1 Samuel
17 Kɛkɛ nɛ Filisti bi ɔmɛ bua a tabo* ɔmɛ a nya kɛ ha ta hwumi. A bua a he nya ngɛ Yuda ma Soko ɔ mi, nɛ a ya to si ngɛ Soko kɛ Azeka a kpɛti ngɛ Efes Damim. 2 Saul kɛ Israel nyumu ɔmɛ bua a he nya nɛ a ya to si ngɛ Elah Dɔgba a mi, nɛ a gba ta konɛ a kɛ Filisti bi ɔmɛ nɛ ya kpe. 3 Filisti bi ɔmɛ ngɛ yoku kake nɔ, nɛ Israel bi ɔmɛ hu ngɛ yoku kpa nɔ, nɛ dɔgba ngɛ a kpɛti.
4 Kɛkɛ nɛ tatsɛ kpanaa ko je Filisti bi ɔmɛ a tabo ɔmɛ a mi kɛ ba; a tsɛɛ lɛ ke Goliat, e je Gat, nɛ e kami maa pee kɔni fã ekpa kɛ nine mi blimi kake.* 5 E bu akɔblee pɛɛ, nɛ e wo dade tade nɛ́ a to dade ɔmɛ kaa pa mi lo he totohi ngɛ nɔ. Akɔblee tade ɔ jiɔmi ji shekel 5,000.* 6 E wo akɔblee dama ngɛ e kato nya, nɛ e kpla akɔblee akplɔ ngɛ e se. 7 E we akplɔ tso ɔ ngɛ kaa bo lolɔ klama mi tso ngua, nɛ e we akplɔ ɔ nya dade ɔ jiɔmi ji shekel 600;* nɛ e tsɛ̃i hɛɛlɔ ɔ nyɛɛ e hɛ mi. 8 Kɛkɛ nɛ e da si nɛ e kpa ngmlaa kɛ tsɛ Israel tabo ɔ nɛ e de mɛ ke: “Mɛni he je nɛ nyɛ je kpo kɛ ba gba ta a? Anɛ pi Filisti no ji mi lo, nɛ pi Saul sɔmɔli ji nyɛ lo? Nyɛɛ hla nyɛ kpɛti nyumu ko, nɛ nyɛ ha nɛ e kple kɛ ba ye ngɔ. 9 Ke e nyɛ nɛ e kɛ mi hwu nɛ e gbe mi ɔ, lɛɛ wa ma ba pee nyɛ sɔmɔli. Se ke i ye e nɔ kunimi, nɛ i gbe lɛ ɔ, nyɛ ma ba pee wa sɔmɔli, nɛ nyɛ ma sɔmɔ wɔ.” 10 Kɛkɛ nɛ Filisti no ɔ de ke: “I ngɛ Israel tabo ɔ ahlua bɔe mwɔnɛ ligbi nɛ ɔ. Nyɛ je nyumu ko kɛ ha mi konɛ i kɛ lɛ nɛ hwu!”
11 Benɛ Saul kɛ Israel tsuo nu Filisti no ɔ munyu ɔmɛ ɔ, sawale nu mɛ, nɛ a ye gbeye wawɛɛ.
12 David tsɛ ji Ishai, Efrata no ɔ nɛ e je Betlehem ngɛ Yuda a. E ngɛ binyumuhi kpaanyɔ, nɛ ngɛ Saul ligbi ɔmɛ a mi ɔ, e bwɔ momo. 13 Ishai binyumu nikɔtɔma etɛ ɔmɛ nyɛɛ Saul se kɛ ya ta a. E binyumuhi etɛ nɛ a ya ta a, kekle nɔ ɔ biɛ ji Eliab, enyɔne ɔ biɛ ji Abinadab, nɛ etɛne ɔ biɛ ji Shama. 14 David ji nɔ wayoo pe kulaa, nɛ nikɔtɔma etɛ ɔmɛ nyɛɛ Saul se.
15 David jeɔ Saul ngɔ kɛ ya hyɛɔ e tsɛ ɔ jijɔ ɔmɛ ngɛ Betlehem nɛ e kpaleɔ kɛ baa. 16 Jamɛ a be ɔ mi tsuo ɔ, Filisti no ɔ baa hɛ mi nɛ e ba daa si daa mɔtu kɛ gbɔkuɛ ligbi 40.
17 Kɛkɛ nɛ Ishai de e binyumu David ke: “I kpa mo pɛɛ, moo ngɔ ngma nɛ a sĩ Lita 22* nɛ ɔ, kɛ abolo nyɔngma nɛ ɔmɛ kɛ ya ha o nyɛminyumu ɔmɛ ngɛ sito he ɔ oya nɔuu. 18 Nɛ moo ngɔ tsiis* nyɔngma nɛ ɔmɛ kɛ ya ha nimli akpe nya dalɔ ɔ; jehanɛ se hu ɔ, o hyɛ bɔ nɛ o nyɛminyumu ɔmɛ ngɛ ha, nɛ́ o ngɔ nɔ́ ko kɛ je a ngɔ kɛ ba.” 19 A kɛ Saul kɛ Israel nyumu kpa amɛ tsuo ngɛ Elah Dɔgba a mi, nɛ a kɛ Filisti bi ɔmɛ ngɛ ta hwue.
20 Lɔ ɔ he ɔ, David te si mɔtu mla nɛ e si jijɔ ɔmɛ kɛ ha nɔ ko; kɛkɛ nɛ e bo tlomi,* nɛ e ho kaa bɔ nɛ Ishai fã lɛ ɔ pɛpɛɛpɛ. Benɛ e ba su sito he ɔ kasa nya a, ta buli ɔmɛ ngɛ kpo jee kɛ yaa ta a nya, nɛ a ngɛ ta ngmlaa kpae. 21 Israel kɛ Filisti bi ɔmɛ gba ta, nɛ tabo kake plɛ e hɛ mi kɛ tsɔɔ tabo kake. 22 Oya nɔuu nɛ David si e tlomi ɔ kɛ ha tlomi nɔ hyɛlɔ ɔ, nɛ e tu fo kɛ ya ta a nya. Benɛ e su lejɛ ɔ, e bɔni bɔ nɛ e nyɛmimɛ ɔmɛ ngɛ ha a bimi.
23 Benɛ e kɛ mɛ ngɛ munyu tue ɔ, tatsɛ kpanaa nɛ e biɛ ji Goliat, Filisti no nɛ e je Gat ɔ ba. E je Filisti bi ɔmɛ a tabo ɔ mi kɛ ba, nɛ e ba de nɔ́ nɛ e de kekle ɔ nɔuu, nɛ David nu nɔ́ nɛ e de ɔ. 24 Benɛ Israel nyumu ɔmɛ tsuo na nyumu ɔ, gbeye nu mɛ, nɛ a tu e nya fo. 25 Israel nyumu ɔmɛ ngɛ dee ke: “Nyɛ na nyumu ɔ nɛ e je kpo kɛ ma a lo? E ma Israel ahlua bɔmi. Nyumu nɛ e maa gbe lɛ ɔ, matsɛ ɔ maa wo lɛ ní babauu, e maa ngɔ lɛ nitsɛ e biyo kɛ ha lɛ, nɛ e ma ha nɛ e tsɛ we ɔ maa ye e he ngɛ Israel.”
26 David bɔni nyumuhi nɛ a daa si ngɛ e kasa nya a bimi ke: “Mɛni a maa pee ha nyumu nɛ e maa gbe jamɛ a Filisti no ɔ nɛ daa si ngɛ lejɛ ɔ, konɛ e kɛ je ahlua bɔmi ɔ kɛ je Israel? Ejakaa mɛnɔ ji Filisti no mɔmlɔtɔtsɛ nɛ ɔ nɛ e sa kaa e bɔ Mawu hɛ kalɔ ɔ tabo ɔ ahlua?” 27 Kɛkɛ nɛ ni ɔmɛ de lɛ nɔ́ nɛ a de kɛ sɛ hlami ɔ nɔuu: “Nɔ́ nɛ a maa pee ha nyumu nɛ maa gbe lɛ ɔ ji nɛ ɔ nɛ.” 28 Benɛ e nyɛminyumu nɔkɔtɔma pe kulaa nɛ ji Eliab nu kaa e kɛ nyumu ɔmɛ ngɛ munyu tue ɔ, e mi mi fu David nɛ e de ke: “Mɛni he je nɛ o kple kɛ ba a? Nɛ mɛnɔ nɛ o si jijɔhi bɔɔ nɛ ngɛ nga a nɔ ɔ kɛ ha? I le wawɛɛ kaa o woɔ o he nɔ nɛ susumi yayami ngɛ o tsui mi; o kple kɛ ba konɛ o ba hyɛ ta a kɛkɛ.” 29 Kɛkɛ nɛ David de ke: “Mɛni i pee? Sane kɛkɛ lɛ i ngɛ bie!” 30 Lɔ ɔ he ɔ, e je e he kɛ ho nɔ kpa ngɔ ya nɛ e ya bi jamɛ a sane ɔ nɔuu, nɛ ni ɔmɛ ha lɛ jamɛ a heto ɔ nɔuu.
31 A tue gblɔ munyuhi nɛ David tu ɔ nɛ a ya bɔ Saul. Enɛ ɔ he ɔ, e tsɔ nɛ a ya tsɛ lɛ kɛ ba. 32 David de Saul ke: “Nɔ ko nɔ ko tsui nɛ ko po* ngɛ Filisti no nɛ ɔ he. O sɔmɔlɔ ɔ maa ya nɛ e kɛ Filisti no nɛ ɔ ma ya hwu.” 33 Se Saul de David ke: “O kɛ Filisti no nɛ ɔ be nyɛe ma ya hwu, ejakaa nyumuyo kɛkɛ ji mo, se lɛɛ lɛɛ e ji ta hwulɔ kɛ je e nihe mi tɔɔ.” 34 Kɛkɛ nɛ David de Saul ke: “Benɛ o sɔmɔlɔ ɔ ngɛ e tsɛ ɔ to kuu ɔ nɔ hyɛe ɔ, jata ko ba nɛ e ba nu jijɔ kake ngɛ to kuu ɔ kpɛti, nɛ osisiblisi ko hu ba nɛ e ba pee jã nɔuu. 35 I nyɛɛ eko fɛɛ eko se, nɛ i fia lɛ nɔ́ nɛ e nɔ si, nɛ i kpɔ̃ jijɔ ɔ ngɛ e nya mi. Benɛ e te si kɛ ma mi tuami ɔ, i nu e tsitsa* nɛ i fia lɛ nɔ́ nɛ i gbe lɛ. 36 O sɔmɔlɔ ɔ gbe jata kɛ osisiblisi tsuo, nɛ Filisti no mɔmlɔtɔtsɛ nɛ ɔ maa pee kaa a kpɛti nɔ kake, ejakaa e bɔ Mawu hɛ kalɔ ɔ tabo ɔ ahlua.” 37 Kɛkɛ nɛ David de hu ke: “Yehowa, nɔ nɛ kpɔ̃ mi kɛ je jata kɛ osisiblisi dɛ mi ɔ, lɛ ji nɔ nɛ e ma kpɔ̃ mi kɛ je Filisti no nɛ ɔ dɛ mi.” Kɛkɛ nɛ Saul de David ke: “Yaa, Yehowa nɛ piɛɛ o he.”
38 Jehanɛ ɔ, Saul ngɔ e tadehi kɛ wo David. E bu lɛ akɔblee pɛɛ, nɛ lɔ ɔ se ɔ, e wo lɛ dade tade. 39 Kɛkɛ nɛ David ngɔ e klaate ɔ kɛ wo e tade ɔ he, nɛ e ka nyɛɛmi, se e nyɛ we, ejakaa e wui eko hyɛ. David de Saul ke: “I be nyɛe ma wo ní nɛ ɔmɛ kɛ ya, ejakaa i wui eko hyɛ.” Lɔ ɔ he ɔ, David je ní ɔmɛ kɛ pue si. 40 Lɔ ɔ se ɔ, e wo e dɛma tso ɔ nɛ e hɛɛ ngɛ e dɛ, nɛ e hla tɛhi nɛ a he da enuɔ ngɛ pa a* mi, nɛ e kɛ wo e to tsɔmi gbaja a mi, nɛ e hɛɛ e we amlami ɔ ngɛ e dɛ mi. Nɛ e bɔni Filisti no ɔ he sumi.
41 Filisti no ɔ bɔni David he sumi bɔɔbɔɔbɔɔ, nɛ e tsɛ̃i hɛɛlɔ ɔ ngɛ e hɛ mi. 42 Benɛ Filisti no ɔ hyɛ nɛ e na David ɔ, e ye e he fɛu kɛ tsɔɔ kaa e bui lɛ, ejakaa e ji nyumuyo nɛ e tsuɔ nɛ e he ngɛ fɛu kɛkɛ. 43 Lɔ ɔ he ɔ, Filisti no ɔ de David ke: “Gbe ji mi lo, nɛ o ma ye ngɔ kɛ tsohi ɔ?” Kɛkɛ nɛ Filisti no ɔ ngɔ e mawu ɔmɛ kɛ gbiɛ David. 44 Filisti no ɔ de David ke: “Moo lɛɛ moo ba ye ngɔ, nɛ ma ngɔ o he lo ɔ kɛ ha hiɔwe lohwe pɛlitsɛmɛ kɛ nga mi lohwehi.”
45 David ha Filisti no ɔ heto ke: “O kɛ klaate, kɛ akplɔ enyɔ, ma mi tuami, se imi lɛɛ i ma mo tuami ngɛ Yehowa tabohiatsɛ ɔ, Israel tabo ɔ Mawu ɔ nɛ o bɔ lɛ ahlua a biɛ mi. 46 Mwɔnɛ ligbi nɛ ɔ, Yehowa maa ngɔ mo kɛ wo ye dɛ mi, nɛ ma gbe mo nɛ ma po o yi; nɛ mwɔnɛ ligbi nɛ ɔ, ma ngɔ Filisti bi ɔmɛ a ta buli ɔmɛ a gbogboehi kɛ ha hiɔwe lohwe pɛlitsɛmɛ kɛ zugba a nɔ lohwe awi yeli; nɛ nihi nɛ a ngɛ zugba a nɔ tsuo maa le kaa Mawu ko ngɛ Israel. 47 Nɛ nihi tsuo nɛ a bua a he nya ngɛ hiɛ ɔ,* maa le kaa tsa pi klaate aloo akplɔ nɛ Yehowa kɛ heɔ nɔ yi wami, ejakaa Yehowa nɔ́ ji ta a nɛ, nɛ e maa ngɔ nyɛ tsuo kɛ wo wa dɛ mi.”
48 Kɛkɛ nɛ Filisti no ɔ bɔni e hɛ mi bami bɔɔbɔɔbɔɔ konɛ e kɛ David nɛ ba kpe, se David tu fo esɔesɔ kɛ ya ta a nya konɛ e kɛ Filisti no ɔ nɛ ya kpe. 49 David kɛ e nine wo e gbaja a mi, nɛ e je tɛ kɛ wo amlami ɔ mi nɛ e fɔ. Tɛ ɔ ya ná Filisti no ɔ hɛ nya, nɛ e sɛ e yi mi, nɛ e nɔ si ngɛ zugba, nɛ e hɛ mi ya bu si. 50 Lɔ ɔ he ɔ, David ngɔ amlami kɛ tɛ kake kɛ ye Filisti no ɔ nɔ kunimi; e fia Filisti no ɔ nɔ́ nɛ e nɔ si nɛ e gbe lɛ, pohu klaate ko be David dɛ. 51 David tsa e fo ɔ nɔ, nɛ e ya da e nɔ. Kɛkɛ nɛ e nu Filisti no ɔ klaate ɔ, nɛ e gbla kɛ je e kpo ɔ mi, nɛ e kɛ po e yi nɛ e kɛ gbe lɛ dii. Benɛ Filisti bi ɔmɛ na kaa a he walɔ ɔ gbo ɔ, a tu fo.
52 Kɛkɛ nɛ Israel kɛ Yuda nyumu ɔmɛ te si nɛ a he ose, nɛ a fiee Filisti bi ɔmɛ a se kɛ je dɔgba a mi hluu kɛ ya si Ekron agbo ɔmɛ a nya, nɛ a gbe Filisti bi ɔmɛ kɛ pue si ngɛ gbɛjegbɛ ɔ he kɛ je Sharaim kɛ ya si Gat kɛ Ekron tɔɔ. 53 Benɛ Israel bi ɔmɛ kpa Filisti bi ɔmɛ a se fieemi gidigidi ɔ, a ba ha ní ngɛ a sito he ɔmɛ.
54 Kɛkɛ nɛ David wo Filisti no ɔ yi ɔ, nɛ e kɛ ba Yerusalem, se e ngɔ Filisti no ɔ ta hwumi ní ɔmɛ kɛ ya to ngɛ lɛ nitsɛ e bo tsu mi.
55 Benɛ Saul na David nɛ e je kpo nɛ e kɛ Filisti no ɔ yaa kpe pɛ ɔ, e bi Abner nɛ ji tabo ɔ nya dalɔ ɔ ke: “Abner, mɛnɔ binyumu ji nyumuyo nɛ ɔ?” Abner ha heto ke: “Oo matsɛ, be abɔ nɛ o ngɛ nɛ ɔ,* i li!” 56 Matsɛ ɔ de ke: “Mo hla nɔ nɛ e binyumu ji niheyo ɔ.” 57 Lɔ ɔ he ɔ, benɛ David ya gbe Filisti no ɔ nɛ e kpale kɛ ba pɛ ɔ, Abner ngɔ lɛ nɛ e kɛ lɛ ba Saul hɛ mi kɛ e dɛ mi Filisti no ɔ yi ɔ. 58 Nɛ Saul bi lɛ ke: “Nyumuyo, mɛnɔ binyumu ji mo?” nɛ David de ke: “O sɔmɔlɔ Ishai, Betlehem no ɔ binyumu ji mi.”