Womihi Nɛ A Tsɛ Se Ngɛ Si Himi Kɛ Sɔmɔmi Ní Kasemi Womi ɔ Mi
JANUARY 1-7
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | MATEO 1-3
“Hiɔwe Matsɛ Yemi ɔ Su Si Ta”
nwtsty study notes Mat 3:1, 2
fiɛɛmi: Hela munyu nɛ a tsɔɔ sisi kaa fiɛɛmi ɔ tsɔɔ “munyu nɛ tsɔlɔ jajeɔ ngɛ magbɛ nɔ kɛ haa nihi.” E tsɔɔ bɔ nɛ a plɛɔ kɛ jajeɔ munyu ɔ ha: behi fuu ɔ, ngɛ magbɛ nɔ, se pi nɛ a ma bua nihi a nya nɛ a tu munyu kɛ tsɔɔ mɛ.
Matsɛ Yemi: He nɛ Hela munyungu nɛ ji ba·si·leiʹa je kpo ngɛ kekleekle ji Mateo 3:2. Munyungu nɛ ɔ tsɔɔ weku pɔtɛɛ ko nɛ a yeɔ Matsɛ ngɛ mi. Munyungu nɛ ɔ je kpo si kakaaka 162 ngɛ Kristofohi a Hela Ngmami ɔ tsuo mi. Kakaaka 55 je kpo ngɛ Mateo womi ɔ mi, nɛ hiɛhiɛɛ tu Mawu hiɔwe nɔ yemi ɔ he munyu. Mateo kɛ munyungu nɛ ɔ tsu ní si abɔ, enɛ ɔ he ɔ, a ma nyɛ ma tsɛ e Sane Kpakpa a ke Matsɛ Yemi Sane Kpakpa.
Hiɔwe matsɛ yemi: Mateo Sane Kpakpa a mi pɛ nɛ munyu nɛ ɔ je kpo ngɛ, nɛ e je kpo maa pee si kakaaka 30. Munyu ko nɛ ngɛ kaa jã a je kpo ngɛ Maako kɛ Luka Sane Kpakpa amɛ a mi. Lɔ ɔ ji “Mawu Matsɛ Yemi.” Munyu nɛ ɔ tsɔɔ kaa a to “Mawu Matsɛ Yemi” ɔ sisi ngɛ hiɔwe nɛ e yeɔ nɔ kɛ jeɔ hiɔwe.—Mat 21:43; Mak 1:15; Luk 4:43; Dan 2:44; 2Ti 4:18.
su si ta: Munyu nɛ ɔ tsɔɔ kaa e be kɛe nɛ nɔ nɛ maa ye Matsɛ hwɔɔ se ngɛ hiɔwe Matsɛ Yemi ɔ nya a maa ba.
nwtsty media
Tade Nɛ Yohane Nɔ Baptisilɔ ɔ Wo Kɛ Bɔ Nɛ E Dla E He Ha
A kɛ afukpɔngɔ he bwɔmi nɛ a lo nɛ pee tade nɛ Yohane wo ɔ. Mlɛmi fimi nɔ́, loo halɛ nɛ a kɛ níhi nɛ mi jiɔ we tsɔ ma nyɛ ma kpla he ngɛ tade ɔ he. Gbalɔ Eliya hu wo tade nɛ ngɛ kaa kikɛ ɔ eko. (2Ma 1:8) Ohiatsɛmɛ nɛ a pɔɔ tade nɛ ɔ womi. Jamɛ a be ɔ mi ɔ, sikatsɛmɛ nɛ a woɔ tadehi nɛ a kɛ kploba pee. (Mat 11:7-9) Akɛnɛ Nazir no ji Yohane kɛ je e jokuɛ mi he je ɔ, e ma nyɛ ma ba kaa a sã we e yi bwɔmi hyɛ. Tade nɛ e wo kɛ e he dlami hu ma nyɛ maa tsɔɔ kaa e pee e si himi kpokploo, nɛ e kɛ e wami kɛ e be tsuo peeɔ Mawu suɔmi nya ní.
Baalɛhi
Munyu nɛ ji “baalɛhi” nɛ a kɛ tsu ní ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ ma nyɛ maa tsɔɔ baalɛ he nɔ slɔɔto ɔmɛ eko fɛɛ eko, titli ɔ ní nɛmɛ nɛ a pɔɔ nyɛɛmi kaa kuu ɔ. Níhi a mi hlami ko nɛ a pee ngɛ Yerusalɛm ɔ tsɔɔ kaa baalɛhi nɛ a hii zia zugba nɔ ɔ haa nɔ nɔmlɔ tso mi he wami kpakpa wawɛɛ. Mwɔnɛ ɔ, ke a kɛ maa hoo ní ɔ, a jeɔ e yi kɛ e nane kɛ e mi ní ɔ kɛ pueɔ he. A yeɔ nɔ́ nɛ piɛ ɔ mumu ɔ jã, aloo a hooɔ loko a yeɔ. Baalɛ ngɔɔ kaa bɔdu loo kaawi, nɛ e haa nɔ nɔmlɔ tso mi he wami.
Nga Nɔ Hwo
(1) Foni nɛ tsɔɔ hwo tsu nɛ nga nɔ hwohi pee kɛ (2) hwo gbaku nɛ hwo ngɛ mi. Eko ɔ, hwo henɔ ko nɛ a tsɛɛ ke Apis mellifera syriaca lɛ pee hwo nɛ Yohane ye ɔ nɛ. Hwo henɔ nɛ ɔmɛ a hɛ mi juɛ kulaa, nɛ a nyɛɔ nɛ a hii hehi nɛ dɔɔ la ngɛ Yudea nga a nɔ, se nɔ ko be nyɛe maa lɛ hwo nɛ ɔmɛ. Se maa pee jeha kpaanyɔ kɛ se loko a fɔ Kristo ɔ, nihi nɛ a hi Israel ɔ lɛɔ hwo ngɛ zu buɛ gagaagahi a mi. A na hwo tsu nɛ ɔmɛ a kokuehi nɛ piɛ ngɛ ma ko nɛ ngɛ Yordan Dɔgba a mi, nɛ a tsɛɛ mwɔnɛ ɔ ke Tel Rehov. Eko ɔ, hwo henɔ ko nɛ a sɛ kɛ je Turkey ɔ nɛ peeɔ hwo ngɛ zu buɛ hwo gbaku nɛ ɔmɛ a mi.
Hla Ngmami ɔ Mi Junehi Fitsofitso
nwtsty study note Mat 1:3
Tamar: Mateo womi ɔ wo yihi enuɔ nɛ a je Mesia a weku ɔ mi ɔ a biɛ ta. Tamar ji kekleekle yo nɛ a wo e biɛ ta. Yi eywiɛ kpa amɛ ji Rahab kɛ Rut, nɛ tsa pi Israel bi ji mɛ (kk. 5); Batsheba, nɛ ji “Uria yo ɔ” (kk. 6); kɛ Maria (kk. 16). A wo yi nɛ ɔmɛ a biɛ ta ejakaa eko ɔ, nɔ́ titli ko sa kadimi wawɛɛ ngɛ bɔ nɛ a ti nɔ tsuaa nɔ plɛ kɛ ba pee Yesu nanakasowa ha a he.
nwtsty study note Mat 3:11
baptisi nyɛ: Aloo “mu nyɛ.” Hela munyu nɛ ji ba·ptiʹzo ɔ tsɔɔ kaa “a kɛ wo nyu sisi; aloo a mu nɔ.” Baiblo ngmami kpahi hu tsɔɔ kaa baptisimi biɔ nɛ a ngɔ nɔmlɔ tso ɔ tsuo kɛ wo nyu sisi. Be komɛ ɔ, Yohane ya baptisiɔ nihi ngɛ Yordan Dɔgba nɛ e kɛ Salim he kɛ we ɔ kasa nya, “ejakaa nyu babauu ngɛ lejɛ ɔ.” (Yo 3:23) Benɛ Filipo maa baptisi Etiopia no nɛ a puɛ lɛ loo a ta lɛ ɔ, e kɛ lɛ “tsuo a kple si kɛ sɛ nyu ɔ mi.” (Nít 8:38) A kɛ Hela munyu nɛ ɔ nɔuu tsu ní ngɛ Septuagint ɔ mi ngɛ 2Ma 5:14. Ngmami nɛ ɔ tsɔɔ kaa Naaman “mu kɛ ya nyu ɔ sisi si kpaago.”
JANUARY 8-14
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | MATEO 4-5
“Níhi Nɛ Wa Kaseɔ Ngɛ Yesu Yoku ɔ Nɔ Fiɛɛmi ɔ Mi”
nwtsty study note Mat 5:3
Bua Jɔmi: Munyu nɛ ɔ tsɔɔ we bua jɔmi nɛ a náa ngɛ hɛja jemi loo ngɔɔmi yemi mi. Mohu ɔ, ke a kɛ tsu ní ngɛ adesahi a blɔ fa mi ɔ, e tsɔɔ si fɔfɔɛ nɛ nɔ ko nɛ e náa Mawu jɔɔmi kɛ e mɔbɔ nami he se ɔ ngɛ mi. A kɛ munyu nɛ ɔ hu tsuɔ ní kɛ kaleɔ Mawu, kɛ si himi nɛ hɛ mi ngɛ nyami nɛ Yesu ngɛ mi ngɛ hiɔwe ɔ hulɔ.—1Ti 1:11; 6:15.
Nihi nɛ a le kaa a hia mumi mi níhi: Hela munyu nɛ a tsɔɔ sisi ngɛ hiɛ ɔ ke “nihi nɛ a le” ɔ sisi nitsɛnitsɛ ji, “nihi nɛ a be nɔ́ ko (nihi nɛ e fĩ mɛ; ohiatsɛmɛ; ní bali),” nɛ a le wawɛɛ kaa nɔ́ ko he hia mɛ. A kɛ munyu nɛ ɔ nɔuu tsu ní kɛ kɔ Lazaro nɛ ji “ní balɔ” nɛ a wo e ta ngɛ Luk 16:20, 22. Hela munyukpɔ nɛ gbi sisi tsɔɔli komɛ tsɔɔ sisi ke “nihi nɛ le kaa mumi mi ohiatsɛmɛ ji mɛ” ɔ tsɔɔ nihi nɛ a le niinɛ kaa a ngɛ ohia yee ngɛ mumi mi, nɛ Mawu he hia mɛ.
nwtsty study note Mat 5:7
nihi nɛ a naa nɔ mɔbɔ: Munyuhi nɛ ji “nihi nɛ a naa nɔ mɔbɔ,” kɛ “mɔbɔ” nɛ a kɛ tsu ní ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ kɔ we yayami kɛ pami loo mi mi jɔmi nɛ a jeɔ kpo ngɛ kojomi mi ɔ he. Behi fuu ɔ, e tsɔɔ mi mi sami kɛ mɔbɔ nami nɛ haa nɛ nɔ ko yeɔ bua nihi nɛ e fĩ mɛ.
nwtsty study note Mat 5:9
Nihi nɛ a haa nɛ tue mi jɔmi baa: E kɔɔ nihi nɛ a yaa nɔ nɛ a haa nɛ tue mi jɔmi baa, kɛ nihi nɛ ngɔɔ tue mi jɔmi kɛ baa he nɛ tue mi jɔmi be ɔ tsuo a he.
Hla Ngmami ɔ Mi Junehi Fitsofitso
nwtsty study note Mat 4:9
ja mi si kake: Hela peemi munyu nɛ a ma nyɛ maa tsɔɔ sisi ke “ja,” ngɛ kuku nɛ ɔ mi ɔ tsɔɔ nɔ́ ko nɛ a ngɔɔ be kpiti kɛ peeɔ. Bɔ nɛ a tsɔɔ sisi ha kaa, “ja mi si kake” ɔ tsɔɔ kaa Abosiami de we ke Yesu nɛ ja lɛ daa, mohu ɔ, e ngɛ bie nɛ Yesu nɛ ‘ja lɛ si kake’ pɛ.
nwtsty study note Mat 4:23
e tsɔɔ ní . . . e fiɛɛ: E slo ní tsɔɔmi ngɛ fiɛɛmi he. Ke nɔ ko ngɛ ní tsɔɔe ɔ, e woɔ nihi ga, e tsɔɔ níhi a mi, e ngɔɔ yi mi plɛmi munyuhi kɛ tsuɔ ní, nɛ e maa e munyu ɔ nɔ mi.
JANUARY 15-21
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | MATEO 6-7
“Nyɛɛ Ya Nɔ Nɛ Nyɛ Hla Matsɛ Yemi ɔ Kekle”
nwtsty study note Mat 6:24
nyɔguɛ: Hela peemi munyu nɛ a kɛ tsu ní ngɛ hiɛ ɔ daa si ha nyɔguɛ, nɛ tsɔɔ nɔ ko nɛ e ngɛ nyɔmtsɛ kake pɛ. Yesu ngɛ tsɔɔe kaa Kristofo no ko be nyɛe maa ngɔ e he kɛ ha Mawu nɛ ngɛ jamɛ a be ɔ mi nɔuu ɔ, e maa ngɔ e he kɛ wo he lo nya níhi a se dimi mi.
nwtsty study note Mat 6:33
Nyɛɛ ya nɔ. . . nɛ nyɛ hla: Hela peemi munyu nɛ a kɛ tsu ní ɔ tsɔɔ ní peemi ko nɛ yaa nɔ daa. A ma nyɛ maa tsɔɔ sisi hu kaa, “Yaa nɔ nɛ o hla.” Yesu se nyɛɛli anɔkualetsɛmɛ be Matsɛ Yemi ɔ se blɔ hlae kɛ ya si be ko nɛ pee se ɔ, a ma ya di ní kpahi a se. Mohu ɔ, e sa nɛ a kɛ Matsɛ Yemi ɔ nɛ pee nɔ́ titli ngɛ a si himi mi.
Matsɛ Yemi ɔ: A ngma munyu nɛ ɔ ngɛ blema Hela womi komɛ nɛ a kɛ nine ngma a mi kaa “Mawu Matsɛ Yemi.”
Mawu: Lɛ ji “hiɔwe Tsɛ” ɔ nɛ a wo e ta ngɛ Mat 6:32 ɔ nɛ.
níhi nɛ da: Nihi nɛ a hlaa níhi nɛ da ngɛ Mawu hɛ mi se blɔ ɔ jeɔ a tsui mi kɛ peeɔ Mawu suɔmi nya ní, nɛ a yeɔ mlaahi nɛ e wo kɛ kɔ nɔ́ nɛ da kɛ nɔ́ nɛ dɛ he ɔ nɔ. Tsɔɔmi nɛ ɔ je ekpa kulaa ngɛ Farisi bi ɔmɛ a tsɔɔmi ɔmɛ a he. A peeɔ nɔ́ nɛ da ngɛ mɛ nitsɛmɛ a hɛ mi.—Mat 5:20.
Hla Ngmami ɔ Mi Junehi Fitsofitso
nwtsty study notes Mat 7:28, 29
a nya kpɛ a he: Hela peemi munyu nɛ a kɛ tsu ní ngɛ ngmami nɛ ɔ mi ɔ ma nyɛ maa tsɔɔ “nɔ́ ko nɛ peeɔ nɔ ko nyakpɛ nɛ haa nɛ e hɛ mi peeɔ lɛ yaa.” Bɔ nɛ a kɛ munyu nɛ ɔ tsu ní ha a tsɔɔ kaa ni ɔmɛ a hɛ ji Yesu ní tsɔɔmi ɔmɛ a nɔ.
bɔ nɛ e plɛ kɛ tsɔɔ ní ha: Munyu nɛ ɔ tsɔɔ bɔ nɛ Yesu plɛ kɛ tsɔɔ ní ha, blɔhi a nɔ nɛ e gu kɛ tsɔɔ ní, kɛ níhi tsuo nɛ e tsɔɔ ngɛ Yoku ɔ Nɔ Fiɛɛmi ɔ mi.
pi kaa bɔ nɛ a womi ngmali ɔmɛ tsɔɔ ní ɔ: Yesu tsɛ we rabi ɔmɛ a munyu se ngɛ e ní tsɔɔmi mi kaa bɔ nɛ womi ngmali ɔmɛ pɔɔ peemi ɔ, mohu ɔ, e tuɔ munyu kaa Yehowa nane mi dalɔ, kaa nɔ nɛ ngɛ he blɔ, nɛ e ngɔ e ní tsɔɔmi ɔmɛ kɛ da Mawu Munyu ɔ nɔ.—Yo 7:16.
JANUARY 22-28
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | MATEO 8-9
“Yesu Suɔ Nimli”
nwtsty study note Mat 8:3
e ta e he: Mose Mlaa a ngmɛ́ blɔ nɛ kpititsɛmɛ hii nihi a kpɛti ejakaa e ma nyɛ ma sã ni kpahi. (3Mo 13:45, 46; 4Mo 5:1-4) Se Yuda jami hɛ mi nyɛɛli ɔmɛ wo mlaa kpahi kɛ piɛɛ mlaa nɛ ɔmɛ a he kɛ nyɛɔ nihi a nɔ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, e sa kaa blɔ nɛ maa hi nɔ ko kɛ kpititsɛ ko a kpɛti ɔ kɛmi nɛ su nanewɛɛ 6, se ke ligbi nɛ kɔɔhiɔ ngɛ fiae wawɛɛ ɔ, e sa kaa blɔ nɛ maa hi a kpɛti ɔ kɛmi nɛ su nanewɛɛ 150. Mlaa nɛ ɔ nɛ a wo ɔ ha nɛ nihi waa kpititsɛmɛ yi mi. A tsɔɔ kaa blema a, rabi ɔmɛ ma nyɛ maa ngɔ a he kɛ laa kpititsɛmɛ loo a fiaa mɛ tɛ konɛ a ko ba a kasa mi. Se ngɛ Yesu blɔ fa mi ɔ, kpititsɛmɛ a ní peeɔ lɛ mɔbɔ, nɛ e pee nɔ́ ko nɛ Yuda bi ɔmɛ susu kaa e ji musu bɔmi—e ta nyumu ko nɛ kpiti pue lɛ ɔ he. Yesu ma nyɛ maa tu munyu kɛkɛ nɛ kpititsɛ ɔ ma ná he wami, se e ta e he.—Mat 8:5-12.
I suɔ: Yesu kplɛɛ we nɔ́ nɛ nyumu ɔ de ɔ nɔ kɛkɛ. E kɛ e ní peepee tsɔɔ kaa e suɔ nɛ e ye bua lɛ. Enɛ ɔ tsɔɔ kaa mɔbɔ nami lɛ ha nɛ Yesu tsa nyumu ɔ, se pi blɔ nya ní tsumi nɛ e fɔɔ si ngɛ e nɔ kaa e tsa lɛ ɔ pɛ he je nɛ e pee jã.
nwtsty study notes Mat 9:10
ní yemi: Aloo “a hii si ngɛ zugba ngɛ ní yemi okplɔɔ he.” Ke o kɛ nɔ ko yeɔ ní ngɛ okplɔɔ kake he ɔ, e tsɔɔ kaa huɛ bɔ mi klɛdɛɛ ko ngɛ nyɛ kpɛti. Enɛ ɔ he ɔ, e ngɛ heii kaa Yuda bi nɛ a ngɛ Yesu be ɔ mi ɔ kɛ nihi nɛ a pi Yuda bi ɔ be ni yee ngɛ okplɔɔ kake he kɔkɔɔkɔ.
tó tsuli: Yuda bi babauu heɔ to kɛ haa Roma nɔ yeli ɔmɛ. Nihi sume Yuda bi nɛ ɔmɛ a sane ejakaa a kɛ nɔ yeli nɛ a ji ma kpa mi bimɛ ɔ ya peeɔ kake, nɛ a heɔ tó ɔ pe bɔ nɛ e sa kaa a he ngɛ ma bi ɔmɛ a dɛ. Yuda bi ɔmɛ nyɛɛ Yuda bi nɛ a ji tó tsuli ɔ, nɛ a buu mɛ kaa mɛ hu a ji yayami peeli kɛ ajuama bɔli.—Mat 11:19; 21:32.
nwtsty study note Mat 9:36
e pee lɛ mɔbɔ: Hela peemi munyu nɛ ji splag·khniʹzo·mai kɛ munyungu nɛ a kɛ tsɛɔ “mi ní” (splagʹkhna) ɔ ngɛ tsa kpa. E tsɔɔ he numi nɛ yaa nɔ ngɛ nɔmlɔ tso ɔ mi, nɛ ji he numi ko nɛ e nya wa. E piɛɛ munyunguhi nɛ náa nɔ nɔ he wami nɛ a kɛ kaleɔ mi mi sa mi ngɛ Hela gbi mi ɔ, a he.
JANUARY 29–FEBRUARY 4
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | MATEO 10-11
“Yesu Ha Nɛ Nihi A He Mi Jɔ Mɛ”
nwtsty study notes Mat 10:29, 30
otoklii: Hela munyungu nɛ ji strou·thiʹon nɛ a kɛ tsu ní ngɛ hiɛ ɔ sisi ji lohwe pɛlitsɛ nyafii. Behi fuu ɔ, a kɛ kaleɔ otoklii. Lɔ ɔ ji lohwe pɛlitsɛ nɛ he jua wɛ nɛ nihi heɔ kɛ peeɔ niye ní.
sika nɛ a yeɔ ɔ mi nyafii: Sika nɛ e ngɛ tsɔɔe ɔ ji “asarion,” nɛ a kɛ woɔ hɛngmɛfia 45 nya ní tsumi he hiɔ. (Hyɛ yi nɛ ji, Sika Kɛ Níhi A Mi Jiɔmi Ngɛ Kristofohi A Hela Ngmami ɔ Mi, nɛ ngɛ Mawu Munyu ɔ Kasemi Womi ɔ Mi.) Benɛ Yesu kpale kɛ ya Galilea si etɛne nɛ e ya ngɛ fiɛɛe ɔ, e tsɔɔ kaa otoklii enyɔ a jua ji asarion kake. Maa pee jeha kake se nɛ Yesu ya ngɛ fiɛɛe ngɛ Yudea a, e tsɔɔ kaa a ma nyɛ maa ngɔ asarion enyɔ kɛ he otoklii enuɔ. (Luk 12:6) Enɛ ɔ tsɔɔ kaa otoklii he jua wɛ kulaa kɛ ha jua yeli, enɛ ɔ he ɔ a nyɛɔ ngɔɔ kake kɛ ngmɛɔ nɔ faa.
nyɛ yi bwɔmi tete po, a kane lɛ tsuo: A tsɔɔ kaa bwɔmi nɛ ngɛ adesa yi kpɛti ɔ hiɛ pe 100,000. Enɛ ɔ nɛ Yehowa le fitsofitso ɔ tsɔɔ kaa e susuɔ Kristo se nyɛɛli ɔmɛ a ti nɔ tsuaa nɔ he.
nwtsty media
Otoklii
Ngɛ lohwe pɛlitsɛhi nɛ a kɛ peeɔ niye ní ɔ a kpɛti ɔ, Otoklii ji nɔ́ nɛ e he jua wɛ kulaa. A ma nyɛ maa ngɔ sika nɛ nɔ ko náa ngɛ hɛngmɛfia 45 nya ní tsumi mi ɔ kɛ he enyɔ. Hela munyu nɛ ji strou·thiʹon ɔ ma nyɛ ma kɔ lohwe pɛlitsɛmɛ tsuo nɛ a klee we ɔ a he. We mi otoklii (Passer domesticus biblicus) kɛ Spania otoklii (Passer hispaniolensis) nɛ a pɔ he ngɛ Israel mwɔnɛ ɔ hu piɛɛ he.
nwtsty study note Mat 11:28
tloo tlomi: Nihi nɛ Yesu fɔ mɛ nine kaa a ba e ngɔ ɔ pee yeyeeye kaa nɔ́ nɛ a “tloo tlomi,” nɛ e ngɛ mɛ gbee. Akɛnɛ a ngɔ adesa mlaahi kɛ piɛɛ Mose Mlaa a he kɛ ha mɛ he je ɔ, jami nɛ a kɛ haa Yehowa a ba pee tlomi kɛ ha mɛ. (Mat 23:4) He Jɔɔmi Ligbi ɔ po nɛ e sa kaa a kɛ jɔɔ a he nɛ a ná bua jɔmi ɔ hu ba pee kaa tlomi.—2Mo 23:12; Mak 2:23-28; Luk 6:1-11.
Ma ha nɛ nyɛ he mi maa jɔ nyɛ: Hela munyungu nɛ a tsɔɔ sisi ke “nyɛ he mi maa jɔ nyɛ” ɔ ma nyɛ maa tsɔɔ he jɔɔmi (Mat 26:45; Mak 6:31), kɛ he nɛ a jɔɔ be mi nɛ nɔ ko tsu ní nɛ pɔ tɔ lɛ, konɛ e kɛ ná nɔmlɔ tso mi he wami ekohu. (2Ko 7:13; Flm 7) Bɔ nɛ a kɛ tsu ní ha ngɛ hiɛ ɔ tsɔɔ kaa Yesu “kuɛpã tso ɔ” (Mat 11:29) nɛ wa ma wo ɔ biɔ ní tsumi, se pi he jɔɔmi. Hela peemi munyu nɛ a kɛ tsu ní ngɛ hiɛ ɔ kɔɔ Yesu nitsɛ he. Enɛ ɔ tsɔɔ kaa e woɔ nihi nɛ pɔ tɔ mɛ ɔ he wami konɛ a je a tsui mi nɛ a wo e kuɛpã tso nɛ mi jiɔ we nɛ e haa nɔ he jɔmi ɔ.
nwtsty study note Mat 11:29
Nyɛɛ ngɔ ye kuɛpã tso ɔ kɛ fɔ nyɛ nɔ: Yesu kɛ “kuɛpã tso” tsu ní ngɛ okadi peemi mi kɛ tsɔɔ kaa e sa nɛ waa ba wa he si kɛ ha he blɔ, nɛ waa kɛ blɔ tsɔɔmi nɛ tsu ní. Ke kuɛpã tso nɛ Mawu kɛ fɔ Yesu nɔ ɔ he munyu nɛ Yesu ngɛ tue ɔ, lɛɛ e ngɛ e kaseli ɔmɛ nine fɔe kaa a ba sɛ jamɛ a kuɛpã tso ɔ sisi kɛ piɛɛ e he konɛ e ye bua mɛ kɛ tloo. Ke jã a, lɛɛ a ma nyɛ maa tsɔɔ munyukpɔ nɛ ɔ sisi ke, “nyɛ ba sɛ ye kuɛpã tso ɔ sisi kɛ piɛɛ ye he.” Ke kuɛpã tso nɛ Yesu nitsɛ kɛ fɔɔ ni kpahi a nɔ ɔ he munyu nɛ e ngɛ tue ɔ, lɛɛ munyu nɛ ɔ tsɔɔ kaa ke nɔ ko ba pee Kristo kaselɔ ɔ, e ma bi nɛ e ba e he si kɛ ha he blɔ nɛ Kristo ngɛ, kɛ e blɔ tsɔɔmi ɔmɛ.