Hwɔɔmi Mɔ INTANƐTI NƆ NITO HE
Hwɔɔmi Mɔ
INTANƐTI NƆ NITO HE
Dangme
Ɛ
  • ã
  • á
  • ɛ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ
  • ɔ́
  • í
  • ĩ
  • BAIBLO
  • WOMIHI
  • ASAFO MI KPEHI
  • bt yi 7 bf. 52-59
  • E Jaje “Yesu He Sane Kpakpa a”

Ngmami nɛ ɔ he video be amlɔ nɛ ɔ.

Wa kpa mo pɛɛ nyagba ko he je ɔ, video ɔ hí jemi.

  • E Jaje “Yesu He Sane Kpakpa a”
  • “Ye Mawu Matsɛ Yemi ɔ He Odase Kɛ Pi Si”
  • Munyuyi Nyafinyafihi
  • Munyu Nɛ Ngɛ Kaa Enɛ ɔ
  • “Nihi Nɛ A Gbɛ Fĩa a” (Ní Tsumi 8:4-8)
  • “Imi Hu Nyɛ Ha Mi He Wami Nɛ ɔ Eko” (Ní Tsumi 8:9-25)
  • “Anɛ O Ngɛ Nɔ́ Nɛ O Ngɛ Kanee ɔ Sisi Nue Saminya Lo?” (Ní Tsumi 8:26-40)
  • Anɛ O Le Lo?
    Hwɔɔmi Mɔ E Ngɛ Yehowa Matsɛ Yemi ɔ He Gɔgɔ Fiae (Nɔ́ Nɛ A Maa Kase)—2024
  • Pee Níhi Nɛ Ma Ha Nɛ Ní Sɛɛmi ɔ Maa Ya Nɔ
    Moo Suɔ Nihi—Moo Pee Mɛ Kaseli
  • “Nɔ́ Nɛ Yehowa Suɔ ɔ Nɛ E Ba Mi”
    “Ye Mawu Matsɛ Yemi ɔ He Odase Kɛ Pi Si”
“Ye Mawu Matsɛ Yemi ɔ He Odase Kɛ Pi Si”
bt yi 7 bf. 52-59

YI 7

E Jaje “Yesu He Sane Kpakpa a”

Filipo pee nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa kaa sane kpakpa fiɛɛlɔ

A kɛ da Ní Tsumi 8:4-40 ɔ nɔ

1, 2. Mɛni lɛ je yi mi wami nɛ a kɛ ba Mawu we bi a nɔ konɛ a kpa sane kpakpa a jajemi ɔ mi kɛ ba?

KRISTOFO ɔmɛ kɛ yi mi wami nɛ nya wa bɔni kpemi. Saulo bɔni asafo ɔ “tuami.” Munyungu nɛ ɔ nɛ a kɛ tsu ní ɔ tsɔɔ kaa yi mi wami nɛ a kɛ kpe ɔ nya wa wawɛɛ nitsɛ. (Níts. 8:3) Kaseli ɔmɛ tu fo kɛ je Yerusalɛm, nɛ eko ɔ, a kpɛti ni komɛ ma susu kaa Saulo ma nyɛ maa su oti nɛ e kɛ ma e hɛ mi kaa e maa tsi Kristofo ɔmɛ a nya nɛ a kpa fiɛɛmi ɔ he. Se benɛ Kristofo ɔmɛ tu fo kɛ je ɔ, nɔ́ ko nɛ ngɛ nyakpɛ ya nɔ. Mɛni nɔ́?

2 Kristofohi nɛ a tu fo kɛ je Yerusalɛm ɔ bɔni ‘munyu ɔ he sane kpakpa a jajemi’ ngɛ hehi nɛ a tu fo kɛ ho ɔ. (Níts. 8:4) Moo po he foni nɛ o hyɛ! Pi nɛ yi mi wami ɔ nyɛ we nɛ́ e tsi fiɛɛmi ní tsumi ɔ nya pɛ kɛkɛ, se e ye bua mohu nɛ sane kpakpa a gbɛ fĩa! Yi mi wami nɛ si temi kɛ woli ɔmɛ kɛ ba kaseli ɔmɛ a nɔ ɔ ha nɛ a gbɛ fĩa, se lɔ ɔ ye bua nɛ nihi babauu nɛ a ngɛ hehi nɛ a kɛ ɔ nu Matsɛ Yemi ɔ he sane kpakpa a. Kaa bɔ nɛ wa maa na ngɛ ní kasemi nɛ ɔ mi ɔ, nɔ́ ko kaa jã ya nɔ ngɛ wa be nɛ ɔ mi.

“Nihi Nɛ A Gbɛ Fĩa a” (Ní Tsumi 8:4-8)

3. (a) Mɛnɔ ji Filipo? (b) Mɛni he je nɛ nihi babauu nɛ a ngɛ Samaria a nui sane kpakpa a, se mɛni nɛ Yesu de kaa e maa ya nɔ ngɛ lejɛ ɔ?

3 “Nihi nɛ a gbɛ fĩa a” a ti nɔ kake ji Filipo.a (Níts. 8:4; hyɛ daka nɛ ji “Filipo Nɛ E Ji ‘Sane Kpakpa Fiɛɛlɔ’ ɔ.”) E je kɛ ho Samaria ya. Jamɛ a be ɔ mi ɔ, nihi babauu nui sane kpakpa a ngɛ Samaria lolo, ejakaa Yesu de e kaseli ɔmɛ be ko ke: “Nyɛ ko sɛ Samaria bi ɔmɛ a ma ko mi hulɔ; mohu ɔ, nyɛ tsa nɔ nɛ nyɛɛ ya Israel we ɔ jijɔhi nɛ a laa amɛ a ngɔ.” (Mat. 10:5, 6) Se Yesu le kaa be ko maa su nɛ a maa fiɛɛ sane kpakpa a ngɛ Samaria, ejakaa loko e maa je kɛ ho hiɔwe ya a, e de ke: “Nyɛ maa pee ye we odasefohi ngɛ Yerusalɛm, kɛ Yudea tsuo, kɛ Samaria, kɛ yaa su zugba a nɔ hehi nɛ a kɛ wawɛɛ ɔ.”​—Níts. 1:8.

4. Kɛ Samaria bi ɔmɛ pee a ní ngɛ Filipo sɛ gbi ɔ he ha kɛɛ, nɛ mɛni lɛ ha nɛ eko ɔ, a pee a ní jã a?

4 Filipo na kaa Samaria ngɛ kaa ngmɔ nɛ e ‘hiɛ futaa nɛ e sa kaa a kpa nɔ ní.’ (Yoh. 4:35) E sɛ gbi ɔ ta nihi nɛ a ngɛ lejɛ ɔ a tsui he. Mɛni he je? Yuda bi kɛ Samaria bi be nɔ́ ko peemi, nɛ a ti nihi fuu nyɛ Samaria bi ɔmɛ. Se Samaria bi ɔmɛ ba na kaa sane kpakpa a ngɛ kɛ ha nɔ fɛɛ nɔ, nɛ e je ekpa ngɛ nɔ́ nɛ Farisi bi ɔmɛ he ye ɔ he. Farisi bi ɔmɛ hyɛɛ nɔ hɛ mi, nɛ a susuɔ kaa a nɔ kuɔ pe ni kpahi. Kɛ gu kã nɛ Filipo kɛ fiɛɛ nɛ́ e hyɛ we nɔ hɛ mi ɔ nɔ ɔ, e tsɔɔ kaa e ha we nɛ nɔ hɛ mi hyɛmi su nɛ nihi nɛ́ a bui Samaria bi ɔmɛ hɛɛ ɔ nɛ́ ná e nɔ he wami. E be nyakpɛ kaa Samaria bi babauu “pee kake” kɛ bu Filipo tue.​—Níts. 8:6.

5-7. Mo ha nɔ hyɛmi níhi nɛ tsɔɔ bɔ nɛ Kristofohi nɛ́ yi mi wami ha nɛ a ya je he kpahi ɔ ye bua nɛ sane kpakpa a gbɛ fĩa ha.

5 Kaa bɔ nɛ e ba ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ, mwɔnɛ ɔ hu ɔ, yi mi wami nɛ Mawu we bi kɛ kpeɔ ɔ nyɛ we nɛ́ e tsi a nya nɛ a kpa fiɛɛmi. Be fɛɛ be nɛ a maa nyɛ Kristofohi a nɔ kaa a je kɛ ho ma kpahi a nɔ ya, aloo a kɛ mɛ maa wo tsu mi ɔ, e yeɔ bua nɛ sane kpakpa a suu nihi fuu a ngɔ ngɛ hehi nɛ a ya a. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, benɛ a ngɛ je mi ta enyɔne ɔ hwue ɔ, Yehowa Odasefohi nyɛ nɛ a fiɛɛ kɛ ha nihi benɛ a ngɛ Nazi tsu womi he nɛ a waa nihi yi mi ngɛ ɔ po. Yuda no ko nɛ e kɛ Yehowa Odasefo ɔmɛ kpe ngɛ tsu womi he ɔ eko mi ɔ de ke: “Kã nɛ Yehowa Odasefohi nɛ a wo mɛ tsu ɔ je kpo ɔ ha nɛ i ná nɔ mi mami kaa a hemi kɛ yemi ɔ daa si ngɛ Ngmami ɔ nɔ​—nɛ imi hu i ba pee Odasefo no.”

6 Ngɛ si fɔfɔɛ komɛ a mi ɔ, a ye nihi nɛ a ngɛ mɛ yi mi wae ɔ odase po, nɛ a bua ba jɔ sɛ gbi ɔ he. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, benɛ a ba wo Odasefo no ko nɛ a tsɛɛ lɛ Franz Desch tsu ngɛ Gusen tsu womi he nɛ a waa nihi yi mi ngɛ ɔ, e nyɛ nɛ e kɛ tsu womi he nɔ hyɛli ɔmɛ a ti nɔ kake kase Baiblo ɔ. Moo po bua jɔmi nɛ nyumu enyɔ nɛ ɔmɛ a ná benɛ jeha komɛ a se ɔ, a ba kpe ngɛ Yehowa Odasefohi a kpokpa nɔ kpe ko sisi nɛ́ mɛ ni enyɔ ɔmɛ tsuo a ji sane kpakpa fiɛɛli ɔ he foni nɛ o hyɛ!

7 Nɔ́ ko kaa jã nɔuu ya nɔ benɛ yi mi wami ha nɛ Kristofo ɔmɛ tu fo kɛ ho ma kpahi a nɔ ya a. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ngɛ jeha 1970 jeha amɛ a mi ɔ, Odasefohi nɛ a je Malawi ɔ fiɛɛ kɛ ha nihi ngɛ Mozambique benɛ yi mi wami ha nɛ a tu fo kɛ ho lejɛ ɔ ya a. Pee se benɛ si temi kɛ womi ba ngɛ Mozambique po ɔ, a ya nɔ nɛ a fiɛɛ. Francisco Coana de ke, “Ngɛ anɔkuale mi ɔ, a nu wa ti ni komɛ si abɔ ngɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ he je. Se kɛ̃ ɔ, benɛ nihi babauu kplɛɛ Matsɛ Yemi sɛ gbi ɔ nɔ ɔ, wa ná nɔ mi mami kaa Mawu ngɛ wɔ ye buae kaa bɔ nɛ e ye bua Kristofohi nɛ a hi si ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ.”

8. Ngɛ mɛni blɔ nɔ nɛ ma kudɔmi sanehi kɛ sika he nyagbahi bli blɔ ha nihi babauu nɛ a nu sane kpakpa a?

8 E ji anɔkuale kaa, pi yi mi wami pɛ nɛ ha nɛ sane kpakpa a gbɛ fĩa ngɛ ma kpahi a nɔ. Ngɛ jehahi nɛ be ɔmɛ a mi ɔ, ma kudɔmi sanehi kɛ sika he nyagbahi bli blɔ ha nihi nɛ́ a tuɔ gbi kpahi kɛ nihi nɛ a je ma kpahi a nɔ ɔ, nɛ a nu Matsɛ Yemi sɛ gbi ɔ. Ta kɛ ohia ha nɛ nihi tu fo kɛ je a ma amɛ a mi kɛ ya ma kpahi a nɔ, nɛ kɛ gu lɔ ɔ nɔ ɔ, a nu Matsɛ Yemi sɛ gbi ɔ, nɛ a ba kase Baiblo ɔ ngɛ mahi nɛ a hia kɛ ya je a mi ɔ mi. Akɛnɛ nimli nɛ ɔmɛ tuɔ gbi kpahi he je ɔ, e he ba hia nɛ a fiɛɛ kɛ ha mɛ ngɛ a je gbi ɔ mi. Anɛ o ngɛ mɔde bɔe kaa o maa fiɛɛ kɛ ha nihi nɛ a ngɛ o zugba kpɔ ɔ mi nɛ́ a “je mahi tsuo kɛ wɛtsohi kɛ nihi kɛ lilɛhi a mi” ɔ lo?​—Kpoj. 7:9.

“Imi Hu Nyɛ Ha Mi He Wami Nɛ ɔ Eko” (Ní Tsumi 8:9-25)

Simon, nɛ be ko nɛ be ɔ, e ji kunya yelɔ ɔ hɛɛ sika kpɛɛ ngɛ e dɛ nɛ e kɛ yaa bɔfo ɔ eko ngɔ. Bɔfo ɔ ngɔ e ninehi kɛ pue Kristofo no ɔ eko nɔ. Ngɛ a se ɔ, Kristofo no ko ngɛ yiheyo ko nɛ e nyɛɛ we ɔ tsae, nɛ nihi nɛ a ngɛ hyɛe ɔ a bua jɔ.

“Jehanɛ ɔ, benɛ Simon na kaa bɔfo ɔmɛ a ninehi nɛ́ a kɛ pue a nɔ ɔ lɛ ha nɛ a ná mumi ɔ, e je sika nɛ e kɛ ma ha mɛ.”​—Ní Tsumi 8:18

9. Mɛnɔ ji Simon, nɛ mɛni he je nɛ eko ɔ, e bua jɔ níhi nɛ Filipo pee ɔ he ɔ?

9 Filipo pee okadihi fuu ngɛ Samaria. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, e tsa nihi nɛ a je kpa a, nɛ e hia mumi yayamihi ngɛ nihi a mi po. (Níts. 8:6-8) Nyumu ko ngɛ lejɛ ɔ nɛ e nya kpɛ e he ngɛ dloomi nike ní nɛ Filipo ngɛ ɔ he. Lɛ ji Simon, nɛ́ e ji kunya tsulɔ nɛ nihi buɔ lɛ wawɛɛ. Nihi nɛ a buɔ lɛ ɔ de ngɛ e he ke: “Nyumu nɛ ɔ ji Mawu He Wami ɔ nɛ.” Se benɛ Simon na nyakpɛ níhi nɛ Filipo ngɛ pee ɔ loko e ba na nɔ́ nɛ ji Mawu he wami nitsɛnitsɛ ɔ, nɛ Simon ba he ye. (Níts. 8:9-13) Se pee se ɔ, yi mi tomi he je nɛ Simon ba pee Kristofo no ɔ je kpo heii. Kɛ gu mɛni blɔ nɔ?

10. (a) Mɛni Petro kɛ Yohane pee ngɛ Samaria? (b) Mɛni Simon pee benɛ e na kaa Petro kɛ Yohane a ninehi nɛ a kɛ pue kaseli ehe ɔmɛ a nɔ ɔ ha nɛ a ná mumi klɔuklɔu ɔ?

10 Benɛ bɔfo ɔmɛ nu kaa nihi nɛ a ba pee Kristofohi ɔ a he ngɛ hiɛe ngɛ Samaria a, a tsɔ Petro kɛ Yohane kɛ ho lejɛ ɔ ya. (Hyɛ daka nɛ ji “Petro Ngɔ ‘Matsɛ Yemi ɔ Nya Safe Ɔmɛ’ Kɛ Tsu Ní.”) Benɛ a ya su lejɛ ɔ, bɔfo enyɔ ɔmɛ ngɔ a ninehi kɛ pue ni ɔmɛ a nɔ kɛkɛ nɛ a ti nɔ fɛɛ nɔ ná mumi klɔuklɔu ɔ.b Benɛ Simon na nɔ́ nɛ ɔ, e bua jɔ níhi nɛ bɔfo ɔmɛ nyɛ nɛ a pee ɔ he, nɛ e de mɛ ke, “Imi hu nyɛ ha mi he wami nɛ ɔ eko, konɛ nɔ fɛɛ nɔ nɛ ma ngɔ ye ninehi kɛ pue e nɔ ɔ, e ná mumi klɔuklɔu” ɔ. Simon je sika nɛ́ e kɛ ma ha mɛ kɛ susumi ɔ kaa, e kɛ sika ma he nike ní nɛ se be nɛ ɔ!​—Níts. 8:14-19.

11. Mɛni kɔkɔ bɔmi nɛ Petro kɛ ha Simon, nɛ kɛ Simon pee e ní ha kɛɛ?

11 Petro kã Simon hɛ mi ke, “O kɛ o sika hiɔ ɔ tsuo nyɛ hɛ mi nɛ kpata ejakaa o susu kaa o ma nyɛ maa ngɔ sika kɛ he nike ní nɛ Mawu kɛ haa faa a. O be blɔ nya loo blɔ fa mi nɔ́ ko ngɛ sane nɛ ɔ mi, ejakaa o tsui dɛ ngɛ Mawu hɛ mi.” Kɛkɛ nɛ Petro wo Simon he wami kaa e tsake e tsui nɛ e sɔle nɛ a ngɔ e tɔmi ɔ kɛ ke lɛ. Petro de lɛ ke, “Kpa Yehowa pɛɛ wawɛɛ kaa ke e maa hi ɔ, e ngɔ o tsui mi susumi yayami nɛ ɔ kɛ pa mo.” E ngɛ heii kaa pi nɔmlɔ yayami ji Simon; e suɔ nɛ e pee nɔ́ nɛ da, se ngɛ jamɛ a be ɔ mi ɔ e tsui sisi lɛ. Lɔ ɔ he ɔ, e kpa bɔfo ɔmɛ pɛɛ ke: “Nyɛ kpa Yehowa pɛɛ wawɛɛ ha mi konɛ níhi nɛ nyɛ de nɛ ɔ ekoeko nɛ e ko ba ye nɔ.”​—Níts. 8:20-24.

12. Kɛ blɔ nya nɛ a heɔ, kɛ blɔ nya nɛ́ a juaa ngɛ lakpa Kristofo ɔmɛ a kpɛti ɔ pɔ he ha kɛɛ?

12 Munyu nɛ Petro tu kɛ kã Simon hɛ mi ɔ peeɔ kɔkɔ bɔmi kɛ ha Kristofohi mwɔnɛ ɔ. E kɔkɔ bɔmi ɔ tsɔɔ wɔ kaa e sɛ nɛ nɔ ko nɛ ngɔ sika kɛ he blɔ nya ko ngɛ asafo ɔ mi, nɛ e sɛ nɛ a jua blɔ nya ko ngɛ asafo ɔ mi kɛ ha nɔ ko hulɔ. Se ngɛ lakpa Kristofo ɔmɛ a blɔ fa mi lɛɛ, níhi kaa kikɛ ɔ yaa nɔ wawɛɛ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, The Encyclopædia Britannica (1878) de ke: “Be fɛɛ be nɛ a maa hla Pope ɔmɛ ɔ, e ngɛ kaa nɔ́ nɛ a woɔ sika konɛ a nine kɛ su blɔ nya nɛ ɔ nɔ. Nɛ e pee we a ti nihi babauu zo kaa a peeɔ jã, nɛ a laa we ní peepee nɛ ɔ nɔ po.”

13. Ngɛ mɛni blɔhi a nɔ nɛ e sa kaa Kristofohi nɛ a hyɛ nɛ hi ngɛ blɔ nyahi a hemi kɛ a juami nɛ́ e ji yayami ɔ he?

13 E sa nɛ Kristofohi nɛ a hyɛ nɛ hi ngɛ blɔ nyahi nɛ a heɔ kɛ blɔ nyahi nɛ a juaa ngɛ lakpa Kristofohi a kpɛti nɛ́ e ji yayami ɔ he. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, e sɛ nɛ nɔ ko nɛ́ e ngɔ nike níhi kɛ ha nihi nɛ a ngɛ blɔ nya ngɛ asafo ɔ mi ɔ aloo e je a yi tsɔ kaa e kɛ maa sa a hɛ mi konɛ a ha lɛ blɔ nyahi ngɛ asafo ɔ mi. Jehanɛ hu ɔ, e sɛ nɛ nihi nɛ a ngɛ blɔ nya ngɛ asafo ɔ mi ɔ nɛ a hyɛ nɔ hɛ mi, nɛ́ a bua nɛ jɔ niatsɛmɛ nɛ a ngɛ asafo ɔ mi ɔ he pe ni kpa amɛ. Si fɔfɔɛ enyɔ nɛ ɔmɛ tsuo ngɛ kaa blɔ nyahi nɛ a heɔ kɛ blɔ nyahi nɛ a juaa a nɔuu. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, e sa nɛ Mawu sɔmɔli tsuo nɛ a pee a he “nɔ nyafii,” nɛ́ a to a tsui si kɛ mlɛ nɛ́ Yehowa mumi klɔuklɔu ɔ nitsɛ nɛ e hla nɔ ko kɛ ha sɔmɔmi he blɔhi ngɛ asafo ɔ mi. (Luka 9:48) Nihi nɛ a bɔɔ mɔde kaa a ma “hla yi jemi” kɛ ha a he ɔ be blɔ fa mi nɔ́ ko ngɛ Mawu asafo ɔ mi.​—Abɛ 25:27.

PETRO NGƆ “MATSƐ YEMI Ɔ NYA SAFE ƆMƐ” KƐ TSU NÍ

Yesu de Petro ke: “Ma ngɔ hiɔwe Matsɛ Yemi ɔ nya safe ɔmɛ kɛ ha mo.” (Mat. 16:19) Mɛni nɛ Yesu ngɛ tsɔɔe? Munyungu nɛ ji “safe ɔmɛ” nɛ e kɛ tsu ní ɔ tsɔɔ kaa Petro ma bli he blɔ aloo e maa ye bua nimli a kuu slɔɔtohi konɛ a nu sane kpakpa a, nɛ́ a ná he blɔ nɛ a kɛ Yesu nɛ ye matsɛ ngɛ hiɔwe ngɛ e Matsɛ Yemi ɔ mi. Mɛni behi a mi nɛ Petro ngɔ safe nɛ ɔmɛ kɛ tsu ní?

  • Petro ngɔ kekleekle safe ɔ kɛ tsu ní ngɛ Pentekoste jeha 33 K.F.S. ɔ nɔ, benɛ e wo Yuda bi kɛ Ma Je Li nɛ a tsake kɛ ba Yuda bi a jami ɔ mi ɔ he wami kaa a tsake a tsui nɛ a ha nɛ a baptisi mɛ ɔ. Nihi maa pee 3,000 pee jã nɛ a ná hɛ nɔ kami kaa a maa ye nɔ ngɛ Matsɛ Yemi ɔ mi.​—Níts. 2:1-41.

  • E ngɔ safe enyɔne ɔ kɛ tsu ní benɛ a gbe Steven be bɔɔ se ɔ. Ngɛ si fɔfɔɛ nɛ ɔ mi ɔ, Petro kɛ Yohane ngɔ a ninehi kɛ pue Samaria bi nɛ a baptisi mɛ kɛ we ɔ a nɔ, nɛ lɔ ɔ se ɔ, a ná mumi klɔuklɔu ɔ.​—Níts. 8:14-17.

  • Petro ngɔ safe etɛne ɔ kɛ tsu ní ngɛ jeha 36 K.F.S. ɔ mi. Ngɛ jamɛ a jeha a mi ɔ, Petro ha nɛ Ma Je Li nɛ a pui mɛ ɔ ba ná hɛ nɔ kami kaa a maa ye nɔ ngɛ Matsɛ Yemi ɔ mi. Nɔ́ nɛ ɔ ya nɔ benɛ Petro ye Konelio nɛ ji kekleekle Ma Je No nɛ a pui lɛ nɛ e ba pee Kristo kaselɔ ɔ odase ɔ.​—Níts. 10:1-48.

“Anɛ O Ngɛ Nɔ́ Nɛ O Ngɛ Kanee ɔ Sisi Nue Saminya Lo?” (Ní Tsumi 8:26-40)

14, 15. (a) Mɛnɔ ji ‘Etiopia puɛ’ ɔ, nɛ jije nɛ Filipo kɛ lɛ kpe ngɛ? (b) Kɛ Etiopia nyumu ɔ pee e ní ngɛ Filipo sɛ gbi ɔ he ha kɛɛ, nɛ mɛni he je baptisimi nɛ e ha nɛ a baptisi lɛ ɔ tsɔɔ we kaa e kɛ oya yemi pee jã be mi nɛ e susuu we he kɛ sɛ hlami ɔ? (Hyɛ sisi ningma a.)

14 Yehowa bɔfo ɔ de Filipo jehanɛ ɔ kaa e nyɛɛ blɔ nɛ je Yerusalɛm kɛ yaa Gaza a nɔ. Ke Filipo ngɛ nɔ́ he je nɛ e he ba hia nɛ e ya lejɛ ɔ he susue ɔ, lɛɛ e yi mi maa pee lɛ heii benɛ e kɛ Etiopia puɛ ɔ nɛ́ e “wo e gbi nɔ kɛ ngɛ gbalɔ Yesaya womi ɔ kanee” ɔ kpe ɔ. (Hyɛ daka nɛ ji “Anɛ E Ji Nɔ Nɛ A ‘Puɛ’ Lɛ Aloo Sɔmɔlɔ Nɔkɔtɔma?”) Yehowa mumi klɔuklɔu ɔ wo Filipo he wami nɛ e su nyumu ɔ ta zugba lɛ ɔ he, nɛ e bi lɛ ke: “Anɛ o ngɛ nɔ́ nɛ o ngɛ kanee ɔ sisi nue saminya lo?” Etiopia nyumu ɔ de lɛ ke: “Ke nɔ ko yi bua we mi ɔ, kɛ ma plɛ kɛ nu sisi kɛɛ?”​—Níts. 8:26-31.

15 Etiopia nyumu ɔ de Filipo kaa e ba hi e ta zugba lɛ ɔ mi. Moo hyɛ bɔ nɛ ní sɛɛmi nɛ maa ya nɔ ɔ maa pee bua jɔmi ha! Kaa bɔ nɛ e ji ngɛ nihi babauu a blɔ fa mi ɔ, Etiopia nyumu ɔ hu li nɔ nɛ ji “jijɔ” ɔ, aloo “tsɔlɔ” ɔ nɛ a tu e he munyu ngɛ Yesaya gbami ɔ mi ɔ. (Yes. 53:1-12) Se kɛ̃ ɔ, benɛ a yaa ngɛ blɔ ɔ nɔ ɔ, Filipo tsɔɔ Etiopia puɛ ɔ kaa gbami nɛ ɔ ba mi ngɛ Yesu Kristo blɔ fa mi. Kaa bɔ nɛ e ji ngɛ nihi nɛ a baptisi mɛ ngɛ Pentekoste jeha 33 K.F.S. ɔ nɔ ɔ a blɔ fa mi ɔ, Etiopia nyumu ɔ, nɛ́ e ji Ma Je No nɛ e tsake kɛ ba Yuda bi a jami ɔ mi ɔ le nɔ́ nɛ e sa kaa e pee oya nɔuu. E de Filipo ke “Hyɛ! Nyu ji nɛ ɔ nɛ; mɛni tsiɔ ye baptisimi nya?” Filipo baptisi Etiopia nyumu ɔ nɔuu!c (Hyɛ daka nɛ ji “Baptisimi Ngɛ ‘Nyu’ Mi.”) Lɔ ɔ se ɔ, Yehowa mumi ɔ ngɔ Filipo kɛ ho Ashdod ya, nɛ e ya tsa sane kpakpa fiɛɛmi ní tsumi ɔ nɔ ngɛ lejɛ ɔ.​—Níts. 8:32-40.

ANƐ E JI NƆ NƐ A “PUƐ” LƐ ALOO SƆMƆLƆ NƆKƆTƆMA?

Hela munyungu nɛ ji eu·nouʹkhos, nɛ́ a tsɔɔ sisi ke “puɛ” ɔ, ma nyɛ maa da si kɛ ha nyumu nɛ a ta lɛ nɛ́ e be nyɛe ma fɔ, aloo e ma nyɛ maa da si kɛ ha matsɛ we mi sɔmɔlɔ nɔkɔtɔma nɛ́ e nɔ kuɔ. Nihi nɛ a sɔmɔɔ kaa nikɔtɔmahi ngɛ matsɛ we ɔ mi nɛ́ a hyɛɛ matsɛ ɔ yi ɔmɛ kɛ e plã amɛ a nɔ ɔ ji nihi nɛ a puɛ mɛ loo a ta mɛ, se matsɛ we ɔ mi nikɔtɔma kpahi nɛ a sɔmɔɔ kaa matsɛ ɔ dã nɔ hyɛli aloo juetli nɔ hyɛli ɔ lɛɛ a ta we mɛ. E ngɛ heii kaa a ta we Etiopia puɛ ɔ nɛ́ Filipo baptisi lɛ ɔ, ejakaa e ji manyɛ ɔ juetli nɔ hyɛlɔ. Ke wa ma de ɔ, e ji sɔmɔlɔ nɔkɔtɔma nɛ e hyɛɛ sika nɔ ngɛ Etiopia nɔ yemi ɔ mi.

Jehanɛ hu ɔ, Etiopia nyumu ɔ ji Ma Je No nɛ e tsake kɛ ba Yuda bi a jami ɔ mi, nɛ e ba pee Yehowa sɔmɔlɔ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, e ya Yerusalɛm nɛ e ya ja Mawu, nɛ lejɛ ɔ e je kɛ ma nɛ Filipo kɛ lɛ ba kpe ɔ nɛ. (Níts. 8:27) Enɛ ɔ he je ɔ, wa ma nyɛ ma de ke, a ta we Etiopia nyumu ɔ, ejakaa Mose Mlaa a ha we nihi nɛ a ta mɛ ɔ he blɔ kaa a piɛɛ Israel bi ɔmɛ a we asafo ɔ he.​—5 Mose 23:1.

BAPTISIMI NGƐ ‘NYU’ MI

Mɛni blɔ nɛ da nɔ nɛ e sa kaa a gu kɛ baptisi Kristofohi? Ni komɛ he ye kaa ke a fĩa nyu kɛ pue nɔ ko yi mi aloo a kɛ nyu pue e yi mi ɔ, lɔ ɔ kɛkɛ hiɛ. Se kɛ̃ ɔ, ngmami ɔ tsɔɔ kaa a baptisi Etiopia puɛ ɔ ngɛ “nyu” mi. Baiblo ɔ de ke: “Filipo kɛ puɛ ɔ tsuo a kple si kɛ sɛ nyu ɔ mi.” (Níts. 8:36, 38) Ke nyu nɛ́ a kɛ ma fĩa nɔ ko yi mi aloo a kɛ ma pue e yi mi ɔ ji nɔ́ nɛ e he maa hia kɛ ha baptisimi ɔ, lɛɛ e he ko hia we nɛ Etiopia puɛ ɔ nɛ́ ha nɛ e ta zugba lɛ ɔ nɛ da si benɛ a su nyu ko he ɔ. Jinɛ nyu bɔɔ nɛ e ngɛ lohwe he womi tɔ mi ɔ pɛ ko hiɛ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, eko ɔ, e hɛɛ nyu tɔ nɛ ɔ ejakaa e hia blɔ ɔ ngɛ “zia zugba nɔ gbɛjegbɛ” ko nɔ.​—Níts. 8:26.

Kaa bɔ nɛ Liddell kɛ Scott tsɔɔ ngɛ womi ko nɛ ji, A Greek-English Lexicon ɔ mi ɔ, Hela munyungu nɛ ji ba·ptiʹzo​—nɛ a jé munyu nɛ a tsɔɔ sisi ke “baptisi” ɔ kɛ je mi ɔ tsɔɔ kaa, “nɛ́ a kɛ maa wo nyu mi kulaa aloo nɛ́ a maa nɔ nyu mi.” Baiblo ɔ mi he kpahi nɛ a kɛ baptisimi tsu ní ngɛ ɔ kɛ nɔ́ nɛ womi ɔ de ɔ kpaa gbi. Yohane 3:23 ɔ de ke Yohane “ngɛ nihi baptisie ngɛ Ainɔn, ngɛ Salim kasa nya, ejakaa nyu babauu ngɛ lejɛ ɔ.” Jã nɔuu nɛ a de ngɛ Yesu baptisimi ɔ he ke: “Benɛ [Yesu] je kpo ngɛ nyu ɔ mi ɔ, amlɔ nɔuu nɛ e na nɛ hiɔwe nya bli.” (Maak. 1:9, 10) Enɛ ɔ he ɔ, blɔ nɛ da nɛ e sa kaa a gu nɔ kɛ baptisi anɔkuale Kristofohi ji kaa, a kɛ mɛ maa wo nyu mi kulaa nɛ a yi maa laa.

16, 17. Kɛ bɔfo ɔmɛ yeɔ bua ngɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ mi ha kɛɛ?

16 E ji he blɔ nɛ se be nɛ Kristofohi ná mwɔnɛ ɔ kaa a ma tsu ní tsumi nɛ Filipo tsu ɔ nɔuu. Behi fuu ɔ, a nyɛɔ nɛ a fiɛɛɔ Matsɛ Yemi sɛ gbi ɔ kɛ haa nihi be mi nɛ a be fiɛɛmi tso mi, kaa eko ɔ, benɛ a ngɛ blɔ hiae. Ngɛ si fɔfɔɛhi fuu a mi ɔ, a kɛ tsui kpakpatsɛmɛ kpeɔ, nɛ enɛ ɔ pi nɔ́ ko nɛ e baa tlukaa kɛkɛ. Enɛ ɔ be nyakpɛ ejakaa Baiblo ɔ ha nɛ e pee heii kaa bɔfohi ngɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ kudɔe konɛ “je ma fɛɛ je ma kɛ wɛtso kɛ lilɛ kɛ nihi” nɛ́ a nu sane kpakpa a. (Kpoj. 14:6) Yesu gba kɛ fɔ si kaa bɔfohi maa ye bua ngɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ mi. Ngɛ e nɔ́ he tomi nɔ́ nɛ kɔɔ ngma a kɛ hu ɔ he ɔ mi ɔ, Yesu tsɔɔ kaa ngɛ ní kpami be ɔ nɛ́ ji níhi a blɔ nya tomi nɛ ɔ nyagbe be ɔ mi ɔ, “ní kpali ɔmɛ ji hiɔwe bɔfohi.” E de kɛ piɛɛ he ke, bɔfo nɛ ɔmɛ ma “je níhi tsuo nɛ tɔ̃tɔ̃ɔ nɔ nane, kɛ nihi tsuo nɛ a yi mlaa nɔ ɔ kɛ je e Matsɛ Yemi ɔ mi.” (Mat. 13:37-41) Ngɛ jamɛ a be ɔ mi nɔuu ɔ, Yehowa maa gu bɔfo ɔmɛ a nɔ kɛ bua nihi nɛ a maa ye nɔ ngɛ hiɔwe ɔ a nya, nɛ lɔ ɔ se ɔ, a ma bua “asafo kuu ngua a” nɛ ji ‘jijɔ kpa amɛ’ a nya konɛ a ba pee e we bi.​—Kpoj. 7:9; Yoh. 6:44, 65; 10:16.

17 Odase nɛ maa nɔ mi kaa nɔ́ nɛ ɔ ngɛ nɔ yae ji kaa, nihi nɛ waa kɛ mɛ kpeɔ ngɛ fiɛɛmi mi ɔ a ti ni komɛ deɔ kaa a sɔleɔ kɛ haa Mawu konɛ e ye bua mɛ nɛ a le lɛ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ligbi ko ɔ, Odasefohi enyɔ nɛ a wa kɛ jokuɛ wayoo ko ya fiɛɛmi. Benɛ e su piani ɔ, Odasefohi enyɔ ɔmɛ nɛ a wa a suɔ kaa a ma kpa, se jokuɛ ɔ lɛɛ e suɔ wawɛɛ kaa a ya we kake mi kɛ piɛɛ he. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, lɛ nitsɛ e ya we ɔ mi nɛ e ya si sinya a! Benɛ yiheyo ɔ nɛ ngɛ we ɔ mi ɔ bli sinya a, Odasefohi enyɔ ɔmɛ su yiheyo ɔ he nɛ a kɛ lɛ sɛɛ ní. E pee mɛ nyakpɛ benɛ yo ɔ de mɛ kaa piɔ pɛ nɛ e sɔle kaa Mawu nɛ ha nɛ nɔ ko nɛ ba ye bua lɛ nɛ e nu Baiblo ɔ sisi ɔ. A to blɔ nya nɛ a kɛ lɛ je Baiblo mi ní kasemi sisi!

Nyumu ko kɛ e yo nɛ a ngɛ fiɛɛmi mi, nɛ a ngɛ ngmlɛ nɛ ngɛ yo ko we he ɔ nɔ nyɛe be mi nɛ yo ɔ ngɛ sɔlee ngɛ tsu ɔ mi.

“Mawu, i kpa mo pɛɛ, bɔ fɛɛ bɔ nɛ o ngɛ ɔ, moo ye bua mi”

18. Mɛni he je nɛ e sɛ nɛ waa ngɔ wa fiɛɛmi ní tsumi ɔ kɛ fiɛ kɔkɔɔkɔ ɔ?

18 Ke o piɛɛ Kristofohi asafo ɔ he ɔ, lɛɛ o ná he blɔ nɛ se be kaa o maa piɛɛ bɔfohi a he kɛ tsu fiɛɛmi ní tsumi nɛ́ e ngɛ nɔ yae ngɛ wa be nɛ ɔ mi, nɛ́ e ngɛ nihi babauu a ngɔ sue pe be ko nɛ be ɔ. Koo ngɔ he blɔ nɛ ɔ kɛ fiɛ kɔkɔɔkɔ. Ke o ya nɔ nɛ o kɛ kã jaje “Yesu he sane kpakpa a” kɛ tsɔɔ nihi ɔ, o ma ná bua jɔmi nɛ se be.​—Níts. 8:35.

Filipo Nɛ E ji “Sane Kpakpa Fiɛɛlɔ ɔ”

Benɛ Kristo kaseli ɔmɛ gbɛ fĩa ngɛ yi mi wami nɛ a kɛ kpe ɔ he ɔ, Filipo je kɛ ho Samaria ya. E ma nyɛ maa ba lɛ kaa Filipo bɔ blɔ tsɔɔmi ajla toli nɛ a ngɛ jamɛ a be ɔ mi ɔ amaniɛ ngɛ bɔ nɛ nihi nɛ a ngɛ Samaria a ngɛ sɛ gbi ɔ nɔ kplɛɛe ha a he, ejakaa “benɛ bɔfo ɔmɛ nɛ a ngɛ Yerusalɛm ɔ nu kaa Samaria bi ɔmɛ pɛtɛ Mawu munyu ɔ he ɔ, a tsɔ Petro kɛ Yohane kɛ ya a ngɔ.” Nɔ́ nɛ je mi kɛ ba ji kaa kaseli ehe nɛ ɔmɛ ba ná nike ní nɛ ji mumi klɔuklɔu ɔ.​—Níts. 8:14-17.

Filipo nɛ e kɛ Etiopia puɛ ɔ hii si ngɛ ta zugba lɛ ko mi.

Benɛ a bɔ níhi nɛ ya nɔ ɔ he amaniɛ ngɛ Ní Tsumi yi 8 mi ɔ se ɔ, si kake pɛ nɛ a wo Filipo ta ekohu. Maa pee jeha 20 se benɛ Filipo fiɛɛ kekleekle ngɛ Samaria a, bɔfo Paulo kɛ e huɛ ɔmɛ nɛ e kɛ mɛ ya fiɛɛɔ sane kpakpa a hia blɔ kɛ ya Yerusalɛm ngɛ Paulo ma se sane kpakpa fiɛɛmi ní tsumi etɛne ɔ nyagbe ɔ mi. Paulo kɛ e huɛ ɔmɛ sɛ lɛ mi kɛ ba Pitolema. Luka bɔ amaniɛ kaa, “E nɔ jena a, wa je kɛ ba Kaisarea, nɛ wa ba sɛ Filipo nɛ e ji sane kpakpa fiɛɛlɔ nɛ e piɛɛ nyumu kpaago ɔmɛ a he ɔ we ɔ mi, nɛ wa hi e ngɔ. Nyumu nɛ ɔ ngɛ biyihi eywiɛ nɛ a li nyumu nɛ́ a gbaa.”​—Níts. 21:8, 9.

E ma nyɛ maa pee kaa Filipo hi Kaisarea nɛ ji he nɛ e fiɛɛ ngɛ ɔ, nɛ e to weku sisi ngɛ lejɛ ɔ. Luka tsɛɛ Filipo kaa “sane kpakpa fiɛɛlɔ,” nɛ enɛ ɔ ji nɔ́ ko nɛ sa kadimi. Ngmami ɔ kɛ munyu nɛ ɔ tsuɔ ní kɛ kaleɔ nihi nɛ a je a wehi a mi nɛ a ya ngɛ fiɛɛe ngɛ hehi nɛ a fiɛɛ we sane kpakpa a ngɛ lolo ɔ. E ngɛ heii kaa ngɛ jamɛ a be ɔ mi tsuo ɔ, kã nɛ Filipo kɛ tsu fiɛɛmi ní tsumi ɔ nya bɛ si. Nɛ e ngɛ heii kaa akɛnɛ Filipo biyi ɔmɛ gbaa he je ɔ, e maa nɔ mi kaa Filipo tsɔɔ e weku ɔ ní konɛ a suɔ Yehowa nɛ a sɔmɔ lɛ.

a Pi bɔfo Filipo he munyu nɛ a ngɛ tue ngɛ hiɛ ɔ. Mohu ɔ, lɛ ji Filipo nɛ́ a tu e he munyu ngɛ womi nɛ ɔ yi 5 ɔ mi kaa e piɛɛ ‘nyumuhi kpaago nɛ a ngɛ biɛ kpakpa,’ nɛ́ a hla mɛ kaa a to niye ní nɛ a gbaa daa ligbi kɛ ha yalɔyihi nɛ a tuɔ Hela gbi kɛ yalɔyihi nɛ a tuɔ Hebri gbi ɔ he blɔ nya ngɛ Yerusalɛm ɔ nɛ.​—Níts. 6:1-6.

b E ngɛ heii kaa nihi nɛ a ba pee kaseli ehehi ngɛ jamɛ a be ɔ mi ɔ ná mumi klɔuklɔu ɔ aloo a kɛ mumi klɔuklɔu ɔ pɔ mɛ nu benɛ a baptisi mɛ ɔ. Enɛ ɔ ha nɛ a ná hɛ nɔ kami kaa hwɔɔ se ɔ, a kɛ Yesu maa ye nɔ kaa matsɛmɛ kɛ osɔfohi ngɛ hiɔwe. (2 Kor. 1:21, 22; Kpoj. 5:9, 10; 20:6) Se ngɛ si fɔfɔɛ nɛ ɔ mi ɔ, a kɛ mumi klɔuklɔu ɔ pɔɛ kaseli ehe nɛ ɔmɛ nu benɛ a baptisi mɛ ɔ. Mohu ɔ, benɛ Petro kɛ Yohane ngɔ a ninehi kɛ pue Kristofohi ehe nɛ ɔmɛ nɛ́ a baptisi mɛ ɔ a nɔ ɔ se loko a ná mumi klɔuklɔu ɔ kɛ he wami nɛ́ a kɛ ma nyɛ maa pee nyakpɛ ní.

c Baptisimi nɛ Etiopia nyumu ɔ ha nɛ a baptisi lɛ ɔ tsɔɔ we kaa e kɛ oya yemi pee jã be mi nɛ e susuu we he kɛ sɛ hlami. Akɛnɛ Etiopia nyumu ɔ ji Ma Je No nɛ e tsake kɛ ba Yuda bi a jami ɔ mi he je ɔ, e ngɛ Ngmami ɔ he nile momo, nɛ e le gbamihi nɛ kɔɔ Mesia a he ɔ. Amlɔ nɛ ɔ nɛ́ e ba le nɔ́ nɛ Yesu ngɛ tsue konɛ Mawu yi mi tomi nɛ ba mi ɔ, e ma nyɛ ma ha nɛ a baptisi lɛ nɔuu.

    Dangme Womihi Tsuo (2000-2025)
    Moo Je Mi
    Moo Sɛ Mi
    • Dangme
    • Kɛ Mane
    • Bɔ Nɛ O Suɔ Lɛ Ha
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • E He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Blɔ Nya Tomi
    • JW.ORG
    • Moo Sɛ Mi
    Kɛ Mane