Hwɔɔmi Mɔ INTANƐTI NƆ NITO HE
Hwɔɔmi Mɔ
INTANƐTI NƆ NITO HE
Dangme
Ɛ
  • ã
  • á
  • ɛ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ
  • ɔ́
  • í
  • ĩ
  • BAIBLO
  • WOMIHI
  • ASAFO MI KPEHI
  • mwbr25 January bf. 1-bf. 10
  • Womihi Nɛ A Tsɛ Se Ngɛ Si Himi Kɛ Sɔmɔmi Ní Tsumi Kpe ɔ He Ní Kasemi Womi ɔ Mi

Ngmami nɛ ɔ he video be amlɔ nɛ ɔ.

Wa kpa mo pɛɛ nyagba ko he je ɔ, video ɔ hí jemi.

  • Womihi Nɛ A Tsɛ Se Ngɛ Si Himi Kɛ Sɔmɔmi Ní Tsumi Kpe ɔ He Ní Kasemi Womi ɔ Mi
  • Womihi Nɛ A Tsɛ Se Ngɛ Si Himi Kɛ Sɔmɔmi Ní Kasemi Womi ɔ Mi—2025
  • Munyuyi Nyafinyafihi
  • JANUARY 13-19
  • JANUARY 20-26
  • JANUARY 27–FEBRUARY 2
  • FEBRUARY 3-9
  • FEBRUARY 10-16
  • FEBRUARY 17-23
  • FEBRUARY 24–MARCH 2
Womihi Nɛ A Tsɛ Se Ngɛ Si Himi Kɛ Sɔmɔmi Ní Kasemi Womi ɔ Mi—2025
mwbr25 January bf. 1-bf. 10

Womihi Nɛ A Tsɛ Se Ngɛ Si Himi Kɛ Sɔmɔmi Ní Tsumi Kpe ɔ He Ní Kasemi Womi ɔ Mi

© 2024 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania

JANUARY 6-12

JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | LA 127-134

Fɔli​—Nyɛɛ Ya Nɔ Nɛ Nyɛɛ Hyɛ Nyɛ Weto Ní Nɛ He Jua Wa a Nɔ Saminya

w21.08 5 ¶9

O Bua Nɛ Jɔ He Blɔ Nɛ O Ngɛ Ngɛ Yehowa Weku ɔ Mi ɔ He

9 Yehowa ha adesahi nyɛmi nɛ a kɛ fɔ bimɛ, nɛ e ha mɛ blɔ nya ní tsumi kaa a tsɔɔ a bi ɔmɛ nɛ a suɔ lɛ nɛ a sɔmɔ lɛ. Ke fɔlɔ ji mo ɔ, anɛ o bua jɔ nike ní klɛdɛɛ nɛ ɔ he lo? E ngɛ mi kaa Yehowa jɔɔ hiɔwe bɔfohi wawɛɛ mohu lɛɛ, se a be he blɔ nɛ wa ngɛ nɛ ɔ. Enɛ ɔ he ɔ, ke fɔlɔ ji mo ɔ, lɛɛ e sa nɛ o bua nɛ jɔ he blɔ nɛ o ngɛ kaa o ma tsɔse o bimɛ ɔ he. Yehowa kɛ he blɔ klɛdɛɛ wo fɔli a dɛ kaa a tsɔse a bimɛ ngɛ “Yehowa tsɔsemi kɛ e ga womi mi.” (Efe. 6:4; 5 Mose 6:5-7; La 127:3) Mawu asafo ɔ da Baiblo ɔ nɔ kɛ to níhi fuu a he blɔ nya kɛ ha fɔli konɛ a nyɛ nɛ a pee enɛ ɔ. Ní nɛ ɔmɛ ekomɛ ji womihi, videohi, lahi kɛ Intanɛti nɔ níhi. E ngɛ heii kaa wa hiɔwe Tsɛ ɔ kɛ e Bi ɔ suɔ jokuɛwi a sane wawɛɛ. (Luka 18:15-17) Ke fɔli ngɔ a hɛ kɛ fɔ Yehowa nɔ, nɛ a pee nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ a ma nyɛ kɛ hyɛ a bimɛ nɛ a he jua wa a nɔ ɔ, Yehowa bua jɔɔ wawɛɛ. Jehanɛ hu ɔ, ke fɔli pee jã a, lɔ ɔ ma nyɛ ma ha nɛ a bi ɔmɛ hu nɛ a piɛɛ Yehowa weku ɔ he kɛ ya neneene!

w19.12 27 ¶20

Fɔli​—Nyɛ Tsɔse Nyɛ Bimɛ Nɛ A Suɔ Yehowa

20 Nyɛɛ kɛ hɛ si kami nɛ tsu ní. La 127 ɔ ngɔ bimɛ kɛ to kɛ̃ɛ̃ mi bihi a he. (Kane La 127:4.) Kaa bɔ nɛ e slo kɛ̃ɛ̃ mi bi fɛɛ kɛ̃ɛ̃ mi bi kɛ e klemi kɛ níhi nɛ a kɛ pee ɔ, jã nɔuu kɛ̃ nɛ jokuɛ fɛɛ jokuɛ je ekpa. Enɛ ɔ he ɔ, e sa nɛ fɔli nɛ a le bɔ nɛ a ma tsɔse a bimɛ ɔmɛ a ti nɔ fɛɛ nɔ ha. Fɔli komɛ nɛ a ngɛ wa be nɛ ɔ mi Israel nɛ a nyɛ nɛ a tsɔse a bimɛ enyɔ nɛ a ngɛ Yehowa sɔmɔe ɔ tsɔɔ nɔ́ nɛ ye bua mɛ. A de ke, “Waa kɛ wa bimɛ ɔmɛ kaseɔ Baiblo ɔ ngɛ be ekpaekpa mi.” Se weku yi fɛɛ weku yi maa hyɛ nɔ́ nɛ maa ye bua e bimɛ ɔmɛ

Ngmami ɔ Mi Junehi

it-1 543

Tsohi Nɛ Baiblo ɔ Tu A He Munyu

La polɔ ɔ ngɔ nihi nɛ a yeɔ Yehowa gbeye ɔ kɛ to oliv tso he ní komɛ a he benɛ e de ke: “O bimɛ ɔmɛ maa bɔle o we okplɔɔ ɔ kaa oliv tso nɛ tsɛ̃” ɔ. (La 128:1-3) Behi fuu ɔ, ke a po oliv tsohi nɛ́ a wa a kɔnihi ɔ, lɔ ɔmɛ ji nɔ́ nɛ a duɔ konɛ a kpale ná oliv tso ehehi. Jehanɛ hu ɔ, oliv tso kɔnihi tsɛ̃ɔ kɛ jeɔ oliv tsohi nɛ a wa a poku ɔmɛ a he, enɛ ɔ haa nɛ a náa oliv tso ehehi nɛ́ a maa wa ba pee oliv tso nguahi. Kaa bɔ nɛ tso kɔni nɛ ɔmɛ nɛ a tsɛ̃ ngɛ poku ɔmɛ a he ɔ ngɛ ɔ, jã nɔuu nɛ bimɛ maa bɔle a tsɛ, nɛ a ti nɔ fɛɛ nɔ maa ye bua kɛ ha nɛ bua jɔmi nɛ hi weku ɔ mi.

JANUARY 13-19

JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | LA 135-137

“Wa Nyɔmtsɛ ɔ Kle Pe Mawu Kpahi Tsuo”

it-2 661 ¶4-5

He Wami, He Wami Ní Tsumihi

He wami nɛ Mawu kɛ kudɔɔ adebɔ níhi ɔ sa kadimi. E da blɔ kaa Yehowa maa ngɔ he wami nɛ e ngɛ ɔ kɛ kudɔ adebɔ níhi ngɛ blɔ nɛ sa kadimi nɛ e kɛ e biɛ ɔ ngɛ tsakpa a nɔ, kɛ tsɔɔ kaa lɛ ji anɔkuale Mawu ɔ nɛ. (La 135:5, 6) Pu ɔ, nyɔhiɔ ɔ, si bɔlemi dodoe ɔmɛ kɛ dodoehi tsuɔ ní kaa bɔ nɛ a to a he blɔ nya a, nɛ kɔɔhiɔ mi si fɔfɔɛ hu tsakeɔ ngɛ zugba a nɔ (enɛ ɔ haa nɛ kɔɔhiɔ fiaa, hiɔmi nɛɔ, nɛ ní kpahi yaa nɔ ngɛ zugba a nɔ). Ní nɛ ɔmɛ tsuo tsuɔ ní ngɛ mlaahi nɛ kudɔɔ mɛ ɔ nya. Jehanɛ hu ɔ, baalɛhi teɔ kɛ beɔ ngɛ kuu nguahi a mi, nɛ lohwe pɛlitsɛmɛ hiaa blɔ kɛ yaa he kpa. Akɛnɛ adebɔ ní nɛ ɔmɛ nyɛɛɔ ngɛ mlaahi nɛ kudɔɔ mɛ ɔ nya he je ɔ, adebɔ ní nɛ ɔmɛ kɛ ní kpahi nɛ yaa nɔ ngɛ zugba a nɔ ɔ be nyɛe ma tsɔ Mawu biɛ ɔ he ke si temi kɛ womi ba nɛ lakpa jami mi ní peepeehi hu ngɛ nɔ yae.

Se kɛ̃ ɔ, Yehowa Mawu ma nyɛ maa ngɔ adebɔ níhi, kɛ adebɔ mi he wamihi kɛ tsu e yi mi tomi pɔtɛɛ ko he ní konɛ e kɛ ha nɛ a ye Mawu nɛ́ e ji ɔ he odase. E ma nyɛ maa ngɔ mɛ kɛ tsu ní ngɛ be pɔtɛɛ ko nɛ e to kaa e kɛ mɛ ma tsu ní ɔ mi, ke pi jã nɛ adebɔ ní nɛ ɔmɛ tsuɔ ní daa po. Ke si fɔfɔɛ komɛ kaa hiɔmi nɛ́ e nɛ́ be kɛkɛɛ, kɛ hiɔmi nɛ e nɛɛ wawɛɛ, aloo kɔɔhiɔ mi tsakemihi kaa jã ba ngɛ a be mi aloo ngɛ be nɛ́ nihi hyɛɔ blɔ kaa a maa ba a mi po ɔ, ke Yehowa lɛ e ha nɛ a ba konɛ e kɛ ha nɛ gbami ko nɛ ba mi ɔ, lɛɛ a bami ɔ ngɛ slɔɔto nɛ e sa kadimi. (Kɛ to 1Ma 17:1; 18:1, 2, 41-45 ɔ he.) Se ngɛ si fɔfɔɛhi fuu a mi ɔ, bɔ nɛ ní nɛ ɔmɛ baa ha a ngɛ nyakpɛ. Nɔ́ nɛ haa nɛ e baa lɛ jã ji kaa eko ɔ, nɔ́ nɛ ba a nya wa wawɛɛ (2Mo 9:24) aloo akɛnɛ e ba ngɛ blɔ nɛ e pɔɛ bami nɔ ɔ he je, aloo eko ɔ, e ba ngɛ blɔ nɛ nihi nɛ́ eko hyɛ ɔ nɔ aloo be mi nɛ e kɛ ba a, pi jamɛ a be ɔ mi nɛ e sa kaa e kɛ ba.​—2Mo 34:10; 1Sa 12:16-18.

w21.11 6 ¶16

Kɛ O Naa Yehowa Suɔmi Nɛ Se Pui ɔ Ha Kɛɛ?

16 Ke wa he ye kaa Yehowa ji wa Wesa he ɔ, wa tsui nɔɔ wa mi. Se be komɛ ɔ, wa kɔni mi ma nyɛ ma jɔ̃ nɛ wa be nyɛe maa pee he nɔ́ ko. Ngɛ behi kaa jã a mi ɔ, mɛni Yehowa maa pee ha wɔ? (Kane La 136:23.) E maa ngɔ e nine kɛ wo wa sisi, nɛ e ma wo wa nɔ blɛuu kɛ da si ekohu. (La 28:9; 94:18) Bɔ nɛ wa náa he se ha: Wa le kaa wa ma nyɛ maa ngɔ wa hɛ kɛ fɔ Yehowa nɔ be fɛɛ be. Enɛ ɔ yeɔ bua wɔ ngɛ blɔhi enyɔ a nɔ. Kekleekle ɔ, he fɛɛ he nɛ wa ngɛ ɔ, wa ma nyɛ maa sa we ngɛ Yehowa ngɔ. Enyɔne ɔ, wa hiɔwe Tsɛ nɛ ngɛ suɔmi ɔ susuɔ wa he wawɛɛ nitsɛ.

Ngmami ɔ Mi Junehi

it-1 1248

Yah

Behi fuu ɔ, a kɛ munyungu nɛ ji Yah tsuɔ ní ngɛ yi jemi lahi kɛ sɔlemi nɛ Mawu we bi kɛ hɛdɔ sɔle ɔ mi, nɛ munyu nɛ ɔ jeɔ kpo wawɛɛ ke nɔ́ nɛ a ngɛ he munyu tue ɔ kɔɔ nyami nɛ a ngɛ nyae ngɛ kunimi ko nɛ a ye loo kpɔmi nɛ a kpɔ̃ mɛ ɔ he je, aloo ke a ngɛ he wami nɛ Mawu kɛ tsu nɔ́ ko he ní ɔ he odase yee. Munyungu nɛ ɔ nɛ a kɛ tsu ní ngɛ blɔ klɛdɛɛ nɛ ɔ nɔ ɔ he nɔ hyɛmi níhi fuu ngɛ. Munyu nɛ ji “Nyɛ je Yah yi!” (Haleluyah) ji yi jemi munyu nɛ a kɛ jeɔ Mawu yi, nɛ ngɛ La womi ɔ mi ɔ, kekleekle nɔ́ ɔ je kpo ngɛ La 104:35. Ngɛ La womi ɔ mi he kpahi ɔ, a kɛ tsu ní kɛ je jamɛ la a mi munyu ɔmɛ a sisi (La 111, 112), be komɛ hu e jeɔ kpo ngɛ la a mi kuku ɔmɛ a mi (135:3), be komɛ hu e jeɔ kpo ngɛ la a nyagbe (La 104, 105, 115-117), se behi fuu ɔ, e jeɔ kpo ngɛ la womi ɔ ekomɛ a sisije kɛ a nyagbe tsuo (La 106, 113, 135, 146-150). Ngɛ Kpo Jemi womi ɔ mi ɔ, adebɔ níhi nɛ a ngɛ hiɔwe ɔ kɛ munyu nɛ ji, “Nyɛ je Yah yi!” ɔ tsu ní si abɔ ngɛ yi jemi munyuhi nɛ a kɛ je Yehowa yi ɔ mi.​—Kpj 19:1-6.

Baiblo ɔ mi he kpahi nɛ a kɛ “Yah” tsu ní ngɛ ɔ hu tsɔɔ Yehowa hɛ mi nyami nɛ a wo ngɛ lahi kɛ pɛɛ kpami sɔlemihi a mi. Mose po la ko nɛ kɔɔ kpɔmi nɛ Yehowa kpɔ̃ mɛ ɔ he. (2Mo 15:2) Ngɛ ní nɛmɛ nɛ Yesaya ngma a mi ɔ, e kɛ munyungu enyɔ nɛ ji, “Yah Yehowa” a tsu ní, nɛ enɛ ɔ tsɔɔ munyu nɔ mi mami. (Yes 12:2; 26:4) Ngɛ asilɛ ko nɛ Hezekia po kɛ je Yehowa yi benɛ e tsa lɛ ngɛ nyakpɛ blɔ nɔ be mi nɛ e piɛ bɔɔ nɛ e ko gbo ɔ mi ɔ, e tĩ Yah a mi si abɔ kɛ tsɔɔ bɔ nɛ e nu he ha. (Yes 38:9, 11) Ngmami ɔ tsɔɔ slɔɔto nɛ ngɛ nihi nɛ a gbo nɛ a be nyɛe ma je Yah yi kɛ nihi nɛ a ngɛ wami mi nɛ a fia a pɛɛ si kaa a ma je e yi ɔ a kpɛti. (La 115:17, 18; 118:17-19) Se kɛ̃ ɔ, la womi ɔ mi he kpahi tu sɔlemi nɛ a sɔle kɛ je hɛsa kpo ngɛ kpɔmi nɛ Yehowa kpɔ̃ e we bi, a he piɛ nɛ e po, kɛ tsɔsemi nɛ e kɛ ha mɛ ɔ he munyu.​—La 94:12; 118:5, 14.

JANUARY 20-26

JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | LA 138-139

Ko Ha Nɛ Gbeye Yemi Nɛ Tsi O Nya

w19.01 10 ¶10

Mo Je Yehowa Yi Ngɛ Asafo ɔ Mi

10 Ke o suɔ nɛ o wo o nine nɔ konɛ o ha sane heto ɔ, anɛ o mi mi sãa mo, loo o nuɔ he kaa o nine ɔ mi jiɔ lo? Ke e peeɔ mo jã a, lɛɛ koo hao tsɔ, ejakaa tsa pi mo pɛ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, ke wa ti nihi fuu ngɛ sane heto hae ɔ, wa yeɔ gbeye bɔɔ. Se loko o ma nyɛ maa ye gbeye yemi nɛ ɔ nɔ ɔ, ja o le nɔ́ nɛ haa nɛ o yeɔ gbeye ɔ. Anɛ o yeɔ gbeye kaa o hɛ maa je heto nɛ o yaa ha a nɔ aloo o ma ha heto nɛ dɛ lo? Anɛ e peeɔ mo kaa o heto ɔ be kpakpa pee kaa ni kpahi a nɔ́ ɔ lo? Ke e pee ɔ mo jã a, lɛɛ lɔ ɔ tsɔɔ kaa o baa o he si nɛ o naa ni kpahi kaa a nɔ kuɔ pe mo. Yehowa suɔ nihi nɛ a ngɛ he si bami. (La 138:6; Filip. 2:3) Se kɛ̃ ɔ, Yehowa suɔ nɛ o je e yi nɛ o wo o nyɛmimɛ ɔmɛ he wami ngɛ kpehi a sisi. (1 Tɛs. 5:11) Yehowa suɔ mo, nɛ e maa wo mo he wami konɛ o ko ye gbeye.

w23.04 21 ¶7

Nyɛɛ Wo Nyɛ Sibi He Wami Ngɛ Asafo Mi Kpehi A Sisi

7 O ma nyɛ maa hyɛ ga womi kpahi nɛ je kpo ngɛ Hwɔɔmi Mɔ ɔmɛ a mi ɔ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, mo dla o he saminya. (Abɛ 21:5) Ke o dla o he saminya a, e ma ha nɛ o be gbeye yee kaa o ma wo o nine nɔ nɛ o ha sane heto. Jehanɛ hu ɔ, ha nɛ o heto ɔ nɛ pee kpiti. (Abɛ 15:23; 17:27) Ke o heto ɔ ngɛ kpiti ɔ, o be gbeye yee tsɔ. Ke o ha nɛ o heto ɔ pee kpiti ɔ, e maa ye bua o nyɛmimɛ ɔmɛ konɛ a nu sisi mla mohu pe nɛ o maa tu níhi fuu a he munyu. Ke o ngɔ mo nitsɛ o munyu kɛ ha sane heto kpiti ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa o dla o he saminya nɛ o nu ní kasemi ɔ sisi.

Ngmami ɔ Mi Junehi

it-1 862 ¶4

Tɔmi Kɛ Kemi

Tɔmi nɛ ni kpahi tɔ̃ɔ wa nɔ nɛ waa kɛ maa ke mɛ ɔ ji nɔ́ nɛ a hyɛɔ blɔ kaa Kristofohi nɛ a pee. Nɛ e sa nɛ waa pee jã ke a tɔ̃ wa nɔ si abɔ po. (Luk 17:3, 4; Efe 4:32; Kol 3:13) Nihi nɛ a kɛ ni kpahi a tɔmi ki mɛ ɔ, Mawu kɛ mɛ hu a tɔmi be mɛ kee. (Mat 6:14, 15) Se ke nɔ ko pee yayami nɛ hɛdɔ ngɛ he nɛ lɔ ɔ ha nɛ a fiee “nɔmlɔ yayami” nɛ ɔ kɛ je Kristofohi asafo ɔ mi po ɔ, ngɛ be nɛ sa mi ɔ, a kɛ nɔ ɔ tɔmi ma nyɛ maa ke lɛ ke e tsake e tsui niinɛ. Ngɛ jamɛ a be ɔ mi ɔ, nihi tsuo ngɛ asafo ɔ mi ɔ ma nyɛ ma je suɔmi kpo kɛ tsɔɔ lɛ. (1Ko 5:13; 2Ko 2:6-11) Se kɛ̃ ɔ, Mawu hyɛ we Kristofohi blɔ kaa á ngɔ nihi nɛ a jeɔ blɔ peeɔ yayami nɛ hɛdɔ ngɛ he nɛ a tsakee we a tsui ɔ a tɔmi kɛ ke mɛ. Nihi kaa jã ba peeɔ Mawu he nyɛli.​—Heb 10:26-31; La 139:21, 22.

JANUARY 27–FEBRUARY 2

JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | LA 140-143

Moo Pee Níhi Nɛ Kɛ Sɔlemi Nɛ O Sɔleɔ Ha Yehowa a Nɛ Kɔ

w22.02 12 ¶13-14

‘Moo Bu Munyuhi Nɛ Ní Leli Tuɔ ɔ Tue’

13 Moo na ga womi kaa blɔ nɛ Mawu gu nɔ kɛ ngɛ suɔmi kpo jee kɛ ngɛ mo tsɔɔe. Yehowa suɔ nɛ e hi ha wɔ. (Abɛ 4:20-22) Ke e gu e Munyu ɔ, Baiblo kasemi womi aloo Kristofo no ko nɛ e nane pi si ɔ nɔ kɛ wo wɔ ga a, lɔ ɔ tsɔɔ kaa e ngɛ suɔmi kpo jee kɛ ngɛ wɔ tsɔɔe. Hebri Bi 12:9, 10 tsɔɔ kaa “e peeɔ jã konɛ e hi kɛ ha wɔ.”

14 Ngɔɔ o juɛmi kɛ ma ga womi ɔ nɔ se pi blɔ nɔ nɛ a gu kɛ wo mo ga a. Be komɛ ɔ, blɔ nɔ nɛ a gu kɛ wo wɔ ga a ma nyɛ ma ha nɛ wa bua be ga womi ɔ he jɔe. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, ke nɔ ko maa wo nɔ ko ga a, e sa nɛ e bɔ mɔde nɛ e ha nɛ ga womi ɔ nɔ kplɛɛmi nɛ ko ye ha nɔ nɛ e ngɛ lɛ ga a woe ɔ. (Gal. 6:1) Ke wɔ nɛ a ngɛ ga woe nɛ wa susu kaa nɔ nɛ ngɛ wɔ ga a woe ɔ ko nyɛ ko gu blɔ kpa ko nɔ kɛ pee jã po ɔ, e sa nɛ waa ngɔ wa juɛmi kɛ ma ga womi ɔ nitsɛ nɔ. Wa ma nyɛ ma bi wa he ke: ‘Ke ye bua jɔɛ blɔ nɔ nɛ nɔ ɔ gu kɛ wo mi ga a he po ɔ, anɛ nɔ́ ko ngɛ nɛ ma nyɛ ma kase ngɛ ga womi ɔ mi lo? Anɛ ma nyɛ ma je ye juɛmi ngɛ nɔ nɛ ngɛ mi ga a woe ɔ e fã tɔmihi a nɔ nɛ ma kase nɔ́ ko kɛ je ga womi ɔ mi lo?’ Ke a wo wɔ ga a, níle ngɛ mi kaa wa maa hyɛ nɔ́ nɛ wa ma nyɛ maa kase ngɛ mi nɛ wa kɛ tsu ní.​—Abɛ 15:31.

w10 3/15 32 ¶4

Ha O ‘Tsui Mi Nɛ Tsɔ’ Ngɛ Behi Nɛ A Mi Wa Nɛ ɔ Mi

Nɔ nyɛmi nɛ si temi kɛ woli kɛ baa wa nɔ, sika he nyagba, kɛ hiɔhi nɛ a nya wa a ha nɛ Mawu sɔmɔli komɛ hao. Nɛ ngɛ be komɛ a mi ɔ, a yeɔ tsui wawɛɛ. Matsɛ David hu kɛ si fɔfɔɛ kaa jã kpe hyɛ. E de ke: “Ye mumi nya ngɛ tae; ye tsui nui nɔ́ he ngɛ ye mi.” (La 143:4) Mɛni ye bua lɛ nɛ e nyɛ da si fɔfɔɛ kaa jã nya? David kai bɔ nɛ Yehowa kɛ e sɔmɔli ye ha kɛ blɔ nɔ nɛ e gu kɛ kpɔ̃ lɛ David ɔ. E pue e yi mi tɛ ngɛ nɔ́ nɛ Yehowa pee ngɛ e biɛ ngua a he ɔ he. David ya nɔ nɛ e susu Mawu ní tsumi ɔmɛ a he. (La 143:5) Jã nɔuu kɛ̃ nɛ ke wa pue wa yi mi tɛ ngɛ wa Bɔlɔ ɔ he, níhi nɛ e pee ha wɔ kɛ níhi nɛ e ngɛ pee ha wɔ ɔ he ɔ, lɔ ɔ maa ye bua wɔ ke waa kɛ kahi ngɛ kpee po.

w15 3/15 32 ¶2

O Kɛ Nɔ Ko Nɛ “Le Nyɔmtsɛ ɔ” Pɛ Nɛ Sɛ Gba Si Himi Mi​—Anɛ Loloolo ɔ, Nile Ngɛ Mi Lo?

Be komɛ ɔ, eko ɔ, o maa pee o ní kaa bɔ nɛ David pee e ní ɔ. David de ke: ‘Yehowa, he mi nɔ esɔ koo! Ye hɛ kɛ nɔ fɔmi tsuo miɔ nɛ e ta. Koo ngɔ o he kɛ laa mi.’ (La 143:5-7, 10) O kɔni mi nɛ ko jɔ̃. Moo hyɛ Yehowa blɔ konɛ e tsɔɔ mo nɔ́ nɛ e suɔ kaa o pee. Moo bu Yehowa tue konɛ o kane Baiblo ɔ, nɛ o pue o yi mi tɛ ngɛ níhi nɛ o kaneɔ ɔ a he. Enɛ ɔ maa ye bua mo nɛ o maa le níhi nɛ Yehowa ngɛ hlae kaa o pee, kɛ bɔ nɛ e ye bua e sɔmɔli nɛ a hi si blema a ha. Ke o buɔ Yehowa tue ɔ, lɔ ɔ ma ha nɛ o ma ná kã kɛ ye e mlaa amɛ a nɔ.

Ngmami ɔ Mi Junehi

it-2 1151

Duɔ

Ke A Kɛ Tsu Ní Ngɛ Okadi Peemi Blɔ Nɔ. Lakpa, kɛ he guɛ gbemi munyuhi nɛ yiwutsotsɛmɛ tuɔ ɔ ma nyɛ ma puɛ nɔ nɛ a tu e he munyu ɔ biɛ, nɛ a kɛ bɔ nɛ a munyu ɔmɛ yeɔ nɔ awi ha a to bɔ nɛ sinɔ duɔ ma nyɛ maa gbe nɔ ha a he. (La 58:3, 4) A de ngɛ nɔ he guɛ gbeli a he ke, “Sinɔ duɔtsɛmɛ a duɔ ngɛ a nya mi” kaa bɔ nɛ sinɔ duɔtsɛ duɔ hiɔ e nya mi kɛ e yiti lungu ɔmɛ a kpɛ ɔ. (La 140:3; Roma Bi 3:13) Adesa lilɛ nɛ a kɛ tsuɔ ní kɛ gbeɔ nɔ he guɛ, aloo a kɛ tuɔ munyu nɛ sɛ ngɛ nɔ he, aloo a kɛ tsɔɔ lakpa tsɔɔmihi, aloo a kɛ tuɔ munyu yayami kpahi kaa enɛ ɔmɛ ɔ, ba peeɔ lilɛ “nɛ gbenɔ duɔ hyi lɛ tɔ.”​—Yak 3:8.

FEBRUARY 3-9

JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | LA 144-146

“Nihi Nɛ A Mawu Ji Yehowa a Ngɛ Bua Jɔmi!”

w18.04 32 ¶3-4

Sane Bimihi Nɛ Je Ní Kaneli a Ngɔ

2. Sisi tsɔɔmi ehe ɔ ha nɛ munyuhi nɛ ngɛ La nɛ ɔ mi ɔ mi tɛ̃. Munyungu nɛ ji “kɛkɛ ɔ” nɛ́ a kɛ tsu ní ngɛ kuku 12 ɔ mi ɔ tsɔɔ kaa jɔɔmihi nɛ ngɛ kuku 12 kɛ ya si kuku 14 ɔ mi ɔ kɔɔ dali ɔmɛ a he. Mɛ ji nihi nɛ a ngɛ bie nɛ a ‘kpɔ mɛ’ kɛ je yiwutsotsɛmɛ nɛ a tu a he munyu ngɛ kuku 11 ɔ mi ɔ a dɛ ɔ nɛ. Tsakemi nɛ ɔ sa kuku 15 ɔ hu he. Amlɔ nɛ ɔ, sisi numi ngɛ munyungu nɛ ji “bua jɔmi” nɛ a kɛ tsu ní si enyɔ ngɛ lejɛ ɔ he, ejakaa e kɔɔ dali ɔmɛ a he. Enɛ ɔ he ɔ, dali nɛ ɔmɛ nɔuu nɛ a ma ná bua jɔmi nɛ a wo ta ngɛ kuku 15 ɔ mi ɔ nɛ, nɛ mɛ ji “nihi nɛ Yehowa ji a Mawu” ɔ nɛ. Wa hɛ hu nɛ ko je nɔ kaa ngɛ blema Hebri ngmami ɔ mi ɔ, a kɛ okadihi kaa ayaade (“) kɛ adeta (“) kɛ okadi kpahi tsu we ní. Enɛ ɔ he ɔ, e biɔ nɛ gbi sisi tsɔɔli nɛ a nu nɔ́ tutuutu nɛ ngmami ɔ ngɛ dee ɔ sisi, á le bɔ nɛ a ngmaa Hebri asilɛhi ha, oti nɛ ngmami ɔ ngɛ he munyu tue kɛ bɔ nɛ e kɔɔ ngmami kpahi nɛ ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ a he ha.

3. Sisi tsɔɔmi ehe ɔ kɛ ngmami kpahi nɛ tsɔɔ jɔɔmihi nɛ Mawu we bi nɛ a yeɔ lɛ anɔkuale ɔ ma ná hwɔɔ se ɔ kɔ. Tsakemi nɛ a pee ngɛ munyungu nɛ ji asher a he ɔ ha nɛ amlɔ nɛ ɔ, la nɛ ɔ mi munyu ɔmɛ jeɔ David hɛ nɔ kami ɔ kpo. David hɛ nɔ kami ji kaa Mawu ma kpɔ̃ Israel bi ɔmɛ kɛ je a he nyɛli a dɛ mi, e maa jɔɔ mɛ, nɛ e ma ha nɛ a ná bua jɔmi kɛ kplɔkɔtɔ. (3 Mose 26:9, 10; 5 Mose 7:13; La 128:1-6) Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, 5 Mose 28:4 ɔ de ke: “Nyɛ ma fɔ bimɛ babauu; nyɛ zugba a maa ba ní, nɛ nyɛ we mi lohwehi, nɛ ji nyɛ na amɛ, kɛ nyɛ to ɔmɛ hu maa bɔ.” Ngɛ David bi Solomon nɔ yemi ɔ sisi ɔ, Israel ma a ná tue mi jɔmi kɛ kplɔkɔtɔ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, ní komɛ nɛ ya nɔ ngɛ Solomon nɔ yemi sisi ɔ tsɔɔ níhi nɛ maa ya nɔ ngɛ Mesia a nɔ yemi ɔ sisi.​—1 Ma. 4:20, 21; La 72:1-20.

w22.10 28 ¶16-17

Yaa Nɔ Nɛ O Hɛɛ O Hɛ Kɛ Nɔ Fɔmi ɔ Mi Wawɛɛ

16 Neneene wami he hɛ kɛ nɔ fɔmi nɛ wa ngɛ ɔ ji nike ní nɛ se be nɛ je Mawu ngɔ. Wa ngɛ si himi kpakpa nɛ ɔ blɔ hyɛe wawɛɛ nitsɛ, nɛ wa ngɛ nɔ mi mami kaa e maa ba mi. Wa hɛ kɛ nɔ fɔmi ɔ ngɛ kaa osɛkɛ. E yeɔ bua wɔ nɛ wa nyɛɔ daa kahi, yi mi wami kɛ gbenɔ po nya. E ngɛ kaa dade pɛɛ. E poɔ wa susumihi a he piɛ, nɛ e yeɔ bua wɔ nɛ wa kuaa susumihi nɛ dɛ, nɛ wa susuɔ níhi nɛ a da he. Hɛ kɛ nɔ fɔmi nɛ ɔ nɛ Baiblo ɔ tu he munyu ɔ yeɔ bua wɔ nɛ wa leɔ Mawu saminya, nɛ e haa nɛ wa naa kaa e suɔ wɔ wawɛɛ nitsɛ. Ke wa ha nɛ wa hɛ kɛ nɔ fɔmi ɔ mi wa a, wa náa he se wawɛɛ nitsɛ.

17 Ngɛ sɛ womi nɛ bɔfo Paulo ngma kɛ ya ha Roma bi ɔmɛ ɔ mi ɔ, e wo mɛ he wami kaa a “nya ngɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi ɔ mi.” (Rom. 12:12) Paulo ma nyɛ ma nya, ejakaa e ngɛ nɔ mi mami kaa ke e ya nɔ nɛ e ye anɔkuale ɔ, e ma ná neneene wami ngɛ hiɔwe. Wɔ hu wa ma nyɛ ma nya ngɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi ɔ mi, ejakaa wa ngɛ nɔ mi mami kaa Yehowa maa ye e si womihi a nɔ. La polɔ ɔ ngma ke, ‘Nɔ nɛ e ngɔɔ e hɛ kɛ fɔɔ Yehowa e Mawu ɔ nɔ ɔ, a gbaa lɛ. Yehowa yeɔ e siwo nɔ daa.’​—La 146:5, 6.

w18.01 26 ¶19-20

Mɛni Suɔmi Lɛ Haa Nɔ Bua Jɔmi Nitsɛnitsɛ?

19 Satan je ɔ nɛ́ ha nɛ adesahi ngɛ nɔ́ nae maa pee jeha 6,000 ji nɛ ɔ ma nyagbe. Nimli nɛ a suɔ mɛ pɛ a he, kɛ nimli nɛ a suɔ sika kɛ hɛja jemi sɔuu lɛ a ngɛ je ɔ mi. A bɔɔ mɔde kaa a nine maa su níhi nɛ a ngɛ hlae ɔ nɔ kokooko, nɛ lɔ ɔ he hia mɛ pe nɔ́ fɛɛ nɔ́ ngɛ a si himi mi. Nimli kaa jã a be bua jɔmi nitsɛnitsɛ náe gblee ngɛ a si himi mi. Se kaa bɔ nɛ la polɔ ɔ de ɔ, ‘Nɔ nɛ Yakɔb Mawu ɔ ji e he piɛɛlɔ, nɛ e ngɔɔ e hɛ kɛ fɔɔ Yehowa e Mawu ɔ nɔ ɔ, e ngɛ bua jɔmi.’​—La 146:5.

20 Mawu we bi suɔ Yehowa wawɛɛ, nɛ daa jeha a, ni hehi ba piɛɛɔ a he, nɛ mɛ hu a náa suɔmi kɛ haa Yehowa. Enɛ ɔ tsɔɔ kaa Mawu Matsɛ Yemi ɔ ngɛ nɔ yee, nɛ e be kɛe nɛ e maa ngɔ jɔɔmihi nɛ wa nɛ́ eko hyɛ kɛ ba zugba a nɔ. Ke wa pee Mawu suɔmi nya ní ɔ, lɔ ɔ haa nɛ Mawu Ope ɔ bua jɔɔ wawɛɛ nɛ wɔ hu wa náa bua jɔmi nitsɛnitsɛ. Nihi nɛ a suɔ Yehowa a ma ná bua jɔmi kɛ ya neneene! Ngɛ munyu nɛ nyɛɛ se ɔ mi ɔ, wa ma susu su yaya komɛ nɛ nihi nɛ a foɔ mɛ pɛ a nɔ́ mi ɔ jeɔ kpo ɔ he. Jehanɛ hu ɔ, waa kɛ jamɛ a su ɔmɛ maa to su kpakpahi nɛ Yehowa sɔmɔli jeɔ kpo ɔ he.

Ngmami ɔ Mi Junehi

it-1 111 ¶9

Lohwehi

Baiblo ɔ tsɔɔ kaa e sa nɛ waa kɛ lohwehi nɛ hi si ngɛ mi mi jɔmi mi. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Yehowa de ngɛ lɛ nitsɛ e he ke, lɛ ji nɔ nɛ jeɔ suɔmi mi nɛ e haa mɛ wami nɛ e hyɛɛ a nɔ. (Abɛ 12:10; La 145:15, 16) Mose Mlaa a kɛ fami ha kaa e sa nɛ a hyɛ we mi lohwehi a nɔ saminya. Ke nɔ ko na we mi lohwe ko nɛ e laa a, e kpaka lɛ kɛ ya ha nɔtsɛ ɔ; ke e tlɔ zugba kɛ e se mi tlomi ɔ, e sa nɛ e ye bua kɛ wo lohwe ɔ nɔ. (2Mo 23:4, 5) Ke a kɛ mɛ ngɛ ní tsue ɔ, e sa nɛ a kɛ mɛ nɛ ye ngɛ mi mi jɔmi mi. (5Mo 22:10; 25:4) Kaa bɔ nɛ nimli jɔɔ a he ngɛ Hejɔɔmi ligbi ɔ nɔ ɔ, e sa nɛ mɛ hu a ná Hejɔɔmi ligbi ɔ he se. (2Mo 20:10; 23:12; 5Mo 5:14) E sa nɛ a kudɔ lohwehi nɛ a plaa nɔ ɔ, aloo a gbe mɛ. (1Mo 9:5; 2Mo 21:28, 29) Mlaa a ha we he blɔ kaa lohwehi nɛ a kuɔ lohwe kpahi nɛ pi a henɔ.​—3Mo 19:19.

FEBRUARY 10-16

JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | LA 147-150

Wa Ngɛ Yi Mi Tomihi Fuu A He Je Nɛ E Sa Nɛ Wa Je Yah Yi

w17.07 18 ¶5-6

‘Nyɛ Je Yah Yi!’​—Mɛni He Je?

5Yehowa wo Israel ma mluku ɔ tsuo a bua. Se pi lɔ ɔ kɛkɛ, e wo ni kakaakahi hu a bua. Jã nɛ e ji mwɔnɛ ɔ. La polɔ ɔ de ngɛ Mawu he ke: “Ni nɛmɛ nɛ a tsui ku ɔ, e ngɛ mɛ tsae, nɛ e ngɛ a pa amɛ a nɔ fie.” (La 147:3) Niinɛ, Yehowa susuɔ nihi nɛ a be nɔmlɔ tso mi he wami aloo a hao ɔ a he. Mwɔnɛ ɔ, Yehowa pee klaalo kaa e maa wo wa bua, nɛ́ e wo wɔ he wami. (La 34:18; Yes. 57:15) E haa wɔ juɛmi kɛ he wami nɛ waa kɛ ma nyɛ maa da haomihi tsuo nɛ waa kɛ kpeɔ ɔ a nya.​—Yak. 1:5.

6Jehanɛ ɔ, la polɔ ɔ ngɔ e juɛmi kɛ ya níhi nɛ ngɛ hiɔwe ɔ a nɔ, nɛ e tsɔɔ kaa Yehowa “le dodoe ɔmɛ tsuo a yibɔ, nɛ e kɛ a biɛhi tsɛɔ mɛ kakaaka.” (La 147:4) Mɛni he je nɛ si kake too ɔ, e ngɛ kaa nɔ́ nɛ la polɔ ɔ ngɔ e juɛmi kɛ ma níhi nɛ ngɛ hiɔwe ɔ a nɔ ɔ? Mo susu enɛ ɔ he nɛ o hyɛ: La polɔ ɔ na dodoe ɔmɛ kɛ e hɛ ngmɛ, se e li a yibɔ tutuutu. Kɛ ba si amlɔ nɛ ɔ, dodoehi abɔ nɛ a na a ya hɛ mi wawɛɛ. Ni komɛ susu kaa dodoe ayɔ akpehi abɔ lɛ ngɛ dodoehi a kuu nɛ a tsɛɛ ke Milky Way ɔ pɛ mi. Nɛ dodoehi a kuuhi maa pee ayɔ akpeakpehi abɔ lɛ ngɛ hiɔwe! Ngɛ anɔkuale mi ɔ, adesa ko be nyɛe maa le dodoehi a yibɔ! Se Bɔlɔ ɔ wo dodoe ɔmɛ tsuo biɛ. Enɛ ɔ tsɔɔ kaa Yehowa le dodoe fɛɛ dodoe kɛ bɔ nɛ e ngɛ ha. (1 Kor. 15:41) Lɛɛ adesahi nɛ e bɔ nɛ a ngɛ zugba a nɔ ɔ hu nɛɛ? Mawu, Nɔ nɛ le he nɛ dodoe fɛɛ dodoe ngɛ ngɛ be pɔtɛɛ ko mi ɔ le mo hulɔ. E le he nɛ o ngɛ, bɔ nɛ o nuɔ he ha, kɛ nɔ́ tutuutu nɛ o hia ngɛ be pɔtɛɛ ko mi!

w17.07 18 ¶7

‘Nyɛ Je Yah Yi!’​—Mɛni He Je?

7Yehowa susuɔ o he kaa nɔ kake, se pi lɔ ɔ kɛkɛ, e ngɛ he wami nɛ e kɛ maa ye bua mo konɛ o da nyagbahi nɛ o kɛ kpeɔ ɔ a nya hulɔ, nɛ e nuɔ he ha mo. (Kane La 147:5.) Eko ɔ, o ma susu kaa o haomi ɔmɛ kle tsɔ, nɛ o tlomi ɔmɛ jɔɔ pe mo. Mawu le o gbɔjɔmihi, nɛ ‘e le kaa zu kɛkɛ ji mo.’ (La 103:14) Akɛnɛ wa yi mluku he je ɔ, wa ma nyɛ ma tɔ̃ tɔmi kake si abɔ. Ke wa kai be ko nɛ wa nya tla, wa ná akɔnɔ yayahi, aloo wa hɛ kɔ̃ nɔ ko nɔ́ ko nɔ ɔ, hyɛ bɔ nɛ wa haoɔ ha! Yehowa kɛ si fɔfɔɛ kaa jã a kpi, se kɛ̃ ɔ, bɔ nɛ e nu wɔ sisi ha a, nɔ ko nɔ ko juɛmi kpi he!​—Yes. 40:28.

w17.07 21 ¶18

‘Nyɛ Je Yah Yi!’​—Mɛni He Je?

18 La polɔ ɔ le kaa Mawu dloo e we bi nɛ a hi si blema a wawɛɛ nitsɛ. Mɛ pɛ ji ma nɛ Mawu ha mɛ e “mlaa” a. (Kane La 147:19, 20.) Mwɔnɛ ɔ, e ji he blɔ ngua nɛ wa ná kaa wɔ pɛ ji nihi nɛ Mawu biɛ ngɛ wa nɔ. Akɛnɛ wa ba le Yehowa nɛ waa kɛ e Munyu ɔ tsuɔ ní ngɛ si himi mi he je ɔ, wa ná he blɔ nɛ waa kɛ lɛ pee huɛ. Kaa bɔ nɛ e pee nɔ nɛ ngma La 147 ɔ, anɛ o nɛ nɔ́ he je nɛ e sa nɛ o kpa ngmlaa ke ‘Nyɛ je Yah yi!’ nɛ o wo ni kpahi hu he wami nɛ a pee jã a lo?

Ngmami ɔ Mi Junehi

it-1 316

Lohwe Pɛlitsɛmɛ

La polɔ ɔ tsɛ “lohwe pɛlitsɛmɛ” nɛ a ba je Yehowa yi (La 148:1, 10), nɛ lohwe pɛlitsɛmɛ ngɔɔ a he womi kɛ a pɛli kɛ bɔ nɛ a bɔ mɛ ngɛ nyakpɛ blɔ nɔ ha a kɛ jeɔ Yehowa yi. Lohwe pɛlitsɛ kake pɛli hiɛmi ma nyɛ maa su 1,000 kɛ ya si 20,000 kɛ se. Pɛli ɔ eko fɛɛ eko ngɛ nɔ́ ko kaa tso tlaa nyafii ngɛ kpɛti, nɛ jamɛ a nɔ́ ɔ he nɛ ní komɛ kaa pɛli nyafinyafihi lafahi abɔ ɔ ngɛ, nɛ ní tsɔwitsɔwi komɛ kaa bwɔmihi fuu hu tsɛ̃ kɛ je ní nyafinyafi ɔmɛ a he, nɛ ní komɛ kaa kpa nyafinyafihi tsa mɛ kɛ bla. Lahuɛ nɛ́ e pɛli kake kami maa su intsisi ekpa a ngɛ ní tsɔwitsɔwihi nɛ́ a ngɛ kaa bwɔmihi ɔ lafahi abɔ, kɛ níhi nɛ a ngɛ kaa kpa nɛ tsa jamɛ ní tsɔwitsɔwi ɔmɛ fuu ngɛ e pɛli ɔmɛ he. Bɔ nɛ a bɔ lohwe pɛlitsɛmɛ a he womi ɔ kɛ a pɛli ɔmɛ ha nɛ a nyɛɔ teɔ ngɛ kɔɔhiɔ mi nɛ a gbo we dengme ɔ ngɛ nyakpɛ wawɛɛ, nɛ níhi nɛ a to a he blɔ nya kɛ wo a pɛli ɔmɛ a mi ɔ haa nɛ a nyɛɔ tsuɔ ní wawɛɛ pe ɛlopleehi nɛ a pee mwɔnɛ ɔ. Akɛnɛ puɔ ngɛ lohwe pɛlitsɛmɛ a wu ɔmɛ a mi he je ɔ, lɔ ɔ ha nɛ a mi jiɔ we.

FEBRUARY 17-23

JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | ABƐ 1

Nihewi Kɛ Yihewi​—Mɛnɔ Tue Nyɛ Maa Bu?

w17.11 29 ¶16-17

Ko Ha Nɛ Nɔ́ Ko Nɛ Ha Nɛ Kunimi Yemi Jlasi ɔ Nɛ Bɔ Mo

16 Ke o ji niheyo loo yiheyo, nɛ o susuɔ kaa o fɔli nɛ a ji Kristofohi ɔ nui mo sisi, aloo a ngɛ o nɔ nyɛe hu nɛɛ? Ke enɛ ɔ gbaa o nya a, eko ɔ, e ma ha nɛ o ma susu kaa Yehowa sɔmɔmi ha we nɔ bua jɔmi. Se ke nyagba nɛ ɔ he je ɔ, o kpa Yehowa sɔmɔmi ɔ, pee se ɔ, o ma ba yɔse kaa nɔ ko be nɛ e susuɔ o he wawɛɛ pe o fɔli nɛ a yeɔ Mawu gbeye, kɛ nihi nɛ a ngɛ o we asafo ɔ mi ɔ.

17 Ke o fɔli gbla we o tue hyɛ ɔ, anɛ lɔ ɔ be hae nɛ o susu kaa a sume mo lo? (Heb. 12:8) Se eko ɔ, blɔ nɔ nɛ o fɔli guɔ kɛ tsɔseɔ mo ɔ ji nɔ́ nɛ o bua jɔɛ he. Ko susu blɔ nɔ nɛ a guɔ kɛ tsɔseɔ mo ɔ he, mohu ɔ, moo bɔ mɔde nɛ o le nɔ́ he je nɛ eko ɔ, a ngɛ jã pee. Enɛ ɔ he ɔ, moo to o tsui si nɛ o bɔ mɔde kaa o be hae nɛ munyuhi nɛ a tuɔ kɛ siɔ mo ɔ nɛ ha nɛ o mi mi nɛ fu. Mawu Munyu ɔ de ke: ‘Nɔ nɛ tu we munyu puu ɔ, juɛmitsɛ ji lɛ. Nɔ nɛ hɛ mi ka si ɔ, toɔ e tsui si.’ (Abɛ 17:27) Mo kɛ pee oti ngɛ o hɛ mi kaa o ma ha nɛ o hɛ nɛ kã si konɛ o nyɛ nɛ o to o tsui si ke a ngɛ mo ga woe ɔ, nɛ o ná he se pe nɛ o ma ha nɛ blɔ nɔ nɛ a gu kɛ wo mo ga a nɛ hao mo tsɔ. (Abɛ 1:8) Ke nɔ ko ngɛ fɔli nɛ a suɔ Yehowa a, a jɔɔ lɛ wawɛɛ. Atsinyɛ jemi ko be he kaa a maa suɔ kaa a ye bua mo konɛ o nine nɛ su kunimi yemi jlasi ɔ nɔ.

w05 2/15 19-20 ¶11-12

E Sa Nɛ Waa Po Nɔ́ Nɛ Kadiɔ Wɔ Kaa Kristofohi ɔ He Piɛ

11 Bɔɔ mɔde kaa o maa sa Mawu hɛ mi se pi nɔmlɔ hɛ mi. Nɔ́ kake nɛ́ behi fuu ɔ, wa daa nɔ kɛ tsɔɔ nihi nɛ wa ji ɔ ji kuu mi nɛ wa ngɛ. Nɔ fɛɛ nɔ hia huɛmɛ, nɛ ke nihi kplɛɛ wa nɔ ɔ, e haa nɛ wa bua jɔɔ. Ngɛ nihe kɛ yihe be mi, kɛ jehanɛ hu be mi nɛ wa be jamɛ a be ɔ he ɔ, juami bi a nɔ nyɛmi nya waa wawɛɛ, nɛ be nɛ ɔmɛ a mi nɛ he numi nɛ wa náa kaa waa pee wa ní kaa ni kpahi loo waa sa a hɛ mi ɔ mi waa wawɛɛ. Se pi be fɛɛ be nɛ wa huɛmɛ kɛ wa juami bi hláa nɔ́ kpakpa kɛ haa wɔ. Be komɛ ɔ, nɔ́ pɛ nɛ a suɔ ji kaa waa piɛɛ a he kɛ pee nɔ́ yayami. (Abɛ 1:11-19) Ke Kristofono ko ha nɛ e juami bi ná e nɔ he wami ngɛ blɔ yaya nɔ ɔ, behi fuu ɔ, e ha we nɛ a le nɔ tutuutu nɛ e ji. (La 26:4) Bɔfo Paulo bɔ wɔ kɔkɔ ke, “Nyɛ ko ba nyɛ je mi kaa bɔ nɛ nihi nɛ a ngɛ je ɔ mi ɔ baa a je mi ɔ.” (Roma Bi 12:2, The Jerusalem Bible) Yehowa haa wɔ he wami nɛ wa hia a konɛ wa nyɛ nɛ waa hwu kɛ si nɔ nyɛmi nɛ nihi kɛ baa wa nɔ konɛ waa pee nɔ́ nɛ dɛ ɔ.​—Hebri Bi 13:6.

12 Ke ni kpahi ngɛ wa nɔ nyɛe konɛ a kɛ puɛ nɔ́ nɛ kadiɔ wɔ kaa Kristofohi ɔ, e sa nɛ wa kai kaa anɔkuale nɛ wa maa ye Mawu ɔ he hia wawɛɛ pe susumi nɛ nihi hɛɛ aloo nɔ́ nɛ nihi fuu peeɔ. Sisi tomi mlaa nɛ ngɛ 2 Mose 23:2 ɔ maa po wa he piɛ. Lejɛ ɔ de ke: “Koo nyɛɛ nihi fuu a se kɛ pee yayami.” Benɛ Israelbi fuu a yi mi pee mɛ enyɔɔnyɔ ngɛ nyɛmi nɛ Yehowa ngɛ kaa e kɛ ma ha nɛ e si womi nɛ ba mi ɔ he ɔ, Kaleb fia e pɛɛ si kaa e be a se nyɛɛe. E ngɛ nɔ mi mami kaa Mawu si womi ɔmɛ maa ba mi kokooko, nɛ Yehowa jɔɔ lɛ wawɛɛ ngɛ e pɛɛ si nɛ e fia a he je. (4 Mose 13:30; Yoshua 14:6-11) Anɛ mo hu o fia o pɛɛ si kaa o ma kua susumi nɛ pɔ he nɛ nihi nɛ a sɔmɔ we Yehowa hɛɛ ɔ, konɛ o kɛ po huɛ bɔmi nɛ ngɛ o kɛ Yehowa nyɛ kpɛti ɔ he piɛ lo?

Ngmami ɔ Mi Junehi

it-1 846

Kuasia

Ke Baiblo ɔ kɛ munyungu nɛ ji “kuasia” tsu ní ɔ, e kɔ we nɔ ko nɛ e juɛmi tsu we ní saminya a he, mohu ɔ, e kɔɔ nɔ ko nɛ e susuu we níhi a he kɛ ya tsitsaa, nɛ e kɛ e he woɔ je mi bami yayami ní peepeehi nɛ́ kɛ Mawu dami mlaa amɛ kɔ we ɔ mi ɔ he. Hebri munyunguhi nɛ a kɛ kale nɔ ko kaa jã ekomɛ ji kesilʹ (“kuasia”; Abɛ 1:22), ʼewilʹ (“kuasia”; Abɛ 12:15), na·valʹ (“kuasia” loo ‘nɔ nɛ e be juɛmi’; Abɛ 17:7), kɛ lets (“he fɛu yelɔ”; Abɛ 13:1). Hela munyungu nɛ ji aʹphron ɔ kɔɔ nɔ nɛ e “susuu we níhi a he” ɔ he (Luk 12:20), nɛ munyungu nɛ ji a·noʹe·tos kɔɔ nihi nɛ a “be juɛmi” ɔ he (Gal 3:1), nɛ mo·rosʹ hu kɔɔ ‘kuasia’ he (Mat 23:17; 25:2).

FEBRUARY 24–MARCH 2

JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | ABƐ 2

Mɛni He Je Nɛ E Sa Nɛ O Kɛ O Tsui Tsuo Nɛ Wo O Dɛ He Ní Kasemi Mi ɔ?

w22.08 18 ¶16

‘Nyɛɛ Ya Nɔ Nɛ Nyɛɛ Nyɛɛ Ngɛ Anɔkuale ɔ Nya’

16 Tsa pi wɔ tsuo nɛ wa bua jɔɔ ní kanemi kɛ ní kasemi he. Se Yehowa ke waa ‘ya nɔ nɛ wa hla’ anɔkualehi nɛ a mi kuɔ ɔ se blɔ, nɛ ke wa pee jã a, wa maa nu anɔkuale ɔ sisi saminya. (Kane Abɛ 2:4-6.) Ke wa bɔ mɔde nɛ wa pee jã a, wa ma ná he se. Corey tsɔɔ kaa ke e ngɛ Baiblo ɔ kanee daa ligbi ɔ, e kɛ e juɛmi maa kuku kake pɛ nɔ, nɛ e hyɛɔ kaa e nu sisi saminya loko e yaa kuku kpa nɔ. E de ke: “I kaneɔ sisi ningma amɛ tsuo, i hyɛɔ ngmami kpahi nɛ a tsɛ se ɔ tsuo, nɛ i peeɔ níhi a mi hlami kpahi. . . . Blɔ nɛ ɔ nɔ nɛ́ i guɔ kɛ kaneɔ Baiblo ɔ ha nɛ i náa he se wawɛɛ!” Blɔ nɛ ɔ nɔ lɛ wa guɔ kɛ kaneɔ Baiblo ɔ jio, waa guɔ blɔ kpa ko nɔ jio, ke wa ná be kɛ kase Baiblo ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa anɔkuale ɔ he jua wa kɛ ha wɔ.​—La 1:1-3.

w22.10 19 ¶3-4

Nile Nitsɛnitsɛ Ngɛ Ngmlaa Kpae Boboobo

3 Ke a ke nɔ ko le ní ɔ, e tsɔɔ kaa nɔ ɔ daa níhi nɛ e le ɔ nɔ kɛ mwɔɔ yi mi kpɔhi nɛ da. Se nile nitsɛnitsɛ biɔ babauu pe jã. Baiblo ɔ de ke: ‘Loko o ma ná nile ɔ, ja o ye Yehowa gbeye. Ke o ná le Nɔ Klɔuklɔu ɔ pɛ o ná juɛmi.’ (Abɛ 9:10) Lɔ ɔ ke e ba kaa wa maa mwɔ yi mi kpɔ ko nɛ he hia a, e sa nɛ waa da Nɔ Klɔuklɔu ɔ he nile nɛ wa ngɛ ɔ nɔ kɛ mwɔ yi mi kpɔ ɔ. Wa ma nyɛ maa da Baiblo ɔ, kɛ wa womihi nɛ a da Baiblo ɔ nɔ kɛ pee ɔ nɔ kɛ mwɔ yi mi kpɔ. Jã nɛ wa maa pee ɔ maa tsɔɔ kaa wa ngɛ nile nitsɛnitsɛ.​—Abɛ 2:5-7.

4 Yehowa ngɔ pɛ nɛ wa ma nyɛ ma ná nile nitsɛnitsɛ kɛ je. (Rom. 16:27) Mɛni he je nɛ wa ma nyɛ ma de ke nile nitsɛnitsɛ je Yehowa ngɔ ɔ? Kekleekle ɔ, lɛ nɛ e bɔ wɔ, nɛ e le níhi nɛ e bɔ ɔ he nɔ́ fɛɛ nɔ́. (La 104:24) Enyɔne ɔ, nɔ́ fɛɛ nɔ́ ko nɛ Yehowa pee ɔ tsɔɔ kaa e le ní. (Rom. 11:33) Etɛne ɔ, nihi nɛ a kɛ Yehowa ga womi tsuɔ ní ɔ náa he se be fɛɛ be. (Abɛ 2:10-12) Loko wa ma ná nile nitsɛnitsɛ ɔ, ja wa kplɛɛ anɔkuale munyu nɛ ɔmɛ a nɔ. Ja wa ngmɛ blɔ nɛ anɔkuale munyu nɛ ɔmɛ kudɔ wɔ ngɛ yi mi kpɔhi nɛ wa mwɔɔ, kɛ níhi nɛ wa peeɔ ɔmɛ a mi.

w16.09 23 ¶2-3

Nihewi Kɛ Yihewi, Nyɛ Ha Nyɛ Hemi Kɛ Yemi ɔ Mi Nɛ Wa

2 Kaa niheyo loo yiheyo nɛ o ngɛ Yehowa he ní kasee ɔ, anɛ o kplɛɛɔ su tsakemi tsɔɔmi ɔ nɔ akɛnɛ nihi fuu kplɛɛɔ nɔ ɔ he je lo? Anɛ o he we yi kaa Bɔlɔ ko ngɛ lo? Ke jã a, blɔhi fuu ngɛ nɛ o ma nyɛ maa gu nɔ konɛ o ha nɛ o hemi kɛ yemi ɔ mi nɛ wa. Blɔ kake nɛ o ma nyɛ maa gu nɔ kɛ pee jã ji kaa o kɛ juɛmi nɛ Mawu ha mo ɔ ma tsu ní. Lɔ ɔ “maa bu o he.” E maa po o he piɛ kɛ je je mi nile nɛ ma nyɛ ma puɛ o hemi kɛ yemi ɔ he.​—Kane Abɛ 2:10-12.

3Mawu he anɔkuale nile lɛ haa nɛ nɔ náa hemi kɛ yemi nitsɛnitsɛ. (1 Tim. 2:4) Lɔ ɔ he ɔ, ke o ngɛ Mawu Munyu ɔ, kɛ wa Baiblo kasemi womi ɔmɛ kanee ɔ, koo kane lɛ eko kɛ eko kɛkɛ. Mo susu nɔ́ nɛ o ngɛ kane ɔ he, nɛ o ‘kɔ nɔ́ se’ konɛ o nu sisi saminya. (Mat. 13:23) Nyɛ ha nɛ waa hyɛ bɔ nɛ ke wa peeɔ jã a, lɔ ɔ ma ha nɛ wa hemi ke yemi ngɛ Mawu mi kaa lɛ ji Bɔlɔ, kɛ wa hemi kɛ yemi ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ mi maa wa ha. Munyuhi babauu ngɛ Baiblo ɔ mi nɛ tsɔɔ kaa níhi nɛ wa heɔ yeɔ ɔ ‘ngɛ mi niinɛ.’​—Heb. 11:1.

Ngmami ɔ Mi Junehi

it-1 1211 ¶4

Anɔkuale Yemi

Wa ma nyɛ maa hɛɛ wa anɔkuale yemi ɔ mi kɛ gu hemi kɛ yemi nɛ mi wa kɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi nɛ wa ma ná ngɛ Yehowa he wami nɛ e kɛ heɔ nɔ yi wami mi ɔ nɔ, se pi ngɛ wɔ nitsɛmɛ wa he wami nya. (La 25:21) Mawu wo si kaa e maa pee wa “tsɛ̃i” kɛ wa “he piɛ pomi he,” nɛ e maa bu nihi nɛ a nyɛɛɔ ngɛ anɔkuale yemi mi ɔ a blɔ ɔmɛ a he. (Abɛ 2:6-8; 10:29; La 41:12) Akɛnɛ nihi kaa jã suɔ kaa be fɛɛ be ɔ, a maa pee níhi nɛ ma ha nɛ Yehowa nɛ kplɛɛ a nɔ he je ɔ, lɔ ɔ haa nɛ a si himi peeɔ gbugbuugbu, nɛ lɔ ɔ yeɔ bua mɛ nɛ a nyɛɔ suu oti nɛ a kɛ ma a hɛ mi kaa a maa sa Yehowa hɛ mi ɔ he. (La 26:1-3; Abɛ 11:5; 28:18) E ngɛ mi kaa Hiob hao kaa nihi nɛ a peeɔ nɔ́ nɛ da a naa nɔ́ akɛnɛ nimli yayami ngɛ nɔ yee ɔ he je, nɛ a gboɔ kaa bɔ nɛ nimli yayami hu gboɔ ɔ mohu lɛɛ, se Yehowa ha nɛ wa ná nɔ mi mami kaa e le si himi nɛ nihi nɛ a peeɔ nɔ́ nɛ da a ngɛ mi gblee, nɛ e wo si kaa nihi kaa jã a, a weto ní maa hi si kɛ maa ya daa, a ma ná tue mi jɔmi hwɔɔ se, nɛ a ma ná ní kpakpahi. (Hio 9:20-22; La 37:18, 19, 37; 84:11; Abɛ 28:10) Kaa bɔ nɛ e ji ngɛ Hiob blɔ fa mi ɔ, nɔ́ nɛ haa nɛ nɔ ko he baa se nami nɛ́ e sa bumi ji, anɔkuale nɛ e yeɔ be fɛɛ be se pi he lo nya ní nɛ e ngɛ. (Abɛ 19:1; 28:6) E sa nɛ jokuɛwi nɛ a ngɛ fɔlɔ ko kaa jã a bua nɛ jɔ, ejakaa e ji he blɔ nɛ a ná (Abɛ 20:7), nɛ jehanɛ hu e ji nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ se be nɛ fɔlɔ ɔ pee kɛ ha mɛ, nɛ a náa biɛ kpakpa nɛ fɔlɔ ɔ ngɛ kɛ bɔ nɛ nihi buɔ lɛ ha a he se.

    Dangme Womihi Tsuo (2000-2025)
    Moo Je Mi
    Moo Sɛ Mi
    • Dangme
    • Kɛ Mane
    • Bɔ Nɛ O Suɔ Lɛ Ha
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • E He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Blɔ Nya Tomi
    • JW.ORG
    • Moo Sɛ Mi
    Kɛ Mane