Hwɔɔmi Mɔ INTANƐTI NƆ NITO HE
Hwɔɔmi Mɔ
INTANƐTI NƆ NITO HE
Dangme
Ɛ
  • ã
  • á
  • ɛ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ
  • ɔ́
  • í
  • ĩ
  • BAIBLO
  • WOMIHI
  • ASAFO MI KPEHI
  • bt yi 21 bf. 165-172
  • “I Yi Nɔ Ko Nɔ Ko Muɔ He Fɔ”

Ngmami nɛ ɔ he video be amlɔ nɛ ɔ.

Wa kpa mo pɛɛ nyagba ko he je ɔ, video ɔ hí jemi.

  • “I Yi Nɔ Ko Nɔ Ko Muɔ He Fɔ”
  • “Ye Mawu Matsɛ Yemi ɔ He Odase Kɛ Pi Si”
  • Munyuyi Nyafinyafihi
  • Munyu Nɛ Ngɛ Kaa Enɛ ɔ
  • “E Je E Blɔ Hiami ɔ Sisi Kɛ Yaa Makedonia” (Ní Tsumi 20:1, 2)
  • A “So E Yi Nɔ” (Ní Tsumi 20:3, 4)
  • “A Ná Bua Womi Saminya” (Ní Tsumi 20:5-12)
  • “Ngɛ Ma Hɛ Mi Kɛ We Fɛɛ We Mi” (Ní Tsumi 20:13-24)
  • “Nyɛ Hɛ Nɛ Hi Nyɛ Nitsɛmɛ Nyɛ He Nɔ Nɛ Nyɛ Hɛ Nɛ Hi To Kuu ɔ Tsuo Hu Nɔ” (Ní Tsumi 20:25-38)
  • “Yaa Nɔ Nɛ O Hi Munyu Tue, Nɛ Ko Ma O Nya”
    “Ye Mawu Matsɛ Yemi ɔ He Odase Kɛ Pi Si”
  • ‘Ye Odase Kɛ Pi Si’
    “Ye Mawu Matsɛ Yemi ɔ He Odase Kɛ Pi Si”
  • Moo Pee Kã​​—Yehowa Ji O Yemi Kɛ Bualɔ
    Hwɔɔmi Mɔ E Ngɛ Yehowa Matsɛ Yemi ɔ He Gɔgɔ Fiae (Nɔ́ Nɛ A Maa Kase)—2020
  • “Nyɛɛ Bu Ye Nya Nɛ I Ma Jemi ɔ Tue”
    “Ye Mawu Matsɛ Yemi ɔ He Odase Kɛ Pi Si”
Fuu Ngɛ Hiɛ ɔ
“Ye Mawu Matsɛ Yemi ɔ He Odase Kɛ Pi Si”
bt yi 21 bf. 165-172

YI 21

“I Yi Nɔ Ko Nɔ Ko Muɔ He Fɔ”

Kã nɛ Paulo kɛ tsu fiɛɛmi ní tsumi ɔ, kɛ ga womi nɛ e kɛ ha asafo mi nikɔtɔmahi

A kɛ da Ní Tsumi 20:1-38 ɔ nɔ

1-3. (a) Moo kale nɔ́ nɛ ya nɔ gbɔkuɛ nɛ Yutiko gbo ɔ. (b) Mɛni nɛ Paulo pee, nɛ mɛni nɛ nɔ́ nɛ ya nɔ nɛ ɔ tsɔɔ wɔ ngɛ Paulo he?

PAULO kɛ nyɛmimɛ ɔmɛ fuu nɛ a ngɛ asafo nɛ ngɛ Troya a mi ɔ bua a he nya ngɛ hiɔwe tsu ko mi. Paulo tu munyu be gagaa, ejakaa enɛ ɔ ji e nyagbe kpe nɛ e kɛ mɛ maa pee jamɛ a gbɔkuɛ ɔ. A su kanehi fuu ngɛ tsu ɔ mi, nɛ enɛ ɔ ha nɛ tsu ɔ mi dɔ la nɛ kɔɔhiɔ hu nyɛ we nɛ e sɛ tsu ɔ mi saminya. Niheyo ko nɛ a tsɛɛ lɛ Yutiko ɔ hii si ngɛ saflɛ ɔ nya. Benɛ Paulo ngɛ munyu tue ɔ, niheyo ɔ sɛ mahe mi vii nɛ e tsɔ kɛ je siaudo etɛne ɔ nɔ kɛ ba nɔ si!

2 Akɛnɛ Luka ji tsopatsɛ he je ɔ, eko ɔ, e piɛɛ nihi nɛ a su lejɛ ɔ kekleekle ɔ a he, nɛ e ya hyɛ niheyo. Se nɔ́ ko be nɛ a ma nyɛ maa pe ngɛ he. Benɛ a wo Yutiko nɔ ɔ, “e gbo momo.” (Níts. 20:9) Se nyakpɛ nɔ́ ko ya nɔ. Paulo ya bu niheyo ɔ nɔ, nɛ e de mɛ ke: “Nyɛ kpa hoo ɔ peemi, ejakaa e ngɛ wami mi.” Paulo tle Yutiko si kɛ ba wami mi ekohu!​—Níts. 20:10.

3 Yutiko si nɛ a tle ɔ tsɔɔ bɔ nɛ Mawu mumi klɔuklɔu ɔ ngɛ he wami ha. A be nyɛe ma pia Paulo ngɛ Yutiko gbenɔ ɔ he. Se kɛ̃ ɔ, e sume nɛ nyɛmimɛ ɔmɛ nɛ a ye aywilɛho ngɛ be klɛdɛɛ nɛ ɔ nɔ, aloo a hemi kɛ yemi ngɛ Yehowa mi ɔ nɛ gbɔjɔ ngɛ nɔ́ nɛ ba a he je. Paulo wo nyɛmimɛ ɔmɛ a bua nɛ e wo mɛ he wami konɛ a ya nɔ nɛ a fiɛɛ kɛ kã kɛ gu Yutiko si nɛ e tle ɔ nɔ. E ngɛ heii kaa, Paulo le kaa wami he jua wa wawɛɛ. Wa kaiɔ nɔ́ nɛ e de ɔ. E de ke: “I yi nɔ ko nɔ ko muɔ he fɔ.” (Níts. 20:26) Nyɛ ha nɛ waa hyɛ bɔ nɛ Paulo nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ maa ye bua wɔ ha konɛ waa na nihi a wami kaa e he jua wa kaa bɔ nɛ Paulo na lɛ ɔ.

“E Je E Blɔ Hiami ɔ Sisi Kɛ Yaa Makedonia” (Ní Tsumi 20:1, 2)

4. Mɛni si fɔfɔɛ nɛ ngɛ gbeye nɛ Paulo kɛ kpe?

4 Kaa bɔ nɛ wa susu he ngɛ yi nɛ sɛ enɛ ɔ hlami ɔ mi ɔ, Paulo kɛ si fɔfɔɛ nɛ e ngɛ gbeye kpe. Nihi nɛ a ngɛ Efeso ɔ mi mi fu ngɛ e fiɛɛmi ní tsumi ɔ he je. E ji anɔkuale kaa, sika hiɔ ga ní tsuli ɔmɛ nɛ́ a peeɔ yo mawu Atemis ɔ he amagahi nɛ a juaa konɛ nihi kɛ ja mawu nɛ ɔ hu a mi mi fu! Ní Tsumi 20:1 ɔ de ke: “Benɛ gidigidi peemi ɔ nya ba si ɔ, Paulo tsɔ kɛ ya tsɛ kaseli ɔmɛ, nɛ benɛ e wo mɛ he wami nɛ́ e kɛ mɛ ye sɛ ta a, e je e blɔ hiami ɔ sisi kɛ yaa Makedonia.”

5, 6. (a) Be enyɛmɛ nɛ eko ɔ, Paulo ye ngɛ Makedonia, nɛ mɛni e pee ha nyɛmimɛ ɔmɛ ngɛ lejɛ ɔ? (b) Kɛ Paulo na e nyɛmimɛ ɔmɛ ha kɛɛ?

5 Benɛ Paulo ngɛ blɔ nɔ kɛ yaa Makedonia a, e ya mlɛ ngɛ lɛ si dami he nɛ ngɛ Troya a, nɛ e ye be bɔɔ ngɛ lejɛ ɔ. Paulo hyɛ blɔ kaa Tito, nɛ́ e tsɔ lɛ kɛ ya Korinto ɔ ma ba ná lɛ ngɛ lejɛ ɔ. (2 Kor. 2:12, 13) Se benɛ Paulo ná le kaa Tito be nyɛe maa ba a, e tsa nɔ kɛ ho Makedonia ya, nɛ e ya ye maa pee jeha ngɛ lejɛ ɔ, nɛ “e tu he wami womi munyuhi fuu kɛ tsɔɔ nihi nɛ a ngɛ lejɛ ɔmɛ ɔ.”a (Níts. 20:2) Nyagbenyagbe ɔ, Tito ya piɛɛ Paulo he ngɛ Makedonia, nɛ e ngɔ bɔ nɛ nyɛmimɛ nɛ a ngɛ Korinto ɔ kplɛɛ e kekleekle sɛ womi ɔ nɔ ha a he amaniɛ bɔmi kɛ ba ha lɛ. (2 Kor. 7:5-7) Enɛ ɔ wo Paulo he wami nɛ e ngma sɛ womi kpa nɛ ji 2 Korinto Bi a womi ɔ.

6 E sa kadimi kaa Luka kɛ munyuhi nɛ ji “wo mɛ he wami” kɛ “tu he wami womi munyuhi” tsu ní kɛ kale nɔ́ nɛ ya nɔ benɛ Paulo ya slaa nyɛmimɛ nɛ a ngɛ Efeso kɛ Makedonia a. Enɛ ɔ tsɔɔ bɔ nɛ Paulo suɔ e nyɛmimɛ ɔmɛ ha! E be kaa Farisi bi ɔmɛ nɛ a susuɔ kaa a hi pe ni kpahi ɔ, mohu ɔ, Paulo na e nyɛmimɛ ɔmɛ kaa nihi nɛ e kɛ mɛ pee kake kɛ ngɛ Mawu sɔmɔe. (Yoh. 7:47-49; 1 Kor. 3:9) Ke Paulo kɛ hɛdɔ maa wo nihi ga po ɔ, e nɛ́ e he kaa e nɔ kuɔ pe mɛ.​—2 Kor. 2:4.

7. Kɛ nɔ hyɛli nɛ a ji Kristofohi ɔ ma plɛ kɛ kase Paulo nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ ha kɛɛ?

7 Mwɔnɛ ɔ asafo mi nikɔtɔmahi kɛ kpɔ mi nɔ hyɛli bɔɔ mɔde kaa a maa kase Paulo nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ. Ke e he hia nɛ a kɛ hɛdɔ nɛ wo nɔ ko ga po ɔ, a bɔɔ mɔde kaa a maa pee jã ngɛ blɔ nɛ maa wo nɔ ɔ he wami ɔ nɔ. A bɔɔ mɔde kaa a maa nu bɔ nɛ ni kpahi nuɔ he ha a sisi, nɛ́ a wo mɛ he wami se pi nɛ a maa kojo mɛ. Kpɔ mi nɔ hyɛlɔ ko nɛ ngɛ níhi a si kpami ɔ de ke: “Wa nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yihi fuu suɔ nɛ a pee nɔ́ kpakpa, se be komɛ ɔ, a kɔni mi jɔ̃ɔ, a yeɔ gbeye aloo a li nɔ́ nɛ a maa pee.” Asafo mi nikɔtɔmahi ma nyɛ maa wo nyɛmimɛ nɛ ɔmɛ he wami wawɛɛ.​—Heb. 12:12, 13.

SƐ WOMIHI NƐ PAULO NGMA KƐ JE MAKEDONIA

Ngɛ sɛ womi enyɔne nɛ Paulo ngma kɛ ya ha Korinto Bi ɔmɛ ɔ mi ɔ, e tsɔɔ kaa benɛ e ya su Makedonia a, e hao ngɛ e nyɛmimɛ ɔmɛ nɛ a ngɛ Korinto ɔ a he. Se benɛ Tito ngɔ amaniɛ bɔmi kpakpa kɛ je Korinto kɛ ba a, Paulo tsui nɔ e mi. Jamɛ a be ɔ mi nɛ e ngma 2 Korinto Bi a womi ɔ ngɛ jeha maa pee 55 K.F.S. ɔ mi, nɛ Paulo tsɔɔ kaa e ngɛ Makedonia loloolo. (2 Kor. 7:5-7; 9:2-4) Nɔ́ kake nɛ a he hia Paulo ngɛ jamɛ a be ɔ mi ji kaa e ma bua yemi kɛ buamihi tsuo nɛ e kɛ ma ya ha nyɛmimɛ ɔmɛ nɛ a ngɛ Yerusalɛm ɔ nya. (2 Kor. 8:18-21) Jehanɛ hu ɔ, e hao ejakaa “lakpa bɔfohi, ní tsuli nɛ a sisiɔ nɔ” ɔ, ba sɛ Korinto asafo ɔ mi.​—2 Kor. 11:5, 13, 14.

E ma nyɛ maa ba lɛ kaa Paulo ngma e sɛ womi nɛ́ e kɛ ya ha Tito ɔ ngɛ Makedonia. Maa pee jeha 61 kɛ ya si jeha 64 K.F.S. ɔ mi benɛ a je Paulo kɛ je kekleekle tsu womi mi ngɛ Roma se ɔ, e ya Kreta zugba kpɔ nɛ wo bɔle lɛ ɔ nɔ. E je Tito he ngɛ lejɛ ɔ konɛ e tsu nyagba komɛ nɛ ngɛ asafo ɔ mi ɔ he ní, nɛ́ é hla asafo mi nikɔtɔmahi. (Tito 1:5) Paulo de Tito kaa e kɛ lɛ nɛ ba kpe ngɛ Nikopoli. Jamɛ a be ɔ mi ɔ a tsɛɛ mahi fuu nɛ a ngɛ kɛ bɔle Mediterenia Wo ɔ he ɔ hu ke Nikopoli, se e ma nyɛ maa pee kaa Nikopoli nɛ Paulo tu he munyu ɔ ji nɔ́ nɛ ngɛ Hela ma a yiti je kɛ yaa pusinɔ he je ɔ. Eko ɔ, Paulo ngɛ fiɛɛe ngɛ Nikopoli kasa nya aloo lejɛ ɔ kpɔ ɔ mi benɛ e ngma sɛ womi kɛ ya ha Tito ɔ.​—Tito 3:12.

Jehanɛ hu ɔ, Paulo ngma e kekleekle sɛ womi kɛ ya ha Timoteo ngɛ jeha maa pee 61 kɛ ya si 64 K.F.S. ɔ mi benɛ a je lɛ kɛ je e kekleekle tsu womi mi ngɛ Roma loko a wo lɛ tsu si enyɔne ɔ. Ngɛ munyuhi nɛ Paulo kɛ je sɛ womi nɛ ɔ sisi ɔ mi ɔ, e de Timoteo kaa é hi Efeso, be mi nɛ lɛ Paulo ɔ je kɛ ho Makedonia ya. (1 Tim. 1:3) Lɔ ɔ e ngɛ kaa nɔ́ nɛ Makedonia ji he nɛ Paulo ngma e sɛ womi kɛ ya ha Timoteo ngɛ ɔ nɛ. Ngɛ sɛ womi nɛ ɔ mi ɔ, Paulo kɛ Timoteo tu munyu kaa tsɛ kɛ e bi, nɛ e kɛ ga womihi ha lɛ ngɛ bɔ nɛ a ma tsu níhi a he ní ngɛ asafo ɔ mi ha a he.

A “So E Yi Nɔ” (Ní Tsumi 20:3, 4)

8, 9. (a) Mɛni lɛ e tsake yi mi nɛ Paulo to kaa e maa ya Siria a? (b) Mɛni he je nɛ eko ɔ, Yuda bi ɔmɛ a mi mi fu Paulo wawɛɛ ɔ?

8 Benɛ Paulo je Makedonia a, e ya Korinto.b Benɛ e ye nyɔhiɔ etɛ ngɛ lejɛ ɔ, e pee e juɛmi kaa e maa ya Kenkrea konɛ é sɛ lɛ mi kɛ ya Siria. E ma nyɛ maa je lejɛ ɔ kɛ ya Yerusalɛm konɛ e ngɔ yemi kɛ buamihi kɛ ya ha nyɛmimɛ nɛ a ji ohiatsɛmɛ ɔ.c (Níts. 24:17; Rom. 15:25, 26) Se nɔ́ ko ya nɔ tlukaa, nɛ e tsake Paulo yi mi tomi ɔ. Ní Tsumi 20:3 ɔ de ke: “Yuda bi ɔmɛ so e yi nɔ”!

9 E be nyakpɛ kaa Yuda bi ɔmɛ nyɛ Paulo wawɛɛ ejakaa a na lɛ kaa hemi kɛ yemi kualɔ. Nɛ kɛ gu fiɛɛmi ní tsumi ɔ nɛ Paulo tsu benɛ e ngɛ Korinto ɔ nɔ ɔ, Krispo nɛ e ji kpe he nɛ ngɛ Korinto ɔ hɛ mi nyɛɛlɔ ɔ ba pee Kristofo no. (Níts. 18:7, 8; 1 Kor. 1:14) Ngɛ be kpa ko hu mi ɔ, Yuda bi nɛ a ngɛ Korinto ɔ po Paulo nya kɛ ha Galio nɛ ji amlaalo nɛ ngɛ Akaya a. Se Galio kplɛɛ we a nya pomi ɔ nɔ. Enɛ ɔ ha nɛ Yuda bi ɔmɛ a mi mi fu wawɛɛ. (Níts. 18:12-17) Eko ɔ, Yuda bi nɛ a ngɛ Korinto ɔ susu kaa e be kɛe nɛ Paulo maa sɛ lɛ mi ngɛ he ko nɛ e kɛ Kenkrea he kɛ wɛ, enɛ ɔ he ɔ, a to kaa a maa po lɛ ngɛ blɔ ɔ nɔ konɛ a gbe lɛ. Mɛni Paulo maa pee?

10. Anɛ tɔmi ko ngɛ he kaa Paulo yɛ Kenkrea lo? Moo tsɔɔ nya.

10 Bɔ nɛ pee nɛ Paulo nɛ́ e po e he piɛ, nɛ́ e baa yemi kɛ buami nɛ e kɛ ma ya ha nyɛmi ɔmɛ yi he je ɔ, e hla kaa e be Kenkrea yae, se mohu ɔ, e maa kpale e se kɛ ya gu Makedonia. E ji anɔkuale kaa, nane blɔ nyɛɛmi ɔ hu gbeye ngɛ he. Ngɛ jamɛ a be ɔ mi ɔ, ojo fiali pɔɔ blɔ pomi. Nibwɔhi a to he ɔmɛ nitsɛ po be slɔkee. Se kɛ̃ ɔ, Paulo hla kaa e maa nyɛɛ nane blɔ nɔ kɛ ya mohu pe nɛ e ma ya gu Kenkrea. Bua jɔmi sane ji kaa pi lɛ pɛ nɛ e maa ya. Nihi nɛ a piɛɛ Paulo he ngɛ blɔ hiami nɛ ɔ mi ji, Aristako, Gayo, Sekundo, Sopata, Timoteo, Trofimo, kɛ Tikiko.​—Níts. 20:3, 4.

11. Mɛni wa ma nyɛ maa pee kɛ po wa he piɛ mwɔnɛ ɔ, nɛ mɛni nɔ hyɛmi nɔ́ Yesu pee ngɛ enɛ ɔ blɔ fa mi?

11 Kaa bɔ nɛ Paulo pee ɔ, Kristofohi nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ hu bɔɔ mɔde kaa a maa po a he piɛ ke a ngɛ fiɛɛe. Ngɛ he komɛ ɔ, a fiɛɛɔ ngɛ kuuhi a mi aloo a nyɛɛɔ enyɔɔnyɔ, mohu pe nɛ́ nɔ kake maa fiɛɛ. Nɛ yi mi wami hu nɛɛ? Wa le kaa wa be nyɛe maa tu yi mi wami nya fo. (Yoh. 15:20; 2 Tim. 3:12) Se kɛ̃ ɔ, wa hyɛɔ wa he nɔ saminya ke wa ngɛ fiɛɛe. Mo susu Yesu nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ he nɛ o hyɛ. Ligbi ko ɔ, benɛ si temi kɛ woli nɛ a ngɛ Yerusalɛm ɔ ngɛ hlae nɛ a maa fiaa Yesu tɛ ɔ, “e laa e he nɛ e je sɔlemi we ɔ.” (Yoh. 8:59) Pee se ɔ, benɛ Yuda bi ɔmɛ to kaa a maa gbe lɛ ɔ, “Yesu nyɛɛ we ngɛ Yuda bi ɔmɛ a kpɛti nɛ nihi nɛ a na lɛ hu, mohu ɔ, e je lejɛ ɔ kɛ ho kpokpa nɛ e kɛ nga a nɔ kɛ we ɔ mi ya.” (Yoh. 11:54) Be fɛɛ be nɛ e he ba hia nɛ Yesu nɛ po e he piɛ konɛ e nyɛ nɛ e gbe nɔ́ nɛ Mawu suɔ kaa e ba tsu ɔ nya a, e peeɔ jã. Kristofohi nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ hu peeɔ jã nɔuu.​—Mat. 10:16.

PAULO NGƆ YEMI KƐ BUAMIHI KƐ YA HA NYƐMIMƐ ƆMƐ

Ngɛ jehahi nɛ nyɛɛ Pentekoste jeha 33 K.F.S. ɔ mi ɔ se ɔ, nyɛmimɛ nɛ a ngɛ Yerusalɛm ɔ kɛ si fɔfɔɛhi nɛ a mi wa kpe. A wa mɛ yi mi, nihi ju a níhi, nɛ hwɔ nɛ nya wa hu ba ngɛ jamɛ a be ɔ mi. Enɛ ɔ ha nɛ nyɛmimɛ ɔmɛ fuu ba pee ohiatsɛmɛ. (Níts. 11:27–12:1; Heb. 10:32-34) Enɛ ɔ he ɔ, ngɛ jeha maa pee 49 K.F.S. ɔ mi benɛ nikɔtɔmahi nɛ a ngɛ Yerusalɛm ɔ kɛ blɔ tsɔɔmi ha Paulo kaa e fiɛɛ kɛ ha Ma Je Li ɔmɛ ɔ, a wo lɛ he wami kaa e “kai ohiatsɛmɛ ɔmɛ.” Paulo pee jã kɛ gu blɔ nya nɛ́ e to nɛ e bua yemi kɛ buamihi a nya ngɛ asafo ɔmɛ a mi ɔ nɔ.​—Gal. 2:10.

Ngɛ jeha 55 K.F.S. ɔ mi ɔ, Paulo de nyɛmimɛ nɛ a ngɛ Korinto asafo ɔ mi ɔ ke: “Nyɛ ma nyɛ maa ngɔ blɔ tsɔɔmihi nɛ i kɛ ha asafohi nɛ a ngɛ Galatia a kɛ tsu ní. Ngɛ kekleekle ligbi ngɛ otsi fɛɛ otsi mi ɔ nɔ ɔ, e sa nɛ nyɛ ti nɔ fɛɛ nɔ nɛ e da níhi nɛ e ngɛ ɔ nɔ kɛ je nɔ́ ko ngɔ to, konɛ ke i ba a, a ko tsu nɔ ko. Se ke i ba a, ma tsɔ nyumuhi nɛ nyɛ ma je a yi ngɛ sɛ womihi a mi ɔ, konɛ a ngɔ nyɛ nike ní nɛ nyɛ je mi mi jɔmi mi nɛ nyɛɛ kɛ ha a kɛ ya Yerusalɛm.” (1 Kor. 16:1-3) Lɔ ɔ se benɛ e ngma e sɛ womi enyɔne ɔ kɛ ya ha Korinto bi ɔmɛ ɔ, e de mɛ ke a bua a yemi kɛ buami ɔmɛ a nya, nɛ e de mɛ kaa Makedonia bi ɔmɛ hu ha yemi kɛ buami ɔ eko.​—2 Kor. 8:1–9:15.

Enɛ ɔ he ɔ, ngɛ jeha 56 K.F.S. ɔ mi ɔ, nyɛmimɛ nyumuhi nɛ a je asafo slɔɔtohi a mi ɔ kɛ Paulo kpe konɛ a ngɔ yemi kɛ buami ɔmɛ kɛ ya ha nyɛmimɛ ɔmɛ. Nyɛmimɛ kpaanyɔ nɛ a piɛɛ Paulo he ɔ maa ye bua kɛ po sika nɛ nyɛmimɛ ɔmɛ ha a he piɛ. Nɛ enɛ ɔ hu maa ye bua nɛ nɔ ko be Paulo nya poe kaa e je sika a eko. (2 Kor. 8:20) Yemi kɛ buami nɛ ɔmɛ nɛ Paulo kɛ ma ya ha nyɛmimɛ ɔmɛ he je nɛ e ya Yerusalɛm ɔ nɛ. (Rom. 15:25, 26) Pee se ɔ, Paulo de Amlaalo Fɛlis ke: “Ngɛ jehahi fuu a se ɔ, i ba konɛ ma ngɔ mɔbɔ nami nike níhi kɛ ba ha ye ma a, konɛ ma ba sã afɔlehi.”​—Níts. 24:17.

“A Ná Bua Womi Saminya” (Ní Tsumi 20:5-12)

12, 13. (a) Kɛ Yutiko si nɛ a tle ɔ ná asafo ɔ nɔ he wami ha kɛɛ? (b) Mɛni Baiblo mi hɛ kɛ nɔ fɔmi lɛ ma nyɛ maa wo nihi nɛ a suɔli gbo mwɔnɛ ɔ a bua?

12 Paulo kɛ e huɛ ɔmɛ hia blɔ kɛ gu Makedonia, nɛ lɔ ɔ se ɔ, a mi ba gba be bɔɔ. E ngɛ heii kaa, kuu nɛ ɔ kpale ya kpe ekohu ngɛ Troya.d Ngmami ɔ de ke: “Ngɛ ligbi enuɔ mi ɔ, wa ba su Troya.”e (Níts. 20:6) Hiɛmɛ nɛ ɔ ji he nɛ a tle niheyo Yutiko si ngɛ ɔ nɛ kaa bɔ nɛ wa na ngɛ yi nɛ ɔ sisije ɔ. Moo po he foni nɛ o hyɛ bɔ nɛ nyɛmimɛ ɔmɛ maa nu he ha benɛ a na a huɛ Yutiko nɛ e ba wami mi ekohu ɔ! Kaa bɔ nɛ ngmami ɔ tsɔɔ ɔ, “a ná bua womi saminya.”​—Níts. 20:12.

13 E ji anɔkuale kaa, nyakpɛ níhi kaa kikɛ ɔ yɛ nɔ hu mwɔnɛ ɔ. Se kɛ̃ ɔ, nihi nɛ a suɔli gbo ɔ ‘náa bua womi saminya’ kɛ jeɔ gbogboehi a si tlemi he hɛ nɔ kami nɛ ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ mi. (Yoh. 5:28, 29) Akɛnɛ Yutiko yi mluku he je ɔ, pee se ɔ, e gbo ekohu. (Rom. 6:23) Se nihi nɛ a ma tle mɛ si ngɛ Mawu je ehe ɔ mi ɔ, ngɛ hɛ nɔ kami kaa a maa hi si kɛ ya neneene! Jehanɛ hu ɔ, nihi nɛ a ma tle mɛ si nɛ́ a kɛ Yesu maa ye matsɛ ngɛ hiɔwe ɔ be gboe hu. (1 Kor. 15:51-53) Kristofohi nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ​—ke ji nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ jio, ‘jijɔ kpa amɛ’ jio​—mɛ tsuo a ngɛ yi mi tomi kpakpa he je nɛ e sa nɛ a “ná bua womi saminya.”​—Yoh. 10:16.

“Ngɛ Ma Hɛ Mi Kɛ We Fɛɛ We Mi” (Ní Tsumi 20:13-24)

14. Mɛni nɛ Paulo de asafo mi nikɔtɔmahi nɛ a ngɛ Efeso ɔ benɛ a kɛ lɛ kpe ngɛ Mileto ɔ?

14 Paulo kɛ nihi nɛ a piɛɛ e he ɔ, hia blɔ kɛ je Troya kɛ ya Asos, nɛ lɔ ɔ se ɔ, a ba Mitilene, Kiyo, Samos, kɛ Mileto. Paulo suɔ kaa e maa su Yerusalɛm loko Pentekoste Gbijlɔ ɔ nɛ su. Akɛnɛ e ngɛ o ya yee he je ɔ, e sɛ lɛ mi, se jehanɛ lɛɛ e ba mlɛ we ngɛ Efeso hu. Akɛnɛ Paulo ngɛ hlae nɛ e kɛ asafo mi nikɔtɔmahi nɛ a ngɛ Efeso ɔ nɛ sɛɛ ní he je ɔ, e de mɛ kaa a kɛ lɛ nɛ ba kpe ngɛ Mileto. (Níts. 20:13-17) Benɛ a ba su ɔ, Paulo de mɛ ke: “Nyɛ nitsɛmɛ nyɛ le bɔ nɛ i ba ye je mi ha benɛ i ngɛ nyɛ kpɛti ɔ, kɛ je kekleekle ligbi nɛ ye nane ma Asia kpokpa a nɔ ɔ, nɛ i kɛ he si bami juɛmi sɔmɔ Nyɔmtsɛ ɔ kɛ vo nyu kɛ kahi nɛ i kɛ kpe ngɛ ye yi nɔ nɛ Yuda bi ɔmɛ so ɔ he je, nɛ i laa we nyɛ níhi nɛ a he ngɛ se nami ha nyɛ ɔ ekoeko nɔ, nɛ jã kɛ̃ nɛ i kpa we nyɛ ní tsɔɔmi ngɛ ma hɛ mi kɛ we fɛɛ we mi. Se i ye tsui nɛ e sa kaa a tsake kɛ ba Mawu ngɔ kɛ wa Nyɔmtsɛ Yesu mi hemi kɛ yemi ɔ he odase kɛ pi si kɛ tsɔɔ Yuda bi kɛ Hela bi tsuo.”​—Níts. 20:18-21.

15. Mɛni se nami komɛ lɛ ngɛ wehi a mi fiɛɛmi ní tsumi ɔ he?

15 Ngɛ wa be nɛ ɔ mi ɔ, wa guɔ blɔ slɔɔtohi a nɔ kɛ fiɛɛɔ. Kaa bɔ nɛ Paulo pee ɔ, wa bɔɔ mɔde kaa wa maa ya hehi nɛ wa maa na nihi ngɛ. Wa fiɛɛɔ ngɛ lɔle si dami hehi, gbɛjegbɛhi a he aloo juahi a nɔ. Se kɛ̃ ɔ, wehi a mi fiɛɛmi ɔ ji blɔ titli nɛ wa guɔ nɔ kɛ fiɛɛɔ. Mɛni he je? Yi tomi kake he je ji kaa, wehi a mi fiɛɛmi ɔ haa nihi he blɔ nɛ a buɔ Matsɛ Yemi sɛ gbi ɔ tue be fɛɛ be, nɛ enɛ ɔ tsɔɔ kaa Mawu hlɛ nɔ mi. Nɛ e haa nɛ wa nyɛɔ yeɔ bua tsui kpakpatsɛmɛ konɛ a ba le Mawu. Jehanɛ hu ɔ, wehi a mi fiɛɛmi ɔ haa nɛ wɔ nitsɛmɛ wa hemi kɛ yemi ɔ mi waa, nɛ e yeɔ bua wɔ nɛ wa fĩɔ si. Niinɛ, kã nɛ waa kɛ fiɛɛɔ ngɛ “ma hɛ mi kɛ we fɛɛ we mi” ɔ ji anɔkuale Kristofohi a kadimi nɔ́.

16, 17. Mɛni Paulo pee kɛ tsɔɔ kaa e ngɛ kã, nɛ kɛ Kristofohi nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ ma plɛ kɛ kase e nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ ha kɛɛ?

16 Paulo de asafo mi nikɔtɔmahi nɛ a ngɛ Efeso ɔ kaa e li oslaahi nɛ e kɛ ma ya kpe ke e kpale e se kɛ ya Yerusalɛm. E de mɛ ke: “Se kɛ̃ ɔ, i bui imi nitsɛ ye wami ɔ kaa e he hia mi, ke ma nyɛ ma gbe ye blɔ nɛ i hia kɛ sɔmɔmi nɛ ye nine su nɔ kɛ je Nyɔmtsɛ Yesu ngɔ kaa ma ye Mawu dloomi ɔ he odase kɛ pi si ɔ nya.” (Níts. 20:24) Paulo pee kã wawɛɛ, nɛ e ha we nɛ hiɔ aloo si temi kɛ womi nɛ e tsi e nya ngɛ ní tsumi nɛ a kɛ wo e dɛ ɔ he.

17 Kristofohi nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ hu kɛ si fɔfɔɛhi nɛ a mi wa kpeɔ. Ni komɛ ngɛ ma nɛ a tsi wa nya ngɛ mi ɔ mi, nɛ a waa ni ekomɛ hu yi mi. Hiɔ nɛ nya wa fia wa nyɛmimɛ ɔmɛ ekomɛ, ni komɛ hu hao wawɛɛ, se kɛ̃ ɔ, a kɛ kã ngɛ Yehowa sɔmɔe. Nihewi kɛ yihewi hu kɛ nɔ nyɛmihi kpeɔ ngɛ sukuu. Ngɛ si fɔfɔɛ nɛ Yehowa Odasefohi kɛ ngɛ kpee ɔ tsuo se ɔ, a fĩɔ si kaa bɔ nɛ Paulo pee ɔ. Wa fia wa pɛɛ si kaa wa maa ‘ye sane kpakpa he odase kɛ pi si.’

“Nyɛ Hɛ Nɛ Hi Nyɛ Nitsɛmɛ Nyɛ He Nɔ Nɛ Nyɛ Hɛ Nɛ Hi To Kuu ɔ Tsuo Hu Nɔ” (Ní Tsumi 20:25-38)

18. Mɛni Paulo pee kɛ tsɔɔ kaa e yi nihi a muɔ he fɔ, nɛ mɛni blɔ nɔ asafo mi nikɔtɔmahi nɛ a ngɛ Efeso ɔ maa gu kɛ pee jã?

18 Paulo kɛ kɔkɔ bɔmi nɛ ngɛ heii ha Efeso asafo mi nikɔtɔma amɛ, nɛ e kai mɛ bɔ nɛ e hyɛ asafo ɔ nɔ ha a. Kekleekle ɔ, e de mɛ kaa eko ɔ, enɛ ɔ ji nyagbe nɔ́ nɛ́ a maa na lɛ. Kɛkɛ nɛ e de mɛ ke: “I yi nɔ ko nɔ ko muɔ he fɔ, ejakaa i de nyɛ Mawu ga womi ɔmɛ tsuo, nɛ i laa we nyɛ ekoeko nɔ.” Mɛni blɔ nɔ nɛ Efeso asafo mi nikɔtɔma amɛ maa gu kɛ kase Paulo konɛ a ko ye nɔ ko muɔ he fɔ? Paulo de mɛ ke: “Nyɛ hɛ nɛ hi nyɛ nitsɛmɛ nyɛ he nɔ nɛ nyɛ hɛ nɛ hi to kuu ɔ tsuo hu nɔ, nihi nɛ mumi klɔuklɔu ɔ ngɔ nyɛ kɛ pee nɔ hyɛli ngɛ a kpɛti ɔ, konɛ nyɛɛ hyɛ Mawu asafo ɔ nɛ e ngɔ lɛ nitsɛ e Bi ɔ muɔ ɔ kɛ he ɔ nɔ.” (Níts. 20:26-28) Paulo bɔ mɛ kɔkɔ ke “ogbeteehi nɛ a yi mi wa” ma ba sɛ asafo ɔ mi, nɛ “a maa tu munyu kpɛ̃kpɛ̃ɛhi konɛ a kɛ gbla kaseli ɔmɛ kɛ nyɛɛ mɛ nitsɛmɛ a se.” Mɛni e sa nɛ asafo mi nikɔtɔma amɛ nɛ a pee? Paulo bɔ mɛ kɔkɔ ke: “Nyɛ ko hwɔ mahe, nɛ nyɛ ha nɛ e hi nyɛ juɛmi mi kaa jeha etɛ sɔuu ɔ, nyɔnyɔɔnyɔ kɛ piapiaapia a, i kɛ vo nyu kpa we nyɛ ti nɔ fɛɛ nɔ ga womi.”​—Níts. 20:29-31.

19. Mɛni hemi kɛ yemi kuami lɛ te si ngɛ kaseli ɔmɛ a gbenɔ se, nɛ kɛ níhi ya nɔ ngɛ lɔ ɔ se ha kɛɛ?

19 “Ogbeteehi nɛ a yi mi wa” a ba sɛ asafo ɔ mi maa pee jeha 60 se ngɛ Kristo gbenɔ se. Ngɛ jeha maa pee 98 K.F.S. ɔ, bɔfo Yohane ngma ke: “Amlɔ nɛ ɔ po ɔ, antikristohi babauu je a he kpo . . . A je wa kpɛti kɛ ho, se kɛ̃ ɔ, pi wa we bi ji mɛ; ejakaa kaa wa we bi ji mɛ ɔ, jinɛ a kɛ wɔ ko hi si. Se a je kpo konɛ e pee heii kaa pi nihi tsuo ji wa we bi.” (1 Yoh. 2:18, 19) Maa pee Jeha 200 se ngɛ Yesu gbenɔ se ɔ, lakpa Kristofohi a hɛ mi nyɛɛli ɔmɛ na a he kaa kuu klɛdɛɛ ko nɛ́ a nɔ kuɔ pe ni kpahi tsuo nɛ a ngɛ asafo ɔ mi ɔ. Kɛkɛ nɛ maa pee jeha 300 se ngɛ Yesu gbenɔ se ɔ, Roma Nɔ Yelɔ Constantine jaje kaa e kplɛɛ lakpa Kristofohi a jami nɛ ɔ nɔ. Lakpa Kristofohi a hɛ mi nyɛɛli nɛ ɔmɛ tuɔ “munyu kpɛ̃kpɛ̃ɛhi” ejakaa, a ngɔɔ Baiblo tsɔɔmi ɔmɛ kɛ futuɔ wɔ jami mi ní peepeehi, nɛ a haa nɛ e peeɔ kaa e ji Kristofohi a ní peepeehi. Jami nɛ a tsɛɛɔ a he ke Kristofohi nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ nyɛɛɔ lakpa susumi nɛ ɔmɛ kɛ ní peepee nɛ ɔmɛ a se.

20, 21. Mɛni Paulo pee kɛ tsɔɔ kaa e ngɛ he kɛ afɔle sami su, nɛ kɛ asafo mi nikɔtɔmahi nɛ a ji Kristofohi ɔ ma plɛ kɛ kase lɛ ha kɛɛ?

20 Paulo be kaa nɔ hyɛli nɛ ɔmɛ nɛ́ a ba nyɛɛ asafo ɔ hɛ mi pee se, nɛ́ a da asafo ɔ nɔ kɛ ná ní ɔ. E tsu ní kɛ hyɛ e he, bɔ nɛ pee nɛ e ko pee tlomi kɛ ha asafo ɔ. Paulo sɔmɔ e nyɛmimɛ ɔmɛ, nɛ e hyɛ we nɔ́ ko blɔ kɛ́ je a dɛ. Paulo wo asafo mi nikɔtɔmahi nɛ a ngɛ Efeso ɔ he wami kaa á je a suɔmi mi kɛ sɔmɔ nyɛmimɛ ɔmɛ. E de mɛ ke: “E sa nɛ nyɛɛ ye bua nihi nɛ a gbɔjɔ ɔ, konɛ nyɛ ha nɛ munyu nɛ Nyɔmtsɛ Yesu tu ɔ nɛ e hi nyɛ juɛmi mi, be mi nɛ lɛ nitsɛ e de ke: ‘Bua jɔmi babauu ngɛ nɔ́ hami mi pe nɔ́ ngɔmi ɔ.’”​—Níts. 20:35.

21 Kaa bɔ nɛ Paulo pee ɔ, Asafo mi nikɔtɔmahi nɛ a ji Kristofohi mwɔnɛ ɔ hu jeɔ he kɛ afɔle sami su kpo. A be kaa lakpa jami hɛ mi nyɛɛli nɛ a ngɔɔ sika ngɛ nihi a dɛ konɛ a kɛ ná ní ɔ. A le kaa blɔ nya ní tsumi nɛ Mawu kɛ wo a dɛ ji kaa á ‘hyɛ Mawu asafo ɔ nɔ,’ nɛ a jeɔ a tsui mi kɛ peeɔ jã. Nihi nɛ a woɔ a he nɔ kɛ nihi nɛ a hlaa hɛ mi nyami ha a he ɔ, be nyɛe maa hi Kristofohi asafo ɔ mi, ejakaa nɔ nɛ hlaa “yi jemi” loo hɛ mi nyami kɛ haa lɛ nitsɛ e he ɔ nine maa nyɛ si kokooko. (Abɛ 25:27) Nihi nɛ a woɔ a he nɔ ɔ, a hɛ mi ma pue si.​—Abɛ 11:2.

Paulo kɛ e huɛ ɔmɛ nɛ a yaa sɛ lɛ mi. Efeso asafo mi nikɔtɔma amɛ nɛ a fua Paulo nɛ a ngɛ ya foe.

“Mɛ tsuo a wo ya nɛ a fo wawɛɛ nitsɛ.”​—Ní Tsumi 20:37

22. Mɛni ha nɛ nyɛmimɛ ɔmɛ nɛ a ngɛ Efeso ɔ suɔ Paulo sane ɔ?

22 Paulo suɔ e nyɛmimɛ ɔmɛ saminya nɛ lɔ ɔ he je nɛ a bua jɔ e he ɔ nɛ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, benɛ be su nɛ e maa je ɔ, “mɛ tsuo a wo ya nɛ a fo wawɛɛ nitsɛ, nɛ a fua Paulo, nɛ a je suɔmi mi nɛ a fĩɔ e nya he.” (Níts. 20:37, 38) Nyɛmimɛ ɔmɛ a bua jɔɔ nihi nɛ a ngɔɔ a be kɛ a he wami kɛ he lo nya níhi nɛ a ngɛ ɔ kɛ sãa afɔle ngɛ asafo ɔ he ɔ he je. Ke wa susu Paulo nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ he ɔ, wa na heii kaa nɔ́ nɛ Paulo de ke: “I yi nɔ ko nɔ ko muɔ he fɔ” ɔ ji anɔkuale.​—Níts. 20:26.

a Hyɛ daka nɛ ji “Sɛ Womihi Nɛ Paulo Ngma Kɛ Je Makedonia.”

b E ma nyɛ maa ba lɛ kaa Paulo blɔ hiami nɛ ɔ kɛ ya Korinto ɔ mi nɛ e ngma sɛ womi kɛ ya ha Roma Bi ɔmɛ ɔ nɛ.

c Hyɛ daka nɛ ji “Paulo Ngɔ Yemi Kɛ Buamihi Kɛ Ya Ha Nyɛmimɛ Ɔmɛ.”

d Ngɛ Ní Tsumi 20:5, 6, Luka kɛ munyungu nɛ ji “wa” a tsu ní. Enɛ ɔ tsɔɔ kaa Paulo ya ngɔ lɛ kɛ je Filipi benɛ e yaa Troya a.​—Níts. 16:10-17, 40.

e A sɛ lɛ mi kɛ je Filipi kɛ ya Troya, nɛ blɔ hiami nɛ ɔ he mɛ ligbi enuɔ. Eko ɔ, kɔɔhiɔ nɛ nya wa fia benɛ a ngɛ lɛ ɔ mi ɔ, nɛ lɔ ɔ he je nɛ a ye ligbi enuɔ ɔ nɛ, ejakaa be ko nɛ be ɔ, blɔ hiami nɛ ɔ he mɛ ligbi enyɔ.​—Níts. 16:11.

    Dangme Womihi Tsuo (2000-2025)
    Moo Je Mi
    Moo Sɛ Mi
    • Dangme
    • Kɛ Mane
    • Bɔ Nɛ O Suɔ Lɛ Ha
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • E He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Blɔ Nya Tomi
    • JW.ORG
    • Moo Sɛ Mi
    Kɛ Mane