Womihi Nɛ A Tsɛ Se Ngɛ Si Himi Kɛ Sɔmɔmi Ní Kasemi Womi ɔ Mi
AUGUST 6-12
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | LUKA 17-18
“Mo Je Hɛ Sa Kpo”
nwtsty ní kasemi munyuhi Luk 17:12, 14
nyumuhi nyɔngma nɛ kpiti ngɛ a he: E ngɛ heii kaa blema a, nihi nɛ kpiti ngɛ a he ɔ buaa a he nya loo a blaa kɛ hiɔ si ngɛ he kake, bɔ nɛ pee nɛ a nyɛ nɛ a ye bua a sibi. (2Ma 7:3-5) Mawu Mlaa a tsɔɔ kaa e sa nɛ kpititsɛmɛ nɛ a tsɔ a he banee. Ke nihi ma kpititsɛ ko he su mi ɔ, e sa nɛ e ha nɛ a le kaa kpiti ngɛ e he, enɛ ɔ he ɔ, e sa nɛ e kpa ngmlaa ke: “Ye he tsɔ we oo, ye he tsɔ we!” (3Mo 13:45, 46) Ngɛ mlaa nɛ ɔ nya a, kpititsɛ ɔmɛ sui Yesu he, mohu ɔ, a da si ngɛ tsitsaa lokoo.—Hyɛ Munyu Komɛ A Sisi Tsɔɔmi, “Kpiti; Kpititsɛ.”
nyɛɛ ngɔ nyɛ he kɛ ya tsɔɔ osɔfo ɔmɛ: Benɛ Yesu Kristo ngɛ zugba a nɔ ɔ, e ngɛ Mlaa a sisi, nɛ e yɔse kaa osɔfo yemi blɔ nya tomi ngɛ Aaron weku ɔ mi ɔ ngɛ ní tsue loloolo. Enɛ ɔ he ɔ benɛ e tsa nihi nɛ kpiti ngɛ a he ɔ, e de mɛ ke a ngɔ a he kɛ ya tsɔɔ osɔfo ɔ. (Mat 8:4; Mak 1:44) Kaa bɔ nɛ Mose Mlaa a tsɔɔ, e sa nɛ osɔfo ɔ nɛ hyɛ kaa kpititsɛ ɔ ná tsami niinɛ lo. E sa nɛ kpititsɛ ɔ nɛ ngɔ lohwe pɛlitsɛmɛ nɛ a he tsɔ enyɔ, seda tso, kɔjai, kɛ nga nɛ a fi kɛ bla kaa bɛ kɛ ya sɔlemi we ɔ kɛ ha he tsukɔmi.— 3Mo 14:2-32.
Hla Ngmami ɔ Mi Junehi Fitsofitso
nwtsty ní kasemi munyu Luk 17:10
he be se nami: Nɔ́ nɛ Hela munyungu nɛ a kɛ tsu ní ɔ tsɔɔ tutuutu ji “e he hia we.” Ngɛ nɔ́ he tomi nɔ́ nɛ ɔ mi ɔ, pi nɛ Yesu ngɛ tsɔɔe kaa nyɔguɛ ɔmɛ, nɛ ji e kaseli ɔmɛ ɔ nɛ a bu a he kaa a he hia we. “He be se nami” nɛ e kɛ tsu ní ngɛ e munyu ɔ mi ɔ hɛɛ sisi numi kaa nyɔguɛ ɔmɛ maa pee a he humi, se pi kaa a ma hla hɛ mi nyami loo yi jemi klɛdɛɛ ko kɛ ha a he. Ní leli komɛ tsɔɔ kaa “he be se nami” nɛ a kɛ tsu ní ɔ ji he zã womi munyu. Nɛ e tsɔɔ kaa, “wa ji nyɔguɛhi kɛkɛ, nɛ wa sɛ hɛ mi nyami klɛdɛɛ ko.”
nwtsty ní kasemi munyu Luk 18:8
hemi kɛ yemi nɛ ɔ: Aloo “hemi kɛ yemi kaa kikɛ.” Hela munyu nɛ a kɛ tsu ní ɔ sisi tsɔɔmi tutuutu ji “hemi kɛ yemi ɔ.” Akɛnɛ “ɔ” gbɔ “hemi kɛ yemi” ɔ he nine he je ɔ, hemi kɛ yemi pɔtɛɛ ko he munyu nɛ Yesu ngɛ tue se pi hemi kɛ yemi kɛkɛ. Hemi kɛ yemi kaa nɔ́ nɛ yalɔyo ɔ je kpo ngɛ nɔ́ he tomi nɔ́ ɔ mi ɔ. (Luk 18:1-8) Hemi kɛ yemi nɛ ɔ eko ji hemi kɛ yemi nɛ wa ma ná kaa ke wa sɔle ɔ, Mawu maa bu wɔ tue nɛ e maa ye bua wɔ, jehanɛ se hu e ma ha nɛ a ye dami sane kɛ ha nihi nɛ e hla mɛ ɔ. Yesu ha we sane nɛ e bi kɛ kɔ hemi kɛ yemi he ɔ heto, e si ha e kaseli ɔmɛ konɛ a susu bɔ nɛ mɛ nitsɛmɛ a hemi kɛ yemi ɔ ngɛ haa he. Nɔ́ he tomi nɔ́ nɛ kɔɔ sɔlemi kɛ hemi kɛ yemi he ɔ sa wawɛɛ nitsɛ, ejakaa Yesu tu kahi nɛ e kaseli ɔmɛ kɛ maa kpe ɔ he munyu kɛ we.—Luk 17:22-37.
AUGUST 13-19
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | LUKA 19-20
“Kase Ní Kɛ Je Nɔ́ He Tomi Nɔ́ Nɛ Kɔɔ Mina Nyɔngma a He ɔ Mi”
Hla Ngmami ɔ Mi Junehi Fitsofitso
nwtsty ní kasemi munyu Luk 19:43
tsohi kɛ a nya piɔpiɔɔpiɔ kɛ sa o yi: Aloo “piɛ nɛ a kɛ sima tsohi po.” Ngɛ Kristofohi A Hela Ngmami ɔ mi ɔ, kuku nɛ ɔ mi pɛ nɛ Hela munyungu nɛ ji khaʹrax ɔ je kpo ngɛ. A tsɔɔ sisi kaa “tso nɛ e nya ngɛ piɔpiɔɔpiɔ loo tso nɛ a kɛ poɔ piɛ; loo sima tso” nɛ e ma nyɛ maa tsɔɔ piɛ nɛ ta buli ngɔ sima tsohi kɛ pee. Yesu munyu ɔ ba mi ngɛ jeha 70 ɔ mi. Jamɛ a jeha a mi ɔ, Titus nyɛɛ Roma ta buli ɔmɛ a hɛ mi kɛ ya Yerusalɛm nɛ a ngɔ sima tsohi kɛ po piɛ kɛ bɔle ma a. Yi tomi etɛ he je nɛ Titus pee jã a nɛ. Kekleekle ɔ, konɛ e kɛ tsi Yuda bi ɔmɛ a nya nɛ a ko tu fo kɛ je ma a mi. Enyɔne, konɛ Yuda bi ɔmɛ nɛ a ba nu a nane. Etɛne, konɛ a ko ná niye ní nɛ hwɔ nɛ ye mɛ konɛ a ba a he si ha lɛ. Bɔ nɛ pee nɛ a ná tsohi konɛ a kɛ po piɛ kɛ wo Yerusalɛm ma a he ɔ, Roma ta buli ɔmɛ poo tsohi nɛ bɔle Yerusalɛm ma a tsuo.
nwtsty ní kasemi munyu Luk 20:38
ejakaa ngɛ e hɛ mi ɔ, mɛ tsuo a hɛ ngɛ: Baiblo tsɔɔ kaa ngɛ Mawu hɛ mi ɔ, nihi tsuo nɛ a ngɛ wami mi se a je a he kɛ je e he ɔ gbo. (Efe 2:1; 1Ti 5:6) Jã kɛ̃ nɛ ngɛ Yehowa hɛ mi ɔ, e sɔmɔli nɛ e kplɛɛ a nɔ nɛ a gbo ɔ ngɛ wami mi loloolo, ejakaa yi mi nɛ e to kaa e ma tle mɛ si ɔ maa ba mi kokooko.—Ro 4:16, 17.
AUGUST 20-26
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | LUKA 21-22
“E Be Kɛe Nɛ A Ma Kpɔ̃ Nyɛ”
Hla Ngmami ɔ Mi Junehi Fitsofitso
nwtsty ní kasemi munyuhi Luk 21:33
Hiɔwe kɛ zugba maa be kɛ ho: Ngmami kpahi tsɔɔ kaa hiɔwe kɛ zugba maa hi si kɛ ya neneene. (1Mo 9:16; La 104:5; Fiɛlɔ 1:4) Enɛ ɔ he ɔ, wa ma nyɛ maa nu Yesu munyu nɛ ɔ sisi kaa e ji nɔ́ he za womi munyu. Yesu ngɛ tsɔɔe kaa ke e ba kaa hiɔwe kɛ zugba a nɛ a maa hi si daa be ke ho po ɔ, e munyu ɔmɛ maa ba mi kokooko. (Kɛ to Mat 5:18 ɔ he) Se kɛ̃ ɔ, hiɔwe kɛ zugba nɛ a tu he munyu ngɛ hiɛ ɔ daa si ha okadi peemi hiɔwe kɛ zugba nɛ a tsɛ mɛ ke ‘blema hiɔwe kɛ blema zugba’ ngɛ Kpj 21:1.
ye munyu ɔmɛ lɛɛ a be bee kɛ ho kɔkɔɔkɔ: Aloo “ngɛ anɔkuale mi ɔ, ye munyu ɔmɛ be bee kɛ ho kɔkɔɔkɔ.” Hela kuami munyungu enyɔ kɛ peemi munyungu lɛ a kɛ tsu ní ngɛ ngmami nɛ ɔ mi. E tsɔɔ kaa e sɛ nɛ a susu kaa nɔ́ nɛ a dee ɔ pi anɔkuale. Enɛ ɔ tsɔɔ heii kaa Yesu munyu ɔmɛ maa hi si daa.
AUGUST 27–SEPTEMBER 2
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | LUKA 23-24
“Pee Klaalo Kaa O Kɛ Nihi A Tɔmi Maa Pa Mɛ”
Hla Ngmami ɔ Mi Junehi Fitsofitso
nwtsty ní kasemi munyu Luk 23:31
benɛ tso ɔ ji tso mumu, . . . ke e gbli: Atsinyɛ jemi ko be he kaa Yuda ma a he munyu nɛ Yesu ngɛ tue ɔ nɛ. Yuda ma nɛ ɔ ngɛ kaa tso nɛ e ngɛ gboe, se e gbo we kulaa lolo, ejakaa jamɛ a be ɔ mi ɔ Yesu ngɛ, nɛ Yuda bi bɔɔ nɛ a he lɛ ɔ ye ɔ hu ngɛ. Se kɛ̃ ɔ, e be kɛe nɛ a maa gbe Yesu, nɛ a maa ngɔ mumi klɔuklɔu ɔ kɛ pɔ Yuda bi nɛ a yeɔ anɔkuale ɔ nu nɛ a maa piɛɛ mumi mi Israel ɔ he. (Ro 2:28, 29; Gal 6:16) Ke e ke suu jamɛ a be ɔ, he lo nya Israel ma a ma gbo ngɛ mumi mi, kaa bɔ nɛ tso gbliɔ ɔ.—Mat 21:43.
nwtsty foni
Nane Se Ja Wu Ko Nɛ Plɛɛko Ngɛ Mi
A hyɛ nane se ja wu ko nɛ plɛɛko ngɛ mi ɔ nɔ kɛ pee nɔ́ nɛ ngɛ foni nɛ ɔ mi ɔ. Plɛɛko ɔ kami ji sɛntimita 11.5 (intsisi 4.5). A na wu ɔ nɛ plɛɛko ngɛ mi ɔ nitsɛ be mi nɛ a ngɛ si tsuae ngɛ Yerusalem ma a yiti je ngɛ jeha 1968 ɔ mi. A kpa si nɛ a na kaa wu ɔ ngɛ zu mi kɛ je Roma bi ɔmɛ a be ɔ mi tɔɔ. Blema níhi a mi hlami nɛ ɔ ji odase nɛ tsɔɔ kaa e ma nyɛ maa ba kaa a kɛ plɛɛko kaa nihi nɛ a bu mɛ gbenɔ fɔ ɔ kɛ woɔ tso he. Eko ɔ, plɛɛko nɛ Roma ta buli ɔmɛ kɛ ka Yesu kɛ wo tso he ɔ ngɛ kaa enɛ ɔ. A na wu nɛ ɔ ngɛ tɛ daka ko nɛ a ngɔɔ gbogboehi a wuhi kɛ woɔ mi ɔ mi. Enɛ ɔ tsɔɔ kaa ke a ka nɔ ko kɛ wo tso he nɛ e gbo ɔ, a ma nyɛ ma je lɛ nɛ a ya pu.