Hwɔɔmi Mɔ INTANƐTI NƆ NITO HE
Hwɔɔmi Mɔ
INTANƐTI NƆ NITO HE
Dangme
Ɛ
  • ã
  • á
  • ɛ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ
  • ɔ́
  • í
  • ĩ
  • BAIBLO
  • WOMIHI
  • ASAFO MI KPEHI
  • w14 2/1 bf. 5-7
  • Nɔ Tutuutu Nɛ́ Ngɔ Ta Kɛ Nɔ́ Nami Kɛ Ba

Ngmami nɛ ɔ he video be amlɔ nɛ ɔ.

Wa kpa mo pɛɛ nyagba ko he je ɔ, video ɔ hí jemi.

  • Nɔ Tutuutu Nɛ́ Ngɔ Ta Kɛ Nɔ́ Nami Kɛ Ba
  • Hwɔɔmi Mɔ E Ngɛ Yehowa Matsɛ Yemi ɔ He Gɔgɔ Fiae—2014
  • Munyuyi Nyafinyafihi
  • Munyu Nɛ Ngɛ Kaa Enɛ ɔ
  • NYAGBE LIGBI ƆMƐ A HE OKADI
  • A MA KPATA ABOSIAMI NÍTSUMI ƆMƐ A HƐ MI
  • Okpɔngɔ Nɔ Hili Eywiɛ Ɔmɛ—Mɛnɔmɛ Ji Mɛ?
    Hwɔɔmi Mɔ E Ngɛ Yehowa Matsɛ Yemi ɔ He Gɔgɔ Fiae (Ma Bi A Nɔ́)—2017
  • Sika Nɛ A Puɛɔ Ngɛ Ta Hwumi He ɔ Suɔ Dɔla Ayɔ Akpehi Abɔ—Anɛ Sika Nɛ A Puɛɔ ɔ Pɛ Ji Nyagba a Lo?
    Munyuyi Kpahi Nɛ Ngɛ
Hwɔɔmi Mɔ E Ngɛ Yehowa Matsɛ Yemi ɔ He Gɔgɔ Fiae—2014
w14 2/1 bf. 5-7

HƐ MI MUNYU | TA NƐ A HWU NƐ E TSAKE JE Ɔ MI SI HIMI

Nɔ Tutuutu Nɛ́ Ngɔ Ta Kɛ Nɔ́ Nami Kɛ Ba

Kekle Je Mi Ta a ba nyagbe ngɛ November 11, 1918 ɔ mi. Nihi yɛ nítsumi jamɛ a ligbi ɔ, nɛ a do kɛ nyɛɛ gbɛjegbɛhi a nɔ. Se domi nɛ a do ɔ yi otsi nɛ hiɔ ko sɛ a kpɛti. Hiɔ nɛ ɔ ba gbe nihi babauu pe nihi nɛ a kɛ tu nguahi gbe mɛ ngɛ ta a mi ɔ.

A tsɛɛ hiɔ nɛ ɔ ke Spania aja. Aja nɛ ɔ nu ta buli ngɛ France ngɛ June jeha 1918 ɔ mi. E kɛ we kulaa nɛ hiɔ nɛ ɔ gbe nihi babauu. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ngɛ nyɔhiɔ bɔɔ ko pɛ mi ɔ, aja nɛ ɔ gbe Amerika ta buli babauu ngɛ France po pe Amerika ta buli nɛ a nɔ ngɛ tu nya a. Benɛ ta a ba nyagbe ɔ, ta buli nɛ aja nɛ ɔ nu mɛ ɔ kpale a se kɛ ho a ma mi ya. E kɛ we kulaa nɛ a kɛ hiɔ nɛ ɔ sã nihi ngɛ je kɛ wɛ.

Benɛ ta a ba nyagbe ɔ, hwɔ kɛ ohia hu ba mahi fuu a nɔ. Benɛ ta a ke e baa nyagbe ngɛ jeha 1918 ɔ mi ɔ, hwɔ ba Europa mahi fuu a nɔ. Benɛ e ke e suu jeha 1923 ɔ, sika nɛ Germanybi yeɔ jua gbo kulaa. Ngɛ jeha ekpa se ɔ, ohia ba mahi tsuo nɛ ngɛ je ɔ mi ɔ a nɔ. Nyagbe ɔ, ngɛ jeha 1939 ɔ mi ɔ, je mi ta nɛ ji enyɔne ɔ hu fɛ. Ngɛ blɔ ko nɔ ɔ, e ji kekle je mi ta a nɔ tsami. Mɛni ha nɛ haomi ɔmɛ ba nɔtonɔto jã a?

NYAGBE LIGBI ƆMƐ A HE OKADI

Baiblo gbami ha nɛ wa nu níhi nɛ ya nɔ ngɛ yinɔ sane mi ɔ a sisi, titli ɔ, Kekle Je Mi Ta a. Yesu Kristo gba fɔ si kaa be ko maa ba nɛ “ma maa te si ngɔ wo ma,” nɛ hwɔ kɛ gbenɔ hiɔ maa pɔhe ngɛ zugba a nɔ. (Mateo 24:3, 7; Luka 21:10, 11) E tsɔɔ e kaseli ɔmɛ kaa haomi nɛ ɔmɛ ji nyagbe ligbi ɔmɛ a he okadi. A tsɔɔ ní nɛ ɔmɛ a mi fitsofitso ngɛ Kpojemi womi ɔ mi. Kpojemi womi ɔ tsɔɔ kaa a hwu ta ko ngɛ hiɔwe nɛ enɛ ɔ kɛ haomi ba zugba a nɔ.—Hyɛ daka nɛ e yi ji, “A Hwu Ta Ngɛ Zugba a Nɔ Nɛ A Hwu Ta Ngɛ Hiɔwe.”

Jehanɛ se hu ɔ, Kpojemi womi ɔ tu okpɔngɔ nɔ hili eywiɛ komɛ a he munyu. Okpɔngɔ nɔ hili nɛ ɔmɛ a kpɛti nihi etɛ peeɔ haomihi nɛ Yesu gba kɛ fɔ si ɔ he okadi. Haomi nɛ ɔmɛ ji ta, hwɔ, kɛ gbenɔ hiɔ. (Hyɛ daka nɛ e yi ji, “Anɛ Okpɔngɔ Nɔ Hili Eywiɛ Ɔmɛ Ngɛ Ní Tsue Niinɛ Lo?”) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, kekle je mi ta a ngɔ haomi kɛ ba, nɛ haomi ɔ nya bɛ si lolo. Baiblo ɔ tsɔɔ kaa Satan ji nɔ nɛ ngɔ haomi nɛ ɔmɛ kɛ ba. (1 Yohane 5:19) Anɛ a maa ku Satan nya la ligbi ko lo?

Kpojemi womi ɔ wo wa bua kaa ‘be bɔɔ kɛkɛ nɛ piɛ ha Satan.’ (Kpojemi 12:12) Enɛ ɔ heje nɛ e mi mi fu wawɛɛ nɛ e kɛ haomihi fuu ngɛ zugba a nɔ bae ɔ nɛ. Se haomihi nɛ waa kɛ ngɛ kpee ngɛ zugba a nɔ ɔ hu ji odase yemi nɛ tsɔɔ kaa e be kɛe kulaa nɛ a ma kpata Satan hɛ mi.

A MA KPATA ABOSIAMI NÍTSUMI ƆMƐ A HƐ MI

Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Kekle Jemi Ta a tsake níhi a hɛ mi ngɛ je ɔ mi. E kɛ tahi kɛ atua tsɔmihi ba, nɛ nihi he we adesa nɔ yeli yi hu. Jehanɛ se hu ɔ, lɔɔ maa nɔ mi kaa a sake Satan kɛ je hiɔwe ba fɔ zugba a nɔ niinɛ. (Kpojemi 12:9) Enɛ ɔ ha nɛ Satan nɛ ji je ɔ nɔ yelɔ ɔ, kɛ yiwutso ngɛ je ɔ kudɔe, ejakaa e le kaa be nɛ a kɛ ma kpata e hɛ mi ɔ su si ta. Ke a kpata e hɛ mi ɔ, haomihi tsuo nɛ Kekle Je Mi Ta a kɛ ba a se maa po.

Kaa bɔnɛ Baiblo gbami tsɔɔ ɔ, o ma nyɛ ma ná nɔ́ mi mami kaa e be kɛe kulaa nɛ Yesu Kristo nɛ ji wa hiɔwe Matsɛ ɔ ‘ma kpata abosiami nítsumi ɔmɛ a hɛ mi.’ (1 Yohane 3:8) Nimli ayɔhi abɔ ngɛ sɔlee nɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ nɛ ba. Anɛ mo hu o sɔleɔ jã lo? Matsɛ Yemi nɛ ɔ ma ha nɛ anɔkualetsɛmɛ maa pee Mawu suɔmi nya ní ngɛ zugba a nɔ, se pi Satan suɔmi nya ní hu. (Mateo 6:9, 10) Ngɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ sisi ɔ, a be je mi ta ko hwue hu. Ta hwumi se maa po kulaa! (La 46:9) Moo kase Matsɛ Yemi nɛ ɔ he ní, konɛ benɛ nɛ tue mi jɔmi ma hi zugba a nɔ ɔ, mo hu o hi je mi nɛ o na!—Yesaya 9:6, 7.

A Hwu Ta Ngɛ Zugba a Nɔ Nɛ A Hwu Ta Ngɛ Hiɔwe

Benɛ e piɛ maa pee jeha 1,900 loko a maa hwu Kekle Je Mi Ta a, Satan ngɔ “matsɛ yemihi tsuo nɛ ngɛ je ɔ mi” ɔ kɛ tsɔɔ Yesu. (Mateo 4:8, 9) Yesu ha we nɛ Abosiami nɛ sisi lɛ. Pee se ɔ, Yesu tu Abosiami he munyu kaa lɛ ji “nɔ nɛ yeɔ je nɛ ɔ nɔ matsɛ.” (Yohane 14:30) Bɔfo Yohane hu ngma ke “je ɔ, Abosiami lɛ ngɛ nɔ yee.”—1 Yohane 5:19.

Ke Satan Abosiami nɛ ngɛ je ɔ nɔ yee ɔ, lɛɛ anɛ sisi numi be he kaa wa ma de ke lɛ hu e piɛ he nɛ a hwu kekle je mi ta a kɛ ta kpahi nɛ a hwu ngɛ lɔɔ se ɔ lo? Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Kpojemi womi ɔ tsɔɔ kaa Satan lɛ ngɔ haomihi kɛ ba je ɔ mi kɛ je jeha 1914 ɔ nɛ. Munyuhi nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ ji níhi nɛ ya nɔ nɛ Kpojemi yi 12 ɔ bɔ he amaniɛ:

  • Kuku 7 Ta te si ngɛ Michael (Yesu Kristo) kɛ sinɔ ngua a (Satan) a kpɛti ngɛ hiɔwe.

  • Kuku 9 A sake Abosiami, ‘nɔ nɛ ngɛ nihi tsuo nɛ a ngɛ zugba a nɔ sisie ɔ’ kɛ fɔ zugba a nɔ.

  • Kuku 12 “Je ɔ, kɛ wo, nyɛɛ lɛɛ musu tloo nyɛ, Abosiami kple si kɛ ba nyɛ ngɔ. E mi mi fu wawɛɛ, ejakaa e le kaa be bɔɔ kɛkɛ nɛ piɛ ha lɛ.”

Baiblo akɔtaa bumi tsɔɔ kaa ta nɛ a hwu ngɛ hiɔwe ɔ ba benɛ a to Mawu Matsɛ Yemi ɔ sisi ngɛ hiɔwe ngɛ jeha 1914 ɔ mi ɔ se.a Enɛ ɔ tsɔɔ kaa ngɛ jamɛ a jeha a mi ɔ, a hwu ta ngɛ hiɔwe nɛ a hwu ta ngɛ zugba a nɔ hulɔ.

a Hyɛ Mɛni Tutuutu Ji Baiblo ɔ Tsɔɔmi? womi ɔ yi 8 nɛ Yehowa Odasefoli pee ɔ.

Anɛ Okpɔngɔ Nɔ Hili Eywiɛ Ɔmɛ Ngɛ Ní Tsue Niinɛ Lo?

Okpɔngɔ hiɔ nɛ hiɔwe matsɛ ɔ hi nɔ

Nɔ nɛ hi okpɔngɔ hiɔ ɔ nɔ ɔ ji hiɔwe matsɛ. Matsɛ Yesu Kristo nitsɛ ji nɔ nɛ hi okpɔngɔ nɛ ɔ nɔ kɛ yaa konɛ e ya fã dami sane yemi he ɔ nɛ. (La 45:4) Kekleekle nɔ́ nɛ e maa pee ji, e ma je Satan kɛ e daimonio ɔmɛ kɛ je hiɔwe.—Kpojemi 6:2; 12:9.

Okpɔngɔ tsutsuu ɔ kɛ ta buli ngɛ ta nga nɔ

A ha nɔ nɛ hi okpɔngɔ tsutsu ɔ nɔ ɔ he blɔ nɛ́ e kɛ “ta nɛ ba je ɔ mi, konɛ nimli nɛ gbe a he.” (Kpojemi 6:4) Kɛ je jeha 1914 kɛ ma nɛ ɔ, ta gbe adesahi babauu. Ngɛ Kekle Je Mi Ta a se jeha 21 pɛ nɛ je mi ta enyɔne ɔ hu fɛ. Ta nɛ ɔ gbe nihi babauu po pe kekle je mi ta a. Akɔtaa bumi ko tsɔɔ kaa nimli ayɔ 60 gbo ngɛ Je Mi Ta Enyɔne ɔ mi. Kɛ je jeha 1945 kɛ ma nɛ ɔ, a hwu tahi babauu ngɛ ma slɔɔtohi a nɔ. Nihi babauu gbo ngɛ ta nɛ ɔmɛ a mi. Yinɔ sane ngmalɔ ko tsɔɔ kaa nihi ayɔ lafahi abɔ gbo ngɛ ta mi kɛ je jeha 1901 kɛ ya si jeha 2000 ɔ mi.

Okpɔngɔ yumu ɔ kɛ jokuɛwi fuu nɛ hwɔ ngɛ mɛ yee

Nɔ nɛ hi okpɔngɔ yumu ɔ nɔ ɔ hɛɛ sɛni ngɛ e dɛ; sɛni ɔ peeɔ hwɔ he okadi. (Kpojemi 6:5, 6) Benɛ a ngɛ kekle je mi ta a hwue ɔ, he nyɛli komɛ tsi blɔ nɛ enɛ ɔ ha nɛ hwɔ gbe nihi maa pee 750,000 ngɛ Germany. Ngɛ jeha 1921 ɔ mi ɔ, hwɔ gbe nimli nɛ hiɛ pe ayɔ enyɔ ngɛ Russia. E kɛ we kulaa nɛ hwɔ gbe nihi babauu ngɛ ma kpahi hu a nɔ. Akɔtaa bumi ko tsɔɔ kaa nihi tsuo nɛ hwɔ gbe mɛ kɛ je jeha 1901 kɛ ya si jeha 2000 ɔ mi ɔ, a yibɔ maa su ayɔ 70. Daa jeha a, jokuɛwi nɛ a yi jeha enuɔ lolo ayɔ etɛ kɛ se gboɔ akɛnɛ a ná we niye ní kpakpa nɛ a ye heje.

Okpɔngɔ lazulazu ɔ kɛ hiɔtsɛmɛ

Nɔ nɛ hi okpɔngɔ lazulazu ɔ nɔ ɔ ngɔ gbenɔ hiɔ kɛ ba. (Kpojemi 6:8) Kekleekle gbenɔ hiɔ nɛ nya wa nɛ kpata adesahi a hɛ mi kɛ je jeha 1901 kɛ ya si jeha 2000 ɔ mi ji, Spania aja a. Akɔtaa bumi ko tsɔɔ kaa aja a gbe nihi maa pee ayɔ 50 sɔuu. E slo bɔnɛ akɔtaa bumi kpahi hu tsɔɔ ha. Womi ko nɛ a tsɛɛ ke Man and Microbes ɔ de ke: “Hiɔ nɛ sãa nɔ ekpa ko be nɛ gbe nihi hiɛhiɛɛ pe Spania aja a. Jesihi (okpoehi) a hiɔ ɔ po gbi nihi fuu mlamlaamla jã.” Hiɔhi nɛ sãa nɔ nɛ ɔmɛ hu gbe nimli ayɔ lafahi abɔ kɛ je jeha 1901 kɛ ya si jeha 2000 ɔ mi: Hiɔ ngua (smallpox), aslã, kɛ hwlɔmi hiɔ.

    Dangme Womihi Tsuo (2000-2025)
    Moo Je Mi
    Moo Sɛ Mi
    • Dangme
    • Kɛ Mane
    • Bɔ Nɛ O Suɔ Lɛ Ha
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • E He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Blɔ Nya Tomi
    • JW.ORG
    • Moo Sɛ Mi
    Kɛ Mane