Hwɔɔmi Mɔ INTANƐTI NƆ NITO HE
Hwɔɔmi Mɔ
INTANƐTI NƆ NITO HE
Dangme
Ɛ
  • ã
  • á
  • ɛ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ
  • ɔ́
  • í
  • ĩ
  • BAIBLO
  • WOMIHI
  • ASAFO MI KPEHI
  • cf yi 1 bf. 4-13
  • “Nyɛɛ Ye Se”—Mɛni Yesu Ngɛ Tsɔɔe ɔ?

Ngmami nɛ ɔ he video be amlɔ nɛ ɔ.

Wa kpa mo pɛɛ nyagba ko he je ɔ, video ɔ hí jemi.

  • “Nyɛɛ Ye Se”—Mɛni Yesu Ngɛ Tsɔɔe ɔ?
  • “Ba Nyɛɛ Ye Se”
  • Munyuyi Nyafinyafihi
  • Munyu Nɛ Ngɛ Kaa Enɛ ɔ
  • Nine Fɔmi Nɛ Se Be
  • Mɛni Heje E Sa Nɛ O Nyɛɛ Kristo Se?
  • Nɔ́ Nɛ Kristo Se Nɛ O Maa Nyɛɛ ɔ Tsɔɔ
  • “Blɔ ɔ, Kɛ Anɔkuale ɔ, Kɛ Wami ɔ”
    “Ba Nyɛɛ Ye Se”
  • Yesu Hyɛɛ E Jijɔ Ɔmɛ A Nɔ
    Kristofohi A Si Himi Kɛ A Sɔmɔmi Ní Tsumi ɔ—Ní Kasemi Womi—2018
“Ba Nyɛɛ Ye Se”
cf yi 1 bf. 4-13

Yi 1

“Nyɛɛ Ye Se”—Mɛni Yesu Ngɛ Tsɔɔe ɔ?

1, 2. Mɛni ji nine fɔmi nɛ se be nɛ nɔ ko ma nyɛ ma ná, nɛ mɛni sane wa ma nyɛ ma bi wa he?

ANƐ a fɔ mo nine kɛ ya he ko hyɛ nɛ lɔɔ ha nɛ o ná bua jɔmi wawɛɛ lo? Eko ɔ, o kai be ko nɛ a fɔ mo nine kɛ ya ní peemi klɛdɛɛ ko sisi, e ma nyɛ maa pee kaa o huɛmɛ enyɔ a yo kpeemi sisi. Aloo eko ɔ, o ma kai ligbi ko nɛ a fɔ mo nine kaa o ba tsu nítsumi ko nɛ he hia. Ke a fɔ mo nine kaa kikɛ nɛ ɔ eko hyɛ ɔ, lɛɛ atsinyɛ jemi ko be he kaa o bua jɔ wawɛɛ, nɛ o bu lɛ kaa e ji he blɔ agbo nɛ o ná. Se ngɛ anɔkuale mi ɔ, a fɔ mo nine ko nɛ he hia pe nine fɔmihi tsuo. A fɔ wa ti nɔ tsuaa nɔ nine nɛ ɔ. Nɛ bɔnɛ wa maa pee wa ní ngɛ nine fɔmi nɛ ɔ he ha a ma ná wa si himi nɔ he wami wawɛɛ. Juɛmi nɛ wa maa pee ngɛ enɛ ɔ he ɔ he hia saminya ngɛ wa si himi mi.

2 Mɛni a fɔ wɔ nine kaa wa ba pee? Yesu Kristo nɛ ji Yehowa, Mawu Ope ɔ Bi kake ɔ lɛ fɔ wɔ nine nɛ a bɔ he amaniɛ ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ nɛ. Ngɛ Marko 10:21 ɔ, Yesu de ke: “Ba nyɛɛ ye se.” E ngɛ mi kaa nɔ kake nɛ Yesu kɛ tu munyu ɔ mohu, se wa ti nɔ tsuaa nɔ nine nɛ e fɔ ɔ nɛ. E sa nɛ wa bi wa he ke, ‘Mɛni ma pee ngɛ he?’ Eko ɔ, o ma de ke heto ɔ ngɛ heii. Mɛnɔ po ma kua nine fɔmi nɛ se be nɛ ɔ? E ngɛ nyakpɛ kaa nihi fuu kplɛɛ we nine fɔmi nɛ ɔ nɔ. Mɛni heje?

3, 4. (a) Mɛni ji níhi nɛ nyumu nɛ ba bi Yesu neneene wami he sane ɔ ngɛ nɛ nihi suɔ kaa a ma ná eko? (b) Mɛni ji su kpakpahi nɛ eko ɔ, Yesu na ngɛ niheyo niatsɛ nɛ e ji ma hɛ mi nyɛɛlɔ ɔ he?

3 Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, mo susu nyumu ko nɛ Yesu nitsɛ fɔ lɛ nine maa pee jeha 2,000 ji nɛ ɔ he nɛ o hyɛ. Nyumu nɛ ɔ ji nɔ ko nɛ a buu lɛ saminya. E ngɛ níhi etɛ nɛ mwɔ nihi a hɛ, nɛ a suɔ po kaa a ma ná; e ngɛ e nihe mi, e ji niatsɛ, nɛ e ngɛ blɔ nya. Baiblo ɔ tu e he munyu kaa “niheyo” ji lɛ, “e ngɛ ní babauu,” nɛ e ji “ma hɛ mi nyɛɛlɔ.” (Mateo 19:20; Luka 18:18, 23) Se niheyo nɛ ɔ ngɛ su ko nɛ he hia saminya. E nu Yesu nɛ ji Tsɔɔlɔ Ngua a he sane nɛ e bua jɔ nɔ́ nɛ e nu ngɛ e he ɔ he.

4 Ma hɛ mi nyɛɛli nɛ a ngɛ jamɛ a be ɔ mi ɔ, bui Yesu. (Yohane 7:48; 12:42) Se ma hɛ mi nyɛɛlɔ nɛ ɔ pee we jã. Baiblo ɔ deɔ wɔ ke: “Benɛ Yesu je kpo kɛ ma blɔ ɔ nɔ ekohu ɔ, nyumu ko sa fo kɛ ba na lɛ. E ba kpla si ngɛ e hɛ mi, nɛ e bi lɛ ke, ‘Tsɔɔlɔ kpakpa, mɛni ma pee nɛ ma ná neneene wami?’” (Marko 10:17) Mo kadi bɔnɛ nyumu ɔ sa fo ngɛ nihi a hɛ mi nɛ́ e suɔ kaa e kɛ Yesu maa tu munyu, kaa bɔnɛ ohiatsɛmɛ kɛ nimli guhi peeɔ ɔ. Jehanɛ se hu ɔ, e kɛ bumi kpla si ngɛ Kristo hɛ mi. Enɛ ɔ tsɔɔ kaa e ngɛ he si bami su nɛ e le kaa mumi mi níhi a he hia lɛ. Su kpakpa nɛ ɔmɛ mwɔ Yesu hɛ. (Mateo 5:3; 18:4) E be nyakpɛ kaa “Yesu hyɛ lɛ too nɛ e suɔ lɛ.” (Marko 10:21) Kɛ Yesu ha niheyo ɔ sane bimi ɔ heto kɛɛ?

Nine Fɔmi Nɛ Se Be

5. Mɛni heto Yesu ha niheyo niatsɛ ɔ, nɛ kɛ wa peeɔ kɛɛ kɛ leɔ kaa “nɔ́ kake” nɛ e piɛ ngɛ niheyo ɔ he ɔ tsɔɔ we kaa e sa nɛ e ye ohia? (Hyɛ sisi ningma a hulɔ.)

5 Yesu ha nɛ a na kaa e Tsɛ ɔ ha sane bimi nɛ he hia nɛ kɔɔ bɔnɛ a ma plɛ kɛ ná neneene wami he ɔ heto momo. E tsɛ munyuhi a se kɛ je Ngmami ɔ mi, nɛ niheyo ɔ tsɔɔ kaa e yeɔ Mose Mlaa a nɔ sisiisi. Se akɛnɛ Yesu juɛmi mi kuɔ heje ɔ, e hyɛ nɔ́ kɛ ya tsitsaa. (Yohane 2:25) E yɔse kaa ma hɛ mi nyɛɛlɔ nɛ ɔ ngɛ haomi nɛ hɛdɔ ngɛ he nɛ kɔɔ e kɛ Mawu a kpɛti huɛ bɔmi ɔ he. Enɛ ɔ heje ɔ, Yesu de lɛ ke: “E piɛ mo nɔ́ kake.” Mɛni ji jamɛ a “nɔ́ kake” ɔ? Yesu de lɛ ke: “Yaa nɛ o ya jua níhi tsuo nɛ o ngɛ ɔ, nɛ o dla sika a ha ohiatsɛmɛ.” (Marko 10:21) Anɛ Yesu ngɛ tsɔɔe kaa ja nɔ ko pee ohiatsɛ loko e ma nyɛ ma sɔmɔ Mawu lo? Dɛbi.a Kristo ngɛ nɔ́ ko nɛ he hia wawɛɛ he munyu tue.

6. Yesu fɔ niheyo niatsɛ nɛ ji ma hɛ mi nyɛɛlɔ ɔ nine kaa e ba pee mɛni, nɛ bɔnɛ e pee e ní ngɛ nine fɔmi ɔ he ha a tsɔɔ kaa mɛni ngɛ e tsui mi?

6 Bɔnɛ pee nɛ Yesu nɛ tsɔɔ nyumu ɔ nɔ́ nɛ piɛ nɛ sa kaa e pee ɔ, e ngɔ he blɔ agbo nɛ ɔ kɛ fɔ e hɛ mi ke: “Ba nyɛɛ ye se.” Mo susu he nɛ o hyɛ—Mawu nɛ ngɛ Hiɔwe Lokoo ɔ Bi ɔ nitsɛ lɛ fɔ nyumu ɔ nine kaa e nyɛɛ e se ɔ nɛ! Yesu kpale wo lɛ si kaa e nine maa su hiɔwo nɛ se be nɔ. E de lɛ ke: “O ma ná weto ní ngɛ hiɔwe.” Anɛ niheyo niatsɛ nɛ ji ma hɛ mi nyɛɛlɔ nɛ ɔ kplɛɛ nine fɔmi saminyayoo nɛ ɔ nɔ lo? Amaniɛ bɔmi ɔ deɔ ke: “Benɛ nyumu ɔ nu nɔ́ nɛ ɔ, e hɛ mi tsake, nɛ e pue nɔ kɛ ho kɛ aywilɛho, ejakaa e ngɛ ní babauu.” (Marko 10:21, 22) Lɔɔ he ɔ, munyu nɛ Yesu tu nɛ nyumu ɔ hyɛ we blɔ ɔ je nɔ́ nɛ ngɛ e tsui mi ɔ kpo. E tsui ngɛ e ní ɔmɛ a he, nɛ atsinyɛ jemi ko be he kaa e suɔ he wami kɛ hɛ mi nyami nɛ e ní ɔmɛ ha nɛ e ná a. Aywilɛho sane ji kaa e suɔ e ní ɔmɛ kulaa pe bɔnɛ e suɔ Kristo. Enɛ ɔ he ɔ, “nɔ́ kake” nɛ piɛ nɛ sa kaa nyumu ɔ nɛ pee ji e tsui mi tsuo nɛ e maa je kɛ suɔ Kristo kɛ Yehowa. Akɛnɛ niheyo ɔ be jamɛ a suɔmi ɔ heje ɔ, e kua nine fɔmi nɛ se be nɛ ɔ! Se kɛ enɛ ɔ kɔɔ o he ha kɛɛ?

7. Mɛni heje wa ma nyɛ ma he ye kaa Yesu nine fɔmi ɔ kɔɔ wa he mwɔnɛ ɔ?

7 Pi jamɛ a nyumu ɔ pɛ nine nɛ Yesu fɔ; nɛ pi nihi bɔɔ pɛ hulɔ. Yesu de ke: “Ke nɔ ko suɔ kaa e maa nyɛɛ ye se ɔ, e kua e he, nɛ e hɛɛ e sɛumi tso ɔ daa ligbi kɛ nyɛɛ ye se.” (Luka 9:23) Mo kadi kaa ‘nɔ tsuaa nɔ’ ma nyɛ maa nyɛɛ Kristo se ke e “suɔ” nitsɛnitsɛ kaa e maa pee jã. Mawu gblaa tsui kpakpatsɛmɛ kaa kikɛ ɔ kɛ baa e Bi ɔ ngɔ. (Yohane 6:44) Pi niatsɛmɛ, loo ohiatsɛmɛ, loo nihi nɛ hɛɛ he womi nɔ su pɔtɛɛ ko, loo nihi nɛ je ma pɔtɛɛ ko nɔ, loo nihi nɛ a hi si ngɛ jamɛ a be ɔ mi pɛ nɛ a ha mɛ he blɔ kaa a kplɛɛ Yesu nine fɔmi ɔ nɔ, se mohu nɔ tsuaa nɔ. Lɔɔ he ɔ, munyu nɛ Yesu tu ke “Ba nyɛɛ ye se” ɔ kɔɔ o he nitsɛ. Mɛni heje e sa nɛ o nyɛɛ Kristo se? Nɛ mɛni Kristo se nɛ o maa nyɛɛ ɔ tsɔɔ?

Mɛni Heje E Sa Nɛ O Nyɛɛ Kristo Se?

8. Mɛni adesahi tsuo hia, nɛ mɛni heje?

8 Anɔkuale munyu ko ngɛ nɛ sa kaa waa kplɛɛ nɔ: Wa hia hɛ mi nyɛɛlɔ kpakpa. Pi adesahi tsuo nɛ kplɛɛɔ munyu nɛ ɔ nɔ, se jã nɛ e ji. Yehowa ha gbalɔ Yeremia ngma anɔkuale munyu nɛ ngɛ daa nɛ ɔ ke: ‘Yehowa, i le kaa nɔmlɔ adesa ko be he wami ngɛ lɛ nitsɛ e wami nɔ. Pi nɔmlɔ adesa nitsɛ he wami nya ji kaa e maa pee kikɛ nɛ ɔ, loo kikɛ nɛ ɔ.’ (Yeremia 10:23) Adesahi be he blɔ, nɛ a be he wami nɛ a ma nyɛ ma kudɔ mɛ nitsɛmɛ a he. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, adesahi a yinɔ sane mi hyi tɔtɔɔtɔ kɛ hɛ mi nyɛɛli nɛ a nyɛ we nɛ a tsu adesahi a hiami níhi a he ní ha mɛ. (Fiɛlɔ 8:9) Ngɛ Yesu be ɔ mi ɔ, hɛ mi nyɛɛli ɔmɛ wa nihi a yi mi, a pee mɛ basabasa, nɛ a sisi mɛ. Yesu tsɔɔ si fɔfɔɛ mi nɛ nimli gu ɔmɛ ngɛ ɔ pɛpɛɛpɛ benɛ e de ke a ngɛ “kaa tohi nɛ be hyɛlɔ” ɔ. (Marko 6:34) Jã kɛ̃ adesahi a si himi ngɛ mwɔnɛ ɔ. Hɛ mi nyɛɛlɔ kpakpa nɛ wa ma nyɛ maa ngɔ wa hɛ kɛ fɔ e nɔ, nɛ wa maa bu lɛ he hia wɔ kaa kuu loo kaa nihi kakaaka. Anɛ Yesu su níhi nɛ wa ngɛ hlae nɛ ɔ a he lo? Mo susu yi mi tomi kpakpahi komɛ a heje nɛ wa ma nyɛ ma de ke e su a he ɔ he nɛ o hyɛ.

9. Mɛni ha Yesu ngɛ slɔɔto ngɛ hɛ mi nyɛɛli tsuo a he?

9 Kekleekle ɔ, Yehowa Mawu ji nɔ nɛ hla Yesu. Behi fuu ɔ, nimli nɛ a yi mluku nɛ́ a sisiɔ mɛ, nɛ a susuu we níhi a he ngɛ blɔ nɛ da nɔ ɔ ji nihi nɛ hlaa a sibi nimli kaa a nyɛɛ a hɛ mi. Yesu ji hɛ mi nyɛɛlɔ nɛ ngɛ slɔɔto kulaa. E palemi biɛ ɔ po tsɔɔ wɔ jã. Munyungu nɛ ji “Kristo,” loo “Mesia” a sisi ji “Nɔ Nɛ A Pɔ Lɛ Nu.” Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Je Mluku ɔ Tsuo Matsɛ ɔ nitsɛ lɛ pɔ Yesu nu, nɛ e ha lɛ blɔ nya nɛ ngɛ klɔuu nɛ ɔ, se pi nɔ kpa ko. Yehowa Mawu de ngɛ e Bi ɔ he ke: “Hyɛ, ye tsɔlɔ nɛ i hla a ji nɛ ɔ nɛ; i suɔ lɛ, nɛ i naa e he tsui. Ma ngɔ ye mumi ɔ kɛ wo e mi.” (Mateo 12:18) Nɔ ko nɔ ko be nɛ le nɔ nɛ sa kaa e nyɛɛ wa hɛ mi pe wa Bɔlɔ ɔ. Yehowa ní lemi mi kuɔ saminya, lɔɔ he ɔ, wa ngɛ yi mi tomi kpakpa heje nɛ sa kaa waa ngɔ wa hɛ kɛ fɔ nɔ nɛ e hla a nɔ.—Abɛ 3:5, 6.

10. Mɛni heje Yesu nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ ji nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa nɛ sa nɛ adesahi nɛ a nyɛɛ se?

10 Enyɔne, Yesu pee nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ ye mluku nɛ woɔ nɔ he wami. Hɛ mi nyɛɛlɔ kpakpa ngɛ suhi nɛ mwɔ e se nyɛɛli a hɛ nɛ a ma nyɛ maa kase. E nyɛɛɔ ngɛ e tsɔɔmihi a nya, nɛ e yeɔ bua nihi konɛ a plɛ nimli kpakpahi. Mɛni ji su komɛ nɛ ke hɛ mi nyɛɛlɔ ko je kpo ɔ, o maa bu lɛ saminya? Kã peemi lo? Ní lemi lo? Mi mi sami lo? Nɛ hɛ mi nɛ a miaa ngɛ si himi nɛ mi wa mi hu nɛɛ? Benɛ o ngɛ Yesu si himi ngɛ zugba a nɔ he ní kasee ɔ, o maa na kaa e ngɛ su nɛ ɔmɛ kɛ ekpahi fuu. Akɛnɛ Yesu ngɛ kaa e hiɔwe Tsɛ ɔ heje ɔ, e ngɛ Mawu su ɔmɛ tsuo kɛ pi si. E ji adesa nɛ ye mluku niinɛ. Enɛ ɔ heje ɔ, wa ma nyɛ maa kase níhi nɛ se nami ngɛ he ngɛ níhi nɛ e pee, munyuhi nɛ e tu, kɛ bɔnɛ e nu níhi a he ha a mi. Baiblo ɔ de ke e ‘pee nɔ hyɛmi nɔ́ ha wɔ konɛ waa nyɛɛ e se.’—1 Petro 2:21.

11. Mɛni Yesu pee kɛ tsɔɔ kaa “to hyɛlɔ kpakpa” ji lɛ?

11 Etɛne, Kristo nyɛɛ ngɛ munyu nɛ e tu ke, “Imi ji to hyɛlɔ kpakpa a” nya. (Yohane 10:14) Nihi nɛ a hi si ngɛ blema be ɔ mi ɔ le okadi peemi munyu nɛ ɔ saminya. To hyɛli tsuɔ ní wawɛɛ nɛ a kɛ hyɛɛ a to ɔmɛ. “To hyɛlɔ kpakpa” ngɔɔ e wami kɛ woɔ oslaa mi ngɛ e to ɔmɛ a he. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Yesu nɛnɛ David ji to hyɛlɔ benɛ e ji niheyo, nɛ e kɛ e wami wo oslaa mi si abɔ kɛ fie lohwe awi yeli nɛ ma e to ɔmɛ numi ɔ. (1 Samuel 17:34-36) Yesu pee níhi fuu pe e he nɛ e kɛ wo oslaa mi ngɛ adesahi nɛ a nyɛɛ e se ɔ a he. E gbo ngɛ a he. (Yohane 10:15) Hɛ mi nyɛɛli enyɛmɛ nɛ a ngɛ he kɛ afɔle sami su nɛ ɔ?

12, 13. (a) Mɛni blɔ nɔ to hyɛlɔ le e to ɔmɛ ngɛ, nɛ mɛni blɔ nɔ to ɔmɛ hu le lɛ? (b) Mɛni heje o suɔ kaa To Hyɛlɔ Kpakpa a nɛ tsɔɔ mo blɔ?

12 Yesu ji “to hyɛlɔ kpakpa” ngɛ blɔ kpa hu nɔ. E de ke: “I le ye to ɔmɛ, nɛ ye to ɔmɛ hu le mi.” (Yohane 10:14) Mo susu nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ Yesu kɛ tsu ní ɔ he nɛ o hyɛ. Ke nɔ ko nɛ lɛ́ to gblee na to kuu ko ɔ, e maa bu mɛ kaa to babauu nɛ a bua a he nya kɛkɛ. Se to hyɛlɔ lɛɛ e le to ɔmɛ kakaaka. E le to yi ɔmɛ a kpɛti ní nɛmɛ nɛ e be kɛe nɛ a ma fɔ nɛ́ sa kaa a ye bua mɛ. Nɛ e le tobi ɔmɛ a kpɛti ní nɛmɛ nɛ e sa kaa a wo mɛ akɛnɛ a nane mi wɛ bɔnɛ mɛ nitsɛmɛ a ma nyɛ maa nyɛɛ kɛ ya tsitsaa, kɛ to ɔmɛ a kpɛti ní nɛmɛ nɛ a be he wami loo a plaa. To ɔmɛ hu le a nɔ hyɛlɔ ɔ. A le e gbi, nɛ a bui to hyɛlɔ kpa ko gbi tue kɔkɔɔkɔ. Ke to hyɛlɔ ɔ kpa ngmla kɛ tsɔɔ kaa oslaa ko ma a, a buɔ e gbi tue mla. He tsuaa he nɛ e yaa a, a nyɛɛɔ e se. Nɛ e le he nɛ hi nɛ e kɛ mɛ maa ya. E le he nɛ nga mumu flɔflɔɔflɔ ngɛ, nɛ e le he nɛ pahi kɛ a mi nyu jɔjɔɛ nɛ mi tsɔ ngɛ, kɛ he nɛ lohwe awi yeli be. Ke e kɛ to ɔmɛ ngɛ ɔ, a nuɔ he kaa a ngɛ slɔkee.—La 23.

13 Anɛ ke o ná hɛ mi nyɛɛlɔ kaa kikɛ ɔ, o sume lo? To Hyɛlɔ Kpakpa a kɛ e se nyɛɛli ɔmɛ hi si jã pɛpɛɛpɛ, nɛ nɔ ko be nɛ e kɛ lɛ sɔ ngɛ enɛ ɔ blɔ fa mi. E wo si kaa e maa tsɔɔ mo blɔ nɛ ma ha nɛ o ná bua jɔmi konɛ o tsui nɛ nɔ o mi kɛ je amlɔ nɛ ɔ kɛ ya neneene! (Yohane 10:10, 11; Kpojemi 7:16, 17) Enɛ ɔ heje ɔ, e sa nɛ waa le nɔ́ tutuutu nɛ Kristo se nyɛɛmi tsɔɔ.

Nɔ́ Nɛ Kristo Se Nɛ O Maa Nyɛɛ ɔ Tsɔɔ

14, 15. Mɛni heje nɛ Kristo se nɛ o maa nyɛɛ ɔ biɔ babauu pe o he kɛkɛ nɛ o ma tsɛ ke Kristofono, aloo Yesu nɛ o ma de ke o ngɔ o he kɛ ha lɛ?

14 Mwɔnɛ ɔ, nihi babauu susuɔ kaa a kplɛɛ Kristo nine fɔmi ɔ nɔ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, a tsɛɛ a he ke Kristofoli. Eko ɔ, sɔlemi nɛ a fɔli ngɛ mi ɔ mi nɛ a baptisi mɛ ngɛ. Aloo a deɔ ke a kɛ a he ha Yesu nɛ a ngɔ lɛ kaa a Yi Wami Helɔ. Se anɛ lɔɔ tsɔɔ kaa a ji Kristo se nyɛɛli lo? Anɛ enɛ ɔ ji nɔ́ nɛ Yesu ngɛ tsɔɔe benɛ e fɔ wɔ nine kaa wa ba nyɛɛ e se ɔ lo? E biɔ babauu peemi pe jã.

15 Mo susu mahi nɛ a tsɛɛ mɛ ke Kristofoli a mahi, nɛ ji mahi nɛ a mi bi hiɛhiɛɛ deɔ ke a nyɛɛ Kristo se ɔ he nɛ o hyɛ. Anɛ nihi nɛ a tsɛɛ a he ke Kristofoli nɛ a ngɛ ma nɛ ɔmɛ a mi ɔ nyɛɛɔ ngɛ Kristo tsɔɔmi ɔmɛ a nya lo? Aloo ninyɛ, yi mi wami, awi yemi, kɛ dami sane nɛ a yi mohu ji níhi nɛ wa naa ngɛ ma nɛ ɔmɛ a nɔ kaa bɔnɛ e ji ngɛ je ɔ mi ɔ lo? Be ko ɔ, Mohandas Gandhi nɛ ji Hindubi a hɛ mi nyɛɛlɔ nɛ a buu lɛ ɔ de ke: “I li nɔ ko nɛ pee ní kpakpahi fuu kɛ ha adesahi pe Yesu. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, tɔmi ko be Kristo jami he.” Nɛ e de hu ke: “Nyɛ Kristofoli, nyɛ nɛ sane ngɛ nyɛ he. Nyɛ nyɛɛ we ngɛ nyɛ nitsɛmɛ nyɛ tsɔɔmi ɔmɛ a nya.”

16, 17. Behi fuu ɔ, mɛni ji nɔ́ kake nɛ e piɛ nɛ sa kaa nihi nɛ tsɛɛ a he Kristofoli ɔ nɛ a pee, nɛ mɛni ha anɔkuale Kristo se nyɛɛli ngɛ slɔɔto?

16 Yesu de ke nɔ́ titli nɛ a kɛ maa le e se nyɛɛli anɔkualetsɛmɛ ɔmɛ ji a ní peepee, se pi munyu nɛ a maa tu loo biɛ nɛ a kɛ ma tsɛ a he. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, e de ke: “Pi nɔ tsuaa nɔ nɛ tsɛɔ mi ‘Nyɔmtsɛ, Nyɔmtsɛ’ ɔ ji nɔ nɛ maa sɛ hiɔwe matsɛ yemi ɔ mi; se mohu nɔ nɛ peeɔ Tsaatsɛ nɛ ngɛ hiɔwe ɔ suɔmi nya ní.” (Mateo 7:21) Mɛni heje nɛ nihi babauu nɛ a deɔ ke Yesu ji a Nyɔmtsɛ ɔ pee we e Tsɛ ɔ suɔmi nya ní ɔ? Mo kai niheyo niatsɛ nɛ e ji ma hɛ mi nyɛɛlɔ ɔ. Behi fuu ɔ, ‘e piɛ nɔ́ kake’ nɛ e sa kaa nihi nɛ tsɛɛ a he ke Kristofoli ɔ nɛ a pee. Lɔɔ ji a klaa tsuo nɛ a kɛ maa suɔ Yesu kɛ Nɔ nɛ tsɔ lɛ ɔ.

17 Ngɛ mɛni blɔ nɔ? Anɛ nihi ayɔhi abɔ nɛ tsɛɛ a he Kristofoli ɔ de we ke a suɔ Kristo lo? Atsinyɛ jemi ko be he kaa a deɔ jã. Se suɔmi nɛ nɔ ko maa suɔ Yesu kɛ Yehowa a biɔ babauu pe e nya kɛkɛ nɛ e kɛ ma de. Yesu de ke: “Ke nɔ ko suɔ mi ɔ, e maa ye ye munyu ɔmɛ a nɔ.” (Yohane 14:23) Jehanɛ se hu ɔ, benɛ Yesu ngɛ munyu tue kaa to hyɛlɔ ɔ, e de ke: “Ye to ɔmɛ buɔ mi tue; i le mɛ, nɛ a nyɛɛɔ ye se.” (Yohane 10:27) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, wa ní peepee titli nɛ tsɔɔ kaa wa suɔ Kristo, se pi nɔ́ nɛ wa deɔ loo bɔnɛ wa nuɔ he ha.

18, 19. (a) Kɛ e sa kaa Yesu he ní nɛ wa maa kase ɔ nɛ ná wa nɔ he wami ha kɛɛ? (b) Mɛni ji yi mi tomi nɛ a kɛ pee womi nɛ ɔ, nɛ mɛni blɔ nɔ womi nɛ ɔ maa ye bua nihi nɛ buu a he kaa a kɛ be babauu nyɛɛ Kristo se ɔ ngɛ?

18 Wa ní peepee haa nɛ a naa nimli tutuutu nɛ wa ji ngɛ wa tsui mi. Lɔɔ he ɔ, bɔnɛ wa ji ngɛ wa tsui mi ha a nɛ e sa kaa wa tsu he ní. Yesu de ke: “Ke a ná le kaa mo ji anɔkuale Mawu ɔ, nɛ a le Yesu Kristo, nɔ nɛ o tsɔ ɔ, a ma ná neneene wami.” (Yohane 17:3) Ke wa ná Yesu he anɔkuale ní lemi nɛ wa susuɔ nɔ́ nɛ wa kaseɔ ɔ he ɔ, e ma ná wa tsui ɔ nɔ he wami. Lɔɔ ma ha nɛ wa maa suɔ lɛ saminya, nɛ suɔmi nɛ wa ngɛ kaa wa maa nyɛɛ e se daa ligbi ɔ mi maa wa.

19 Enɛ ɔ ji yi mi tomi heje nɛ a pee womi nɛ ɔ nɛ. Oti ɔ ji, nɛ e ye bua wɔ konɛ waa na bɔnɛ wa maa nyɛɛ Yesu se ha saminya, se pi nɛ e bɔ wɔ Yesu si himi kɛ e sɔmɔmi nítsumi ɔ he amaniɛ kpiti kɛkɛ.b A to womi nɛ ɔ he blɔ nya nɛ́ e ye bua wɔ konɛ waa kɛ Ngmami ɔ nɛ tsu ní kaa ahuhuɛ kɛ kpa wa mi, nɛ wa bi wa he ke, ‘Anɛ i ngɛ Yesu se nyɛɛe niinɛ lo?’ (Yakobo 1:23-25) Eko ɔ, be babauu ji nɛ ɔ nɛ o bu o he kaa o ji nɔ ko nɛ To Hyɛlɔ Kpakpa a ngɛ lɛ blɔ tsɔɔe. Se anɛ o be nɔ kplɛɛe kaa e sa nɛ waa bɔ mɔde nɛ waa ya wa hɛ mi be tsuaa be lo? Baiblo ɔ wo wɔ he wami ke: “Nyɛɛ ka nyɛ nitsɛmɛ nyɛ he nɛ nyɛɛ hyɛ kaa nyɛ heɔ Kristo yeɔ niinɛ lo. Nyɛɛ hyɛ nyɛ nitsɛmɛ nyɛ he nɛ hi.” (2 Korintobi 13:5) Se nami ngɛ he kaa wa maa hyɛ kaa ngɛ anɔkuale mi ɔ, wa ha Yesu nɛ ji To Hyɛlɔ Kpakpa nɛ ngɛ suɔmi, nɛ Yehowa nitsɛ hla lɛ kaa e tsɔɔ wɔ blɔ ɔ ngɛ wɔ blɔ tsɔɔe lo.

20. Mɛni ji nɔ́ nɛ wa ma susu he ngɛ yi nɛ nyɛɛ se ɔ mi?

20 E ba mi kaa womi nɛ ɔ nɛ o maa kase ɔ maa ye bua mo konɛ suɔmi nɛ o ngɛ ha Yesu kɛ Yehowa a mi nɛ wa. Benɛ suɔmi nɛ ngɛ kaa kikɛ ɔ ngɛ mo blɔ tsɔɔe ngɛ o si himi mi ɔ, o ma ná tue mi jɔmi nɛ o tsui maa nɔ o mi ngɛ je momo nɛ ɔ mi, nɛ o maa hi si konɛ o je Yehowa yi daa kaa e ha wɔ To Hyɛlɔ Kpakpa. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, e sa nɛ Kristo he ní nɛ wa maa kase ɔ nɛ da sisi tomi kpakpa nɔ. Lɛɛ e hi saminya kaa wa ma susu ní nɛ Yesu tsuɔ ngɛ Yehowa yi mi tomi nɛ kɔɔ je mluku ɔ he ɔ mi ɔ he ngɛ Yi 2 mi.

[Sisi ningmahi]

a Yesu de we nɔ tsuaa nɔ nɛ maa nyɛɛ e se ɔ ke e kua níhi tsuo nɛ e ngɛ. E ngɛ mi kaa e de ke e he maa wa ha niatsɛ kaa e maa sɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ mi mohu, se kɛ̃ ɔ, e de hu ke: “Mawu blɔ fa mi lɛɛ a nyɛɔ níhi tsuo peeɔ.” (Marko 10:23, 27) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, niatsɛmɛ bɔɔ komɛ ba nyɛɛ Kristo se. A wo mɛ ga pɔtɛɛ ngɛ ní nami he ngɛ Kristofoli asafo ɔ mi, se a de we mɛ kaa a ngɔ níhi nɛ a ngɛ ɔ tsuo kɛ ha ohiatsɛmɛ.—1 Timoteo 6:17.

b Ke o suɔ nɛ o le bɔnɛ níhi ya nɔ setsɔsetsɔ ngɛ Yesu si himi kɛ e sɔmɔmi nítsumi ɔ mi ha a, kane womi nɛ ji The Greatest Man Who Ever Lived nɛ Yehowa Odasefoli pee ɔ.

[Daka ngɛ bafa 13]

Mawu Bi Kake ɔ Ngɛ Mo Nine Fɔe

Ngɔɔ lɛ kaa Yesu fɔ mo nine nɛ o ba pee níhi nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ. Kɛ o maa pee o ní ha kɛɛ, nɛ mɛni heje?

“Nyɛɛ ye se!”—Mateo 9:9; Luka 9:59; Yohane 1:43.

“Ke nɔ ko suɔ kaa e maa nyɛɛ ye se ɔ, e kua e he, nɛ e wo e sɛumi tso ɔ, nɛ e nyɛɛ ye se.”—Mateo 16:24.

“Nyɛ nihi tsuo nɛ nyɛ tloo tlomi nɛ pɔ tɔ nyɛ, nyɛɛ ba ye ngɔ, nɛ ma ha nɛ nyɛɛ jɔɔ nyɛ he. Nyɛɛ ngɔ ye kuɛpã tso ɔ ngɔ tloo, nɛ nyɛɛ kase mi.”—Mateo 11:28, 29.

“Nɔ tsuaa nɔ nɛ kuma ngɛ lɛ yee ɔ, e ba ye ngɔ nɛ e ba nu nyu.”—Yohane 7:37.

[Foni ngɛ bafa 5]

“Mɛni ma pee nɛ ma ná neneene wami?”

    Dangme Womihi Tsuo (2000-2025)
    Moo Je Mi
    Moo Sɛ Mi
    • Dangme
    • Kɛ Mane
    • Bɔ Nɛ O Suɔ Lɛ Ha
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • E He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Blɔ Nya Tomi
    • JW.ORG
    • Moo Sɛ Mi
    Kɛ Mane