn nana tavwen edavwini ke rhe. Ọyinkọn Pita tare nẹ ofori e vwo vwo uruemu rẹ akoechiro vẹ iruemu efa, o de si: “Pharhe rere ovwan vwẹ uyoyovwi vwọ ba esegbuyota, uyoyovwi vwọ ba erianriẹn, erianriẹn vwọ ba oma ẹnyẹ vẹ emudiagan, emudiagan vẹ ẹfuọn, ẹfuọn vẹ ẹguọnọ rẹ imoni, ẹguọnọ rẹ imoni vẹ ẹguọnọ.”—2 Pita 1:5-7; 1 Tim. 6:11.
Avwanre vwo phiẹ edavwini kparobọ ye, jẹ akoechiro avwanre ganphiyọ kẹdẹ kẹdẹ
8 Jems dje ọghanrovwẹ re vwo vwo uruemu rẹ akoechiro vwẹ ileta rọyen, ọ da ta: “Ovwan ghọghọ, vwẹ ọke rẹ edavwini de te ovwan oma; jo mu we ẹro nẹ ọdavwini de te ohwo ro vwo esegbuyota oma, ko vwo odiri. Gbe jẹ odiri wẹ ru iruo rọ gbare, rere wọ vwọ sa gbare tototo, wo jẹ emu ọvuọvo kare owẹ-ẹ.” (Jems 1:2-4) Jems tare nẹ Inenikristi mrẹ edavwini djẹ-ẹ ukperẹ ọtiọyen ayen ghọghọ vwẹ ọke rẹ edavwini kidie e cha chọn ayen uko vwo chirakon. Wo niro ọtiọyen jovwo re? Jems de ji djephia nẹ akoechiro komobọ che ru iruemu rẹ Onenikristi ro rhe avwanre gba, ọke yena Ọghẹnẹ ko che rhiabọreyọ avwanre. Vwọrẹ uyota, avwanre vwo phiẹ edavwini kparobọ ye, jẹ akoechiro avwanre ganphiyọ kẹdẹ kẹdẹ. Akoechiro na kọ cha nẹrhẹ avwanre vwo omamọ iruemu ra guọnọre.
9 Akoechiro avwanre kẹ Jihova omavwerhovwẹn; o che muo vwọ kẹ avwanre arhọ ri bẹdẹ. Jems da je ta: “Ebruba kẹ ohwo ro chirako vwẹ ọke rẹ ọdavwini: fikiridie o de mudia gan, ko vwo erhu rẹ arhọ na, rẹ Ọrovwohwo ve phihọ kẹ otu re guọnerọ.” (Jems 1:12) Vwọrẹ uyota, avwanre chirakon fikirẹ arhọ ri bẹdẹ na. Ababọ rẹ akoechiro, a cha sa dia evunrẹ uyota na-a. E de gbe nene ọnyẹ rẹ akpọ nana, ọ cha nẹrhẹ a rhoma ro evunrẹ akpọ na. Akoechiro rha herọ-ọ, ẹwẹn ọfuanfon ri Jihova rhe che ruiruo vwẹ oma rẹ avwanre-e, e rhe che ji vwo omamọ rẹ ẹwẹn na vwẹ akpeyeren avwanre-e.
10 E ki se chirakon rẹ ọke rẹ edavwini nana, ofori nẹ a vwẹ omamọ ẹro vwo ni ojaẹriọ kerẹ Inenikristi. Karophiyọ nẹ Jems siri: “Ovwan ghọghọ.” Ọ ghwa lọhọ re vwo ru ọnana-a, kidie akoechiro churobọ si ojaẹriọ vẹ ọdjarhe rẹ ubiudu. Ẹkẹvuọvo, karophiyọ nẹ e mu usivwin rẹ avwanre kpahen ọnana. Obo re phia kẹ iyinkọn na chọn avwanre uko vwọ riẹn oborẹ avwanre sa vwọ ghọghọ ọke ra da rioja. A mrẹ ikuegbe nana vwẹ ọbe rẹ Iruo Rẹ Iyinkọn Na, o de se: “Ayen vwo se otu rẹ iyinkọn na rhe uwevwi nu, ayen da fa ayen e de ji urhi kẹ ayen nẹ ayen gbi se odẹ ri Jesu-u, e de siobọ nẹ ayen kpo. Etiyin ayen de vrẹn nẹ ẹguare na, re ghọghọ fiki robo re vwo kere ayen phihọ ihwo re reoja rẹ ophọphọvwe fiki rẹ Odẹ na.” (Iruo 5: 40, 41) Iyinkọn na riẹnre nẹ ojaẹriọ rayen na djerephia nẹ ayen nyupho ri Jesu, oma rayen je vwerhen Jihova. Ikpe buebun vwọ wan nu, ọyinkọn Pita vwo si ileta rẹsosuọ rọyen, ọ da ta ota kpahen oboresorọ ra vwọ rioja fikirẹ ọvwata.—1 Pita 4:12-16.
11 Ọfa ke rha hẹ ikuegbe ri Pọl vẹ Sailas. Ọke rẹ ayen vwo ruiruo rẹ imishọnare vwẹ Filipae, e de mu ayen je tanẹ ayen kpokpo orere na ji ghwoghwo erharhe ẹkuruemu re vwọso urhi. Fikirẹ ọtiọyena, e de hwe ayen gangan ji mu ayen phiyọ uwodi. Baibol na vuẹ avwanre nẹ ọke rẹ ayen vwọ hẹ uwodi vẹ era vwẹ oma rayen, “vwẹ oma rẹ uherevie ason Pọl kugbe Sailas vwọ nẹ ẹrhovwo nu kẹ ayen [“sune,” NW] kẹ Ọghẹnẹ, yẹ ihwo efa re hẹ uwodi na ra kerhọn rẹ ayen.” (Iruo 16:16-25) Pọl vẹ ọrivẹ rọyen vwẹ ẹro abavo vwo ni oja rẹ ayen rere fikirẹ Jesu kerẹ odjephia rẹ ọyọnregan rayen vwẹ obaro rẹ Ọghẹnẹ vẹ ihworakpọ, ọnana jẹ idjerhe rẹ ayen vwo soseri vwọ kẹ ihwo ri vwo ẹwẹn rẹ ayen vwọ kerhọ rẹ iyẹnrẹn esiri na. O che sivwin arhọ rẹ ihwo. Vwẹ ason yena, ọlọkpa rẹ uwodi na vẹ evwruwevwin rọyen da nabọ kerhọ je dia idibo ri Jesu. (Iruo 16:26-34) Pọl vẹ Sailas vwẹroso Jihova, ẹgba rọyen, kugbe owenvwe rọ vwọ sẹro rayen vwẹ ẹdia rẹ oja na. Jihova ku ayen phiyotọ-ọ.
12 Nonẹna, Jihova kẹ avwanre kemu kemu ra guọnọre e se vwo chirakon rẹ edavwini. Ọ guọnọre nẹ e chirakon. Jihova kẹ avwanre Ota rọyen rere e se vwo vwo erianriẹn ọgbagba kpahen ohọre rọyen. Ọnana bọn esegbuyota rẹ avwanre gan. Avwanre vwo uphẹn re vwo kuomakugbe iniọvo rẹ avwanre vwọ vwẹ ẹga rọ fonro kẹ Jihova. Avwanre ji vwo uphẹn ra vwọ sẹro rẹ omamọ oyerinkugbe vẹ Jihova womarẹ ẹrhovwo. Ọ kerhọ rẹ ujiri vẹ oyare rẹ avwanre siẹrẹ avwanre da vuẹ nẹ ọ chọn avwanre uko vwọ dia fuanfon vwẹ obaro rọyen. (Fil. 4:13) E jẹ a vwẹ ẹro ri phovwin vwo nẹ ẹgba rẹ avwanre se vwo siẹrẹ e de roro kpahan iphiẹrophiyọ rọ hẹ obaro na-a.—Mat. 24:13; Hib. 6:18; Ẹvwọ. 21:1-4.
CHIRAKON RẸ EDAVWINI SANSAN
13 Edavwini re rhiẹromrẹ nonẹna je họhọ edavwini rẹ idibo ri Jesu rẹsosuọ hirharoku. Nonẹna ihwo ri nyo erharhe eta kpahen Iseri ri Jihova reyọ eta rẹ ophọphọvwe vẹ ehwe rẹ ugbobọ vwo gboja kẹ ayen. Kirobo rọ hepha kẹ iyinkọn na, ọke buebun, ihwo rẹ ẹga rẹ efian yen sua omukpahen na kidie ayen niroso nẹ a vwẹ Baibol na vwo djephia nẹ iyono vẹ irueru rayen efian. (Iruo 17:5-9, 13) Ọkiọvo, irhi evo rẹ usuon ghwobọphiyọ sa dia erere vwọ kẹ ihwo ri Jihova. (Iruo 22:25; 25:11) Ẹkẹvuọvo, isun evo dobọ rẹ iruo avwanre ji rere iruo aghwoghwo na se vwo vwoba. (Une 2:1-3) Vwẹ ẹdia nana, avwanre vwẹrokere iyinkọn na vẹ uduefiogbere, ọke rẹ ayen vwọ ta: “Avwanre se mu ọghọ kẹ Ọghẹnẹ nọ ihwo rẹ akpọ.”—Iruo 5:29.
14 Ẹguọnọ rẹ ihwo vwo kpahen ẹkuotọ rayen vwọ rhoma ganphiyọ na, kọ nẹrhẹ ihwo ri ghwoghwo iyẹnrẹn esiri na rhiẹromrẹ ukpokpoma rẹ ayen vwọ dobọ rẹ aghwoghwo na ji. Idibo rẹ Ọghẹnẹ eje vwẹ ẹro ọghanghanre vwo ni orhọ-esio rọhẹ Ẹvwọphia 14:9-12 ro shekpahen ra vwọ vwẹ ẹga kẹ “eranvwe na kugbe oma rọye.” Avwanre mrẹ ọghanrovwẹ rẹ eta ri Jọn nana: “Kẹ etinẹ a da mrẹ odiri rẹ ihwo efuanfon na vughe, ayen otu re yọnre irhi rẹ Ọghẹnẹ kugbe esegbuyota ri Jesu.”
15 Edavwini re vwomaphia fikirẹ ifovwin, ozighi rẹ orere, omukpahen kugbe ọke ra da dobọ rẹ iruo avwanre ji sa nẹrhẹ ọ dia bẹnbẹn ra vwọ ga Jihova odedede. Ọkiọvo, ukoko na cha sa vwoma-a. Ọ sa je bẹn re vwo nene oghọn ukoko na ta ota kugbe. Ọnana se gbowọphiyọ ẹcha rẹ oniruo okinriariẹ. Ọ sa je bẹn re vwo mu ẹbe ukoko rhe. Ọvo usun rẹ erọnvwọn nana da phia, die wo che ru?
16 Ẹkpahọnphiyọ rọyen kẹ ọna, davwẹngba vwo ru kemu kemu wo se ru vwẹ ẹdia wọ hepha. O muẹro nẹ wo se ru uyono romobọ. A sa vwoma ẹkuẹko vwẹ iwevwin rẹ ihwo. A sa vwẹ ẹbe re yono wanre vẹ Baibol na vwo ru uyono nana. Wọ ro ẹnwa-an, wo jẹ oshọ mu we-e. Ẹko Rọvwẹrote na cha davwẹngba vwọ vwẹ ovuẹ vwo rhe iniọvo re vwo mu ẹdia vwẹ uvwre rẹ ọke yena.
17 Ọ da tobọ dianẹ wẹ vẹ iniọvo efa hẹ asan ọvo-o, karophiyọ nẹ Jihova vẹ Ọmọ rọyen, Jesu Kristi vẹ owẹ herọ. Iphiẹrophiyọ wẹn je sa dia gangan. Jihova ji che nyo ẹrhovwo wẹn, ọ cha bọn wẹ gan womarẹ ẹwẹn ọfuanfon rọyen. Guọnọ odjekẹ rọyen. Karophiyọ nẹ wẹwẹ odibo ri Jihova vẹ Jesu Kristi. Ọtiọyena, reyọ kuphẹn kuphẹn ro rhiephiyọ vwo ghwoghwo ota. Jihova che bruba ẹgbaẹdavwọn wẹn, ihwo efa je sa vwomaba wẹn vwẹ ẹga rẹ uyota.—Iruo 4:13-31; 5:27-42; Fil. 1:27-30; 4:6, 7; 2 Tim. 4:16-18.
18 Ẹkẹvuọvo, kerẹ iyinkọn na vẹ ihwo efa, ọ da dianẹ wo hirharoku ẹdia rẹ ughwu dede, vwẹroso “Ọghẹnẹ rọ kpare irivwi vrẹn na.” (2 Kọr. 1:8-10) Esegbuyota wo vwo kpahen evrẹnushi na cha chọn wẹ uko vwo chirakon rẹ edavwini egangan dede. (Luk 21:19) Jesu Kristi phi udje na phiyotọ; ọ riẹnre nẹ ọ da fuevun vwẹ ọke rẹ ọdavwini, ọ cha nẹrhẹ ihwo efa chirakon. Wọ sa je bọn iniọvo wẹn gan vwẹ idjerhe nana.—Jọn 16:33; Hib. 12:2, 3; 1 Pita 2:21.
19 Vwọ vrẹ ẹvwọsuọ vẹ omukpahen, o ji se vwo ẹdia efa wo chirakon rọyen. Kerẹ udje, ẹwẹn rẹ ihwo evo sa kuọrọn kidie ihwo re dia ekogho rẹ ayen de ghwoghwo na rhọnvwan kerhọ-ọ. Efa nene ega muabọ yẹrẹ ukpokpogho rẹ jẹgba ghwa cha. Ọyinkọn Pọl ji chirakon rẹ edavwini evo ri gbowọphiyọ ẹga rọyen yẹrẹ re nẹrhẹ iruo rọyen dia bẹnbẹn. (2 Kọr. 12:7) Oma “ghwọrọ” Epafroditọs rọ dia Onenikristi vwẹ ẹgbukpe ujorin rẹsosuọ, ro nẹ Filipae rhe, “fikiridie [igbeyan rọyen] nyori nẹ ọ mwa ọga.” (Fil. 2:25-27) Ijẹgba rẹ avwanre vẹ ọ rẹ ihwo efa sa tobọ so ebẹnbẹn egangan. Ẹghwọ sa vwomaphia vwẹ uvwre rẹ iniọvo na yẹrẹ vwevunrẹ orua. Ẹkẹvuọvo, e de nene uchebro ri Jihova ke se chirakon rẹ ebẹnbẹn evo ji tobọ phi ayen kparobọ.—Izi. 2: 3-5; 1 Kọr. 9:27; 13:8; Kọl. 3:12-14; 1 Pita 4:8.
MUEGBE WỌ VWỌ FUEVUN ỌKIEJE
20 Ofori nẹ avwanre tinkamu Jesu Kristi, rọ dia ohwo rẹ Jihova vwo mu Ọgbuyovwin rẹ ukoko na. (Kọl. 2: 18, 19) O ji fo nẹ e nene “odibo esiri na” vẹ ekpako na wiankugbe. (Hib. 13:7, 17) A da nabọ nene ọrhuẹrẹphiyotọ rẹ ukoko na ji nene iniọvo re vwo mu wiankugbe, ke se ru ọhọre ri Jihova. E jẹ a nẹrhovwo ọkieje. Karophiyọ nẹ uwodi cha sa dobọ rẹ ẹrhovwo rẹ avwanre nẹ kẹ Jihova ji-i yẹrẹ gbowọphiyọ oyerinkugbe rẹ avwanre vẹ iniọvo na-a.
21 Womarẹ akoechiro, e jẹ e ruiruo rẹ aghwoghwo na, je gbomavwra iruo rẹ Jesu vwọ kẹ idibo rọyen, rọ vwọ ta: “Ovwan gba yanran re we re yono ihwo rẹ akpọ na ejobi, [“we bru ayen phiyame,” NW] vwẹ odẹ rẹ Ọsẹ vẹ ọ rẹ Ọmọ kugbe [“ẹwẹn ọfuanfon,” NW]: Wẹ yono ayen vwọ riẹn otọ rẹ imu na ejobi re dje kẹ ovwan na.” (Mat. 28:19, 20) Kerẹ Jesu, e jẹ e chirakon. E jẹ avwanre tẹnrovi iphiẹrophiyọ rẹ Uvie na kugbe arhọ ri bẹdẹ rọ cha na. (Hib. 12:2) Kerẹ idibo ri Jesu ri bromaphiyame re, avwanre vwo uphẹn re vwo vwobọ vwẹ orugba rẹ aroẹmrẹ ri Jesu ro shekpahen “oba rẹ akpọ na.” Ọ da ta: “Ka cha ta ota rẹ iyẹnrẹ esiri na wan akpọ na ejobi, rere ọ vwọ dia iseri kẹ ẹgborho na ejobi: tavwe rẹ oba na ki rhi te.” (Mat. 24:3, 14) E de muomaphiyọ iruo na vwẹ ọke nana, ke che vwo arhọ ri bẹdẹ vwẹ akpọ kpokpọ rẹ Jihova veri na.