Ha Mawu “Nike Ní Nɛ Nɔ Ko Be Nyɛe Maa Kale” ɔ Nɛ Wo Mo He Wami
“Nyɛ ha waa na Mawu si ngɛ e nike ní nɛ nɔ ko be nyɛe maa kale ɔ he.”—2 KORINTO BI 9:15.
1, 2. (a) Mɛni piɛɛ Mawu “nike ní nɛ nɔ ko be nyɛe maa kale” ɔ he? (b) Mɛni sane bimihi a he wa ma susu ngɛ munyu nɛ ɔ mi?
YEHOWA je suɔmi agbo kpo kɛ tsɔɔ wɔ benɛ e tsɔ e Bi nɛ e fiɛ we e he nɛ ji Yesu kɛ ba zugba a nɔ ɔ! Enɛ ɔ ji nike ní nɛ se be. (Yohane 3:16; 1 Yohane 4:9, 10) Bɔfo Paulo tsɔɔ kaa nike nɛ ɔ ji “nike ní nɛ nɔ ko be nyɛe maa kale.” (2 Korinto Bi 9:15) Mɛni he je nɛ Paulo kɛ munyukpɔ nɛ ɔ tsu ní ɔ?
2 Paulo le kaa Yesu afɔle sami ɔ ji nɔ́ nɛ tsɔɔ kaa ní kpakpahi tsuo nɛ Mawu wo wɔ he si ɔ, maa ba mi. (Kane 2 Korinto Bi 1:20.) Enɛ ɔ tsɔɔ kaa Yesu afɔle sami ɔ, kɛ ní kpakpahi tsuo nɛ Yehowa jeɔ suɔmi mi nɛ e peeɔ haa wɔ ɔ piɛɛ Mawu “nike ní nɛ nɔ ko be nyɛe maa kale” ɔ he. Enɛ ɔ ji nike ní nɛ wa juɛmi be nyɛe maa kpe he kɔkɔɔkɔ. Kɛ e sa kaa waa pee wa ní ngɛ nike ní klɛdɛɛ nɛ ɔ he ha kɛɛ? Mɛni e sa kaa nike ní nɛ ɔ nɛ ha waa pee be mi nɛ wa ngɛ wa he dlae kɛ ha Kristo gbenɔ ɔ Kaimi ɔ ngɛ Sɔ, March ligbi 23, jeha 2016 nɔ?
MAWU PEE NƆ́ KLƐDƐƐ KO HA WƆ
3, 4. (a) Ke nɔ ko pee nɔ́ kpakpa ko ha mo ɔ, kɛ o peeɔ o ní ha kɛɛ? (b)Ke nɔ ko pee nɔ́ klɛdɛɛ ko ha mo ɔ, mɛni lɔ ɔ ma nyɛ ma ha nɛ o pee?
3 Ke nɔ ko pee nɔ́ kpakpa ko ha wɔ ɔ, wa bua jɔɔ wawɛɛ nitsɛ. Se kpakpa ko ngɛ nɛ ke nɔ ko pee wɔ ɔ, e taa wa tsui he, nɛ wa hɛ ji nɔ gblegbleegble, nɛ e ma nyɛ ma tsake wa si himi. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ngɔɔ lɛ kaa o pee nɔ́ yaya ko, nɛ a bu mo gbenɔ fɔ. Se tlukaa a, nɔ ko nɛ o li lɛ de ke a ngmɛɛ o he nɛ a gbe lɛ mohu. E suɔ kaa e maa ngɔ e wami kɛ fɔ si ngɛ o he! Ke nɔ ko pee nɔ́ ko kaa jã ha mo ɔ, kɛ o maa pee o ní ha kɛɛ?
4 Ke nɔ ko je suɔmi mi nɛ e pee nɔ́ klɛdɛɛ ko kaa jã ha mo ɔ, lɔ ɔ ma ha nɛ o pee tsakemihi ngɛ o si himi mi. E ngɛ heii kaa lɔ ɔ hu maa wo mo he wami konɛ o pee nihi kpakpa, o je suɔmi kpo kɛ tsɔɔ nihi, nɛ ke nɔ ko pee mo nɔdɔ nɔ́ ko ɔ, o kɛ e tɔmi maa pa lɛ. Kɛ je jamɛ a be ɔ mi kɛ yaa a, o maa suɔ kaa nihi nɛ a na kaa o bua jɔ afɔle nɛ nɔ ɔ sã ngɛ o he ɔ he.
5. Mɛni he je nɛ Mawu nike ní nɛ ji kpɔmi nɔ́ ɔ kle kulaa pe nike ní kpahi tsuo ɔ?
5 Mawu nike ní nɛ ji kpɔmi nɔ́ ɔ kle kulaa pe nɔ́ nɛ a tsɔɔ kaa nɔ ɔ pee ngɛ nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ mi ɔ. (1 Petro 3:18) Mo susu nɔ́ nɛ ɔ he nɛ o hyɛ: Adam ngɔ yayami kɛ sã wɔ tsuo, nɛ yayami he hiɔwo ji gbenɔ. (Roma Bi 5:12) Suɔmi nɛ Yehowa ngɛ ha wɔ ɔ ha nɛ e tsɔ Yesu kɛ ba zugba a nɔ konɛ e “ba gbo kɛ ha nihi tsuo.” (Hebri Bi 2:9) Se Yesu afɔle sami ɔ maa pee níhi nɛ pe jã! E maa po gbenɔ se kulaa. (Yesaya 25:7, 8; 1 Korinto Bi 15:22, 26) Nihi tsuo nɛ ma ná Yesu mi hemi kɛ yemi ɔ maa hi si ngɛ tue mi jɔmi kɛ bua jɔmi mi kɛ maa ya neneene. A ti ni komɛ ma sɔmɔ kaa matsɛmɛ kɛ piɛɛ Kristo he ngɛ hiɔwe, nɛ ni komɛ hu maa pee Mawu Matsɛ Yemi ɔ sisi bimɛ ngɛ zugba a nɔ. (Roma Bi 6:23; Kpojemi 5:9, 10) Mɛni jɔɔmi kpahi hu piɛɛ Yehowa nike ní ɔ he?
6. (a) Mɛni jɔɔmihi o ngɛ blɔ hyɛe kaa o ma ná ngɛ nike ní nɛ Yehowa ha wɔ ɔ mi? (b) Moo tsɔɔ níhi etɛ nɛ Mawu nike ní ɔ maa wo wɔ he wami nɛ waa pee.
6 Zugba a maa pee paradeiso, a ma tsa hiɔtsɛmɛ, nɛ a ma tle gbogboehi a si. Ní nɛ ɔmɛ piɛɛ Mawu nike ní ɔ he. (Yesaya 33:24; 35:5, 6; Yohane 5:28, 29) Wa suɔ Yehowa kɛ e Bi nɛ e fiɛ we e he ɔ ngɛ “nike ní nɛ nɔ ko be nyɛe maa kale” nɛ a ha wɔ ɔ he je. Mɛni nike ní nɛ ɔ maa wo wɔ he wami nɛ waa pee? E maa wo wɔ he wami (1) nɛ waa kase Kristo Yesu saminya, (2) nɛ waa suɔ wa nyɛmimɛ, (3) nɛ waa je wa tsui mi nɛ waa ngɔ nihi a tɔmi kɛ pa mɛ.
“SUƆMI NƐ KRISTO NGƐ KƐ HA WƆ Ɔ, WOƆ WƆ HE WAMI”
7, 8. Kɛ e sa kaa waa pee wa ní ngɛ suɔmi nɛ Kristo je kpo ha wɔ ɔ he ha kɛɛ, nɛ mɛni e sa kaa lɔ ɔ nɛ wo wɔ he wami nɛ waa pee?
7 Kekleekle ɔ, e sa nɛ suɔmi nɛ Yesu ngɛ kɛ ha wɔ ɔ nɛ wo wɔ he wami konɛ waa pee e suɔmi nya ní. Bɔfo Paulo de ke: “Suɔmi nɛ Kristo ngɛ kɛ ha wɔ ɔ, woɔ wɔ he wami.” (Kane 2 Korinto Bi 5:14, 15.) Paulo le kaa ke wa kplɛɛ suɔmi agbo nɛ Yesu je kpo kɛ ha wɔ ɔ nɔ ɔ, lɔ ɔ maa wo wɔ he wami nɛ wa maa suɔ Yesu, nɛ wa maa wo e hɛ mi nyami. Niinɛ, ke wa nu nɔ́ nɛ Yehowa pee kɛ ha wɔ ɔ sisi saminya a, suɔmi nɛ e je kpo kɛ ha wɔ ɔ maa wo wɔ he wami nɛ wa maa pee Yesu suɔmi nya ní. Mɛni blɔ nɔ wa maa gu kɛ pee jã?
8 Ke wa suɔ Yehowa a, lɔ ɔ maa wo wɔ he wami nɛ wa maa kase Yesu, nɛ wa maa nyɛɛ e nane mami he ɔmɛ a se haa. (1 Petro 2:21; 1 Yohane 2:6) Ke wa buɔ Mawu kɛ Kristo tue ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa wa suɔ mɛ. Yesu de ke: “Nɔ tsuaa nɔ nɛ ngɔɔ ye mlaa amɛ nɛ e yeɔ a nɔ ɔ, e suɔ mi; nɛ nɔ tsuaa nɔ nɛ suɔ mi ɔ, Tsaatsɛ maa suɔ lɛ. Jehanɛ imi hu ma suɔ lɛ, nɛ ma ha nɛ e le mi saminya.”—Yohane 14:21; 1 Yohane 5:3.
9. Mɛni ji ní komɛ nɛ ma nyɛ ma puɛ wa je mi bami?
9 Ngɛ Kaimi be nɛ ɔ mi ɔ, e maa hi kaa wa ma pue wa yi mi tɛ ngɛ bɔ nɛ wa baa wa je mi ha a he. Enɛ ɔ he ɔ, mo bi o he ke: ‘Mɛni i ngɛ pee momo nɛ tsɔɔ kaa i ngɛ Yesu kasee? Nɛ mɛni níhi hu lɛ e sa kaa ma bɔ he mɔde?’ E he hia kaa wa ma bi wa he sane nɛ ɔmɛ, ejakaa nihi nɛ a ngɛ je ɔ mi ɔ suɔ kaa waa pee wa ní kaa mɛ. (Roma Bi 12:2) Ke wa hyɛ we nɛ hi ɔ, nihi maa nyɛ wa nɔ nɛ wa maa kase je nɛ ɔ mi tsɔɔli, nihi nɛ a he biɛ, kɛ bɔɔlu fiali. (Kolose Bi 2:8; 1 Yohane 2:15-17) Mɛni maa ye bua wɔ konɛ wa ko kase mɛ?
10. Mɛni sanehi wa ma nyɛ ma bi wa he ngɛ Kaimi be nɛ ɔ mi, nɛ mɛni heto ɔmɛ maa ye bua wɔ nɛ waa pee? (Moo hyɛ foni nɛ ngɛ ní kasemi ɔ sisije ɔ.)
10 E maa hi kaa ngɛ Kaimi be ɔ mi ɔ, wa maa hyɛ wa he dlami, sinihi nɛ wa hyɛɔ, lahi nɛ wa buɔ tue, níhi nɛ ngɛ wa kɔmpiuta, fon, kɛ tablɛti ɔmɛ a nɔ ɔ saminya. Mo bi o he ke: ‘Ke Yesu ngɛ hiɛ ɔ nɛ e na tade nɛ i wo ɔ, anɛ zo maa gbe mi lo?’ (Kane 1 Timoteo 2:9, 10.) ‘Anɛ bɔ nɛ i dlaa ye he ha a tsɔɔ kaa i ji Kristo se nyɛɛlɔ lo? Anɛ Yesu maa suɔ kaa e maa hyɛ sinihi nɛ i hyɛɛ ɔ lo? Anɛ e maa suɔ kaa e maa bu lahi nɛ i suɔ ɔ tue lo? Ke Yesu ba ye fon loo tablɛti ɔ, anɛ nɔ́ nɛ e maa na ngɛ nɔ ɔ maa ha nɛ zo maa gbe mi lo? Anɛ e maa ye ha mi kaa ma tsɔɔ Yesu nɔ́ he je nɛ i suɔ video nɔ fiɛɛmi nɛ i kɛ jeɔ ye hɛja a lo?’ E sa nɛ suɔmi nɛ wa ngɛ ha Yehowa a nɛ wo wɔ he wami konɛ wa je níhi tsuo nɛ e sɛ kaa Kristofo no nɛ kɛ tsu ní ɔ ngɛ wa si himi mi, ke jamɛ a ní ɔmɛ a he jua wa po. (Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 19:19, 20) Benɛ wa jɔɔ wa he nɔ kɛ ha Yehowa a, wa wo lɛ si kaa wa maa pee níhi nɛ Kristo suɔ. Enɛ ɔ he ɔ, e sa kaa wa je níhi tsuo nɛ be hae nɛ waa pee wa ní kaa Yesu ɔ ngɛ wa si himi mi.—Mateo 5:29, 30; Filipi Bi 4:8.
11. (a) Ngɛ mɛni blɔ nɔ suɔmi nɛ wa ngɛ ha Yehowa kɛ Yesu ɔ woɔ wɔ he wami ngɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ mi? (b) Mɛni blɔ nɔ jamɛ a suɔmi ɔ maa wo wɔ he wami konɛ waa ye bua nihi ngɛ asafo ɔ mi?
11 Suɔmi nɛ wa ngɛ ha Yesu ɔ woɔ wɔ he wami nɛ waa kɛ kã fiɛɛɔ kɛ tsɔɔ nihi, nɛ wa tsɔɔ mɛ ní. (Mateo 28:19, 20; Luka 4:43) Ngɛ Kaimi be ɔ mi ɔ, anɛ o ma nyɛ maa to blɔ nya konɛ o kɛ o he nɛ wo blɔ gbali a wami ní tsumi ɔ mi konɛ o kɛ ngmlɛfia 30 loo 50 nɛ tsu ní ngɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ mi lo? Nyɛminyumu ko nɛ e yo gbo nɛ e ye jeha 84 ɔ susu kaa e be nyɛe maa pee blɔ gbalɔ, ejakaa e bwɔ nɛ e be nɔmlɔ tso mi he wami kpakpa. Se blɔ gbali nɛ e kɛ mɛ ngɛ kpɔ mi ɔ suɔ kaa a maa ye bua lɛ. A kɛ lɔle woɔ lɛ nɛ a ya fiɛɛɔ ngɛ zugba kpɔ nɛ e ma nyɛ ma tsu ní ngɛ mi ɔ mi. Enɛ ɔ ha nɛ e nyɛ nɛ e kɛ ngmlɛfia 30 tsu ní. Anɛ o ma nyɛ maa ye bua nɔ ko ngɛ o we asafo ɔ mi konɛ e ngɔ e he kɛ wo blɔ gbali a wami ní tsumi ɔ mi ngɛ March kɛ April mi lo? Ngɛ anɔkuale mi ɔ, tsa pi nɔ tsuaa nɔ nɛ e ma nyɛ ma tsu blɔ gbami ní tsumi ɔ, se wa ma nyɛ maa ngɔ wa be kɛ wa he wami kɛ tsu babauu ngɛ Yehowa sɔmɔmi ɔ mi. Ke wa pee jã a, lɔ ɔ tsɔɔ kaa suɔmi nɛ Yesu ngɛ ha wɔ ɔ wo wɔ he wami kaa bɔ nɛ e wo Paulo hu he wami ɔ. Mɛni ji nɔ́ kpa ko hu nɛ suɔmi nɛ Mawu ngɛ kɛ ha wɔ ɔ maa wo wɔ he wami nɛ waa pee?
E SA KAA WAA SUƆ WA SIBI
12. Mɛni suɔmi nɛ Mawu ngɛ ha wɔ ɔ maa wo wɔ he wami nɛ waa pee?
12 Nɔ́ nɛ ji enyɔ ɔ, e sa nɛ suɔmi nɛ Mawu ngɛ ha wɔ ɔ nɛ wo wɔ he wami nɛ waa suɔ wa nyɛmimɛ. Bɔfo Yohane ngma ke: “Ye nyɛmimɛ nɛ i suɔ, ke kikɛ ɔ Mawu suɔ wɔ ɔ, wɔ hu e sa kaa waa suɔ wa sibi.” (1 Yohane 4:7-11) Enɛ ɔ he ɔ, ke wa bua jɔ suɔmi nɛ Mawu ngɛ ha wɔ ɔ he ɔ, lɛɛ e sa kaa waa suɔ wa nyɛmimɛ ɔmɛ. (1 Yohane 3:16) Mɛni wa maa pee kɛ tsɔɔ kaa wa suɔ mɛ?
13. Mɛni nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ Yesu pee kɛ tsɔɔ kaa e suɔ nihi?
13 Yesu nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ tsɔɔ wɔ bɔ nɛ wa ma plɛ kɛ suɔ nihi ha. Benɛ e ngɛ zugba a nɔ ɔ, nihi nɛ e ye bua mɛ titli ji he si bali. E tsa hiɔtsɛmɛ, glɔtsɛmɛ, hɛ yuyuili, nihi nɛ a tue nui nɔ́, kɛ mumuihi. (Mateo 11:4, 5) Yesu pee we e ní kaa jami nya dali ɔmɛ. E tsɔɔ nihi nɛ a suɔ kaa a kase Mawu he ní ɔ ní. (Yohane 7:49) E suɔ he si bali, nɛ e bɔ mɔde nɛ e ye bua mɛ.—Mateo 20:28.
Anɛ o ma nyɛ maa ye bua nyɛminyumu loo nyɛmiyo ko nɛ e bwɔ ngɛ fiɛɛmi mi lo? (Hyɛ kuku 14)
14. Mɛni o maa pee kɛ tsɔɔ kaa o suɔ o nyɛmimɛ ɔmɛ?
14 Kaimi be ɔ hu ji be nɛ o kɛ ma nyɛ maa ye bua nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yihi nɛ o kɛ mɛ ngɛ asafo kake mi ɔ, titli ɔ, nihi nɛ a wa. Anɛ o ma nyɛ ma ya slaa nihi kaa jã lo? Anɛ o ma nyɛ ma ya ha lɛ niye ní, loo o ma nyɛ ma ya ye bua lɛ ngɛ we mi ní tsumi komɛ a mi, loo o kɛ lɔle ma wo mɛ kɛ ya kpe, loo o kɛ mɛ maa ya fiɛɛmi lo? (Kane Luka 14:12-14.) Ha nɛ suɔmi nɛ Mawu ngɛ ha wɔ ɔ nɛ wo mo he wami konɛ o suɔ o nyɛmimɛ ɔmɛ!
MOO NA WA NYƐMIMƐ ƆMƐ MƆBƆ
15. Mɛni e sa kaa wa yɔse?
15 Nɔ́ nɛ ji etɛ ɔ, suɔmi nɛ Yehowa ngɛ ha wɔ ɔ woɔ wɔ he wami konɛ waa kɛ wa nyɛmimɛ a tɔmi nɛ pa mɛ. Adam ngɔ yayami kɛ gbenɔ kɛ sã wɔ tsuo, lɔ ɔ he ɔ, nɔ ko be nyɛe ma de ke, “Imi lɛɛ kpɔmi nɔ́ ɔ he hia we mi.” Mawu sɔmɔlɔ nɛ e yeɔ anɔkuale pe nɔ tsuaa nɔ po hia kpɔmi nɔ́ ɔ. A kɛ hiɔ ngua ko ke wa ti nɔ tsuaa nɔ! Mɛni he je nɛ e he hia kaa wɔ tsuo wa yɔse nɔ́ nɛ ɔ? Wa maa na heto ɔ ngɛ Yesu nɔ́ hetomi ní ɔmɛ a kpɛti kake mi.
16, 17. (a) Mɛni e sa kaa waa kase ngɛ Yesu nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ kɔɔ matsɛ ɔ kɛ tsɔli ɔmɛ a he ɔ mi? (b) Amlɔ nɛ ɔ nɛ o susu Yesu nɔ́ hetomi nɔ́ ɔ he ɔ, mɛni o fia o pɛɛ si kaa o maa pee?
16 Yesu ngɔ nɔ́ hetomi nɔ́ ko nɛ kɔɔ matsɛ ko nɛ e tsɔlɔ ko hɛɛ lɛ hiɔ ngua ko nɛ ji denario 60,000,000 nɛ e kɛ ke lɛ ɔ he. Se pee se ɔ, tsɔlɔ nɛ ɔ ngɔɛ hiɔ nyafii nɛ ji denario 100 nɛ tsɔlɔ kpa ko ye lɛ ɔ kɛ ki lɛ. Jinɛ e sa kaa mɔbɔ nɛ matsɛ ɔ na tsɔlɔ ɔ nɛ ha nɛ lɛ hu e ngɔ hiɔ nɛ e nyɛmi tsɔlɔ ɔ ye lɛ ɔ kɛ ke lɛ. Benɛ matsɛ ɔ ná le kaa e tsɔlɔ ɔ ngɔɛ hiɔ nyafii nɛ e nyɛmi tsɔlɔ ɔ ye lɛ kɛ ki lɛ ɔ, e mi mi fu wawɛɛ. E de ke: “Mo tsɔlɔ yiwutsotsɛ! Akɛnɛ o kpa mi pɛɛ he je ɔ, i ngɔ hiɔ nɛ ɔ tsuo ngɔ ke mo. Anɛ mo hu e sɛ kaa o naa o nyɛmi tsɔlɔ ɔ mɔbɔ kaa bɔ nɛ i na mo mɔbɔ ɔ lo?” (Mateo 18:23-35) Yehowa ngɔ hiɔ ngua ko kɛ ke wɔ kaa bɔ nɛ matsɛ nɛ ɔ pee ɔ. Mɛni e sa kaa suɔmi kɛ mɔbɔ nami nɛ Yehowa ngɛ ha wɔ ɔ nɛ wo wɔ he wami nɛ waa pee?
17 Be mi nɛ wa ngɛ wa he dlae kɛ ha Kaimi ɔ, wa ma nyɛ ma bi wa he ke: ‘Anɛ ye nyɛmi Odasefo no ko tɔ̃ ye nɔ lo? Anɛ e yee ha mi kaa ma kɛ pa lɛ lo?’ Ke jã a, lɛɛ amlɔ nɛ ɔ ji be nɛ e sa kaa waa kase Yehowa nɛ e “kɛ yayami paa nɔ” ɔ. (Nehemia 9:17; La 86:5) Ke wa bua jɔ mɔbɔ nami nɛ Yehowa je kpo ha wɔ ɔ he ɔ, wa maa na nihi mɔbɔ, nɛ waa kɛ a tɔmihi maa pa mɛ kɛ je wa tsui mi. Ke wa sume wa nyɛmimɛ, nɛ waa kɛ a tɔmihi pɛ mɛ ɔ, wa be nyɛe maa hyɛ blɔ kaa Yehowa nɛ suɔ wɔ, nɛ e ngɔ wa tɔmihi kɛ pa wɔ. (Mateo 6:14, 15) Ke waa kɛ nihi a tɔmihi pa mɛ ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ we kaa nɔ́ nɛ a pee ɔ dɔɛ wɔ, mohu ɔ, e ma ha nɛ wa ma ná bua jɔmi.
18. Mɛni blɔ nɔ suɔmi nɛ Mawu ngɛ ha adesahi ɔ ye bua nyɛmiyo ko nɛ e nyɛ nɛ e kɛ nyɛmiyo kpa ko hi si saminya?
18 E be gbɔjɔɔ kaa wa maa ngɔ wa nyɛmimɛ ɔmɛ a tɔmihi kɛ pa mɛ. (Kane Efeso Bi 4:32; Kolose Bi 3:13, 14.) Nyɛmiyo ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Lily ɔ nyɛ nɛ e pee jã.[1] (Hyɛ nyagbe ningma.) E ye bua nyɛmiyo ko nɛ e ji yalɔyo, nɛ a tsɛɛ lɛ ke Carol. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Lily kɛ lɔle woɔ Carol kɛ yaa he fɛɛ he nɛ e he hia kaa Carol nɛ ya, e ya yeɔ jua ba haa lɛ, nɛ e pee níhi fuu ha lɛ. Ngɛ ní nɛ ɔmɛ tsuo nɛ Lily peeɔ haa Carol se ɔ, Carol bua jɔɛ. Enɛ ɔ he ɔ, be komɛ ɔ, e yeɔ ha Lily kaa e maa ye bua Carol. Se Lily ngɔ e juɛmi kɛ ma su kpakpahi nɛ Carol ngɛ ɔ nɔ, nɛ e ye bua lɛ jehahi abɔ kɛ ya si be nɛ Carol ba nu hiɔ wawɛɛ nɛ e gbo. E ngɛ mi kaa Lily ná we lɛ gbɔjɔɔ kaa e maa ye bua Carol lɛɛ, se e de ke: “I ngɛ blɔ hyɛe kaa hwɔɔ se ɔ, a ma tle Carol si. I ngɛ hlae nɛ ma hyɛ bɔ nɛ ke e ye mluku ɔ, e maa pee e ní ha.” Atsinyɛ jemi ko be he kaa suɔmi nɛ Mawu ngɛ ha wɔ ɔ ma nyɛ maa wo wɔ he wami konɛ wa dla waa kɛ wa nyɛmimɛ wa kpɛti, konɛ waa hyɛ be nɛ adesahi maa ye mluku ɔ blɔ.
19. Ngɛ mɛni blɔ nɔ Mawu “nike ní nɛ nɔ ko be nyɛe maa kale” ɔ maa wo wɔ he wami?
19 E ji anɔkuale kaa Yehowa ha wɔ “nike ní nɛ nɔ ko be nyɛe maa kale.” Nyɛ ha nɛ wa bua nɛ jɔ he daa! Kaimi be ɔ ji be nɛ e sa kaa wa pue wa yi mi tɛ ngɛ níhi tsuo nɛ Yehowa kɛ Yesu pee ha wɔ ɔ he. Nyɛ ha nɛ suɔmi nɛ a ngɛ ha wɔ ɔ nɛ wo wɔ he wami konɛ waa kase Yesu saminya, nɛ waa suɔ wa nyɛmimɛ ɔmɛ, nɛ waa kɛ wa nyɛmimɛ ɔmɛ a tɔmihi nɛ pa mɛ kɛ je wa tsui mi.
^ [1] (kuku 18) A tsake biɛ ɔmɛ ekomɛ ngɛ munyu nɛ ɔ mi.