Hwɔɔmi Mɔ INTANƐTI NƆ NITO HE
Hwɔɔmi Mɔ
INTANƐTI NƆ NITO HE
Dangme
Ɛ
  • ã
  • á
  • ɛ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ
  • ɔ́
  • í
  • ĩ
  • BAIBLO
  • WOMIHI
  • ASAFO MI KPEHI
  • w15 10/1 bf. 3-4
  • Ke Nɔ Ko Gbo ɔ, Mɛni Si Fɔfɔɛ Mi E Ya Jee?

Ngmami nɛ ɔ he video be amlɔ nɛ ɔ.

Wa kpa mo pɛɛ nyagba ko he je ɔ, video ɔ hí jemi.

  • Ke Nɔ Ko Gbo ɔ, Mɛni Si Fɔfɔɛ Mi E Ya Jee?
  • Hwɔɔmi Mɔ E Ngɛ Yehowa Matsɛ Yemi ɔ He Gɔgɔ Fiae—2015
  • Munyuyi Nyafinyafihi
  • Munyu Nɛ Ngɛ Kaa Enɛ ɔ
  • Ke nɔ ko gbo ɔ, mɛni si fɔfɔɛ mi e ya jee?
  • A Ma Tle Gbogboehi A Si!
    Mɛni Baiblo ɔ Ma Nyɛ Maa Tsɔɔ Wɔ?
  • Ke Nɔ Ko Gbo ɔ, Pi Lɔɔ Ji E Nyagbe!
    Hwɔɔmi Mɔ E Ngɛ Yehowa Matsɛ Yemi ɔ He Gɔgɔ Fiae—2014
  • Hɛ Nɔ Kami Kpakpa Nɛ Ngɛ Kɛ Ha O Suɔli Nɛ A Gbo
    Mɛni Tutuutu Ji Baiblo ɔ Tsɔɔmi?
  • O Suɔli Nɛ A Gbo ɔ Maa Ba Wami Mi Ekohu!
    O Ma Nyɛ Ma Ná Bua Jɔmi Kɛ Ya Neneene!—Moo Kase Baiblo ɔ Nɛ O Ná He Se
Fuu Ngɛ Hiɛ ɔ
Hwɔɔmi Mɔ E Ngɛ Yehowa Matsɛ Yemi ɔ He Gɔgɔ Fiae—2015
w15 10/1 bf. 3-4

HƐ MI MUNYU | KE NƆ KO GBO Ɔ, ANƐ E YA HII HE KO LO?

Ke Nɔ Ko Gbo ɔ, Mɛni Si Fɔfɔɛ Mi E Ya Jee?

Nikɔtɔmahi kɛ jokuɛwi nɛ a bua a he nya ngɛ gbogboe daka ko he ngɛ gɔ mi

“Jinɛ i susu kaa nihi nɛ a gbo ɔ yaa hiɔwe, loo hɛl, loo he ko nɛ ngɛ hiɔwe kɛ hɛl a kpɛti nɛ a kɛ la tsukɔɔ nɔ he ngɛ lejɛ ɔ. I le kaa i sɛ kɛ ha hiɔwe yami, se hɛl lɛɛ i he we yi kaa ma ya lejɛ ɔ. He nɛ a tsukɔɔ nɔ he ngɛ ɔ hu, i li bɔ nɛ lejɛ ɔ ngɛ ha tutuutu. I kane we nɔ́ ko kaa jã ngɛ Baiblo ɔ mi hyɛ. Nihi nɛ a hii dee.”​—Lionel.

“A de mi kaa ke nɔ ko gbo ɔ, e yaa hiɔwe, se i he we yi. I susu kaa ke nɔ ko gbo ɔ, kɛkɛ e nɔ́ fɛɛ nɔ́ ba nyagbe. Hɛ nɔ kami ko be kɛ ha lɛ.”​—Fernando.

Ke nɔ ko gbo ɔ, mɛni si fɔfɔɛ mi e ya jee? Anɛ wa suɔli nɛ a gbo ɔ ngɛ nɔ́ nae ngɛ he ko lo? Anɛ wa maa na mɛ ekohu lo? Kɛ wa ma plɛ kɛ le kɛɛ? Eko ɔ, o bi o he sane nɛ ɔmɛ hyɛ. Se ha nɛ waa hyɛ nɔ́ nɛ Baiblo ɔ de. Kekleekle ɔ, wa ma susu nɔ́ nɛ Baiblo ɔ de ngɛ gbenɔ he ɔ he. Lɔ ɔ se ɔ, wa maa hyɛ Mawu Munyu ɔ mi kaa hɛ nɔ kami ko ngɛ kɛ ha ni gbogboe ɔmɛ lo.

Ke nɔ ko gbo ɔ, mɛni si fɔfɔɛ mi e ya jee?

HETO NƐ BAIBLO Ɔ HA: “Niinɛ, nihi nɛ a hɛ ngɛ ɔ le kaa a ma ba gbo; ni gbogboe ɔmɛ lɛɛ a li nɔ́ ko nɔ́ ko. Hiɔwo kpa ko hu a be; ejakaa nihi a hɛ je a nɔ pɛsɛpɛsɛ. Nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ o ngɛ tsue ɔ, tsu kɛ o he wami tsuo. Ejakaa gbeje, he nɛ o maa ya hwɔɔ se ɔ, ní tsumi, loo yi mi susumi, loo nile, loo ga be lejɛ ɔ.”a​—Fiɛlɔ 9:5, 10.

Gbeje ji he nɛ ni gbogboehi yaa. E ji okadi peemi he ko loo si fɔfɔɛ ko nɛ ke nɔ ko ya je mi ɔ, e li nɔ́ ko hu. Kɛ Mawu sɔmɔlɔ Hiob na gbeje kɛɛ? Hiob weto níhi tsuo je e dɛ, nɛ e bimɛ tsuo gbo ngɛ ligbi kake mi, nɛ tslɔ fu e he womi nɔ tsuo. E kpa Mawu pɛɛ ke: “I ná nɛ o ngɔ mi ya laa ngɛ gbeje [“ngɛ hɛl,” Catholic Douay Version].” (Hiob 1:13-19; 2:7; 14:13) E ngɛ heii kaa pi nɛ Hiob ngɛ tsɔɔe kaa Mawu nɛ ngɔ lɛ kɛ ya hɛl la mi konɛ e ya na nɔ́ ngɛ lejɛ ɔ pe bɔ nɛ e ngɛ nɔ́ nae ɔ. Mohu ɔ, e na kaa ke e ya lejɛ ɔ, e he mi maa jɔ lɛ.

Blɔ kpa ko hu ngɛ nɛ wa ma nyɛ maa gu nɔ kɛ le si fɔfɔɛ nɛ ni gbogboe ɔmɛ ngɛ mi. Wa ma nyɛ maa na nihi kpaanyɔ komɛ nɛ a tle mɛ si kɛ je gbeje nɛ Mawu ha nɛ a ngma a he munyu ɔ ngɛ Baiblo ɔ mi.​—Hyɛ daka nɛ ji, “Gbogboehi A Si Temi Kpaanyɔ Nɛ Ngɛ Baiblo ɔ Mi.”

Nihi kpaanyɔ nɛ ɔmɛ a ti nɔ ko nɔ ko de we ke e ya ná bua jɔmi, aloo e ya na nɔ́ ngɛ gbeje. Ke nimli nɛ ɔmɛ kɛ nɔ́ ko kaa jã ya kpe ɔ, jinɛ a ko ba de we lo? Nɛ jinɛ a ko ngmɛ́ ngɛ Baiblo ɔ mi konɛ nɔ fɛɛ nɔ nɛ kane lo? Se a ngmɛ́ nɔ́ ko kaa jã ngɛ Baiblo ɔ mi. E ngɛ heii kaa nimli kpaanyɔ nɛ ɔmɛ be nɔ́ ko nɛ a ma de ngɛ sane nɛ ɔ he. Mɛni he je? Ejakaa benɛ a gbo nɛ a tle we mɛ si lolo ɔ, a be hɛngmengmle, nɛ e ngɛ kaa nɔ́ nɛ a hwɔ mahe vii. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, be komɛ ɔ, Baiblo ɔ ngɔɔ gbenɔ kɛ toɔ mahe he. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, benɛ Lazaro gbo ɔ, Yesu de ke: “Wa huɛ Lazaro hwɔ mahe, se i yaa nɛ ma ya tsɛ̃ɛ̃ lɛ.”​—Yohane 11:11.

Mɛni hɛ nɔ kami lɛ ngɛ kɛ ha nihi nɛ a gbo ɔ? Anɛ a hɛ maa tsɛ̃ ligbi ko lo?

a A tsɔɔ Hebri munyungu nɛ ji “Sheol” kɛ Hela munyungu nɛ ji “Hades” ɔ sisi ke “Gbeje.” Baiblo ɔ tsɔɔ we kaa a piiɔ ni gbogboehi ngɛ gbeje, nɛ e tsɔɔ we hu kaa nihi ya tsaa si himi nɔ ngɛ lejɛ ɔ.

GBOGBOEHI A SI TEMI KPAANYƆ NƐ NGƐ BAIBLO Ɔ MIb

Yalɔyo ko binyumu Gbalɔ Eliya tle yalɔyo ko nɛ e ngɛ Zarefat nɛ e kɛ Israel ma a he kɛ we ɔ binyumu si.​—1 Matsɛmɛ 17:17-24.

Shunem yo ko binyumu Gbalɔ Eliya se yelɔ, Elisha, tle jokuɛ nyumuyo ko si ngɛ Shunem, nɛ e ngɔ jokuɛ ɔ kɛ ha e fɔli.​—2 Matsɛmɛ 4:32-37.

Nyumu ko nɛ a yaa pu lɛ Benɛ nihi yaa pu nyumu ko ɔ, a sake gbogboe ɔ kɛ fɔ he, nɛ a tu fo kɛ je. Gbogboe ɔ ya nɔ he nɛ a pu gbalɔ Elisha ngɛ ɔ. Benɛ gbogboe ɔ he ya sa gbalɔ ɔ wuhi a he pɛ nɛ e te si.​—2 Matsɛmɛ 13:20, 21.

Yalɔyo ko nɛ e je Nain ɔ binyumu Yesu kɛ ni komɛ nɛ a yaa pu niheyo ko kpe ngɛ Nain ma a nya. Yesu tle niheyo ɔ si nɛ e ngɔ lɛ kɛ ha e nyɛ nɛ e ngɛ aywilɛho yee ɔ.​—Luka 7:11-15.

Yairo biyo ɔ Nyumu ko nɛ a tsɛɛ lɛ Yairo, nɛ e ji kpe he nɔkɔtɔma a kpa Yesu pɛɛ kaa e tsa e biyo ko nɛ e be he wami gbagblaa kɛ ha lɛ. E kɛ we nɛ Yairo biyo ɔ gbo, se Yesu tle lɛ si.​—Luka 8:41, 42, 49-56.

Yesu huɛ Lazaro Yesu huɛ Lazaro gbo, nɛ ligbi eywiɛ se ɔ, Yesu tle lɛ si ngɛ nihi babauu a hɛ mi.​—Yohane 11:38-44.

Dorka Bɔfo Petro tle yo ko nɛ e mi mi hi, nɛ nihi suɔ e sane ɔ si.​—Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 9:36-42.

Yutiko Niheyo ko nɛ a tsɛɛ lɛ Yutiko je hiɔwe tsu ko nɔ kɛ nɔ si, nɛ e gbo; nɛ bɔfo Paulo tle lɛ si.​—Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 20:7-12.

b Ngɛ munyuyi nɛ nyɛɛ se ɔ mi ɔ, wa maa na kaa Yesu Kristo si temi ɔ ngɛ slɔɔto kulaa ngɛ nihi kpaanyɔ nɛ ɔmɛ a nɔ́ ɔ he.

    Dangme Womihi Tsuo (2000-2025)
    Moo Je Mi
    Moo Sɛ Mi
    • Dangme
    • Kɛ Mane
    • Bɔ Nɛ O Suɔ Lɛ Ha
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • E He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Blɔ Nya Tomi
    • JW.ORG
    • Moo Sɛ Mi
    Kɛ Mane