NÍHI NƐ MAA YE BUA WEKUHI | BIMƐ A TSƆSEMI
Moo Po O Bi ɔ He Piɛ Kɛ Je Ajuama Bɔmi He Fonihi Kɛ Videohi A Hyɛmi He
“Pi kaa wa yɔse we kaa oslaa ngɛ bɔmi nami he fonihi kɛ videohi a hyɛmi he—wa le oslaa nɛ ngɛ he ɔ wawɛɛ—se wa yɔse we kaa e be yee ha wa biyo ɔ kaa e maa na bɔmi nami he fonihi.”—Nicole.
Ngɛ munyu nɛ ɔ mi ɔ
Nɔ́ nɛ e sa nɛ o le
E ma nyɛ maa ba lɛ kaa jokuɛwi maa na bɔmi nami he fonihi benɛ a wɛ kulaa. Níhi a mi hlami tsɔɔ kaa jeha nɛ jokuɛwi yeɔ nɛ́ a kɛ jeɔ bɔmi nami he fonihi a hyɛmi sisi ngɛ wa be nɛ ɔ mi ji 11.
Jokuɛwi ma nyɛ maa hyɛ ajuama bɔmi he fonihi kɛ videohi nɛ pi kaa mɛ nitsɛmɛ lɛ a ya hlá. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, jokuɛwi ma nyɛ maa na bɔmi nami he fonihi kɛ videohi ke a ngɛ níhi a mi hlae ngɛ Intanɛti ɔ nɔ aloo a ya social media a nɔ. Sɛ gbihi nɛ kɔɔ ajuama bɔmi he fonihi kɛ videohi a he ɔ ma nyɛ maa ba a fon ɔmɛ a nɔ be mi nɛ a ngɛ video game fiae ngɛ Intanɛti ɔ nɔ. Ajuama bɔmi he níhi baa ngɛ blɔ slɔɔtohi a nɔ, nɛ nɔ́ nɛ pɔ he ji fonihi kɛ videohi. Se kɛ̃ ɔ, ajuama bɔmi he níhi pɔ he ngɛ Intanɛti ɔ nɔ, nɛ e yi kulaa kaa nihi maa gbla nɛ́ a kane, nɛ́ a bu tue.
Jehanɛ hu ɔ, e sa nɛ fɔli a hɛ nɛ hi a he nɔ kaa nihi ma nyɛ maa ngɔ bɔmi nami he sɛ gbihi kɛ mane a bimɛ ɔmɛ ngɛ a fon ɔmɛ a nɔ. Ngɛ níhi a mi hlami ko nɛ a pee ɔ mi ɔ, a bi nihewi kɛ yihewi nɛ a yibɔ hiɛ pe 900 ɔ munyu, nɛ ngɛ yibɔ nɛ ɔ mi ɔ, yihi nɛ a he hiɛmi maa su lafa mi 90, kɛ nyumuhi nɛ a he hiɛmi maa su lafa mi 50 ɔ tsuo de ke a klas bi ɔmɛ pɔɔ mɛ ajuama bɔmi he fonihi kɛ videohi manemi ngɛ a fon ɔmɛ a nɔ.
Ajuama bɔmi he fonihi kɛ videohi pɔ he wawɛɛ, nɛ behi fuu ɔ, e kɔɔ yi wu tso níhi a he. Yi wu tso níhi nɛ a peeɔ yihi ɔ ji níhi nɛ e pɔ he wawɛɛ ngɛ ajuama bɔmi he fonihi kɛ videohi a mi, nɛ e yi kaa nɔ ko maa na fonihi kɛ video nɛ ɔmɛ.
Ajuama bɔmi he fonihi kɛ videohi a hyɛmi yeɔ jokuɛwi awi. Níhi a mi hlami tsɔɔ kaa, e he be wae kulaa kaa níhi nɛ nyɛɛ se nɛ ɔmɛ maa ba ngɛ jokuɛwi nɛ a hyɛɛ ajuama bɔmi he fonihi kɛ videohi ɔ a blɔ fa mi:
a be nyɛe maa bɔ mɔde ngɛ sukuu
e ma ha nɛ a pee yeyeeye, a hao wawɛɛ nɛ a nu he kaa a he be se nami
e ma ha nɛ a na bɔmi nami ní peepeehi nɛ a maa nyɛ nihi a nɔ nɛ́ a kɛ a he maa wo mi ɔ kaa tɔmi ko be he
Nɔ́ nɛ e sa kaa o kadi: Ke jokuɛwi hyɛɛ ajuama bɔmi he fonihi kɛ videohi ɔ, e ma nyɛ ma ná a nɔ he wami ngɛ blɔ yaya nɔ, enɛ ɔ he je ɔ, fɔli ji nihi nɛ a ma nyɛ maa po a he piɛ kɛ je he.
Baiblo sisi tomi mlaa: “Mlaahi nɛ i ngɛ nyɛ woe mwɔnɛ ɔ, nyɛ hɛ nɛ hi a nɔ. Nyɛɛ tsɔɔ nyɛ bimɛ. Nyɛɛ sɛɛ he ní be nɛ nyɛ ngɛ we mi, be nɛ nyɛ hia blɔ, be nɛ nyɛ hwɔɔ si, kɛ be nɛ nyɛ te si.”—5 Mose 6:6, 7.
Blɔ nɔ nɛ o maa gu kɛ po o bi ɔ he piɛ kɛ je ajuama bɔmi he fonihi kɛ videohi a hyɛmi he
Moo le ní komɛ nɛ a he hia. Mo susu be kɛ he nɛ e be yee ha o bi ɔ kaa e maa na ajuama bɔmi he fonihi kɛ videohi ngɛ ɔ he. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, anɛ e náa he blɔ kɛ yaa Intanɛti ɔ nɔ ngɛ sukuu ke a ngɛ a he jɔɔe be mi nɛ nɔ ko kudɔɔ we lɛ aloo nɔ ko hɛngmɛ be e he lo?
O bi ɔ ma nyɛ maa na bɔmi nami he fonihi kɛ videohi ngɛ he slɔɔtohi
Kase blɔ nɔ tomi komɛ nɛ a ngɛ ea fon ɔ nɔ, nɛ́ o kɛ ma nyɛ ma tsu ní kɛ gbɔ sɛ gbihi loo níhi nɛ a baa e fon ɔ nɔ ɔ he ní, nɛ o le app ɔmɛ kɛ fiɛmihi nɛ a ngɛ e fon ɔ nɔ ɔ saminya. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, app komɛ nɛ a guɔ nɔ kɛ maneɔ sɛ gbi ɔ, ngɛ blɔ nɔ tomi ko nɛ haa nɛ ke o nine su sɛ gbihi, fonihi aloo videohi nɛ kɔɔ bɔmi nami he ɔ nɔ ngɛ́ o fon ɔ nɔ ɔ, e se be kɛe ngɛ nɔ kɛkɛ e laa. Nɛ video nɔ fiɛmihi fuu nɛ a ngɛ bae ɔ, haa nɛ nihi nɛ a fiɛɔ fiɛmi nɛ ɔmɛ ɔ hyɛɛ ajuama bɔmi he fonihi kɛ videohi, nɛ e haa nɛ nihi nɛ a fiɛɔ fiɛmi nɛ ɔmɛ nyɛɔ nɛ a peeɔ kaa nɔ́ nɛ a kɛ a he ngɛ bɔmi nami ní peepeehi a mi woe ngɛ fiɛmi ɔ mi ngɛ a fon ɔ nɔ.
“I ná enɛ ɔ mi níhi a si kpami: Ke o bi ɔ ngɛ fon nɛ a kɛ yaa Intanɛti ɔ nɔ ɔ, kaa fɔlɔ ɔ, e sa nɛ o le bɔ nɛ a kɛ fon ɔ tsuɔ ní ha, nɛ o le blɔ nɔ tomihi nɛ a ngɛ fon ɔ nɔ nɛ́ o kɛ ma nyɛ ma gbɔ níhi nɛ a baa e fon ɔ nɔ ɔ, nɛ o hyɛ blɔ nɔ nɛ o maa gu kɛ kudɔ nɔ́ nɛ o bi ɔ kɛ fon ɔ peeɔ.”—David.
Baiblo sisi tomi mlaa: “Ní lelɔ ɔ, daa nɛ e pee e juɛmi, kɛ e tue klaalo kɛ ngɛ ní kasee.”—Abɛ 18:15.
Pee nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ o ma nyɛ kɛ po o bi ɔ he piɛ konɛ e ko hyɛ ajuama bɔmi he fonihi kɛ videohi. Moo pee nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ o ma nyɛ konɛ e kɛ e he ko wo oslaa nɛ ɔ mi. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ: Moo pee tsakemihi ngɛ blɔ nɔ tomihi nɛ a ngɛ o bi ɔ fon ɔ nɔ ɔ kɛ kɔmpiuta klamahi tsuo nɛ a ngɛ we ɔ mi ɔ he, konɛ e tsi bɔmi nami he fonihi kɛ videohi a nya nɛ a ko ba e fon ɔ aloo klama kpa amɛ a nɔ. A ngɛ blɔ nɔ tomi ko ngɛ fon ɔmɛ a nɔ nɛ́ o kɛ ma nyɛ ma gbɔ níhi nɛ o bi ɔ naa kɛ hehi nɛ e yaa ngɛ e fon ɔ nɔ ɔ nɔ nɛ a tsɛɛ lɛ parental controls. Ha nɛ blɔ nɔ tomi nɛ ɔ nɛ hi ní tsue ngɛ o bi ɔ fon ɔ nɔ be fɛɛ be. Nɛ o le password nɛ o bi ɔ kɛ tsuɔ ní ɔ tsuo.
“I na kaa blɔ nya tomi nɛ ji parental controls ɔ nɛ i ha nɛ e ngɛ ní tsue ngɛ fon ɔmɛ a nɔ, nya tsimi komɛ nɛ i kɛ fɔ ní komɛ nɛ ye binyumu ɔ hyɛɛ ngɛ wa TV nɛ o kɛ ma nyɛ maa ya Intanɛti ɔ nɔ ɔ nɔ ɔ, kɛ jehanɛ e fon ɔ password ɔ nɛ i le ɔ ye bua wawɛɛ.”—Maurizio.
“I ha we nɛ ye binyumu ɔmɛ nɛ a hyɛ videohi ngɛ a tsu ɔ mi be mi nɛ a fɔ a sinya a mi. Ke e su a si hwɔmi be ɔ, i ha we mɛ he blɔ nɛ a kɛ a klama amɛ nɛ ya a tsu ɔ mi.”—Gianluca.
Baiblo sisi tomi mlaa: “Nɔmlɔ nɛ le nɔ́ ɔ, ke e na haomi nɛ ma a, e tuu nya fo, nɛ e ya laa e he.”—Abɛ 22:3.
Mo dla o bi ɔ juɛmi ngɛ ajuama bɔmi he fonihi kɛ videohi a hyɛmi he. Binyɛ ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Flavia a de ke, “Fɔli komɛ sume kaa a kɛ a bimɛ ɔmɛ maa tu bɔmi nami he fonihi kɛ videohi a he munyu, kɛ susumi ɔ kaa a bimɛ ɔmɛ kɛ nyagba nɛ ɔ be kpee gblee.” Eko ɔ, fɔli kpa komɛ hu ma de ke, ‘Ke i kɛ ye bi ɔ sɛɛ he ní ɔ, lɔ ɔ ma ha nɛ ye bi ɔ ma ya hla se blɔ.’ Susumi kaa kikɛ ɔ dɛ. Fɔli nɛ a ji ní leli ɔ, tsɔseɔ a bimɛ ɔmɛ ngɛ oslaahi nɛ jeɔ ajuama bɔmi he fonihi kɛ videohi a hyɛmi mi kɛ baa a he loko a kɛ si fɔfɔɛ ko nɛ ma ha nɛ a hyɛ ajuama bɔmi he fonihi loo videohi ɔ nɛ kpe. Mɛni blɔ nɔ o maa gu kɛ pee enɛ ɔ?
Moo tsɔɔ o bimɛ nɛ a wɛ ɔ nɔ́ nɛ e sa nɛ a pee ke e ba lɛ kaa a hɛngmɛ ya gba bɔmi nami he fonihi loo videohi a nɔ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, a ma nyɛ ma ma a hɛngmɛ aloo a gbe a klama a. Moo wo mɛ he wami nɛ a kɛ mo nɛ sɛɛ níhi nɛ a na loo a nu ɔ he ní.b
“Waa kɛ wa binyumu ɔ bɔni oslaa nɛ ngɛ ajuama bɔmi he fonihi kɛ videohi a hyɛmi he ɔ he ní sɛɛmi kɛ je e jokuɛwi a si. Benɛ e ye maa pee jeha 11 ɔ, ajuama bɔmi he fonihi kɛ videohi he adafi fiami bɔni kpo jemi ngɛ game ko nɛ e gbla ngɛ e fon ɔ nɔ ɔ nɔ. Benɛ foni nɛ ɔmɛ ba e fon ɔ nɔ ɔ, e na sɛ gbi komɛ hulɔ nɛ́ piɛɛ foni ɔmɛ a he nɛ́ a bi lɛ kaa lɛ hu é ngɔ e foto kɛ mane. Akɛnɛ waa kɛ lɛ susu nɔ́ nɛ e sa nɛ e pee ɔ he he je ɔ, e ba ye ngɔ oya nɔuu nɛ e ba de mi nɔ́ nɛ ya nɔ ɔ.”—Maurizio.
Baiblo sisi tomi mlaa: “Tsɔse jokuɛyo nɛ e le bɔ nɛ e maa ba e je mi ha, nɛ ke e wa a, e hɛ be nɔ jee.”—Abɛ 22:6.
Moo ye bua o bimɛ nɛ a wa bɔɔ ɔ konɛ ke a ya je si fɔfɔɛ ko mi nɛ ma ha nɛ a hyɛ ajuama bɔmi he fonihi, a bu tue, loo a kane ɔ, a nyɛ nɛ a kua. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, o ma nyɛ maa ye bua o bi ɔ nɛ e to blɔ nya konɛ e ngma nɔ́ nɛ e maa pee ke e hɛngmɛ gba bɔmi nami he fonihi kɛ videohi a nɔ, kɛ nɔ́ he je nɛ e suɔ kaa e pee jã a kɛ fɔ si. Ha nɛ e ngma nyagbahi nɛ ma nyɛ maa ba ke e je blɔ nɛ e hyɛ ajuama bɔmi he fonihi kɛ videohi ɔ, ekomɛ ji, lɔ ɔ ma ha nɛ e be e he nae kaa nɔ ko nɛ e he hia hu, e fɔli be e mi hemi kɛ yemi náe hu, nɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ e kɛ Mawu a kpɛti ɔ hu ma puɛ.c
“Be mi nɛ jokuɛwi ɔmɛ ngɛ wae ɔ, moo ye bua mɛ nɛ a susu nyagbahi nɛ maa je ajuama bɔmi he fonihi kɛ videohi a hyɛmi mi kɛ ba amlɔ nɛ ɔ, kɛ hwɔɔ se ɔ he, konɛ lɔ ɔ nɛ ye bua mɛ nɛ a yu a he kɛ je he.”—Lauretta.
“Ke wa bimɛ ɔmɛ nu bɔ nɛ Yehowa nuɔ he ha ke a hyɛ ajuama bɔmi he fonihi kɛ videohi ɔ sisi, se pi nyagba nɛ maa je mi kɛ ba a pɛ ɔ, lɔ ɔ ma ha nɛ e he be wae ha mɛ kaa a maa yu a he kɛ je he.”—David.
Baiblo sisi tomi mlaa: “Nile faa nɔ he.”—Fiɛɛlɔ 7:12.
Nyɛɛ sɛɛ ní be fɛɛ be. E ji anɔkuale kaa jokuɛwi suɔ nɛ a kɛ a fɔli maa sɛɛ bɔmi nami he ní, nɛ́ ajuama bɔmi he fonihi kɛ videohi a hyɛmi hu piɛɛ he, ke e he wa ha fɔli kaa a ma he ye po. Dame Rachel de Souza nɛ e ji Children’s Commissioner kɛ ha England ɔ de ke, “Wa kase kaa be fɛɛ be ɔ, bimɛ suɔ nɛ a kɛ a fɔli nɛ sɛɛ bɔmi nami he ní ke a wɛ po. Jokuɛwi suɔ nɛ a da jeha nɛ a ye ɔ nɔ nɛ a kɛ mɛ nɛ sɛɛ bɔmi nami he ní. Ke a ngɛ wae hu ɔ, a suɔ nɛ a kɛ mɛ nɛ sɛɛ ní nɛ ɔmɛ a he ní kɛ ya tsitsaa.”
“Benɛ i ngɛ wae ɔ, ní komɛ ngɛ nɛ ye fɔli ɔmɛ kɛ mi sɛɛ we he ní gblee. I ná nɛ wa je wa tsui mi kɛ sɛɛ ní faa. Amlɔ nɛ ɔ nɛ i ji fɔlɔ ɔ, i peeɔ nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ ma nyɛ konɛ i kɛ ye bimɛ ɔmɛ nɛ sɛɛ bɔmi nami he ní be fɛɛ be ngɛ mi mi jɔmi mi.”—Flavia.
Ke o bi ɔ hyɛ ajuama bɔmi he fonihi kɛ videohi
Moo pee kpoo. Ke o ná le kaa o bi ɔ hyɛ ajuama bɔmi he fonihi kɛ videohi, aloo e bu tue aloo e kane ɔ, bɔɔ mɔde nɛ o ye o he nɔ. Eko ɔ, nɔ́ nɛ ba a hao lɛ momo, aloo e pee lɛ nyakpɛ aloo lɔ ɔ ha nɛ e he nile bu lɛ fɔ. O mi mi nɛ ma fu lɛ ɔ ma puɛ sane ɔ kulaa, nɛ lɔ ɔ ma ha nɛ ke sane ko kpale ba hwɔɔ se ɔ, e kɛ mo be he ní sɛɛe hu.
Baiblo sisi tomi mlaa: “Nɔ nɛ tu we munyu puu ɔ, juɛmitsɛ ji lɛ. Nɔ nɛ hɛ mi ka si ɔ, e le ni.”—Abɛ 17:27.
Moo le munyu ɔ mi saminya. Loko o maa mwɔ o yi mi kpɔ ngɛ sane ɔ he ɔ, mo bi o he sane bimi komɛ konɛ o kɛ le blɔ nɔ nɛ o bi ɔ gu kɛ na ajuama bɔmi he fonihi loo videohi ɔ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, anɛ nɔ ko lɛ e kɛ foni ɔ mane lɛ, aloo lɛ nitsɛ nɛ e ya hlá? Anɛ kekleekle be ji nɛ ɔ nɛ e hyɛ nɔ́ ko kaa jã aloo e hyɛ eko hyɛ? Anɛ blɔ nɔ tomi nɛ́ ngɛ e fon ɔ nɔ nɛ o kɛ ma nyɛ maa tsi sɛ gbi komɛ nɛ a baa e fon ɔ nɔ ɔ nya aloo o kɛ gbɔ hehi nɛ e yaa ngɛ e fon ɔ nɔ ɔ ngɛ ní tsue lo? Ke jã a, anɛ e gu blɔ nigii ko nɔ konɛ e kɛ ya nɔ nɛ e hyɛ ajuama bɔmi he fonihi kɛ videohi lo? Mo kai kaa oti ɔ ji, o suɔ nɛ o wo o bi ɔ he wami konɛ e je e tsui mi nɛ e kɛ mo nɛ sɛɛ ní se pi kaa o ma lɛ munyu bimi nɛ o kɛ hlá e he sane.
Baiblo sisi tomi mlaa: “Juɛmi nɛ ngɛ nɔmlɔ adesa yi mi ɔ, e mi kuɔ kaa nyu ngɛ vu mi tsitsaa lokoo. Se ní lelɔ jeɔ juɛmi nɛ ɔ kpo ngɛ be nɛ sa mi.”—Abɛ 20:5.
Moo pee si fɔfɔɛ ɔ he nɔ́ ko. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ke tlukaa nɛ o bi ɔ hɛngmɛ ya gba ajuama bɔmi he fonihi loo videohi a nɔ ɔ, e ma bi nɛ o ngɔ blɔ nɔ tomihi nɛ a tsɛɛ ke parental controls kɛ ekpahi nɛ ngɛ e fon ɔ nɔ nɛ o kɛ ma nyɛ ma kudɔ bɔ nɛ o bimɛ kɛ fon ɔ ma tsu ní ha a kɛ tsi ní komɛ nɛ a baa e fon ɔ nɔ ɔ nya aloo o kɛ gbɔ hehi nɛ e yaa ngɛ fon ɔ nɔ ɔ nɔ.
Ke o ba yɔse kaa lɛ nitsɛ lɛ e ya hlá ajuama bɔmi he fonihi loo videohi ɔ, ngɔɔ o nane kɛ ma si ngɛ tsɔsemi nɛ e sa nɛ o kɛ ha lɛ ɔ he, se o je suɔmi mi kɛ pee jã. Moo wo suɔmi nɛ o bi ɔ ngɛ kaa e ma kua bɔmi nami he fonihi kɛ videohi ɔ mi he wami kɛ gu ngmami komɛ kaa Hiob 31:1, La 97:10; kɛ La 101:3 nɛ o kɛ lɛ ma susu a he ɔ nɔ.d Jehanɛ se hu ɔ, ha nɛ e le kaa daa otsi ɔ, o kɛ lɛ maa sɛɛ ní nɛ ɔmɛ a he ní konɛ o kɛ hyɛ bɔ nɛ e ngɛ e he mɔde bɔe ha, kɛ he komɛ nɛ e maa hia yemi kɛ buami ngɛ konɛ o ye bua lɛ.
Baiblo sisi tomi mlaa: “Nyɛ ko hi nyɛ bimɛ ɔmɛ a mi mi la woe, mohu ɔ, nyɛɛ ya nɔ nɛ nyɛɛ hi mɛ lɛe ngɛ Yehowa tsɔsemi kɛ e ga womi mi.”—Efeso Bi 6:4.
a Níhi nɛ a wo ta ngɛ munyu nɛ ɔ mi ɔ kɔɔ binyumuhi kɛ biyihi tsuo a he.
b Ke o suɔ nɛ o le blɔ nɔ nɛ o maa gu nɛ o maa da jeha nɛ o bimɛ ye ɔ nɔ nɛ o kɛ mɛ nɛ sɛɛ bɔmi nami he ní ɔ, moo hyɛ munyu nɛ ji, “How Can Parents Teach Their Children About Sex?”
c Ke o suɔ nɛ o le níhi fuu nɛ o bi ɔ kɛ ma nyɛ maa piɛɛ níhi nɛ e maa ngma a he ɔ, hyɛ ní kasemi womi nɛ ji “Mo Kua Bɔmi Nami He Fonihi.”
d O kɛ o bi ɔ ma nyɛ ma susu munyu nɛ ji “Mɛni He Je Nɛ E Sɛ Nɛ Ma Hyɛ Bɔmi Nami He Fonihi?”