Mi Mi Jɔmi—Su Nɛ A Naa Ngɛ Munyu Tumi Kɛ Ní Peepee Mi
KE NIHI je mi mi jɔmi kpo kɛ tsɔɔ wɔ ɔ, e haa nɛ wa bua jɔɔ saminya! Ke wa na kaa nɔ ko susuɔ wa he ɔ, wa bua jɔɔ wawɛɛ. Akɛnɛ wɔ tsuo wa suɔ nɛ nihi nɛ a je mi mi jɔmi kpo kɛ tsɔɔ wɔ he je ɔ, mɛni blɔ nɔ wa maa gu konɛ wɔ hu wa je su kpakpa nɛ ɔ kpo kɛ tsɔɔ nihi?
Ke nɔ ko mi mi jɔ ɔ, e susuɔ ni kpahi a he, nɛ a naa enɛ ɔ ngɛ e munyu tumi kɛ e ní peepee mi. E ngɛ mi kaa mi mi jɔmi jeɔ kpo ngɛ ní peepee mi mohu lɛɛ, se tsa pi nɔ́ nɛ a kɛ saa nihi a hɛ mi kɛkɛ. Suɔmi kɛ nɔ he susumi ji nɔ́ nɛ haa nɛ nɔ ko jeɔ mi mi jɔmi nitsɛnitsɛ kpo. Nɔ́ nɛ pe kulaa a, mi mi jɔmi piɛɛ Mawu mumi ɔ yiblii ɔ nɛ a woɔ Kristofohi he wami kaa a ná a he. (Gal. 5:22, 23) E he hia nɛ wa je mi mi jɔmi kpo. Enɛ ɔ he ɔ, nyɛ ha nɛ waa hyɛ bɔ nɛ Yehowa kɛ e Bi ɔ je su nɛ ɔ kpo ha kɛ bɔ nɛ wa ma plɛ kɛ kase mɛ.
YEHOWA MI MI JƆ KƐ HA NIHI TSUO
Yehowa mi mi jɔ, nɛ e susuɔ nɔ fɛɛ nɔ he. E susuɔ “nihi nɛ a li sina kɛ yiwutsotsɛmɛ” po a he. (Luka 6:35) Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Yehowa “haa nɛ e pu ɔ jeɔ ngɛ yayami peeli kɛ kpakpa peeli tsuo a nɔ, nɛ e haa nɛ hiɔmi nɛɛ kɛ haa dali kɛ nihi nɛ a dɛ tsuo.” (Mat. 5:45) Níhi nɛ Yehowa je mi mi jɔmi mi kɛ ha adesahi nɛ ha nɛ a ngɛ wami mi ɔ, nihi nɛ a bui Yehowa kaa Bɔlɔ ɔ po náa he se, nɛ a bua jɔɔ.
Wa naa Yehowa mi mi jɔmi ngɛ níhi nɛ e pee kɛ ha Adam kɛ Hawa a mi. Benɛ Adam kɛ Hawa tɔ̃ se pɛ ɔ, “a kpɛ ba kɛ pee bo nɛ a kɛ ha a mlɛ mi.” Se Yehowa na kaa akɛnɛ Adam kɛ Hawa maa je Eden abɔɔ ɔ mi kɛ ya hi zugba nɛ a gbiɛ, nɛ́ “nga kɛ mio” puɛ ngɛ nɔ ɔ nɔ he je ɔ, a hia tade nɛ sa. Enɛ ɔ he ɔ, Yehowa je mi mi jɔmi mi nɛ e ‘ngɔ lohwehi a he womi kɛ pee tade’ kɛ ha mɛ.—1 Mose 3:7, 17, 18, 21.
E ngɛ mi kaa Yehowa jeɔ mi mi jɔmi kpo kɛ tsɔɔ “yayami peeli kɛ kpakpa peeli tsuo” mohu lɛɛ, se nihi titli nɛ e jeɔ mi mi jɔmi kpo kɛ tsɔɔ ji nihi nɛ a kɛ anɔkuale yemi sɔmɔɔ lɛ ɔ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, nihi nɛ a hi si ngɛ gbalɔ Zakaria be ɔ mi ɔ kpa sɔlemi we ɔ mami ngɛ Yerusalem. Benɛ Mawu bɔfo ko na nɔ́ nɛ ɔ, e hao wawɛɛ nɛ e kɛ Yehowa tu he munyu. Yehowa bu bɔfo ɔ tue, nɛ e kɛ lɛ “tu munyu, nɛ e wo lɛ bua.” (Zak. 1:12, 13) Jã nɔuu nɛ Yehowa pee kɛ ha gbalɔ Eliya. Be ko ɔ, Eliya hao wawɛɛ, nɛ e de Yehowa ke e gbe lɛ nɛ e gbo. Yehowa susu bɔ nɛ Eliya nu he ha a he, nɛ e tsɔ bɔfo ko nɛ e ya wo lɛ he wami. Jehanɛ hu ɔ, Mawu ma nɔ mi ha lɛ kaa e piɛɛ e he. Benɛ Eliya nine su he wami womi munyu kɛ yemi kɛ buami nɛ ɔ nɔ se ɔ, e nyɛ nɛ e tsa e sɔmɔmi ní tsumi ɔ nɔ. (1 Ma. 19:1-18) Mawu sɔmɔlɔ te nɛɛ nɛ e je Yehowa su nɛ ɔ kpo pe nɔ fɛɛ nɔ?
YESU MI MI JƆ WAWƐƐ NITSƐ
Benɛ Yesu ngɛ e sɔmɔmi ní tsumi ɔ tsue ngɛ zugba a nɔ ɔ, nihi le lɛ kaa nɔ ko nɛ e mi mi jɔ nɛ e susuɔ nɔ he. E kɛ nihi tui munyu basabasa, nɛ e wo we e he nɔ hulɔ. E kɛ mi mi jɔmi de ke: “Nyɛɛ ba ye ngɔ, nyɛ nihi tsuo nɛ nyɛ tloo tlomi nɛ e ngɛ nyɛ gbee ɔ, nɛ ma ha nɛ nyɛ he mi maa jɔ nyɛ. . . . Ejakaa ye kuɛpã tso ɔ tloomi wɛ.” (Mat. 11:28-30) Akɛnɛ Yesu mi mi jɔ he je ɔ, nihi babauu nyɛɛɔ e se kɛ yaa he fɛɛ he. Ni ɔmɛ “a he pee lɛ mɔbɔ” nɛ e ha mɛ niye ní, e tsa hiɔtsɛmɛ nɛ ngɛ a kpɛti ɔ, nɛ e tsɔɔ mɛ e Tsɛ ɔ he “níhi fuu.”—Maak. 6:34; Mat. 14:14; 15:32-38.
Yesu nu nihi sisi, nɛ e kɛ mɛ hi si ngɛ ní lemi mi. Enɛ ɔ ji blɔ nɛ Yesu gu nɔ kɛ je mi mi jɔmi nitsɛnitsɛ kpo kɛ tsɔɔ nihi. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, ke Yesu be deka, nɛ nihi hia e yemi kɛ buami ɔ, e kɛ “bua jɔmi” heɔ mɛ. (Luka 9:10, 11) Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ligbi ko ɔ, yo ko nɛ muɔ ngɛ bee ngɛ e he nɛ e he tsɔ we ngɛ mlaa a nya a ba ta Yesu tade ɔ he kɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi kaa e ma ná tsami. Se Yesu kã we yo nɛ ɔ nɛ e kɛ gbeye yemi ba ta e he ɔ hɛ mi. (3 Mose 15:25-28) Yesu na yo nɛ ɔ nɛ muɔ ngɛ bee ngɛ e he jeha 12 sɔuu ɔ mɔbɔ. Yesu de lɛ ke: “Biyo, o hemi kɛ yemi ɔ tsa mo. Yaa ngɛ tue mi jɔmi mi, nɛ o hiɔ gbeyegbeye ɔ nɛ jɔ.” (Maak. 5:25-34) Hyɛ bɔ nɛ Yesu mi mi jɔ ha!
MI MI JƆMI BIƆ NƐ WAA PEE NIHI KPAKPA
Ngɛ nɔ hyɛmi níhi nɛ wa susu he kɛ sɛ hlami ɔ mi ɔ, wa na kaa mi mi jɔmi nitsɛnitsɛ jeɔ kpo ngɛ ní peepee mi. Yesu ngɔ nɔ́ he tomi nɔ́ nɛ kɔɔ Samaria no mɔbɔ nalɔ ɔ he ɔ kɛ tsɔɔ bɔ nɛ e he hia ha kaa wa maa ye bua nihi. E ngɛ mi kaa Samaria bi kɛ Yuda bi yi kulaa mohu lɛɛ, se Samaria no ɔ nɛ ngɛ nɔ́ he tomi nɔ́ ɔ mi ɔ na nyumu ko nɛ a ju lɛ, a kongo lɛ, nɛ e gbo fã kɛ fã. Akɛnɛ Samaria no ɔ mi mi jɔ he je ɔ, e pee nɔ́ ko kɛ ye bua nyumu ɔ. E fĩ e pa amɛ a nɔ ha lɛ, nɛ e ngɔ lɛ kɛ ho nibwɔhi a to he ko ya. Lɔ ɔ se ɔ, Samaria no ɔ wo nibwɔhi a to he nɔ hyɛlɔ ɔ hiɔ konɛ e hyɛ nyumu ɔ nɛ e plaa a nɔ. E tsɔɔ po kaa e maa wo hiɔ kpahi tsuo nɛ e ma bɔ ngɛ nyumu ɔ he ɔ.—Luka 10:29-37.
Mi mi jɔmi jeɔ kpo wawɛɛ ngɛ ní peepeehi a mi, se munyu nɛ a tuɔ kɛ woɔ nɔ he wami ɔ hu tsɔɔ mi mi jɔmi. Enɛ ɔ he ɔ, e ngɛ mi kaa “tsui yemi ha we nɔ bua jɔmi” lɛɛ, se Baiblo ɔ de ke, “munyu kpakpa haa nɔ bua jɔɔ e he.” (Abɛ 12:25) Nihi nɛ a mi mi jɔ, nɛ a peeɔ nihi kpakpa a tuɔ he wami womi munyuhi kɛ tsɔɔ nihi konɛ nihi a bua nɛ jɔ.a Mi mi jɔmi munyu nɛ wa maa tu kɛ tsɔɔ nihi ɔ maa tsɔɔ kaa wa susuɔ ni kpahi a he. Kɛkɛ ɔ, lɔ ɔ maa wo mɛ he wami nɛ a ma nyɛ maa da kahi nɛ a kɛ ngɛ kpee ɔmɛ a nya.—Abɛ 16:24.
MO JE MI MI JƆMI KPO
Akɛnɛ Mawu bɔ adesahi ‘ngɛ e subai nɔ’ he je ɔ, wɔ tsuo wa ma nyɛ ma je mi mi jɔmi kpo. (1 Mose 1:27) Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, benɛ a ngɔ bɔfo Paulo kɛ wo Roma ta bulɔ nɔkɔtɔma ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Yulio ɔ dɛ, nɛ́ e ngɔ lɛ kɛ yaa Roma a, e “je mi mi jɔmi kpo kɛ tsɔɔ Paulo, nɛ e ngmɛ lɛ blɔ kaa e ya e huɛmɛ ɔmɛ a ngɔ [ngɛ Sidon ma a mi] konɛ a ya hyɛ e nɔ.” (Níts. 27:3) Be ko hu ɔ, Mɔlta ma a mi bi ɔmɛ “je mi mi himi nɛ e se be kpo” kɛ tsɔɔ Paulo kɛ nihi nɛ a piɛɛ e he nɛ a kɛ mele ya butu ɔ tsuo. (Níts. 28:1, 2) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, a sa yi jemi wawɛɛ ngɛ nɔ́ nɛ a pee ɔ he. Se mi mi jɔmi biɔ babauu pe nɔ ko kpakpa nɛ a maa pee ligbi kake ko kɛkɛ.
Ke wa suɔ nɛ waa sa Mawu hɛ mi saminya a, lɛɛ e sa nɛ mi mi jɔmi kpo jemi nɛ pee wa su, nɛ́ wa je su nɛ ɔ kpo kɛ tsɔɔ nihi be fɛɛ be. Enɛ ɔ he ɔ, Yehowa tsɔɔ kaa e sa nɛ waa “wo” mi mi jɔmi kaa tade. (Kol. 3:12) Wa le kaa e sa nɛ wa je su nɛ ɔ kpo be fɛɛ be mohu lɛɛ, se tsa pi be fɛɛ be nɛ wa nyɛɔ peeɔ jã. Mɛni he je? Eko ɔ, wa gboɔ zo, nyagbahi fuu ngɛ wa nɔ, waa kɛ si temi kɛ womi ngɛ kpee, aloo wa foɔ wɔ pɛ wa nɔ́ mi nɛ wa li. Ní nɛ ɔmɛ ma nyɛ ma ha nɛ e he maa wa ha wɔ kaa wa ma je mi mi jɔmi kpo. Se kɛ̃ ɔ, ke wa ngɔ wa hɛ kɛ fɔ mumi klɔuklɔu ɔ yemi kɛ buami nɔ, nɛ wa kase blɔhi a nɔ nɛ Yehowa guɔ kɛ jeɔ mi mi jɔmi kpo ɔ, wɔ hu wa ma nyɛ ma je mi mi jɔmi kpo kɛ tsɔɔ nihi.—1 Kor. 2:12.
Anɛ wa ma nyɛ ma hla blɔ kpahi nɛ wa maa gu nɔ kɛ je mi mi jɔmi kpo pe bɔ nɛ wa ngɛ pee amlɔ nɛ ɔ lo? Wa ma nyɛ ma bi wa he ke: ‘Anɛ i jeɔ ye tsui mi kɛ buɔ nihi tue lo? Anɛ i peeɔ klaalo kaa ma ye bua nihi lo? Mɛni be nɛ i je mi mi jɔmi kpo kɛ tsɔɔ nɔ ko nɛ e pi ye weku no aloo ye huɛ?’ Lɔ ɔ se ɔ, wa ma nyɛ maa ngɔ oti ko kɛ ma wa hɛ mi kaa wa maa le nihi nɛ waa kɛ mɛ ngɛ ɔ, titli nyɛmimɛ ngɛ asafo ɔ mi. Ke wa pee jã a, lɔ ɔ tsɔɔ kaa wa pee klaalo kaa wa maa ye bua nihi. Jehanɛ hu ɔ, e sa nɛ wa je mi mi jɔmi kpo kɛ tsɔɔ nihi kaa bɔ nɛ wa maa suɔ kaa nihi nɛ a pee kɛ ha wɔ ɔ. (Mat. 7:12) Ke wa bi Yehowa konɛ e ye bua wɔ nɛ wa je mi mi jɔmi kpo ɔ, e maa pee jã.—Luka 11:13.
MI MI JƆMI GBLAA NIHI KƐ SUƆ WA HE
Benɛ bɔfo Paulo tsɔɔ níhi nɛ nihi kɛ yɔseɔ kaa Mawu sɔmɔlɔ ji lɛ niinɛ ɔ, e wo “mi mi jɔmi” hu ta kɛ piɛɛ jamɛ a ní ɔmɛ a he. (2 Kor. 6:3-6) Nihi nyɛ nɛ a hɛ kɛ su Paulo he ejakaa e kɛ e ní peepee kɛ e munyu tumi tsɔɔ kaa e susuɔ a he. (Níts. 28:30, 31) Jã nɔuu nɛ ke wɔ hu wa jeɔ mi mi jɔmi kpo ɔ, e ma nyɛ maa gbla nihi kɛ ba anɔkuale ɔ mi. Ke wa mi mi jɔ kɛ ha nihi nɛ a teɔ si kɛ woɔ wɔ ɔ po ɔ, lɔ ɔ ma ha nɛ a he maa jɔ. (Rom. 12:20) Nyagbenyagbe ɔ, eko ɔ, a bua ma ba jɔ Baiblo ɔ mi sɛ gbi ɔ he.
Ngɛ Paradeiso ɔ mi ɔ, wa ma je mi mi jɔmi nitsɛnitsɛ kpo kɛ tsɔɔ wa sibi. Enɛ ɔ maa pee nihi babauu nɛ a ma tle mɛ si ɔ nyakpɛ, ejakaa ngɛ a ti ni komɛ a blɔ fa mi ɔ, lɔ ɔ maa pee kekleekle be nɛ a je mi mi jɔmi kpo kɛ tsɔɔ mɛ. A bua maa jɔ he, nɛ mɛ hu a ma je mi mi jɔmi kpo kɛ tsɔɔ ni kpahi. Jamɛ a be ɔ mi ɔ, nɔ fɛɛ nɔ nɛ e je we mi mi jɔmi kpo, nɛ e yi bua ni kpahi ɔ, a be lɛ blɔ ngmɛe nɛ e hi Paradeiso ɔ mi kɛ ya neneene. Se nihi nɛ Mawu maa kplɛɛ a nɔ kaa a hi si kɛ ya neneene ɔ ma je mi mi jɔmi kɛ suɔmi kpo kɛ tsɔɔ a sibi. (La 37:9-11) Nɔ fɛɛ nɔ maa hi si ngɛ tue mi jɔmi kɛ slɔkee si himi mi ngɛ zugba a nɔ. Se loko be nɛ e ngɛ bua jɔmi nɛ ɔ maa ba a, kɛ wa ma plɛ kɛ ná mi mi jɔmi kpo nɛ wa jeɔ ɔ he se amlɔ nɛ ɔ ha kɛɛ?
KE WA JE MI MI JƆMI KPO Ɔ, MƐNI SE WA MA NÁ?
Baiblo ɔ de ke: “Nɔ nɛ naa mɔbɔ ɔ, lɛ nitsɛ e he kpakpa lɛ e ngɛ pee.” (Abɛ 11:17) Ke nɔ ko mi mi jɔ ɔ, nihi nyɛɔ nɛ a suɔ e he, nɛ a jeɔ mi mi jɔmi kpo kɛ tsɔɔ lɛ hu. Yesu de ke: “Susumi nɔ́ nɛ nyɛɛ kɛ ngɛ susue ɔ, lɔ ɔ nɔuu nɛ a kɛ ma susu ha nyɛ kɛ to nane mi.” (Luka 6:38) Enɛ ɔ tsɔɔ kaa nɔ nɛ e mi mi jɔ ɔ, e he wɛ kaa e ma ná huɛmɛ kpakpahi.
Bɔfo Paulo wo nyɛmimɛ nɛ a ngɛ Efeso asafo ɔ mi ɔ he wami, nɛ e de mɛ ke: “Nyɛ mi mi nɛ jɔ kɛ ha nyɛ sibi nɛ nyɛ mi mi nɛ sã nyɛ ngɛ nyɛ sibi a he, nɛ nyɛɛ ngɔ kɛ pa nyɛ sibi faa.” (Efe. 4:32) Ke nyɛmimɛ a mi mi sãa mɛ ngɛ a sibi a he, nɛ a jeɔ mi mi jɔmi kpo kɛ tsɔɔ a sibi ɔ, asafo ɔ náa he se saminya. Nyɛmimɛ nɛ ɔmɛ tu we munyu basabasa, a pia we a sibi, nɛ a tui he fɛu yemi munyuhi. A yi sieku, mohu ɔ, a tuɔ munyu kpakpahi kɛ woɔ nihi he wami. (Abɛ 12:18) Enɛ ɔ haa nɛ asafo ɔ yaa hɛ mi, nɛ a kɛ bua jɔmi sɔmɔɔ Yehowa.
Niinɛ, mi mi jɔmi ji su nɛ jeɔ kpo ngɛ munyu tumi kɛ ní peepee mi. Ke wa mi mi jɔ ɔ, e tsɔɔ kaa wa ngɛ Yehowa, Mawu nɛ e mi mi jɔ, nɛ e peeɔ nihi kpakpa a kasee. (Efe. 5:1) Enɛ ɔ ma ha nɛ asafo ɔ he maa wa, nɛ e maa gbla nihi kɛ ba anɔkuale jami mi. Nyɛ ha nɛ waa bɔ mɔde konɛ nihi nɛ a le wɔ kaa nihi nɛ a jeɔ mi mi jɔmi kpo!
a Kpakpa peemi hu piɛɛ mumi ɔ yiblii ɔ he. Wa ma susu su nɛ ɔ he pee se.