Womihi Nɛ A Tsɛ Se Ngɛ Si Himi Kɛ Sɔmɔmi Ní Tsumi Kpe ɔ He Ní Kasemi Womi ɔ Mi
MAY 5-11
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | ABƐ 12
Ke O Kɛ O Nyɛmi Tsuo Tsuɔ Ní ɔ, O Náa He Se Wawɛɛ
w16.06 30 ¶6
Su Kpakpa He Jua Wa Kulaa Pe Daimond
Eko ɔ, sika bɔɔ ko pɛ lɛ Yehowa sɔmɔli a kpɛti ni komɛ náa, enɛ ɔ he ɔ, e he waa ha mɛ kaa a nine maa su a hiami níhi a nɔ. A sume kaa a maa gu nɔ sisimi blɔ ko nɔ kɛ ná a he, mohu ɔ, a bɔɔ mɔde kaa a ma tsu ní wawɛɛ. Enɛ ɔ tsɔɔ kaa a naa Mawu su kpakpa amɛ nɛ anɔkuale yemi piɛɛ he ɔ kaa a he jua wa pe he lo nya ní.—Abɛ 12:24; Efe. 4:28.
w15 4/1 11 ¶4-6
O Bua Ma Nyɛ Maa Jɔ Ní Tsumi Nɛ He Wa He
E maa hi saminya kaa o ma susu nyagbe sane bimi ɔ he, ejakaa ke o na bɔ nɛ nihi náa o ní tsumi ɔ he se ha a, e haa nɛ o náa bua jɔmi saminya. Yesu nitsɛ de ke: “Gbaami ngɛ nɔ́ hami mi pe nɔ́ hemi.” (Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 20:35) Nihi nɛ waa kɛ yeɔ jua kɛ wa ní tsumitsɛmɛ náa ní nɛ wa tsuɔ ɔ he se, se ni kpa komɛ hu náa he se. Ni kpa nɛ ɔmɛ a ti ni komɛ ji wa weku mi bimɛ kɛ nihi nɛ e fi mɛ.
Wa weku mi bimɛ. Ke weku yi ko tsuɔ ní wawɛɛ kɛ tsuɔ e weku mi bimɛ a hiami níhi a he ni ha mɛ ɔ, weku ɔ náa he se ngɛ blɔhi enyɔ nɔ. Kekleekle ɔ, e bɔɔ mɔde kaa e ma ha mɛ a he lo nya ní komɛ kaa niye ní, tade, kɛ hwɔ he. Kɛ gu jã peemi nɔ ɔ, e tsuɔ e blɔ nya ní tsumi nɛ Mawu kɛ ha lɛ kaa e hyɛ “lɛ nitsɛ e we mi bimɛ” a nɔ ɔ he ní. (1 Timoteo 5:8) Nɔ́ nɛ ji enyɔne ɔ, ke weku yi ko tsuɔ ɔ ní wawɛɛ ɔ, lɔ ɔ haa nɛ e weku ɔ naa se nami nɛ ngɛ ní tsumi he. Shane nɛ wa tu e he munyu kɛ sɛ hlami ɔ de ke, “Ye papaa ji nɔ ko nɛ e kɛ ní tsumi fiɛ we kulaa. E yeɔ anɔkuale nɛ e tsu ní e wami be tsuo kaa kapitɛ. Ye papaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ ha nɛ i na kaa e sa nɛ i kɛ ye nine nɛ tsu ní wawɛɛ konɛ ni kpahi nɛ a ná he se.”
Nihi nɛ e fi mɛ. Bɔfo Paulo wo Kristofohi ga kaa a ‘tsu ní wawɛɛ konɛ a ná nɔ́ ko nɛ a kɛ ye bua nihi nɛ e fi mɛ ɔ.’ (Efeso Bi 4:28) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, kɛ wa tsu ní wawɛɛ kɛ hyɛ waa kɛ wa weku ɔ, lɔ ɔ ma ha nɛ wa ma nyɛ maa ye bua nihi nɛ e fi mɛ ɔ. (Abɛ 3:27) Lɔ ɔ he ɔ, ke wa tsu ní wawɛɛ nɛ ni kpahi ná he se ɔ, wa bua maa jɔ.
Ngmami ɔ Mi Junehi
ijwyp munyu 95 ¶10-11
Anɛ I Nyɛɔ Nɛ I Daa Si Fɔfɔɛhi Nɛ A Mi Wa Nya Lo?
● Ná juɛmi nɛ da ngɛ o nyagba amɛ a he. Bɔɔ mɔde nɛ o le slɔɔto nɛ ngɛ nyagba nguahi kɛ níhi nɛ pi nyagba tsɔ ɔ a kpɛti. Baiblo ɔ de ke: “Kuasia jeɔ e we abofu kpo amlɔ nɔuu, se nɔ nɛ e hɛ mi tɛ ɔ maa e hɛ kɛ fɔɔ jɛmi nɔ.” (Abɛ 12:16) Pi nyagba fɛɛ nyagba nɛ e sa kaa e ná o nɔ he wami.
“Ngɛ sukuu ɔ, jokuɛ ɔmɛ tuɔ ní tsɔwitsɔwihi a he munyu nyanyaanya. Ke e ba lɛ jã a, a huɛmɛ nɛ a ngɛ Intanɛti nɔ huɛ bɔmi he ɔ deɔ mɛ a susumi ngɛ sane ɔ he nɛ́ haa nɛ a naa kaa nɔ́ nɛ a ngɛ pee ɔ da—nɛ enɛ ɔ haa nɛ a tuɔ nyagba a he munyu wawɛɛ, nɛ lɔ ɔ ha we nɛ a ná juɛmi nɛ da ngɛ a nyagba amɛ a he.”—Joanne.
MAY 12-18
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | ABƐ 13
Ko Ha Nɛ “Yiwutsotsɛmɛ A Kane” ɔ Nɛ Sisi Mo
it-2 196 ¶2-3
Kane
Ke A Kɛ Tsu Ní Ngɛ Blɔ Kpahi A Nɔ Ngɛ Okadi Peemi Mi. A kɛ nɔ́ nɛ nɔ ko hia konɛ e kɛ hyɛ e blɔ mi ɔ toɔ kane he. Abɛ womi ɔ ngɔ enɛ ɔ kɛ tsu ní kɛ tsɔɔ slɔɔto nɛ ngɛ dalɔ kɛ yayami peelɔ a kpɛti. E de ke: “Dali a la kpɛɔ wawɛɛ, se yiwutsotsɛmɛ a kane ma gbo.” (Abɛ 13:9) Dalɔ kane ɔ yaa nɔ nɛ e kpɛɔ wawɛɛ, se yayami peelɔ lɛɛ, ngɛ bɔ nɛ e kane ɔ maa pee kaa nɔ́ nɛ e ngɛ kpɛe ha, kɛ bɔ nɛ lɔ ɔ ha nɛ e blɔ ɔ nɔ pee kaa nɔ́ nɛ níhi ngɛ nɔ yae saminya ha lɛ ɔ tsuo se ɔ, Mawu ma ha nɛ nyagbe ɔ, e blɔ ɔ nɔ maa wo diblii, nɛ e nane ma tɛ nɔ́ nɛ e maa nɔ si. Jã nɛ nɔ fɛɛ nɔ nɛ e gbiɛɔ e tsɛ kɛ e nyɛ ɔ nyagbe maa pee.—Abɛ 20:20.
Nɔ ko ‘kane nɛ a maa gbe ɔ’ hu tsɔɔ kaa e be hwɔɔ se he hɛnɔkami ko. Abɛ kpa ko de ke: ‘Ejakaa hɛnɔkami ko be ha nimli yayamihi; yiwutsotsɛmɛ a kane ma gbo.’—Abɛ 24:20.
w12 7/15 12 ¶3
Mo Sɔmɔ He Jɔmi Mawu ɔ
3 Ke Satan nyɛ nɛ e sisi adesahi enyɔ nɛ a ye mluku, nɛ́ bɔfohi po e nyɛ nɛ e sisi mɛ nɛ a kua Mawu kaa a nɔ yelɔ ɔ, lɛɛ e ma nyɛ maa sisi wɔ hulɔ. Blɔ nɔ nɛ e guɔ kɛ sisiɔ adesahi ɔ tsakee we. E bɔɔ mɔde kaa e maa sisi wɔ konɛ waa na Mawu mlaa amɛ kaa a he wa tsɔ, nɛ a ha we nɛ wa ná bua jɔmi ngɛ si himi mi. (1 Yoh. 5:3) Ke wa pɔɔ susumi kaa jã nami ɔ, e ma nyɛ ma ná wa nɔ he wami wawɛɛ. Nyɛmiyo ko nɛ e ye jeha 24 nɛ e ngɔ e he kɛ wo ajuama bɔmi mi ɔ de ke, “Huɛ yayahi nɛ i kɛ bɔ ɔ ná ye nɔ he wami wawɛɛ, ejakaa i yeɔ gbeye kaa ma de nɔ́ ko nɛ maa je ekpa ngɛ nɔ́ nɛ ye juami bi ɔmɛ susu ɔ he.” Eko ɔ, o kɛ juami bi a nɔ nyɛmi ko kaa jã kpe hyɛ.
w04 7/15 31 ¶6
“Hɛ Mi Tɛlɔ Peeɔ E Ní Ngɛ Nile Mi”
Ke nɔ ko ji juɛmitsɛ kɛ dalɔ nɛ e peeɔ e ní ngɛ nile mi ɔ, e ma ná jɔɔmi. Salomo de ke: “Dalɔ yeɔ ní nɛ e tɔɔ, se yiwutsotsɛmɛ a mi mi maa fɔ si gu.” (Abɛ 13:25) Yehowa le nɔ́ nɛ maa hi ha wɔ ngɛ wa daa ligbi si himi mi ke e ba lɛ ngɛ wa weku sanehi a mi, huɛ bɔmi nɛ ngɛ waa kɛ ni kpahi a kpɛti, wa fiɛɛmi ní tsumi ɔ aloo ke a kɛ tsɔsemi ko ha wɔ. Nɛ ke waa kɛ ga womi nɛ ngɛ e Munyu ɔ mi ɔ tsuɔ ní ɔ, e ngɛ heii kaa wa ma ná si himi kpakpa.
Ngmami ɔ Mi Junehi
it-2 276 ¶2
Suɔmi
Nihi ma nyɛ maa hɛɛ susumi nɛ dɛ ngɛ suɔmi he. E ngɛ heii kaa loko nɔ ko ma nyɛ ma ná suɔmi nitsɛnitsɛ ɔ, ja e ha nɛ Mawu mumi ɔ kɛ nile nɛ ngɛ Mawu Munyu ɔ mi ɔ kudɔ lɛ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, fɔlɔ ko ma ná suɔmi kɛ ha e bi. Se eko ɔ, jamɛ a suɔmi ɔ ma nyɛ ma puɛ, aloo eko ɔ, e ma nyɛ ma ha nɛ bɔ nɛ e nuɔ he ha kɛ haa e bi ɔ nɛ ha nɛ e ná susumi nɛ dɛ ngɛ nɔ́ nɛ suɔmi mi nɛ e maa je kɛ tsɔse e bi ɔ tsɔɔ ɔ he. Enɛ ɔ ma ha nɛ e ná susumi ɔ kaa e sɛ nɛ e tsi e bi ɔ nya ngɛ nɔ́ ko nɔ́ ko he, mohu ɔ, e sa nɛ e ha lɛ nɔ́ fɛɛ nɔ́. E kɛ he blɔ nɛ e ngɛ kaa fɔlɔ ɔ be ní tsue konɛ e kɛ tsɔse e bi ɔ, nɛ́ jehanɛ hu e kɛ gbla e bi ɔ tue ke e he hia nɛ e pee jã. (Abɛ 22:15) Enɛ ɔ nɛ weku mi bimɛ ɔmɛ naa lɛ kaa e ji suɔmi ɔ ma nyɛ maa pee nɔ́ nɛ a kɛ fĩaa, nɛ e ji suɔmi nɛ foɔ lɛ pɛ e nɔ́ mi. Baiblo ɔ tsɔɔ kaa fɔlɔ nɛ e peeɔ jã a nyɛɔ e bi ɔ, se pi nɛ e suɔ lɛ, ejakaa e pee we nɔ́ nɛ ma he e bi ɔ yi wami.—Abɛ 13:24; 23:13, 14.
MAY 19-25
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | ABƐ 14
Mo Susu Nɔ́ Nɛ O Maa Pee Be Mi Nɛ Oslaa Ko Ba a He Saminya
w23.02 22-23 ¶10-12
O Bua Nɛ Jɔ Nike Ní Nɛ Ji Wami Nɛ Mawu Kɛ Ha Wɔ ɔ He
10 Be komɛ ɔ, ní komɛ baa wa nɔ nɛ a ma nyɛ maa ye wɔ awi nɛ wa be nyɛe maa pee he nɔ́ ko. Ekomɛ ji adebɔ mi oslaahi, hiɔhi nɛ sãa nɔ kɛ basabasa peemi. Se ke níhi kaa jã ba a, eko ɔ, amlaalo ɔ maa tsi wa nya kaa wa ko je kpo aloo a ma de wɔ ke waa je he nɛ wa ngɛ ɔ. Ke a kɛ blɔ tsɔɔmihi kaa jã ha wɔ ɔ, e sa nɛ waa bu tue bɔ nɛ pee nɛ waa hi slɔkee. (Rom. 13:1, 5-7) Be komɛ ɔ, wa ma nyɛ ma dla wa he kɛ sɛ hlami loko oslaa ko maa ba. Enɛ ɔ he ɔ, ke amlaalo ɔ ha wɔ blɔ tsɔɔmihi nɛ maa ye bua wɔ ɔ, e sa nɛ waa bu tue nɛ waa pee klaalo. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, e he maa hia nɛ wa hla nyu, niye ní nɛ be puɛe kɛ tsopahi kɛ fɔ si.
11 Mɛni e sa nɛ waa pee ke hiɔ ko nɛ sãa nɔ gbɛ fĩa he nɛ wa ngɛ ɔ? E sa nɛ waa bu blɔ tsɔɔmihi nɛ amlaalo ɔ kɛ ma ha wɔ ɔ tue. Blɔ tsɔɔmi nɛ ɔmɛ ekomɛ ji wa dɛ nɛ wa ma fɔ be fɛɛ be, blɔ nɛ maa hi waa kɛ nihi wa kpɛti, nose mask nɛ wa ma bu, kɛ nihi a kpɛti nɛ wa be yae ke wa be he wami. Ke waa pee ní nɛ ɔmɛ ɔ, e tsɔɔ kaa wa ngɛ bumi kɛ ha wami nɛ ji nike ní nɛ je Mawu ngɔ ɔ.
12 Ke oslaa ko ba a, wa ma nyɛ maa nu lakpa munyuhi ngɛ tiivi loo radio nɔ, loo ngɛ wa huɛmɛ kɛ nihi nɛ waa kɛ mɛ ngɛ kpɔ mi ɔ a ngɔ. Enɛ ɔ he ɔ, e sa nɛ waa bu níhi nɛ da nɛ dɔkitahi kɛ ma nɔ yeli ɔmɛ ma de ɔ tue, mohu pe nɛ wa ma he ‘nɔ́ fɛɛ nɔ́’ nɛ wa maa nu ɔ maa ye. (Kane Abɛ 14:15.) Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli ɔmɛ kɛ asafo ɔ ní tsumi kɔni ɔmɛ bɔɔ mɔde kaa a nine maa su munyuhi nɛ a ji anɔkuale nɔ, loko a kɛ blɔ tsɔɔmi nɛ ha wɔ kɛ kɔ asafo mi kpehi yami kɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ he. (Heb. 13:17) Ke waa kɛ blɔ tsɔɔmi nɛ ɔmɛ tsu ní ɔ, e maa po wɔ nitsɛmɛ kɛ ni kpahi a he piɛ ke oslaa ko ba. Jehanɛ se hu ɔ, e yeɔ bua nɛ ni kpahi nɛ a ngɛ kpɔ ɔ mi ɔ náa juɛmi nɛ da ngɛ Yehowa Odasefohi a he.—1 Pet. 2:12.
w24.07 5 ¶11
Moo Pee Kã Kaa Zadok
11 Kɛ wa ma plɛ kɛ kase Zadok kã peemi ɔ ha kɛɛ, ke e he hia nɛ waa ye bua wa nyɛmimɛ ɔmɛ ngɛ haomi behi a mi? (1) O kɛ blɔ tsɔɔmi nɛ tsu ní. Ngɛ behi kaa jã a mi ɔ, e ma bi nɛ waa pee kake. Moo bu blɔ tsɔɔmi nɛ asafo ɔ ní tsumi kɔni ɔ kɛ ma ha a tue. (Heb. 13:17) Be fɛɛ be ɔ, e sa nɛ asafo mi nikɔtɔma amɛ nɛ a susu blɔ tsɔɔmihi nɛ kɔɔ bɔ nɛ wa ma plɛ kɛ dla wa he ha loko oslaa ko nɛ ba, kɛ nɔ́ nɛ e sa nɛ waa pee ke oslaa ko ba a he. (1 Kor. 14:33, 40) (2) Moo pee kã, se kɛ̃ ɔ, o hɛ mi nɛ kã si. (Abɛ 22:3) O kɛ nile nɛ tsu ní. Koo pee níhi nɛ maa ngɔ o wami kɛ wo oslaa mi. (3) Ngɔɔ o hɛ kɛ fɔ Yehowa nɔ. Mo kai kaa Yehowa suɔ kaa o kɛ o nyɛmimɛ ɔmɛ tsuo nɛ hi slɔkee. E ma nyɛ maa ye bua mo konɛ o ha nɛ o nyɛmimɛ ɔmɛ nɛ a hi slɔkee.
Ngmami ɔ Mi Junehi
it-2 1094
Nyɛmi Nɛ A Kɛ Susuɔ Nɔ́ He
Nɔ nɛ e kɛ nyɛmi nɛ a kɛ susuɔ nɔ́ he ɔ tsuɔ ní saminya a hu, nihi ma nyɛ maa nyɛ lɛ. Enɛ ɔ ma nyɛ maa pee nɔ́ nɛ Abɛ 14:17 ɔ ngɛ he munyu tue ɔ nɛ: “Nɔ nɛ susuɔ níhi a he saminya a, a nyɛɔ lɛ.” Behi fuu ɔ, nihi nɛ a nyɛ we nɛ a susuɔ níhi a he saminya a, sume nihi nɛ a nyɛɔ susuɔ níhi a he kɛ yaa tsitsaa a. Jehanɛ hu ɔ, ngɛ nihi nɛ a kɛ a juɛmi tsuɔ ní saminya konɛ a pee Mawu suɔmi nya ní ɔ a blɔ fa mi ɔ, behi fuu ɔ, mɛ hu a nyɛɔ mɛ. Yesu Kristo de ke: “Amlɔ nɛ ɔ, i hla nyɛ kɛ je je ɔ mi, nɛ nyɛ piɛɛ we je ɔ he, enɛ ɔ he je nɛ je ɔ nyɛɔ nyɛ ɔ nɛ.” (Yo 15:19) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Hebri munyungu nɛ a kɛ tsu ní ngɛ Abɛ 14:17 nɛ́ a tsɔɔ sisi kaa “nyɛmihi nɛ a kɛ susuɔ nɔ́ he ɔ,” ma nyɛ ma kɔ susumi yayami he. Enɛ ɔ he je ɔ, munyu nɛ ɔ hu ma nyɛ ma tsɔɔ nɔ ko nɛ e toɔ ga yayami, nɛ jã nɛ sisi tsɔɔmi kpa komɛ tsɔɔ ngmami nɛ ɔ sisi: “Nɔ nɛ toɔ ga yayami ɔ, a nyɛɔ lɛ.”—JP, Ro.
MAY 26–JUNE 1
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | ABƐ 15
Ye Bua Ni Kpahi Konɛ A Bua Nɛ Jɔ
w10 11/15 31 ¶16
Wa Maa Nyɛɛ Ngɛ Wa Anɔkuale Yemi ɔ Mi!
16 Hiob ji nɔ ko nɛ e pee nihi nibwɔ. (Hiob 31:31, 32) Eko ɔ, wa be sika tsɔ mohu lɛɛ, se wa ma nyɛ maa ‘di nibwɔ peemi se.’ (Rom. 12:13) Ke nɔ́ nɛ wa ngɛ ɔ ji nɔ́ ko bɔbɔyoo po ɔ, waa kɛ nihi ma nyɛ maa dla ke wa kai kaa ‘ba flɔɔ nɛ a maa ye ngɛ he nɛ suɔmi ngɛ ɔ hi pe na ku nɛ wo zɔ nɛ a maa ye ngɛ he nɛ ninyɛ ngɛ.’ (Abɛ 15:17) Ke niye ní nɛ waa kɛ wa nyɛmi nɛ e sɔmɔɔ Yehowa ngɛ anɔkuale mi ɔ maa ye ngɛ suɔmi mi ɔ ji nɔ́ ko nɛ e ngɛ kpokploo po ɔ, wa bua maa jɔ wawɛɛ nɛ e maa wo wɔ tsuo he wami.
w18.04 23-24 ¶16-18
Nyɛɛ Wo Nyɛ Sibi He Wami “Wawɛɛ Nitsɛ”
16 Ke o nyɛ we nɛ o kɛ nihi sɛɛɔ ní ɔ, ko susu kaa o be nyɛe maa wo nihi he wami. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, níhi nɛ o ma nyɛ maa pee kɛ wo nihi he wami ɔ, pi níhi nɛ a he wa tsɔ. E ma nyɛ maa pee muɔ hɛlii nɛ o maa muɔ be mi nɛ o nga nɔ ko. Se ke nɔ ɔ muɛ ɔ, lɔ ɔ ma nyɛ maa tsɔɔ kaa nɔ́ ko ngɛ lɛ haoe. Ke e kɛ mo ngɛ munyu tue ɔ, e sa nɛ o bu lɛ tue saminya, nɛ lɔ ɔ maa wo e bua.—Yak. 1:19.
17 Niheyo ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Henri ɔ weku li komɛ je asafo ɔ mi. E papaa nɛ́ e sɔmɔ kaa asafo mi nɔkɔtɔma a hu je asafo ɔ mi. Nɔ́ nɛ ɔ hao Henri wawɛɛ. Kpɔ mi nɔ hyɛlɔ ko kɛ Henri je kpo, nɛ a ya nu kɔfi. Benɛ a ngɛ ní sɛɛe nɛ Henri je e tsui mi kɛ ngɛ lɛ e nyagba a dee ɔ, kpɔ mi nɔ hyɛlɔ ɔ bu lɛ tue saminya. Henri ba yɔse kaa nɔ́ pɛ nɛ e ma nyɛ maa pee kɛ ye bua e weku ɔ konɛ a kpale kɛ ba asafo ɔ mi ji kaa e maa ya nɔ nɛ e ye Yehowa anɔkuale. Benɛ e kane La 46; Zefania 3:17 kɛ Maako 10:29, 30 ɔ, e bua jɔ wawɛɛ.
18 Marthe kɛ Henri a nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ tsɔɔ kaa wa ma nyɛ maa wo wa nyɛmimɛ nɛ a hao ɔ a bua. Matsɛ Solomon ngma ke: “Munyu nɛ a tu ngɛ be nɛ sa mi ɔ, hyɛ bɔ nɛ e hi ha! Hɛ mi muɔ jɛɛ haa nɔ bua jɔɔ; ja kɛ̃ manye munyu haa nɔ nɔ gbagba tee.” (Abɛ 15:23, 30) Jehanɛ hu ɔ, Hwɔɔmi Mɔ ɔ, aloo níhi nɛ ngɛ wa wɛbsaiti ɔ nɔ nɛ wa maa kane kɛ tsɔɔ nɔ ko nɛ e hao ɔ ma nyɛ maa wo e bua. Paulo tsɔɔ kaa Matsɛ Yemi lahi nɛ wa ma bla kɛ la a ma nyɛ maa wo wɔ he wami. E ngma ke: “Nyɛɛ ya nɔ nɛ nyɛɛ hi ní tsɔɔe, nɛ nyɛɛ hi nyɛ sibi he wami woe kɛ lahi, Mawu yi jemi lahi, mumi mi lahi nɛ a kɛ bua jɔmi laa, nɛ nyɛɛ hi lae ngɛ nyɛ tsui mi kɛ ha Yehowa.”—Kol. 3:16; Níts. 16:25.
Ngmami ɔ Mi Junehi
ijwbq munyu 39 ¶3
Anɛ Kristofono Ma Nyɛ Maa Kplɛɛ Hiɔ Tsami Ko Nɔ Lo?
2. Anɛ e sa nɛ ma bi ni kpahi a juɛmi ngɛ hiɔ tsami blɔ nɔ tomi ko he lo? “Ga woli babauu” nɛ nɔ ko ma hlá a he ma nyɛ maa ba se nami kɛ ha lɛ, titli ɔ, ke nɔ ɔ si fɔfɔɛ ɔ he wa wawɛɛ.—Abɛ 15:22.
JUNE 2-8
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | ABƐ 16
Sane Bimi Etɛ Nɛ Maa Ye Bua Mo Nɛ O Mwɔ Yi Mi Kpɔhi Nɛ Da
w14 1/1 19-20 ¶11-12
Nihewi Kɛ Yihewi, Nyɛɛ Mwɔ Nyɛ Yi Mi Kpɔ Ngɛ Nile Mi
11 Ja o sɔmɔ Yehowa loko o ma ná bua jɔmi wawɛɛ nitsɛ. (Abɛ 16:20) Eko ɔ, Yeremia womi ngmalɔ nɛ a tsɛɛ lɛ ke Baruk ɔ hɛ je nɔ kaa ja e pee Yehowa suɔmi nya ní loko e ma ná bua jɔmi. Be ko ɔ, e bua jɔɛ Yehowa sɔmɔmi he hu. Yehowa de lɛ ke: ‘Moo lɛɛ ní nguahi o ngɛ hlae ha o he? Ko hla! Ejakaa ma ngɔ haomi kɛ ba adesahi tsuo a nɔ. Moo lɛɛ he tsuaa he nɛ o maa gu ɔ, o he maa je mi.’ (Yer. 45:3, 5) Jinɛ mɛni ko ha Baruk bua jɔmi wawɛɛ? Ní nguahi nɛ e ma hla kɛ ha e he nɛ lɔɔ se e ma gbo ngɛ Yerusalem hɛ mi kpatami ɔ mi, aloo Yehowa suɔmi nya ní nɛ e maa pee nɛ a maa baa e yi ɔ?—Yak. 1:12.
12 Nyɛminyumu ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Ramiro ɔ sɔmɔ nihi nɛ lɔɔ ha nɛ e ná bua jɔmi. E de ke: “I je weku ko nɛ ohia ngɛ mi ɔ mi ngɛ kɔpe ko nɛ ngɛ Andes Mountains. Enɛ ɔ he ɔ, benɛ ye nyɛminyumu nɔkɔtɔma a de mi ke e ma ha nɛ ma ya yunivɛsiti ɔ, i susu kaa e ji he blɔ ngua nɛ i ná. Se jamɛ a be ɔ mi ɔ, i ji Yehowa Odasefono nɛ a baptisi lɛ kɛ we. Blɔ gbalɔ ko fɔ mi nine ke ma ba piɛɛ e he kɛ fiɛɛ ngɛ ma wayoo ko mi. I ya piɛɛ blɔ gbalɔ ɔ he. I ya kase bɔnɛ a sɛɛ yi ha, nɛ i peeɔ lɔɔ kɛ hyɛɛ ye he. Nihi fuu nɛ a ngɛ ma a mi ɔ kplɛɛ Baiblo mi nikasemi nɔ. Pee se ɔ, a to asafo ehe ko sisi ngɛ ye je gbi mi. Jeha nyɔngma ji nɛ ɔ nɛ i ngɛ be tsuo sɔmɔmi nítsumi ɔ tsue. Nítsumi kpa ko be nɛ ma ha mi bua jɔmi pe enɛ ɔ. I ngɛ nihi ye buae konɛ a kase sane kpakpa a ngɛ mɛ nitsɛmɛ a je gbi mi.”
w13 9/1 17 ¶1-3
Anɛ O Tsake Lo?
HE NƐ a lɛ wɔ ngɛ kɛ bɔnɛ a lɛ wɔ ha a náa wɔ tsuo wa nɔ he wami wawɛɛ. E slo bɔnɛ wa ti nɔ tsuaa nɔ dlaa e he ha, nɛ jã kɛ̃ nɛ e slo niye ní nɛ wa suɔ, kɛ bɔnɛ wa peeɔ wa ní ha. Mɛni heje? Ejakaa nihi nɛ a ngɛ he nɛ wa ngɛ ɔ kɛ si himi mi nɛ a lɛ wɔ ngɛ ɔ náa wa nɔ he wami.
2 Se ní komɛ ngɛ nɛ a he hia wawɛɛ pe bɔnɛ wa dlaa wa he ha kɛ niye ní nɛ wa yeɔ ɔ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, benɛ wa ngɛ wae ɔ, a tsɔɔ wɔ kaa ní komɛ ngɛ nɛ a hi, nɛ ní komɛ hu ngɛ nɛ a hí nɛ e sa nɛ waa yu wa he ngɛ a he. Se e slo bɔnɛ nɔ tsuaa nɔ susuɔ ha ngɛ níhi nɛ hi kɛ níhi nɛ hí ɔ a he. Wa he nile hu náa níhi nɛ wa suɔ kaa wa maa pee ɔ nɔ he wami. Baiblo ɔ de ke: ‘Ke ma jeli ɔmɛ nɛ yi mlaa a nɔ ngɛ a fɔmi su ɔ nya a tsuɔ mlaa a nya ní ɔ, a peeɔ mlaa ha mɛ nitsɛmɛ a he.’ (Rom. 2:14) Se anɛ enɛ ɔ tsɔɔ kaa ke Mawu wui mlaa pɔtɛɛ ngɛ nɔ́ ko he ɔ, wa ma nyɛ maa pee nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ nihi nɛ waa kɛ mɛ ngɛ he nɛ wa ngɛ ɔ peeɔ ɔ lo?
3 Ke e hí kulaa a, wa ngɛ yi mi tomi titli enyɔ a heje nɛ e sɛ nɛ Kristofoli peeɔ jã. Kekleekle ɔ, Baiblo ɔ de ke: “Blɔ nɛ moo o susu kaa e da a, nyagbe ɔ, e kɛ mo yaa gbenɔ mi.” (Abɛ 16:25) Akɛnɛ wa yi mluku heje ɔ, wa be nyɛmi nɛ waa kɛ ma nyɛ ma kudɔ wa si himi saminya. (Abɛ 28:26; Yer. 10:23) Nɔ́ nɛ ji enyɔ ɔ, Baiblo ɔ tsɔɔ kaa Satan nɛ ji “je nɛ ɔ mi mawu ɔ” lɛ e ngɛ níhi kudɔe ngɛ je ɔ mi. (2 Kor. 4:4; 1 Yoh. 5:19) Enɛ ɔ he ɔ, ke wa suɔ nɛ Yehowa nɛ e jɔɔ wɔ nɛ e kplɛɛ wa nɔ ɔ, e he hia nɛ waa bu ga womi nɛ ngɛ Romabi 12:2 ɔ tue.—Kane.
Ngmami ɔ Mi Junehi
it-1 629
Tsɔsemi
Nɔ́ Nɛ Jeɔ Mi Kɛ Baa Ke Nɔ Ko Kplɛɛ Tsɔsemi Nɔ Aloo E Kplɛɛ We Nɔ. Yayami peeli, kuasiahi, aloo nihi nɛ a je mi bami puɛ ɔ, ngɔɔ a ní peepee kɛ tsɔɔ kaa a sume nɛ Yehowa nɛ tsɔse mɛ, nɛ a kuaa e tsɔsemi ɔ. (La 50:16, 17; Abɛ 1:7) Nɔ́ yaya nɛ jeɔ jamɛ a kuasia jemi ɔ mi kɛ baa a haa nɛ behi fuu ɔ, a náa tsɔsemi nɛ nya wa wawɛɛ, nɛ lɔ ɔ ji kaa a náa tue gblami nɛ nya wa. Abɛ ko de ke: “Kuasiahi lɛɛ mɛ nitsɛmɛ a kuasia jemi lɛ tsɔseɔ mɛ.” (Abɛ 16:22) Ní nɛ a náa kɛ jeɔ mi ɔ ma nyɛ maa pee ohia, hɛ mi si puemi, hiɔ, nɛ be komɛ po ɔ, a gboɔ. Nɔ́ nɛ ba ngɛ Israelbi ɔmɛ a blɔ fa mi ɔ haa nɛ wa naa bɔ nɛ nyagba nɛ ɔmɛ nya waa wawɛɛ ha. A bui tsɔsemi nɛ Yehowa gu e gbali ɔmɛ a nɔ kɛ ha mɛ kɛ gu hɛ mi kami kɛ dlami nɛ a bɔ mɔde kaa a ma dla mɛ ɔ nɔ ɔ tue. A kase we nɔ́ ko ngɛ tsɔsemi nɛ Yehowa tsɔse mɛ kɛ gu a he piɛ nɛ e pui hu, kɛ jɔɔmi nɛ e jɔɔ we mɛ hu ɔ mi. Nɛ nyagbe ɔ, a ná tsɔsemi nɛ nya wa wawɛɛ nɛ́ a gba kɛ fɔ si ɔ, nɛ́ ji a nɔ kunimi nɛ a ye nɛ a ngɔ mɛ kɛ ho nyɔguɛ tso mi ya a.—Yer 2:30; 5:3; 7:28; 17:23; 32:33; Hos 7:12-16; 10:10; Zef 3:2.
JUNE 9-15
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | ABƐ 17
Ha Nɛ Tue Mi Jɔmi Nɛ Hi O Gba Si Himi ɔ Mi
g 9/14 11 ¶2
Blɔ Nɔ Nɛ O Maa Gu Kɛ Ngmɛɛ Abofu He
O kɛ anɔkuale yemi nɛ kpa o mi. Baiblo ɔ de kaa ni komɛ ngɛ nɛ a “mi mi fuɔ mlamlaamla” nɛ a ‘tsui gbaa a nya.’ (Abɛ 29:22) Anɛ jã nɛ o ngɛ lo? Mo bi o he ke: ‘Anɛ ye mi mi fuɔ mlamlaamla lo? Anɛ níhi pɔɔ ye nya gbami lo? Anɛ i ngɔɔ ní tsɔwitsɔwi kɛ peeɔ sane lo?’ Baiblo ɔ de ke “nɔ nɛ tiɔ sane mi kpamisaa a gbaa huɛmɛ nɛ nyu bi ngɛ a kpɛti ɔ a mi.” (Abɛ 17:9; Fiɛɛlɔ 7:9) Enɛ ɔ ma nyɛ maa ya nɔ ngɛ gba si himi mi hulɔ. Lɔ ɔ ke o na kaa o mi mi pɔɔ fumi ɔ, mo bi o he ke, ‘Anɛ e ma bi nɛ ma to ye tsui si wawɛɛ ha ye he piɛɛlɔ ɔ lo?’—Baiblo sisi tomi mlaa: 1 Petro 4:8.
w08 5/1 10 ¶6–11 ¶1
Nyagbahi A He Ní Nɛ A Ma Tsu
1. Ke nyagba ko ba a, nyɛɛ to be nɛ nyɛ kɛ susu he. “Nɔ́ fɛɛ nɔ́ kɛ e be, . . . dii peemi be ngɛ, nɛ munyu tumi be ngɛ.” (Fiɛɛlɔ 3:1, 7) Nyagba komɛ ngɛ nɛ a ma nyɛ ma ha nɛ o ná abofu. Ke e ba lɛ jã a, bɔɔ mɔde nɛ o ye o he nɔ nɛ o nyɛ nɛ o ‘pee dii,’ loko abofu ɔ nya nɛ wa. Ke o kɛ Baiblo mi ga womi nɛ nyɛɛ se ɔ tsu ní ɔ, o maa po nyɛ huɛ bɔmi ɔ he piɛ: “Pɛ sisi jemi ngɛ kaa nyu babauu nɛ a tsi nya nɛ nyu ɔ gu puɔ ko mi kɛ ngɛ bee, lɔ ɔ he ɔ, moo tsi nya loko e ba pee kunɔ.”—Abɛ 17:14, New Century Version.
Se kɛ̃ ɔ, be komɛ hu ngɛ nɛ e ma bi nɛ ‘o tu munyu.’ Nyagbahi ngɛ kaa hu. Ke o ma o hɛ kɛ fɔ nɔ ɔ, e maa wa. Lɔ ɔ he ɔ, ko ma o hɛ ngɔ fɔ nyagba a nɔ, kɛ susumi ɔ kaa, nyagba a nitsɛ maa je. Ke nyɛ ngɛ nyagba ko he ní sɛɛe nɛ nyɛ po nɔ ɔ, moo tsɔɔ kaa o buɔ o he piɛɛlɔ ɔ kɛ gu be kpa nɛ nyɛ maa to konɛ nyɛ kɛ susu he pee se ɔ nɔ. Ke nyɛ ma nyɛ juɛmi nya si jã a, e maa ye bua nyɛ nihi enyɔ ɔmɛ konɛ nyɛɛ kɛ Baiblo ga womi nɛ nyɛɛ se ɔ nɛ tsu ní: “Nyɛ ko ha nɛ pu nɛ nɔ si be mi nɛ nyɛ mi mi fu loloolo.” (Efeso Bi 4:26) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, e he maa hia nɛ nyɛɛ ye nɔ́ nɛ nyɛ ma nyɛ juɛmi nya si kaa nyɛ maa pee ɔ nɔ.
Ngmami ɔ Mi Junehi
it-1 790 ¶2
Hɛngmɛ
Bɔ nɛ nɔ ko peeɔ e hɛngmɛ ha kɛ hyɛɛ nɔ́ ko ɔ, jeɔ bɔ nɛ e nuɔ he ha a kpo wawɛɛ. E ma nyɛ maa tsɔɔ ke ji nɔ ko mi mi sã lɛ ngɛ nɔ́ ko he aloo nɔ́ ko pue we e tsui nɔ (5Mo 19:13); a ma nyɛ maa fia hɛngmɛ ɔmɛ loo a kɛ ma nyɛ maa pee okadi kɛ tsɔɔ ninyɛ nɛ a ná kɛ ha nɔ́ ko loo nɔ ko, aloo kɛ tsɔɔ ga yayami nɛ a ngɛ toe. (La 35:19; Abɛ 6:13; 16:30) A ma nyɛ maa kale nɔ ko nɛ e sume nɛ e maa hyɛ nɔ́ ko aloo e sume nɛ e maa pee nɔ́ ko ha nɔ kpa ko ɔ, kaa e ma e hɛngmɛ ɔmɛ aloo e kɛ e hɛngmɛ ɔmɛ laa. (Mat 13:15; Abɛ 28:27) A de ngɛ kuasia he ke, e hɛngmɛ kpaa si kɛ “yaa zugba a nyagbe he ɔmɛ,” nɛ tsɔɔ kaa e hɛngmɛ hii si kpae kɛkɛ nɛ́ pi nɔ́ pɔtɛɛ ko nɔ nɛ e kɛ e juɛmi ma, nɛ e juɛmi ɔ hii si kpae kɛ yaa kɛ baa ngɛ he fɛɛ he mohu pe nɛ e kɛ maa ma nɔ́ pɔtɛɛ ko nɔ. (Abɛ 17:24) Nɛ a nyɛɔ daa bɔ nɛ nɔ ko hɛngmɛ ɔmɛ ngɛ ha a nɔ kɛ naa bɔ nɛ e nɔmlɔ tso mi he wami ngɛ ha, kɛ bɔ nɛ e bua jɔ ha po. (1Sa 14:27-29; 5Mo 34:7; Hio 17:7; La 6:7; 88:9) Matsɛ Yehoshafat de Yehowa ke: “Mo lɛ wa ngɛ hyɛe.”—2Kr 20:12.
JUNE 16-22
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | ABƐ 18
Moo Wo Nihi Nɛ Hiɔ Ngɛ A Nya Gbae ɔ He Wami
w22.10 22 ¶17
Nile Nitsɛnitsɛ Ngɛ Ngmlaa Kpae Boboobo
17 Ke o maa tu munyu ɔ susu he. Ke wa hyɛ we nɛ hi ɔ, waa kɛ wa munyu tutui ma nyɛ ma puɛ ní. Baiblo ɔ de ke: “Munyu nɛ a tuɔ kɛkɛ nɛ juɛmi be mi ɔ, e yeɔ nɔ awi kaa klaate. Se ní lelɔ nya mi munyu tsaa nɔ.” (Abɛ 12:18) Ke nɔ ko pee nɔ́ ko nɛ e hí nɛ wa ngɛ e he munyu tue ha ni kpahi ɔ, e ha we nɛ tue mi jɔmi baa. (Abɛ 20:19) Ke wa suɔ nɛ wa munyu nɛ tsa nɔ mohu pe nɛ e maa ye nihi awi ɔ, lɛɛ e sa nɛ waa kane Mawu Munyu ɔ nɛ wa susu he be fɛɛ be. (Luka 6:45) Ke ji kaa wa susuɔ nɔ́ nɛ Baiblo ɔ de ɔ he ɔ, wa nya mi munyuhi maa pee kaa “pa” nɛ woɔ ni kpahi a bua.—Abɛ 18:4.
mrt munyu 19 daka
Blɔ Nɔ Nɛ O Maa Gu Kɛ Da Hiɔ Nɛ Fiaa Nɔ Tlukaa a Nya
Moo pee nɔ ko nɛ e buɔ munyu tue saminya. Blɔ kake nɛ hi pe kulaa nɛ o ma nyɛ maa gu nɔ kɛ ye bua o huɛ ko ji kaa o maa bu lɛ tue ke e suɔ nɛ e tu munyu. Koo nu he kaa e he hia nɛ o ha nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ e ma de ɔ heto. Behi fuu ɔ, nɔ́ nɛ he hia pɛ ji kaa o maa bu tue. Bɔɔ mɔde kaa o maa bu nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ e ma de ɔ tue, nɛ o ko kojo lɛ. Koo ngɔ lɛ kaa o le bɔ nɛ o huɛ ɔ ngɛ he nue ha a, titli ɔ, ke e hiɔ ɔ ji kpo nɛ o maa na.—Abɛ 11:2.
Moo tu munyu kpakpahi. Eko ɔ, o be lee nɔ́ nɛ o ma de, se munyu bɔɔ ko nɛ o maa tu kɛ tsɔɔ kaa o na si fɔfɔɛ nɛ o huɛ ɔ ngɛ mi gblee ɔ, ma nyɛ maa wo lɛ he wami wawɛɛ pe nɛ o be nɔ́ ko dee kulaa. Ke o li nɔ́ nɛ o ma de po ɔ, moo bɔ mɔde kaa o ma de nɔ́ kpiti ko nɛ maa ta nɔ ɔ tsui he, kaa “I li nɔ́ tutuutu nɛ ma de mohu lɛɛ, se i suɔ nɛ o le kaa i susuɔ o he.” Koo tu munyu komɛ kaa “O si fɔfɔɛ ɔ mi ma nyɛ maa wa wawɛɛ” aloo “Ke e hí kulaa a o si fɔfɔɛ ɔ . . . ”
O ma nyɛ maa bɔ mɔde nɛ o le o huɛ ɔ hiɔ ɔ he nɔ́ ko bɔɔ kɛ tsɔɔ kaa o susuɔ e he. E bua maa jɔ mɔde nɛ o ngɛ bɔe kaa o maa nu nɔ́ nɛ e ngɛ mi gblee ɔ sisi ɔ he, nɛ nɔ́ nɛ o ma de lɛ ɔ maa wo lɛ he wami wawɛɛ. (Abɛ 18:13) Se kɛ̃ ɔ, moo hyɛ saminya nɛ o ko wo lɛ ga ko ngɛ e hiɔ ɔ he be mi nɛ e bi we mo, loo ga womi ɔ he hia we.
Moo pee níhi kɛ ye bua lɛ. Koo ngɔ lɛ kaa o le nɔ́ nɛ o maa pee kɛ ye bua lɛ, mohu ɔ, bi lɛ nɔ́ nɛ o ma nyɛ maa pee kɛ ye bua lɛ. Mo kai kaa eko ɔ, o huɛ ɔ be nɔ kplɛɛe kaa e hia yemi kɛ buami, akɛnɛ e sume nɛ e pee tlomi kɛ ha mo ɔ he je. Ke e ba lɛ jã a, mo de lɛ nɔ́ pɔtɛɛ nɛ o suɔ nɛ o pee kɛ ye bua lɛ ɔ, kaa ní nɛ o ma he ya ha lɛ, e we ɔ mi dlami aloo nɔ́ kpa ko.—Galatia Bi 6:2.
O kɔni mi ko jɔ̃. Be mi nɛ hiɔ ɔ ngɛ o huɛ ɔ nya gbae ɔ, be komɛ ɔ, e maa po blɔ nya komɛ nɛ o kɛ lɛ nyɛ to ɔ mi, aloo e be suɔe nɛ e kɛ mo nɛ sɛɛ ní. Moo to o tsui si nɛ o nu lɛ sisi. Yaa nɔ nɛ o pee níhi nɛ e hia a kɛ ye bua lɛ.—Abɛ 18:24.
wp23.1 14 ¶3–15 ¶1
Blɔ Nɔ Nɛ O Maa Gu Kɛ Ye Bua Nihi Nɛ A Ngɛ Juɛmi Mi Nyagbahi ɔ
“Tu bua womi munyu.”—1 TƐSALONIKA BI 5:14.
Eko ɔ, o huɛ ɔ maa hao aloo e maa nu he kaa e he be se nami. Se ke o ha nɛ e nuɔ he kaa o susuɔ e he ɔ, lɔ ɔ maa wo e bua nɛ e maa wo lɛ he wami, ke o li nɔ́ tutuutu nɛ o ma de po.
“Huɛ nitsɛ jeɔ suɔmi kpo be fɛɛ be.”—ABƐ 17:17.
Moo pee níhi kɛ ye bua lɛ. Koo ngɔ lɛ kaa o le nɔ́ nɛ o maa pee kɛ ye bua lɛ, mohu ɔ, bi lɛ nɔ́ nɛ o ma nyɛ maa pee kɛ ye bua lɛ. Ke e he wa ha o huɛ ɔ kaa e ma de mo níhi nɛ he hia lɛ ɔ, mo de lɛ nɔ́ pɔtɛɛ nɛ o suɔ nɛ o kɛ lɛ nɛ bla kɛ pee, kaa eko ɔ, nyɛɛmi nɛ nyɛ maa nyɛɛ kɛ ya slaa si. Aloo o ma nyɛ ma de lɛ kaa o suɔ nɛ o pee ní komɛ kɛ ye bua lɛ kaa ní nɛ o ma he ya ha lɛ, e we ɔ mi dlami aloo nɔ́ kpa ko.—Galatia Bi 6:2.
‘Moo to o tsui si.’—1 TƐSALONIKA BI 5:14.
Pi be fɛɛ be nɛ o huɛ ɔ maa suɔ kaa e kɛ nɔ ko maa sɛɛ ní. Ha nɛ o huɛ ɔ nɛ e ná nɔ mi mami kaa be fɛɛ be nɛ e suɔ nɛ e kɛ nɔ ko nɛ sɛɛ ní ɔ, o pee klaalo kaa o maa bu lɛ tue. Ngɛ e hiɔ ɔ he je ɔ, e ma nyɛ maa pee nɔ́ ko loo e de nɔ́ ko nɛ maa dɔ mo. Eko ɔ, e maa po blɔ nya komɛ nɛ o kɛ lɛ nyɛ to ɔ mi, aloo e mi mi ma fu. Moo to o tsui si nɛ o nu lɛ sisi be mi nɛ o ya nɔ nɛ o ngɛ lɛ ye buae ɔ.—Abɛ 18:24.
Ngmami ɔ Mi Junehi
it-2 271-272
Sɔ Fɔmi, I
Blema a, a fɔɔ sɔ konɛ a kɛ mwɔ yi mi kpɔ ngɛ sane ko he. Blɔ nɔ nɛ a guɔ kɛ peeɔ jã ji, a buaa tɛ tsɔwi aloo tso tsɔwitsɔwi loo tso pɛtɛpɛtɛ nya kɛ pueɔ tade mi ngɛ nɔ “tɛ nɔ” aloo a kɛ woɔ tɔ mi, nɛ lɔ ɔ se ɔ, a mimiɛɔ lɛ. Nɔ nɛ e nɔ́ ɔ maa je tade ɔ loo tɔ ɔ mi aloo nɔ nɛ a ma je e nɔ́ ɔ ngɛ mi ɔ, lɛ ji nɔ nɛ a hla a nɛ. Kaa bɔ nɛ e ji ngɛ kita kami mi ɔ, sɔlemi piɛɛ sɔ fɔmi he. Be komɛ ɔ, o maa na heii kaa a sɔle ngɛ sɔ fɔmi ɔ mi, nɛ be komɛ hu ɔ, o be nae heii kaa a sɔle, se kɛ̃ ɔ, sɔlemi ya nɔ ngɛ sɔ fɔmi ɔ mi, nɛ a kɛ hlaa Yehowa juɛmi ngɛ sane ɔ he, nɛ a hyɛɛ bɔ nɛ Yehowa ma tsu sane ɔ he ní ha a blɔ. Sɔ fɔmi (Heb., goh·ralʹ) ji nɔ́ ko nɛ yaa nɔ nitsɛnitsɛ, nɛ be komɛ ɔ, a kɛ tsuɔ ní ngɛ okadi peemi mi kɛ tsɔɔ nɔ́ ko nɛ a ‘dla’ loo “blɔ fa mi nɔ́.”—Yos 15:1; La 16:5; 125:3; Yes 57:6; Yer 13:25.
Nɔ́ nɛ a kɛ sɔ fɔmi peeɔ. Abɛ 16:33 ɔ de ke: “A fɔɔ sɔ kɛ pueɔ nɔ tɛ nɔ, se yi mi kpɔ nɛ a daa sɔ fɔmi ɔ nɔ kɛ mwɔɔ ɔ jeɔ Yehowa ngɔ.” Ngɛ Israel ɔ, a kɛ sɔ fɔmi tsuɔ ní ngɛ blɔ nɛ da nɔ konɛ a kɛ po pɛ se: “Sɔ fɔmi poɔ pɛ se nɛ e buaa sane he kɛ haa he wali enyɔ nɛ a ngɛ nɔ́ he huae.” (Abɛ 18:18) A fɔ we sɔ konɛ a kɛ je hɛja loo a kɛ fiɛ asɔ. A pui sika kɛ fɔ we si ke a ngɛ sɔ fɔe, kaa a kɛ ma ha nɔ nɛ e ye ɔ, ejakaa a fɔ we sɔ kaa nɔ ko nɛ e ye. A pee we jã hulɔ kaa a kɛ ma bua sika nya ngɛ sɔlemi we ɔ loo a kɛ wo osɔfo ɔmɛ ní loo kaa a kɛ maa ye bua ohiatsɛmɛ. Se Roma tabuli ɔmɛ lɛɛ akɛnɛ a suɔ nɛ a fo mɛ pɛ a nɔ́ mi he je nɛ a fɔ Yesu tade ɔ nɔ sɔ kaa bɔ nɛ a gba kɛ fɔ si ngɛ La 22:18 ɔ nɛ.—Mat 27:35.
JUNE 23-29
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | ABƐ 19
Pee O He Huɛ Kpakpa Kɛ Ha O Nyɛmimɛ Ɔmɛ
w23.11 12-13 ¶16-17
Nɔ́ Nɛ Wa Maa Pee Konɛ Waa Ya Nɔ Nɛ Waa Suɔ Wa Nyɛmimɛ Ɔmɛ Wawɛɛ
16 Ngɔɔ o juɛmi kɛ ma su kpakpahi nɛ o nyɛmimɛ ɔmɛ ngɛ ɔ nɔ, se pi a su yayahi a nɔ. Mo susu nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ ɔ he nɛ o hyɛ. Ngɔɔ lɛ kaa o kɛ nyɛmimɛ fuu ya he nya buami ko sisi, nɛ nyɛ tsuo nyɛ ngɛ nyɛ hɛja jee nɛ nyɛ bua jɔ, nɛ nyɛ po foto. Lɔ ɔ se ɔ, nyɛ kpale po enyɔ kɛ piɛɛ he ejakaa nyɛ le kaa ke kekleekle nɔ́ ɔ hí ɔ, ekpa amɛ maa hi. Amlɔ nɛ ɔ, nyɛ sa fotohi etɛ. Se ngɛ foto ɔ kake mi ɔ, o na kaa nyɛmimɛ ɔmɛ a kpɛti nɔ kake tu e hɛ mi. Ke e ba jã a, kɛ o maa pee jamɛ a foto ɔ kɛɛ? E ngɛ heii kaa o maa delete loo o ma je kɛ je o fon ɔ nɔ, ejakaa o le kaa foto enyɔ ɔmɛ nɛ piɛ ɔ lɛɛ, nɔ fɛɛ nɔ ngɛ muɔe ngɛ mi, nɛ nyɛminyumu ɔ hu ngɛ muɔe.
17 Wa ma nyɛ maa ngɔ fotohi nɛ ngɛ wa fon ɔmɛ a nɔ ɔ kɛ to níhi nɛ ngɛ wa juɛmi mi ɔ he. Behi fuu ɔ, wa kaiɔ behi nɛ waa kɛ wa nyɛmimɛ ɔmɛ je wa hɛja nɛ wa bua jɔ ɔ. Se ngɔɔ lɛ kaa o kai kaa be ko nɛ nyɛ ya je nyɛ hɛja a, nyɛmi ko de nɔ́ ko loo e pee nɔ́ ko nɛ hao mo. Ke e ba jã a, mɛni e sa nɛ o pee ngɛ he? E sa nɛ waa bɔ mɔde nɛ wa je jamɛ a susumi ɔ ngɛ wa yi mi kaa bɔ nɛ wa maa delete loo wa ma je foto ko nɛ wa sume ngɛ wa fon ɔ nɔ ɔ. (Abɛ 19:11; Efe. 4:32) Ke wa nyɛmimɛ ɔmɛ tɔ̃ wa nɔ ɔ, wa ma nyɛ maa ngmɛɛ he, ejakaa wa le kaa waa kɛ mɛ pee ní kpakpahi fuu nɛ ha nɛ wa bua jɔ. Níhi nɛ a pee nɛ ha nɛ wa bua jɔ ɔ, ji níhi nɛ waa kɛ ma nyɛ maa to ngɛ wa juɛmi mi.
w23.07 9-10 ¶10-11
Yaa Nɔ Nɛ O Suɔ Yehowa Kɛ Ni Kpahi Wawɛɛ
10 Wɔ hu wa ma nyɛ ma hla blɔ slɔɔtohi nɛ wa maa gu nɔ kɛ ye bua wa nyɛmimɛ Kristofohi. (Heb. 13:16) Mo susu Anna nɛ wa tu e he munyu ngɛ ní kasemi nɛ sɛ enɛ ɔ hlami ɔ mi ɔ he nɛ o hyɛ. Benɛ kɔɔhiɔ ko nɛ nya wa fia se ɔ, e kɛ e huno ɔ ya slaa weku ko nɛ a ji Odasefohi, nɛ a na kaa kɔɔhiɔ ɔ puɛ a tsu ɔ yi mi. Enɛ ɔ ha nɛ a tade ɔmɛ tsuo sɛ mu. Anna de ke: “Wa ngɔ a tade ɔmɛ nɛ wa ya fɔ he nɛ wa to nɔ nɛ wa ku mi, nɛ wa kɛ ya ha mɛ. Ngɛ wa blɔ fa mi ɔ, pi ní tsumi ko nɛ he wa ji nɛ ɔ. Se nɔ́ nɛ wa pee nɛ ɔ ha nɛ huɛ bɔmi gbagbanii ngɛ waa kɛ weku nɛ ɔ wa kpɛti kɛ ba si mwɔnɛ ɔ.” Suɔmi nɛ Anna kɛ e huno ɔ ngɛ kɛ ha nyɛmimɛ ɔmɛ ɔ ji nɔ́ nɛ wo mɛ he wami nɛ a ya ye bua mɛ.—1 Yoh. 3:17, 18.
11 Ke wa jeɔ suɔmi kɛ mi mi jɔmi kpo kɛ tsɔɔ ni kpahi ɔ, e haa nɛ nihi naa kaa wa ngɛ mɔde bɔe kaa wa maa kase Yehowa, nɛ a bua maa jɔ kpakpa nɛ wa maa pee mɛ ɔ he wawɛɛ pe bɔ nɛ wa ma susu po. Nyɛmiyo Khanh nɛ wa tu e he munyu kɛ sɛ hlami ɔ kaiɔ nyɛmimɛ nɛ a ye bua lɛ ɔ wawɛɛ. E de ke: “Ye bua jɔ bɔ nɛ nyɛmimɛ yi ɔmɛ kɛ mi tsu ní ngɛ fiɛɛmi mi ha a he wawɛɛ. Jehanɛ hu ɔ, a kɛ lɔle ba woɔ mi ngɛ we mi, a tsɛɔ mi ní yemi, nɛ a ya kpleɔ mi si ngɛ we mi. Amlɔ nɛ ɔ, i ba yɔse kaa e biɔ mɔde bɔmi wawɛɛ loko nɔ ko ma nyɛ maa pee jã, se nyɛmimɛ nɛ ɔmɛ je suɔmi mi kɛ pee jã.” Ngɛ anɔkuale mi ɔ, pi nɔ fɛɛ nɔ nɛ́ ke wa pee nɔ́ ko ha lɛ ɔ, e ma je hɛsa kpo. Khanh de ngɛ nihi nɛ a ye bua lɛ ɔ he ke: “I ná nɛ imi hu i pee nɔ́ ko kɛ na mɛ si ngɛ ní kpakpahi tsuo nɛ a pee ha mi ɔ he, se i li he nɛ mɛ tsuo a ngɛ. Se i le kaa Yehowa lɛɛ e le he nɛ a ngɛ, nɛ i sɔleɔ kaa Yehowa nɛ e jɔɔ mɛ kɛ ha mi.” Nɔ́ nɛ Khanh de ɔ ji anɔkuale. Ke wa pee ní kpakpahi kɛ ha nihi ɔ, Yehowa naa. Ke a ji ní nyafinyafihi po ɔ, e naa lɛ kaa afɔle ko nɛ he hia wawɛɛ, aloo hiɔ ko nɛ e hɛɛ wɔ nɛ e maa wo.—Kane Abɛ 19:17.
w21.11 9 ¶6-7
Nyɛɛ Ya Nɔ Nɛ Nyɛ Je Suɔmi Nɛ Se Pui Kpo Kɛ Tsɔɔ Nyɛ Sibi
6 Mwɔnɛ ɔ, ke nɔ ko tsu ní ngɛ ní tsumi ko mi jeha babauu ɔ, wa ma nyɛ ma de ke e yeɔ ní tsumi ɔ anɔkuale. Se e ma nyɛ maa ba kaa ngɛ jehahi babauu nɛ e kɛ tsu ní ngɛ ní tsumi he ɔ mi ɔ, eko ɔ, e kɛ nitsumitsɛ ɔ kpi hyɛ. Eko ɔ, pi be fɛɛ be nɛ e kɛ ní tsumi nikɔtɔma amɛ kpaa gbi ngɛ yi mi kpɔhi nɛ a mwɔɔ ɔ he. E bua jɔɛ ní tsumi ɔ he, se e ngɛ ní tsue ngɛ lejɛ ɔ konɛ e ná sika. E maa ya nɔ ma tsu ní ɔ kɛ ya si benɛ e maa ya pension, aloo kɛ ya si benɛ e ma ná ní tsumi kpakpa ko ngɛ he kpa ko.
7 Slɔɔto nɛ ngɛ anɔkuale yemi nɛ a tu he munyu ngɛ kuku 6 mi kɛ suɔmi nɛ se pui kpo nɛ a ma je ɔ a kpɛti ji, juɛmi nɛ nɔ ɔ kɛ peeɔ jã. Ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ, mɛni he je nɛ Mawu we bi je suɔmi nɛ se pui kpo kɛ tsɔɔ a sibi ɔ? Nihi nɛ a je suɔmi nɛ se pui kpo ɔ, pi kaa e sa nɛ a pee jã kɛkɛ he je nɛ a pee jã, mohu ɔ, a suɔ nɛ a pee jã. Nyɛ ha nɛ waa hyɛ nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ David pee. David je e tsui mi nɛ e je suɔmi nɛ se pui kpo kɛ tsɔɔ Yonatan be mi nɛ Yonatan papaa a ngɛ hlae nɛ e gbe lɛ. David ya nɔ nɛ e je suɔmi nɛ se pui kpo kɛ tsɔɔ Yonatan bi Mefiboshet be mi nɛ Yonatan gbo jehahi babauu se.—1 Sam. 20:9, 14, 15; 2 Sam. 4:4; 8:15; 9:1, 6, 7.
Ngmami ɔ Mi Junehi
it-1 515
Ga Womi, Ga Wolɔ
Yehowa pɛ ji nɔ nɛ e juɛmi mi kuɔ wawɛɛ nɛ huzu be e juɛmi ɔ he. Lɛ pɛ lɛ e hia we nɔ ko nɛ maa wo lɛ ga. (Yes 40:13; Ro 11:34) Akɛnɛ e Bi ɔ náa ga womi kɛ jeɔ e Tsɛ ɔ ngɔ nɛ e kɛ tsuɔ ní, nɛ jehanɛ se hu e ngɛ Mawu mumi ɔ he je ɔ, e kɛ blɔ tsɔɔmi haa, enɛ ɔ he ɔ, a tsɛɛ lɛ “Nyakpɛ Ga Wolɔ.” (Yes 9:6; 11:2; Yo 5:19, 30) Enɛ ɔ tsɔɔ kaa loko ga womi he maa ba se nami ɔ, ja Yehowa he ngɛ mi. Ga womi fɛɛ ko nɛ e teɔ si kɛ siɔ Nɔ Nɛ E Nɔ Kuɔ Pe Kulaa a susumi ɔ ji nɔ́ nɛ se nami ko kulaa be he. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, a tsɛ we lɛ ke ga womi po.—Abɛ 19:21; 21:30.
JUNE 30–JULY 6
JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | ABƐ 20
Níhi Nɛ Ma Ha Nɛ Nihi Nɛ A Ngɛ Nyɛɛe Kɛ Ha Gba Si Himi Mi Sɛmi ɔ Nɛ A Ye Manye
w24.05 26-27 ¶3-4
Nɔ́ Nɛ Maa Ye Bua Nyɛ Konɛ Nyɛɛ Ye Manye Ngɛ Nyɛ Nyɛɛmi ɔ Mi
3 Nyɛɛmi kɛ ha gba si himi mi sɛmi ɔ ma nyɛ maa pee bua jɔmi, se kɛ̃ ɔ, e ji nɔ́ ko nɛ hɛdɔ ngɛ he, ejakaa e ma nyɛ ma ha nɛ ni ɔmɛ nɛ a sɛ gba si himi mi. Ngɛ yo kpeemi ligbi ɔ nɔ ɔ, nyumu ɔ kɛ yo ɔ kãa kita ngɛ Yehowa hɛ mi kaa a maa suɔ a he, nɛ a ma je bumi kpo kɛ tsɔɔ a sibi be abɔ nɛ a maa hi wami mi. Loko wa ma kã kita ko ɔ, e sa nɛ wa susu he saminya. (Kane Abɛ 20:25.) Jã nɛ e ji ngɛ gba si himi kita hu blɔ fa mi. Nyɛɛmi nɛ a nyɛɛɔ kɛ haa gba si himi mi sɛmi ɔ yeɔ buaa nyumu ɔ kɛ yo ɔ konɛ a le a sibi nɛ a mwɔ yi mi kpɔ nɛ da. Be komɛ ɔ, a mwɔɔ yi mi kpɔ kaa a maa sɛ gba si himi mi, nɛ be komɛ hu ɔ, a mwɔɔ yi mi kpɔ kaa a maa po nyɛɛmi ɔ mi. Ke nihi nɛ a ngɛ nyɛɛe kɛ ha gba si himi mi sɛmi ɔ po a nyɛɛmi ɔ mi ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ we kaa a pee nɔ́ ko nɛ dɛ loo a yi manye. Mohu ɔ, e tsɔɔ kaa a nyɛɛmi ɔ tsu e yi mi tomi ɔ he ní, e ye bua mɛ nɛ a mwɔ yi mi kpɔ nɛ da.
4 Mɛni he je nɛ e sa kaa nihi nɛ a ngɛ nyɛɛe kɛ ha gba si himi mi sɛmi ɔ nɛ a ná juɛmi nɛ da a? Ke a ná juɛmi nɛ da a, a kɛ nɔ ko be nyɛɛe be mi nɛ a pee we a juɛmi kaa a kɛ nɔ ɔ maa sɛ gba si himi mi. Tsa pi nihi nɛ a sɛ we gba si himi mi ɔ pɛ nɛ e sa kaa a ná juɛmi nɛ da, e sa nɛ wɔ tsuo waa pee jã. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ni komɛ susuɔ kaa ke nyumu ko kɛ yo ko ngɛ nyɛɛe kɛ ha gba si himi mi sɛmi ɔ, lɛɛ e sa nɛ a sɛ gba si himi mi kokooko. Kɛ susumi nɛ ɔ náa Kristofohi nɛ a sɛ we gba si himi mi ɔ a nɔ he wami ha kɛɛ? Melissa nɛ e ngɛ United States nɛ e sɛ we gba si himi mi ɔ de ke: “Ke nyɛminyumu ko kɛ nyɛmiyo ko ngɛ nyɛɛe kɛ ha gba si himi mi sɛmi ɔ, nyɛmimɛ komɛ hyɛɛ blɔ kaa doo ɔ, e sa nɛ a sɛ gba si himi mi. Enɛ ɔ he ɔ, ke ni komɛ ngɛ nyɛɛe nɛ níhi yɛ nɔ saminya po ɔ, a sume nɛ a poɔ mi, nɛ a tsaa nɔ. Enɛ ɔ haa nɛ ni komɛ sume nɛ a nyɛɛɔ kɛ haa gba si himi mi sɛmi kulaa, nɛ e ma nyɛ maa ngɔ haomihi fuu kɛ ba.”
w24.05 22 ¶8
Nɔ́ Nɛ Maa Ye Bua Mo Konɛ O Na Nɔ Ko Nɛ Sa Nɛ O Kɛ Lɛ Nɛ Sɛ Gba Si Himi Mi
8 Kɛ o ma plɛ kɛ to nɔ ko nɛ o ngɛ hlae nɛ o kɛ lɛ nɛ bɔni nyɛɛmi ɔ he hɛ kɛɛ be mi nɛ e li? Ngɛ asafo mi kpehi loo he nya buami komɛ a sisi ɔ, o ma nyɛ ma yɔse ní komɛ ngɛ e he. Ní nɛ ɔmɛ ekomɛ ji, huɛ bɔmi nɛ ngɛ e kɛ Yehowa a kpɛti, e ní peepeehi kɛ e suhi. O maa na nihi nɛ e kɛ bɔɔ, kɛ níhi nɛ e tuɔ he munyu. (Luka 6:45) Anɛ otihi nɛ e kɛ ma e hɛ mi ɔ ngɛ kaa o nɔ́ ɔ lo? O kɛ e we asafo mi nikɔtɔma amɛ loo nyɛmimɛ kpahi nɛ a nane pi si nɛ a le lɛ saminya a ma nyɛ maa sɛɛ ní. (Abɛ 20:18) O ma nyɛ ma bi mɛ ke ji e ngɛ biɛ kpakpa nɛ e baa e je mi saminya lo. (Rut 2:11) Be mi nɛ o ngɛ nɔ ɔ he hɛ toe ɔ, moo hyɛ saminya nɛ o ko pee nɔ́ ko nɛ ma gba e nya. Moo bɔ mɔde kaa o ma susu bɔ nɛ e nuɔ he ha a he. Koo bɔ mɔde kaa o maa hi he fɛɛ he nɛ nɔ ɔ ngɛ loo o le nɔ́ fɛɛ nɔ́ ngɛ e he.
w24.05 28 ¶7-8
Nɔ́ Nɛ Maa Ye Bua Nyɛ Konɛ Nyɛɛ Ye Manye Ngɛ Nyɛ Nyɛɛmi ɔ Mi
7 Kɛ o ma plɛ kɛ le bɔ nɛ nɔ ɔ ngɛ ha tutuutu kɛɛ? Nɔ́ kake nɛ he hia nɛ nyɛ ma nyɛ maa pee ji kaa nyɛ maa je nyɛ tsui mi kɛ sɛɛ ní faa, nɛ nyɛ bi sanehi, nɛ nyɛɛ bu nyɛ sibi tue saminya. (Abɛ 20:5; Yak. 1:19) Nyɛ ma nyɛ maa pee níhi nɛ ma ha nɛ nyɛ ná he blɔ kɛ sɛɛ ní. Ní nɛ ɔmɛ ekomɛ ji kaa nyɛ maa pee kake kɛ ya fiɛɛmi, loo nyɛ maa ye ní kɛ bla, aloo nyɛ ma ya slaa si ngɛ hehi nɛ nihi maa na nyɛ ngɛ. Ke nyɛɛ kɛ nyɛ huɛmɛ kɛ nyɛ weku li pɔɔ bɔmi ɔ, nyɛ ma nyɛ ma ná he blɔ kɛ le nyɛ sibi saminya hulɔ. Jehanɛ hu ɔ, nyɛ ma nyɛ maa pee níhi nɛ ma ha nɛ nyɛɛ le bɔ nɛ nyɛ ni enyɔ ɔmɛ nyɛ peeɔ nyɛ ní ha ngɛ si fɔfɔɛ slɔɔtoslɔɔtohi a mi, kɛ bɔ nɛ nyɛɛ kɛ ni slɔɔtoslɔɔtohi hiɔ si ha. Mo kadi nɔ́ nɛ Aschwin nɛ e je Netherlands ɔ bɔ mɔde nɛ e pee benɛ e kɛ Alicia ngɛ nyɛɛe konɛ a sɛ gba si himi mi ɔ. E de ke: “Wa bɔ mɔde kaa wa maa pee níhi nɛ maa ye bua wɔ konɛ waa le wa sibi saminya. Behi fuu ɔ, wa hooɔ ní kɛ blaa, loo wa tsuɔ we mi ní tsumi komɛ kɛ blaa. Be mi nɛ wa ngɛ ní nɛ ɔmɛ pee ɔ, wa naa wa sibi a nyɛmihi kɛ gbɔjɔmihi.”
8 Jehanɛ hu ɔ, nyɛ ma nyɛ maa le nyɛ sibi saminya ke nyɛ pee kake kɛ kase Baiblo mi munyu komɛ. Ke nyɛ sɛ gba si himi mi ɔ, e he maa hia nɛ nyɛ ná be kɛ pee weku Mawu jami, konɛ Mawu jami nɛ pee nɔ́ titli ngɛ nyɛ gba a mi. (Fiɛɛ. 4:12) Ke jã a, lɛɛ mɛni he je nɛ nyɛ tui blɔ nya amlɔ nɛ ɔ konɛ nyɛɛ pee jã ngɛ nyɛ nyɛɛmi ɔ mi? Se kɛ̃ ɔ, mo kadi kaa nihi nɛ a ngɛ nyɛɛe kɛ ha gba si himi mi sɛmi ɔ pee we weku lolo, enɛ ɔ he ɔ, nyɛminyumu ɔ ba pee we nyɛmiyo ɔ yi lolo. Se ke nyɛ peeɔ kake kɛ kaseɔ ní be fɛɛ be ɔ, e maa ye bua nyɛ konɛ nyɛɛ le bɔ nɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ nyɛɛ kɛ Yehowa nyɛ kpɛti ɔ ngɛ ha. Max kɛ e yo Laysa nɛ a ngɛ United States ɔ tsɔɔ nɔ́ kpa ko nɛ maa ye bua. Max de ke: “Benɛ wa bɔni nyɛɛmi kɛ ha gba si himi mi sɛmi pɛ ɔ, wa je sisi nɛ wa bɔni asafo ɔ womi ɔmɛ nɛ tu nyɛɛmi kɛ ha gba si himi mi sɛmi, gba si himi, kɛ weku si himi he munyu ɔ kasemi. Enɛ ɔ ye bua wɔ nɛ wa nyɛ nɛ wa susu sanehi nɛ a he hia nɛ jinɛ e he ko wa ha wɔ kaa wa ma susu a he ɔ he.”
Ngmami ɔ Mi Junehi
it-2 196 ¶7
Kane
Abɛ 20:27 ɔ tsɔɔ kaa, “mumi nɛ adesa woɔ ɔ ngɛ kaa Yehowa kane, e jeɔ níhi nɛ ngɛ adesa tsui mi ɔ kpo.” “Mumi nɛ adesa woɔ” aloo e munyu tutui loo e ní peepee, ke ji nɔ́ kpakpa jio, nɔ́ yaya jio ɔ, jeɔ bɔ nɛ e su ngɛ ha tutuutu loo bɔ nɛ e ngɛ ha ngɛ mi blɔ ɔ kpo heii.—Kɛ to Nít 9:1 ɔ he.