HƐ MI MUNYU | ANƐ KE NƆ KO GBO Ɔ KƐKƐ E TA LO?
Ke Nɔ Ko Gbo ɔ, Pi Lɔɔ Ji E Nyagbe!
Betania ji kɔpe wayoo ko nɛ e kɛ Yerusalem ma a kpɛti kɛmi maa pee kaa si tomi enyɔ. (Yohane 11:18) Benɛ e piɛɛ otsi bɔɔ ko pɛ nɛ Yesu ma gbo ɔ, gbenɔ ko ba ngɛ Betania. Hiɔ fia Yesu huɛmɛ nɛ e fiɛ we a he ɔ a kpɛti nɔ kake nɛ a tsɛɛ lɛ ke Lazaro ɔ tlukaa nɛ e gbo.
Benɛ Yesu nu he pɛ ɔ, e de e kaseli ɔmɛ ke Lazaro hwɔ mahe, lɔɔ he ɔ, e suɔ nɛ e ma ya tsɛɛ lɛ. (Yohane 11:11) Se Yesu kaseli ɔmɛ nui sisi. Enɛ ɔ he ɔ, Yesu gba mi kpoo nɛ e de mɛ ke: “Lazaro gbo.”—Yohane 11:14.
Benɛ a pu Lazaro se ligbi eywiɛ ɔ, Yesu ya su Betania. E ya konɛ e ya wo Lazaro nyɛmiyo Marta bua. Marta de Yesu ke: “Kaa o ngɛ hiɛ ɔ jinɛ ye nyɛminyumu ɔ ko gbo we.” (Yohane 11:17, 21) Yesu de lɛ ke: “Imi ji si temi ɔ, kɛ wami ɔ nɛ. Nɔ tsuaa nɔ nɛ heɔ mi yeɔ ɔ, ke e gbo tete po, e maa hi hɛ ngmengmle.”—Yohane 11:25.
“Lazaro lee-ee, jee kpo!”
Akɛnɛ Yesu suɔ nɛ e ma nɔ mi kaa nɔ́ nɛ e de ɔ ji anɔkuale heje ɔ, e ya yɔkɔ ɔ he nɛ e ya kpa mlaa kɛ tsɛ Lazaro ke: “Lazaro lee-ee, jee kpo!” (Yohane 11:43) Kɛkɛ nɛ nyumu nɛ e gbo ɔ je kpo kɛ je yɔkɔ ɔ mi. Enɛ ɔ pee nihi tsuo nɛ a ngɛ lejɛ ɔ nyakpɛ.
Loko Yesu maa tle Lazaro si ɔ, ke e hí kulaa e sɛ hlami tle nihi enyɔ si momo. Ligbi ko ɔ, e tle Yairo biyo ɔ si. Loko Yesu ma tle lɛ si ɔ, e de ke, lɛ hu e hwɔ mahe.—Luka 8:52.
E sa nɛ wa kadi kaa benɛ Lazaro kɛ Yairo biyo ɔ gbo ɔ, Yesu tsɔɔ kaa a hwɔ mahe. E da blɔ kaa Yesu ngɔ gbenɔ kɛ to mahe hwɔmi he. Mɛni heje? Ejakaa ke nɔ ko hwɔ mahe ɔ, e li nɔ́ ko nɔ́ ko hu. Jamɛatsɛ ɔ nɛ nɔ́, nɛ e pii we hulɔ. (Fiɛlɔ 9:5; hyɛ daka nɛ ji, “Gbenɔ Ngɛ Kaa Mahe Vii” ɔ.) Yesu kaseli ɔmɛ nu si fɔfɔɛ nɛ gbogboe ɔmɛ ya jeɔ mi ɔ sisi heii. Womi ko nɛ a tsɛɛ ke Encyclopedia of Religion and Ethics ɔ de ke: ‘Ngɛ Yesu se nyɛɛli ɔmɛ a blɔ fa mi ɔ, ke nɔ ko nɛ e he Kristo ye gbo ɔ, e hwɔ mahe, nɛ yɔkɔ ɔ mi ji e he jɔɔmi he.’a
Akɛnɛ wa le kaa gbogboe ɔmɛ hwɔ mahe ngɛ yɔkɔ ɔ mi nɛ a nɛ nɔ́ heje ɔ, lɔɔ woɔ wa bua. E he hia we nɛ waa ye gbenɔ gbeye hu, ejakaa wa le níhi tsuo nɛ kɔɔ gbenɔ he.
‘KE NƆMLƆ GBO Ɔ, ANƐ E MAA KPALE KƐ BA EKOHU LO?’
E ngɛ mi kaa ke wa ná mahe kpakpa nɛ wa hwɔ ɔ, wa bua jɔɔ wawɛɛ mohu lɛɛ, se wa ti mɛnɔ suɔ kaa e hwɔ mahe kɛ ya neneene? Mɛni heje nɛ wa ngɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi kaa a ma tle gbogboehi a si kaa bɔnɛ a tle Lazaro kɛ Yairo biyo ɔ si ɔ?
Benɛ blematsɛ Hiob susu kaa e ngɛ gbenɔ muɔ nya a, e bi sane nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ: ‘Ke nɔmlɔ gbo ɔ, e kpaleɔ kɛ baa ekohu lo?’—Hiob 14:14.
Hiob nitsɛ ha sane bimi ɔ heto. E de Mawu Ope ɔ ke: “O ma tsɛ mi, nɛ ma he nɔ, nɛ o ma ná imi, nɔmlɔ nɛ o bɔ ɔ, ye he bua jɔmi.” (Hiob 14:15) Hiob he ye wawɛɛ kaa Yehowa ngɛ be nɛ e ma tle e sɔmɔlɔ anɔkualetsɛ ɔ si ɔ blɔ hyɛe wawɛɛ nitsɛ. Anɛ Hiob susumi ɔ be mi bae lo? E maa ba mi.
Gbogboehi a si nɛ Yesu nyɛ tle ɔ tsɔɔ heii kaa Mawu ha Yesu he wami konɛ e kɛ ye gbenɔ nɔ kunimi. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Baiblo ɔ tsɔɔ kaa Yesu ngɛ ‘gbenɔ nya safe.’ (Kpojemi 1:18) Enɛ ɔ he ɔ, kaa bɔnɛ Yesu nyɛ nɛ e tle Lazaro si ɔ, jã nɔuu nɛ e ma tle nihi tsuo nɛ a gbo ɔ si hwɔɔ se.
Baiblo ɔ tu si nɛ Mawu wo kaa e ma tle gbogboehi a si ɔ he munyu si abɔ. Bɔfo ko wo Daniel si ke: “O ma ba gbo, se o maa te si ekohu, nɛ nyagbe ligbi ɔ, o nine maa su o blɔ fa mi nɔ́ ɔ nɔ.” (Daniel 12:13) Sadukibi nɛ a ji Yuda jami nya dali ɔmɛ he we yi kaa a ma tle gbogboehi a si. Yesu de mɛ ke: “Nyɛ tɔ̃! Ejakaa nyɛ li Ngmami ɔmɛ aloo Mawu he wami.” (Mateo 22:23, 29) Bɔfo Paulo de ke: ‘I heɔ Mawu yeɔ kaa adesahi maa te si kɛ je gbeje hwɔɔ se, dali kɛ nihi nɛ a dɛ kulaa maa te si.’—Bɔfo Ɔmɛ A Nítsumi 24:15.
MƐNI BE A MA TLE GBOGBOE ƆMƐ SI?
Mɛni be a ma tle nihi nɛ a da kɛ nihi nɛ a dɛ ɔ tsuo si? Bɔfo ɔ de Daniel nɛ ji dalɔ ɔ ke, e maa te si ngɛ “nyagbe ligbi ɔ” nɔ. Marta hu he ye kaa ‘nyagbe ligbi ɔ nɛ́ ni gbogboehi maa te si ɔ, Lazaro maa te si kɛ ba wami mi.’—Yohane 11:24.
Baiblo ɔ tsɔɔ kaa “nyagbe ligbi ɔ” ji be nɛ Kristo Matsɛ Yemi ɔ maa ye nɔ ɔ nɛ. Paulo ngma ke: “Ejakaa ja Kristo ye matsɛ kɛ maa su be nɛ Mawu maa ngɔ e he nyɛli tsuo ngɔ wo e nane si. Nyagbe he nyɛlɔ nɛ a ma kpata e hɛ mi ji gbenɔ.” (1 Korintobi 15:25, 26) Enɛ ɔ heje nɛ e sa nɛ waa sɔle konɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ nɛ ba, konɛ a pee Mawu suɔmi nya ní ngɛ zugba a nɔ ɔ nɛ.b
Hiob le wawɛɛ kaa Yehowa suɔ kaa e ma tle gbogboehi si. Ke jamɛ a be ɔ su ɔ, Yehowa maa po gbenɔ se. Nɔ ko be bie hu ke, ‘Anɛ ke nɔ ko gbo ɔ, kɛkɛ e ta lo?’
a Hela munyungu nɛ a tsɔɔ sisi ke “gɔ mi” ɔ sisi tutuutu ji “si hwɔmi he.”
b Ke o ngɛ hlae nɛ o le ní kpahi kɛ kɔ Mawu Matsɛ Yemi ɔ he ɔ, moo hyɛ Mɛni Tutuutu Ji Baiblo ɔ Tsɔɔmi? womi ɔ nɛ Yehowa Odasefoli pee ɔ yi 8.