Kɛ Yesu Hi Ha Kɛɛ Tutuutu?
Nɔ ko be Yesu foto. E dɛ si kaa nɔ ko nɛ e tɛni lɛ aloo e ngɔ zu kɛ puɛ lɛ. Se kɛ̃ ɔ, wa naa Yesu fonihi nɛ nihi babauu tɛni kɛ je blema kɛ ba si mwɔnɛ ɔ.
Ngɛ anɔkuale mi ɔ, nihi nɛ a tɛni foni nɛ ɔmɛ ɔ li bɔ nɛ Yesu hi ha tutuutu. Behi fuu ɔ, kusumihi nɛ a pɔ he, jami mi hemi kɛ yemi kɛ nihi nɛ a bi konɛ a tɛni Yesu foni ha mɛ ɔ lɛ tsɔɔ bɔ nɛ a suɔ nɛ foni ɔ nɛ hi ha. Ngɛ lɛ tsuo mi ɔ, bɔ nɛ a tɛniɔ Yesu foni ɔmɛ ha a ma nyɛ ma ná susumi nɛ nihi hɛɛ ngɛ Yesu kɛ e ní tsɔɔmi ɔmɛ a he ɔ nɔ he wami.
Ni komɛ tɛniɔ Yesu kaa nɔ ko nɛ e be he wami tsɔ nɛ e yi bwɔmi ka nɛ e to kpɛni aloo a tɛniɔ lɛ kɛ e hɛ mi mɔbɔmɔbɔ. Ngɛ foni ɔ ekomɛ a mi ɔ, a tɛni ɔ lɛ kaa mumi mi bɔ nɔ́ ko, be komɛ a mi hu ɔ, o maa na nɛ a tɛni Yesu nɛ nɔ́ ko nɛ ngɛ kpɛe kɛ bɔle e yi he, aloo a tɛni lɛ nɛ e tsɔ e he banee kɛ je nihi a he. Anɛ foni nɛ ɔmɛ tsɔɔ bɔ nɛ Yesu hi ha tutuutu lo? Kɛ wa ma plɛ kɛ le kɛɛ? Ke wa kane níhi nɛ Baiblo ɔ de ngɛ Yesu he ɔ, eko ɔ, wa maa le bɔ nɛ e hi ha. Ní nɛ ɔmɛ hu ma nyɛ maa ye bua wɔ konɛ wa ná Yesu he nile kpakpa.
‘O DLA NƆMLƆ TSO KO KƐ HA MI’
Eko ɔ, Yesu sɔle nɛ e tu munyu nɛ ɔ benɛ a ngɛ lɛ baptisie ɔ. (Hebri Bi 10:5; Mateo 3:13-17) Kɛ jamɛ a nɔmlɔ tso ɔ hi kɛɛ? Jeha 30 loko nɔ́ nɛ ɔ maa ya nɔ ɔ, bɔfo Gabriel ba je e he kpo kɛ tsɔɔ Maria nɛ e de lɛ ke: “O ma na mi, nɛ o ma fɔ bi nyumu, . . . Mawu Bi.” (Luka 1:31, 35) Enɛ ɔ he ɔ, Yesu ji adesa nɛ e ye mluku kaa bɔ nɛ Adam ji benɛ a bɔ lɛ ɔ. (Luka 3:38; 1 Korinto Bi 15:45) Yesu ba wa, nɛ eko ɔ, e je e nyɛ Maria nɛ ji Yuda no ɔ.
Yuda bi ɔmɛ toɔ kpɛni, se Roma bi ɔmɛ tui kpɛni. Enɛ ɔ he ɔ, Yesu hu to kpɛni. Kpɛni tomi nɛ ɔ ji okadi nɛ tsɔɔ kaa nɔ ɔ baa e je mi saminya nɛ e buu e he. A ha we nɛ e kaa tsɔ, nɛ e he tsɔɔ hulɔ. Nɔ́ jemi ko be he kaa Yesu dla e kpɛni ɔ kɛ e yi bwɔmi ɔ saminya. Nihi nɛ a ji Nazir bi kaa Samson pɛ nɛ a sã we a yi bwɔmi. (4 Mose 6:5; Manyadali 13:5)
Jeha 30 nɛ sɛ hlami ngɛ Yesu si himi mi ɔ, e tsu ní kaa kapitɛ. E be ɔ mi ɔ, klamahi nɛ kapitɛhi kɛ tsuɔ ní mwɔnɛ ɔ eko be. (Marko 6:3) Enɛ ɔ he ɔ, eko ɔ, Yesu ka nɛ e ti nɛ e ngɛ he wami nitsɛ. Benɛ e je e fiɛɛmi ní tsumi ɔ sisi ɔ, lɛ nɔ kake too “e fie jua yeli ɔmɛ, kɛ a to ɔmɛ, kɛ na amɛ tsuo kɛ je sɔlemi we ɔ. E tsitsɛɛ sika tsakeli ɔmɛ a we okplɔɔ ɔmɛ ngɔ fia si, nɛ e plɛ a sika amɛ ngɔ pue si.” (Yohane 2:14-17) Ja nɔ ko nɛ e ngɛ he wami kɛ kã lɛ ma nyɛ maa pee jã. Yesu ngɔ nɔmlɔ tso nɛ Mawu dla kɛ ha lɛ ɔ kɛ tsu ní tsumi nɛ Mawu kɛ wo e dɛ ɔ he ní. E de ke: “E hia kaa ma ya fiɛ Mawu matsɛ yemi ɔ he sane kpakpa a ngɛ ma kpa amɛ a mi hulɔ, ejakaa lɔ ɔ nɛ Mawu tsɔ mi ke ma ba tsu.” (Luka 4:43) Yesu nyɛɛ kɛ kpa Palestina kpokpa a nɔ kɛ fiɛɛ sɛ gbi nɛ ɔ. Enɛ ɔ biɔ he wami nitsɛ.
“NYƐƐ BA YE NGƆ, NƐ MA HA NƐ NYƐƐ JƆƆ NYƐ HE”
Eko ɔ, bɔ nɛ Yesu he jɔ ha, kɛ bɔ nɛ e baa e he si ha a ha nɛ nihi tsuo nɛ a ‘tloo tlomi nɛ pɔ tɔ mɛ’ ɔ a bua jɔ nine fɔmi nɛ ɔ he. (Mateo 11:28-30) Bɔ nɛ e susuɔ nihi a he ha kɛ mɔbɔ nami nɛ e je kpo ɔ ha nɛ nihi nɛ a suɔ kaa a maa nyɛɛ e se ɔ ná nɔ mi mami kaa e maa ye e si womi ɔ nɔ. Jokuɛwi po suɔ nɛ a hɛ kɛ su Yesu he. Baiblo ɔ de ke: “E wo jokuɛwi ɔmɛ ngɛ e kɔni bɔkɔ mi.”—Marko 10:13-16.
E ngɛ mi kaa Yesu pii wawɛɛ loko e gbo mohu lɛɛ, se lɔ ɔ tsɔɔ we kaa e ná we bua jɔmi ngɛ e si himi mi. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, benɛ e ya yo kpeemi ko sisi ngɛ Kana a, e tsake nyu kɛ pee wai kɛ ye bua. (Yohane 2:1-11) Ngɛ he nya buami kpa komɛ hu a sisi ɔ, e tsɔɔ nihi ní komɛ nɛ a hɛ be nɔ jee gblee.—Mateo 9:9-13; Yohane 12:1-8.
Nɔ́ nɛ pe kulaa a, Yesu fiɛɛmi ní tsumi ɔ ha nɛ e tue buli ɔmɛ ná hɛ kɛ nɔ fɔmi kaa a ma nyɛ ma ná neneene wami. (Yohane 11:25, 26; 17:3) Benɛ e kaseli 70 ɔ ba bɔ lɛ níhi a si kpamihi nɛ a ná ngɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ mi ɔ, e ná “bua jɔmi” nɛ e de ke: “Nyɛ bua nɛ jɔ mohu kaa a ngma nyɛ biɛ ngɛ hiɔwe.”—Luka 10:20, 21.
‘SE NYƐƐ LƐƐ, E SƐ NƐ E BA JÃ NGƐ NYƐ BLƆ FA MI’
Jami hɛ mi nyɛɛli nɛ a hi si ngɛ Yesu be ɔ mi ɔ guu ga blɔ nɔ kɛ gblaa nihi a juɛmi kɛ baa mɛ nitsɛmɛ kɛ he blɔ nɛ a ngɛ ɔ nɔ. (4 Mose 15:38-40; Mateo 23:5-7) Se Yesu tsɔɔ e kaseli ɔmɛ kaa a ko ‘ye ni kpahi a nɔ.’ (Luka 22:25, 26) Yesu bɔ e kaseli ɔmɛ kɔkɔ ke: “Nyɛɛ hyɛ nɛ hi ngɛ mlaa tsɔɔli ɔmɛ a he. A suɔ nɛ a wo tade klɔii, nɛ nihi nɛ kpla si kɛ nga mɛ ngɛ jua nɔ.”—Marko 12:38.
Yesu lɛɛ e pee we e ní kaa mlaa tsɔɔli ɔmɛ, e kɛ nihi bɔ nɛ ni kpahi yo we lɛ po. (Yohane 7:10, 11) Benɛ e kɛ e bɔfohi anɔkualetsɛmɛ 11 ɔ ngɛ po ɔ, e pee we nɔ́ ko nɛ tsɔɔ kaa e je ekpa. Enɛ ɔ he ɔ, Yuda nɛ e ji nɔ se blɔ tsɔɔlɔ ɔ ngɔ nya he fĩɔmi kɛ to nihi nɛ a ma Yesu numi ɔ “okadi” konɛ a yo lɛ.—Marko 14:44, 45.
E ngɛ mi kaa níhi fuu ngɛ nɛ wa li ngɛ Yesu he mohu lɛɛ, se wa ma nyɛ ma de ke Yesu be kaa bɔ nɛ nihi tɛniɔ lɛ ngɛ fonihi a mi ɔ. Se bɔ nɛ wa naa lɛ ha amlɔ nɛ ɔ he hia pe bɔ nɛ e ngɛ ha tutuutu benɛ e ba zugba a nɔ ɔ.
“E PIƐ BƆƆ PƐ NƐ JE Ɔ BE MI NAE HU”
Ligbi ɔ nɛ Yesu ma gbo nɛ a maa pu lɛ ɔ nɛ e tu munyu nɛ ɔ. (Yohane 14:19) E ngɔ e wami ngɔ ha kaa ‘kpɔmi nɔ́ nɛ e kɛ kpɔ̃ nihi babauu.’ (Mateo 20:28) Ligbi nɛ ji etɛne ɔ nɔ ɔ, Mawu tle lɛ si ngɛ ‘mumi mi’ nɛ “e ha nɛ e je e he kpo tsɔɔ” e kaseli ɔmɛ a kpɛti ni komɛ. (1 Petro 3:18; Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 10:40) Benɛ Yesu je e he kpo ngɔ tsɔɔ e kaseli ɔmɛ ɔ, kɛ a na lɛ kɛɛ? E tsake bɔɔ ngɛ a hɛ mi, ejakaa e kaseli ɔmɛ nɛ e kɛ mɛ bɔ wawɛɛ ɔ po yo we lɛ mla. Maria Magdalena susu kaa e ji abɔɔ mi dlalɔ; nɛ e kaseli enyɔ ɔmɛ nɛ a ngɛ blɔ nɔ kɛ yaa Emao ɔ hu susu kaa e ji nubwɔ.—Luka 24:13-18; Yohane 20:1, 14, 15.
Kɛ e sa kaa waa na Yesu ha kɛɛ mwɔnɛ ɔ? Benɛ Yesu gbo maa pee jeha 60 se ɔ, bɔfo Yohane nɛ Yesu suɔ lɛ wawɛɛ ɔ na nina ko nɛ kɔɔ Yesu he. Pi nɔ ko nɛ e ngɛ gboe ngɛ klɔɔsu nɔ nɛ Yohane na. Mohu ɔ, e na “Matsɛmɛ a matsɛ, kɛ nyɔmtsɛmɛ a nyɔmtsɛ” nɛ ji Mawu Matsɛ Yemi ɔ nya Matsɛ ɔ. E be kɛe nɛ Matsɛ nɛ ɔ ma kpata daimoniohi kɛ adesahi tsuo nɛ a ji Mawu he nyɛli ɔmɛ a hɛ mi, nɛ e maa ngɔ neneene jɔɔmihi kɛ ba ha adesahi.—Kpojemi 19:16; 21:3, 4.