Yi 18
“Nyɛɛ Ye Se”
1-3. (a) Mɛni blɔ nɔ nɛ Yesu gu kɛ je e bɔfo ɔmɛ a he, nɛ mɛni heje nɛ e jemi ɔ ha we a ní nɛ pee mɔbɔ nɛ́ a ye aywilɛho? (b) Mɛni heje nɛ e he hia kaa waa le si himi mi nɛ Yesu ya je benɛ e kpale e se kɛ ho hiɔwe ya a?
NYUMUHI nyɔngma kɛ kake bua a he nya nɛ a daa si ngɛ yoku ko nɔ. A ngɛ suɔmi nɛ kle kɛ ha nɔ nɛ e piɛɛ a he nɛ́ a pee nyɔngma kɛ enyɔ ɔ, nɛ a ngɛ bumi ha lɛ. Nɔ ɔ ngɛ kaa adesa mohu, se ngɛ anɔkuale mi ɔ, lɛ ji Yesu nɛ a tle lɛ si nɛ́ e nɔ kpale ba kuɔ kulaa pe Yehowa bɔfo ɔmɛ ɔ nɛ. Yesu bua e kaseli ɔmɛ a nya ngɛ Oliv Yoku ɔ nɔ konɛ e kɛ mɛ nɛ pee e nyagbe kpe.
2 Oliv Yoku ɔ piɛɛ yokuhi nɛ kalo tɛhi ngɛ a nɔ nɛ ngɛ Kidron Dɔgba a se ngɛ Yerusalem ɔ a he, nɛ atsinyɛ jemi ko be he kaa, lejɛ ɔ nɛ a ya da a ha nɛ Yesu kai níhi fuu. Betania ma a ngɛ yoku nɛ ɔmɛ a he; ma nɛ ɔ mi nɛ Yesu tle Lazaro si ngɛ. Ngɛ otsi bɔɔ pɛ nɛ be ɔ mi ɔ, Yesu hi teji nɔ kɛ je Betfage, nɛ́ e kɛ he nɛ a ngɛ ɔ he kɛ we ɔ kɛ ho Yerusalem ya kaa nɔ nɛ ye kunimi. E ma nyɛ maa ba mi kaa Getsemane abɔɔ ɔ, he nɛ Yesu pii ngɛ loko a nu lɛ ɔ, hu ngɛ Oliv Yoku ɔ he. Amlɔ nɛ ɔ lɛɛ, ngɛ Yoku nɛ ɔ kɛ̃ nɔ ɔ, Yesu ma e huɛmɛ kɛ e se nyɛɛli nɛ e suɔ mɛ wawɛɛ ɔ a he jemi. E kɛ mɛ ye sɛ ngɛ mi mi jɔmi mi. Kɛkɛ nɛ lɔɔ se ɔ, e bɔni kuɔmi kɛ ngɛ hiɔwe yae! Bɔfo ɔmɛ tlɔ lejɛ ɔ nɛ a ngɛ a Nyɔmtsɛ nɛ a suɔ lɛ ɔ kuɛ se mi hyɛe benɛ e ngɛ kuɔe kɛ yaa hiɔwe ɔ. Nyagbe ɔ, e sɛ bɔku ɔ mi nɛ a nɛ́ lɛ hu.—Bɔfo ɔmɛ A Nítsumi 1:6-12.
3 Anɛ o susu kaa nɔ́ nɛ ya nɔ ɔ ha nɛ kaseli ɔmɛ ye aywilɛho nɛ a ní pee mɔbɔ lo? A pee we jã. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, kaa bɔnɛ Mawu bɔfo enyɔ ɔmɛ de kaseli ɔmɛ ɔ, Yesu sane ɔ bɛ nyagbe lolo. (Bɔfo ɔmɛ A Nítsumi 1:10, 11) Ngɛ blɔhi fuu a nɔ ɔ, hiɔwe nɛ e ho ɔ ji sisije kɛkɛ. Mawu Munyu ɔ laa we wɔ nɔ́ ko nɔ́ ko nɔ ngɛ nɔ́ nɛ ba Yesu nɔ ngɛ lɔɔ se ɔ he. Si himi mi nɛ Yesu ya je benɛ e je zugba a nɔ kɛ ho hiɔwe ya a he ní nɛ wa maa kase ɔ he hia. Mɛni heje? Mo kai nɔ́ nɛ Yesu de Petro ɔ: “Nyɛɛ ye se.” (Yohane 21:19, 22) E he hia nɛ wɔ tsuo kulaa waa bu kikɛmɛ a fami nɛ ɔ tue, pi be kpiti ko kɛkɛ, se ngɛ wa wami be tsuo mi. Loko wa ma nyɛ maa pee jã a, e he hia nɛ waa le nɔ́ nɛ wa Nyɔmtsɛ ɔ ngɛ pee amlɔ nɛ ɔ, kɛ nítsumi nɛ a kɛ wo e dɛ ngɛ hiɔwe.
Si Himi Mi Nɛ Yesu Ya Je Benɛ E Je Zugba a Nɔ ɔ
4. Kɛ Baiblo ɔ plɛ kɛ sɛ hlami nɛ e je nɔ́ nɛ ya nɔ ngɛ hiɔwe benɛ Yesu ho lejɛ ɔ ya a kpo kɛ ha wɔ kɛɛ?
4 Ngmami ɔ de we wɔ nɔ́ ko kɛ kɔ benɛ Yesu ya su hiɔwe, bɔnɛ a nya e he ha, kɛ bua jɔmi nɛ e ná benɛ e kɛ e Tsɛ ɔ ya pee kake ekohu ɔ he. Se Baiblo ɔ sɛ hlami nɛ e je nɔ́ nɛ maa ya nɔ ngɛ hiɔwe ke Yesu kpale e se kɛ ho lejɛ ɔ ya pɛ ɔ kpo kɛ tsɔɔ wɔ. O ma kai kaa daa jeha a, Yudabi ɔmɛ yeɔ ní peemi klɔuklɔu ko he odase; a ngɔ jeha nɛ hiɛ pe 1,500 kɛ pee enɛ ɔ. Ligbi kake ngɛ daa jeha mi ɔ, osɔfo nɔkɔtɔma a ya sɛɔ sɔlemi we ɔ He Klɔuklɔu Pe Kulaa a nɛ e ngɔɔ lohwehi nɛ a gbee kɛ sãa afɔle ngɛ Kpatami Ligbi ɔ nɔ ɔ a muɔ ɔ kɛ ya fĩaa somi daka a hɛ mi. Ngɛ jamɛ a ligbi ɔ nɔ ɔ, osɔfo nɔkɔtɔma a peeɔ Mesia a he nini. Benɛ Yesu kpale e se kɛ ho hiɔwe ya a, e ha nɛ gbami mi sisi numi nɛ ní peemi nɛ ɔ hɛɛ ɔ ba mi si kake nyɔngloo. E ya je kpo ngɛ Yehowa, nɔ nɛ́ je agbo ɔ hɛ mi ngɛ hiɔwe—he klɔuklɔu pe kulaa ngɛ je mluku ɔ mi ɔ—nɛ e ngɔ e wami nɛ ye mluku nɛ e kɛ sã afɔle kɛ kpɔ adesahi ɔ ya ha e Tsɛ ɔ. (Hebribi 9:11, 12, 24) Anɛ Yehowa kplɛɛ nɔ lo?
5, 6. (a) Mɛni ji odase yemi nɛ tsɔɔ kaa Yehowa kplɛɛ Kristo kpɔmi afɔle sami ɔ nɔ? (b) Mɛnɔmɛ lɛ a náa kpɔmi nɔ́ ɔ he se, nɛ mɛni blɔ nɔ a náa he se ngɛ?
5 Benɛ Yesu ho hiɔwe ya be bɔɔ se ɔ, nɔ́ ko ya nɔ, nɛ lɔɔ he nɛ wa ma susu ɔ ma ha nɛ wa maa na heto ɔ. Kristofoli bɔɔ ko nɛ a yibɔ ji 120 ya kpe ngɛ Yerusalem hiɔwe tsu ko mi, kɛkɛ nɛ tlukaa a, kɔɔhiɔ nɛ nya wa ba hyi lejɛ ɔ tɔ. Ní komɛ kaa la lilɛ ba ma a yi mi nɛ mumi klɔuklɔu ɔ hyi mɛ tsuo tɔ nɛ a bɔni gbi slɔɔtoslɔɔtohi tumi. (Bɔfo ɔmɛ A Nítsumi 2:1-4) Nɔ́ nɛ ya nɔ nɛ ɔ tsɔɔ kaa a fɔ ma ehe ko, nɛ ji mumi mi Israel, “wɛtso nɛ Mawu hla” kɛ “odehe osɔfohi,” konɛ Mawu kɛ mɛ nɛ tsu e suɔmi nya níhi a he ní ngɛ zugba a nɔ. (1 Petro 2:9) E ngɛ pãa kaa, Yehowa Mawu kplɛɛ Kristo kpɔmi afɔle sami ɔ nɔ. Mumi klɔuklɔu ɔ nɛ a plɛ ngɔ pue bɔfo ɔmɛ a nɔ ɔ piɛɛ kekleekle jɔɔmihi nɛ je kpɔmi nɔ́ ɔ mi kɛ ba a he.
6 Kɛ je jamɛ a be ɔ mi kɛ ma nɛ ɔ, Kristo se nyɛɛli ngɛ je kɛ wɛ ɔ ngɛ kpɔmi nɔ́ ɔ he se náe. Ke wa piɛɛ nihi nɛ a pɔ mɛ nu nɛ a kɛ Kristo maa ye matsɛ ngɛ hiɔwe ɔ a “kuu nyafii” ɔ he jio, wa piɛɛ “to kpa” amɛ nɛ a maa hi zugba a nɔ ngɛ e nɔ yemi ɔ sisi ɔ a he jio, wa náa afɔle nɛ e sã a he se. (Luka 12:32; Yohane 10:16) Lɔɔ nɔ nɛ wa hɛ kɛ nɔ fɔmi daa si ngɛ, nɛ lɔɔ nɔ a maa da kɛ ngɔ wa yayamihi kɛ pa wɔ. Be abɔ nɛ wa yaa nɔ nɛ wa ‘náa kpɔmi nɔ́ nɛ ɔ mi hemi kɛ yemi,’ nɛ wa nyɛɛɔ Yesu se daa ligbi ɔ, wa ma nyɛ ma ná he nile kpakpa kɛ hwɔɔ se hɛ nɔ kami nɛ ngɛ bua jɔmi.—Yohane 3:16.
7. Benɛ Yesu kpale e se kɛ ho hiɔwe ya a, mɛni he blɔ a ha lɛ, nɛ kɛ o ma plɛ kɛ fi e se kɛɛ?
7 Kɛ je benɛ Yesu kpale e se kɛ ho hiɔwe ya nɛ ɔ, mɛni e ngɛ pee? A ha lɛ he blɔ ngua. (Mateo 28:18) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Yehowa hla lɛ konɛ e da Kristofoli asafo ɔ nya, nɛ e kɛ suɔmi kɛ dami sane yemi ngɛ enɛ ɔ he ní tsue. (Kolosebi 1:13) Kaa bɔnɛ a de to ɔ, Yesu ngɔ nyumuhi nɛ a sa ngɔ ha konɛ a hyɛ e to kuu ɔ nɔ nɛ a pee a hiami níhi kɛ ha mɛ. (Efesobi 4:8) Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, e hla Paulo nɛ e ngɔ lɛ kɛ pee ‘ma jeli a bɔfo,’ nɛ e tsɔ lɛ konɛ e fiɛɛ sane kpakpa a kɛ ya su ma se zugbahi a nɔ. (Romabi 11:13; 1 Timoteo 2:7) Kɛ ma kekle jeha lafa a nyagbe ɔ, Yesu ngɔ yi jemi munyuhi, ga womihi, kɛ tsɔsemi kɛ ha asafohi kpaago nɛ́ a ngɛ Roma kpokpa a nɔ ngɛ Asia a. (Kpojemi, yi 2-3) Anɛ o kplɛɛ nɔ kaa Yesu ji Kristofoli asafo ɔ Yi lo? (Efesobi 5:23) Loko o ma nyɛ maa nyɛɛ e se ɔ, e biɔ nɛ o pee tue bumi konɛ o ye bua nɛ́ kake peemi nɛ hi asafo nɛ o ngɛ mi ɔ mi.
8, 9. Mɛni he blɔ a kɛ wo Yesu dɛ ngɛ jeha 1914, nɛ kɛ e sa kaa enɛ ɔ nɛ sa bɔnɛ wa mwɔɔ wa yi mi kpɔ ha a he kɛɛ?
8 Ngɛ jeha 1914 mi ɔ, a ngɔ he blɔ kpa kɛ wo Yesu dɛ. Ngɛ jamɛ a jeha a mi ɔ, a hla lɛ kaa Yehowa Mesia Matsɛ Yemi ɔ nya Matsɛ. Benɛ Yesu bɔni nɔ yemi ɔ, “ta ba te si ngɛ hiɔwe.” Mɛni je ta hwumi nɛ ɔ mi kɛ ba? A sake Satan kɛ e daimonio ɔmɛ ngɔ pue zugba a nɔ, nɛ enɛ ɔ ngɔ haomi kɛ ba. Tahi, awi yemihi, gbeye níhi nɛ ngɛ nɔ yae, hiɔ, zugba mimiɛmihi, kɛ hwɔ nɛ ngɛ adesahi haoe wawɛɛ ɔ kaiɔ wɔ kaa amlɔ nɛ ɔ, Yesu ngɛ nɔ yee ngɛ hiɔwe. Loloolo ɔ, Satan ji “nɔ nɛ ngɛ je ɔ nɔ matsɛ yee,” nɛ “be bɔɔ kɛkɛ nɛ piɛ ha lɛ.” (Kpojemi 12:7-12; Yohane 12:31; Mateo 24:3-7; Luka 21:11) Se Yesu ngɔ he blɔ kɛ ngɛ nihi hae ngɛ je kɛ wɛ konɛ a kplɛɛ e nɔyemi ɔ nɔ.
9 E he hia nɛ wa fi Mesia Matsɛ ɔ se. Daa ligbi ke wa ngɛ wa yi mi kpɔ mwɔe ngɛ nɔ́ ko he ɔ, e sa nɛ e pee nɔ́ nɛ maa sa Yesu hɛ mi, se pi nɔ́ nɛ maa sa je yaya nɛ ɔ hɛ mi. Ke “Matsɛmɛ a matsɛ, kɛ nyɔmtsɛmɛ a nyɔmtsɛ” nɛ ɔ nɛ e tsui ye mluku ɔ ngɛ adesahi a ní peepeehi hyɛe ɔ, e naa níhi nɛ peeɔ lɛ abofu kɛ níhi nɛ haa nɛ e náa bua jɔmi wawɛɛ. (Kpojemi 19:16) Mɛni heje?
Níhi Nɛ Woɔ Mesia Matsɛ ɔ Abofu Kɛ Níhi Nɛ Haa Nɛ E Náa Bua Jɔmi
10. Kɛ Yesu su ngɛ kɛɛ, se kɛ̃ ɔ, mɛni woɔ wa Nyɔmtsɛ ɔ abofu wawɛɛ ngɛ blɔ nɛ da nɔ?
10 Yesu bua jɔɔ e he kaa bɔnɛ Yehowa hu bua jɔɔ e he ɔ pɛ. (1 Timoteo 1:11, NW) Benɛ Yesu ngɛ zugba a nɔ ɔ, e pi nɔ nɛ́ sane he wa nɛ́ ke a pee nɔ́ ha lɛ nɛ e sɛ e hɛ mi. Se níhi fuu ngɛ nɔ yae ngɛ zugba a nɔ mwɔnɛ ɔ nɛ e da blɔ kaa e woɔ lɛ abofu wawɛɛ. Atsinyɛ jemi ko be he kaa e mi mi fu jami blɔ nya tomihi nɛ a yeɔ lakpa nɛ a deɔ ke a ji e nane mi dali ɔ. Yesu de to momo ke: “Pi nɔ tsuaa nɔ nɛ tsɛɔ mi ‘Nyɔmtsɛ, Nyɔmtsɛ’ ɔ ji nɔ nɛ maa sɛ hiɔwe matsɛ yemi ɔ mi; se mohu nɔ nɛ peeɔ Tsaatsɛ nɛ ngɛ hiɔwe ɔ suɔmi nya ní. [Jamɛ a ligbi ɔ, NW] nihi babauu ma bi mi ke, ‘Nyɔmtsɛ, Nyɔmtsɛ! Pi o biɛ mi nɛ wa . . . pee nyakpɛ ní fuu ngɛ lo?’ Kɛkɛ ɔ, imi hu ma de mɛ ke, ‘I li nyɛ! Nyɛɛ je ye nɔ, nyɛ nihi nɛ nyɛ peeɔ níhi nɛ dɛ blɔ!’”—Mateo 7:21-23.
11-13. Mɛni heje nɛ munyu nɛ mi wa nɛ́ Yesu tu kɛ si nihi nɛ peeɔ “nyakpɛ ní” ngɛ e biɛ mi ɔ ma nyɛ maa pee ni komɛ nyakpɛ, se kɛ̃ ɔ, mɛni heje nɛ e mi mi fu mɛ? Mo ha nɔ́ hetomi nɔ́.
11 Mwɔnɛ ɔ, munyu nɛ ɔ maa pee nihi fuu nɛ a tsɛɛ a he ke Kristofoli ɔ nyakpɛ. Mɛni heje nɛ e sa kaa Yesu nɛ tu munyu nɛ mi wa nɛ ɔ kɛ si nihi nɛ a ngɛ “nyakpɛ ní” pee ngɛ e biɛ mi ɔ? Jamihi fuu nɛ a tsɛɛ a he ke Kristofoli ɔ keɔ nihi ní, a yeɔ bua ohiatsɛmɛ, a maa hiɔ tsami hehi kɛ sukuuhi, nɛ a peeɔ ní kpahi fuu. Se bɔnɛ pee nɛ waa le nɔ́ heje nɛ Yesu mi mi fu mɛ ɔ, nyɛ ha nɛ wa susu nɔ́ hetomi nɔ́ nɛ ɔ he nɛ waa hyɛ.
12 E he hia kaa fɔli komɛ nɛ a hia blɔ. A be nyɛe maa ngɔ a bimɛ ɔmɛ kɛ ya he nɛ a yaa a, lɔɔ he ɔ, a ya ngɔ nɔ ko nɛ́ e ba hyɛ a bimɛ ɔmɛ a nɔ ha mɛ konɛ a wo lɛ hiɔ. Fami kɛkɛ nɛ a ha lɛ ji: “Moo hyɛ wa bimɛ ɔmɛ a nɔ ha wɔ. Ha mɛ niye ní, ko ha nɛ a he nɛ sɛ mu, nɛ o hyɛ mɛ saminya nɛ nɔ́ ko nɛ ko ye mɛ awi.” Se benɛ fɔli ɔmɛ kpale a se kɛ ba a, e pee mɛ nyakpɛ kaa a ba na a bimɛ ɔmɛ nɛ hwɔ ngɛ mɛ yee wawɛɛ. A sɛ mu kpɔtɔkpɔtɔ, nɛ a pee kãnyakanya, nɛ a ní pee mɔbɔ. A ngɛ ya foe kɛ ngɛ nɔ nɛ a si mɛ ngɔ ha a nɔ puee, se e pui a nya mi. Mɛni heje? E kuɔ gba he tso ya ngɛ saflɛhi a he tsue. Benɛ fɔli ɔmɛ na enɛ ɔ, a mi mi fu lɛ wawɛɛ, nɛ a bi lɛ konɛ e tsɔɔ nɔ́ heje nɛ e pee jã. E ha fɔli ɔmɛ heto ke: “Nyɛɛ hyɛ ní sɔuu nɛ i tsu! Nyɛ nɛ́ kaa saflɛ ɔmɛ a mi tsɔ lo? I dla níhi ngɛ nyɛ we ɔ he ha nyɛ hulɔ!” Anɛ fɔli ɔmɛ ma ná bua jɔmi lo? E ngɛ heii kaa a be bua jɔmi náe kɔkɔɔkɔ! Pi lɔɔ ji nítsumi nɛ a ha lɛ ke e tsu; nɔ́ kɛkɛ nɛ́ a suɔ kaa e pee ji, e hyɛ a bimɛ ɔmɛ a nɔ ha mɛ. Fɔli ɔmɛ a fami ɔ tue nɛ e bui ɔ ma ha nɛ a mi mi ma fu lɛ wawɛɛ.
13 Jamihi nɛ a tsɛɔ a he ke Kristofoli ɔ hu peeɔ a ní kaa bɔnɛ nɔ nɛ a ngɔ kaa e hyɛ jokuɛwi ɔmɛ a nɔ ɔ pee ɔ pɛ! Yesu fã e nane mi dali ɔmɛ konɛ a ha nihi mumi mi niye ní kɛ gu Mawu Munyu ɔ mi anɔkuale ɔ nɛ a maa tsɔɔ nihi, nɛ a maa ye bua mɛ konɛ a Mawu jami he nɛ tsɔ ɔ nɔ. (Yohane 21:15-17) Se jamihi nɛ a tsɛɛ a he ke Kristofoli ɔ bui fami nɛ ɔ tue fɛɛ. A ha nɛ hwɔ ngɛ nihi yee ngɛ mumi mi, nɛ a ngɔ lakpa tsɔɔmihi kɛ puɛ nihi a juɛmi nɛ a li Baiblo ɔ mi sisije anɔkuale ɔ he nɔ́ ko nɔ́ ko. (Yesaya 65:13; Amos 8:11) A be nyɛe maa ngɔ mɔde nɛ a ngɛ bɔe kaa a ma ha nɛ je ɔ mi si himi maa pee kpakpa a po kɛ je a nya ngɛ tue nɛ a je blɔ gbo ɔ heje. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, je nɛ ɔ blɔ nya tomi ɔ ngɛ kaa we ko nɛ a kadi lɛ kaa a maa hule lɛ pue si. Mawu Munyu ɔ tsɔɔ kaa e be kɛe nɛ a ma kpata Satan je ɔ blɔ nya tomi ɔ hɛ mi.—1 Yohane 2:15-17.
14. Mɛni nítsumi nɛ haa nɛ Yesu náa bua jɔmi mwɔnɛ ɔ, nɛ mɛni heje?
14 Se ke Yesu hyɛ zugba a nɔ kɛ je hiɔwe nɛ e na nimli ayɔhi abɔ nɛ a ngɛ fami nɛ e kɛ ha e se nyɛɛli ɔmɛ kaa a pee nihi kaseli loko e je zugba a nɔ ɔ he ní tsue ɔ, e náa bua jɔmi. (Mateo 28:19, 20) Moo hyɛ he blɔ nɛ e ji kaa wɔ hu wa ma ha nɛ Mesia Matsɛ ɔ bua maa jɔ ha! Nyɛ ha nɛ waa mwɔ wa yi mi kpɔ kaa wa maa ya nɔ ma fi “tsɔlɔ anɔkualetsɛ kɛ ní lelɔ ɔ” se daa. (Mateo 24:45) Ngɛ be mi nɛ jamihi a mi osɔfo ɔmɛ bui fami nɛ ɔ tue ɔ, Kristofoli nɛ a pɔ mɛ nu ɔ a kuu nyafii nɛ ɔ lɛɛ, e peeɔ tue bumi nɛ e nyɛɛɔ hɛ mi ngɛ fiɛɛmi nítsumi ɔ mi, nɛ e kɛ anɔkuale yemi ngɛ Kristo to ɔmɛ lɛe.
15, 16. (a) Kɛ yiwutso ní peepeehi nɛ pɔhe mwɔnɛ ɔ ha nɛ Yesu peeɔ kɛɛ, nɛ mɛni blɔ nɔ wa gu kɛ le enɛ ɔ? (b) Mɛni blɔ nɔ jamihi nɛ a tsɛɔ a he ke Kristofoli ɔ guu kɛ woɔ Yesu mi mi la?
15 Wa ma nyɛ ma he ye kaa ke Matsɛ ɔ na yiwutso ní peepeehi nɛ pɔhe ngɛ zugba a nɔ mwɔnɛ ɔ, e peeɔ lɛ abofu. Eko ɔ, wa ma kai bɔnɛ Farisibi ɔmɛ tu munyu kɛ si Yesu kaa e tsa hiɔ ngɛ Hejɔɔmi ligbi ɔ nɔ ɔ. A yi mi wa, nɛ a kplii a tsui wawɛɛ nɛ lɔɔ ha nɛ mlaa nɛ mɛ nitsɛmɛ a wo ɔ, kɛ sisi numi nɛ dɛ nɛ a hɛɛ ngɛ Mose Mlaa a he ɔ nya pɛ nɛ a nyɛɛɔ ngɛ. Nihi ná nyakpɛ níhi nɛ Yesu pee ɔ a he se wawɛɛ nitsɛ! E ngɛ mi kaa nyakpɛ ní nɛ ɔmɛ nɛ Yesu pee ɔ ha nɛ nihi ná bua jɔmi, nɛ a he jɔ mɛ, nɛ e wo a hemi kɛ yemi mi he wami mohu, se mɛɛ lɛɛ a bua jɔɛ he. Kɛ Yesu na mɛ kɛɛ? Ligbi kake ko ɔ, e “kɛ abofu hyɛ a hɛ mi kɛ kpe; e dɔ lɛ kaa a tsui wa kikɛ nɛ ɔ.”—Marko 3:5.
16 Mwɔnɛ ɔ, Yesu naa níhi fuu nɛ haa nɛ e náa “abofu” wawɛɛ. Jamihi nɛ a tsɛɔ a he ke Kristofoli a nya dali ɔmɛ ngɔɔ a he kɛ woɔ kusumihi kɛ tsɔɔmihi nɛ Ngmami ɔ kplɛɛ we a nɔ ɔ a mi. Jehanɛ se hu ɔ, Matsɛ Yemi ɔ he sane kpakpa a nɛ a ngɛ fiɛɛe ɔ woɔ a mi mi la. Ngɛ je ɔ mi hehi fuu ɔ, jami nya dali dɔɔ nihi kɛ woɔ Kristofoli nɛ a kɛ anɔkuale yemi ngɛ sɛgbi nɛ Yesu fiɛɛ ɔ fiɛɛe ɔ a he nɛ a waa mɛ yi mi wawɛɛ. (Yohane 16:2; Kpojemi 18:4, 24) Jamɛ a be ɔ mi nɔuu ɔ, jami nya dali nɛ ɔmɛ pɔɔ mɛ nitsɛmɛ a se nyɛɛli ɔmɛ he wami womi nɛ a ya ta konɛ a ya tane nihi a yi—kaa nɔ́ nɛ jã nɛ a maa pee ɔ maa sa Yesu Kristo hɛ mi!
17. Mɛni blɔ nɔ Yesu se nyɛɛli anɔkualetsɛmɛ ɔmɛ guu kɛ haa nɛ e náa bua jɔmi?
17 Se Yesu se nyɛɛli anɔkualetsɛmɛ ɔmɛ bɔɔ mɔde konɛ a je suɔmi kpo kɛ ha a nyɛmi nɔmlɔ. Ngɛ si nɛ a teɔ kɛ woɔ mɛ ɔ tsuo se ɔ, a fiɛɛɔ sane kpakpa a kɛ haa “nimli tsuo” kaa bɔnɛ Yesu pee ɔ. (1 Timoteo 2:4) Nɛ suɔmi nɛ a jeɔ kpo kɛ haa a sibi ɔ hu se be; lɔɔ ji nɔ́ titli nɛ a kɛ leɔ mɛ. (Yohane 13:34, 35) Be mi nɛ a jeɔ suɔmi kpo kɛ haa a nyɛmimɛ Kristofoli, nɛ a buu mɛ, nɛ a woɔ a hɛ mi nyami ɔ, lɔɔ tsɔɔ kaa a ngɛ Yesu se nyɛɛe niinɛ, enɛ ɔ haa nɛ Mesia Matsɛ ɔ náa bua jɔmi!
18. Mɛni haa nɛ wa Nyɔmtsɛ ɔ yeɔ aywilɛho, se kɛ wa ma plɛ kɛ sa e hɛ mi kɛɛ?
18 Nyɛ ha nɛ e hi wa juɛmi mi hu kaa wa Nyɔmtsɛ ɔ yeɔ aywilɛho ke e se nyɛɛli ɔmɛ nyɛ we nɛ a to a tsui si, nɛ a ha nɛ suɔmi nɛ a ngɛ ha Yehowa a he jɔ, nɛ a kpa Yehowa sɔmɔmi. (Kpojemi 2:4, 5) Se Yesu náa nihi nɛ toɔ a tsui si kɛ ya siɔ nyagbe ɔ a he bua jɔmi. (Mateo 24:13) Lɛɛ nyɛ ha nɛ wɔ tsuo wa hɛ nɛ ko je Kristo fami nɛ ji: ‘Nyɛɛ ye se’ ɔ nɔ kɔkɔɔkɔ. (Yohane 21:19) Nyɛ ha nɛ wa susu jɔɔmi komɛ nɛ Mesia Matsɛ ɔ ma ha nɛ́ nihi nɛ maa to a tsui si kɛ ya si nyagbe ɔ ma ná a he nɛ waa hyɛ.
Nihi Nɛ Yeɔ Anɔkuale Kɛ Sɔmɔɔ Matsɛ ɔ Ma Ná Jɔɔmihi Babauu
19, 20. (a) Ke wa nyɛɛ Yesu se ɔ, mɛni jɔɔmihi wa ma ná amlɔ nɛ ɔ? (b) Kristo se nɛ wa maa nyɛɛ ɔ maa ye bua wɔ konɛ wa ná tsɛ ngɛ mɛni blɔ nɔ?
19 Ke wa nyɛɛ Yesu se ɔ, wa si himi maa pee kpakpa amlɔ nɛ ɔ. Ke wa kplɛɛɔ Kristo nɔ kaa wa Nyɔmtsɛ, nɛ wa ngɔɔ e blɔ tsɔɔmihi kɛ tsuɔ ní nɛ wa nyɛɛɔ nɔ hyɛmi níhi nɛ e pee ɔ se ɔ, jɔɔmihi nɛ nihi ngɛ hlae nɛ a nine sui nɔ ɔ, wɔɔ lɛɛ wa nine maa su nɔ. Wa ma tsu nítsumi nɛ haa nɛ nɔ tsui nɔɔ e mi, wa maa piɛɛ nyɛmimɛ Kristofoli a weku nɛ kake peemi kɛ suɔmi ngɛ a kpɛti ɔ he, wa ma ná he nile kpakpa, nɛ wa tue mi hu maa jɔ wɔ. Ngɛ e kpiti pomi mi ɔ, wa ma ná bua jɔmi wawɛɛ ngɛ si himi mi nɛ wa tsui hu maa nɔ wa mi. Nɛ wa ma ná jɔɔmi kpahi fuu kɛ piɛɛ he.
20 Yehowa ngɔ Yesu kɛ pee “Tsɛ nɛ ngɛ kɛ yaa neneene” kɛ ha nihi nɛ a ngɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi kaa a maa hi zugba a nɔ daa a. Yesu ba da Adam nɛ ji adesahi a tsɛ nɛ e ngɔ e sisi bimɛ kɛ wo haomi ngua mi ɔ nane mi. (Yesaya 9:6, 7) Ke wa kplɛɛ Yesu nɔ kaa wa “Tsɛ nɛ ngɛ kɛ yaa neneene,” nɛ wa ná hemi kɛ yemi ngɛ e mi ɔ, lɔɔ ma ha nɛ wa ma ná hɛ kɛ nɔ fɔmi nitsɛnitsɛ kaa wa ma ná neneene wami. Jehanɛ se hu ɔ, lɔɔ ma ha nɛ wa maa hɛ wɔ kɛ su Yehowa he. Kaa bɔnɛ wa kase kɛ sɛ hlami ɔ, blɔ nɛ hi pe kulaa nɛ wa ma nyɛ maa gu nɔ nɛ́ waa nyɛɛ Yesu se daa ligbi ɔ ji, nɛ́ wa maa ye Mawu mlaa nɛ ɔ nɔ: “Akɛnɛ Mawu bimɛ nɛ e suɔ ji nyɛ heje ɔ, nyɛɛ bɔ mɔde nɛ nyɛɛ kase lɛ.”—Efesobi 5:1.
21. Mɛni blɔ nɔ Kristo se nyɛɛli kpɛɔ kaa la ngɛ je nɛ wo diblii nɛ ɔ mi?
21 Be mi nɛ wa kaseɔ Yesu kɛ e Tsɛ Yehowa a, lɔɔ haa nɛ wa náa he blɔ nɛ ngɛ nyakpɛ. Wa kpɛɔ kaa la nɛ nya wa. Ngɛ je nɛ wo diblii nɛ ɔ mi, nɛ́ Satan sisi nimli ayɔ akpehi abɔ nɛ e ha nɛ a kase e su ɔmɛ ɔ, wɔ nihi nɛ wa ngɛ Kristo se nyɛɛe ɔ kpɛɔ kaa la nɛ nya wa kɛ yaa tsitsaa—la nɛ ji Ngmami ɔ mi anɔkuale ɔ, la nɛ ji Kristofoli a su kpakpahi, la nɛ ji bua jɔmi nitsɛ, anɔkuale tue mi jɔmi kɛ suɔmi nitsɛnitsɛ nɛ ngɛ wa kpɛti ɔ. Jamɛ a be ɔ mi nɔuu ɔ, wa hɛɛ wɔ kɛ suu Yehowa he, nɛ lɔɔ ji nɔ́ titli, oti nɛ nɔ kuɔ nɛ sa kaa adebɔ nɔ́ saisaa nɛ ngɛ nile ma nyɛ ma kɛ ma e hɛ mi.
22, 23. (a) Mɛni jɔɔmihi lɛ nihi nɛ maa nyɛɛ Yesu se nɛ a maa ye lɛ anɔkuale ɔ ma ná? (b) Kɛ e sa kaa waa ma wa juɛmi nya si kɛɛ?
22 Mo susu nɔ́ nɛ Yehowa suɔ kaa e maa gu Mesia Matsɛ ɔ nɔ kɛ pee ha mo hwɔɔ se ɔ hu he nɛ o hyɛ. E be kɛe nɛ Matsɛ nɛ ɔ maa hwu dami ta kɛ si Satan je yaya nɛ ɔ. Yesu maa ye kunimi kokooko! (Kpojemi 19:11-15) Lɔɔ se ɔ, Kristo maa je e Jeha Akpe Nɔyemi ɔ sisi ngɛ zugba a nɔ. E hiɔwe nɔyemi ɔ ma ha nɛ adesahi anɔkualetsɛmɛ ma ná kpɔmi nɔ́ ɔ he se nɛ a maa ye mluku. Moo po he foni ngɛ o juɛmi mi nɛ o hyɛ: O ma ná nɔmlɔtso mi he wami kpakpa, nɛ o be bwɔe gblegbleegble, nɛ o maa piɛɛ weku nɛ a kɛ kake peemi kɛ bua jɔmi ma tsu ní kɛ pee zugba a paradeiso ɔ he! Ngɛ Jeha Akpe Nɔyemi nɛ ɔ nyagbe ɔ, Yesu maa ngɔ nɔyemi ɔ kɛ ha e Tsɛ ɔ ekohu. (1 Korintobi 15:24) Ke o ya nɔ nɛ o nyɛɛ Kristo se nɛ o ye lɛ anɔkuale ɔ, o ma ná jɔɔmi nɛ́ o juɛmi po be he kpee—‘Mawu bimɛ ɔmɛ a nyami he yemi ɔ’! (Romabi 8:21) Niinɛ, wa nine maa su jɔɔmihi tsuo nɛ Adam kɛ Hawa ná nɛ e je a dɛ ɔ nɔ. Yehowa binyumuhi kɛ biyihi nɛ a ngɛ zugba a nɔ ɔ maa ye a he kulaa kɛ je Adam yayami ɔ he. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, “nɔ ko be gboe hu.”—Kpojemi 21:4.
23 Mo kai niheyo niatsɛ ɔ nɛ e ji ma hɛ mi nyɛɛlɔ nɛ wa susu e he ngɛ Yi 1 ɔ mi ɔ. E kplɛɛ we nine nɛ Yesu fɔ lɛ ke, “Ba nyɛɛ ye se” ɔ nɔ. (Marko 10:17-22) Moo lɛɛ, koo pee jã kɔkɔɔkɔ! Ngɔɔ bua jɔmi kɛ gɛjɛmi kɛ kplɛɛ Yesu nine fɔmi ɔ nɔ. Moo ma o juɛmi nya si kaa o ma fi si, nɛ o maa ya nɔ maa nyɛɛ To Hyɛlɔ Kpakpa a se daa ligbi, kɛ daa jeha, konɛ o hi je mi nɛ o na benɛ e ma ha nɛ Yehowa yi mi tomihi tsuo maa ba mi kɛ pi si ngɛ blɔ nɛ ngɛ nyami nɔ ɔ!
Mɛni Blɔ Nɔ O Maa Gu Kɛ Nyɛɛ Yesu Se?
● Mɛni maa ye bua mo konɛ o susu níhi a he kaa bɔnɛ Kristo susu níhi a he ɔ?—1 Korintobi 2:13-16.
● Mɛni blɔhi a nɔ nɛ o to o yi mi kaa o maa gu kɛ nyɛɛ Yesu se haa?—1 Petro 2:21.
● Mɛni blɔ nɔ o maa gu kɛ yu o he ngɛ níhi nɛ ma nyɛ ma ha nɛ suɔmi nɛ o ngɛ kɛ ha Yesu ɔ he maa jɔ ɔ a he?—Kpojemi 3:14-18.
● Mɛni blɔ nɔ o ma nyɛ maa gu kɛ tsɔɔ tutuutu kaa o suɔ nɛ Kristo nɛ ye zugba a nɔ ngɛ hwɔɔ se be nɛ ngɛ wa hɛ mi haa a mi?—Kpojemi 22:17, 20.