Hwɔɔmi Mɔ INTANƐTI NƆ NITO HE
Hwɔɔmi Mɔ
INTANƐTI NƆ NITO HE
Dangme
Ɛ
  • ã
  • á
  • ɛ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ
  • ɔ́
  • í
  • ĩ
  • BAIBLO
  • WOMIHI
  • ASAFO MI KPEHI
  • w23 November bf. 26-30
  • I Ngɛ Slɔkee Akɛnɛ I Ngɔ Ye Hɛ Kɛ Fɔ Yehowa Nɔ ɔ He Je

Ngmami nɛ ɔ he video be amlɔ nɛ ɔ.

Wa kpa mo pɛɛ nyagba ko he je ɔ, video ɔ hí jemi.

  • I Ngɛ Slɔkee Akɛnɛ I Ngɔ Ye Hɛ Kɛ Fɔ Yehowa Nɔ ɔ He Je
  • Hwɔɔmi Mɔ E Ngɛ Yehowa Matsɛ Yemi ɔ He Gɔgɔ Fiae (Nɔ́ Nɛ A Maa Kase)—2023
  • Munyuyi Nyafinyafihi
  • Munyu Nɛ Ngɛ Kaa Enɛ ɔ
  • I BA KASE YEHOWA HE NÍ NƐ I NGƆ YE HƐ KƐ FƆ E NƆ
  • I NGƆ YE HƐ KƐ FƆ YEHOWA NƆ NGƐ HE KO NƐ TA PUƐ NÍ NGƐ WAWƐƐ
  • A TE SI KƐ WO WƆ NGƐ NIGER
  • “WA LI NÍHI FUU TSƆ NGƐ BƆ NƐ MATSƐ YEMI NÍ TSUMI Ɔ NGƐ NƆ YAE HA NGƐ GUINEA”
  • I KƐ YE YO Ɔ WA NGƆ WA HƐ KƐ FƆ YEHOWA NƆ
  • YEHOWA PO WA HE PIƐ
  • Tsɔsemi Nɛ I Ná a Ha Nɛ I Wo Yiblii Fuu
    Hwɔɔmi Mɔ E Ngɛ Yehowa Matsɛ Yemi ɔ He Gɔgɔ Fiae (Nɔ́ Nɛ A Maa Kase)—2019
  • I Na Kaa Yehowa Sɔmɔli Ngɛ Hemi Kɛ Yemi Wawɛɛ
    Hwɔɔmi Mɔ E Ngɛ Yehowa Matsɛ Yemi ɔ He Gɔgɔ Fiae (Nɔ́ Nɛ A Maa Kase)—2023
Hwɔɔmi Mɔ E Ngɛ Yehowa Matsɛ Yemi ɔ He Gɔgɔ Fiae (Nɔ́ Nɛ A Maa Kase)—2023
w23 November bf. 26-30
Israel Itajobi.

NƆ HE SANE

I Ngɛ Slɔkee Akɛnɛ I Ngɔ Ye Hɛ Kɛ Fɔ Yehowa Nɔ ɔ He Je

ISRAEL ITAJOBI NYA MI MUNYU

BEHI fuu ɔ, ke nihi bi mi sane kɛ kɔ ye si himi he ɔ, I deɔ mɛ ke: “I ngɛ kaa blɔ hiami baagi ngɛ Yehowa dɛ mi, e kɛ mi yaa he fɛɛ he nɛ e suɔ!” Nɔ́ nɛ i ngɛ tsɔɔe ji, kaa bɔ nɛ i kɛ ye baagi yaa he fɛɛ he nɛ i suɔ ɔ, jã nɔuu kɛ̃ nɛ i ngɛ hlae nɛ Yehowa kɛ e we asafo ɔ kɛ mi nɛ tsu ní ngɛ he fɛɛ he nɛ a suɔ be fɛɛ be. I kplɛɛ ní tsumihi fuu nɛ a kɛ wo ye dɛ ɔ nɔ. Ní tsumi nɛ ɔmɛ biɔ nɛ ma ngɔ níhi kɛ sã afɔle, nɛ be komɛ po ɔ, ye wami ya jeɔ oslaa mi. Se i ba na kaa ja i ngɔ ye hɛ kɛ fɔ Yehowa nɔ loko ma nyɛ ma hi slɔkee.

I BA KASE YEHOWA HE NÍ NƐ I NGƆ YE HƐ KƐ FƆ E NƆ

A fɔ mi ngɛ jeha 1948 ɔ mi ngɛ kɔpe nyafii ko mi ngɛ Nigeria woyi je pusinɔ he blɔ. Jamɛ a be ɔ mi nɛ a baptisi ye tsɛwayo ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Moustapha, kɛ ye nyɛminyumu nɔkɔtɔma nɛ a tsɛɛ lɛ ke Wahabi, nɛ a ba pee Yehowa Odasefohi. Benɛ i ye jeha nɛɛ ɔ, ye papaa gbo. Nɔ́ nɛ ɔ dɔ mi wawɛɛ. Wahabi de mi ke wa ma nyɛ maa na wa papaa ekohu ke a tle nihi nɛ a gbo ɔ si. Nɔ́ nɛ e de mi ɔ wo ye bua nɛ i ba kase Baiblo ɔ. A baptisi mi ngɛ jeha 1963, nɛ a baptisi ye nyɛmimɛ nyumuhi etɛ hulɔ.

Ngɛ jeha 1965 ɔ mi ɔ, i ya piɛɛ ye nyɛminyumu nɔkɔtɔma Wilson he ngɛ Lagos, nɛ ye bua jɔ wawɛɛ kaa i kɛ blɔ gbali komɛ nɛ a ngɛ Igbobi Asafo ɔ mi ɔ ya pee huɛmɛ. Bɔ nɛ a kɛ kã kɛ bua jɔmi tsuɔ fiɛɛmi ní tsumi ɔ ha a wo mi he wami wawɛɛ, enɛ ɔ he ɔ, ngɛ January 1968 ɔ mi ɔ, imi hu i ba pee blɔ gbalɔ.

Nyɛminyumu ko nɛ e ngɛ sɔmɔe ngɛ Betel nɛ a tsɛɛ lɛ ke Albert Olugbebi ɔ to kpe klɛdɛɛ ko he blɔ nya kɛ ha wɔ nihewi kɛ yihewi ɔmɛ. Ngɛ kpe nɛ ɔ sisi ɔ, e de ke a hia blɔ gbali klɛdɛɛ ngɛ Nigeria omleyi je. Loloolo ɔ, i kaiɔ nɔ́ nɛ Nyɛminyumu Olugbebi kɛ bua jɔmi de ɔ. E de ke: “Nyɛ wɛ, lɔ ɔ he ɔ, nyɛ ma nyɛ maa ngɔ nyɛ be kɛ nyɛ he wami kɛ tsu ní ha Yehowa. He blɔ bli kɛ ha nyɛ!” Akɛnɛ i suɔ nɛ ma kase Yesaya nɛ ma ya he fɛɛ he nɛ Yehowa suɔ nɛ ma ya he je ɔ, i ngma blɔ bimi womi kɛ ha blɔ gbali klɛdɛɛ ɔ nɔ ní.—Yes. 6:8.

Ngɛ May 1968 ɔ mi ɔ, a ha nɛ i ya sɔmɔ kaa blɔ gbalɔ klɛdɛɛ ngɛ Kano ngɛ Nigeria omleyi je. Ngɛ jamɛ a be ɔ mi ɔ, a ngɛ Biafra Ta a hwue. A hwu ta nɛ ɔ kɛ je jeha 1967 kɛ ya si jeha 1970. Ta nɛ ɔ ha nɛ nihi fuu na nɔ́ wawɛɛ, nɛ nihi fuu gbo ngɛ Nigeria omleyi je kɛ puje he blɔ. Nyɛminyumu ko bɔ mɔde wawɛɛ kaa e ma jɔ̃ ye kɔni mi nɛ ma ko ya sɔmɔ ngɛ lejɛ ɔ. Se i de lɛ ke: “I naa mo si wawɛɛ kaa o susuɔ ye he, se ke Yehowa ngɛ hlae nɛ ma ya sɔmɔ ngɛ lejɛ ɔ, lɛɛ e be mi sie kɔkɔɔkɔ.”

Zugba he foni nɛ tsɔɔ ma komɛ nɛ Israel Itajobi sɔmɔ ngɛ ngɛ West Afrika: Conakry, Guinea; Sierra Leone; Niamey, Niger; Kano, Orisunbare, kɛ Lagos, Nigeria.

I NGƆ YE HƐ KƐ FƆ YEHOWA NƆ NGƐ HE KO NƐ TA PUƐ NÍ NGƐ WAWƐƐ

Nɔ́ nɛ ya nɔ ngɛ Kano benɛ a ngɛ ta a hwue ɔ ngɛ mɔbɔ wawɛɛ. Ta a ha nɛ ma ngua nɛ ɔ pee basaa. Be komɛ ɔ, ke wa ya fiɛɛmi ɔ, wa naa nihi nɛ a gbe mɛ ngɛ ta mi nɛ a pueɔ si ngɛ zugba. E ngɛ mi kaa asafohi fuu ngɛ Kano mohu lɛɛ, se nyɛmimɛ ɔmɛ fuu tu fo kɛ je ma a mi. Fiɛɛli nɛ a piɛ ngɛ ma a mi ɔ sui 15 po. Nyɛmimɛ nɛ ɔmɛ a kɔni mi jɔ̃ nɛ a ye gbeye wawɛɛ. Se a bua jɔ wawɛɛ benɛ a ná le kaa blɔ gbali klɛdɛɛ ekpa sɔuu ba ma a mi ɔ. Wa wo fiɛɛli ɔmɛ he wami nɛ a nɔ gbagba te. Wa ye bua mɛ nɛ a to blɔ nya konɛ a bɔni asafo mi kpe kɛ fiɛɛmi yami ekohu, nɛ jehanɛ hu ɔ, a kɛ fiɛɛmi yami he akɔtaa bumi ɔ bɔni asafo ɔ ní tsumi kɔni ɔ manemi, nɛ a sɛɔ womihi kɛ jeɔ lejɛ ɔ hulɔ.

Wɔ blɔ gbali klɛdɛɛ ɔmɛ wa bɔni Hausa gbi kasemi. Benɛ ni ɔmɛ nu Matsɛ Yemi ɔ he sɛ gbi ɔ ngɛ mɛ nitsɛmɛ a je gbi mi ɔ, a bu wɔ tue saminya. Se kɛ̃ ɔ, jami hɛ mi nyɛɛli nɛ a ngɛ Kano ɔ bua jɔɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ nɛ wa ngɛ tsue ɔ he, enɛ ɔ he ɔ, e biɔ nɛ waa kɛ hɛ si kami nɛ tsu ní. Ligbi ko ɔ, benɛ i kɛ nyɛmimɛ nyumu ko ya fiɛɛmi ɔ, nyumu ko fiee wa se kɛ ha. Se wa tu fo wawɛɛ nɛ e nine sui wa nɔ! Ngɛ haomi nɛ ɔmɛ tsuo a se ɔ, Yehowa ha wɔ ‘he mi jɔmi,’ nɛ fiɛɛli ɔmɛ a he ba hiɛ wawɛɛ ngɛ ma a mi. (La 4:8) Mwɔnɛ ɔ, wa ngɛ fiɛɛli nɛ a he hyɛ pe 500 ngɛ asafohi 11 mi ngɛ Kano.

A TE SI KƐ WO WƆ NGƐ NIGER

Benɛ wa ngɛ sɔmɔe kaa blɔ gbali klɛdɛɛ ngɛ Niamey ngɛ Niger

Benɛ i hi Kano nyɔhiɔ bɔɔ komɛ a se ngɛ August 1968 ɔ mi ɔ, a ha nɛ i kɛ blɔ gbali klɛdɛɛ enyɔ komɛ ya sɔmɔ ngɛ Niamey nɛ ji ma ngua nɛ ngɛ Niger ɔ. Benɛ wa ya su lejɛ ɔ, e kɛ we nɛ wa ná le kaa Niger nɛ e ngɛ West Afrika a piɛɛ mahi nɛ pu tsoɔ wawɛɛ ngɛ mi ɔ he. Enɛ ɔ he ɔ, e biɔ nɛ waa kase bɔ nɛ wa ma tsu fiɛɛmi ní tsumi ɔ ngɛ ma nɛ pu tsoɔ wawɛɛ ngɛ mi ɔ mi. Jehanɛ hu ɔ, e he ba hia nɛ waa kase French, nɛ ji gbi titli nɛ a tuɔ ngɛ ma a mi ɔ. Ngɛ haomi nɛ ɔmɛ tsuo a se ɔ, wa ngɔ wa hɛ kɛ fɔ Yehowa nɔ, nɛ waa kɛ nyɛmimɛ bɔɔ nɛ a ngɛ ma a mi ɔ je fiɛɛmi ní tsumi ɔ sisi. Be bɔɔ komɛ a se ɔ, nihi babauu nɛ a ngɛ Niamey nɛ a le ní kanemi ɔ nine su Baiblo kasemi womi nɛ ji The Truth That Leads to Eternal Life ɔ nɔ, nɛ a kane. Ni komɛ po ba hla wa se blɔ konɛ wa ha mɛ womi ɔ eko.

E kɛ we kulaa nɛ wa ba le kaa amlaalo ɔmɛ sume Yehowa Odasefo ɔmɛ a sane. Ngɛ July 1969 ɔ mi ɔ, wa pee kekleekle kpɔ mi kpe ngɛ ma a mi, nɛ nihi maa pee 20 lɛ a ba. Wa hyɛ blɔ kaa a maa baptisi fiɛɛli enyɔ. Se kɛ̃ ɔ, ligbi nɛ wa je kpe ɔ sisi ɔ, polisihi ba lejɛ ɔ nɛ a ba puɛ kpe ɔ. A nuu blɔ gbali klɛdɛɛ ɔmɛ kɛ kpɔ mi nɔ hyɛlɔ ɔ kɛ ho police station ya. Benɛ polisi ɔmɛ a ya bi wɔ sane se ɔ, a de wɔ ke e nɔ jena a, waa kpale kɛ ba police station ɔ. Benɛ wa na kaa amlaalo ɔmɛ ngɛ hlae nɛ a gba wa nya a, wa to blɔ nya konɛ waa tu baptisimi munyu ɔ ngɛ nyɛmi ko we mi, nɛ lɔ ɔ se ɔ, wa baptisi ni ɔmɛ ngɛ pa ko mi be mi nɛ nɔ ko nɔ ko nɛ wɔ.

Ngɛ otsi bɔɔ komɛ a se ɔ, amlaalo ɔ fã i kɛ blɔ gbali klɛdɛɛ enuɔ komɛ kaa waa je Niger ma a mi. A ha wɔ ligbi enyɔ kaa wa kɛ je ma a mi, nɛ e sa nɛ wɔ nitsɛmɛ waa to wa blɔ hiami ɔ he blɔ nya. Wa kplɛɛ nɔ́ nɛ a de ɔ nɔ, nɛ wa kpale kɛ ho asafo ɔ ní tsumi kɔni nɛ ngɛ Nigeria a ya. A ha wɔ ní tsumi ehe ngɛ lejɛ ɔ.

A ha nɛ i ya sɔmɔ ngɛ Nigeria ngɛ kɔpe ko nɛ ji Orisunbare. I ya piɛɛ kuu nyafii ko nɛ fiɛɛli a he pi ngɛ mi ɔ he, nɛ waa kɛ bua jɔmi fiɛɛ nɛ waa kɛ nihi kase Baiblo ɔ. Se ngɛ nyɔhiɔ ekpa se ɔ, asafo ɔ ní tsumi kɔni ɔ de mi kaa ma kpale kɛ ho Niger ya ekohu. Sisije ɔ, e pee mi nyakpɛ nɛ i hao, se ye bua jɔ kaa i kɛ nyɛmimɛ nɛ a ngɛ Niger ɔ maa kpe ekohu!

I kpale kɛ ho Niamey ya. Ligbi nɛ i ya su lejɛ ɔ, e nɔ jena pɛ ɔ, Nigeria no ko nɛ ji jua yelɔ ɔ yɔse kaa i ji Odasefo no nɛ e bi mi sanehi kɛ kɔ Baiblo ɔ he. I kɛ lɛ kase Baiblo ɔ, nɛ lɔ ɔ ha nɛ e kpa sigaleti kɛ dã fuu numi, nɛ e ha nɛ a baptisi lɛ. Ngɛ lɔ ɔ se ɔ, ye bua jɔ wawɛɛ kaa i kɛ nyɛmimɛ nɛ a ngɛ Niger ma slɔɔto ɔmɛ a mi ɔ bla kɛ tsu fiɛɛmi ní tsumi ɔ. Jehanɛ hu ɔ, benɛ nihi babauu nɛ a ngɛ lejɛ ɔ kplɛɛ anɔkuale ɔ nɔ ɔ, ye bua jɔ wawɛɛ. Benɛ i ya su ma a mi ɔ, Odasefohi 31 lɛ ngɛ ma a mi, se benɛ i je ɔ, a yibɔ su 69.

“WA LI NÍHI FUU TSƆ NGƐ BƆ NƐ MATSƐ YEMI NÍ TSUMI Ɔ NGƐ NƆ YAE HA NGƐ GUINEA”

Ngɛ December 1977 ɔ mi ɔ, i kpale kɛ ho Nigeria ya konɛ a ya tsɔse mi. A kɛ otsi etɛ sɔuu tsɔse mi. Lɔ ɔ se ɔ, Nyɛminyumu Malcolm Vigo nɛ ji Asafo ɔ Ní Tsumi Kɔni ɔ Ajla Toli a sanehi a he blɔ nya tolɔ ɔ ha nɛ i kane sɛ womi ko. A ngma sɛ womi nɛ ɔ kɛ je Sierra Leone asafo ɔ ní tsumi kɔni ɔ. Nyɛmimɛ nɛ a ngɛ Sierra Leone ɔ ngɛ nyɛminyumu ko hlae konɛ e ba sɔmɔ kaa kpɔ mi nɔ hyɛlɔ ngɛ Guinea. E sa nɛ e pee nɔ ko nɛ e sɛ we gba si himi mi, nɛ e ngɛ nɔmlɔ tso mi he wami kpakpa, nɛ e ji blɔ gbalɔ nɛ e nyɛɔ nɛ e tuɔ Blɛfo gbi kɛ French. Nyɛminyumu Vigo de mi kaa ní tsumi nɛ ɔ he je nɛ a ba tsɔse mi ɔ nɛ. E de mi hu kaa ní tsumi nɛ ɔ be gbɔjɔɔ kulaa. Lɔ ɔ he ɔ, e wo mi ga ke, “Mo susu he saminya loko o kplɛɛ nɔ.” Oya nɔuu nɛ i ha lɛ heto ke, “Akɛnɛ Yehowa lɛ ngɛ mi tsɔe he je ɔ, ma ya.”

I ngɔ ɛloplee kɛ ho Sierra Leone ya, nɛ i kɛ nyɛmimɛ ɔmɛ ya kpe ngɛ asafo ɔ ní tsumi kɔni ɔ. Asafo ɔ Ní Tsumi Kɔni ɔ Ajla Toli ɔmɛ a kpɛti nɔ kake de mi ke, “Wa li níhi fuu tsɔ ngɛ bɔ nɛ Matsɛ Yemi ní tsumi ɔ ngɛ nɔ yae ha ngɛ Guinea.” E ngɛ mi kaa asafo ɔ ní tsumi kɔni nɛ ngɛ Sierra Leone ɔ nɛ hyɛɔ fiɛɛmi ní tsumi ɔ nɔ ngɛ Guinea mohu lɛɛ, se a nyɛ we nɛ a kɛ fiɛɛli nɛ a ngɛ lejɛ ɔ nɛ sɛɛ ní ejakaa nihi ngɛ basabasa pee ngɛ ma kudɔmi sanehi a he je. A je nɔ ko si abɔ kɛ je asafo ɔ ní tsumi kɔni ɔ konɛ e ya slaa nyɛmimɛ nɛ a ngɛ Guinea ɔ, se e hí yami. Lɔ ɔ he ɔ, a tsɔ mi kɛ ya Guinea ma ngua nɛ ji Conakry konɛ ma ya bi blɔ ngɛ nɔ yeli ɔmɛ a ngɔ kaa i suɔ nɛ ma hi ma a mi.

“Akɛnɛ Yehowa lɛ ngɛ mi tsɔe he je ɔ, ma ya”

Benɛ i ya su Conakry ɔ, I ya Nigeria embassy ɔ nɛ i kɛ ambassador a ya tu munyu. I de lɛ kaa i suɔ nɛ ma fiɛɛ ngɛ Guinea ma a mi. Se e wo mi ga kaa ma ko hi ma a mi, ejakaa a ma nyɛ maa wo mi tsu loo a ye mi awi po. E de mi ke: “Kpale kɛ ho Nigeria ya nɛ o ya fiɛɛ ngɛ lejɛ ɔ,” se i ha lɛ heto ke: “I fia ye pɛɛ si kaa ma hi hiɛ ɔ.” Lɔ ɔ he ɔ, e ngma sɛ womi kɛ ha Guinea Ma Nɔkɔtɔma a eko konɛ e ye bua mi, nɛ e ye bua mi hulɔ.

Be bɔɔ se nɛ i kpale kɛ ho asafo ɔ ní tsumi kɔni nɛ ngɛ Sierra Leone ya a, i de nyɛmimɛ ɔmɛ yi mi kpɔ nɛ ma nɔkɔtɔma a mwɔ ɔ, nɛ a bua jɔ wawɛɛ ejakaa Yehowa jɔɔ ye blɔ hiami ɔ nɔ. Amlaalo ɔ kplɛɛ nɔ kaa ma hi Guinea ma a mi, nɛ ye bua jɔ wawɛɛ!

Israel nɛ e tloo e ní ɔmɛ kɛ bua jɔmi.

Benɛ wa ngɛ kpɔ mi nɔ hyɛmi ní tsumi ɔ tsue ngɛ Sierra Leone

Kɛ je jeha 1978 kɛ ya si jeha 1989 ɔ, i sɔmɔ kaa kpɔ mi nɔ hyɛlɔ ngɛ Guinea kɛ Sierra Leone, kɛ kpɔ mi nɔ hyɛlɔ nane mi dalɔ ngɛ Liberia. Sisije ɔ, i pɔɔ hiɔ numi, titli ɔ, ke i ya hehi nɛ a tsɔ a he banee ɔ, se nyɛmimɛ ɔmɛ bɔɔ mɔde nɛ a kɛ mi yaa hiɔ tsami he.

Ligbi ko ɔ, asla nu mi, nɛ pɔpɔli hu ngɛ ye mi mi. Benɛ i ná he wami ɔ, i ná le kaa akɛnɛ nyɛmimɛ ɔmɛ susu kaa ma gbo he je ɔ, a bɔni he nɛ a maa pu mi ngɛ ɔ he susumi! E ngɛ mi kaa hiɔ nɛ nya wa nɛ ɔ nu mi mohu lɛɛ, se i susuu we gblee kaa ma kpa ní tsumi nɛ i ngɛ tsue ɔ. I ná nɔ mi mami kaa Mawu pɛ lɛ ma nyɛ maa po wa he piɛ kɛ pi si, ejakaa ke wa gbo po ɔ, e ma nyɛ ma tle wɔ si kɛ ba wami mi.

I KƐ YE YO Ɔ WA NGƆ WA HƐ KƐ FƆ YEHOWA NƆ

Ligbi nɛ Israel kɛ Dorcas sɛ gba si himi mi.

Benɛ wa sɛ gba si himi mi ngɛ jeha 1988 ɔ mi

Ngɛ jeha 1988 ɔ mi ɔ, i kɛ nyɛmiyo ko kpe nɛ a tsɛɛ lɛ ke Dorcas. E ji blɔ gbalɔ nɛ suɔ Yehowa wawɛɛ, nɛ e baa e he si. Wa sɛ gba si himi mi nɛ e ba piɛɛ ye he kɛ tsu kpɔ mi nɔ hyɛmi ní tsumi ɔ. Dorcas piɛɛ ye he kɛ tsu ní wawɛɛ ngɛ kpɔ mi nɔ hyɛmi ní tsumi ɔ mi, e pee klaalo hu kaa e maa ngɔ níhi fuu kɛ sã afɔle ha Yehowa. Wa tlooɔ wa baagi ɔmɛ kɛ nyɛɛɔ maa pee si tomi 15 kɛ ya slaa asafohi. Se ke wa yaa slaa asafohi nɛ a he kɛ ɔ, wa ngɔɔ lɔle loo nɔ́ fɛɛ nɔ́ ko nɛ wa nine suɔ nɔ ɔ kɛ hiaa blɔ. Wa guɔ blɔhi nɛ mɔsɔ kɛ muɔhi ngɛ a nɔ ɔ nɔ.

Dorcas ngɛ kã wawɛɛ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, be komɛ ɔ, wa poɔ pahi nɛ nyakahi ngɛ mi. Ligbi ko ɔ, e he ba hia nɛ waa hia blɔ ligbi enuɔ sɔuu, nɛ e ma bi nɛ waa ngɔ lɛ kɛ po pa, ejakaa bridge nɛ a kɛ tso pee ɔ puɛ. Benɛ Dorcas yaa kplee si ngɛ lɛ ɔ mi ɔ, e nɔ pa a mi. Pa a mi kuɔ wawɛɛ. Wa ti nɔ ko nɔ ko li nyu wumi loo slemi, nɛ nyakahi hu ngɛ pa a mi. Bua jɔmi sane ji kaa nyumu komɛ tu kɛ sɛ pa a mi nɛ a je Dorcas. Nɔ́ nɛ ya nɔ ɔ ha nɛ wa ye gbeye mohu lɛɛ, se wa ya nɔ nɛ wa tsu wa kpɔ mi nɔ hyɛmi ní tsumi ɔ.

Jahgift kɛ Eric nɛ a daa si ngɛ Matsɛ Yemi Asa ko hɛ mi ngɛ a jokuɛwi a si.

Wa bimɛ ɔmɛ nɛ ji, Jahgift kɛ Eric ji nike ní nɛ Yehowa kɛ ha wɔ

Ngɛ jeha 1992 ɔ sisije ɔ, Dorcas ngɔ hɔ. Wa hyɛ we blɔ kulaa. Anɛ enɛ ɔ ma ha nɛ be tsuo sɔmɔmi ní tsumi ɔ nɛ wa ngɛ tsue ɔ nɛ ba nyagbe lo? Wa de ke, “Yehowa ha wɔ nike ní ko!” Enɛ ɔ ha nɛ wa wo wa biyo ɔ biɛ ke Jahgift. Benɛ wa fɔ Jahgift jeha eywiɛ se ɔ, wa fɔ Eric. Wa bimɛ ɔmɛ tsuo ji nike ní kpakpa nɛ Yehowa kɛ ha wɔ. Jahgift ngɛ sɔmɔe ngɛ gbi sisi tsɔɔmi he nɛ be Betel ngɛ Conakry, nɛ Eric hu ngɛ sɔmɔe kaa asafo mi sɔmɔlɔ.

Israel kɛ Dorcas kɛ a bimɛ nɛ ji, Eric kɛ Jahgift nɛ a daa si ngɛ Matsɛ Yemi Asa ko hɛ mi.

E ngɛ mi kaa nyagbenyagbe ɔ, e he ba hia nɛ Dorcas nɛ ngmɛɛ blɔ gbami klɛdɛɛ ní tsumi ɔ he, nɛ e hyɛ wa bimɛ ɔmɛ a nɔ mohu lɛɛ, se e ya nɔ nɛ e sɔmɔ kaa daa blɔ gbalɔ. Ngɛ Yehowa yemi kɛ buami nya a, i ya nɔ nɛ i tsu be tsuo sɔmɔmi ní tsumi klɛdɛɛ ɔ. Benɛ wa bimɛ ɔmɛ wa a, Dorcas nyɛ nɛ e sɔmɔ kaa blɔ gbalɔ klɛdɛɛ ekohu. Amlɔ nɛ ɔ, i kɛ Dorcas tsuo wa ngɛ sɔmɔe kaa ma se sane kpakpa fiɛɛli ngɛ Conakry.

YEHOWA PO WA HE PIƐ

Be fɛɛ be ɔ, i yaa he nɛ Yehowa suɔ nɛ e ngɔ mi kɛ ya a, nɛ e poɔ wa he piɛ nɛ e jɔɔ wɔ. Akɛnɛ wa ngɔ wa hɛ kɛ fɔ Yehowa nɔ, se pi he lo nya níhi a nɔ he je ɔ, wa yu wa he ngɛ nyagbahi fuu a he nɛ wa pee we yeyeeye tsɔ. I kɛ Dorcas wa ba kase kaa nɔ tutuutu nɛ e ma nyɛ ma ha nɛ waa hi si slɔkee pɛ ji Yehowa “Mawu, wa yi wami helɔ” ɔ. (1 Kron. 16:35) I ngɛ nɔ mi mami kaa nihi nɛ a ngɔɔ a hɛ kɛ fɔɔ Yehowa nɔ ɔ, ‘Yehowa, maa bu a wami he kaa bɔ nɛ nɔmlɔ adesa buu june nɛ he jua wa he ɔ.’—1 Sam. 25:29.

    Dangme Womihi Tsuo (2000-2025)
    Moo Je Mi
    Moo Sɛ Mi
    • Dangme
    • Kɛ Mane
    • Bɔ Nɛ O Suɔ Lɛ Ha
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • E He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Blɔ Nya Tomi
    • JW.ORG
    • Moo Sɛ Mi
    Kɛ Mane