Hwɔɔmi Mɔ INTANƐTI NƆ NITO HE
Hwɔɔmi Mɔ
INTANƐTI NƆ NITO HE
Dangme
Ɛ
  • ã
  • á
  • ɛ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ
  • ɔ́
  • í
  • ĩ
  • BAIBLO
  • WOMIHI
  • ASAFO MI KPEHI
  • w23 July bf. 31
  • Anɛ O Le Lo?

Ngmami nɛ ɔ he video be amlɔ nɛ ɔ.

Wa kpa mo pɛɛ nyagba ko he je ɔ, video ɔ hí jemi.

  • Anɛ O Le Lo?
  • Hwɔɔmi Mɔ E Ngɛ Yehowa Matsɛ Yemi ɔ He Gɔgɔ Fiae (Nɔ́ Nɛ A Maa Kase)—2023
  • Munyu Nɛ Ngɛ Kaa Enɛ ɔ
  • A Kua Si Kplami
    Ye Womi Nɛ Sɛɛɔ Baiblo Mi Sanehi
  • A Kua Ke A Be Si Kplae
    Níhi Nɛ O Ma Nyɛ Maa Kase Ngɛ Baiblo ɔ Mi
Hwɔɔmi Mɔ E Ngɛ Yehowa Matsɛ Yemi ɔ He Gɔgɔ Fiae (Nɔ́ Nɛ A Maa Kase)—2023
w23 July bf. 31

Anɛ O Le Lo?

Ngɛ mɛni blɔ nɔ nɛ bliikisi nɛ a na ngɛ blema Babilon kɛ bɔ nɛ a plɛ kɛ pee bliikisi nɛ ɔmɛ ha a tsɔɔ kaa Baiblo ɔ da pɛpɛɛpɛ ɔ?

NGƐ blema Babilon ɔ, nihi nɛ a tsuaa si kɛ hlaa blema níhi ɔ ya na bliikisi fuu nɛ a sã. A kɛ bliikisi nɛ ɔmɛ nɛ ma blema Babilon ma a. Nihi nɛ a tsuaa si kɛ hlaa blema níhi ɔ a kpɛti nɔ kake nɛ a tsɛɛ lɛ ke Robert Koldewey tsɔɔ kaa a sãa bliikisi nɛ ɔmɛ ngɛ flɔɔnɔɔ mi “ngɛ ma a se he a naa zu kpakpa kɛ lɛhi . . . fuu ngɛ.”

Nihi nɛ a tsuaa si kɛ hlaa blema níhi ɔ yɔse kaa nɔ yeli nɛ a hi si ngɛ Babilon ɔ ngɔɔ flɔɔnɔɔhi kɛ peeɔ nɔ́ ko nɛ hí kulaa. Ní lelɔ ko nɛ e tsɔɔ ní ngɛ Univer­sity of Toronto nɛ a tsɛɛ lɛ ke Paul-Alain Beaulieu nɛ e kase blema Asiria bi ɔmɛ a yi nɔ sane he ní saminya a de ke: “Babilon bi a womi komɛ . . . tsɔɔ kaa matsɛ ɔ fã kaa nihi nɛ a gboɔ e nɔ tue loo a be bumi kɛ ha ní klɔuklɔu ɔmɛ ɔ, a sake mɛ kɛ wo flɔɔnɔɔ mi, nɛ a sã mɛ.” Munyu komɛ nɛ a ngma ngɛ Matsɛ Nebukadnezar be ɔ mi ɔ ji: “Nyɛ kpata a hɛ mi, nyɛɛ sã mɛ, nyɛɛ tsukɔ mɛ . . . ngɛ flɔɔnɔɔ mi . . . nyɛ ha nɛ a he lasuku nɛ be kɛ ho kɔɔhiɔ mi ya, nyɛ sake mɛ ngɔ wo la mi nɛ a gbo.”

Munyu nɛ ɔmɛ kaiɔ nihi nɛ a kaneɔ Baiblo ɔ níhi nɛ ya nɔ nɛ a tu he munyu ngɛ Daniel yi 3 ɔ. Ngɛ jamɛ a ngmami ɔ nya a, wa na kaa Matsɛ Nebukadnezar ngɔ sika tsu kɛ pee amaga ngua ko ngɛ Dura nga a nɔ ngɛ Babilon ma a se. Benɛ Hebri nihewi etɛ nɛ a tsɛɛ mɛ ke Shadrak, Meshak kɛ Abed­nego ɔ kua ke a be si kplãe nɛ a ja amaga nɛ ɔ, Nebukadnezar mi mi fu wawɛɛ. E fã ke a wo flɔɔnɔɔ ɔ mi la nɛ e “dɔ si kpaago pe bɔ nɛ e dɔɔ daa a,” nɛ a ‘sake nihewi etɛ nɛ ɔmɛ ngɔ pue flɔɔnɔɔ kɛ e mi la nɛ ngɛ tsoe gegeege ɔ mi.’ Bɔfo ko nɛ e ngɛ he wami wawɛɛ ɔ ba he a yi wami nɛ a gbo we.​—Dan. 3:​1-6, 19-⁠28.

© The Trustees of the British Museum. Licensed under CC BY-NC-SA 4.0. Source

Bliikisi ko nɛ a ngma Nebukadnezar biɛ ngɛ nɔ

Bliikisi nɛ a na ngɛ Babilon ɔ hu maa nɔ́ mi kaa munyuhi nɛ ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ da pɛpɛɛpɛ. A ngma yi jemi munyu komɛ kɛ ha matsɛ ɔ ngɛ bliikisi nɛ ɔmɛ fuu a nɔ. Munyu nɛ ɔmɛ a kpɛti kake ji: “Babilon Matsɛ Nebukadnezar . . . Matsɛ we ɔ, nɛ imi Matsɛ Nɛ Nɔ Kuɔ Pe Kulaa a, i ma a ji nɛ ɔ nɛ . . . Ye nina nɛ hi we nɛ ɔ mi kɛ ye nɔ daa.” Munyu nɛ ɔ ngɛ kaa munyu nɛ a ngma ngɛ Daniel 4:​30 ɔ. Ngɛ ngmami nɛ ɔ mi ɔ, Nebukadnezar fĩa nɛ e de ke: “Nyɛɛ hyɛ bɔ nɛ Babilon kle agbo ha! Imi nitsɛ lɛ i po Babilon, nɛ i kɛ lɛ pee ye matsɛ ma, konɛ ma kɛ tsɔɔ ye he wami kpetekpleenyɛ, ye biɛ, ye hɛ mi nyami, kɛ ye agboje.”

    Dangme Womihi Tsuo (2000-2025)
    Moo Je Mi
    Moo Sɛ Mi
    • Dangme
    • Kɛ Mane
    • Bɔ Nɛ O Suɔ Lɛ Ha
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • E He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Blɔ Nya Tomi
    • JW.ORG
    • Moo Sɛ Mi
    Kɛ Mane