NÍ KASEMI 41
LA 13 Nyɛ Ha Nɛ Waa Kase Kristo
Nɔ́ Nɛ Wa Ma Nyɛ Maa Kase Ngɛ Yesu He Benɛ E Piɛ Ligbi 40 Nɛ E Maa Ho Hiɔwe Ya a
“A na lɛ ngɛ ligbi 40 ɔ tsuo mi, nɛ e tu Mawu Matsɛ Yemi ɔ he munyu.”—NÍTS. 1:3.
OTI NƐ NGƐ NÍ KASEMI Ɔ MI
Nɔ́ nɛ wa ma nyɛ maa kase ngɛ nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ Yesu pee benɛ e piɛ ligbi 40 nɛ e maa ho hiɔwe ya a mi.
1-2. Benɛ Yesu kaseli enyɔ ɔmɛ ngɛ nyɛɛe kɛ yaa Emao ɔ, mɛni lɛ ba?
NGƐ Nisan 16, jeha 33 ɔ nɔ ɔ, Yesu kaseli ɔmɛ ngɛ aywilɛho yee nɛ a ngɛ gbeye yee hulɔ. Kaseli ɔmɛ a kpɛti nihi enyɔ je Yerusalem kɛ yaa Emao, nɛ ji kɔpe ko nɛ e kɛ Yerusalem he kɛmi maa su si tomi kpaago. Nyumu nɛ ɔmɛ hao wawɛɛ nɛ a kɔni mi jɔ̃ ejakaa Yesu nɛ a ngɛ e se nyɛɛe ɔ gbo. Jinɛ a ngɛ blɔ hyɛe kaa Mesia a maa pee ní kpakpahi fuu kɛ ha Yudabi ɔmɛ. Se nɔ́ ko nɛ a hyɛ we blɔ ɔ ba.
2 Nyumu ko kɛ mɛ kpe ngɛ blɔ ɔ nɔ, nɛ e kɛ mɛ bɔni nyɛɛmi. Kaseli ɔmɛ de nyumu ɔ kaa Yesu gbenɔ ɔ ha nɛ a kɔni mi jɔ̃. Kɛkɛ nɛ nyumu ɔ bɔni mɛ ní komɛ nɛ a hɛ be nɔ jee gblegbleegble ɔ demi. “E je sisi kɛ je Mose kɛ Gbali ɔmɛ tsuo a nɔ,” nɛ e tsɔɔ mɛ nɔ́ he je nɛ e sa kaa Mesia a nɛ e na nɔ́ nɛ e gbo ɔ. Benɛ nyumu etɛ ɔmɛ su Emao ɔ, kaseli enyɔ ɔmɛ yɔse kaa nɔ nɛ a kɛ lɛ ngɛ munyu tue ɔ ji Yesu nɛ Mawu tle lɛ si ɔ nɛ! Moo po bɔ nɛ kaseli ɔmɛ a bua maa jɔ wawɛɛ ha a he foni nɛ o hyɛ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, a bua jɔ kaa a tle Mesia a si!—Luka 24:13-35.
3-4. Mɛni blɔ nɔ Yesu gu kɛ ye bua e kaseli ɔmɛ, nɛ mɛni wa maa kase ngɛ ní kasemi nɛ ɔ mi? (Ní Tsumi 1:3)
3 Benɛ a tle Yesu si ɔ, e ye ligbi 40 ngɛ zugba a nɔ loko e ho hiɔwe ya, nɛ e je e he kpo kɛ tsɔɔ e kaseli ɔmɛ si abɔ ngɛ ligbi 40 nɛ ɔ mi. (Kane Ní Tsumi 1:3.) Ngɛ jamɛ a be ɔ mi ɔ, Yesu wo kaseli ɔmɛ nɛ a hao nɛ a ngɛ gbeye yee ɔ he wami. Enɛ ɔ ha nɛ a bua jɔ nɛ a pee kã kɛ fiɛɛ nɛ a tsɔɔ nihi Matsɛ Yemi ɔ he sane kpakpa a.a
4 Wa ma nyɛ maa kase ní komɛ ngɛ nɔ́ nɛ Yesu pee ngɛ jamɛ a be ɔ mi ɔ mi. Ngɛ ní kasemi nɛ ɔ mi ɔ, wa maa hyɛ (1) bɔ nɛ Yesu wo kaseli ɔmɛ he wami ha, (2) bɔ nɛ e ye bua mɛ nɛ a nu Ngmami ɔ sisi saminya ha, kɛ (3) bɔ nɛ e tsɔse mɛ kɛ ha ní tsumi nɛ a ma tsu hwɔɔ se ɔ ha. Ke wa ngɛ oti nɛ ɔmɛ eko fɛɛ eko he susue ɔ, wa maa hyɛ bɔ nɛ wa ma plɛ kɛ kase Yesu nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ ha.
MOO WO NI KPAHI HE WAMI
5. Mɛni he je nɛ Yesu kaseli ɔmɛ hia he wami womi ɔ?
5 Yesu kaseli ɔmɛ hia he wami womi. Mɛni he je? Ejakaa ni komɛ je a wehi, a wekuli, kɛ a ní tsumihi a he nɛ a kɛ a be tsuo ba nyɛɛ Yesu se. (Mat. 19:27) A wa ni komɛ hu yi mi akɛnɛ a ba pee Yesu kaseli ɔ he je. (Yoh. 9:22) Se a pee klaalo kaa a maa pee tsakemi nɛ ɔmɛ tsuo ejakaa a ngɛ hemi kɛ yemi kaa Yesu ji Mesia nɛ a wo e he si ɔ nɛ. (Mat. 16:16) Se kɛ̃ ɔ, benɛ Yesu gbo ɔ, a ye aywilɛho wawɛɛ nɛ a kɔni mi jɔ̃, ejakaa a li nɔ́ nɛ maa ba pee se.
6. Mɛni Yesu pee benɛ a tle lɛ si pɛ ɔ?
6 Yesu le kaa tɔmi be he kaa e kaseli ɔmɛ maa ye aywilɛho ke e gbo ɔ. Jehanɛ hu ɔ, e le hu kaa aywilɛho nɛ a maa yee ɔ tsɔɔ we kaa a be hemi kɛ yemi. Enɛ ɔ he ɔ, kɛ je be nɛ a tle Yesu si pɛ ɔ, e bɔni e huɛmɛ ɔmɛ he wami womi. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Yesu je e he kpo kɛ tsɔɔ Maria Magdalena benɛ e ngɛ ya foe ngɛ e yɔkɔ ɔ he ɔ. (Yoh. 20:11, 16) Jehanɛ se hu ɔ, e je e he kpo kɛ tsɔɔ kaseli enyɔ ɔmɛ nɛ wa tu a he munyu ngɛ ní kasemi nɛ ɔ sisije ɔ. E je e he kpo kɛ tsɔɔ bɔfo Petro hulɔ. (Luka 24:34) Mɛni wa ma nyɛ maa kase ngɛ Yesu nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ mi? Mo susu nɔ́ nɛ ya nɔ benɛ Yesu je e he kpo kɛ tsɔɔ Maria Magdalena a he nɛ o hyɛ.
7. Mɛni Yesu na nɛ Maria ngɛ pee, nɛ mɛni e pee ha lɛ? (Yohane 20:11-16) (Hyɛ foni ɔ hulɔ.)
7 Kane Yohane 20:11-16. Nisan 16 mɔtu mla a, yihi anɔkualetsɛmɛ komɛ ya Yesu yɔkɔ ɔ he. (Luka 24:1, 10) Nyɛ ha nɛ wa susu yi nɛ ɔmɛ a kpɛti nɔ kake nɛ ji Maria Magdalena a he nɛ waa hyɛ. Benɛ Maria ya su yɔkɔ ɔ he ɔ, Yesu gbogboe ɔ be lejɛ ɔ. Lɔ ɔ he ɔ, e ma fo nɛ e ya de Petro kɛ Yohane, nɛ mɛ hu a ma fo kɛ ya yɔkɔ ɔ he, nɛ Maria nyɛɛ a se. Benɛ Petro kɛ Yohane na kaa Yesu gbogboe ɔ be lejɛ ɔ, a kpale a se kɛ ba we mi. Se Maria lɛɛ e ya nɔ nɛ e hi lejɛ ɔ, nɛ e fo ya. Se e li kaa Yesu ngɛ lɛ hyɛe. Yesu na kaa Maria ngɛ ya foe ngɛ e he je, enɛ ɔ he ɔ, e suɔ nɛ e wo e bua. Lɔ ɔ he ɔ, e je e he kpo kɛ tsɔɔ Maria nɛ e pee nɔ́ ko nɛ́ wo lɛ he wami wawɛɛ. Yesu kɛ Maria tu munyu nɛ e ha lɛ ní tsumi ko nɛ he hia wawɛɛ. Yesu de lɛ kaa e ya de e nyɛmimɛ ɔmɛ kaa a tle lɛ si.—Yoh. 20:17, 18.
Moo to nihi nɛ a hao nɛ a kɔni mi jɔ̃ ɔ he hɛ, nɛ o je mi mi sami kpo kɛ tsɔɔ mɛ kɛ tsɔɔ kaa o ngɛ Yesu kasee (Hyɛ kuku 7)
8. Mɛni wa ma nyɛ maa pee kɛ kase Yesu?
8 Mɛni wa ma nyɛ maa pee kɛ kase Yesu? Ke wa wo wa nyɛmimɛ ɔmɛ he wami konɛ a ya nɔ nɛ a sɔmɔ Yehowa a, lɔ ɔ tsɔɔ kaa wa ngɛ Yesu kasee. Kaa bɔ nɛ Yesu pee ɔ, e sa nɛ wɔ hu waa le nyagbahi nɛ ni kpahi kɛ ngɛ kpee, nɛ waa bɔ mɔde kaa wa maa nu mɛ sisi nɛ waa wo a bua. Mo susu nyɛmiyo ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Jocelyn nɛ e nyɛmiyo ko gbo gbenɔ yeyee ɔ he nɛ o hyɛ. E de ke: “I hao wawɛɛ nyɔhiɔhi babauu.” Se kɛ̃ ɔ, nyɛminyumu ko kɛ e yo fɔ lɛ nine kɛ ba a we mi, nɛ a bu lɛ tue saminya benɛ e ngɛ e nyagba amɛ a he munyu tue ɔ, nɛ a de lɛ kaa Yehowa suɔ lɛ wawɛɛ. Jocelyn de ke: “I pee kaa nɔ ko nɛ e ngɛ mue ngɛ pa mi, se Yehowa gu nyɛminyumu nɛ ɔ kɛ e yo ɔ nɔ kɛ kpɔ̃ mi. A ye bua mi nɛ i ná suɔmi ɔ ekohu kaa ma ya nɔ nɛ ma sɔmɔ Yehowa.” Wɔ hu ke ni kpahi ngɛ wɔ a nyagbahi dee, nɛ wa bu mɛ tue saminya a, e maa wo mɛ he wami konɛ a ya nɔ nɛ a sɔmɔ Mawu.—Rom. 12:15.
MOO YE BUA NI KPAHI KONƐ A NU NGMAMI Ɔ SISI
9. Mɛni nyagba nɛ Yesu kaseli ɔmɛ kɛ kpe, nɛ mɛni Yesu pee kɛ ye bua mɛ?
9 Yesu kaseli ɔmɛ ná hemi kɛ yemi ngɛ Mawu Munyu ɔ mi, nɛ a bɔ mɔde kaa a kɛ ma tsu ní ngɛ a si himi mi. (Yoh. 17:6) Se a li nɔ́ he je nɛ a gbe Yesu kaa yayami peelɔ ɔ. Yesu le kaa e kaseli ɔmɛ ngɛ hemi kɛ yemi nɛ a suɔ Yehowa, se e yɔse hu kaa e he hia nɛ a nu Ngmami ɔ sisi saminya. (Luka 9:44, 45; Yoh. 20:9) Lɔ ɔ he ɔ, e tsɔɔ mɛ kaa e sa nɛ a pue a yi mi tɛ ngɛ Ngmami ɔ he. Mo susu bɔ nɛ e pee jã ha a he nɛ o hyɛ benɛ e kaseli enyɔ ɔmɛ ngɛ nyɛɛe ngɛ blɔ nɔ kɛ yaa Emao ɔ.
10. Mɛni Yesu pee kɛ ye bua e kaseli ɔmɛ nɛ a na kaa lɛ ji Mesia a niinɛ? (Luka 24:18-27)
10 Kane Luka 24:18-27. Mo kadi kaa sisije ɔ, Yesu je we e he si kɛ tsɔɔ kaseli ɔmɛ, mohu ɔ, e bi mɛ sanehi. Mɛni he je nɛ e pee jã a? Eko ɔ, e suɔ nɛ a de lɛ bɔ nɛ a ngɛ he nue ha. Nɛ jã pɛpɛɛpɛ nɛ a pee. A de lɛ kaa a susu kaa Yesu ma ba pee Matsɛ ngɛ Israel nɛ e ma ba kpɔ̃ mɛ kɛ je Roma nɔ yemi ɔ sisi. Benɛ a de Yesu bɔ nɛ a ngɛ he nue ha a se ɔ, Yesu ngɔ Ngmami ɔ kɛ ye bua mɛ nɛ a ba na kaa e gbenɔ ɔ ha nɛ gbamihi fuu ba mi.b Jamɛ a gbɔkuɛ ɔ, Yesu kɛ e kaseli kpa amɛ hu ya kpe nɛ e ha nɛ a nu gbami nɛ ɔmɛ a sisi saminya. (Luka 24:33-48) Mɛni wa ma nyɛ maa kase ngɛ sane nɛ ɔ mi?
11-12. (a) Kɛ wa ma plɛ kɛ kase bɔ nɛ Yesu tsɔɔ anɔkualehi nɛ ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ ha kɛɛ? (Hyɛ foni ɔmɛ hulɔ.) (b) Kɛ nɔ nɛ e kɛ Nortey kase Baiblo ɔ ye bua lɛ ha kɛɛ?
11 Mɛni wa ma nyɛ maa pee kɛ kase Yesu? Kekleekle ɔ, ke o kɛ nihi ngɛ Baiblo ɔ kasee ɔ, moo gu ga blɔ nɔ kɛ bi sanehi nɛ ma ha nɛ a de mo bɔ nɛ a ngɛ he nue ha tutuutu. (Abɛ 20:5) Ke o nu bɔ nɛ a ngɛ he nue ha a sisi saminya a, moo ye bua mɛ nɛ a le bɔ nɛ a ma plɛ kɛ na ngmamihi nɛ maa ye bua mɛ kɛ da si fɔfɔɛ ɔ nya. Ko de mɛ nɔ́ nɛ e sa kaa a pee, mohu ɔ, moo ye bua mɛ nɛ a susu ngmami ɔmɛ a he, nɛ a le bɔ nɛ a kɛ Baiblo sisi tomi mlaahi ma tsu ní ha ngɛ a si himi mi. Mo susu nyɛminyumu ko nɛ tsɛɛ lɛ ke Nortey nɛ e ngɛ Ghana a he nɛ o hyɛ.
12 Benɛ Nortey ye jeha 16, e bɔni Baiblo ɔ kasemi. Se e kɛ we nɛ e wekuli te si kɛ wo lɛ. Mɛni ye bua lɛ nɛ e ya nɔ nɛ e kase Baiblo ɔ? Loko e kɛ si temi kɛ womi ɔ maa kpe ɔ, nɔ nɛ e kɛ lɛ kaseɔ Baiblo ɔ sɛ hlami nɛ e kɛ lɛ susu Mateo yi 10 he, nɛ e ha nɛ e na kaa a maa wa Kristofohi anɔkualetsɛmɛ yi mi. Nortey de ke: “Benɛ a bɔni mi yi mi wami ɔ, i ná nɔ mi mami kaa i na anɔkuale ɔ.” Nɔ nɛ e kɛ lɛ kaseɔ Baiblo ɔ hu kɛ lɛ susu Mateo 10:16 he bɔ nɛ pee nɛ ke e ngɛ e hemi kɛ yemi ɔ he fãe ngɛ e wekuli ɔmɛ a hɛ mi ɔ, e kɛ nile nɛ tsu ní saminya, nɛ e je bumi kpo kɛ tsɔɔ mɛ. Benɛ a baptisi Nortey se ɔ, e suɔ nɛ e pee blɔ gbalɔ, se e papaa hu suɔ nɛ e ya yunivɛsiti. Nɔ nɛ e kɛ Nortey kaseɔ ní ɔ de we lɛ nɔ́ nɛ e sa nɛ e pee, mohu ɔ, e bi lɛ sanehi nɛ maa ye bua lɛ konɛ e susu Baiblo sisi tomi mlaahi a he nɛ e nyɛ nɛ e mwɔ yi mi kpɔ nɛ da. Mɛni je mi kɛ ba? Nortey ma e juɛmi nya si kaa e ma tsu be tsuo sɔmɔmi ní tsumi ɔ, nɛ enɛ ɔ ha nɛ e papaa fiee lɛ kɛ je we ɔ mi. Kɛ Nortey nu he ha kɛɛ? E de ke: “I ngɛ nɔ mi mami kaa yi mi kpɔ nɛ i mwɔ ɔ da.” Ngɛ anɔkuale mi ɔ ke wa ye bua ni kpahi konɛ a susu Ngmami ɔ he ɔ, e maa ye bua mɛ nɛ a ba pee Kristofohi nɛ a wa ngɛ mumi mi.—Efe. 3:16-19.
Moo ye bua nihi konɛ a nyɛ nɛ a susu Ngmami ɔ he saminya kɛ tsɔɔ kaa o ngɛ Yesu kasee (Hyɛ kuku 11)e
TSƆSE NYUMUHI KONƐ A BA PEE ‘NIKE NÍ KƐ HA ASAFO Ɔ’
13. Mɛni Yesu pee konɛ ke e ho hiɔwe ya a, e kaseli ɔmɛ nɛ a nyɛ nɛ a tsa fiɛɛmi ní tsumi ɔ nɔ? (Efeso Bi 4:8)
13 Benɛ Yesu ngɛ zugba a nɔ ɔ, e tsu ní tsumi nɛ e Tsɛ ɔ kɛ wo e dɛ ɔ kɛ pi si. (Yoh. 17:4) Se Yesu susuu we kaa lɛ pɛ lɛ e ma nyɛ ma tsu nɔ́ nɛ Yehowa ngɛ hlae nɛ a tsu ɔ. Ngɛ jeha etɛ kɛ fã nɛ e kɛ tsu e sɔmɔmi ní tsumi ɔ mi ɔ, e tsɔse ni kpahi konɛ mɛ hu a nyɛ nɛ a tsu fiɛɛmi ní tsumi ɔ. Loko Yesu maa kpale kɛ ho hiɔwe ya a, e ngɔ ní tsumi kɛ wo e kaseli ɔmɛ a dɛ kaa a hyɛ e jijɔ ɔmɛ nɛ a he jua wa a nɔ, nɛ a nyɛɛ hɛ mi ngɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ mi. Eko ɔ, jamɛ a be ɔ mi ɔ, a kpɛti ni komɛ yi jeha 30 lolo. (Kane Efeso Bi 4:8.) Nyumu nɛ ɔmɛ ji anɔkualetsɛmɛ nɛ a kɛ Yesu tsu ní wawɛɛ. Se loko Yesu maa kpale kɛ ho hiɔwe ya a, e tsɔse mɛ saminya bɔ nɛ pee nɛ a ba pee ‘nike níhi nɛ a kɛ ha ngɛ adesahi a mi.’—Efe 4:8.
14. Benɛ e piɛ ligbi 40 nɛ Yesu maa ya hiɔwe ɔ, mɛni e pee kɛ ye bua e kaseli ɔmɛ konɛ a wa ngɛ mumi mi? (Hyɛ foni ɔ hulɔ.)
14 Yesu ngɔ ga womi nɛ he hia kaa e kaseli ɔmɛ a nine nɛ su nɔ ɔ kɛ ha mɛ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, e yɔse kaa e kaseli ɔmɛ ekomɛ he we yi kaa e gbo nɛ a tle lɛ si. Enɛ ɔ he ɔ, e ye bua mɛ nɛ e wo mɛ ga. (Luka 24:25-27; Yoh. 20:27) Jehanɛ hu ɔ, e ha nɛ a na kaa e sa nɛ a ngɔ ní tsumi nɛ e kɛ wo a dɛ kaa a hyɛ asafo ɔ nɔ ɔ kɛ pee nɔ́ titli ngɛ a si himi mi pe a he lo nya ní tsumihi. (Yoh. 21:15) E kai mɛ kaa a ko ngɔ nɔ́ nɛ a nyɛɔ tsuɔ ngɛ Yehowa sɔmɔmi mi ɔ kɛ to nɔ́ nɛ ni kpahi nyɛɔ tsuɔ ɔ he. (Yoh. 21:20-22) Jehanɛ hu ɔ, e dla a juɛmi ngɛ susumi nɛ dɛ nɛ a hɛɛ ngɛ Matsɛ Yemi ɔ he ɔ he, nɛ e ye bua mɛ konɛ a ngɔ a juɛmi kɛ ma sane kpakpa a nɛ a maa fiɛɛ ɔ nɔ. (Níts. 1:6-8) Mɛni asafo mi nikɔtɔmahi ma nyɛ maa kase ngɛ Yesu he?
Moo ye bua nyumuhi konɛ a he nɛ su kɛ ha blɔ nya ní tsumihi kɛ tsɔɔ kaa o ngɛ Yesu kasee (Hyɛ kuku 14)
15-16. (a) Mɛni blɔhi a nɔ asafo mi nikɔtɔmahi ma nyɛ maa gu kɛ kase Yesu? Moo tsɔɔ nya. (b) Kɛ ga womi ye bua Patrick ha kɛɛ?
15 Mɛni blɔ nɔ nɛ asafo mi nikɔtɔmahi ma nyɛ maa kase Yesu? E sa nɛ asafo mi nikɔtɔmahi nɛ a tsɔse nyumuhi tsuo, a wa jio, a wɛ jio, nɛ a ye bua mɛ konɛ a tsu babauu ngɛ asafo ɔ mi.c Asafo mi nikɔtɔmahi hyɛ we blɔ kaa nihi nɛ a ngɛ mɛ tsɔsee ɔ maa pee a ní kaa nihi nɛ a ye mluku. E sa nɛ a je suɔmi mi kɛ wo nihewi nɛ a ngɛ mɛ tsɔsee ɔ ga konɛ a ba a he si, a pee nihi nɛ a ma nyɛ maa fĩa kɛ fɔ a nɔ, nɛ a pee klaalo hu kaa a ma sɔmɔ ni kpahi.—1 Tim. 3:1; 2 Tim. 2:2; 1 Pet. 5:5.
16 Mo susu bɔ nɛ nyɛminyumu ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Patrick ɔ ná ga nɛ a wo lɛ ɔ he se ha. Benɛ e ji niheyo ɔ, e kɛ nihi tuɔ munyu basabasa, nɛ e kɛ nihi hí si saminya, nɛ́ nyɛmimɛ yihi po piɛɛ he. Asafo mi nɔkɔtɔma ko nɛ e wa ngɛ mumi mi ɔ to Patrick he hɛ. Enɛ ɔ he ɔ, e je mi mi jɔmi mi kɛ wo lɛ ga, nɛ e kɛ nɔ́ ko laa we lɛ. Patrick de ke: “Ye bua jɔ kaa e kɛ mi sɛɛ he ní. Ke i na kaa ni kpahi a nine su he blɔhi nɛ i ngɛ hlae ɔ nɔ ɔ, ye kɔni mi jɔ̃ɔ wawɛɛ. Se nɔ́ nɛ asafo mi nɔkɔtɔma a de mi ɔ ye bua mi nɛ i na kaa e sa nɛ ma ba ye he si nɛ ma sɔmɔ nyɛmimɛ ɔmɛ mohu pe nɛ ma ngɔ ye juɛmi kɛ ma he blɔ komɛ nɛ ye nine maa su nɔ ngɛ asafo ɔ mi ɔ nɔ.” Mɛni lɛ je ga nɛ a wo lɛ ɔ mi kɛ ba? Benɛ Patrick ye jeha 23 ɔ, a hla lɛ kaa asafo mi nɔkɔtɔma.—Abɛ 27:9.
17. Mɛni Yesu pee kɛ tsɔɔ kaa e he e kaseli ɔmɛ ye?
17 Yesu ngɔ he blɔ kɛ ha e kaseli ɔmɛ kaa a fiɛɛ sane kpakpa a kɛ tsɔɔ nihi, nɛ a tsɔɔ mɛ Ngmami ɔ mi. (Moo hyɛ munyu nɛ ji, “teaching them,” nɛ ji study note nɛ ngɛ Matthew 28:20; NW ɔ he ɔ.) Eko ɔ, kaseli ɔmɛ nu he kaa a he sui kɛ ha ní tsumi nɛ ɔ, se kɛ̃ ɔ, Yesu ngɛ nɔ mi mami kaa a ma nyɛ ma tsu. Enɛ ɔ he ɔ, e kɛ nɔ mi mami de mɛ ke: “Kaa bɔ nɛ ye Tsɛ ɔ tsɔ mi ɔ, jã kɛ̃ nɛ imi hu i ngɛ nyɛ tsɔe.”—Yoh. 20:21.
18. Mɛni asafo mi nikɔtɔmahi ma nyɛ maa pee kɛ kase Yesu?
18 Mɛni blɔ nɔ nɛ asafo mi nikɔtɔmahi ma nyɛ maa kase Yesu? Asafo mi nikɔtɔmahi nɛ a ngɛ níhi a si kpami ɔ bɔɔ mɔde kaa a maa ngɔ ní tsumi kɛ wo nihi a dɛ konɛ a kɛ tsɔse mɛ. (Filip. 2:19-22) Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, asafo mi nikɔtɔmahi ma nyɛ maa ngɔ ní tsumihi kɛ wo nihewi a dɛ ke a ngɛ Matsɛ Yemi Asa a nɔ kɛ e he ɔ dlae ɔ. Asafo mi nikɔtɔmahi ma nyɛ maa ngɔ ní tsumihi kɛ wo nyɛmimɛ nyumuhi a dɛ, nɛ a tsɔɔ mɛ bɔ nɛ a ma tsu lɛ ha, nɛ a ná hɛ kɛ nɔ fɔmi kaa a ma nyɛ ma tsu ní tsumi ɔ kɛ pi si. Matthew nɛ e ji asafo mi nɔkɔtɔma ehe ɔ tsɔɔ kaa e bua jɔ wawɛɛ kaa asafo mi nikɔtɔmahi nɛ a ngɛ níhi a si kpami ɔ tsɔse lɛ saminya konɛ e nyɛ nɛ e tsu ní tsumi nɛ a kɛ wo e dɛ ɔ. Jehanɛ hu ɔ, e bua jɔ kaa a ná hɛ kɛ nɔ fɔmi ngɛ e mi kaa e ma nyɛ ma tsu ní tsumi ɔ. E de ke: “Ke i tɔ̃ ɔ, a yeɔ buaa mi nɛ i kaseɔ ní kɛ jeɔ ye tɔmi ɔmɛ a mi, nɛ a yeɔ buaa mi nɛ i yaa ye hɛ mi.”d
19. Mɛni nɛ e sa nɛ waa fia wa pɛɛ si kaa wa maa pee?
19 Yesu ngɔ ligbi 40 nɛ e piɛ loko e maa ya hiɔwe ɔ kɛ wo e kaseli ɔmɛ he wami, nɛ e tsɔɔ mɛ ní, nɛ e kɛ tsɔse mɛ hulɔ. E sa nɛ waa fia wa pɛɛ si kaa wa maa nyɛɛ e nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ se haa. (1 Pet. 2:21) Yesu maa ye bua wɔ konɛ wa nyɛ nɛ waa pee jã. Ejakaa e de ke: “I kɛ nyɛ ngɛ ligbi ɔmɛ tsuo kɛ yaa si níhi a blɔ nya tomi ɔ nyagbe be ɔ.”—Mat. 28:20.
LA 15 Mo Je Yehowa Bitɛte ɔ Yi!
a Sane kpakpa womi ɔmɛ kɛ Baiblo womi kpahi tsɔɔ kaa Yesu je e he kpo kɛ tsɔɔ e kaseli ɔmɛ si abɔ benɛ a tle lɛ si ɔ. Mɛ ji: Maria Magdalena (Yoh. 20:11-18); yi kpahi (Mat. 28:8-10; Luka 24:8-11); kaseli 2 ɔmɛ (Luka 24:13-15); Petro (Luka 24:34); bɔfo ɔmɛ, se Toma piɛɛ we he (Yoh. 20:19-24); bɔfo ɔmɛ, nɛ Toma hu piɛɛ he (Yoh. 20:26); kaseli 7 (Yoh. 21:1, 2); kaseli nɛ a he hiɛ pe 500 (Mat. 28:16; 1 Kor. 15:6); Yesu nyɛminyumu Yakobo (1 Kor. 15:7); bɔfo ɔmɛ tsuo (Níts. 1:4); kɛ bɔfo kpa amɛ nɛ a kɛ Betania he kɛ we ɔ. (Luka 24:50-52) Eko ɔ, Yesu je e he kpo kɛ tsɔɔ ni kpahi, se a ngmɛ́ ngɛ Baiblo ɔ mi.—Yoh. 21:25.
b Ke o ngɛ hlae nɛ o na gbamihi nɛ kɔɔ Mesia a he ɔ, moo hyɛ munyu nɛ ji, “Do Messianic Prophecies Prove That Jesus Was the Messiah?” nɛ ngɛ jw.org ɔ nɔ ɔ.
c Be komɛ ɔ, a ma nyɛ maa hla nyumuhi nɛ a ye kɛ je jeha 25 kɛ ya si 30 ɔ kaa a sɔmɔ kaa kpɔ mi nɔ hyɛli. Se kɛ̃ ɔ, e sa nɛ nyumu nɛ ɔmɛ nɛ a pee asafo mi nikɔtɔmahi nɛ a ngɛ níhi a si kpami.
d Ke o suɔ nɛ o le babauu kɛ kɔ bɔ nɛ o ma plɛ kɛ ye bua nihewi konɛ a he nɛ su kɛ ha blɔ nya ní tsumihi ɔ, moo hyɛ August 2018 Hwɔɔmi Mɔ ɔ bf. 11-12, kk. 15-17, kɛ April 15, 2015 Hwɔɔmi Mɔ ɔ, bf. 3-13.
e FONI Ɔ MI TSƆƆMI: Baiblo mi ní kaselɔ ko nɛ a ye bua lɛ konɛ e nyɛ nɛ e susu Ngmami ɔ he ɔ ma e juɛmi nya si kaa e ma sake ní komɛ nɛ a kɛ yeɔ bloonya a kɛ fɔ he.