Womihi Nɛ A Tsɛ Se Ngɛ Si Himi Kɛ Sɔmɔmi Ní Kasemi Womi ɔ Mi
MARCH 5-11
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | MATEO 20-21
“Nɔ Fɛɛ Nɔ Nɛ E Suɔ Kaa E Pee Nɔmlɔ Ngua Ngɛ Nyɛ Kpɛti ɔ, E Sa Nɛ E Pee Nyɛ Sɔmɔlɔ”
nwtsty media Mateo 20:3
Jua a nɔ
Blema a, a maa Jua yemi hehi ngɛ blɔhi a he. Jua yeli ngɔɔ jua yemi níhi fuu kɛ maa blɔ ɔ mi nɛ e tsiɔ nihi blɔ. Nihi nɛ a ngɛ ma a mi ɔ ya heɔ we mi níhi, buɛhi, kɛ glaasihi nɛ a he jua wa, kɛ ngmɔ si níhi ngɛ lejɛ ɔ. Akɛnɛ fridge nɛ a kɛ níhi nɛ a ya he ɔ ma to ngɛ mi konɛ a ko puɛ be jamɛ a be ɔ mi he je ɔ, nihi yaa jua a nɔ daa ligbi nɛ a ya heɔ ní. Jua yeli kɛ ni kpahi ma nyɛ maa fia adafi nɛ a hɛɛ kɛ ha ní heli ɔmɛ ngɛ jua a nɔ, jokuɛwi ya fiɛɛ ngɛ jua a mi, nɛ nihi hu ya da lejɛ ɔ kɛ hla apaa yemi. Yesu tsa nihi ngɛ jua a nɔ nɛ Paulo hu fiɛɛ ngɛ jua a nɔ. (Nít 17:17) Se ngɛ Farisi bi kɛ Mlaa tsɔɔli ɔmɛ a blɔ fa mi ɔ, a suɔ nɛ nihi nɛ a na mɛ nɛ a nga mɛ ngɛ magbɛ nɛ ɔmɛ a nɔ.
nwtsty study notes Mat 20:20, 21
Zebedeo binyumu ɔmɛ a yayo: Le ji bɔfo Yohane kɛ bɔfo Yakobo a yayo. Maako womi ɔ tsɔɔ kaa Yohane kɛ Yakobo nitsɛ nɛ a ya Yesu ngɔ. E ngɛ heii kaa, mɛ nɛ a ngɛ he blɔ nɛ ɔ hlae, se a ha nɛ a yayo Salome, nɛ eko ɔ, e ji Yesu nyɛwayo loo e nyɛngua a ya bi Yesu kɛ ha mɛ. (Mat 27:55, 56; Mak 15:40, 41; Yo 19:25)
nɔ kake nɛ e hi si ngɛ o hiɔ nɔ, nɛ nɔ kake hu nɛ e hi si ngɛ o muɔ nɔ: Ngɛ munyu nɛ ɔ mi ɔ, blɔ he enyɔ nɛ ɔmɛ tsuo tsɔɔ hɛ mi nyami, kɛ blɔ nya, se hiɔ nɔ ɔ ji hɛ mi nyami nɛ kle pe kulaa.—La 110:1; Nít 7:55, 56; Ro 8:34.
nwtsty study notes Mat 20:26, 28
sɔmɔlɔ: Aloo “tsɔlɔ.” Baiblo ɔ kɛ Hela munyungu di·aʹko·nos ɔ tsuɔ ní kɛ tsɔɔ nɔ ko nɛ e yaa nɔ nɛ e kɛ he si bami tsuɔ ní konɛ ni kpahi nɛ a ná he se. A kɛ munyu nɛ ɔ kale Kristo (Ro 15:8), kɛ Kristo sɔmɔli loo e tsɔli ɔmɛ (1Ko 3:5-7; Kol 1:23), kɛ asafo mi sɔmɔli (Flp 1:1; 1Ti 3:8), kɛ nihi nɛ a sɔmɔ ɔ ngɛ we mi (Yo 2:5, 9) kɛ ma hɛ mi nyɛɛli (Ro 13:4).
pi kaa a ba sɔmɔ lɛ, se mohu konɛ e ba sɔmɔ: Aloo “pi kaa a sɔmɔ lɛ, se mohu e sɔmɔ.”
Hla Ngmami ɔ Mi Junehi Fitsofitso
nwtsty study note Mat 21:9
Wa kpa mo pɛɛ, he e yi wami: E sisi ji “Hosanna.” A je Hela munyu nɛ ɔ kɛ je Hebri munyu nɛ ji, “Wa kpa mo pɛɛ, mo he David Bi ɔ yi wami” ɔ mi. Ngɛ munyu nɛ ɔ mi ɔ, a ngɛ Mawu pɛɛ kpae kɛ ha yi wami hemi loo kunimi yemi; a ma nyɛ maa tsɔɔ sisi hu ke “wa kpa mo pɛɛ, mo he David Bi ɔ yi wami.” Pee se ɔ, nihi fuu woɔ munyu nɛ ɔ tã ke a ngɛ sɔlee, loo ke a ngɛ Mawu yi jee. Hebri munyu nɛ ɔ ngɛ La 118:25 ɔ mi, nɛ e piɛɛ lahi nɛ a laa ke a ngɛ Hetsɔmi ɔ yee ɔ, a he. Enɛ ɔ he ɔ, ke Hetsɔmi be ɔ su ɔ, munyu nɛ ɔ hii nihi a juɛmi mi. David bi ɔ si nɛ Mawu tle kɛ je gbeje ɔ ji blɔ kake nɛ e gu nɔ kɛ ha sɔlemi nɛ biɔ kaa Mawu nɛ he David bi ɔ yi wami ɔ heto. Ngɛ Mat 21:42 ɔ, Yesu nitsɛ tsɛ La 118:22, 23 ɔ se kɛ tsɔɔ kaa munyu nɛ ɔ kɔ Mesia a he.
David Bi ɔ: Munyu nɛ ɔ tsɔɔ weku mi nɛ Yesu je, kɛ ní tsumi nɛ a kɛ wo e dɛ kaa Mesia nɛ a wo e he si ɔ.
MARCH 12-18
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | MATEO 22-23
“Moo Ye Kita Enyɔ Nɛ Pe Kulaa a Nɔ”
nwtsty study note Mat 22:37
tsui: Behi fuu ɔ, ke a kɛ munyu nɛ ji tsui ɔ tsu ní ngɛ okadi peemi mi ɔ, e tsɔɔ bɔ nɛ nɔ ko ngɛ ha tutuutu. Ke a ngɔ tsui kɛ “susuma” kɛ “juɛmi” kɛ tsu ní kɛ bla a, nɔ́ nɛ e tsɔɔ tutuutu ji he numi, níhi nɛ nɔ ko bua jɔ he, kɛ bɔ nɛ nɔ ko ngɛ ha ngɛ e tsui mi. Ke a kɛ munyu etɛ nɛ ɔmɛ (tsui, susuma, kɛ juɛmi) tsu ní kɛ bla a, lɔ ɔ tsɔɔ kaa e sa nɛ wa ná suɔmi nɛ mi wa wawɛɛ kɛ ha Mawu.
susuma: Aloo “nɔmlɔ tso ɔ tsuo.”
juɛmi: E ji nyɛmi nɛ a kɛ susuɔ níhi a he. E sa nɛ waa ngɔ nyɛmi nɛ ɔ kɛ kase Mawu he ní, nɛ waa le lɛ, nɛ waa suɔ lɛ. (Yo 17:3 sisi ningma; Ro 12:1.) Ngɛ 5Mo 6:5 ɔ, a ngɔ Hebri munyuhi nɛ ji ‘tsui, susuma, kɛ he wami’ ɔ kɛ tsu ní. Se ngɛ Mateo munyu ɔ mi ngɛ Hela ngmami ɔ mi ɔ, a ngɔ “juɛmi” kɛ tsu ní kɛ da “he wami” nanemi. Eko ɔ, yi mi tomi ko he je nɛ a kɛ munyu slɔɔto nɛ ɔmɛ tsu ní ngɛ. Kekleekle ɔ, a be munyungu kɛ ha “juɛmi” ngɛ blema Hebri ningma mi. Enɛ ɔ he ɔ, a ngɔɔ munuyungu nɛ ji “tsui” ɔ kɛ tsuɔ ní. Ke a kɛ munyu nɛ ɔ tsu ní ngɛ okadi peemi mi ɔ, e tsɔɔ bɔ nɛ nɔ ko ngɛ ha ngɛ e tsui mi, e susumi, bɔ nɛ e nuɔ níhi a he ha, e ní peepee, kɛ níhi nɛ kanya a lɛ.—5Mo 29:4; La 26:2; 64:6; hyɛ study note nɛ kɔɔ tsui ɔ he ngɛ kuku nɛ ɔ mi.) Enɛ ɔ he ɔ, hehi nɛ a kɛ “tsui” tsu ní ngɛ ngɛ Hebri Ngmami ɔ mi ɔ, Hela Septuagint ɔ ngɔ “juɛmi” kɛ tsu ní. (1Mo 8:21; 17:17; Abɛ 2:10; Yes 14:13). Yi mi tomi kpa he je nɛ́ eko ɔ, be nɛ Mateo tsɛ munyu nɛ ngɛ 5Mo 6:5 ɔ mi ɔ se ɔ, e ngɔ Hela munyungu nɛ ji “juɛmi” kɛ tsu ní kɛ da “he wami” nanemi ɔ ji kaa, eko ɔ, Hebri munyungu nɛ ji “he wami” ɔ daa si ha nɔmlɔ tso mi he wami kɛ juɛmi mi he wami tsuo. Ngɛ eko tsuaa eko mi ɔ, Hebri kɛ Hela munyu nɛ ɔmɛ nɛ a kɛ tsu ní ɔ ma nyɛ maa ye bua kɛ tsɔɔ nɔ́ he je nɛ be nɛ Sane Kpakpa ngmali ɔmɛ tsɛ 5Mose se ɔ, a kɛ munyungu kpa tsu ní.
nwtsty study note Mat 22:39
Enyɔne: A ngma heto nɛ Yesu kɛ ha Farisi no ɔ tɛɛ ngɛ Mat 22:37. Se pi sane bimi ɔ heto pɛ nɛ Yesu ha, mohu ɔ, e tsɛ mlaa nɛ ji enyɔne ɔ se (3Mo 19:18), kɛ tsɔɔ kaa tsa kpa ngɛ mlaa nɛ ɔmɛ a kpɛti, nɛ Mlaa kɛ Gbali ɔmɛ tsuo daa si ngɛ nɔ.—Mat 22:40.
nyɛmi: Hela munyu nɛ a tsɔɔ sisi ke “nyɛmi” (sisi ji “nɔ nɛ ngɛ o kasa nya”) ɔ tsɔɔ we nihi nɛ waa kɛ mɛ ngɛ he kake pɛ. E ma nyɛ maa tsɔɔ nihi nɛ waa kɛ mɛ bɔɔ.—Luk 10:29-37; Ro 13:8-10.
nwtsty study note Mat 22:40
Mlaa a . . . Gbali ɔmɛ: “Mlaa a” ji Mose kekleekle womi ɔ kɛ ya si Mose womi nɛ ji enuɔ ɔ. “Gbali ɔmɛ” hu tsɔɔ Hebri Ngmami ɔ mi gbami womi ɔmɛ. Se ke a kɛ munyu nɛ ɔmɛ tsu ní kɛ bla a, e ma nyɛ maa tsɔɔ womihi tsuo nɛ ngɛ Hebri Ngmami ɔ mi.—Mat 7:12; 22:40; Luk 16:16.
kpla: A kɛ Hela peemi munyu nɛ sisi ji, “kpla nɔ́ ko he” ɔ tsu ní ngɛ hiɛ ɔ ngɛ okadi peemi mi. A ma nyɛ maa tsɔɔ sisi hu ke, “a kɛ da nɔ́ ko nɔ, aloo lɔ ɔ nɔ e daa si ngɛ.” Yesu tsɔɔ kaa pi Mlaa Nyɔngma amɛ pɛ nɛ a kɛ da suɔmi nɔ, se mohu ɔ, Hebri Ngmami ɔ tsuo daa si ngɛ suɔmi nɔ.—Ro 13:9.
Hla Ngmami ɔ Mi Junehi Fitsofitso
nwtsty study note Mat 22:21
Kaisare níhi ngɔ ha Kaisare: Ngmami nɛ ɔ kɛ e he nɔ ngmamihi nɛ ji Mak 12:17, kɛ Luk 20:25 ɔ mi pɛ nɛ Yesu wo Roma nɔ yelɔ ɔ ta ngɛ. ‘Kaisare ní ɔmɛ ekomɛ ji’ tohi nɛ e sa kaa waa wo kɛ ha amlaalo ɔ, bumi nɛ e sa kaa wa kɛ ha amlaalo ɔ, kɛ wa he si nɛ wa maa ba kɛ ha amlaalo ɔ, kɛ he blɔhi nɛ a yeɔ nɔ ɔmɛ.—Ro 13:1-7.
Mawu níhi kɛ ha Mawu: Mawu ní ɔmɛ ekomɛ ji wa tsui tsuo nɛ waa kɛ ma sɔmɔ lɛ, wa susuma tsuo nɛ waa kɛ maa suɔ lɛ, kɛ wa tsui tsuo mi nɛ wa maa je kɛ bu lɛ tue.— Mat 4:10; 22:37, 38; Nít 5:29; Ro 14:8.
nwtsty study note Mat 23:24
a tsleɔ anunu kɛ pueɔ he, se a miɔ afukpɔngɔ: Afukpɔngɔ kle kulaa pe anunu. Lohwe enyɔ nɛ ɔmɛ piɛɛ lohwehi nɛ Israel bi ɔmɛ le kaa a he tsɔ we ɔ, a he. (3Mo 11:4, 21-24) Yesu ngɔ nɔ́ he zã womi munyu kɛ tsu ní ngɛ hiɛ ɔ kɛ to nɔ́ he. Benɛ Yesu de jami hɛ mi nyɛɛli ɔmɛ kaa Mlaa a mi munyuhi nɛ a he hia a lɛɛ a yi nɔ, se a tsleɔ anunu ngɛ dã mi konɛ e ko wo a jami he mu ɔ, e ngɛ tsɔɔe kaa a ní peepee ɔ ngɛ kaa nɔ́ nɛ a mi afukpɔngɔ.
MARCH 19-25
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | MATEO 24
Hla Ngmami ɔ Mi Junehi Fitsofitso
nwtsty study note Mat 24:8
kɔɔmi: Hela munyu nɛ a kɛ tsu ní ɔ sisi nitsɛnitsɛ ji nɔ́ yeyee nɛ a nuu he ngɛ fɔmi mi. A kɛ tsu ní ngɛ hiɛ ɔ kɛ tsɔɔ he hiami nɛ nya wa, nɔ́ nami kɛ nɔ́ yeyee nɛ adesahi kɛ kpee. Lɔ ɔ kaa bɔ nɛ ke yo nu kɔɔmi nɛ e mi waa a bɔɔbɔɔbɔɔ ɔ, jã kɛ̃ nɛ nyagbahi kɛ nɔ́ nami nɛ a gba kɛ fɔ si ɔ mi maa hi wae bɔɔbɔɔbɔɔ loko amanehlu ngua a nɛ a wo tã ngɛ Mateo 24:21 ɔ maa ba.
nwtsty study note Mat 24:20
ahlabata be: Kaa bɔ nɛ sisi ningma a tsɔɔ, e ji fiɛ be ngɛ Israel. Hiɔmi nɛɛ wawɛɛ, nɛ nyu dɔhi hiaa ngɛ be nɛ ɔ mi. Enɛ ɔ he ɔ, e he maa wa kaa nɔ ko maa hia blɔ, nɛ e he hu maa wa kaa a ma ná niye ní kɛ hwɔ he ngɛ be nɛ ɔ mi.—Ezra 10:9, 13.
He Jɔɔmi Ligbi ɔ nɔ: Ngɛ he komɛ kaa Yudea a, mlaahi nɛ a wo kɛ kɔ He Jɔɔmi Ligbi ɔ he ɔ he je ɔ, e he maa wa kaa nɔ ko maa hia blɔ kɛ ya tsitsaa nɛ e maa tloo tlomi; jehanɛ hu ɔ, a ngaa ma a agbo ɔmɛ ngɛ He Jɔɔmi Ligbi ɔ nɔ.—Hyɛ Nít 1:12 kɛ Mawu Munyu ɔ Kasemi Womi ɔ bf. 55, fã nɛ ji Yerusalɛm kɛ mahi nɛ bɔle lɛ.