Hwɔɔmi Mɔ INTANƐTI NƆ NITO HE
Hwɔɔmi Mɔ
INTANƐTI NƆ NITO HE
Dangme
Ɛ
  • ã
  • á
  • ɛ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ
  • ɔ́
  • í
  • ĩ
  • BAIBLO
  • WOMIHI
  • ASAFO MI KPEHI
  • bt yi 23 bf. 181-188
  • “Nyɛɛ Bu Ye Nya Nɛ I Ma Jemi ɔ Tue”

Ngmami nɛ ɔ he video be amlɔ nɛ ɔ.

Wa kpa mo pɛɛ nyagba ko he je ɔ, video ɔ hí jemi.

  • “Nyɛɛ Bu Ye Nya Nɛ I Ma Jemi ɔ Tue”
  • “Ye Mawu Matsɛ Yemi ɔ He Odase Kɛ Pi Si”
  • Munyuyi Nyafinyafihi
  • Munyu Nɛ Ngɛ Kaa Enɛ ɔ
  • “A Bɔni Mawu Hɛ Mi Nyami Womi” (Ní Tsumi 21:18-20a)
  • Loloolo ɔ, Nihi Fuu “Hɛ Dɔɔ Wawɛɛ Ngɛ Mlaa a He” (Ní Tsumi 21:20b, 21)
  • “Akeake Munyu Nɛ A Ngɛ Nue Ngɛ O He ɔ Be Mi” (Ní Tsumi 21:22-26)
  • “E Sɛ Kaa E Hiɔ Wami Mi!” (Ní Tsumi 21:27–22:30)
  • “Farisi No Ji Mi” (Ní Tsumi 23:1-10)
  • Nyɛ Fã Sane Kpakpa a He Ngɛ Ma Nikɔtɔmahi A Hɛ Mi
    Hwɔɔmi Mɔ E Ngɛ Yehowa Matsɛ Yemi ɔ He Gɔgɔ Fiae (Nɔ́ Nɛ A Maa Kase)—2016
  • Moo Pee Kã​​—Yehowa Ji O Yemi Kɛ Bualɔ
    Hwɔɔmi Mɔ E Ngɛ Yehowa Matsɛ Yemi ɔ He Gɔgɔ Fiae (Nɔ́ Nɛ A Maa Kase)—2020
  • ‘Ye Odase Kɛ Pi Si’
    “Ye Mawu Matsɛ Yemi ɔ He Odase Kɛ Pi Si”
  • “I Yi Nɔ Ko Nɔ Ko Muɔ He Fɔ”
    “Ye Mawu Matsɛ Yemi ɔ He Odase Kɛ Pi Si”
Fuu Ngɛ Hiɛ ɔ
“Ye Mawu Matsɛ Yemi ɔ He Odase Kɛ Pi Si”
bt yi 23 bf. 181-188

YI 23

“Nyɛɛ Bu Ye Nya Nɛ I Ma Jemi ɔ Tue”

Paulo fã anɔkuale ɔ he ngɛ basabasa peeli komɛ kɛ Sanhedri ɔ hɛ mi

A kɛ da Ní Tsumi 21:18–23:10 nɔ

1, 2. Mɛni ha nɛ Paulo ya Yerusalɛm ɔ, nɛ mɛni nyagbahi nɛ e kɛ ma ya kpe ngɛ lejɛ ɔ?

PAULO ngɛ nyɛɛe ngɛ Yerusalɛm gbɛjegbɛ nɛ e nɔ bli we nɛ nihi babauu hu ngɛ nyɛɛe ngɛ nɔ ɔ nɔ! Ngɛ je ɔ mi tsuo ɔ, Yerusalɛm pɛ ji he nɛ Yehowa we bi ja lɛ ngɛ jehahi babauu. A ti nihi fuu kɛ he blɔ nɛ ɔ nɛ a ma nɛ ji Yerusalɛm ɔ ná be ko nɛ be ɔ fĩaa. Paulo le kaa Kristofohi nɛ a ngɛ Yerusalɛm ɔ a ti nihi fuu ngɔ a juɛmi kɛ ma Mose Mlaa a nɛ́ a maa ye nɔ ɔ nɔ wawɛɛ, nɛ a nyɛ we nɛ a kɛ Yehowa yi mi tomihi nɛ ngɛ hɛ mi yae ɔ nɛ nyɛɛ. Enɛ ɔ he ɔ, benɛ Paulo ngɛ Efeso ɔ, e ma e juɛmi nya si kaa e maa ya Yerusalɛm konɛ e ya ye bua Kristofo ɔmɛ ngɛ lejɛ ɔ. Pi sika a nɛ a bua nya a pɛ ji nɔ́ nɛ e suɔ kaa e kɛ ma ya ha mɛ, se e suɔ hu kaa e maa ye bua mɛ konɛ a tsake a susumi. (Níts. 19:21) E ngɛ mi kaa enɛ ɔ ma nyɛ maa pee oslaa kɛ ha lɛ mohu lɛɛ, se e bɔ mɔde nɛ e ya.

2 Amlɔ nɛ ɔ, mɛni Paulo kɛ ma ya kpe ngɛ Yerusalɛm? Nyagba nɛ e kɛ maa kpe ɔ eko je Kristo se nyɛɛli ɔmɛ a ngɔ. A ti ni komɛ he lakpa munyuhi nɛ a tu ngɛ Paulo he ɔ ye. Se nyagba nɛ pe kulaa nɛ e kɛ maa kpe ɔ maa je Kristo he nyɛli ɔmɛ a ngɔ. A maa tu lakpa munyuhi kɛ po e nya, a maa kongo lɛ, nɛ a maa wo e he gbeye kaa a maa gbe lɛ. Nyagba nɛ ɔmɛ tsuo ma ha Paulo he blɔ konɛ e kɛ fã e hemi kɛ yemi ɔ he. E he si nɛ e ba, kɛ hemi kɛ yemi kɛ kã nɛ́ e kɛ da nyagba nɛ ɔmɛ tsuo a nya a ji nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ se be kɛ ha wɔ mwɔnɛ ɔ. Nyɛ ha nɛ waa hyɛ blɔ nɔ nɛ wa maa gu kɛ kase lɛ.

“A Bɔni Mawu Hɛ Mi Nyami Womi” (Ní Tsumi 21:18-20a)

3-5. (a) Mɛnɔmɛ nɛ Paulo kɛ mɛ ya pee kpe ngɛ Yerusalɛm ɔ, nɛ mɛni he a susu ngɛ kpe nɛ ɔ sisi? (b) Mɛni wa ma nyɛ maa kase ngɛ kpe nɛ Paulo kɛ nikɔtɔma amɛ pee ngɛ Yerusalɛm ɔ mi?

3 Benɛ a ya su Yerusalɛm ɔ, Paulo kɛ e huɛ ɔmɛ nɛ a piɛɛ e he ɔ ya na asafo mi nikɔtɔma amɛ ngɛ lejɛ ɔ. A wui bɔfo ɔmɛ a ta ngɛ sane nɛ ɔ nɛ́ ya nɔ ɔ mi; eko ɔ, mɛ tsuo a je konɛ a ya fiɛɛ ngɛ je ɔ mi he kpahi. Se Yesu nyɛminyumu Yakobo ngɛ lejɛ ɔ loloolo. (Gal. 2:9) Eko ɔ, Yakobo ji sɛnɔhilɔ kɛ ha kpe nɛ a pee benɛ Paulo kɛ ‘nikɔtɔma amɛ tsuo ngɛ lejɛ ɔ.’​—Níts. 21:18.

4 Paulo fɔ nikɔtɔma amɛ “nɛ e bɔni mɛ níhi nɛ Mawu gu e sɔmɔmi ní tsumi ɔ nɔ kɛ pee ngɛ je ma amɛ a mi ɔ bɔmi fitsofitso.” (Níts. 21:19) Níhi a si kpami nɛ ɔ nɛ nyɛmimɛ ɔmɛ nu ɔ maa wo mɛ he wami wawɛɛ. Wɔ hu wa bua jɔɔ ke wa nu bɔ nɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ ngɛ hɛ mi yae ha ngɛ ma kpahi a nɔ mwɔnɛ ɔ.​—Abɛ. 25:25.

5 Eko ɔ benɛ a ngɛ kpe ɔ pee nɛ́ e su he ko ɔ, Paulo wo yemi kɛ buamihi nɛ e kɛ je Yuropa kɛ ba a nɔ ta. Nyɛmimɛ nɛ ɔmɛ a bua jɔ wawɛɛ kaa a nyɛmimɛ nɛ a ngɛ hehi nɛ a kɛ ɔ susuɔ a he. Benɛ nyɛmimɛ ɔmɛ nu Paulo níhi a si kpami ɔ, ngmami ɔ de ke: “A [nɛ́ ji nikɔtɔma amɛ] bɔni Mawu hɛ mi nyami womi”! (Níts. 21:20a) Jã nɔuu kɛ̃ nɛ mwɔnɛ ɔ, ke nyɛmimɛ nɛ a kɛ oslaahi kpe aloo hiɔ nɛ nya wa ko fia mɛ ɔ nine su yemi kɛ buami, kɛ he wami womi munyuhi a nɔ kɛ je a nyɛmimɛ a ngɔ ɔ, e taa a tsui he wawɛɛ.

Loloolo ɔ, Nihi Fuu “Hɛ Dɔɔ Wawɛɛ Ngɛ Mlaa a He” (Ní Tsumi 21:20b, 21)

6. Mɛni nyagba nɛ nikɔtɔma amɛ de Paulo?

6 Nikɔtɔma amɛ de Paulo kaa, nyɛmimɛ nɛ a ngɛ Yudea a nu munyu komɛ ngɛ e he, nɛ lɔ ɔ gba a nya wawɛɛ. A de lɛ ke: “Nyɛminyumu, hyɛ, Yuda bi ɔmɛ a kpɛti nihi akpehi abɔ nɛ a he ye ɔ, mɛ tsuo a hɛ dɔɔ wawɛɛ ngɛ Mlaa a he. Se a nu akeake munyu ngɛ o he kaa o ngɛ Yuda bi tsuo nɛ a ngɛ je ma amɛ a mi ɔ tsɔɔe kaa a kua Mose, nɛ o ngɛ mɛ dee kaa a ko po a bimɛ, nɛ a ko nyɛɛ kusumi ní peepee ɔmɛ hu a se.”a​—Níts. 21:20b, 21.

7, 8. (a) Mɛni susumi nɛ dɛ nɛ Yuda bi fuu nɛ a ji Kristofohi ɔ hɛɛ? (b) Mɛni he je nɛ susumi nɛ dɛ nɛ Yuda bi nɛ ɔmɛ hɛɛ ɔ tsɔɔ we kaa a ji hemi kɛ yemi kuali ɔ?

7 Mɛni he je nɛ loloolo ɔ, nihi fuu a hɛ dɔɔ ngɛ Mose Mlaa a he, pohu Mlaa nɛ ɔ ba nyagbe jeha 20 kɛ se sɔuu ɔ? (Kol. 2:14) Ngɛ jeha 49 K.F.S. ɔ, bɔfo ɔmɛ, kɛ nikɔtɔma amɛ nɛ́ a kpe ngɛ Yerusalɛm ɔ ngma sɛ womi kɛ mane asafo ɔmɛ, nɛ a tsɔɔ kaa, e he hia we nɛ nihi nɛ a je je ma amɛ a mi ɔ nɛ a ye Mose Mlaa a nɛ́ nɔ pomi ɔ hu piɛɛ he ɔ nɔ. (Níts. 15:23-29) Se kɛ̃ ɔ, a wui Yuda bi nɛ a ji Kristofohi ɔ a ta ngɛ sɛ womi ɔ mi. Nimli nɛ ɔmɛ a ti nihi fuu nui sisi kaa e he hia we hu nɛ a ye Mose Mlaa a nɔ.

8 Anɛ susumi nɛ dɛ nɛ ɔ nɛ Yuda bi nɛ a ji Kristofohi ɔ hɛɛ ɔ ha nɛ a he sui hu kaa Kristofohi lo? Dɛbi. Loko nimli nɛ ɔmɛ ma ba pee Kristofohi ɔ, pi lakpa mawuhi nɛ a jaa nɛ́ e maa ba lɛ kaa benɛ a ba pee Kristofohi se ɔ, a kpale ya ngɛ a blema kusumi ɔmɛ a se nyɛɛe ekohu. Mlaa nɛ Yuda bi nɛ ɔmɛ buɔ wawɛɛ ɔ ji Mlaa nɛ je Yehowa nitsɛ ngɔ. Nɔ́ ko be Mlaa nɛ ɔ mi nɛ e je wɔ jami mi aloo e dɛ. Se somi momo ɔ he Mlaa ji lɔ ɔ nɛ, nɛ amlɔ nɛ ɔ, Kristofohi ngɛ somi ehe ɔ sisi. Lɔ ɔ he ɔ, Yehowa hyɛ we blɔ kaa a ye Mlaa somi ɔ nɔ loko e maa kplɛɛ a jami ɔ nɔ. Hebri bi nɛ ɔmɛ nɛ a ji Kristofohi ɔ be hemi kɛ yemi ngɛ blɔ nya tomi ehe nɛ Yehowa to konɛ a gu nɔ kɛ ja lɛ ɔ mi. Yehowa ngɛ anɔkuale ehehi kpo jee ngɛ blɔ nɛ e sa kaa a gu nɔ kɛ ja lɛ ɔ he, nɛ e he ba hia nɛ Yuda bi nɛ ɔmɛ nɛ a kplɛɛ anɔkuale nɛ ɔmɛ a nɔ.b​—Yer. 31:31-34; Luka 22:20.

“Akeake Munyu Nɛ A Ngɛ Nue Ngɛ O He ɔ Be Mi” (Ní Tsumi 21:22-26)

9. Mɛni nɛ Paulo tsɔɔ nihi kɛ kɔ Mose Mlaa a he?

9 Nihi nu akeake munyu kaa Paulo ngɛ Yuda bi nɛ a ngɛ a kpɛti ɔ tsɔɔe kaa “a ko po a bimɛ, nɛ a ko nyɛɛ kusumi ní peepee ɔmɛ hu a se.” A hla Paulo kaa bɔfo kɛ ha Ma Je Li ɔmɛ, nɛ e tsɔɔ mɛ yi mi kpɔ nɛ a mwɔ kaa e he hia we nɛ Ma Je Li ɔmɛ nɛ a ye Mose Mlaa a nɔ ɔ. Jehanɛ hu ɔ, e tsɔɔ kaa nihi nɛ a ngɛ tsɔɔe doo kaa e sa nɛ a po Ma Je Li ɔmɛ nɛ́ a ye Mose Mlaa a nɔ ɔ a ní peepee ɔ dɛ. (Gal. 5:1-7) Paulo fiɛɛ sane kpakpa a kɛ ha Yuda bi hulɔ ngɛ mahi nɛ e ya a mi. E ngɛ heii kaa Paulo maa tsɔɔ nihi nɛ a hɛɛ tsui kpakpa a kaa Yesu gbenɔ ɔ ha nɛ Mlaa a ba nyagbe, enɛ ɔ he ɔ, Mawu hyɛ we blɔ hu kaa á bu Mlaa a tue loko a ma nyɛ maa pee dali.​—Rom. 2:28, 29; 3:21-26.

10. Mɛni juɛmi nɛ da nɛ Paulo hɛɛ ngɛ sanehi nɛ kɔɔ Mlaa a kɛ nɔ pomi ɔ he?

10 Se kɛ̃ ɔ, Paulo bui nihi nɛ a suɔ kaa a maa nyɛɛ Yuda bi ɔmɛ a kusumi ɔmɛ ekomɛ a se ɔ fɔ. Ekomɛ ji, ní nɛ a be tsue ngɛ Hejɔɔmi ligbi ɔ nɔ, kɛ niye ní komɛ nɛ a be yee. (Rom. 14:1-6) Nɛ e wui mlaahi ha nihi ngɛ nɔ pomi ɔ he. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Paulo ha nɛ a po Timoteo, ejakaa e sume nɛ Yuda bi ɔmɛ a yi mi nɛ pee mɛ enyɔɔnyɔ ngɛ e he akɛnɛ Timoteo papaa ji Hela no ɔ he je. (Níts. 16:3) Nɔ fɛɛ nɔ maa mwɔ lɛ nitsɛ e yi mi kpɔ ke ji e ma ha nɛ a po lɛ loo a ko po lɛ. Paulo de Galatia bi ɔmɛ ke: “A po nɔ jio, a pui nɔ jio, pi lɔ ɔ nɛ e he hia, mohu ɔ, hemi kɛ yemi nɛ́ tsuɔ ní kɛ guɔ suɔmi nɔ ɔ lɛ e he hia.” (Gal. 5:6) Se kɛ̃ ɔ, e ji tɔmi kaa nɔ ko ma susu kaa ja a po lɛ loko lɔ ɔ maa tsɔɔ kaa e ngɛ Mlaa a nɔ yee aloo ja a po lɛ loko Yehowa maa kplɛɛ e nɔ. Jã peemi ɔ tsɔɔ kaa jamɛ a nɔ ɔ be hemi kɛ yemi.

11. Mɛni blɔ tsɔɔmi nɛ nikɔtɔma amɛ kɛ ha Paulo, se mɛni nɛ jinɛ e ko pee we? (Hyɛ sisi ningma a hulɔ.)

11 E ngɛ mi kaa munyuhi nɛ Yuda bi ɔmɛ nu ngɛ Paulo he ɔ be mi mohu lɛɛ, se loloolo ɔ munyu nɛ ɔmɛ gba a nya wawɛɛ. Enɛ ɔ he je ɔ, nikɔtɔma amɛ kɛ blɔ tsɔɔmi nɛ ɔ ha Paulo: ‘Wa ngɛ nyumuhi eywiɛ nɛ a kã kita. Ngɔɔ nyumu nɛ ɔmɛ kɛ piɛɛ o he nɛ o kɛ mɛ nɛ ya nɛ nyɛ ya tsukɔ nyɛ he ngɛ kusumi nya, nɛ o wo hiɔ nɛ a ma bɔ ɔ ha mɛ, konɛ a ha nɛ a sɛ a yi ɔmɛ. Kɛkɛ ɔ, nɔ fɛɛ nɔ maa le kaa akeake munyu nɛ a ngɛ nue ngɛ o he ɔ be mi, mohu ɔ, o ngɛ nyɛɛe pɛpɛɛpɛ, nɛ o ngɛ Mlaa a hu nɔ yee.’c​—Níts. 21:23, 24.

12. Mɛni Paulo pee kɛ tsɔɔ kaa e suɔ nɛ e kɛ nikɔtɔma amɛ nɛ a ngɛ Yerusalɛm ɔ nɛ pee kake?

12 Jinɛ Paulo ko nyɛ ko de ke, pi akeake munyu nɛ nihi ngɛ tue ɔ ji nyagba a tutuutu, se mohu ɔ, nɔ́ nɛ Yuda bi ɔmɛ ngɛ tsɔɔe kaa doo ɔ e sa nɛ a ye Mose Mlaa a nɔ ɔ ji nyagba a nɛ. Se kɛ̃ ɔ, e suɔ kaa e maa pee nɔ́ nɛ nikɔtɔma amɛ de lɛ ɔ, ejakaa e le kaa lɔ ɔ ti si kɛ wui Mawu sisi tomi mlaahi. Be ko nɛ be ɔ, e ngma ke: “I ba pee kaa nɔ ko nɛ e ngɛ mlaa sisi kɛ ha ni nɛmɛ nɛ a ngɛ mlaa sisi ɔ konɛ ye nine nɛ su a nɔ, pohu imi nitsɛ lɛɛ i be mlaa sisi.” (1 Kor. 9:20) Ngɛ si fɔfɔɛ nɛ ɔ mi ɔ, Paulo pee nɔ́ nɛ nikɔtɔmahi nɛ a ngɛ Yerusalɛm ɔ de lɛ ke e pee ɔ, nɛ e “ba pee kaa nɔ ko nɛ e ngɛ mlaa sisi.” Jã nɛ e pee ɔ ji nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa kɛ ha wɔ mwɔnɛ ɔ kaa e sa nɛ waa bu blɔ tsɔɔmi nɛ asafo mi nikɔtɔma amɛ kɛ ma ha wɔ ɔ tue nɛ wa ko hla kaa doo ɔ, e sa nɛ a pee níhi kaa bɔ nɛ wɔɔ wa suɔ.​—Heb. 13:17.

Foni Ɔmɛ: 1. Paulo nɛ́ e ngɛ blɔ tsɔɔmi nɛ nikɔtɔma amɛ nɛ a ngɛ Yerusalɛm ɔ kɛ ha lɛ ɔ tue bue. 2. Ngɛ mwɔnɛ ɔ be mi asafo mi nikɔtɔmahi a kpe ko sisi ɔ, nyɛminyumu ɔ kake ngɛ nɔ́ ko hyɛe totooto benɛ ni kpa amɛ wo a nine nɔ ɔ.

Paulo bu nɔ́ nɛ nikɔtɔma amɛ de lɛ ɔ tue ejakaa e ti si wui Baiblo sisi tomi mlaa. Anɛ mo hu o peeɔ jã lo?

ROMA MLAA A, KƐ ROMA BI ƆMƐ

Behi fuu ɔ, Roma nɔ yemi ɔ ngmɛɛ amlaalohi nɛ a hyɛɛ kpokpahi nɛ a ngɛ Roma nɔ yemi ɔ sisi ɔ nɔ ɔ blɔ konɛ mɛ nitsɛmɛ a mwɔ a yi mi kpɔ ngɛ sanehi a he. Lɔ ɔ behi fuu ɔ, Yuda bi ɔmɛ daa mɛ nitsɛmɛ a mlaa amɛ a nɔ kɛ kudɔɔ níhi ngɛ a kpɔ ɔmɛ a mi. Se benɛ nihi ngɛ basabasa pee benɛ a na Paulo ngɛ sɔlemi we ɔ, e he ba hia nɛ Roma ta bulɔ nɔkɔtɔma a nɛ́ e pee sane ɔ he nɔ́ ko ejakaa nɔ́ nɛ ngɛ nɔ yae ɔ be hae nɛ tue mi jɔmi nɛ hi ma a mi.

Nihi nɛ pi Roma bi ji mɛ nɛ́ a ngɛ Roma Nɔ Yemi ɔ sisi ɔ, be he blɔhi fuu ngɛ ma a mi. Se e slo bɔ nɛ Roma Nɔ Yemi ɔ kɛ nihi nɛ a ji Roma bi ɔ yeɔ ha.f Mɛɛ lɛɛ a ngɛ he blɔhi fuu ngɛ ma a mi, nɛ a buɔ he blɔ nɛ ɔmɛ ngɛ́ Roma nɔ yemi he ɔmɛ tsuo. Ke a wo Roma no ko kɔsɔkɔsɔ aloo a kongo lɛ be mi nɛ a bui lɛ fɔ ɔ, lɔ ɔ teɔ si kɛ siɔ Roma mlaa a, ejakaa nihi nɛ a ji nyɔguɛhi pɛ lɛ a kɛ mɛ yeɔ jã. Ke a kojo Roma no ko ngɛ sane ko he nɛ Roma no ɔ susu kaa a kojo we sane ɔ saminya a, e ngɛ he blɔ nɛ e kɛ e sane ɔ ya haa nɔ yelɔ ɔ ngɛ Roma.

Nihi ma nyɛ maa gu blɔ slɔɔtohi a nɔ kɛ ba pee Roma bi. Kekleekle nɔ́ ɔ ji, ke fɔli ɔmɛ ji Roma bi ɔ, a bimɛ ɔmɛ hu ba peeɔ Roma bi. Be komɛ ɔ, Roma nɔ yeli ɔmɛ peeɔ nihi nɛ a ngɛ ma a mi ɔ Roma bi konɛ a kɛ wo mɛ hiɔ akɛnɛ a tsu ní ha Roma nɔ yemi ɔ he je. Ke nɔ ko ji nyɔguɛ, se e wo hiɔ ha e nyɔmtsɛ nɛ ji Roma no ɔ konɛ e ye e he, aloo Roma no ko ha nɛ nyɔguɛ ko ye e he, aloo ta bulɔ nɛ pi Roma no ji lɛ nɛ́ e kɛ Roma ta buli ɔmɛ tsu ní kɛ ya si e gbe e sɔmɔmi ɔ nya a, e ba peeɔ Roma no. Ngɛ si fɔfɔɛ komɛ a mi ɔ, nihi ma nyɛ ma he ma mi no peemi he blɔ nɛ ɔ. Ta bulɔ nɔkɔtɔma Klaudio Lisia de Paulo ke: “I kɛ sika babauu nitsɛ nɛ he ma mi no peemi he blɔ nɛ ɔmɛ.” Paulo ha lɛ heto ke: “Se imi lɛɛ a fɔ mi Roma no.” (Níts. 22:28) Enɛ ɔ he ɔ, eko ɔ, Paulo weku ɔ mi no ko ba pee Roma no, se blɔ nɔ nɛ jamɛ a nɔ ɔ gu kɛ ba pee Roma no ɔ lɛɛ wa li.

f Ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ, e ma nyɛ maa ba lɛ kaa nihi nɛ Roma bi ji mɛ ɔ a he pi. Se maa pee jeha 200 se ɔ, nihi nɛ a ngɛ Roma Nɔ Yemi ɔ sisi ɔ ná he blɔ kɛ ba pee Roma bi.

“E Sɛ Kaa E Hiɔ Wami Mi!” (Ní Tsumi 21:27–22:30)

13. (a) Mɛni he je nɛ Yuda bi komɛ pee basabasa ngɛ sɔlemi we ɔ? (b) Mɛni blɔ nɔ nɛ a gu kɛ po Paulo he piɛ?

13 Níhi yɛ nɔ saminya ngɛ sɔlemi we ɔ. Benɛ be su nɛ kita nɛ nyumu eywiɛ ɔmɛ kã a maa ba nyagbe ɔ, Yuda bi komɛ nɛ a je Asia a na Paulo, nɛ a po e nya kaa e ngɔ Ma Je Li kɛ ba sɔlemi we ɔ, nɛ a bɔni basabasa peemi. Ke pi nɛ́ Roma Ta bulɔ nɔkɔtɔma a ba sɔlemi we ɔ konɛ e ba hyɛ nɔ́ nɛ ngɛ nɔ yae ɔ, jinɛ a ko kongo Paulo kɛ ya si e ko gbo. Roma ta bulɔ nɔkɔtɔma a ha nɛ e ta buli ɔmɛ nu Paulo. E ma he Paulo jeha eywiɛ kɛ se loko a maa ngmɛɛ e he. Ngɛ lɔ ɔ tsuo se ɔ, Paulo be slɔkee lolo. Benɛ ta bulɔ nɔkɔtɔma a bi Yuda bi ɔmɛ kaa mɛni he je nɛ a ngɛ Paulo kongoe ɔ, a kɛ gbi nɛ he wa tu munyuhi fuu kɛ po e nya. Akɛnɛ a ngɛ huhui kpae he je ɔ, ta bulɔ nɔkɔtɔma a nui níhi nɛ a ngɛ dee ɔ sisi. Nyagbenyagbe ɔ, ta buli ɔmɛ ngɔ Paulo kɛ je Yuda bi ɔmɛ nɛ a ngɛ basabasa pee ɔ a he. Benɛ e piɛ bɔɔ nɛ Paulo kɛ Roma ta bulɔ nɔkɔtɔma a maa su ta buli ɔmɛ a hi he ɔ, Paulo de lɛ ke: “I kpa mo pɛɛ, mo ha nɛ ma tu munyu kɛ tsɔɔ ni ɔmɛ.” (Níts. 21:39) Ta bulɔ nɔkɔtɔma a kplɛɛ, nɛ Paulo kɛ kã fã e hemi kɛ yemi ɔ he.

14, 15. (a) Mɛni níhi nɛ Paulo tu a he munyu kɛ tsɔɔ Yuda bi ɔmɛ? (b) Mɛni nɛ Roma ta bulɔ nɔkɔtɔma a pee konɛ e kɛ hlá nɔ́ he je nɛ Yuda bi ɔmɛ po Paulo nya a mi?

14 Paulo je e munyu ɔ sisi ke, “nyɛɛ bu ye nya nɛ i ma jemi ɔ tue.” (Níts. 22:1) Paulo kɛ asafo kuu ɔ tu munyu ngɛ Hebri gbi mi, nɛ enɛ ɔ ha nɛ a pee dii. E tsɔɔ mɛ nɔ́ he je nɛ amlɔ nɛ ɔ e ba pee Kristo kaselɔ ɔ heii. Ngɛ e munyu ɔ mi ɔ, Paulo tu ní komɛ nɛ́ ke Yuda bi ɔmɛ suɔ ɔ, a ma nyɛ ma hlá mi konɛ a ná nɔ mi mami ɔ ngɛ mi ɔ he munyu. Gamaliɛl nɛ́ e ji tsɔɔlɔ nɛ nihi buu lɛ wawɛɛ ɔ ji nɔ nɛ tsɔɔ Paulo ní, nɛ jehanɛ hu Yuda bi ɔmɛ ekomɛ nɛ a ngɛ lejɛ ɔ le kaa Paulo wa Kristo se nyɛɛli ɔmɛ yi mi be ko nɛ be ɔ. Se benɛ e ngɛ blɔ ɔ nɔ kɛ yaa Damasko ɔ, e na nina ko nɛ kɔɔ Kristo nɛ a tle lɛ si ɔ he, nɛ e kɛ lɛ tu munyu. Nihi nɛ a piɛɛ Paulo he jamɛ a ligbi ɔ na nɛ la ko nɛ nya wa kpɛ, nɛ a nu gbi ko hulɔ, se a li nɔ́ nɛ gbi ɔ de. (Hyɛ study note nɛ ngɛ Ní Tsumi 9:7; 22:9, nwtsty.) Lɔ ɔ se ɔ, e he ba hia nɛ nihi nɛ a piɛɛ Paulo he ɔ nɛ́ á ye bua lɛ kɛ ya Damasko akɛnɛ nina a ha nɛ e hɛngmɛ yu ɔ he je. Benɛ a su lejɛ ɔ, Anania, nɛ́ Yuda bi nɛ a ngɛ lejɛ ɔ le lɛ wawɛɛ ɔ ji nɔ nɛ ha nɛ Paulo bɔni nɔ́ hyɛmi ekohu.

15 Paulo ya nɔ nɛ e de kaa, benɛ e kpale e se kɛ yaa Yerusalɛm ɔ, Yesu je e he kpo kɛ tsɔɔ lɛ ngɛ sɔlemi we ɔ. Benɛ Yuda bi ɔmɛ nu nɔ́ nɛ ɔ, a mi mi fu wawɛɛ nɛ a kpa ngmlaa ke: “Je nyumu kaa kikɛ nɛ ɔ kɛ je zugba a nɔ, ejakaa e sɛ kaa e hiɔ wami mi!” (Níts. 22:22) Ta bulɔ nɔkɔtɔma a ngɔ Paulo kɛ ba ta buli a hi he ɔ konɛ e kɛ po e he piɛ. Ta bulɔ nɔkɔtɔma a suɔ nɛ e le nɔ́ he je nɛ Yuda bi ɔmɛ a mi mi fu Paulo jã a, enɛ ɔ he ɔ, e fã ta buli ɔmɛ kaa a fiaa Paulo kpa, konɛ a kɛ hla nɔ́ nɛ kɛ sane nɛ ɔ ba. Benɛ ta buli ɔmɛ pee klaalo nɛ a maa fiaa Paulo kpa a, e de mɛ ke Roma no ji lɛ, nɛ e bi mɛ ke ji a ngɛ he blɔ nɛ a fiaa lɛ kpa ngɛ Roma mlaa a nya. Mwɔnɛ ɔ hu ɔ, Yehowa Odasefohi da ma mlaahi fuu a nɔ kɛ fã a hemi kɛ yemi ɔ he. (Hyɛ dakahi nɛ ji “Roma Mlaa a, Kɛ Roma Bi Ɔmɛ” kɛ “Sanehi Nɛ A Ye Ngɛ Kojomi Hehi Ngɛ Wa Be Nɛ ɔ Mi.”) Benɛ Roma ta bulɔ nɔkɔtɔma a nu nɛ Paulo de ke Roma no ji lɛ ɔ, e yɔse kaa e sa nɛ e gu blɔ kpa nɔ kɛ hlá sane ɔ mi. E nɔ jena a, e ha nɛ Sanhedri ɔ nɛ ji Yuda bi ɔmɛ a kojomi he ngua a mi bi ɔmɛ kpe konɛ a hla sanehi nɛ Yuda bi ɔmɛ kɛ po Paulo nya a mi.

SANEHI NƐ A YE NGƐ KOJOMI HEHI NGƐ WA BE NƐ Ɔ MI

Kaa bɔ nɛ bɔfo Paulo pee ɔ, Yehowa Odasefohi nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ daa ma mlaahi a nɔ kɛ fãa he blɔ nɛ a ngɛ kaa a fiɛɛɔ ɔ he ke ma nɔ yeli ɔmɛ tsi a fiɛɛmi ní tsumi ɔ nya. A peeɔ kã wawɛɛ ngɛ “sane kpakpa a he fami kɛ e ngɔmi kɛ si mami ngɛ mlaa nya a” he.​—Filip. 1:7.

Ngɛ jeha 1920 kɛ ya si jeha 1940 ɔ mi ɔ, a nu nyɛmimɛ lafahi abɔ ngɛ mahi fuu a nɔ akɛnɛ a ngɛ womihi nɛ a da Baiblo ɔ nɔ kɛ pee ɔ gbae ɔ he je. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ngɛ jeha 1926, a nu nyɛmimɛ 897 kɛ ya kojomi he ngɛ German, nɛ a ya mlɛ konɛ a ye a sane ɔ ngɛ kojomi he ɔ. Kojomi sane nɛ ɔmɛ nɛ ngɛ bae ɔ he je ɔ, e he ba hia nɛ a to Legal Department sisi ngɛ Germany asafo ɔ ní tsumi kɔni ɔ. Ngɛ jeha 1930 kɛ ya si jeha 1940 ɔ mi ɔ, daa jeha a, a nuɔ nyɛmimɛ babauu ngɛ United States akɛnɛ a fiɛɛɔ ngɛ wehi a mi ɔ he je. Ngɛ jeha 1936, yibɔ nɛ ɔ ya hɛ mi kɛ su 1,149. Bɔ nɛ pee nɛ a nyɛ nɛ a ye bua nyɛmimɛ ɔmɛ he je ɔ, a to Legal Department sisi ngɛ United States. Kɛ je jeha 1933 kɛ ya si jeha 1939 ɔ, a ngɔ Odasefohi 530 nɛ a ngɛ Romania a kɛ ya kojomi he. Se behi fuu ɔ, ke Odasefo ɔmɛ ngɔ sane ɔ kɛ ya Romania Kojomi He Ngua a, a yeɔ nguɔ. Jã nɔuu kɛ̃ nɛ níhi ya nɔ ngɛ mahi fuu a nɔ.

Jehanɛ hu ɔ, a ngɔ Odasefo ɔmɛ ekomɛ kɛ ya kojomi hehi akɛnɛ a he nile ngmɛ́ mɛ blɔ nɛ a pee nɔ́ ko nɛ ma ha nɛ a kɛ a he nɛ wo ma kudɔmi sanehi a mi ɔ he je. (Yes. 2:2-4; Yoh. 17:14) Si temi kɛ woli po Odasefo ɔmɛ a nya kaa a ngɛ si tee kɛ ngɛ nɔ yemi ɔ sie, nɛ enɛ ɔ ha nɛ nɔ yemi ɔ tsi a fiɛɛmi ní tsumi ɔ nya. Se ngɛ jehahi nɛ be ɔmɛ a mi ɔ, nɔ yeli fuu ba yɔse kaa Yehowa Odasefohi pee we nɔ́ ko kɛ́ tsɔɔ kaa a ngɛ si tee kɛ ngɛ mɛ sie.g

g O ma nyɛ maa kane kunimi nɛ Yehowa Odasefohi ye ngɛ kojomi hehi ngɛ mahi fuu a nɔ ɔ he ní ngɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ Ngɛ Nɔ Yee! womi ɔ yi 15 ɔ mi, kɛ Jehovah’s Witnesses​—Proclaimers of God’s Kingdom womi ɔ yi 30 ɔ mi.

“Farisi No Ji Mi” (Ní Tsumi 23:1-10)

16, 17. (a) Moo tsɔɔ nɔ́ nɛ ya nɔ benɛ Paulo kɛ Sanhedri ɔ tu munyu ɔ. (b) Mɛni nɔ hyɛmi nɔ́ Paulo pee ngɛ he si bami he benɛ a gba e nya nɔ ma a?

16 Paulo je munyu nɛ e tu kɛ fã e he ngɛ Sanhedri ɔ sisi ke: “Nyumuhi, nyɛmimɛ, i kɛ he nile nɛ bui mi fɔ kulaa ba ye je mi ngɛ Mawu hɛ mi kɛ ba si mwɔnɛ ɔ ligbi nɛ ɔ.” (Níts. 23:1) E de we nɔ́ kpa ko hu kɛ piɛɛ he. Ngmami ɔ de ke: “Kɛkɛ nɛ Anania nɛ ji osɔfo nɔkɔtɔma pe kulaa a fã nihi nɛ a daa si ngɛ e kasa nya a ke a gba e nya nɔ ma.” (Níts. 23:2) Jɛmi ji nɛ ɔ nɛ! Enɛ ɔ hu tsɔɔ kaa osɔfo nɔkɔtɔma pe kulaa a sume Paulo kulaa, nɛ e susu kaa Paulo ji lakpatsɛ be mi nɛ e tu we munyu kɛ fã e he po! E be nyakpɛ kaa Paulo hu ha lɛ heto ke: “Mawu maa fia mo nɔ́, mo gbogbo nɛ a kpa he kalo. Mo nɛ́ o hii si nɛ o ngɛ mi kojoe ngɛ Mlaa a nya a, anɛ mo nɔuu o ngɛ Mlaa a nɔ tɔ̃e nɛ o ngɛ fãe ke a fia mi nɔ́ lo?”​—Níts. 23:3.

17 Ni komɛ nɛ a daa si ngɛ lejɛ ɔ a he mi po ngɛ nɔ́ nɛ Paulo de ɔ he, se pi ngɛ e nya nɔ ma nɛ a gba a he! A de ke: “Anɛ o ngɛ Mawu we osɔfo nɔkɔtɔma pe kulaa a jɛe lo.” Paulo ba e he si oya nɔuu, nɛ je bumi kpo kɛ ha Mlaa a. E de ke: “Nyɛmimɛ, i li kaa osɔfo nɔkɔtɔma pe kulaa ji lɛ. Ejakaa a ngma ke, ‘E sɛ nɛ o tu o ma mi bi ɔmɛ a nɔ yelɔ ko he munyu yayami.’”d (Níts. 23:4, 5; 2 Mose 22:28) Kɛkɛ nɛ Paulo kɛ mɛ susu níhi a he ngɛ blɔ kpa nɔ jehanɛ. E le kaa nihi nɛ a ji Sanhedri bi ɔmɛ ɔ ji Saduki bi kɛ Farisi bi. Enɛ ɔ he ɔ, e de ke: “Nyumuhi, nyɛmimɛ, Farisi no ji mi, nɛ Farisi bi a binyumu ji mi. Gbogboehi a si tlemi ɔ he hɛ kɛ nɔ fɔmi he je nɛ a ngɛ mi kojoe ngɛ nɛ ɔ nɛ.”​—Níts. 23:6.

Osɔfo ko nɛ e ngɛ e Baiblo ko mi hyɛe benɛ Odasefo no ko ngɛ fiɛɛe ha lɛ ɔ.

Kaa bɔ nɛ Paulo pee ɔ, ke wa ngɛ fiɛɛe ha nihi nɛ a ngɛ jami kpahi a mi ɔ, wa daa níhi nɛ waa kɛ mɛ kpa gbi ngɛ he ɔ nɔ nɛ waa kɛ mɛ susuɔ níhi a he

18. Mɛni he je nɛ Paulo de ke Farisi no ji lɛ ɔ, nɛ mɛni blɔ nɔ nɛ wa ma nyɛ maa gu nɛ waa kɛ nihi ma susu níhi a he kaa bɔ nɛ Paulo pee ɔ?

18 Mɛni he je nɛ Paulo de ke Farisi no ji lɛ ɔ? Ejakaa e ji “Farisi binyumu,” enɛ ɔ he je ɔ, e ji Farisi no. Lɔ ɔ he ɔ, nihi babauu naa lɛ kaa loloolo ɔ Farisi no ji lɛ.e Mɛni he je nɛ Paulo tsɛ e he ke Farisi no, be mi nɛ e le kaa Farisi bi ɔmɛ hɛɛ susumi nɛ dɛ ngɛ gbogboehi a si tlemi ɔ he ɔ? A tsɔɔ kaa, Farisi bi ɔmɛ he ye kaa susuma gbo we, nɛ lɔ ɔ he ɔ, dalɔ susuma a maa kpale ba hi adesahi a nɔmlɔ tso ɔ mi ekohu. Paulo he we jamɛ a tsɔɔmi ɔ yi. E he ye kaa gbogboehi maa te si kaa bɔ nɛ Yesu tsɔɔ ɔ. (Yoh. 5:25-29) Se kɛ̃ ɔ, Paulo kɛ Farisi bi ɔmɛ kpaa gbi kaa hɛ nɔ kami ngɛ kaa wami ko ngɛ nɛ́ a ma ná hwɔɔ se. Wa ma nyɛ maa gu blɔ nɛ ɔ nɔ ke waa kɛ Katoliki bi kɛ Protestant bi ngɛ níhi a he susue. Wa ma nyɛ ma de ke wɔ hu wa he Mawu ye kaa mɛ. Se ngɛ anɔkuale mi ɔ, eko ɔ, a he Triniti tsɔɔmi ɔ ye, be mi nɛ wɔɔ lɛɛ wa he Mawu nɛ́ e nɔ́ ji Baiblo ɔ ye. Se kɛ̃ ɔ, waa kɛ mɛ tsuo wa he ye kaa Bɔlɔ ko ngɛ.

19. Mɛni he je nɛ pɛ sɛ Sanhedri bi ɔmɛ a kpɛti benɛ a kpe ɔ?

19 Paulo munyu ɔ ha nɛ Sanhedri ɔ mi gba. Ngmami ɔ de ke: “Hoo peemi nɛ nya wa te si, Farisi bi ɔmɛ a kuu ɔ mi womi ngmali komɛ te si nɛ a bɔni atsinyɛ jemi wawɛɛ ke: ‘Wa nɛ tɔmi ko ngɛ nyumu nɛ ɔ he, se ke mumi ko loo hiɔwe bɔfo ko kɛ lɛ tu munyu ɔ​—.’” (Níts. 23:9) Saduki bi ɔmɛ he we yi kaa hiɔwe bɔfohi ngɛ, enɛ ɔ he ɔ benɛ a nu munyu nɛ ɔ, a mi mi fu wawɛɛ! (Hyɛ daka nɛ ji “Saduki Bi Ɔmɛ Kɛ Farisi Bi Ɔmɛ.”) Nya sami ɔ nya wa wawɛɛ hluu kaa Roma ta bulɔ nɔkɔtɔma a ba po Paulo he piɛ ekohu. (Níts. 23:10) Se loloolo ɔ, Paulo yí e he. Mɛni lɛ maa ba bɔfo Paulo nɔ jehanɛ? Wa maa na enɛ ɔ he ní fuu ngɛ yi nɛ nyɛɛ se ɔ mi.

SADUKI BI ƆMƐ KƐ FARISI BI ƆMƐ

Kuu slɔɔtohi enyɔ nɛ́ a kɛ a he kpa we gbi ɔ lɛ a peeɔ Sanhedri kuu ɔ nɛ. Mɛ ji Saduki bi kɛ Farisi bi. Sanhedri ɔ ji Yuda bi ɔmɛ a kojomi he ngua kɛ he nɛ Yuda ma nɔ hyɛli ɔmɛ hyɛɛ ma a nɔ kɛ jeɔ. Yi nɔ sane ngmalɔ Flavius Josephus tsɔɔ kaa, slɔɔto titli nɛ ngɛ Farisi bi kɛ Saduki bi a kpɛti ji kaa, Farisi bi ɔmɛ bɔɔ mɔde kaa a maa nyɛ Yuda bi ɔmɛ a nɔ nɛ a ye kusumihi nɛ mɛ Farisi bi ɔmɛ to he blɔ nya a nɔ, nɛ ngɛ Saduki bi ɔmɛ a blɔ fa mi ɔ, mɛɛ lɛɛ a suɔ kaa a maa ye níhi nɛ ngɛ Mose Mlaa a mi ɔ pɛ nɔ. Se kuu enyɔ nɛ ɔmɛ pee kake nɛ a te si kɛ si Yesu.

E ngɛ kaa nɔ́ nɛ Saduki bi ɔmɛ nɛ́ a peeɔ kpɛii ngɛ Mose Mlaa a he ɔ náa he wami wawɛɛ ngɛ osɔfo ɔmɛ a kpɛti, nɛ Anas kɛ Kayafa nɛ a sɔmɔ hyɛ kaa osɔfo nɔkɔtɔma pe kulaa a ji kuu nɛ ngɛ he wami nɛ ɔ mi bi. (Níts. 5:17) Se kɛ̃ ɔ, Josephus tsɔɔ kaa, “niatsɛmɛ pɛ ji nihi nɛ a bua jɔ” Saduki bi ɔmɛ a tsɔɔmi ɔmɛ a he.

Nɛ ngɛ Farisi bi ɔmɛ a blɔ fa mi ɔ, mɛɛ lɛɛ a náa nimli gu ɔmɛ a nɔ he wami wawɛɛ. Se bɔ nɛ a peeɔ kpɛii tsɔ ngɛ níhi nɛ a susu kaa e sa nɛ nɔ ko nɛ pee loko e he ma tsɔ ngɛ Mawu hɛ mi ɔ he ha a ha nɛ Mlaa a nɔ yemi pee tlomi kɛ ha ma bi ɔmɛ. Farisi bi ɔmɛ he ye kaa nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ maa ba a, a to fɔ si momo. Jehanɛ hu a he ye kaa nɔ́ ko ngɛ adesa mi nɛ e gbo we, nɛ adesahi ma ná hiɔwo kpakpa aloo tue gblami ngɛ nɔ́ nɛ a kɛ a wami pee ɔ he, se Saduki bi ɔmɛ lɛɛ a he we ní nɛ ɔmɛ yi.

a Akɛnɛ Yuda bi fuu ji Kristofohi he je ɔ, eko ɔ, asafo ɔmɛ fuu kpeɔ ngɛ nyɛmimɛ a we mi.

b Jeha bɔɔ komɛ a se ɔ, bɔfo Paulo ngma sɛ womi kɛ ya ha Hebri bi ɔmɛ, nɛ e tsɔɔ kaa somi ehe ɔ hi kulaa pe somi momo ɔ. Ngɛ jamɛ a sɛ womi ɔ mi ɔ, e tsɔɔ heii kaa somi ehe ɔ ha nɛ somi momo ɔ be be. Níhi nɛ Paulo ngma a ye bua Kristofo ɔmɛ konɛ a kɛ Yuda bi nɛ a teɔ si kɛ woɔ mɛ ɔ nɛ susu níhi a he. Nɛ ngɛ jamɛ a be ɔ mi nɔuu ɔ, e munyu ɔ wo Kristofohi nɛ a ngɔ a juɛmi kɛ ma Mose Mlaa a nɔ ɔ a hemi kɛ yemi ɔ mi he wami.​—Heb. 8:7-13.

c Baiblo he ní leli komɛ tsɔɔ kaa nyumu nɛ ɔmɛ kã Nazir no peemi kita. (4 Mose 6:1-21) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Mose Mlaa a nya lɛ nihi kãa kita nɛ ɔ ngɛ, se Mlaa nɛ ɔ be be. Paulo ma nyɛ ma susu kaa, tɔmi ko be he kaa nyumu nɛ ɔmɛ maa ye kita nɛ a kã Yehowa a nɔ. Enɛ ɔ he ɔ, tɔmi be he kaa e kɛ mɛ maa ya nɛ́ e wo hiɔ nɛ a ma bɔ ɔ kɛ ha mɛ. Wa li kita tutuutu nɛ nyumu nɛ ɔmɛ kã a mohu lɛɛ, se kaa bɔ nɛ wa le ɔ, behi fuu ɔ, nihi nɛ a kãa Nazir no peemi kita a ngɔɔ lohwehi kɛ ba sãa afɔle konɛ a kɛ tsu a he ngɛ a yayami he, nɛ wa le kaa Paulo be afɔle nɛ́ a kɛ lohwehi maa sã a se fĩe, ejakaa benɛ Yesu ngɔ e nɔmlɔ tso nɛ ye mluku ɔ kɛ sã afɔle ɔ, lɔ ɔ po lohwehi nɛ a kɛ sãa afɔle konɛ a kɛ kpata yayami ɔ se. Wa li níhi tsuo nɛ Paulo pee ɔ mohu lɛɛ, se wa le kaa e be nɔ́ ko pee nɛ ma ha nɛ e he nile nɛ bu lɛ fɔ.

d Ni komɛ susu kaa Paulo hɛngmɛ hyɛ we nɔ saminya enɛ ɔ he je nɛ e to we osɔfo nɔkɔtɔma pe kulaa a he hɛ ɔ nɛ. Aloo eko ɔ, e je Yerusalɛm be kɛkɛɛ, enɛ ɔ he ɔ, e li nɔ nɛ ji osɔfo nɔkɔtɔma pe kulaa a ngɛ jamɛ a be ɔ mi. Aloo eko ɔ, asafo babauu ɔ tsi Paulo hɛ mi, enɛ ɔ he ɔ, e nɛ́ nɔ tutuutu nɛ e fã ke a fia lɛ nɔ ɔ.

e Ngɛ jeha 49 K.F.S. ɔ, benɛ bɔfo ɔmɛ kɛ nikɔtɔma amɛ kpe nɛ a ngɛ he susue ke ji e he hia nɛ Ma Je Li ɔmɛ nɛ a ye Mose Mlaa a nɔ aloo e he hia we nɛ a ye nɔ ɔ, a tu Kristofohi nɛ a ba kpe nɛ ɔ a kpɛti ni komɛ a he munyu kaa “nihi nɛ a ji Farisi kuu ɔ mi bimɛ nɛ a ba he ye.” (Níts. 15:5) E ma nyɛ maa ba lɛ kaa nimli nɛ ɔmɛ ji Farisi bi loko a ba pee Kristofohi.

    Dangme Womihi Tsuo (2000-2025)
    Moo Je Mi
    Moo Sɛ Mi
    • Dangme
    • Kɛ Mane
    • Bɔ Nɛ O Suɔ Lɛ Ha
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • E He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Blɔ Nya Tomi
    • JW.ORG
    • Moo Sɛ Mi
    Kɛ Mane