LOK ME GIKO BUK MAN
1 JEHOVAH
Lubanga nyinge Jehovah dok te lokke ni “En Miyo Timme.” Jehovah aye Lubanga won twer ducu, dok en aye ocweyo jami ducu. En tye ki teko me timo gin mo keken ma iye mito.
I leb Ibru, nying Lubanga onongo kicoyo ki nukuta angwen. I leb Muno, nukuta magi obedo YHWH nyo JHVH. Nying Lubanga tye kicoyo cokcok tyen 7,000 kulu i Ginacoya me leb Ibru. Dano ma i twok lobo-ni ducu gilwongo nying Jehovah i yo mapat pat ma lubbe ki lebgi.
2 BAIBUL “GICOYO PI TEKO PA CWINY PA LUBANGA”
Ngat ma omiyo kicoyo Baibul aye Lubanga, ento en otiyo ki dano me coyone. Man obedo calo ka latim biacara owaco ki karane ni oco waraga mo ma tye ki tam pa latim biacara meno. Lubanga otiyo ki cwiny mere maleng me tiro luco Baibul wek guco tamme. Cwiny pa Lubanga otirogi i yo mapat pat. Me labolle, omiyo guneno ginanyuta nyo guleko lek ci gucoyo jami magi piny.
3 CIK MA IGI LAC
Magi gubedo pwony me Baibul ma tito lok ada ma pigi tego. Me labolle, cik ma iye lac ma waco ni “bedo ki jo maraco balo kit mabeco” pwonyowa ni dano ma wamaro bedo kwedgi gigudo kwowa i yo maber nyo marac. (1 Jo Korint 15:33) Dok cik ma iye lac ma waco ni “gin ma dano ocoyo, en aye bene en bikayo” pwonyowa ni pe waromo bwot ki i adwogi me gin ma watimo.—Jo Galatia 6:7.
4 LOK PA LUNEBI
Man obedo kwena ma oa ki bot Lubanga. I kine tye iye tito miti pa Lubanga, pwony i kom kit me kwo i yo maber, cik, nyo ngolo kop. Oromo bedo bene kwena i kom gin mo ma bitimme i anyim. Tye lok pa lunebi mapol i Baibul ma dong gucobbe woko ada.
5 LOK PA LUNEBI MADOK I KOM MECIYA
Lok pa lunebi mapol madok i kom Meciya ocobbe i kom Yecu. Nen bok ma wiye tye ni “Lok pa Lunebi Madok i kom Meciya.”
▸ Dul me 2, para. 17, lok ma i tere piny.
6 YUB PA JEHOVAH PI LOBO
Jehovah ocweyo lobo-ni wek obed paradic ka ma dano ma maro en twero bedo iye. Yubbe pe olokke. Cokcok-ki, Lubanga bikwanyo tim maraco ci miyo kwo ma pe tum bot jone.
7 CATAN LARAC-CI
Catan aye obedo lamalaika ma ocako jemo i kom Lubanga. Kilwonge ni Catan, ma tere ni “Lajemo,” pien en lwenyo i kom Jehovah. En bene kilwonge ni Larac, ma te lokke ni “Lakwot nying.” Kimiye nying man pien en loko lok goba i kom Lubanga dok bwolo dano.
8 LUMALAIKA
Jehovah ocweyo lumalaika wacon ma peya ocweyo lobo. Kicweyogi me kwo i polo. Tye lumalaika milion mapol ata. (Daniel 7:10) Gitye ki nyinggi, kitgi pat pat, dok lumalaika ma lugen pe giye ni dano oworgi. Rwomgi kacel ki tic ma kiminigi pat pat. Tic man kwako cung i nyim komker pa Jehovah, tero kwenane bot lumalaika mukene ki dano, gwoko ki tiro luticce ma i lobo, jwero jo ma Jehovah ongolo kop i wigi, ki dong teno kor tic me tito kwena. (Jabuli 34:7; Niyabo 14:6; 22:8, 9) I anyim, gubilwenyo kacel ki Yecu i lweny me Armagedon.—Niyabo 16:14, 16; 19:14, 15.
▸ Dul me 3, para. 5; Dul 10, para. 1
9 BAL
Gin mo keken ma wawinyo i cwinywa, watamo nyo watimo ma pe rwatte ki miti pa Jehovah obedo bal. Kit ma bal balo watwa ki Lubanga, en ominiwa cik kacel ki cik ma igi lac ma konyowa me gwokke ki timo bal akaka. I acakki, Jehovah ocweyo jami ducu labongo roc mo, ento i kare ma Adam ki Kawa guyero me turo cik pa Jehovah, gin gutimo bal, ci gudoko luroc. Gin guti ka lacen guto, dok pi bal ma walako ki bot Adam, wan bene wati dok wato.
▸ Dul me 3, para. 7; Dul 5, para. 3
10 ARMAGEDON
Man obedo lweny pa Lubanga me jwero lobo pa Catan-ni ki tim maraco ducu.
▸ Dul me 3, para. 13; Dul me 8, para. 18
11 KER PA LUBANGA
Ker pa Lubanga obedo gamente ma Jehovah oketo i polo. Yecu Kricito aye tye ka loc macalo Kabakane. I anyim, Jehovah bitic ki Ker meno me jwero tim maraco ducu. Ker pa Lubanga biloyo lobo ducu.
12 YECU KRICITO
Lubanga ocweyo Yecu ma peya ocweyo jami mukene-ni ducu. Jehovah ocwalo Yecu me bino i lobo wek oto pi dano ducu. Ma dong kineko Yecu, Jehovah ocero en. Kombeddi dong, Yecu tye ka loc macalo Kabaka me Ker pa Lubanga.
13 LOK PA LANEBI MADOK I KOM CABIT 70 (MWAKI 490)
Baibul otito wacon awene ma Meciya bibino iye. Man onongo bibedo i nge mwaki 483, ma ocakke i mwaka 455 K.M.P ci otum i mwaka 29 K.M.
Watwero timo curane nining? Cabit 69 nyo mwaki 483 ocakke i mwaka 455 K.M.P. i kare ma kabaka Aritakcec omiyo cik me ‘roco ki gero Jerucalem odoco.’ (Daniel 9:25; Nekemia 2:1, 5-8) Ka wakwano mwaki 483 cakke i mwaka 455 K.M.P., ci kelowa i mwaka 29 K.M. Man aye mwaka ma kibatija iye Yecu kikome ci odoko Meciya!—Luka 3:1, 2, 21, 22.
Lok pa lanebi acel-li bene otito ni i nge mwaki 483, pud dok bibedo mwaka 7 nyo cabit acel. I nge nucu pa mwaka abiro-ni, onongo kibineko Meciya i mwaka 33 K.M., dok i acakki me mwaka 36 K.M., ma obedo agikki me mwaka abiro-ni, kwena maber me Ker pa Lubanga onongo gibititone i lobe ducu ento pe bot Lujudaya keken.—Daniel 9:24-27.
14 PWONY GOBA ME TRINITI
Baibul pwonyo ni Lubanga Jehovah aye obedo Lacwec dok en aye ocweyo Yecu ma peya ocweyo jami mukene-ni ducu. (Jo Kolocai 1:15, 16) Yecu pe obedo Lubanga Won Twer Ducu. En pe owaco ni erom ki Lubanga. Ki lok ada, en dok owacci: “Won dit kata.” (Jon 14:28; 1 Jo Korint 15:28) Ento dini mukene pwonyo lok i kom Triniti, ni Lubanga tye adek i acel: Won, Wod, ki cwiny maleng. Nyig lok man me “Triniti” pe nonge i Baibul. Obedo pwony goba.
Cwiny maleng obedo teko ma Lubanga tiyo kwede me timo mitine. Ento pe obedo dano. Me labolle, Lukricitayo me kare macon ‘gupong ki cwiny maleng’ dok Jehovah owacci: ‘Abionyo cwiny mera maleng i kom jo ducu.’—Tic pa Lukwena 2:1-4, 17.
▸ Dul me 4, para. 12; Dul 15, para. 17
15 YATARIYA
Lukricitayo me ada pe gitiyo ki yatariya ka gitye ka woro Lubanga. Pingo?
Dini goba dong obedo ka tic ki yatariya pi kare malac. I kare mukato angec, onongo kitiyo kwede i woro cwec ki kwer mogo pa lukamfiri ma kubbe ki tim tarwang. Pi mwaki 300 mukwongo i nge to pa Yecu, Lukricitayo pe gutiyo ki yatariya i worogi. Ento lacen i nge kare malac, Laloc mo me Roma ma nyinge Constantine oloko yatariya odoko lanyut me dini pa Lukricitayo. En otiyo ki lanyut man me ilo malo dini pa Lukricitayo. Ento yatariya onongo pe kubbe ki Yecu Kricito. Buk mo me kwedo lok ma Katoli gucoyo waco ni: “Kicako tic ki yatariya ma peya dini pa Lukricitayo ocakke dok nonge wa i tekwaro pa jo ma pe gubedo Lukricitayo.”
Yecu pe oto i kom yatariya. Nyig lok me leb Grik ma kigonyo ni, “yatariya” tyen lokke gonye ni “wir,” “bao,” nyo “yat.” Buk mo ma kilwongo ni The Companion Bible waco atir ni: “Pe tye coc mo i leb Grik [Cik Manyen] ma loko pi bao aryo.” Yecu oto i kom wir.
Jehovah pe mito ni wati ki cal nyo lanyut mo i worowa.—Nia 20:4, 5; 1 Jo Korint 10:14.
16 KWER ME NIPO
Yecu ociko lupwonnyene me kwero Nipo me tone. Gin gitimo man mwaka ki mwaka i Nican 14, ma obedo nino dwe ma rwatte ki nino ma Luicrael onongo gikwero kwer me Kato. Mugati ki vino, ma gicung pi kom Yecu ki remone, kiwoto kwede ci kimiyo i cing dano ducu ma gubino ka kwero Nipo. Jo ma gibiloc kacel ki Yecu i polo aye gicamo mugati dok gimato vino. Jo ma gitye ki gen me kwo pi naka i wi lobo gibedo tye i Nipo me nyuto woro, ento pe gicamo mugati nyo gimato vino.
17 PWONY GOBA NI WATYE KI TIPO MA PE TO
Dano mapol gitamo ni watye ki tipo ma bwot ka wato ci medde ki kwo ka mo. Jo mukene bene gitamo ni tipo pa dano muto twero konyo nyo wano jo makwo.
Baibul pe waco ni watye ki tipo mo ma bwot ka wato, ma ka meno nyuto ka maleng ni ka dano oto, nongo en pe twero timo gin mo. Baibul wacciwa ni: “Jo makwo gingeyo ni gibito, ento jo ma dong guto woko pe gingeyo gin mo, dok bene pe dong gitye ki bakacic ma gibilimo dok wi dano wil i komgi woko matwal. Pe dong gitye ki dul mo ma gibinywako ki jo mukene matwal i tic ducu ma gitye ka tiyone i lobo-ni, pien mar megi ki adagadagagi kacel ki miti ma onongo gitye kwede ducu otyeko gik woko licwic. . . . Tic nyo tam nyo ngec nyo ryeko mo dong pe i lyel.” (Latitlok 9:5, 6 10) Baibul bene waco ni ka ngat mo oto, en “dok i ngom ka ma yam oa ki iye; yubbe ducu ma yam oyubo rwenyo woko liweng i nino meno kikome,” dok en pe medde ki kwo ka mo mukene. (Jabuli 146:4; Acakki 3:19).
Nen ka maleng ni Baibul pe pwonyo ni dano tye ki tipo ma medde ki kwo i nge to. Ka dano oto, pe medde ki kwo ka mukene, pi meno pe twero konyo nyo wano jo makwo.
▸ Dul me 6, para. 5; Dul me 15, para. 17
18 CWINY
Nyig lok me leb Ibru ki Grik ma kigonyo ni “cwiny” i Baibul me New World Translation tye ki tyen lok mapat pat. Ento gire obedo gin ma dano pe twero nenone, calo yamo nyo yweyo pa dano nyo lee. Nyig lok man bene kitwero tic kwede pi cwec me cwiny nyo cwiny maleng, ma obedo teko pa Lubanga. Baibul pe pwonyo ni dul komwa mo medde ki kwo i nge to.—Nia 35:21; Jabuli 104:29; Jo Ibru 1:14; Luka 11:13.
▸ Dul me 6, para. 5; Dul me 15, para. 17
19 GEENA
Geena obedo nying nota mo macok ki Jerucalem ma onongo kiwango iye yugi. Pe tye gin mo ma nyuto ni i kare pa Yecu onongo kiwango lee nyo dano makwo i nota man. Pi meno Geena pe cung pi kabedo me cwiny ma kiuno dok kiwango iye jo muto pi naka. I kare ma Yecu oloko i kom jo ma kibologi i Geena, en onongo tye ka lok i kom jo ma pe kibicerogi.—Matayo 5:22; Luka 12:5.
20 LEGA PA RWOTWA
Man obedo lega ma Yecu owaco i kare ma tye ka pwonyo lupwonnyene kit me lega. Lega man bene kilwongo ni Wonwa ma tye i polo. Me labolle, Yecu opwonyowa me lega kit man:
“Giwor nyingi maleng”
Watye ka lega ni Jehovah olony nyinge ki i goba ducu wek dano ducu ma i polo ki lobo guwor nyinge dok guket deyo iye.
“Ker meri obin”
Watye ka lega pi gamente pa Lubanga me jwero lobo pa Catan-ni, me loyo lobo, ki dong me loko lobo wek odok paradic.
“Giti gin ma imito . . . i lobo”
Watye ka lega ni yub pa Lubanga pi lobo-ni myero ocobbe wek dano ma luwiny dok gipe ki roc gubed kwo i Paradic i lobo kany matwal, kit ma Jehovah oyubo kwede i acakki.
21 GINKOK
Jehovah omiyo ginkok me laro dano ki i bal ki to. Ginkok obedo wel ma onongo mitte me wilo kwo ma pe ki roc ma Adam, laco mukwongo, orwenyo ki dok me yubo wat i kin dano ki Jehovah. Lubanga ocwalo Yecu i lobo wek oto pi lubalo ducu. Pi to pa Yecu, dano ducu gitye ki kare me nongo kwo ma pe tum labongo roc.
▸ Dul me 8, para. 21; Dul me 9, para. 13
22 PINGO MWAKA 1914 PIRE TEK ADADA?
Lok pa lanebi ma kicoyo i Daniel cura 4 pwonyowa ni Lubanga onongo biketo Kerre i 1914.
Lok pa lanebi man: Jehovah omiyo Kabaka Nebukadnejar oleko lek i kom twon yat mo madit ma kitongo woko piny. I lek man, kitweyo ajut yat-ti ki rubota nyonyo ki mola wek ojuk dongone pi “mwaka abiro.” I nge kare meno, yat-ti onongo dok bidongo odoco.—Daniel 4:1, 10-16.
Lok pa lanebi man tye ki tyen lok ango piwa? Yat-ti cung pi loc pa Lubanga. Pi mwaki mapol, Jehovah otiyo ki luker me Jerucalem pi loyo rok me Icrael. (1 Tekwaro 29:23) Ento luker magi gudoko jo ma kitgi raco, ci locgi ogik woko. Kijwero Jerucalem i mwaka 607 K.M.P. Meno obedo acakki me “mwaka abiro” ma kitito pire-ni (2 Luker 25:1, 8-10; Ejekiel 21:25-27) I kare ma Yecu owacci, “lurok gibinyono Jerucalem piny, nio ka kare pa lurok ocobo kakare,” en onongo tye ka lok i kom “mwaka abiro” ca. (Luka 21:24) Pi meno, “mwaka abiro” ca pe ogik i kare ma Yecu tye i lobo. Jehovah ocikke me cimo Kabaka i agikki me “mwaka abiro[-ni].” Loc pa Yecu ma en aye Kabaka manyen-ni, bikelo mot mapol bot jo pa Lubanga i wi lobo ducu pi naka.—Luka 1:30-33.
“Mwaka abiro[-ni]” onongo bibedo bor lakwene? “Mwaka abiro” ca ori pi mwaki 2,520. Ka wakwano mwaki 2,520 cakke ki i mwaka 607 K.M.P., wagik i mwaka 1914. Meno aye mwaka ma Jehovah oketo Yecu, Meciya, macalo Kabaka me Ker pa Lubanga i polo.
Wanongo mwaka 2,520 ki kwene? Baibul nyuto ni kare me mwaka adek ki nucu rom ki nino 1,260. (Niyabo 12:6, 14) Dong “mwaka abiro” dodo meno kiryo, nyo bedo nino 2,520. Nino 2,520 rom ki mwaki 2,520 pien “nino acel acel rom ki mwaka acel.”—Wel 14:34; Ejekiel 4:6.
23 MIKAEL LAMALAIKA MADIT
Lok man ni “lamalaika madit” te lokke ni “lawi lumalaika.”Baibul loko i kom lamalaika madit acel keken ma nyinge Mikael.—Daniel 12:1; Juda 9.
Mikael aye Latel wi mony pa Lubanga ma gin lumalaika ma lugen. Niyabo 12:7 wacci: “Mikael kacel ki lumalaikane gulwenyo i kom min kulu madit-ti . . . kacel ki lumalaikane.” Buk me Niyabo waco ni Latel wi mony pa Lubanga aye Yecu, pi meno Mikael obedo nying Yecu mukene.—Niyabo 19:14-16.
24 KARE ME AGIKKI
Man obedo kare ma jami ma pigi tego bitimme i lobo ma peya Ker pa Lubanga ojwero lobo pa Catan. Lok ma rom aroma ki man, calo ‘agikki me kare’ ki “kare me dwogo pa Wod pa dano,” bene kitiyo kwedgi i lok pa lunebi me Baibul. (Matayo 24:3, 27, 37) “Kare me agikki” ocakke i kare ma Ker pa Lubanga ocako loc i polo i mwaka 1914 dok bigik i kare ma kibijwero lobo pa Catan i lweny me Armagedon.—2 Temceo 3:1; 2 Petero 3:3.
25 NICER
Ka Lubanga odwoko ngat muto cen i kwo, kilwongo ni cer. I Baibul, kitito pi cer pa dano abongwen mapatpat. Elia, Elica, Yecu, Petero, ki Paulo gucero dano. Tango magi otwere pi teko pa Lubanga. Jehovah ocikke me cero “jo ma kitgi atir wa ki jo ma kitgi pe atir” me kwo i lobo. (Tic pa Lukwena 24:15) Baibul bene loko i kom cer me kwo i polo. Man timme i kare ma jo ma Lubanga oyerogi nyo owirogi, gicer ci gicito i polo me kwo kacel ki Yecu.—Jon 5:28, 29; 11:25; Jo Pilipi 3:11; Niyabo 20:5, 6.
26 TIM JOK JOK (TIM TYET)
Tim jok jok nyo tim tyet obedo tim marac me temo kubbe ki jogi, atir atir, nyo ma iwok ki bot ngat mukene, calo ajwaka, latyet, nyo min jok. Jo ma gitimo tim jokjok giye pwony goba ni gin mo tye i kom dano ma bwot ka wato ci odoko tipo matek. Jogi bene gitemme me bito dano me turo cik pa Lubanga. Ngiyo lakalatwe, tyeto gin ma anyim, timo tango, talo dano, ki lworo me kwiya piny gubedo but tim jokjok. Bukke, magajin, karatac akwana, filim, karatac ma kimwono i kor ot, ki wer mapol miyo timo tango nyo kubbe ki jogi nen calo gin ma pe rac. Kwer me yik, calo tyero mot pi jo muto, guro nyo yabo lyel, kwer mogo ma kitimo i kom mon to, nyo bedo abeda labongo nino ka gwoko kom lyel wang ma kiyiko nyo bene i nge yik bene kwako kubbe ki jogi. Dano pol kare gitiyo ki yadi calo jayigi-ni ka gitye ka temo tic ki teko pa jogi.—Jo Galatia 5:20; Niyabo 21:8.
▸ Dul me 10, para. 10; Dul me 16, para. 4
27 TWERO ME LOC PA JEHOVAH
Jehovah aye Lubanga Won Twer Ducu, dok en aye ocweyo polo ki lobo. (Niyabo 15:3) Meno aye gin mumiyo en Rwod jami ducu dok tye ki twero me loyo cwecce. (Jabuli 24:1; Icaya 40:21-23; Niyabo 4:11) En oketo cik pi jami ducu ma en ocweyo. Jehovah bene tye ki twero me cimo jo mukene me bedo luloc. Wacwako twero me loc pa Lubanga ka wamarre dok walubo cikke.—1 Tekwaro 29:11.
28 ONYO IC
Onyo ic kitimo akaka me neko latin ma peya kinywalo. Pat ki ic ma opoto pi can ma timme atura nyo two. Cakke ki i kare ma min latin ogamo ic, latin-ni pe obedo dul kom minne. Latin-ni obedo dano mapat.
29 MEDO REMO I KOM
Man obedo yo ma ludaktari tiyo kwede me medo remo kikome-ni nyo jami angwen madongo ma tye i remo i kom dano. Giromo tic ki remo pa ngat mukene nyo remo pa latwo-ni ma kikwanyo ci kigwoko woko con. Jami angwen madongo ma kikwanyo ki i remo aye plasma, red blood cells, white blood cells, ki platelets.
30 PWONY
I Baibul, nyig lok man ni “pwony” pe kwako miyo pwod keken. Ka kimiyowa pwony, nongo kimiyowa tira ki ngec. Jehovah pe uno nyo tiyo ki gero i kom jo ma en pwonyo. (Carolok 4:1, 2) Jehovah oweko lanen maber atika pi lunyodo. Pwony ma en miyo ber adada ma weko dano moni cako maro pwony. (Carolok 12:1) Jehovah maro jone, dok en tirogi. En miyogi tira ma yubo tam maraco ma gitye kwede dok konyogi me tam ki me kwo i yo ma yomo cwinye. Pwony ma lunyodo miyo bot lutinogi myero okony lutinogi me niang tyen lok mumiyo myero gubed luwiny. Myero bene gupwonygi me maro Jehovah, kacel ki Lokke ma i Baibul, ki me niang cik ma tye iye maber.
31 JOGI
Jogi gubedo cwec me cwiny, ma pe ginen, kitgi raco, dok gitye ki teko ma loyo pa dano woko. Jogi gubedo lumalaika maraco. Gin gudoko rac i kare ma gulokke gudoko lumone pa Lubanga ki kwero winyo doge. (Acakki 6:2; Juda 6) Gin guribbe kacel ki Catan i jemo i kom Jehovah.—Nwoyo Cik 32:17; Luka 8:30; Tic pa Lukwena 16:16; Yakobo 2:19.