Ireferensia sa Okumi ni Orummwa Ahu Ekaderno Enirumeeliwa Omuthukumanoni
5-11 ya Setembro
MIHAKHU SINIKHUMA MBIIBILIYANI | 1 MAMWENE 9-10
“Mwaavaheke Efaita Ankhili a Yehova”
w99-T 1/7 epaax. 30 etti. 6
Uma Visita Muito Recompensada
Ao se encontrar com Salomão, a rainha começou a testá-lo com “perguntas difíceis”. (1 Reis 10:1) A palavra hebraica usada aqui pode ser traduzida “enigmas”. Mas isto não quer dizer que a rainha envolveu Salomão em jogos banais. É interessante que a mesma palavra hebraica é usada no Salmo 49:4 para descrever assuntos sérios referentes a pecado, morte e redenção. Assim, é provável que a rainha de Sabá tenha conversado com Salomão sobre assuntos complexos, que testaram a profundidade da sabedoria dele. A Bíblia diz que ela “começou a falar-lhe sobre tudo o que lhe veio a ser achegado ao coração”. Salomão, por sua vez, “informava-a sobre todos os assuntos dela. Não se mostrava haver nenhum assunto oculto ao rei, que ele não lhe comunicasse.” — 1 Reis 10:2b, 3.
w99-T 1/11 epaax. 20 etti. 6
Quando há Bastante Generosidade
Pasmada com o que ouviu e viu, a rainha replicou humildemente: “Felizes são os teus homens; felizes são estes servos teus que estão constantemente de pé diante de ti, escutando a tua sabedoria!” (1 Reis 10:4-8) Ela não disse que os servos de Salomão eram felizes por estarem cercados pela opulência — embora o estivessem. Antes, os servos de Salomão eram abençoados por poderem ouvir constantemente a sabedoria que Salomão recebeu de Deus. Que belo exemplo a rainha de Sabá é hoje em dia para os do povo de Jeová, que se comprazem com a sabedoria do próprio Criador e com a do seu Filho, Jesus Cristo!
w99-T 1/7 ipaax. 30-31
Uma visita muito recompensada
A rainha de Sabá ficou tão impressionada com a sabedoria de Salomão e com a prosperidade de seu reino, que “se mostrou não haver mais espírito nela”. (1 Reis 10:4, 5) Alguns entendem que esta frase quer dizer que a rainha ficou “sem fôlego”. Um erudito sugere até que ela tenha desmaiado. Seja como for, a rainha ficou atônita com o que viu e ouviu. Ela disse que os servos de Salomão eram felizes por poderem ouvir a sabedoria do rei, e bendisse a Jeová por entronizar Salomão. Em seguida, deu ao rei presentes caríssimos, sendo que somente o ouro, em valores atuais, totalizou uns 40 milhões de dólares. Salomão também a presenteou, dando à rainha “tudo do seu agrado que [ela lhe] pediu”. — 1 Reis 10:6-13.
Itthu sa Efaita sa Mbiibiliyani
w08 1/11 epaax. 22 itti. 4-6
Nyuwo Mwaanisuwela?
Mwaattelo wa eweero mwene Salomoni aarina awe waari sai?
Biibiliya onihimya wira Hirami, mwene a oTiro, aahinvaha mwene Salomoni eweero ikiilu 4.000. Nave pwiyamwene a elapo ya oSaba, aahinvaha Salomoni eweero ikiilu simosaru. Ohiya-vo, arumeyi a Salomoni yaahiruuha elapo ya wOfiri eweero ikiilu 15.000. Nto Biibiliya onihimya wira “khula eyakha mwené Salomoni anakhela ewero yowattexa (ntoko ikilo ikonto miloko mili)”, nto eyo enooniherya wira eweero eyo yaanivikana ikiilu 25.000. (1 Mamwene 9:14, 28; 10:10, 14) Niireke eyo enniweryaneya? Khalai, waakhala sai mwaattelo wa eweero yaapwehiwa empa ya mwene?
Edukumento ya khalai, yeeyo asomi anoona aya okhala yeekeekhai, enihimya wira Farawo Tutmés III, a wExiitu (yoowo aalamulenle iyaakha 2.000 Kristu Ohinatthi Orwa) aahivaha etemplo ya Amon-Rá muttetthe wa oKarnak eweero ikiilu 13.500. Eseekulu 8 Kristu Ohinatthi Orwa, mwene oSiria iihaniwa Tiglate-Pileser III aahivahiwa eweero yaavikana ikiilu 4.000, yeeyo yaari mpoosito wa oTiro, nave mwene Sargão II aahaavaha amuluku oowootha a oBabilonia eweero ikiilu sinivikana 4.000. Onihimmwa wira mwene Filipe II, a oMacedônia, (aalamulenle iyaakha 359-336 Kristu Ohinatthi Orwa) khula mwaakha, aanithipa eweero ikiilu sinivikana 28.000 muttetthe wa oPangeu, oTrácia.
Okathi mwaana a mwene Filipe, yoowo iihaniwa Alexandre, Muulupale, (aalamulenle iyaakha 336-323 Kristu Ohinatthi Orwa) aahituphela ekapitaali ya oPersia, oSusa ni aahikuxa eweero ikiilu 1.180.000, nto elapo yotheene ya oPersia aahikuxa eweero ikiilu 7.000.000. Nuupuwelaka soohimmwa iya sootheene, vannooneya wira eweero Biibiliya onihimya awe wira Salomoni aahikhalana ti yeekeekhai.
12-18 ya Setembro
MIHAKHU SINIKHUMA MBIIBILIYANI | 1 MAMWENE 11-12
“Mmuthanleke Mwa Miruku Ole Munrowa Anyu Othelana”
Tani Ari Mpantta wa Yehova?
7 Okathi Salomoni aari awe mmiravo, owo aahikhalana wataana wooloka ni Yehova. Nave Muluku aahinvaha ankhili anceene ni aahinvaha muteko wootthuneya wa oteka etemplo yooreera oYerusalemu. Masi Salomoni aahiyeleela wataana wawe ni Yehova. (1 Mamwene 3:12; 11:1, 2) Nlamulo na Muluku naahimya wira mwene “ahikhalane-tho axar’awe anjene, wira murim’awe ohihononeye”. (Otumererya 17:17) Masi Salomoni khaiwelenle nlamulo nne. Owo aahikhalana axaarawe 700 ni axihawala awe 300! (1 Mamwene 11:3) Axaarawe anceene yaari amalapo ni yaakokhorela amuluku eethiru. Nave-tho, Salomoni khaiwelenle nlamulo na Muluku vaavo aathenle awe athiyana a amalapo. — Otumererya 7:3, 4.
Munrowa Okhapelela Sai Murima Anyu?
6 Satana oniphavela wira nikhale ntoko yena nihiiwelelaka malamulo a Yehova. Masi owo khoniwerya onikhanyererya wuupuwela ni opaka itthu ntoko onipaka awe. Masi onneererya onihapuxa orumeelaka inamuna sikina. Mwa ntakiheryo, ninkhala olumwenku atthu anceene ahononiwe aya ni Satana. (1 Yoh. 5:19) Owo oniphavela wira niviriheke okathi nri ene ni atthu awo, hata nisuwelaka wira weetta ni alavilavi onoohonona muupuwelo ahu. (1 aKor. 15:33) Olavilavi owo wa Satana, waahimuhapuxa Mwene Salomoni. Owo ahaathela athiyana mapakau, nto nuuvira okathi awo yaahimuhapuxa ni “yahihonona murim’awe” khuhiya omurumeela Yehova. — 1 Mam. 11:3.
Tani Ari Mpantta wa Yehova?
9 Yehova khaasiveliwe ni ele Salomoni aapanke awe. Tivo, Biibiliya onihimya awe wira: “Apwiya yahinviruwela Salomoni mulattu w’opheruwa murim’awe ni wanyanyala Apwiya Muluku awe”. Muluku aaheererya omukhaliherya Salomoni. Nave Yehova ‘ahimukhumelela imara pili, [wira] . . . , amukhottiherye watthara amuluku akina. Vano Salomoni khaiwelenle sarummwalyawe ni Muluku’. Nto Muluku aahimukhootta Salomoni. Yehova kheemerenrye wira osuulu wa Salomoni ovikanihe olamulela nloko notheene na Isarayeli. Nto awo yaahikhalana mixankiho suulupale iyaakha sinceene. — 1 Mamwene 11:9-13.
Itthu sa Efaita sa Mbiibiliyani
“Atthu Awo Yahiwelela Molumo Apwiya”
Robowamu aahaathukumanya anakhotto awe wira yawane ni maloko ale 10. Masi Yehova aahimuruma profeta Xemaya orowa waaleela wira: “Muhiroweʹ watuphela amus’inyu, atthu a Isara- yeli, . . . Tivoʹ khula mutthu atthikeleke owannyawe”.—1 Mamwene 12:21-24.
Niireke vaahikhweya Robowamu omwiiwelela Yehova? Exeeni atthu ale yaarowa aya wuupuwela sa mwene aya musya? Owo iira aaleelale ene wira aarowa waahukhumu “ni kwekweru” aahiiso murepettho. Masi khaarowa owerya okhoottiherya omwareya wa atthu ale! (Mulikanyihe ni 2 Wahala 13:7.) Moohicikha ele atthu yuupuwela aya,mwene ni anakhotto awe “yahiwelela molumo Apwiya, khutthikelasa elapo aya, ntoko sarumalyaya Apwiya”.
Exeeni nniixutta ahu? Nniixutta wira okathi wootheene nihaana omwiiwelela Muluku hata atthu akina aninyoholaka. Tthiri Muluku onninreeliha vaavo nimmwiiwelela ahu. — Otumererya 28:2.
Niireke Robowamu aahireelihiwa mwaha wowiiwelela? Nlelo Robowamu aanilamulela nihimo na Yuda ni Beniyamini, ni aahiteka ipooma isya mittetthe iyo. Nave-tho aahiteka ipooma sikina, “khulipiha mittetthe iyo vanjene”. (2 Wahala 11:5-12) Etthu yootepa otthuneya, okhala wira waahikhala okathi aiwelenle awe malamulo a Yehova.Okhala wira omwene wa mahimo 10 waahipacerya waakokhorela amuluku eethiru, atthu anceene yaanirowa oYerusalemu omukhaliherya Robowamu ni okokhorela wekeekhai. (2 Wahala 11:16, 17) Tivo, mwaha wa Robowamu omwiiwelela Yehova omwene awe waahilipa.
19-25 ya Setembro
MIHAKHU SINIKHUMA MBIIBILIYANI | 1 MAMWENE 13-14
“Xeeni Vari Aya Vooloka Ohakalala ni Itthu Nirina Ahu ni Wiiyeviha?”
w08-T 15/8 epaax. etti. 4
Mantenha a Lealdade Com um Coração Unificado
4 Em seguida, Jeroboão disse ao homem do Deus verdadeiro: “Vem deveras comigo à casa e fortifica-te, e deixa-me dar-te uma dádiva.” (1 Reis 13:7) O que o profeta deveria fazer? Aceitar a hospitalidade do rei depois de transmitir-lhe uma mensagem de condenação? (Sal. 119:113) Ou rejeitar o convite do rei, embora este aparentemente estivesse sentindo remorso? Jeroboão com certeza tinha meios de dar presentes caros a seus amigos. Se o profeta de Deus estivesse alimentando um desejo secreto por coisas materiais, a oferta do rei com certeza teria sido uma enorme tentação. Contudo, Jeová havia ordenado ao profeta: “Não deves comer pão nem beber água, e não deves voltar pelo caminho em que foste.” Assim, o profeta respondeu com toda clareza: “Se me desses metade da tua casa não iria contigo, nem comeria pão, nem beberia água neste lugar.” E o profeta deixou Betel por outro caminho. (1 Reis 13:8-10) Que lição a decisão do profeta nos ensina sobre lealdade de coração? — Rom. 15:4.
w08-T 15/8 epaax. 11 etti. 15
Mantenha a Lealdade Com um Coração Unificado
15 O que mais podemos aprender do erro do profeta de Judá? Provérbios 3:5 diz: “Confia em Jeová de todo o teu coração e não te estribes na tua própria compreensão.” Em vez de sempre confiar em Jeová, como fazia antes, nessa ocasião o profeta de Judá confiou no próprio critério. Esse erro lhe custou a vida e seu bom nome perante Deus. O que aconteceu com ele destaca enfaticamente o valor de servir a Jeová com modéstia e lealdade.
w08-T 15/8 epaax. 9 etti. 10
Mantenha a Lealdade Com um Coração Unificado
10 O profeta de Judá deveria ter discernido a artimanha do profeta idoso. Poderia ter se perguntado: ‘Por que Jeová enviaria um anjo a outra pessoa com novas instruções para mim?’ O profeta poderia ter pedido a Jeová que esclarecesse a instrução, mas as Escrituras não indicam que ele tenha feito isso. Ao contrário, ele “voltou com [o homem idoso] para comer pão na sua casa e para beber água”. Jeová não se agradou disso. Quando o enganado profeta finalmente voltava para Judá, foi morto por um leão. Que trágico fim teve sua carreira de profeta! — 1 Reis 13:19-25.
Itthu sa Efaita sa Mbiibiliyani
w10 1/7 epaax. 29 etti. 5
Owo Onniweha Mikhalelo Sooloka Nirina Ahu
Moolumo ari 1 Mamwene 14:13, anniniixuttiha etthu ya faita yinceene voohimya sa Yehova ni itthu oniweha awe nirina ahu. Moone wira Yehova aahiweha etthu yooloka Abiya aarina awe. Woonasa wene, Yehova aahiweha murima wa Abiya oona wira yaahikhala etthu yooloka aarina awe. Musomi mukina ohimmye wira namulikanyiha ni amusi awe akina, Abiya aari ntoko epeerola eri mekhaya “eriyari ya maluku manceene”. Yehova aanivaha efaita mukhalelo owo wooloka wa Abiya ni aahimutthuvela, ommorelaka ikharari Abiya yoowo aari a emusi yootakhala murima.
26 A SETEMBRO–2 A OUTUBRO
MIHAKHU SINIKHUMA MBIIBILIYANI | 1 MAMWENE 15-16
“Mutakiheke Olipa Murima wa Asa”
w12-T 15/8 epaax. 8 etti. 4
“Há Uma Recompensa Pela Vossa Atividade”
Nos 20 anos que se seguiram à divisão de Israel em dois reinos, Judá ficou totalmente corrompido por práticas pagãs. Quando Asa se tornou rei, em 977 A.E.C., a própria corte estava maculada pela adoração dos deuses da fertilidade cananeus. Mas, segundo a crônica inspirada do reinado de Asa, ele “passou a fazer o que era bom e direito aos olhos de Jeová, seu Deus”. Asa “removeu os altares estrangeiros e os altos, e destroçou as colunas sagradas, e cortou os postes sagrados”. (2 Crô. 14:2, 3) Além disso, expulsou do reino de Judá “os homens que se prostituíam no serviço dum templo”, praticantes de sodomia em nome da religião. Asa não se limitou a esses expurgos. Ele também exortou o povo a ‘buscar a Jeová, o Deus de seus antepassados’, e a obedecer “a lei e os mandamentos” de Deus. — 1 Reis 15:12, 13; 2 Crô. 14:4.
Mmurumeeleke Yehova ni Murima Wootheene!
7 Ninsuwela sai wira nihiivahererya wa Yehova ni murima wootheene? Hiyo pooti wiikoha so: ‘Kiireke kinoovikaniha omwiiwelela Yehova okathi wooxankiha? Koolakela ni murima wootheene okhaliherya muloko awe wira ovikaniheke okhala wooloka?’ Tthiri, mwene Asa aahaana olipa murima wira omwaakhe opwiyamwene piipi awe! Okathi mukina pooti otthuneyaka olipa murima ntoko Asa. Mwa ntakiheryo, sai akhala wira mmusi anyu aahiiso mpatthani anyu oopaka etampi ni khoniphavela ottharuwa, vano oomoliwa mmulokoni? Niireke munoohiya wataana ni mutthu owo? Niireke murima anyu onoowiirihani opaka eyo?
it-1-T epaax. 225
Asa
Apesar da falta de sabedoria e de perspicácia espiritual que ele ocasionalmente demonstrava, as boas qualidades de Asa, e manter-se ele livre da apostasia, evidentemente pesavam mais do que seus erros, e ele é considerado um dos reis fiéis da linhagem de Judá. (2 Cr 15:17) O reinado de Asa, de 41 anos, coincidiu em parte ou em todo com os reinados de oito reis de Israel: Jeroboão, Nadabe, Baasa, Elá, Zinri, Onri, Tibni (que governou uma parte de Israel em oposição a Onri) e Acabe. (1 Rs 15:9, 25, 33; 16:8, 15, 16, 21, 23, 29) Ao morrer Asa, seu filho Jeosafá tornou-se rei. — 1 Rs 15:24.
Itthu sa Efaita sa Mbiibiliyani
w98 15/9 ipaax. 21-22
Niireke Munnimoona Muluku Okhala Mutthu Eekeekhai?
Mwa ntakiheryo, musome eprofesia ya moota aarowa awe otakhalihiwa mutthu aarowa otthikela oteka epooma ya oYerikho ni moota yiiraneyale aya. Yoxuwa 6:26 onihimya so: “Mahiku awo, Yoxuwa ahalaphiha atthu a Isarayeli, ìraka: Atakhalihiwe n’Apwiya mutth’ule ontthuna oteka vasyá muttetthe ola w’oYerikhó. Ontthuna opajerya oteka onokhweliwa mwan’awe òpajerya: ontthuna okiserya akhalihaka mikhora, onokhweliwa mw’an’awe òkiserya”. Nuuvira iyaakha 500, yaahiiraneya eprofesia ela. Maana 1 Mamwene 16:34 onihimya so: “Okathi w’omwene w’Akhabi, Hiyeli òBetheli ahilipiha muttetthe w’oYerikhó. Okathi watekawe mathipelo a muttetthe ahikhwa mwan’awe òpajerya, aihaniwa Abirami: vano okathi watekewe mikhora sa muttetthe, ahikhwa mwan’awe òkiserya, aihaniwa Segubi: siso sahìraneya sahimyalyaya Apwiya ni molumo a Yoxuwa, mwana a Nuni”. Muluku eekeekhai paahi, taarowa owerya ohimya eprofesia ntoko ele ni wiiraneya ntoko yaahimmwale aya.
3-9 ya Outubro
MIHAKHU SINIKHUMA MBIIBILIYANI | 1 MAMWENE 17-18
“Mpakha Lini Muniphavelanyu Ovara Itthu Pili?”
Mukhalaneke Waamini ni Mpakeke Soothanla Mwa Miruku!
6 Okathi aIsarayeli yaakhala aya Elapo Yooleiheriwa, awo yaahaana othanla omukokhorela Yehova aahiiso amuluku eethiru. (Mmusome Yoxuwa 24:15.) Eyo pooti okhalaka ntoko yaari yoothanla yookhweya. Masi yoothanla aya yaataphulela okumi aahiiso okhwa. Okathi wa Makhulupale, aIsarayeli yaahivikaniha opaka soothanla soohiloka. Maana yaahihiya omukokhorela Yehova, anaakokhorela amuluku eethiru. (Makhulupale 2:3, 11-23) Muhoolo mwaya, okathi wa profeta Eliya, atthu a Muluku yaahaana othanla omukokhorela Yehova aahiiso muluku Bayali. (1 Mamwene 18:21) Pooti woonaka wira omurumeela Yehova yaari yoothanla yookhweya, okhala wira omurumeela Yehova ti etthu yooloka. Mutthu a miruku khaarowa ophavela waarumeela amuluku eethiru. Masi aIsarayeli khiyaapanke yoothanla mwa miruku. Maana Biibiliya onihimya wira aIsarayeli yaavara “itthu pili”. Mwa miruku, Eliya aahaatumererya atthu ale othanla omukokhorela Yehova, Muluku eekeekhai.
Owo Aahaakiherya Okokhorela Wekeekhai
15 Anamukuttho a Bayali, yaanikhuwela alipiheryaka “yahitepa orunya, yahipajerya wipophela ntoko salimalelaya, yithikilaka ni tukuthi ni mavaka khiyakhòwa ephome mwerutthuni mwaya mothene”. Masi yaakhuwela mahala! ‘Khanìwanyeya nsu, khavo awakhunle, khivo yakhumelenle’. (1 Mam. 18:28, 29) Tthiri Bayali ari muluku eethiru. Owo aaroopakeleliwa ni Satana wira aawokeke atthu a Yehova. Ela enooniherya wira mutthu onihiya omurumeela Yehova onaakokhorela amuluku akina, onikumiherya okhulumuwa, wala ehaaya.—Musome Esalimo 25:3; 115:4-8.
Owo Aahaakiherya Okokhorela Wekeekhai
18 Ohinatthi Eliya opacerya ovekela, pooti wira atthu yaanuupuwela wira Yehova khaarowa waakhula ntoko siiren’ye aya ni Bayali. Masi nuumala Eliya ovekela khuuvo-tho uupuwela siiso. Biibiliya onihimya so: “Moro w’Apwiya wahimorela vathí, khupaha enama n’ikhuni ni maluku ni ntthupi, khuwelelihaka màsi yari mulittini”. (1 Mam. 18:38) Tthiri waari waakhuliwa wootepexa wooneya! Vano atthu yoonenle sai?
Itthu sa Efaita sa Mbiibiliyani
w08 1/4 epaax. 19, ekaaxa
Owo Aahiweha ni Aahilipelela
Ohirupa Epula Mahiku a Eliya Waavirinhe Mahiku Makavi?
Profeta a Yehova iihaniwa Eliya, aahimuleela mwene Akhabi wira ohirupa epula wammala. Eyo yiiraneyale “eyakha yaneraru”, woonasa wene okhuma nihiku Eliya aahimmye awe wira khiyaarowa orupa epula. (1 Mamwene 18:1) Yehova aahiiriha orupa epula nuumala Eliya ohimya muhupi ole. Woonasa wene, atthu akina anihimya wira ohirupa epula iwe waamanle eriyari wa mwaakha wa neeraru, nto vanikhala wira waamanle sihinatthi ovira iyaakha iye tthaaru. Hata vari siiso, Yesu ni murummwa Yakobo aahimmye wira ohirupa epula iwe waavirinhe “iyaakha tthaaru ni miyeeri 6”. (Luka 4:25; Yakobo 5:17) Niireke eyo ennivaanyiha ni moolumo a Eliya?
Nnaari. Ohimya eekeekhai, wisarayeli wa khalai, elimwe yaaniviriha okathi munceene aahiiso miyeeri 6. Vannooneya wira, okathi Eliya aamulenle awe Akhabi wira khiyaarowa orupa epula, wira ovinre okathi munceene ehirupaka epula. Ohimya ekeekhai, okathi Eliya aahimmye awe moolumo ale siira sivinre ene miyeeri 6. Nto eyo enooniherya wira okathi Eliya aahimmye awe omala wa ohirupa epula wanikisa wa “eyakha yaneraru”, ohirupa epula iwe wira ovirinhe ene iyaakha tthaaru nnimeya. Tthiri saahivira “iyaakha tthaaru ni miyeeri 6” okathi atthu yaathukumanne aya wira awehe etthu yiiraneyale Omwaako Karmelo.
Nkahaya muupuwele ekwaha yoopacerya Eliya aamuxukunrye awe mwene Akhabi. Okathi ole, atthu yuupuwela wira muluku eethiru iihaniwa Bayali taari mwaneene meeku ni epula. Nto eyo yaaniwiiriha wuupuwela wira Bayali aamukumiherya epula wira omalihe ohirupa epula. Okhala wira waahivira okathi munceene ehirupaka epula, pooti wira atthu ale yaanikoha so: ‘Bayali ori vai? Onrowa oruuha silini epula?’ Okathi Eliya aahimmye awe wira khiyaarowa orupa epula nnakhala okhumelela okame, eyo yaahaaxankiha vanceene atthu ale yaamukokhorela Bayali. — 1 Mamwene 17:1.
10-16 ya Outubro
MIHAKHU SINIKHUMA MBIIBILIYANI | 1 MAMWENE 19-20
“Mmweemererye Yehova Woomaalihani”
Mmuroromeleke Yehova Okathi Wooxanka
5 Mmusome 1 Mamwene 19:1-4. Eliya aahoova vanceene okathi Pwiyamwene ootakhala Yezabeli aaphavela awe omwiiva. Nto aahitthyawela oBeri-Xeba. Owo aahixanka vanceene mpakha “anaphavela okhwa”. Exeeni yaamwiiriha Eliya okhalana moonelo owo? Mwaha woowi aari oohimalela ni “ari mutthu ntoko hiyo”. (Yak. 5:17) Woonasa wene, Eliya aahixinttiwa ni oxanka ni okhulumuwa. Pooti wira, Eliya uupuwela wira wiimananiha wawe wotheene okhaliherya okokhorela wekeekhai khiwaakumihenrye etthu. Nave uupuwela wira khiivo etthu yaaturukeyale wIsarayeli ni oona wira yena paahi taamukokhorela Yehova. (1 Mam. 18:3, 4, 13; 19:10, 14) Woonasa wene, munnixanka vaavo munuupuwela anyu moonelo wa profeta ole oororomeleya. Masi Yehova aanisuwela oratteene moonelo wa Eliya.
Owo Aahimaalihiwa ni Muluku Awe
13 Yehova oonenle sai okathi aaweha awe vathi oryeene wiirimu nto khumoona profeta awe oophentiwa, ammaathale ene mmukhitte mwa mwiri moothakoni ovekelaka wira okhwe? Biibiliya onnihimya etthu yiiraneyale. Okathi Eliya aarupa awe, Yehova aahiruma nlaikha nawe. Vooreera murima nlaikha nle nahimukhwannya Eliya ni khuhimya so: “Nkavenyani: mulyeke”. Eliya aahiira siiso, nto aahoona nlaikha nle niruuhale ene ephau yooviha ni maasi. Niireke Eliya aahixukhurela nlaikha nle? Biibiliya onihimya wira profeta ole aahilya ni owurya nuumala aahimpaathi-tho khiyarupa. Niireke aarootepa oriipiwa murima vahaawerya awe olavula? Etthu enisuwela ahu tiila: nlaikha nle naahitthikela onvenxa ekwaha ya nenli, woonasa wene makaaripi. Nlaikha naahitthikela omutumererya Eliya wira; “Nkavenyani: mulyeke”, nave-tho mukwaha ola naahihimya-tho moolumo makina niriki: “muhojeyé ekwaha enohalelani”. — 1 Mam. 19:5-7.
ia epaax. 106 ettti. 21
Owo Aahimaalihiwa ni Muluku Awe
21 Wa khula etthu yiiraneya, ninnileeliwa wira Yehova khaakhanle mpuwa wa etthu eyo yiiraneya mwa mwiiriirya. Eliya aanisuwela wira Yehova khahiyo aari muluku eethiru ntoko Bayali, yoowo aavuwihiwa ni atthu oowokiwa yuupuwela wira owo aari muluku aakumiherya meeku eepula wala aakumiherya soolya. Yehova tokhanle mwaneene ikuru sotheene sookuxa murima sikhanle olumwenku ola, nto munnuwelo awe onnivikana etthu ti etthu epattunxe awe. Hata erimu yotheene kheniphiyerya okhala Yehova! (1 Mam. 8:27) Nto itthu iya sotheene saamukhalihenrye sai Eliya? Kiira munnuupuwela woova wa Eliya? Okhaliheriwaka ni Muluku oowerya, Yehova, yoowo oonihenrye wira awanani awe otheene kharina owerya, Eliya khaakhanle oowoova atthu ntoko Akhabi ni Yezabeli! — Musome Esalimo 118:6.
Owo Aahimaalihiwa ni Muluku Awe
22 Nuumala ovira mooro ole, opuro ole wahimaaleleya nto Eliya aahiiwa “nsu” naalavula voohituperya ni voohirunya. Nsu nno naahinvekela ekwaha ya nenli Eliya wira ohimye etthu yaari vamurimani vawe. Woonasa wene eyo yahimmaaliha Eliya. Ohiya-vo, Eliya aahiphwanya nimaaliho nikina okathi aiwale awe “nsu” naalavula voohituperya ni voohirunya. Yehova aahimulipiha Eliya omuleelaka wira owo aari mutthu a efaita yuulupale. Moota xeeni? Muluku aahimooniherya ele yaarowa awe opaka ohoolo wira omalamalihe okokhoreliwa Bayali elapo ya wIsarayeli. Nto eyo yaahimwiiriha Eliya woona wira muteko awe khiwaahiyo wa mahala, okhala wira yoolakela ya Yehova yaarowa wiiraneya tthiri. Ohiya-vo, Eliya aahoona wira nlelo Yehova aarowa ovikaniha omuruma, maana aahitthikela omuruma onvahaka malakiheryo oowiiweya saana. — 1 Mam. 19:12-17.
Itthu sa Efaita sa Mbiibiliyani
w97 1/11 epaax. 31 etti. 2
Ntakiheryo na Ovaha ni Ororomeleya
Olelo-va, arumeyi anceene a Muluku, annooniherya mukhalelo ola wa ovaha ni wiikhootta. Anamunceene a yaawo, annihiya “imatta” saya, itthu sinaaphwanyiha yoolya wira yalaleyeke ihapari sooreera sa omwene mittetthe soorakamela owannyeya aahiiso wira yarumeeleke oBetheli. Akina annirowa ilapo sikina wira yakhaliheryeke otekiwa ipa sinirumeeliwa ni mutthenkeso ahu. Akina anneemererya miteko sihinooneliwa vatthu. Masi hata vari siiso, khula muteko ninvara ahu mmutthenkesoni mwa Yehova wookhalana efaita yinceene. Yehova onnixukhurela miteko sootheene ninvara ahu ni onnireeliha wiivahererya wahu. — Marko 10:29, 30.
17-23 ya Outubro
MIHAKHU SINIKHUMA MBIIBILIYANI | 1 MAMWENE 21-22
“Mutakiheke Enamuna Yehova Onirumeela Awe Okhulupale”
it-2-T ipaax. 53-54
Jeová dos exércitos
Quando Josué viu um visitante angélico perto de Jericó e lhe perguntou se estava a favor de Israel ou do lado inimigo, a resposta foi: “Não, mas eu — eu vim agora como príncipe do exército de Jeová.” (Jos 5:13-15) O profeta Micaías disse aos reis Acabe e Jeosafá: “Deveras vejo a Jeová sentado no seu trono e todo o exército dos céus em pé junto a ele, à sua direita e à sua esquerda”, referindo-se claramente aos filhos espirituais de Jeová. (1Rs 22:19-21) O uso do plural em “Jeová dos exércitos” é apropriado, visto que as forças angélicas não são descritas apenas em divisões de querubins, serafins e anjos (Is 6:2, 3; Gên 3:24; Re 5:11), mas também como constituindo grupos organizados, de modo que Jesus Cristo podia falar de ter “mais de doze legiões de anjos” à sua disposição. (Mt 26:53) Na súplica por ajuda dirigida a Jeová por Ezequias, este o chamou de “Jeová dos exércitos, Deus de Israel, sentado sobre os querubins”, evidentemente aludindo à Arca do Pacto e às figuras de querubins na sua tampa, que simbolizavam o trono celestial de Jeová. (Is 37:16; compare isso com 1Sa 4:4; 2Sa 6:2.) O temeroso servo de Eliseu foi reconfortado por uma visão miraculosa, na qual ele viu os montes ao redor da cidade sitiada, em que Eliseu morava, ‘cheios de cavalos e de carros de guerra, de fogo’, como parte das hostes angélicas de Jeová. — 2Rs 6:15-17.
“Muhooleli a Mulopwana ti Kristu”
9 Wiiyeviha. Yehova ookhalana ankhili waavikana atthu otheene akhanle. Masi hata vari siiso, owo toowiiyeviha ni onniwiriyana miruku sa arumeyi awe. (Maph. 18:23, 24, 32) Nave onniweemererya onvaha malakiheryo. (1 Mam. 22:19-22) Yehova toomalela. Masi hata vari siiso, owo khonlipelela wira hiyo nikhale atthu oomalela. Ohiya-vo, owo onnaakhaliherya apinaatamu oohimalela wira amurumeeleke oratteene. (Esal. 113:6, 7) Nto Biibiliya onnimuhimya Yehova okhala ‘namakhaliherya’. (Esal. 27:9; aHeeb. 13:6) Mwene Davidi ohimmye wira aaniwerya opaka itthu sinceene, mwaha woowi Yehova toowiiyeviha ni animukhaliherya. — 2 Sam. 22:36.
it-2-T epaax. 354
Mentira
Jeová Deus permite a “operação do erro” para com aqueles que preferem a falsidade, “para que fiquem acreditando na mentira” em vez de nas boas novas sobre Jesus Cristo. (2Te 2:9-12) Este princípio é ilustrado pelo que aconteceu séculos antes no caso do Rei Acabe, de Israel. Profetas mentirosos asseguraram a Acabe êxito na guerra contra Ramote-Gileade, ao passo que o profeta de Jeová, Micaías, predisse o desastre. Conforme revelado numa visão a Micaías, Jeová permitiu que uma criatura espiritual se tornasse “um espírito enganoso” na boca dos profetas de Acabe. Quer dizer, esta criatura espiritual usou os seus poderes sobre eles de modo que não falaram a verdade, mas sim o que eles mesmos queriam dizer e o que Acabe queria ouvir deles. Embora avisado de antemão, Acabe preferiu ser enganado por essas mentiras e pagou com a vida. — 1Rs 22:1-38; 2Cr 18.
Itthu sa Efaita sa Mbiibiliyani
Ottharuwa Wekeekhai Exeeni?
4 Opixa murima wa Yehova waahimala. Owo aahimuruma profeta Eliya orowa omuleela Akhabi ni Yezabeli wira aamwaahukhumu. Nto emusi ele yootheene yaarowa opwettexiwa. Moolumo a Eliya yaahinwereya vanceene Akhabi! Nto mulopwana ole oowiixinnuwiha ‘ahiyeviha’. — 1 Mam. 21:19-29.
5 Ekeekhai wira okathi ole Akhabi aahiiyeviha. Masi itthu aapanke awe muhoolo mwaya, sahooniherya wira khaattharunwe ni murima wotheene. Maana owo khaamalinhe moomweneni mwawe okokhoreliwa Bayali. Nave khaatumerenrye atthu omukokhorela Yehova. Akhabi aahooniherya wira khaattharunwe ni murima wotheene mwa inamuna sikina.
6 Muhoolo mwaya, Akhabi aahirowa owana ni atthu a wAsiria nto aahimulattula mwene a oYuda Yosafati wira omukhaliherye. Okhala wira aari mwene ooloka, Yosafati aahinvekela wira wanipacerya yaahaana omukoha profeta a Yehova. Nto Akhabi khaasiveliwe ni muupuwelo ole. Owo aahimmye so: “Òkhala profeta mukina onwerya onikoherya w’Apwiya: nto miyo nkintthunana n’uwo. lmara sothene samukohalyaka khanakihimerye sorera: onikihimerya sotakhala”. Hata vaari siiso awo yaahimukoha profeta Mikaya. Nto itthu Mikaya aamulenle awe Akhabi khahiyo saari sooloka! Akhabi anwerya ottharuwa ni ophavela oleveleliwa ni Yehova, masi ohiya opaka eyo aahiruma wira profeta Mikaya otthukweliwe mukhatteya. (1 Mam. 22:7-9, 23, 27) Ekeekhai wira Akhabi aahiwerya omutthukwela profeta a Yehova, masi owo khaakhoottihenrye wiiraneya eprofesia ya profeta ole. Ekhotto yaattharelana Akhabi aahiiviwa. — 1 Mam. 22:34-38.
24-30 ya Outubro
MIHAKHU SINIKHUMA MBIIBILIYANI | 2 MAMWENE 1-2
“Ntakiheryo Nooloka na Wiixuttiha”
Moota Axitokweene Aniwiiniha Aya Nikuruta Akina Mmulokoni
15 Yowiiraneya ya namaranttela a Eliya, Eliseyo, ennooniherya-tho moota anna olelo-va akhanle aya oowaattittimiha axitokweene apacenrye khalai orumeela. Nuumala Eliya ni Eliseyo oxekurya egrupu emosa ya maprofeta oYeriko, awosa yaheetta arowaka Omuro Yordani. Vaaphiyale aya, “Eliya ahirula mukhumi awe, ahikhuna, khumanela mmasini. Màsi awo yahikawanyeya”. Nuumala olapuwa muro ole woowuuma, awosa yaahivikaniha ‘ovanela yettaka sisale’. Vannooneya wira Eliseyo khaapuwela wira aahiixutta itthu sotheene saatthuneya. Mpakha okathi Eliya aakuxiwe awe, Eliseyo aanihela vamurimani vawe khula etthu yaixuttihiwa awe. Nto Eliya aahikuxiwa ni eyuupuri. Nuumala-vo, okathi waatthika awe, oryeene oYordani Eliseyo aahimana maasi ni mukhumi wa Eliya, ohimyaka so: “Ari vai Apwiya, Muluku Èliya?” Nto maasi ale yaahikawanyeya. — 2 Mam. 2:8-14.
Moota Axitokweene Aniwiiniha Aya Nikuruta Akina Mmulokoni
16 Niireke nyuwo moowerya woona wira mwiiriirya woopacerya wa Eliseyo aapanke etthu emosaru yeele yaapakiwe ni Eliya? Exeeni eyo eryaaya yootthuneya? Woonasa wene, Eliseyo khaapuwenle wira vano kirina aka owerya, kihaana oturuka itthu sotheene. Ohiya-vo, mwaha wa ovikaniha otthara inamuna sa Eliya, Eliseyo aahooniherya omuttittimiha mwiixuttihi awe, ni aahaalipiha maprofeta akhwaawe. (2 Mam. 2:15) Muhoolo mwaya, muhina mwa iyaakha 60 sa muteko wa eprofeta, Yehova aahimweemererya Eliseyo opaka miiriirya sinceene ovikana iye saapakiwe ni Eliya. Nto eyo enniixuttiha exeeni olelo-va?
Itthu sa Efaita sa Mbiibiliyani:
w05 1/8 epaax. 9 etti. 1
Iponto suulupale sa Eliivuru ya Mamwene a Nenli
2:11 — Erimu xeeni ‘Eliya awenle awe osulu okuxiwaka ni eyupuru’? Moolumo awo khanihimya erimu ninweha ahu aahiiso wiirimu onikhala awe Muluku ni malaikha. (Otumererya 4:19; Esalimo 11:4; Matheyo 6:9; 18:10) Nto ‘erimu’ Eliya aawenle awe onihimmwa osulu. (Esalimo 78:26; Matheyo 6:26) Woonasa wene, ekaaro ya mooro ti yaamuthaaminhe para mpantta mukina wa elapo, weiwo aakhala awe. Nuuvira iyaakha vakhaani, Eliya aahimulepela ekarta mwene Yorami, yoowo aalamulela oYuda. — 2 Wahala 21:1, 12-15.
31 A OUTUBRO–6 A NOVEMBRO
MIHAKHU SINIKHUMA MBIIBILIYANI | 2 MAMWENE 3-4
“Mwaninyu Ola va, Mmukuxeke”
“Miyo Kosuwela Wira Onohihimuwa”
7 Mwiiriirya wanenli wa ohihimuwa oniromoliwa mBiibiliyani, waapakiwe ni profeta Eliseyo. Epooma ya Xunemi, aahikhala muthiyana mwIsarayeli ahaayara. Okhala wira muthiyana ole aanimukhaliherya profeta Eliseyo, Yehova aahimureeliha yena ni iyawe oowuuluvala, aavahaka mwaana mwaamulopwana. Nuuvira iyaakha vakhaani, mmiravo ole aahikhwa. Tthiri maama awe aahiriipiwa murima vanceene. Nto oriipiwa wawe murima waahimwiiriha weetta ikiloomo 30 orowaka okumana ni Eliseyo omwaako Karmelo. Eliya aahimuruma namakhaliherya awe, Gehazi ohoola orowaka oXunemi wira aamuhihimuxe mmiravo ole. Masi Gehazi khaawenrye omuhihimuxa. Nuumala-vo muthiyana ole aahitthikela owannyawe hoothe ni Eliseyo. — 2 Mamwene 4:8-31.
“Miyo Kosuwela Wira Onohihimuwa”
8 Eliseyo aahirowa opuro aataleliwe awe mmiravo ole ni aahivekela. Yehova aahaakhula nivekelo nawe, mwa mwiiriirya aahimuhihimuxa mmiravo ole. Nto maama awe aahihakalala vanceene! (Mmusome 2 Mamwene 4:32-37.) Woonasa wene, Martha aanuupuwelela moolumo a nivekelo na Ana. Ana khaayara, mpakha Yehova omureeliha onvahaka mwaana mwaamulopwana, Samuweli. Nuumala-vo, Ana aahimuttottopela Yehova ohimyaka so: ‘Apwiya annaroiha atthu omahiye, annakumiha’. (1 Samuweli 2:6) Mwaha wa omuhihimuxa mmiravo ole a oXunemi, Muluku aahooniherya wira ookhalana owerya wa waahihimuxa alipa-ookhwa.
Itthu sa Efaita sa Mbiibiliyani
it-2 epaax. 697 etti. 2
Profeta
“Anamwane a maprofeta”. Ntoko enitthokiherya aya eliivuru A Gramática Hebraica de Gesenius, (Oxford, 1952, epaaxina 418) moolumo a eheeberi oowi (mwaana a) aahiiso benéh (anamwane a), pooti otaphulela “wiirela mpantta ekrupu aahiiso mutthenkeso (nave pooti ohimmwaka nloko aahiiso eturma)”. (Munwehe Ne 3:8, yoolepa ela ennimuhimya “mulipa a ixero”, nto moolumo ala pooti otaphuleliwa so: “anamwane anitakaaherya ithu soowunkhela”.) Vannooneya wira moolumo oowi “anamwane a maprofeta” woonasa wene yaari exikola yaasomihiwa aya atthu yaarowa okhala maprofeta aahiiso waari mutthenkeso wa maprofeta. Vanihimmwa wira saahikhala ikrupu sa maprofeta oBetheli, oYerikho ni oGiligali. (2 Ma 2:3, 5; 4:38; mulikanyihe ni 1 Sa 10:5, 10.) Samuweli aanihoolela ekrupu ya oRamá (1 Sa 19:19, 20), nave vanikhala wira Eliseyo aahikhalana muteko mmosaru. (2 Ma 4:38; 6:1-3; mulikanyihe ni 1 Ma 18:13.) Yoowiiraneya enihimya wira Eliseyo aahikhalana ekaruma oolihiwe awe, yeeyo aatekana awe empa awe, ennooniherya wira aakhala ntoko anikhala aya atthu akina. Hata yahaamakela okawana yoolya ni opuro wookhala, woonasa wene yaanithanleliwa orowa ovara mekhaya miteko sa maprofeta. — 1 Ma 20:35-42; 2 Ma 4:1, 2, 39; 6:1-7; 9:1, 2.