Hwɔɔmi Mɔ INTANƐTI NƆ NITO HE
Hwɔɔmi Mɔ
INTANƐTI NƆ NITO HE
Dangme
Ɛ
  • ã
  • á
  • ɛ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ
  • ɔ́
  • í
  • ĩ
  • BAIBLO
  • WOMIHI
  • ASAFO MI KPEHI
  • w15 10/1 bf. 5-6
  • Anɛ Hɛ Nɔ Kami Ngɛ Kɛ Ha Nihi Nɛ A Gbo ɔ Lo?

Ngmami nɛ ɔ he video be amlɔ nɛ ɔ.

Wa kpa mo pɛɛ nyagba ko he je ɔ, video ɔ hí jemi.

  • Anɛ Hɛ Nɔ Kami Ngɛ Kɛ Ha Nihi Nɛ A Gbo ɔ Lo?
  • Hwɔɔmi Mɔ E Ngɛ Yehowa Matsɛ Yemi ɔ He Gɔgɔ Fiae—2015
  • Munyuyi Nyafinyafihi
  • Munyu Nɛ Ngɛ Kaa Enɛ ɔ
  • Anɛ nihi nɛ a gbo ɔ ma nyɛ maa hi si ekohu lo?
  • Anɛ a ma tle ni komɛ si kɛ ya hiɔwe lo?
  • Mɛnɔmɛ hu nɛ a ma tle mɛ si pee se?
  • Kɛ si himi ngɛ zugba a nɔ maa hi kɛɛ?
  • Hɛ Nɔ Kami Kpakpa Nɛ Ngɛ Kɛ Ha O Suɔli Nɛ A Gbo
    Mɛni Tutuutu Ji Baiblo ɔ Tsɔɔmi?
  • A Ma Tle Gbogboehi A Si!
    Mɛni Baiblo ɔ Ma Nyɛ Maa Tsɔɔ Wɔ?
  • Mɛni Ji Gbogboehi A Si Temi ɔ?
    Baiblo Mi Sane Bimihi Nɛ A Ha Heto
  • Yesu Si Temi ɔ​—Se Nami Nɛ Ngɛ He Kɛ Ha Wɔ
    Hwɔɔmi Mɔ E Ngɛ Yehowa Matsɛ Yemi ɔ He Gɔgɔ Fiae—2014
Fuu Ngɛ Hiɛ ɔ
Hwɔɔmi Mɔ E Ngɛ Yehowa Matsɛ Yemi ɔ He Gɔgɔ Fiae—2015
w15 10/1 bf. 5-6

HƐ MI MUNYU | KE NƆ KO GBO Ɔ, ANƐ E YA HII HE KO LO?

Anɛ Hɛ Nɔ Kami Ngɛ Kɛ Ha Nihi Nɛ A Gbo ɔ Lo?

Anɛ nihi nɛ a gbo ɔ ma nyɛ maa hi si ekohu lo?

HETO NƐ BAIBLO Ɔ HA: “Be maa su nɛ gbogboehi tsuo maa nu Mawu Bi ɔ gbi, nɛ a maa je kpo kɛ je a yɔkɔ ɔmɛ a mi.”​—Yohane 5:28, 29.

Yesu gba kɛ fɔ si kaa hwɔɔ se ko, ngɛ e Matsɛ Yemi ɔ sisi ɔ, nihi nɛ a ngɛ Yɔkɔ ɔ mi ɔ maa te si. Fernando nɛ wa tu e he munyu kɛ sɛ hlami ɔ de ke: “Kekleekle ligbi nɛ i kane Yohane 5:28, 29 ɔ, ye nya kpɛ ye he wawɛɛ. E ha nɛ i ná hɛ nɔ kami, nɛ i ba na kaa si himi kpakpa ko maa ba hwɔɔ se.”

Blema a, anɔkualetsɛ Hiob hyɛ blɔ kaa ke e gbo ɔ, Mawu ma tle lɛ si ligbi ko kɛ ba wami mi ekohu. Hiob bi ke: ‘Ke nɔmlɔ gbo ɔ, e maa kpale kɛ ba wami mi ekohu lo?’ E ha heto kɛ nɔ mi mami ke: ‘Ma mlɛ kɛ ya si ye haomi be nɛ ɔ [aloo be nɛ ma kɛ hi Yɔkɔ ɔ mi ɔ] se maa po, nɛ be kpakpa ma ba ná mi. O ma tsɛ mi, nɛ ma he nɔ.’​—Hiob 14:14, 15.

Lazaro nɛ a tle lɛ si ɔ pee e nyɛmiyo atuu

Lazaro nɛ a tle lɛ si ɔ ha nɛ wa ná hɛ nɔ kami

Gbogboehi a si temi pi nɔ́ he kɛ ha Lazaro nyɛmiyo Marta. Benɛ Lazaro gbo ɔ, Yesu de lɛ ke: “O nyɛminyumu ɔ maa te si kɛ ba wami mi ekohu.” Marta he nɔ ke: “I le kaa nyagbe ligbi ɔ nɛ ni gbogboehi maa te si ɔ, e maa te si kɛ ba wami mi.” Yesu de lɛ ke: “Imi ji si temi ɔ, kɛ wami ɔ nɛ. Nɔ tsuaa nɔ nɛ heɔ mi yeɔ ɔ, ke e gbo tete po, e maa hi hɛ ngmengmle.” (Yohane 11:23-25) Kɛkɛ nɛ Yesu tle Lazaro si kɛ ba wami mi! Sane nɛ ngɛ bua jɔmi nɛ ɔ tsɔɔ kaa nɔ́ nɛ pã enɛ ɔ maa ba hwɔɔ se. Moo lɛɛ mo susu be nɛ a ma tle nihi babauu si ngɛ je ɔ mi he tsuaa he ɔ he nɛ o hyɛ!

Anɛ a ma tle ni komɛ si kɛ ya hiɔwe lo?

HETO NƐ BAIBLO Ɔ HA: Baiblo ɔ tsɔɔ kaa Yesu si temi ɔ ngɛ slɔɔto kulaa ngɛ nihi kpaanyɔ nɛ a tle mɛ si nɛ a ngma ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ he. Nihi kpaanyɔ nɛ ɔmɛ kpale ba hi si ngɛ zugba a nɔ. Se ngɛ Yesu blɔ fa mi ɔ, ngmami ɔ de ke: “Yesu Kristo ho hiɔwe ya; e ya hii si ngɛ Mawu hiɔ nɔ.” (1 Petro 3:21, 22) Ngɛ Yesu se ɔ, anɛ a be nɔ ko nɔ ko si tlee kɛ ya hiɔwe lo? Be ko ɔ, Yesu de e kaseli ɔmɛ ke: “Ke i ya nɛ i ya dla he ko kɛ to nyɛ se ɔ, ma kpale kɛ ba, nɛ ma ba ngɔ nyɛ kɛ ya hi imi nitsɛ ye ngɔ, konɛ he nɛ i ngɛ ɔ, nyɛ hu nyɛɛ hi lejɛ ɔ.”​—Yohane 14:3.

Kristo ho hiɔwe ya, nɛ e ya dla lejɛ ɔ kɛ to e kaseli ɔmɛ ekomɛ. Kaseli nɛ nyagbenyagbe ɔ, a ma tle mɛ si kɛ ya hiɔwe ɔ a yibɔ ji 144,000. (Kpojemi 14:1, 3) Se mɛni nɛ Yesu se nyɛɛli nɛ ɔmɛ ma ya pee ngɛ hiɔwe?

A ma tsu ní wawɛɛ ngɛ lejɛ ɔ! Ngmami ɔ de ke: “Nihi nɛ a bu mɛ ngɔ piɛɛ ni nɛmɛ nɛ a ma tle mɛ si be nɛ ɔ mi a he ɔ, Mawu gbaa mɛ, nɛ e pee mɛ klɔuklɔu. Gbenɔ enyɔne ɔ be he wami ngɛ a nɔ, se mohu a maa ye osɔfo, nɛ a ma sɔmɔ Mawu kɛ Kristo; nɛ a kɛ Kristo maa ye matsɛ jeha akpe.” (Kpojemi 20:6) Nihi nɛ a ma tle mɛ si kɛ ya hiɔwe ɔ maa pee osɔfohi, nɛ a kɛ Kristo maa ye zugba a nɔ matsɛ.

Mɛnɔmɛ hu nɛ a ma tle mɛ si pee se?

HETO NƐ BAIBLO Ɔ HA: Mawu ha nɛ a ngma munyu ko nɛ bɔfo Paulo tu ɔ. E de ke: “I heɔ Mawu yeɔ kaa adesahi tsuo maa te si kɛ je gbeje hwɔɔ se, ni kpakpahi jio, yayami peeli jio; nimli nɛ ɔmɛ heɔ enɛ ɔ yeɔ jã nɔuu.”​—Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 24:15.

Yo ko pee jokuɛ yo ko nɛ a tle lɛ si ngɛ paradeiso ɔ mi ɔ atuu

Mawu Munyu ɔ ma nɔ mi kaa nimli ayɔ akpehi abɔ nɛ a gbo ɔ maa ba wami mi ekohu

Mɛnɔmɛ ji “ni kpakpahi” nɛ bɔfo Paulo tsɔɔ kaa a ma tle mɛ si ɔ? Ha nɛ wa susu a ti nɔ kake he nɛ waa hyɛ. Benɛ anɔkualetsɛ Daniel bwɔ nɛ e piɛ bɔɔ nɛ e ma gbo ɔ, Mawu de lɛ ke: “O ma ba gbo, se o maa te si ekohu, nɛ nyagbe ligbi ɔ, o nine maa su o blɔ fa mi nɔ́ ɔ nɔ.” (Daniel 12:13) Jije a ma tle Daniel si ngɛ? “Nihi nɛ peeɔ nɔ́ nɛ da a, zugba a maa pee a nɔ́ nɛ a maa hi nɔ daa.” (La 37:29) Yesu hu de ke: ‘A gbaa ni nɛmɛ nɛ a he jɔ, ejakaa a nine maa su zugba a nɔ.’ (Mateo 5:5) A ma tle Daniel kɛ ni kpahi nɛ a kɛ anɔkuale yemi sɔmɔ Mawu ɔ si kɛ ba zugba a nɔ ekohu, nɛ a maa hi si kɛ ya neneene.

Mɛnɔmɛ ji “yayami peeli” nɛ bɔfo Paulo tsɔɔ kaa a ma tle mɛ si ɔ? Mɛ ji nihi ayɔhi abɔ nɛ a nɛ́ he blɔ nɛ a kɛ maa nu Baiblo ɔ mi anɔkuale ɔ sisi konɛ a kɛ tsu ní ngɛ a si himi mi loko a gbo ɔ. Ke a tle jamɛatsɛ ɔmɛ si ɔ, a ma ba le Yehowaa kɛ Yesu. (Yohane 17:3) A ti nihi nɛ a maa hla kaa a ma sɔmɔ Mawu ɔ maa hi si kɛ ya neneene.

Nihi tsuo nɛ a ma sɔmɔ Mawu ɔ maa hi si kɛ ya neneene ngɛ bua jɔmi kɛ nɔmlɔ tso mi he wami kpakpa mi

Kɛ si himi ngɛ zugba a nɔ maa hi kɛɛ?

HETO NƐ BAIBLO Ɔ HA: Mawu “ma tsu a hɛ mi vo nyu tsuo. Nɔ ko be gboe hu; nɔ ko be kɔmɔ yee hu; nɔ ko be ya foe hu, nɛ nɔ ko be nɔ́ nae hu.” (Kpojemi 21:4) “A maa po wehi, nɛ mɛ nitsɛmɛ a maa hi mi; a maa pee wai ngmɔhi, nɛ mɛ nitsɛmɛ a maa ye a mi yiblii.”​—Yesaya 65:21.

Moo hyɛ bɔ nɛ e maa pee bua jɔmi ha kaa o maa na o suɔli nɛ a gbo ɔ ekohu ngɛ jamɛ a be ɔ mi nɛ o kɛ mɛ maa hi si! Se sane bimi ɔ ji, kɛ wa plɛ kɛ le kaa a ma tle ni gbogboehi si niinɛ kɛɛ?

a Baiblo ɔ tsɔɔ kaa Mawu biɛ ji Yehowa.

    Dangme Womihi Tsuo (2000-2025)
    Moo Je Mi
    Moo Sɛ Mi
    • Dangme
    • Kɛ Mane
    • Bɔ Nɛ O Suɔ Lɛ Ha
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • E He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Blɔ Nya Tomi
    • JW.ORG
    • Moo Sɛ Mi
    Kɛ Mane