NÍ KASEMI 23
LA 28 Nɔ́ Nɛ O Maa Pee Konɛ O Pee Yehowa Huɛ
Yehowa Suɔ Nɛ Waa Hi E Bo Tsu ɔ Mi
‘Ye bo tsu ɔ maa hi a kpɛti, nɛ ma pee a Mawu.’—EZE. 37:27.
OTI NƐ NGƐ NÍ KASEMI Ɔ MI
Ní kasemi nɛ ɔ maa ye bua wɔ konɛ waa le nɔ́ nɛ Yehowa bo tsu ɔ mi nɛ wa maa hi ɔ tsɔɔ, kɛ bɔ nɛ e plɛɔ kɛ hyɛɔ wa nɔ ha.
1-2. Mɛni he blɔ nɛ Yehowa ha nɛ e sɔmɔli anɔkualetsɛmɛ ná?
KE NƆ KO bi mo bɔ nɛ o kɛ Yehowa nyɛ kpɛti ngɛ ha a, kɛ o ma ha heto kɛɛ? Eko ɔ, o ma ha heto ke, ‘Yehowa ji ye Tsɛ, ye Mawu kɛ ye Huɛ.’ Jehanɛ hu ɔ, o ma nyɛ maa kale lɛ ngɛ blɔ kpahi a nɔ. Se anɛ o naa Yehowa kaa e ji nɔ ko nɛ e peeɔ nɔ nubwɔ nɛ e ngɛ mo nine fɔe kɛ ba e bo tsu ɔ mi lo?
2 Matsɛ David ngɔ Yehowa kɛ to nɔ ko nɛ e peeɔ nɔ nubwɔ ɔ he, nɛ e ngɔ e sɔmɔli anɔkualetsɛmɛ ɔmɛ kɛ to nibwɔhi nɛ a ngɛ Yehowa bo tsu ɔ mi ɔ a he. David bi ke: “Oo Yehowa, mɛnɔ ma ba to o bo tsu ɔ mi? Mɛnɔ maa hi o yoku klɔuklɔu ɔ nɔ?” (La 15:1) Munyu nɛ ɔ ha nɛ wa na kaa wa ma nyɛ maa hi Yehowa bo tsu ɔ mi, nɛ tsɔɔ kaa wa ma nyɛ maa pee e huɛmɛ. Enɛ ɔ ji he blɔ ngua nɛ wa ná.
YEHOWA FƆ WƆ NINE KONƐ WA BA HI E BO TSU Ɔ MI
3. Mɛnɔ ji nɔ kekleekle nɛ Yehowa fɔ lɛ nine kɛ ba e bo tsu ɔ mi, nɛ kɛ e kɛ Yehowa tsuo nu he ngɛ a sibi he ha kɛɛ?
3 Loko Yehowa maa bɔ níhi tsuo ɔ, lɛ nɔ kake pɛ lɛ e ngɛ. Se Yehowa ha nɛ e Bitɛte ɔ ba piɛɛ e he ngɛ e we okadi peemi bo tsu ɔ mi. Yesu ji nɔ kekleekle nɛ Yehowa fɔ lɛ nine kaa e ba hi e bo tsu ɔ mi, nɛ Yehowa bua jɔ kaa e pee jã. Baiblo ɔ ha nɛ wa na kaa Yehowa ‘suɔ e Bi ɔ sane wawɛɛ,’ nɛ Bi ɔ hu “nyaa ngɛ [Yehowa] hɛ mi be fɛɛ be.”—Abɛ 8:30.
4. Mɛnɔmɛ hu nɛ Yehowa fɔ mɛ nine kɛ ba e bo tsu ɔ mi pee se?
4 Pee se ɔ, Yehowa bɔ bɔfohi, nɛ e fɔ mɛ hu nine kɛ ba e bo tsu ɔ mi. A tsɛɛ mɛ ke “Mawu bimɛ ɔmɛ,” nɛ ngmami ɔ hu tsɔɔ kaa a bua jɔɔ ngɛ Yehowa hɛ mi. (Hiob 38:7; Dan. 7:10) Jeha babauu nɛ be ɔ, adebɔ níhi nɛ a ngɛ hiɔwe ɔ pɛ lɛ a ngɛ Mawu bo tsu ɔ mi. Pee se ɔ, e ha adesahi nɛ a ngɛ zugba a nɔ ɔ he blɔ konɛ a ba hi e bo tsu ɔ mi. Nihi nɛ a hi Mawu bo tsu ɔ mi ɔ a kpɛti ni komɛ ji Enok, Noa, Abraham, kɛ Hiob. Baiblo ɔ de kɛ kɔ nimli nɛ ɔmɛ a he kaa a ji Mawu huɛmɛ, loo nihi nɛ a “kɛ anɔkuale Mawu ɔ” nyɛɛ.—1 Mose 5:24; 6:9; Hiob 29:4; Yes. 41:8.
5. Mɛni wa ma nyɛ maa kase ngɛ gbami nɛ ngɛ Ezekiel 37:26, 27 ɔ mi?
5 Kɛ je blema tɔɔ ɔ, Yehowa fɔɔ e huɛmɛ nine kaa a ba hi e bo tsu ɔ mi. (Kane Ezekiel 37:26, 27.) Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Ezekiel gbami ɔ ha nɛ wa na kaa Mawu suɔ nɛ huɛ bɔmi kpakpa nɛ hi e kɛ e sɔmɔli anɔkualetsɛmɛ a kpɛti. E wo si kaa e kɛ mɛ “maa so he jɔmi somi.” Gbami nɛ ɔ ha nɛ wa na kaa Yehowa sɔmɔli nɛ a ngɛ hɛnɔkami kaa a maa ya hiɔwe, kɛ nihi nɛ a ngɛ hɛnɔkami kaa a maa hi zugba a nɔ ɔ maa pee kake kɛ hi e we okadi peemi bo tsu ɔ mi kaa “kuu kake.” (Yoh. 10:16) Nɔ́ nɛ ɔ ngɛ nɔ yae amlɔ nɛ ɔ!
MAWU HYƐƐ WA NƆ NGƐ HE FƐƐ HE NƐ WA NGƐ
6. Ngɛ mɛni blɔ nɔ nɛ nɔ ko ma nyɛ maa hi Yehowa bo tsu ɔ mi, nɛ jije Yehowa bo tsu ɔ ngɛ?
6 Blema a, nihi hwɔɔ bo tsuhi a mi konɛ a kɛ po a he piɛ ke pu ngɛ tsoe loo hiɔmi ngɛ nɛe. Ke nɔ ko ya to nɔ ko nubwɔ ngɛ bo tsu nɛ ɔ eko mi ɔ, e hyɛɔ blɔ kaa nɔ nɛ e ya to lɛ nubwɔ ɔ maa hyɛ e nɔ saminya. Ke wa jɔɔ wa he nɔ kɛ ha Yehowa a, wa ba peeɔ nibwɔhi ngɛ e we okadi peemi bo tsu ɔ mi. (La 61:4) Wa náa mumi mi niye ní babauu, nɛ waa kɛ nihi nɛ mɛ hu a ngɛ e bo tsu ɔ mi ɔ peeɔ huɛmɛ. Nɔ fɛɛ nɔ ma nyɛ maa hi Yehowa bo tsu ɔ mi. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ke o hia blɔ hyɛ kɛ ya kpe ngɛ ma kpa ko nɔ ɔ, lɛɛ e ngɛ heii kaa o kɛ ni kpahi nɛ mɛ hu a ngɛ Mawu bo tsu ɔ mi ɔ ya kpe. Ke wa yeɔ Yehowa anɔkuale ɔ, wa ma nyɛ maa hi e bo tsu ɔ mi ngɛ he fɛɛ he nɛ wa ngɛ.—Kpoj. 21:3.
7. Mɛni he je nɛ wa ma nyɛ ma de ke anɔkualetsɛmɛ nɛ a gbo ɔ ngɛ Yehowa bo tsu ɔ mi loloolo ɔ? (Hyɛ foni ɔ hulɔ.)
7 Nɛ anɔkualetsɛmɛ nɛ a gbo ɔ hu nɛɛ? Anɛ wa ma nyɛ maa ma nya si kaa a ngɛ Yehowa bo tsu ɔ mi lo? Ee! Mɛni he je nɛ wa ma nyɛ ma de jã a? Ejakaa ngɛ Yehowa hɛ mi lɛɛ, a ngɛ wami mi. Yesu de ke: “Ngɛ mio tso ɔ he sane ɔ mi ɔ, Mose po ha nɛ wa le kaa a ma tle gbogboehi a si benɛ e tsɛ Yehowa ke, ‘Abraham Mawu kɛ Isak Mawu kɛ Yakɔb Mawu ɔ.’ E ji hɛ kali ɔmɛ a Mawu, se pi ni gbogboe ɔmɛ a Mawu, ejakaa ngɛ e hɛ mi ɔ, mɛ tsuo a hɛ ngɛ.”—Luka 20:37, 38.
Anɔkualetsɛmɛ nɛ a gbo ɔ po ma nyɛ maa hi Mawu bo tsu ɔ mi (Hyɛ kuku 7)
BLƆ NYA NÍ TSUMIHI NƐ FƆƆ SI NGƐ WA NƆ KƐ SE NƐ WA NÁA
8. Kɛ nihi nɛ a hiɔ Yehowa bo tsu ɔ mi ɔ náa he se ha kɛɛ?
8 Kaa bɔ nɛ nihi hwɔɔ bo tsu mi konɛ e po a he piɛ ɔ, jã kɛ̃ nɛ Yehowa bo tsu ɔ hu poɔ e we bi a he piɛ konɛ huɛ bɔmi kpakpa nɛ hi a kɛ lɛ a kpɛti, nɛ a ná hɛnɔkami nitsɛnitsɛ. Ke wa ha nɛ huɛ bɔmi kpakpa ngɛ waa kɛ Yehowa wa kpɛti ɔ, Satan be nyɛe maa ye wɔ awi kɛ ya neneene. (La 31:23; 1 Yoh. 3:8) Ngɛ je ehe ɔ mi ɔ, Yehowa maa ye bua wɔ konɛ huɛ bɔmi kpakpa nɛ hi waa kɛ lɛ wa kpɛti, nɛ e ma je wɔ kɛ je gbenɔ dɛ mi.—Kpoj. 21:4.
9. Mɛni nɛ Yehowa hyɛɛ blɔ kaa nihi nɛ a ngɛ e bo tsu ɔ mi ɔ nɛ a pee?
9 Ngɛ anɔkuale mi ɔ, e ji he blɔ ngua nɛ wa ná kaa wa ngɛ Yehowa bo tsu ɔ mi, ejakaa huɛ bɔmi kpakpa ma nyɛ maa hi waa kɛ Yehowa wa kpɛti kɛ ya neneene. Ke wa suɔ nɛ waa hi Yehowa bo tsu ɔ mi daa a, mɛni e sa kaa waa pee? Ke nɔ ko fɔ mo nine kɛ ba e we mi ɔ, o maa suɔ nɛ o pee níhi nɛ ma ha nɛ e bua nɛ jɔ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, eko ɔ, nɔ ɔ maa suɔ kaa o je o tokota a loko o sɛ tsu ɔ mi, nɛ o maa pee jã hulɔ. Jã nɔuu kɛ̃ nɛ ke wɔ hu wa suɔ nɛ waa ya nɔ nɛ waa hi Yehowa bo tsu ɔ mi ɔ, e sa nɛ waa pee níhi nɛ e hyɛɛ blɔ kaa waa pee ɔ. Akɛnɛ wa suɔ Yehowa he je ɔ, wa peeɔ nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ wa ma nyɛ konɛ waa “sa e hɛ mi kɛ pi si.” (Kol. 1:10) E ngɛ mi kaa Yehowa ji wa Huɛ mohu lɛɛ, se e sa nɛ wa kai kaa lɛ ji wa Mawu kɛ wa Tsɛ, nɛ e sa nɛ waa bu lɛ. (La 25:14) Enɛ ɔ he ɔ, e sa nɛ waa ye Mawu gbeye be fɛɛ be, nɛ wa je bumi kpo kɛ tsɔɔ lɛ. Enɛ ɔ maa ye bua wɔ nɛ wa be nɔ́ ko pee nɛ maa dɔ lɛ. Be fɛɛ be ɔ, wa suɔ nɛ waa ya nɔ nɛ “waa ba wa he si ha wa Mawu ɔ.”—Mika 6:8.
BƆ NƐ YEHOWA KƐ ISRAELBI ƆMƐ HI SI HA A TSƆƆ KAA E HLƐ NƆ MI
10-11. Ngɛ mɛni blɔ nɔ nɛ bɔ nɛ Yehowa kɛ Israelbi ɔmɛ hi si ha ngɛ Sinai nga a nɔ ɔ tsɔɔ kaa e hlɛ nɔ mi?
10 Yehowa hlɛ nɔ mi, enɛ ɔ he ɔ, e kɛ nihi nɛ a ngɛ e bo tsu ɔ mi ɔ hiɔ si saminya. (Rom. 2:11) Wa na enɛ ɔ ngɛ bɔ nɛ Yehowa kɛ Israelbi ɔmɛ hi si ngɛ Sinai nga a nɔ ha a mi.
11 Benɛ Yehowa kpɔ̃ e we bi kɛ je nyɔguɛ tso mi ngɛ Egipt ɔ, e hla osɔfohi konɛ a sɔmɔ ngɛ kpe he bo tsu ɔ mi. E hla Levi bi ɔmɛ konɛ a tsu ní tsumi kpahi ngɛ kpe he bo tsu ɔ mi. Se anɛ lɔ ɔ tsɔɔ kaa huɛ bɔmi kpakpa hi nihi nɛ a sɔmɔ ngɛ kpe he bo tsu ɔ mi kɛ nihi nɛ a kɛ kpe he bo tsu ɔ he kɛ we ɔ a kpɛti pe ni kpa amɛ lo? Dɛbi! Mɛni he je? Ejakaa Yehowa hlɛ nɔ mi.
12. Mɛni blɔ nɔ nɛ bɔ nɛ Yehowa kɛ Israelbi ɔmɛ hi si ha ngɛ nga a nɔ ɔ tsɔɔ kaa e hlɛ nɔ mi? (2 Mose 40:38) (Hyɛ foni ɔ hulɔ.)
12 Ke Israelno ko sɔmɔɔ ngɛ kpe he bo tsu ɔ mi jio, e sɔmɔ we ngɛ mi jio, he nɛ e ngɛ ɔ kɛ kpe he bo tsu ɔ he kɛ jio, e kɛ lejɛ ɔ he kɛ we jio, huɛ bɔmi kpakpa ma nyɛ maa hi e kɛ Yehowa a kpɛti. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Yehowa bɔ mɔde kaa e ma ha nɛ Israelbi ɔmɛ tsuo nɛ a na bɔku titima kɛ la titima a nɛ ba daa kpe he bo tsu ɔ yi mi ɔ. (Kane 2 Mose 40:38.) Ke bɔku ɔ ho he kpa ya a, Israelbi nɛ a kɛ kpe he bo tsu ɔ he kɛ, kɛ nihi nɛ a ngɛ kpe he bo tsu ɔ kasa nya a tsuo naa, nɛ a buaa a tloomi ɔmɛ kɛ a bo tsu ɔmɛ a nya, nɛ mɛ tsuo a jeɔ sito he ɔ. (4 Mose 9:15-23) Ke a kpã sika hiɔ titimati enyɔ ɔmɛ ɔ, Israelbi ɔmɛ tsuo nuɔ nɛ a jeɔ sito he ɔ. (4 Mose 10:2) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, ke nɔ ko ngɛ kpe he bo tsu ɔ kasa nya a, lɔ ɔ tsɔɔ we kaa doo ɔ, huɛ bɔmi kpakpa maa hi e kɛ Yehowa a kpɛti. Mohu ɔ, Israelbi ɔmɛ tsuo ma nyɛ maa hi Yehowa bo tsu ɔ mi, nɛ a ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa Yehowa maa po a he piɛ. Jã nɔuu kɛ̃ nɛ mwɔnɛ hu ɔ, he fɛɛ he nɛ wa ngɛ ɔ, Yehowa hyɛɔ wa nɔ, nɛ e poɔ wa he piɛ nɛ e jeɔ suɔmi kpo kɛ tsɔɔ wɔ.
Kpe he bo tsu ɔ nɛ ngɛ Israelbi ɔmɛ a kpɛti ɔ ji odase nɛ tsɔɔ kaa Yehowa hlɛ nɔ mi (Hyɛ kuku 12)
YEHOWA HLƐ NƆ MI MWƆNƐ Ɔ HULƆ
13. Mɛni he je nɛ mwɔnɛ ɔ hu ɔ, wa ma nyɛ ma de ke Yehowa hlɛ nɔ mi ɔ?
13 Mwɔnɛ ɔ, Mawu we bi komɛ kɛ asafo ɔ ní tsumi yi ɔ, loo asafo ɔ ní tsumi kɔni nɛ ngɛ a ma a mi ɔ he kɛ we. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, ni komɛ hu tsuɔ ní ngɛ lejɛ ɔmɛ. Enɛ ɔ he ɔ, nimli nɛ ɔmɛ náa he blɔ nɛ a ya tsuɔ ní ngɛ asafo ɔ ní tsumi yi ɔ loo asafo ɔ ní tsumi kɔni ɔmɛ, nɛ a nyɛɔ nɛ a kɛ nihi nɛ a nyɛɛɔ hɛ mi ɔ bɔɔ. Ni komɛ sɔmɔɔ kaa kpɔ mi nɔ hyɛli, loo a tsuɔ be tsuo sɔmɔmi ní tsumi klɛdɛɛ ɔ fã komɛ. Ke o piɛɛ we nihi nɛ a tsuɔ níhi kaa jã a he po ɔ, mo ná nɔ mi mami kaa Yehowa suɔ nɔ fɛɛ nɔ nɛ ngɛ e bo tsu ɔ mi ɔ saminya. E le wa kpɛti nɔ fɛɛ nɔ hiami níhi nɛ e tsuɔ he ní kɛ haa wɔ. (1 Pet. 5:7) Yehowa haa e we bi tsuo mumi mi niye ní, e tsɔɔ mɛ blɔ, nɛ e poɔ a he piɛ.
14. Mɛni nɔ hyɛmi nɔ́ kpa ko lɛ tsɔɔ kaa Yehowa hlɛ nɔ mi?
14 Nɔ́ kpa ko hu nɛ Yehowa pee kɛ tsɔɔ kaa e hlɛ nɔ mi ji kaa e ha wɔ Baiblo ɔ konɛ nɔ fɛɛ nɔ ngɛ je kɛ wɛ ɔ nɛ e nyɛ nɛ e kane. Sisije ɔ, a ngma Ngmami Klɔuklɔu ɔmɛ ngɛ gbihi etɛ a mi. Gbi nɛ ɔmɛ ji Hebri, Aram kɛ Hela. Anɛ enɛ ɔ tsɔɔ kaa nihi nɛ a nyɛɔ kaneɔ Baiblo ɔ ngɛ gbi nɛ ɔmɛ a mi ɔ pɛ ji nihi nɛ huɛ bɔmi kpakpa ngɛ a kɛ Yehowa a kpɛti lo? Dɛbi, pi mɛ pɛ.—Mat. 11:25.
15. Mɛni ha nɛ wa na heii kaa Yehowa hlɛ nɔ mi? (Hyɛ foni ɔ hulɔ.)
15 Ke wa ya sukuu kɛ ya tsitsaa loo wa nyɛɔ nɛ wa kaneɔ gbihi nɛ a kɛ ngma kekleekle Baiblo ɔ po ɔ, tsa pi lɔ ɔ nɛ maa tsɔɔ kaa Yehowa maa kplɛɛ wa nɔ. Yehowa ha wɔ tsuo ngɛ je kɛ wɛ ɔ nile nɛ je hiɔwe, tsa pi nihi nɛ a ya sukuu kɛ ya tsitsaa a pɛ. A tsɔɔ e Munyu nɛ ji Baiblo ɔ sisi kɛ ya gbi akpehi abɔ a mi, konɛ nihi nɛ a ngɛ je kɛ wɛ ɔ nɛ a ná Yehowa tsɔɔmi ɔmɛ a he se, nɛ́ a le nɔ́ nɛ e he hia kaa a pee konɛ a pee e huɛmɛ.—2 Tim. 3:16, 17.
Mɛni blɔ nɔ nɛ Baiblo ɔ nɛ a tsɔɔ sisi kɛ ya gbihi fuu a mi ɔ haa nɛ wa naa kaa Yehowa hlɛ nɔ mi? (Hyɛ kuku 15)
YAA NƆ NƐ O PEE NÍHI NƐ MA HA NƐ YEHOWA NƐ ‘KPLƐƐ O NƆ’
16. Ngɛ Ní Tsumi 10:34, 35 ɔ nya a, mɛni maa ye bua wɔ konɛ Yehowa nɛ kplɛɛ wa nɔ daa?
16 E ji he blɔ ngua nɛ wa ná kaa Yehowa fɔ wɔ nine kɛ ba e we okadi peemi bo tsu ɔ mi. Nɔ ko be nɛ e mi mi jɔ, nɛ e ngɛ suɔmi nɛ e peeɔ nɔ nubwɔ wawɛɛ pe Yehowa. Jehanɛ hu ɔ, Yehowa hyɛ we nɔ hɛ mi, e suɔ wa ti nɔ fɛɛ nɔ. Wa ya sukuu kɛ ya tsitsaa jio, wa yɛ jio, blɛfoli ji wɔ jio, nimli yumuhi ji wɔ jio, yihi ji wɔ jio, nyumuhi ji wɔ jio, nikɔtɔmahi ji jio, jokuɛwi ji jio, e suɔ wa ti nɔ fɛɛ nɔ saminya. Se ngɛ enɛ ɔ tsuo se ɔ, nihi nɛ a buɔ lɛ tue ɔ pɛ ji nihi nɛ e kplɛɛɔ a nɔ kaa a hi e bo tsu ɔ mi.—Kane Ní Tsumi 10:34, 35.
17. Jije wa maa na ní kpahi nɛ maa ye bua wɔ konɛ waa ya nɔ nɛ waa hi Yehowa bo tsu ɔ mi ngɛ?
17 Ngɛ La 15:1 ɔ, David bi ke: “Oo Yehowa, mɛnɔ ma ba to o bo tsu ɔ mi? Mɛnɔ maa hi o yoku klɔuklɔu ɔ nɔ?” Yehowa ha nɛ la polɔ ɔ ná sane bimi nɛ ɔmɛ a heto. Ngɛ ní kasemi nɛ nyɛɛ se ɔ mi ɔ, wa maa na ní komɛ nɛ wa ma nyɛ maa pee konɛ waa ya nɔ nɛ waa hi Yehowa bo tsu ɔ mi.
LA 32 Mo Fĩ Yehowa Se!