Hwɔɔmi Mɔ INTANƐTI NƆ NITO HE
Hwɔɔmi Mɔ
INTANƐTI NƆ NITO HE
Dangme
Ɛ
  • ã
  • á
  • ɛ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ
  • ɔ́
  • í
  • ĩ
  • BAIBLO
  • WOMIHI
  • ASAFO MI KPEHI
  • w17 February bf. 23-28
  • Mɛnɔ Ngɛ Mawu We Bi A Hɛ Mi Nyɛɛe Mwɔnɛ ɔ?

Ngmami nɛ ɔ he video be amlɔ nɛ ɔ.

Wa kpa mo pɛɛ nyagba ko he je ɔ, video ɔ hí jemi.

  • Mɛnɔ Ngɛ Mawu We Bi A Hɛ Mi Nyɛɛe Mwɔnɛ ɔ?
  • Hwɔɔmi Mɔ E Ngɛ Yehowa Matsɛ Yemi ɔ He Gɔgɔ Fiae (Nɔ́ Nɛ A Maa Kase)—2017
  • Munyuyi Nyafinyafihi
  • Munyu Nɛ Ngɛ Kaa Enɛ ɔ
  • KUU KO NƐ A NAA KƐ HƐNGMƐ NƐ NGƐ HƐ MI NYƐƐLƆ KO NƐ A NƐ KƐ HƐNGMƐ Ɔ BLƆ TSƆƆMI SISI
  • “TSA PI ADESA NÍ TSUMI JI NƐ Ɔ”
  • “MƐNƆ JI TSƆLƆ ANƆKUALETSƐ KƐ NILELƆ Ɔ?”
  • ‘NYƐ KAI NYƐ HƐ MI NYƐƐLI ƆMƐ’
  • Mɛnɔ Ji “Tsɔlɔ Anɔkualetsɛ Kɛ Ní Lelɔ ɔ,” Nɛ Mɛni E Tsuɔ?
    O Ma Nyɛ Ma Ná Bua Jɔmi Kɛ Ya Neneene!—Moo Kase Baiblo ɔ Nɛ O Ná He Se
  • Mɛni Blɔ Nɔ Nɛ Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli Ɔmɛ Guu Kɛ Tsuɔ Ní Mwɔnɛ ɔ?
    Mɛnɔmɛ Nɛ A Ngɛ Yehowa Suɔmi Nya Ní Pee Mwɔnɛ ɔ?
  • “Wa Pee Wa Nya Kake”
    “Ye Mawu Matsɛ Yemi ɔ He Odase Kɛ Pi Si”
Hwɔɔmi Mɔ E Ngɛ Yehowa Matsɛ Yemi ɔ He Gɔgɔ Fiae (Nɔ́ Nɛ A Maa Kase)—2017
w17 February bf. 23-28
Blɔ tsɔɔmi ajla toli nɛ a hi si ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi

Mɛnɔ Ngɛ Mawu We Bi A Hɛ Mi Nyɛɛe Mwɔnɛ ɔ?

‘Nyɛ kai nyɛ hɛ mi nyɛɛli ɔmɛ.’​—HEB. 13:7.

LAHI: 43, 146

ANƐ O MA NYƐ MAA TSƆƆ NYA LO?

Ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi kɛ mwɔnɛ ɔ tsuo ɔ, ngɛ mɛni blɔ nɔ nɛ . . .

  • mumi klɔuklɔu ɔ wo nihi nɛ a nyɛɛ Mawu we bi a hɛ mi ɔ he wami?

  • bɔfohi ye bua nihi nɛ a nyɛɛ Mawu we bi a hɛ mi ɔ?

  • Mawu munyu ɔ tsɔɔ nihi nɛ a nyɛɛ Mawu we bi a hɛ mi ɔ blɔ?

1, 2. Benɛ Yesu ho hiɔwe ya se ɔ, eko ɔ, mɛni e bɔfo ɔmɛ bi a he?

YESU bɔfo ɔmɛ ya da si ngɛ Oliv Yoku ɔ nɔ nɛ a ngɛ hiɔwe hyɛe too. A na a nyɔmtsɛ kɛ a huɛ Yesu nɛ a wo e nɔ nɛ bɔku ko ba tsi a hɛ mi nɛ a nɛ lɛ hu. (Níts. 1:9, 10) Yesu ngɔ maa pee jeha enyɔ kɛ tsɔɔ mɛ ní, e wo mɛ he wami, nɛ e tsɔɔ mɛ blɔ. Amlɔ nɛ ɔ lɛɛ, a sa lɛ kɛ ho. Mɛni a maa pee?

2 Yesu fã e se nyɛɛli ɔmɛ ke: “Nyɛ maa ye odase ha mi ngɛ Yerusalem, Yudea, kɛ Samaria tsuo kɛ yaa su je ɔ nyagbe he tɔɔ.” (Níts. 1:8) Kɛ a ma plɛ kɛ gbe ní tsumi nɛ ɔ nya ha kɛɛ? Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Yesu wo mɛ si kaa e be kɛe nɛ a ma ná mumi klɔuklɔu ɔ. (Níts. 1:5) Se loloolo ɔ, akɛnɛ a ngɛ fiɛɛe ngɛ je kɛ wɛ he je ɔ, e he hia nɛ a ná blɔ tsɔɔmi kɛ blɔ nya tomi ko. Blema a, Yehowa gu e nane mi dali nɛ a ji adesahi a nɔ kɛ tsɔɔ e we bi blɔ, nɛ e gu a nɔ kɛ to e we bi a he blɔ nya hulɔ. Enɛ ɔ he ɔ, eko ɔ, Yesu bɔfo ɔmɛ ma bi a he ke, ‘Anɛ amlɔ nɛ ɔ, Yehowa maa hla hɛ mi nyɛɛlɔ ehe lo?

3. (a) Benɛ Yesu ho hiɔwe ya a, mɛni ji nɔ́ ko nɛ e he hia wawɛɛ nɛ bɔfo anɔkualetsɛmɛ ɔmɛ pee juɛmi ngɛ he? (b) Mɛni he wa ma susu ngɛ munyu nɛ ɔ mi?

3 E sui otsi enyɔ nɛ Yesu kaseli ɔmɛ ya hla Ngmami ɔ mi, nɛ a sɔle kɛ bi Yehowa blɔ tsɔɔmi, nɛ a hla Matias kaa e da Yuda Iskariot nane mi kaa bɔfo nɛ ji nyɔngma kɛ enyɔne. (Níts. 1:15-26) Mɛni he je nɛ hlami nɛ a hla Matias ɔ he hia Yesu bɔfo ɔmɛ kɛ Yehowa wawɛɛ ɔ? Matias ma tsu blɔ nya tomi ɔ mi hiami ní ko he ní.a Yesu hlɛ e kaseli ɔmɛ konɛ a ba piɛɛ e he kɛ tsu e fiɛɛmi ní tsumi ɔ kɛkɛ, se mohu ɔ, e tsɔse mɛ konɛ a tsu nɔ́ ko nɛ he hia wawɛɛ he ní ha Mawu we bi. Mɛni ji jamɛ a ní tsumi ɔ, nɛ mɛni blɔ nɔ nɛ Yehowa gu Yesu nɔ kɛ ye bua mɛ konɛ a he nɛ su kɛ ha jamɛ a ní tsumi ɔ? Mwɔnɛ ɔ, mɛni blɔ nya tomi kaa jã lɛ Mawu we bi ngɛ? Nɛ mɛni blɔ nɔ wa maa gu kɛ ‘kai wa hɛ mi nyɛɛli ɔmɛ’ mwɔnɛ ɔ, titli ɔ, “tsɔlɔ anɔkualetsɛ kɛ ní lelɔ” ɔ?—Heb. 13:7; Mat. 24:45.

KUU KO NƐ A NAA KƐ HƐNGMƐ NƐ NGƐ HƐ MI NYƐƐLƆ KO NƐ A NƐ KƐ HƐNGMƐ Ɔ BLƆ TSƆƆMI SISI

4. Mɛni ní tsumi nɛ bɔfo ɔmɛ kɛ nikɔtɔma kpahi nɛ a hi Yerusalem ɔ ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ tsu?

4 Ngɛ Pentekoste ligbi ɔ nɔ ngɛ jeha 33 ɔ mi ɔ, bɔfo ɔmɛ bɔni Kristofohi asafo ɔ hɛ mi nyɛɛmi. Jamɛ a ligbi ɔ, “Petro kɛ ni nyɔngma kɛ kake ɔmɛ, te da si” nɛ a fiɛɛ anɔkuale nɛ haa nɔ wami ɔ kɛ tsɔɔ Yuda bi ɔmɛ, kɛ ma jeli nɛ a tsake kɛ ba Yuda jami ɔ mi ɔ. (Níts. 2:14, 15) A ti nihi fuu ba plɛ nihi nɛ a he Yesu ye. Lɔ ɔ se ɔ, Kristofohi ehe nɛ ɔmɛ ya “kaseɔ ní be tsuaa be ngɛ bɔfo ɔmɛ a ngɔ.” (Níts. 2:42) Bɔfo ɔmɛ lɛ a hyɛɛ asafo ɔ sika nɔ. (Níts. 4:34, 35) A tsɔɔ Mawu we bi ní, nɛ a sɔle ha mɛ. A de ke: “Wɔɔ lɛɛ wa maa ngɔ wa be tsuo kɛ pee sɔlemi, nɛ waa fiɛɛ Mawu munyu ɔ.” (Níts. 6:4) A ha nɛ Kristofohi nɛ a ngɛ níhi a si kpami ɔ ya fiɛɛ sane kpakpa a ngɛ kpokpa ehehi a nɔ. (Níts. 8:14, 15) Pee se ɔ, nikɔtɔma kpa komɛ nɛ a pɔ mɛ nu ɔ ba piɛɛ bɔfo ɔmɛ a he kɛ hyɛ asafo ɔ nɔ. Kaa blɔ tsɔɔmi ajla toli ɔ, a ngɔɔ blɔ tsɔɔmi kɛ haa asafo ɔmɛ tsuo.​—Níts. 15:2.

5, 6. (a) Mɛni blɔ nɔ nɛ mumi klɔuklɔu ɔ wo blɔ tsɔɔmi ajla toli ɔmɛ he wami ngɛ? (Moo hyɛ foni nɛ ngɛ ní kasemi ɔ sisije ɔ.) (b) Mɛni blɔ nɔ nɛ bɔfohi ye bua blɔ tsɔɔmi ajla toli ɔmɛ ngɛ? (d) Ngɛ mɛni blɔ nɔ nɛ Mawu Munyu ɔ tsɔɔ blɔ tsɔɔmi ajla toli ɔmɛ blɔ?

5 Kristofohi nɛ a hi si ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ yɔse kaa Yehowa guɔ Hɛ Mi Nyɛɛlɔ nɛ ji Yesu nɔ kɛ kudɔɔ blɔ tsɔɔmi ajla toli ɔmɛ. Mɛni ha nɛ a ná nɔ mi mami jã a? Kekleekle ɔ, mumi klɔuklɔu ɔ lɛ wo blɔ tsɔɔmi ajla toli ɔmɛ he wami. (Yoh. 16:13) Mumi klɔuklɔu ba Kristofohi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ tsuo a nɔ, se e ye bua bɔfo ɔmɛ kɛ nikɔtɔma kpa amɛ nɛ a ngɛ Yerusalem ɔ titli konɛ a tsu ní tsumi nɛ a kɛ wo a dɛ kaa a hyɛ Mawu asafo ɔ nɔ ɔ he ní. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ngɛ jeha 49 ɔ mi ɔ, mumi klɔuklɔu ɔ ye bua blɔ tsɔɔmi ajla toli ɔmɛ nɛ a pee juɛmi ngɛ nɔ pomi sane ɔ he. Asafo ɔmɛ ngɔ a blɔ tsɔɔmi ɔ kɛ tsu ní, nɛ “enɛ ɔ ha asafo ɔmɛ a hemi kɛ yemi mi ba wa, nɛ daa nɛ ɔ, nihi babauu ba piɛɔ a he.” (Níts. 16:4, 5) Sɛ womi nɛ blɔ tsɔɔmi ajla toli ɔmɛ ngma kɛ ya ha asafo ɔmɛ ngɛ juɛmi nɛ a pee kɛ kɔɔ nɔ pomi he ɔ, ha nɛ e je kpo heii kaa a woɔ Mawu mumi ɔ yiblii ɔ nɛ eko ji suɔmi kɛ hemi kɛ yemi.​—Níts. 15:11, 25-29; Gal. 5:22, 23.

6 Nɔ́ nɛ ji enyɔ ɔ, bɔfohi yeɔ bua blɔ tsɔɔmi ajla toli ɔmɛ. Loko a maa baptisi Kornelio kaa kekleekle ma je no nɛ a pui lɛ nɛ ba plɛ Kristofo no ɔ, hiɔwe bɔfo ko tsɔɔ lɛ kaa e tsɔ nɛ a ya tsɛ bɔfo Petro ba ha lɛ. E ngɛ mi kaa a pui Kornelio kɛ e weku ɔ mohu lɛɛ, se benɛ Petro fiɛɛ ha mɛ se ɔ, mumi klɔuklɔu ɔ ba a nɔ. Enɛ ɔ ha nɛ bɔfo ɔmɛ kɛ nyɛmimɛ kpa amɛ ba a he si ha Mawu blɔ tsɔɔmi ɔ, nɛ a kplɛɛ nɔ nɛ ma je li nɛ a pui mɛ ɔ ba piɛɛ Kristofohi asafo ɔ he. (Níts. 11:13-18) Jehanɛ hu ɔ, hiɔwe bɔfo ɔmɛ ye bua nɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ nɛ blɔ tsɔɔmi ajla toli ɔmɛ ngɛ nɔ hyɛe ɔ ya hɛ mi. (Níts. 5:19, 20) Nɔ nɛ ji etɛ ɔ, Mawu Munyu ɔ lɛ tsɔɔ blɔ tsɔɔmi ajla toli ɔmɛ blɔ. Ke asafo nikɔtɔma nɛ ɔmɛ nɛ a kɛ mumi klɔuklɔu ɔ pɔ mɛ nu ɔ ngɛ sane ko nɛ e kɔɔ jami he he ní tsue jio, a ngɛ sane ko nɛ kɔɔ blɔ nya tomi ɔ he he ní tsue jio, a haa nɛ Ngmami ɔ tsɔɔ mɛ blɔ.​—Níts. 1:20-22; 15:15-20.

7. Mɛni he je nɛ wa ma nyɛ ma de ke Yesu tsɔɔ Kristofohi nɛ a hi si blema a blɔ ɔ?

7 E ngɛ mi kaa blɔ tsɔɔmi ajla toli nɛ ɔmɛ ngɛ he wami ngɛ asafo nɛ hi si ngɛ blema a nɔ mohu lɛɛ, se a le kaa Yesu ji a Hɛ Mi Nyɛɛlɔ. Bɔfo Paulo ngma ke, ‘Kristo pee ni komɛ bɔfohi.’ Nɛ e de hu ke, ‘waa wa ngɛ mumi mi, nɛ waa hi kaa Kristo nɛ lɛ ji asafo ɔ yi ɔ.’ (Efe. 4:11, 15) A ngɔɛ bɔfo ko nɛ a le wawɛɛ ɔ biɛ kɛ fɔɛ a nɔ, mohu ɔ ‘a wo nihi nɛ he ye ɔ biɛ ke Kristofohi.’ (Níts. 11:26) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Paulo na kaa e he hia nɛ ‘tsɔɔmihi nɛ a na kɛ je nihi a dɛ,’ aloo tsɔɔmihi nɛ a kɛ da Ngmami ɔ nɔ nɛ a na kɛ je bɔfo ɔmɛ kɛ nikɔtɔma kpahi nɛ a nyɛɛ hɛ mi ɔ a dɛ ɔ, a pɛtɛ he. Se kɛ̃ ɔ, e de hu ke: “Se i suɔ nɛ nyɛɛ nu sisi kaa Kristo ngɛ he wami ngɛ nyumuhi tsuo [nɛ blɔ tsɔɔmi ajla toli ɔmɛ a ti nɔ fɛɛ nɔ piɛɛ he ɔ] a nɔ, . . . nɛ Mawu hu ji yi kɛ ha Kristo ɔ.” (1 Kor. 11:2, 3) Niinɛ, Yesu Kristo nɛ a wo e hɛ mi nyami nɛ wa nɛ lɛ kɛ wa hɛngmɛ ɔ ngɛ e Yi, nɛ ji Yehowa Mawu ɔ sisi kɛ ngɛ asafo ɔ blɔ tsɔɔe.

“TSA PI ADESA NÍ TSUMI JI NƐ Ɔ”

8, 9. Ngɛ jeha 1870 ɔ sisije ɔ, mɛni ní tsumi nɛ e he hia lɛ Nyɛminyumu Russell tsu?

8 Ngɛ jeha 1870 ɔ sisije ɔ, Charles Taze Russell kɛ e huɛmɛ nɛ a piɛɛ e he ɔ ekomɛ bɔ mɔde kaa a maa to anɔkuale Kristofohi a jami sisi ekohu. Bɔ nɛ pee nɛ a nyɛ nɛ a tsɔɔ nihi Baiblo mi anɔkuale ɔ ngɛ gbi slɔɔtohi a mi ɔ, a ngɔ Zion’s Watch Tower Tract Society ɔ kɛ wo mlaa sisi ngɛ jeha 1884 ɔ mi, nɛ a pee Nyɛminyumu Russell nya dalɔ.b Nyɛminyumu Russell bɔɔ Baiblo kasemi he mɔde wawɛɛ, nɛ e kɛ kã kpa lakpa tsɔɔmi komɛ kaa Triniti kɛ klaa nɛ a tsɔɔ kaa e gbo we ɔ he bo. E yɔse kaa Kristo maa kpale kɛ ba ekohu nɛ a kɛ hɛngmɛ be lɛ nae, nɛ ‘be nɛ a to kɛ ha je ma amɛ’ ɔ maa ba nyagbe ngɛ jeha 1914 ɔ mi. (Luka 21:24) Nyɛminyumu Russell je e tsui mi faa nɛ e ngɔ e be, e he wami, kɛ e sika kɛ tsɔɔ nihi anɔkuale ɔ. E ngɛ heii kaa Yehowa kɛ asafo ɔ hɛ mi nyɛɛlɔ nɛ ji Yesu gu Nyɛminyumu Russell nɔ kɛ nyɛɛ Mawu we bi a hɛ mi ngɛ be nɛ he hia wawɛɛ nɛ ɔ mi.

9 Nyɛminyumu Russell hla we nimli a hɛ mi nyami. Ngɛ jeha 1896 mi ɔ, e ngma ke: “Wa hla we hɛ mi nyami, aloo bu ko kɛ ha wa he, aloo ngɛ níhi nɛ wa tsɔɔ he je; nɛ wa sume kaa a ma tsɛ wɔ ke Reverend aloo Rabi hulɔ. Wa sume kaa a kɛ wa biɛ nɛ tsɛ kuu ko hulɔ.” Lɔ ɔ se ɔ e de ke: “Tsa pi adesa ní tsumi ji nɛ ɔ.”

10. (a) Mɛni be nɛ Yesu hla “tsɔlɔ anɔkualetsɛ kɛ ní lelɔ ɔ”? (b) Moo tsɔɔ bɔ nɛ Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli ɔmɛ gu nɔ bɔɔbɔɔbɔɔ kɛ tsɔ a he kɛ je Watch Tower Society ɔ he.

10 Ngɛ jeha 1916 mi ɔ, Nyɛminyumu Russell gbo. Jeha etɛ se ngɛ jeha 1919 ɔ mi ɔ, Yesu hla “tsɔlɔ anɔkualetsɛ kɛ ní lelɔ ɔ.” Mɛni he je? E hla mɛ konɛ a ha e we bi ‘niye ní ngɛ be nɛ sa mi.’ (Mat. 24:45) Ngɛ jamɛ a jeha amɛ a mi po ɔ, nyɛmimɛ bɔɔ ko nɛ a pɔ mɛ nu nɛ a ngɛ asafo ɔ ní tsumi yi nɛ ngɛ Brooklyn, ngɛ New York ɔ toɔ mumi mi niye ní he blɔ nya nɛ a gbaa haa Yesu se nyɛɛli ɔmɛ. Kɛ je jeha 1940 ɔ kɛ ma nɛ ɔ nɛ a kɛ munyu nɛ ji “blɔ tsɔɔmi ajla toli” ɔ bɔni ní tsumi ngɛ wa womihi a mi. Jamɛ a be ɔ, a susu kaa blɔ tsɔɔmi ajla toli ɔmɛ kɛ Watch Tower Bible and Tract Society ɔ ngɛ tsakpa. Se ngɛ jeha 1971 ɔ mi ɔ, a tsɔɔ mi heii kaa Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli ɔmɛ je kpa ngɛ Watch Tower Society nɛ tsuɔ mlaa sanehi a he ní, se pi Mumi mi níhi a he ní ɔ he. Kɛ je jamɛ a be ɔ mi kɛ ma nɛ ɔ, nyɛmimɛ nyumuhi nɛ a pɔ mɛ nu nɛ a ngɛ sɔmɔe kaa Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli ɔ sɔmɔ we kaa Watch Tower Society ɔ nya dali hu. Ligbi etɛ nɛ ɔ, asafo mi nikɔtɔma komɛ nɛ a piɛɛ ‘to kpa amɛ’ a he ɔ lɛ ngɛ sɔmɔe kaa Watch Tower Society ɔ, kɛ ní tsumi he kpahi nɛ Mawu we bi kɛ ngɛ ní tsue ɔ nya dali. Enɛ ɔ he ɔ, Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli ɔmɛ nyɛ nɛ a ngɔ a juɛmi kɛ ma Baiblo tsɔɔmi kɛ blɔ tsɔɔmi nɛ a kɛ ma ha Mawu we bi ɔ nɔ titli. (Yoh. 10:16; Níts. 6:4) July 15, 2013 Hwɔɔmi Mɔ ɔ tsɔɔ mi kaa nyɛmimɛ nyumuhi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ a kpɛti nihi bɔɔ ko nɛ́ a ngɛ sɔmɔe kaa blɔ tsɔɔmi ajla toli ɔ ji “tsɔlɔ anɔkualetsɛ kɛ ní lelɔ ɔ” nɛ.

Blɔ tsɔɔmi ajla toli nɛ a hi si ngɛ jeha 1950 jeha amɛ a mi

Blɔ tsɔɔmi ajla toli nɛ a hi si ngɛ jeha 1950 jeha amɛ a mi

11. Kɛ Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli ɔmɛ tsuɔ ní ha kɛɛ?

11 Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli ɔmɛ peeɔ kake kɛ mwɔɔ a yi kpɔ. Ngɛ mɛni blɔ nɔ? Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli ɔmɛ kpeeɔ daa otsi, nɛ enɛ ɔ yeɔ bua nɛ a nyɛɔ sɛɛɔ ní, nɛ a peeɔ kake. (Abɛ 20:18) Daa jeha a, a tsakeɔ sɛ nɔ hilɔ, ejakaa a bui Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli ɔmɛ a kpɛti nɔ ko kaa e nɔ kuɔ pe ni kpa amɛ. (1 Pet. 5:1) Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli ɔmɛ ngɛ ajla toli a kuu ekpa, nɛ mɛ hu a peeɔ jã. Nihi nɛ a ngɛ kuu nɛ ɔmɛ a mi ɔ, a ti nɔ ko nɔ ko bui e he kaa e nyɛmimɛ ɔmɛ a hɛ mi nyɛɛlɔ, mohu ɔ, e buɔ e he kaa e piɛɛ “tsɔli kpa amɛ” nɛ tsɔlɔ anɔkualetsɛ ɔ haa mɛ ní ɔ a he, nɛ e kɛ tsɔlɔ ɔ blɔ tsɔɔmi tsuɔ ní.

Hwɔɔmi mɔhi nɛ a pee kɛ je jeha 1800 jeha amɛ a mi kɛ ba si amlɔ nɛ ɔ; Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ

Kɛ je be nɛ a hla tsɔlɔ anɔkualetsɛ ɔ ngɛ jeha 1919 ɔ mi ɔ, e ya nɔ nɛ e ha Mawu we bi mumi mi niye ní (Hyɛ kuku 10, 11)

“MƐNƆ JI TSƆLƆ ANƆKUALETSƐ KƐ NILELƆ Ɔ?”

12. Akɛnɛ Mawu kɛ Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli ɔmɛ tui munyu tɛɛ, nɛ a yi mluku he je ɔ, mɛni sane bimihi enɛ ɔ tleɔ si?

12 Mawu kɛ Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli ɔmɛ tui munyu tɛɛ, nɛ a yi mluku hulɔ. Enɛ ɔ he ɔ, tɔ̃tɔ̃mi ma nyɛ maa ba Baiblo tsɔɔmihi, kɛ blɔ tsɔɔmi nɛ a kɛ haa asafo ɔ he. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, fã ko ngɛ Watch Tower Publications Index ɔ mi nɛ e yi ji “Beliefs Clarified” (Tsɔɔmihi Nɛ Wa Ba Nu Sisi Saminya). Fã nɛ ɔ tsɔɔ tsakemihi nɛ wa pee ngɛ bɔ nɛ wa nu ngmami ɔ sisi ha kɛ je jeha 1870 ɔ mi kɛ ba si amlɔ nɛ ɔ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Yesu tsɔɔ we kaa tsɔlɔ anɔkualetsɛ ɔ ma ha wɔ mumi mi niye ní nɛ sé ko be he. Lɛɛ kɛ wa ma plɛ kɛ ha Yesu sane bimi nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ heto ha kɛɛ: “Mɛnɔ ji tsɔlɔ anɔkualetsɛ kɛ ní lelɔ ɔ mɔ?” (Mat. 24:45) Mɛni odase lɛ tsɔɔ kaa Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli ɔmɛ ji tsɔlɔ anɔkualetsɛ kɛ ní lelɔ ɔ? Nyɛ ha nɛ waa ngɔ níhi etɛ nɛ ye bua blɔ tsɔɔmi ajla toli nɛ a hi si ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ kɛ to ajla toli nɛ ɔmɛ a he nɛ waa hyɛ.

13. Mɛni blɔ nɔ nɛ mumi klɔuklɔu ɔ ye bua Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli ɔmɛ ngɛ?

13 Mumi klɔuklɔu ɔ yeɔ bua Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli ɔmɛ. Mumi klɔuklɔu ɔ ye bua Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli ɔmɛ nɛ a nu Baiblo ɔ mi anɔkuale komɛ nɛ be ko nɛ be ɔ a nui sisi ɔ a sisi saminya. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, mo susu tsɔɔmihi nɛ wa ba nu sisi saminya nɛ a tu he munyu ngɛ munyu nɛ ɔ kuku 12 ɔ mi ɔ he nɛ o hyɛ. E ngɛ heii kaa adesa ko be nɛ lɛ nitsɛ e ma nyɛ maa nu “Mawu juɛmi nɛ mi kuɔ” nɛ ɔ sisi saminya, nɛ e tsɔɔ mi. (Kane 1 Korinto Bi 2:10.) E peeɔ Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli ɔmɛ kaa bɔ nɛ e pee bɔfo Paulo ɔ. Paulo ngma ke: “Nihi nɛ mumi ɔ ngɛ a mi ɔ, ke waa kɛ mɛ ngɛ mumi mi níhi a he ní sɛɛe ɔ, munyu nɛ mumi ɔ tsɔɔ wɔ ɔ, lɔ ɔ wa tuɔ; wa tui adesa nile munyu.” (1 Kor. 2:13) Hemi kɛ yemi kuami, kɛ lakpa tsɔɔmi he si jeha lafahi abɔ. Se mɛni ye bua nɛ kɛ je jeha 1919 ɔ mi ɔ, wa ba nu Baiblo ɔ sisi saminya a? Nɔ́ nɛ wa ma nyɛ ma de pɛ ji kaa Mawu nɛ e kɛ e mumi klɔuklɔu ɔ ngɛ Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli ɔmɛ ye buae!

14. Ngɛ Kpojemi 14:6, 7 ɔ nya a, mɛni blɔ nɔ nɛ bɔfohi guɔ kɛ yeɔ bua Mawu we bi mwɔnɛ ɔ?

14 Bɔfohi yeɔ bua Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli ɔmɛ. Ní tsumi ngua ko fɔɔ si ngɛ Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli ɔmɛ a nɔ mwɔnɛ ɔ. Mɛ lɛ a hyɛɔ je kɛ wɛ fiɛɛmi ní tsumi nɛ fiɛɛli nɛ a hiɛ pe ayɔ kpaanyɔ ngɛ tsue ɔ nɔ. Mɛni ye bua nɛ a nyɛ nɛ a ngɛ ní tsumi nɛ ɔ tsue ɔ? Nɔ́ kake ji kaa, bɔfohi yeɔ bua. (Kane Kpojemi 14:6, 7.) Níhi a si kpamihi fuu ngɛ nɛ tsɔɔ kaa benɛ ni komɛ ngɛ sɔlee konɛ Mawu nɛ e ye bua mɛ pɛ kɛkɛ nɛ fiɛɛli komɛ ya slaa mɛ!c E ngɛ mi kaa a ngɛ wa nyɛmimɛ a yi mi wae ngɛ ma komɛ a nɔ mohu lɛɛ, se loloolo ɔ, fiɛɛmi kɛ kaseli peemi ní tsumi ɔ ngɛ nɔ yae ngɛ je kɛ wɛ. Enɛ ɔ tsɔɔ kaa bɔfohi fĩ ní tsumi ɔ se.

15. Mɛni slɔɔto lɛ ngɛ Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli ɔmɛ kɛ jami hɛ mi nyɛɛli ɔmɛ a kpɛti? Mo ha enɛ ɔ he nɔ hyɛmi nɔ́ ko.

15 Mawu Munyu ɔ tsɔɔ Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli ɔmɛ blɔ. (Kane Yohane 17:17.) Mo susu nɔ́ nɛ ya nɔ ngɛ jeha 1973 ɔ mi ɔ he nɛ o hyɛ. June 1, 1973 Hwɔɔmi Mɔ ɔ bi sane ko ke: “Anɛ . . . a ma nyɛ maa baptisi nihi nɛ a nyɛ we nɛ a kpa sigaleti numi ɔ lo?” Hwɔɔmi Mɔ ɔ ha heto ke: “Ngmami ɔ ha nɛ wa naa kaa a he sui kɛ ha baptisimi.” Hwɔɔmi Mɔ ɔ tsɛ ngmamihi komɛ a se nɛ e kɛ tsɔɔ nɔ́ he je nɛ e sa nɛ a fiee nihi nɛ a nuɔ sigaleti nɛ a tsakee we a tsui ɔ kɛ je asafo ɔ mi. (1 Kor. 5:7; 2 Kor. 7:1) Hwɔɔmi Mɔ ɔ de ke: “Enɛ ɔ tsɔɔ we kaa wa ngɛ mɔde bɔe kaa wa maa nyɛ nɔ ko nɔ, aloo waa pee kpɛii. Mawu ji nɔ nɛ wo mlaa nɛ ɔ, nɛ e ha nɛ wa na e susumi ngɛ e Munyu ɔ mi.” Anɛ jami ko ngɛ nɛ e fia e pɛɛ si kaa e kɛ Mawu Munyu ɔ ma tsu ní kɛ pi si ke ji e he maa wa ha jami mi bi ɔmɛ kaa a kɛ ma tsu ní po lo? Ngɛ United States ɔ, womi ko nɛ e tuɔ jami he munyu ɔ de ke: “Jami hɛ mi nyɛɛli kɛ a ní tsɔɔmi ɔmɛ daa níhi nɛ a jami mi bi ɔmɛ dee ɔ, aloo níhi nɛ ma mi bi dee ɔ nɔ.” Ke Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli ɔmɛ haa nɛ Mawu Munyu ɔ tsɔɔ ɔ mɛ blɔ ke ji a ngɛ yi mi kpɔ ko mwɔe ɔ, lɛɛ mɛnɔ nɛ e ngɛ Mawu we bi blɔ tsɔɔe mwɔnɛ ɔ?

‘NYƐ KAI NYƐ HƐ MI NYƐƐLI ƆMƐ’

16. Mɛni ji blɔ kake nɛ wa ma nyɛ maa gu nɔ kɛ kai Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli ɔmɛ?

16 Kane Hebri Bi 13:7. Wa ma nyɛ maa tsɔɔ munyu nɛ a tsɔɔ sisi ke “kai” ɔ sisi ngɛ blɔ kpa nɔ ke “wo ta.” Enɛ ɔ he ɔ, blɔ kake nɛ wa ma nyɛ maa gu nɔ kɛ kai wa “hɛ mi nyɛɛli ɔmɛ” ji kaa wa maa wo Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli ɔmɛ a ta ngɛ wa sɔlemi mi. (Efe. 6:18) Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli ɔmɛ haa wɔ mumi mi niye ní, a hyɛɛ je kɛ wɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ nɔ, nɛ a toɔ wa sika he blɔ nya. Mo nitsɛ mo susu enɛ ɔ he nɛ o hyɛ. Niinɛ, e sa nɛ waa ya nɔ nɛ waa sɔle ha mɛ!

17, 18. (a) Kɛ wa plɛɔ kɛ buɔ Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli ɔmɛ tue ha kɛɛ? (b) Mɛni blɔ nɔ fiɛɛmi nɛ wa fiɛɛ ɔ tsɔɔ ɔ kaa wa fĩɔ tsɔlɔ anɔkualetsɛ ɔ kɛ Yesu se ngɛ?

17 Ngɛ anɔkuale mi ɔ, pi sɔlemi pɛ nɛ wa ma nyɛ maa gu nɔ kɛ kai Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli ɔmɛ, mohu ɔ, e sa nɛ waa kɛ a blɔ tsɔɔmi nɛ tsu ní. Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli ɔmɛ guɔ wa womihi, asafo mi kpehi, kpɔ mi kpehi, kɛ kpokpa nɔ kpehi a nɔ kɛ tsɔɔ ɔ wɔ blɔ. Jehanɛ hu ɔ, mɛ lɛ a hlaa kpɔ mi nɔ hyɛli, nɛ kpɔ mi nɔ hyɛli hu hlaa asafo mi nikɔtɔmahi. Kpɔ mi nɔ hyɛli kɛ asafo mi nikɔtɔmahi kaiɔ Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli ɔmɛ kɛ gu a blɔ tsɔɔmihi nɛ a kɛ tsuɔ ní ɔ nɔ. Ke wɔ tsuo wa baa wa he si kɛ haa nyumuhi nɛ Yesu kɛ mɛ ngɛ ní tsue mwɔnɛ ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa wa buɔ wa Hɛ Mi Nyɛɛlɔ nɛ ji Yesu ɔ tue.​—Heb. 13:17.

18 Blɔ kpa ko hu nɛ wa guɔ nɔ kɛ kai ɔ Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli ɔmɛ ji fiɛɛmi ní tsumi ɔ nɛ wa tsuɔ kɛ kã a. Paulo po wo Kristofohi he wami kaa a kase nihi nɛ a ngɛ a hɛ mi nyɛɛe ɔ a hemi kɛ yemi ɔ. Tsɔlɔ anɔkualetsɛ ɔ tsɔɔ kaa e ngɛ hemi kɛ yemi nɛ mi wa kɛ gu Matsɛ Yemi he sane kpakpa fiɛɛmi ní tsumi ɔ nɛ e woɔ mi he wami wawɛɛ ɔ nɔ. Anɛ o piɛɛ to kpahi nɛ a ngɛ nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ a se fĩe kɛ tsu ní tsumi nɛ he hia nɛ ɔ a he lo? O bua maa jɔ wawɛɛ ke ji o nu kaa wa hɛ mi nyɛɛlɔ nɛ ji Yesu Kristo de ke: “Be abɔ nɛ nyɛ pee ngɔ ha ye nyɛmimɛ nyafii pe kulaa nɛ ɔmɛ a kpɛti nɔ kake ɔ, imi nyɛ pee ngɔ ha a nɛ.”​—Mat. 25:34-40.

19. Mɛni he je nɛ o fia o pɛɛ si kaa o maa nyɛɛ wa Hɛ Mi Nyɛɛlɔ nɛ ji Yesu se ɔ?

19 Benɛ Yesu kpale kɛ ho hiɔwe ya a, e kua we e se nyɛɛli ɔmɛ. (Mat. 28:20) Lɛ nitsɛ e le kaa mumi klɔuklɔu ɔ, bɔfo ɔmɛ, kɛ Mawu Munyu ɔ lɛ ye bua lɛ nɛ e nyɛ nɛ e nyɛɛ Mawu we bi a hɛ mi be mi nɛ e ngɛ zugba a nɔ ɔ. Enɛ ɔ he ɔ, e ha tsɔlɔ anɔkualetsɛ ɔ nɛ ngɛ mwɔnɛ ɔ hu yemi kɛ buami nɛ ɔ nɔuu. Kaa Kristofohi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ, tsɔlɔ nɛ ɔ bɔɔ mɔde kaa ‘he tsuaa he nɛ To bi ɔ yaa a, e kɛ lɛ maa ya.’ (Kpoj. 14:4) Ke waa kɛ a blɔ tsɔɔmi tsuɔ ní ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa wa ngɛ wa Hɛ Mi Nyɛɛlɔ nɛ ji Yesu se nyɛɛe. E be kɛe nɛ e ma ha nɛ wa nine nɛ su neneene wami ɔ nɔ. (Kpoj. 7:14-17) Adesa hɛ mi nyɛɛlɔ ko be nɛ e ma nyɛ ma ha nɛ wa nine nɛ su enɛ ɔ nɔ!

a E ngɛ heii kaa Yehowa to e yi mi kaa e sa nɛ a ná bɔfohi 12 konɛ hwɔɔ se ɔ, a pee Yerusalem He ɔ “sisi tomi tɛ nyɔngma kɛ enyɔ.” (Kpoj. 21:14) Enɛ ɔ he ɔ, ke Yesu bɔfo anɔkualetsɛ ko gbe e sɔmɔmi ní tsumi ɔ nya ngɛ zugba a nɔ ɔ, e he hia we nɛ a ngɔ nɔ ko kɛ to e nane mi.

b Kɛ je jeha 1955 ɔ mi kɛ ma nɛ ɔ, a tsɛɛ ní tsumi he nɛ ɔ ke Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania.

c Moo hyɛ womi nɛ ji “Bearing Thorough Witness” About God’s Kingdom ɔ bf. 58-59.

    Dangme Womihi Tsuo (2000-2025)
    Moo Je Mi
    Moo Sɛ Mi
    • Dangme
    • Kɛ Mane
    • Bɔ Nɛ O Suɔ Lɛ Ha
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • E He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Blɔ Nya Tomi
    • JW.ORG
    • Moo Sɛ Mi
    Kɛ Mane