Wi Lubele ma i LAIBRARI ME INTANET
Wi Lubele
LAIBRARI ME INTANET
Acholi
  • BAIBUL
  • BUKKE
  • COKKE
  • wp20 Nam. 2 pot 8-10
  • Awene ma Ker pa Lubanga Biloyo Lobo?

Vidio mo pe kany.

Timwa kica, peko mo manok otimme i kom vidio.

  • Awene ma Ker pa Lubanga Biloyo Lobo?
  • Wi Lubele Tito pi Ker pa Jehovah (Pi Lwak) (Public)—2020
  • Wi lok matinotino
  • Pwony macok rom
  • JAMI MENE MA YECU OWACO NI OBITIMME?
  • LANYUT MAN TYEN LOKKE NGO BOTWA?
  • Tika Ada Watye ka Kwo i “Kare me Agikki”?
    Baibul Mono Ada Pwonyo Gin Ango?
  • Kit ma Waromo Ngeyone ni Armagedon Dong Cok
    Nong Pwony ki Bot Lapwony Madit
  • Paradic Dong Cok!
    Itwero Bedo Larem Lubanga!
  • Agikki me Lobo-ni Mono Dong Cok?
    Baibul Twero Pwonyowa Gin Ango?
Wi Lubele Tito pi Ker pa Jehovah (Pi Lwak) (Public)—2020
wp20 Nam. 2 pot 8-10
Lacaden pa Jehovah mo acel tye ka miyo karatac me lwongo bot dako mo ma ocung ka nget lalor bukwa.

Awene ma Ker pa Lubanga Biloyo Lobo?

Lulub kor Yecu mogo ma lugen onongo gimito ngeyo awene ma Ker pa Lubanga bicako loc iye. Yecu ogamo lapenygi ki waco ni pe gibingeyo awene kikome ma Ker meno bicako loyo lobo. (Tic pa Lukwena 1:6, 7) Ento, con en otito ki lulub kore ni ka guneno jami mogo ocako timme lawang acel, ci gibingeyo ni “ker pa Lubanga dong onyiko cok” dok ni karene me cako loyo lobo dong oromo.​—Luka 21:31.

JAMI MENE MA YECU OWACO NI OBITIMME?

Yecu owaco ni: “Rok bilweny ki rok wadi, ker bilweny ki ker wadi. Ki oyengyeng madongo biyengo lobo, kec laparanat ki two gemo mapatpat bipoto.” (Luka 21:10, 11) Kit macalo lain ma tye i nyig cing dano pat pi ngat acel acel, jami magi ducu ka gutimme lawang acel binyuto ni “ker pa Lubanga dong onyiko cok.” Tika jami magi dong gutimme i kare marom? Tika gitye ka timme i wi lobo ducu? Nen kong jami ma moko.

1. LWENY

Dege lweny, tanka, ki bom ma kibayo.

I mwaka 1914, lweny ocakke i rwom ma onongo peya otimme con i tekwaro pa dano! Lukwan lok me tekwaro pol kare giwaco ni mwaka 1914 obedo mwaka ma tekwaro pa dano olokke iye pien man aye bene mwaka ma lweny me acel me wi lobo ocakke iye. Lweny meno obedo acakki me tic ki jami lweny calo bom ma kibolo ki i dege, muduku ma neko dano lumuku kacel ki yamo poijon me neko dano mapol i kabedo mapol. Man otugo lweny me wi lobo me aryo, dok i lweny man kicako tic ki bom ma neko dano lumuku. Cakke i mwaka 1914, dano gubedo ka lweny i kabedo mapatpat, dok lweny magi oneko dano milion mapol.

2. OYENGYENG

Oyengyeng ma oweko odi okak.

Buk me Britannica Academic otito ni mwaka ki mwaka oyengyeng ma romo 100 ma tekogi twero “balo jami” timme. Dok ripot mo pa dul ma kilwongo ni United States Geological Survey otito ni “ma lubbe ki rekod mo (ma kigwoko nicakke i kine ka mwaka 1900), mwaka ki mwaka wageno ni oyengyeng matego ma romo 16 wang ma otimme.” Kadi bed jo mogo giwaco ni medde pa wel oyengyeng magi tye macalo adwogi pa macin mabeco me pimo oyengyeng, lok ada tye ni oyengyeng matego ma timme i but lobo tye ka kelo pekki dok neko dano mapol adada.

3. KEC

Lain ma tye ka nyutu kit ma rwom me puru cam tye ka dok kwede piny.

Kec pol kare bino macalo adwogi me lweny, camucana, can lim, tic ki jami pur i yo marac, ki bene bedo ma pe kiyubbe pi ceng ma ryeny matek nyo cwer pa kot madwong. Ripot pa World Food Programme me mwaka 2018 tito ni: “I but lobo ducu, dano milion 821 gipe ki cam muromo​—dok dano milion 124 gitye ka kanyo kec.” Two neto neko lutino milion 3.1 mwaka ki mwaka. I mwaka 2011, pacen 45 pa lutino ducu ma guto i wi lobo-ni guto ki two neto.

4. TWO KACEL KI TWO GEMO

Cal ma kiketo me ciko dano i kom two ma kobo ki kwidi ma pe waneno ki wangwa.

Buk mo pa World Health Organization otito ni: “Two gemo madongo adada omako dano i cencwari me 21. Two macon calo​—kolera, plague ki yellow fever​—gudwogo cen woko, dok manyenne bene calo—​SARS (Severe acute respiratory syndrome), aburo ma mako dano lumuku, MERS (Middle East respiratory syndrome), Ebola kacel ki Zika gubino.” Ma dong nyen loyo aye two Korona. Kadi bed ni lucayan kacel ki ludaktari dong gupwonyo jami mapol adada madok i kom two, pe gumedo ki nongo yadi ma twero jwayo two woko ducu.

5. TIC ME TITO KWENA I WI LOBO DUCU

Cal lobo atero orumu kacel ki Baibul ma kiyabo iye i ka ngete.

Yecu otito pi but lanyut mukene i kare ma owaco ni: “Lok man me kwena maber me ker pa Lubanga gibitito i wi lobo ducu, me bedo caden bot rok ducu; ka dong lacen agikki piny bibino.” (Matayo 24:14) Kadi bed ni dano gitye ka kato ki i pekki madongo i kare-ni, dano ma welgi kato milion aboro kulu ma gia ki i rok ducu gitye ka tito kwena maber me Ker pa Lubanga bot dano i lobe 240 dok i leb makato 1,000. Man obedo gin ma pud pe otimme i tekwaro pa dano.

LANYUT MAN TYEN LOKKE NGO BOTWA?

Lanyut ma Yecu oloko iye-ni tye ka timme i kare-ni. Pingo omyero wabed ki miti i kom lanyut man? Pien Yecu owaco ni: “Ka wuneno gin magi otimme, myero wunge ni ker pa Lubanga dong onyiko cok.”​—Luka 21:31.

Yecu macalo Kabaka obedo i wi kom kerre i polo, malo i wi lobo paradic.

Macok cok-ki, Ker-ri bineno ni miti pa Lubanga kitimo i lobo

Lanyut me jami ma Yecu oloko iye, kacel ki kwano mwaka ma lubbe ki Baibul konyowa me niang ni Lubanga oketo Kerre i polo i mwaka 1914.a I kare meno, en oketo Wode, Yecu Kricito macalo Kabaka. (Jabuli 2:2, 4, 6-9) Cokcok-ki, Ker pa Lubanga biloyo lobo, dok bijwayo gamente ducu ci weko lobo doko paradic wek dano okwo iye pi naka.

Macok cok-ki, lok ma tye i lega ma Yecu opwonyo ni: “Ker meri obin; giti gin ma imito i lobo kit ma gitiyo i polo” bicobbe. (Matayo 6:10) Ento, gin ango ma Ker man obedo ka timone nicakke i kare ma ocako loc i mwaka 1914? Dok gin ango ma watwero kurone ka Ker man ocako loyo dano?

a Pi ngec mapol madok i kom mwaka 1914, nen pwony me 32 i buk me Bed ki Kwo Maber Nakanaka! ma Lucaden pa Jehovah aye gucoyo.

    Gin akwana i leb Acholi (1996-2025)
    Kat Woko
    Dony i Iye
    • Acholi
    • Nywakki
    • Jami ma imito
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Cik pi Tic Kwede
    • Privacy Policy
    • Privacy Settings
    • JW.ORG
    • Dony i Iye
    Nywakki