Hwɔɔmi Mɔ INTANƐTI NƆ NITO HE
Hwɔɔmi Mɔ
INTANƐTI NƆ NITO HE
Dangme
Ɛ
  • ã
  • á
  • ɛ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ
  • ɔ́
  • í
  • ĩ
  • BAIBLO
  • WOMIHI
  • ASAFO MI KPEHI
  • wp16 No. 2 bf. 8-10
  • Anɛ E Sa Kaa Kristofo No Nɛ Ya Sɔle Ngɛ Blema Jami He Ko Lo?

Ngmami nɛ ɔ he video be amlɔ nɛ ɔ.

Wa kpa mo pɛɛ nyagba ko he je ɔ, video ɔ hí jemi.

  • Anɛ E Sa Kaa Kristofo No Nɛ Ya Sɔle Ngɛ Blema Jami He Ko Lo?
  • Hwɔɔmi Mɔ E Ngɛ Yehowa Matsɛ Yemi ɔ He Gɔgɔ Fiae (Ma Bi A Nɔ́)—2016
  • Munyuyi Nyafinyafihi
  • Munyu Nɛ Ngɛ Kaa Enɛ ɔ
  • MO JA MAWU NGƐ “MUMI MI KƐ ANƆKUALE MI”
  • BƆ NƐ KRISTOFOHI NAA BLEMA JAMI HEHI HA
  • Yesu Tsɔɔ Samaria Yo Ko Ní
    Yesu Ji Blɔ ɔ, Anɔkuale ɔ, Kɛ Wami ɔ
  • Anɔkuale Jami Ma Ha Nɛ O Ná Bua Jɔmi Wawɛɛ
    Hwɔɔmi Mɔ E Ngɛ Yehowa Matsɛ Yemi ɔ He Gɔgɔ Fiae (Nɔ́ Nɛ A Maa Kase)—2022
  • Blɔ Nɛ Da Nɛ Wa Maa Gu Nɔ Kɛ Ja Mawu
    Mɛni Baiblo ɔ Ma Nyɛ Maa Tsɔɔ Wɔ?
Hwɔɔmi Mɔ E Ngɛ Yehowa Matsɛ Yemi ɔ He Gɔgɔ Fiae (Ma Bi A Nɔ́)—2016
wp16 No. 2 bf. 8-10

Anɛ E Sa Kaa Kristofo No Nɛ Ya Sɔle Ngɛ Blema Jami He Ko Lo?

DAA jeha a, nihi maa pee ayɔ ekpa kɛ se hiaa blɔ kɛ yaa hue tso ko mi ngɛ Shima, Japan. A yaa Ise jami he ngua nɛ a buu lejɛ ɔ kaa he klɔuklɔu ɔ, nɛ a ya jaa Shinto bi a pu mawu, nɛ a tsɛɛ ke Amaterasu Omikami ɔ. Jami he nɛ ɔ ye maa pee jeha akpe enyɔ. Ke nihi ya lejɛ ɔ, a fɔɔ a dɛ kɛ a nya mi kekle loko a jeɔ a jami ɔ sisi. Lɔ ɔ se ɔ, a sɛɛ kue ko mi, nɛ a kplaa si, a fiaa a dɛ, nɛ a sɔleɔ.a A ngmɛɛ Shinto jami ɔ mi bi blɔ nɛ a kɛ a he woɔ jami kpahi a mi, nɛ Buda bi kɛ ni komɛ hu nɛ a tsɛɛ a he ke Kristofohi yaa Shinto jami he ɔ nɛ a ya sɔleɔ.

Jamihi nɛ a le wawɛɛ ngɛ je ɔ mi ɔ ngɛ hehi nɛ a sɔleɔ ngɛ,b nɛ nihi babauu yaa lejɛ ɔ. Ngɛ Kristofohi a mahi a nɔ ɔ, a ma sɔlemi tsuhi fuu, nɛ a dla he pɔtɛɛ komɛ kɛ ha Yesu, Maria, kɛ ni klɔuklɔu ɔmɛ. Ni komɛ hu ngɔɔ hehi nɛ Baiblo mi sane komɛ ya nɔ ngɛ, aloo he komɛ nɛ a deɔ ke “nyakpɛ ní” komɛ ya nɔ ngɛ lingmi nɛ ɔ kɛ pee a jami hehi. Nihi babauu yaa he nɛ ɔmɛ ejakaa a susu kaa ja a sɔle ngɛ lejɛ ɔ loko Mawu maa bu mɛ tue. Ngɛ ni komɛ hu a blɔ fa mi ɔ, a hiaa blɔ kɛ yaa jami hehi nɛ ngɛ tsitsaa kɛ tsɔɔ bɔ nɛ a suɔ Mawu jami ha.

Si slaali nɛ a ya Blema Jami He Ngua nɛ ngɛ Ise ngɛ Japan ɔ, kɛ Tɛ Puɔ nɛ ngɛ Massabielle, Lourdes ngɛ France

Si slaali nɛ a ya Blema Jami He Ngua nɛ ngɛ Ise ngɛ Japan ɔ, kɛ Tɛ Puɔ nɛ ngɛ Massabielle, Lourdes ngɛ France

Ke wa sɔle ngɛ he pɔtɛɛ ko nɛ a buu lejɛ ɔ kaa he klɔuklɔu ɔ, anɛ Mawu maa bu sɔlemi ɔ tue lo? Ke nɔ ko hia blɔ kɛ ya jami he ko nɛ ngɛ ma se konɛ e ya sɔle ɔ, anɛ e saa Mawu hɛ mi lo? Anɛ e sa kaa Kristofohi nɛ a ya sɔle ngɛ hehi kaa jã lo? Sane bimi nɛ ɔmɛ a heto maa tsɔɔ wɔ bɔ nɛ e sa kaa waa bu blema jami hehi ha, se e maa ye bua wɔ nɛ wa maa na jami nɛ sa Mawu hɛ mi hulɔ.

MO JA MAWU NGƐ “MUMI MI KƐ ANƆKUALE MI”

Yesu kɛ Samaria yo ko ngɛ munyu tue ngɛ vu ko he

Benɛ Yesu de ke e sa nɛ wa ja Mawu ngɛ “mumi mi kɛ anɔkuale mi” ɔ, mɛni e ngɛ tsɔɔe?

Ní sɛɛmi nɛ ya nɔ ngɛ Yesu kɛ yo ɔ nɛ je Samaria a kpɛti ɔ haa nɛ wa naa bɔ nɛ Mawu naa blema jami hehi ha. Benɛ Yesu ngɛ blɔ hiae nɛ e ya su Samaria a, e ya jɔɔ e he ngɛ vu ko nɛ ngɛ ma nɛ ji Sikar a he. E kɛ yo ɔ nɛ ma nyu yɛmi ngɛ vu ɔ mi ɔ je ní sɛɛmi sisi. Benɛ a ngɛ ní sɛɛe ɔ, Samaria yo ɔ tsɔɔ mi gbami ko nɛ ngɛ Yuda bi a jami kɛ Samaria bi a jami ɔ mi. Yo ɔ de ke: “Wa nɛmɛ ja Mawu ngɛ yo nɛ ɔ nɔ, se nyɛ Yuda bi lɛɛ nyɛ ke Yerusalem ji he nɛ sa kaa wa ja Mawu ngɛ.”​—Yohane 4:5-9, 20.

Yoku ɔ nɛ Samaria bi ɔmɛ jaa Mawu ngɛ nɔ ɔ ji Gerizim Yoku ɔ. E kɛ Yerusalem kpɛti kɛmi maa pee kaa si tomi 30. Jinɛ lejɛ ɔ nɛ Samaria bi ɔmɛ a sɔlemi we ɔ ngɛ, nɛ lejɛ ɔ nɛ a ya yeɔ gbijlɔ komɛ kaa Hetsɔmi Nyami ɔ ngɛ. Se Yesu tui mi gbami nɛ ngɛ jami he nɛ ɔmɛ a kpɛti ɔ he munyu fuu, mohu ɔ, e de yo ɔ ke: “Maa, he mi nɛ o ye kaa be ma nɛ nyɛ ma ja Tsɛ ɔ, pi yo nɛ ɔ nɔ, nɛ pi Yerusalem hulɔ.” (Yohane 4:21) Yesu munyu ɔ sa kadimi, titli ɔ, akɛnɛ e ji Yuda no ɔ he je! Mɛni he je nɛ a be Mawu jae ngɛ sɔlemi we nɛ ngɛ Yerusalem ɔ hu ɔ?

Yesu tsa nɔ ke: “Be ɔ ma, nɛ Mawu ma ha nihi he wami, konɛ a ja Tsɛ ɔ ngɛ mumi mi kɛ anɔkuale mi kaa bɔ nɛ Tsɛ ɔ nitsɛ suɔ. Pohu be ɔ su momo.” (Yohane 4:23) Yuda bi ɔmɛ kɛ jeha babauu sɔmɔ ngɛ sɔlemi we ngua nɛ ngɛ Yerusalem ɔ. A hiaa blɔ si etɛ daa jeha kɛ yaa sɔlemi we ɔ, nɛ a ya sãa afɔle haa Yehowa, a Mawu ɔ. (2 Mose 23:14-17) Se Yesu tsɔɔ kaa anɔkuale Mawu jali be lejɛ ɔ yae nɛ a ya sã afɔle hu, ejakaa a ma ja Mawu ngɛ “mumi mi kɛ anɔkuale mi.”

Yuda bi ɔmɛ a sɔlemi we ɔ ji tsu nitsɛ nɛ a ja ngɛ mi. Se mumi kɛ anɔkuale lɛɛ, e be kaa tsu, loo he ko nɛ a ma nyɛ ma ja ngɛ. Lɔ ɔ he ɔ, Yesu ngɛ tsɔɔe kaa anɔkuale Kristofohi be jae ngɛ he pɔtɛɛ ko kaa Gerizim Yo ɔ nɔ, loo Yerusalem, loo he klɔuklɔu ko.

Ngɛ Yesu kɛ Samaria yo ɔ a ní sɛɛmi ɔ mi ɔ, Yesu tsɔɔ kaa “be ɔ” nɛ Mawu jami ma tsake ɔ “ma.” Mɛni be jamɛ a tsakemi ɔ maa ba? Jamɛ a be ɔ ji be nɛ Yesu ngɔ e wami kɛ sã afɔle, nɛ́ lɔ ɔ kɛ Yuda bi ɔmɛ a jami nɛ daa si ngɛ Mose Mlaa a nɔ ɔ ba nyagbe ɔ. (Roma Bi 10:4) Se Yesu de hu ke: “Be ɔ su momo.” Mɛni he je nɛ e de jã a? E de jã, ejakaa lɛ, nɛ e ji Mesia a hla e kaseli nɛ a maa ye fami nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ nɔ: “Mawu ɔ, Mumi ji lɛ, nɛ nihi nɛ jaa lɛ ɔ, jã a ja lɛ ngɛ mumi mi kɛ anɔkuale mi.” (Yohane 4:24) Mɛni nɛ jami nɛ a ma ja Mawu ngɛ mumi mi kɛ anɔkuale mi ɔ tsɔɔ?

Benɛ Yesu de ke nihi ma ja Mawu ngɛ mumi mi ɔ, e ngɛ tsɔɔe kaa Mawu mumi klɔuklɔu ɔ maa ye bua mɛ konɛ a nu Ngmami ɔ sisi. (1 Korinto Bi 2:9-12) Anɔkuale nɛ Yesu ngɛ tsɔɔe ɔ ji anɔkuale nile nɛ ngɛ Baiblo ɔ mi. Enɛ ɔ he ɔ, pi kaa wa ma ja Mawu ngɛ he titli ko, se e sa nɛ wa jami kɛ Baiblo tsɔɔmihi nɛ kɔ, nɛ mumi klɔuklɔu ɔ nɛ tsɔɔ wɔ blɔ konɛ waa sa Mawu hɛ mi.

BƆ NƐ KRISTOFOHI NAA BLEMA JAMI HEHI HA

Kɛ e sa kaa Kristofohi nɛ a na blema jami hehi nɛ nihi hiaa blɔ kɛ ya sɔleɔ ngɛ lejɛ ɔ kɛɛ? Ke wa hyɛ nɔ́ nɛ Yesu de ngɛ Mawu nɛ e sa kaa a ja lɛ ngɛ mumi mi kɛ anɔkuale mi ɔ he ɔ, e ngɛ heii kaa sɔlemi nɛ nihi ya sɔleɔ ngɛ blema jami hehi nɛ a buɔ kaa he klɔuklɔu ɔ he hia we wa Tsɛ nɛ ngɛ hiɔwe ɔ. Jehanɛ hu ɔ, Baiblo ɔ de wɔ nɔ́ nɛ e sa nɛ waa pee ngɛ amaga jami he. E de ke: “Nyɛɛ yu nyɛ he kɛ je amaga jami he kulaa.” Nɛ e de hu ke, “Nyɛɛ hyɛ nyɛ he nɛ hi ngɛ amagahi a he.” (1 Korinto Bi 10:14; 1 Yohane 5:21) Enɛ ɔ he ɔ, anɔkuale Kristofo no be blema jami he ko nɛ a buu lejɛ ɔ kaa he klɔuklɔu, loo he ko nɛ a puɛ amagahi ngɛ ɔ yae kaa e yaa sɔle ngɛ lejɛ ɔ. Bɔ nɛ blema jami he nɛ ɔmɛ ngɛ ha he je ɔ, anɔkuale Kristofohi yɛ lejɛ ɔ kulaa kaa a yaa ja Mawu.

Se Baiblo ɔ de we ke wa be nyɛe maa sɔle loo wa be nyɛe maa kase ní ngɛ he pɔtɛɛ ko. Wa ma nyɛ maa kpe ngɛ he ko nɛ sa konɛ waa kase Mawu he ní ngɛ lejɛ ɔ. Jã kɛ̃ nɛ ke nɔ ko fia yɔkɔ kɛ ha e suɔlɔ ko nɛ gbo ɔ, tsa pi tɔmi. Nɔ ko ma nyɛ maa pee jã kɛ tsɔɔ kaa e suɔ nɔ nɛ gbo ɔ. Se ke e ngɔ lejɛ ɔ kɛ pee jami he, nɛ e jaa amagahi aloo nɔ nɛ gbo ɔ ngɛ lejɛ ɔ, lɛɛ e kɛ Yesu munyu ɔ kɔ we.

Enɛ ɔ he ɔ, e he hia we kaa o maa ya blema jami he ko kɛ susumi kaa ke o ya sɔle ngɛ lejɛ ɔ loko Mawu maa bu mo tue. Nɛ e sɛ nɛ o susu kaa ke o hia blɔ kɛ ya sɔle ngɛ blema jami he ko ɔ, o ma ná jɔɔmi slɔɔto ko kɛ je Mawu ngɔ. Baiblo ɔ tsɔɔ kaa Yehowa Mawu nɛ ji ‘hiɔwe kɛ zugba Nyɔmtsɛ ɔ hí sɔlemi tsu nɛ a kɛ nine pee mi.’ Se lɔ ɔ tsɔɔ we kaa Mawu kɛ wa kpɛti kɛ. He tsuaa he nɛ wa maa sɔle ngɛ ɔ, e maa nu, ejakaa “Mawu kɛ wa ti nɔ tsuaa nɔ kpɛti kɛ we kulaa.”​—Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 17:24-27.

a Shinto jami he ɔmɛ tsuo ngɛ kusumi slɔɔtohi.

b Hyɛ daka nɛ ji, “Mɛni Ji Blema Jami Hehi?”

Mɛni Ji Blema Jami Hehi?

Sa a, jinɛ nihi le blema jami hehi kaa hehi nɛ a ngɔɔ amagahi aloo blema níhi nɛ a buu mɛ kaa a ngɛ klɔuklɔu ɔ kɛ toɔ. Se amlɔ nɛ ɔ, e tsake kulaa; jehanɛ lɛɛ a buu he nɛ ɔmɛ kaa he klɔuklɔuhi nɛ a jaa Mawu ngɛ. A jɔɔ jami he nɛ ɔmɛ ekomɛ a nɔ kɛ ha amagahi loo nihi nɛ a buu mɛ kaa ni “klɔuklɔuhi.” Behi fuu ɔ, a kɛ amagahi loo níhi nɛ a kɛ yeɔ kunya, aloo níhi nɛ a kɛ tsɛɛ kpade toɔ ngɛ lejɛ ɔ. Mwɔnɛ ɔ, a ngɔ jami he nɛ ɔmɛ ekomɛ kɛ pee sɔlemi tsuhi, aloo hehi nɛ a sɔleɔ ngɛ. Ngɛ Yuropa mahi kɛ mahi kaa China kɛ Japan a nɔ ɔ, ni komɛ pee jami hehi ngɛ a wehi a mi. Ngɛ ni komɛ a we mi ɔ, a pee he ko nɛ a sãa bɔ ngɛ, nɛ a sɔleɔ ngɛ lejɛ ɔ hulɔ.

He komɛ hu ngɛ nɛ pi Mawu jami he je nɛ a pee. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ngɛ je ɔ mi tsuo ɔ, wekuhi, kɛ huɛmɛ nɛ a weku li gbo ngɛ lɔle oslaahi a mi ɔ peeɔ kaimi níhi kɛ maa gbɛjegbɛhi a he kɛ haa a suɔli nɛ a gbo ɔ. Jehanɛ hu ɔ, a fiaa yɔkɔhi ngɛ he slɔɔto ko kɛ haa ta buli nɛ a gbo ngɛ ta mi ɔ konɛ a kɛ kai mɛ. E ngɛ mi kaa ke nihi na kaimi ní nɛ ɔmɛ ɔ, e haa nɛ a susuɔ a suɔli nɛ a gbo ɔ a he mohu lɛɛ, se behi fuu ɔ, a kɛ a he woɔ nihi nɛ a pee kaimi he ɔmɛ ɔ a jamihi a mi.

Yehowa Odasefo no ko nɛ e kɛ yo ko nɛ e pee Maria he amaga ngɛ e we mi ngɛ Baiblo ɔ kasee
    Dangme Womihi Tsuo (2000-2025)
    Moo Je Mi
    Moo Sɛ Mi
    • Dangme
    • Kɛ Mane
    • Bɔ Nɛ O Suɔ Lɛ Ha
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • E He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Blɔ Nya Tomi
    • JW.ORG
    • Moo Sɛ Mi
    Kɛ Mane