Hwɔɔmi Mɔ INTANƐTI NƆ NITO HE
Hwɔɔmi Mɔ
INTANƐTI NƆ NITO HE
Dangme
Ɛ
  • ã
  • á
  • ɛ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ
  • ɔ́
  • í
  • ĩ
  • BAIBLO
  • WOMIHI
  • ASAFO MI KPEHI
  • wp17 No. 4 bf. 4-7
  • Nɔ́ Nɛ Baiblo ɔ De Ngɛ Wami Kɛ Gbenɔ He

Ngmami nɛ ɔ he video be amlɔ nɛ ɔ.

Wa kpa mo pɛɛ nyagba ko he je ɔ, video ɔ hí jemi.

  • Nɔ́ Nɛ Baiblo ɔ De Ngɛ Wami Kɛ Gbenɔ He
  • Hwɔɔmi Mɔ E Ngɛ Yehowa Matsɛ Yemi ɔ He Gɔgɔ Fiae (Ma Bi A Nɔ́)—2017
  • Munyuyi Nyafinyafihi
  • Munyu Nɛ Ngɛ Kaa Enɛ ɔ
  • BAIBLO Ɔ TSƆƆ NYA
  • WƆ JALI A TSƆƆMI BA HE SI
  • “ANƆKUALE Ɔ MA HA NYƐ MAA YE NYƐ HE”
  • 6 Jije Ni Gbogboe Ɔmɛ Ngɛ?
    Mɛni Tutuutu Ji Baiblo ɔ Tsɔɔmi?
Hwɔɔmi Mɔ E Ngɛ Yehowa Matsɛ Yemi ɔ He Gɔgɔ Fiae (Ma Bi A Nɔ́)—2017
wp17 No. 4 bf. 4-7
Gɔ kɛ e mi gbogboe

MUNYUHI NƐ KƆƆ HƐ MI MUNYU Ɔ HE | MƐNI BAIBLO Ɔ DE NGƐ WAMI KƐ GBENƆ HE?

Nɔ́ Nɛ Baiblo ɔ De Ngɛ Wami Kɛ Gbenɔ He

Mose kekleekle womi ɔ tu bɔ nɛ a plɛ kɛ bɔ níhi ha a he munyu. Wa na ngɛ lejɛ ɔ hu kaa Mawu de kekleekle nyumu nɛ ji Adam ke: “Tso ɔmɛ nɛ ngɛ ngmɔ ɔ mi ɔ, o ma nyɛ maa ye eko tsuaa eko yiblii faa, ja tso ɔ nɛ haa nɔ leɔ kpakpa kɛ yayami ɔ pɛ. Koo ye jamɛ a tso ɔ yiblii; ligbi nɛ o maa ye eko ɔ, o ma gbo.” (1 Mose 2:16, 17) Munyu nɛ ɔ tsɔɔ kaa ke pi nɛ Adam gbo Mawu tue ɔ, jinɛ e ko gbo we. Mohu ɔ, e ko hi si ngɛ Eden abɔɔ ɔ mi daa.

Adam kɛ Hawa nɛ a bwɔ

Se aywilɛho sane ji kaa, Adam bui fami nɛ Mawu kɛ ha lɛ ɔ tue. Benɛ e yo Hawa ngɔ tso yiblii ɔ nɛ Mawu de mɛ ke a ko ye ɔ kɛ ha lɛ ɔ, e ngɔ nɛ e ye. (1 Mose 3:1-6) Nyagbahi nɛ je tue gbomi nɛ ɔ mi kɛ ba a ngɛ kɛ ba si mwɔnɛ ɔ. Bɔfo Paulo tsɔɔ sane nɛ ɔ nya ke: “Nɔ kake lɛ pee yayami, nɛ yayami kɛ gbenɔ ba. Enɛ ɔ ha gbenɔ sã nimli tsuo, ejakaa nɔ tsuaa nɔ pee yayami.” (Roma Bi 5:12) Jamɛ a “nɔ kake” ɔ ji Adam. Se mɛni tutuutu ji yayami nɛ e pee ɔ, nɛ mɛni he je lɔ ɔ ngɔ gbenɔ kɛ ba a?

Adam je blɔ nɛ e gbo Mawu tue, aloo e je blɔ nɛ e tɔ̃ Mawu mlaa a nɔ. Lɔ ɔ ji yayami nɛ e pee ɔ nɛ. (1 Yohane 3:4) Kaa bɔ nɛ Mawu de Adam ɔ, yayami he hiɔwo ji gbenɔ. Enɛ ɔ he ɔ, kaa Adam kɛ bimɛ nɛ e ma fɔ ɔ ya nɔ nɛ a bu Mawu tue ɔ, jinɛ yayami be a he sae, nɛ a be gboe hulɔ. Mawu bɔɛ adesahi kaa a gbo. Mohu ɔ, e bɔ adesahi kaa a hi wami mi kɛ ya neneene.

Atsinyɛ jemi ko be he kaa gbenɔ “sã nimli tsuo,” kaa bɔ nɛ Baiblo ɔ de ɔ. Se anɛ nɔ́ ko ngɛ wa mi nɛ ke wa gbo ɔ, lɛɛ e gbo we lo? Nihi babauu ma ha heto ke ee. A deɔ ke nɔ́ ko nɛ a tsɛɛ ke klaa ngɛ wa mi, nɛ lɛɛ e gbo we. Ke jã ji sane ɔ, lɛɛ a ngɛ tsɔɔe kaa nɔ́ nɛ Mawu de Adam ɔ, pi anɔkuale. Ngɛ mɛni blɔ nɔ? Ejakaa ke nɔ́ ko ngɛ wa mi nɛ e gbo we, se e yaa nɔ nɛ e hiɔɔ wami mi ngɛ he ko ngɛ wa gbenɔ se ɔ, lɛɛ gbenɔ be nyɛe maa pee yayami he hiɔwo kaa bɔ nɛ Mawu de ɔ. Baiblo ɔ de ke: ‘Mawu be nyɛe maa ye lakpa.’ (Hebri Bi 6:18) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, nɔ́ nɛ Satan de Hawa kaa, “Nyɛ be gboe!” ɔ mohu ji lakpa.​—1 Mose 3:4.

Enɛ ɔ tleɔ sane bimi ko si. Ke tsɔɔmi nɛ ji klaa gbo we ɔ ji lakpa a, lɛɛ ke wa gbo ɔ, mɛni si fɔfɔɛ mi tutuutu wa ya jee?

BAIBLO Ɔ TSƆƆ NYA

Mose kekleekle womi ɔ nɛ e tu adebɔ he munyu ɔ de ke: ‘Yehowa Mawu ngɔ zugba zu kɛ puɛ nɔmlɔ, nɛ e mu mumi nɛ haa nɔ wami ngɔ wo nɔmlɔ gugwɔ puɔ mi; nɛ nɔmlɔ pee adesa hɛngmengmletsɛ.’ Munyungu nɛ a tsɔɔ sisi ke “adesa hɛngmengmletsɛ” ɔ ji Hebri munyungu nɛ ji ne’phesh,a nɛ e sisi tsɔɔmi nitsɛnitsɛ ji “bɔ nɔ́ nɛ woɔ mumi.”​—1 Mose 2:7.

Baiblo ɔ tsɔɔ we kaa a bɔ adesahi kɛ klaa nɛ gbo we. Mohu ɔ, e tsɔɔ kaa nɔ tsuaa nɔ ji “adesa hɛngmengmletsɛ.” Enɛ ɔ he ɔ, o be munyu nɛ ji “klaa nɛ gbo we” ɔ nae ngɛ Baiblo ɔ mi he ko he ko.

Ke Baiblo ɔ de we ke klaa ko ngɛ adesahi a mi nɛ gbo we ɔ, mɛni he je nɛ jamihi fuu tsɔɔ jã a? Bɔ nɛ pee nɛ waa na heto kɛ ha sane bimi nɛ ɔ, ha nɛ wa susu níhi nɛ ya nɔ ngɛ blema Egipt ɔ he nɛ waa hyɛ.

WƆ JALI A TSƆƆMI BA HE SI

Hela yi nɔ sane ngmalɔ ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Herodotus nɛ e hi si ngɛ jeha lafa enuɔ ɔ mi loko a fɔ Kristo ɔ de ke, Egipt bi ji “kekleekle nihi nɛ a fĩ klaa nɛ gbo we tsɔɔmi ɔ se.” Blema Babilon bi a kusumi ɔ hu fĩ klaa nɛ gbo we tsɔɔmi ɔ se bɔɔ. Benɛ Alexander Ngua a ye mahi nɛ ngɛ Middle East ɔ a nɔ kunimi ngɛ jeha 332 loko a fɔ Kristo ɔ, Hela je mi ní leli gbɛ tsɔɔmi nɛ ɔ kɛ fia, nɛ ngɛ be bɔɔ pɛ mi ɔ, tsɔɔmi nɛ ɔ ba he si ngɛ Hela Nɔ Yemi ɔ mi.

O be munyu nɛ ji “klaa nɛ gbo we” ɔ nae ngɛ Baiblo ɔ mi he ko

Ngɛ kekleekle jeha lafa a mi ɔ, Yuda jami ɔ mi kuu enyɔ nɛ nihi le wawɛɛ nɛ ji Essene kɛ Farisi ɔ tsɔɔ kaa ke adesa gbo ɔ, e klaa a lɛɛ e gbo we. Womi nɛ ji, The Jewish Encyclopedia a de ke: “Je mi ní lelɔ ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Plato ɔ lɛ ha nɛ klaa nɛ gbo we tsɔɔmi ɔ he si ngɛ Hela bi ɔmɛ a mi, nɛ benɛ Yuda bi ɔmɛ kɛ Hela bi ɔmɛ bɔni bɔmi ɔ, mɛ hu a ba he tsɔɔmi nɛ ɔ ye.” Jehanɛ ɔ se hu ɔ, kekleekle jeha lafa a mi yi nɔ sane ngmalɔ ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Josephus ɔ tsɔɔ kaa tsɔɔmi nɛ ɔ ji “Hela bi ɔmɛ a hemi kɛ yemi,” nɛ e naa lɛ kaa e ji nyazia ko kɛkɛ, se pi nɔ́ ko nɛ Ngmami Klɔuklɔu ɔ fĩ se.

Benɛ Hela bi a kusumi gbɛ fia a, nihi nɛ a tsɛɛɔ a he ke Kristofohi ɔ ba kplɛɛ wɔ jali a tsɔɔmi nɛ ɔ nɔ. Yi nɔ sane ngmalɔ ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Jona Lendering ngma ke, “Plato tsɔɔ kaa jinɛ adesa klaa ngɛ he kpakpa ko, se piɔ lɛɛ e ngɛ je yaya mi. Enɛ ɔ ha nɛ e yi kulaa kaa a kɛ tsɔɔmi nɛ ɔ ma futu Kristofohi a tsɔɔmi.” Enɛ ɔ he ɔ, a ngɔ wɔ jali a tsɔɔmi nɛ ji klaa nɛ gbo we ɔ kɛ wo “Kristofohi” a jami ɔ mi nɛ e ba piɛɛ níhi nɛ a heɔ yeɔ ɔ a he.

“ANƆKUALE Ɔ MA HA NYƐ MAA YE NYƐ HE”

Ngɛ kekleekle jeha lafa a mi ɔ, bɔfo Paulo kɛ kɔkɔ bɔmi ha ke: “Mawu mumi ɔ deɔ paa ke, nyagbe ligbi ɔmɛ a mi ɔ, ni komɛ ma kua Kristo, nɔ nɛ a he ye ɔ, nɛ a ma ya nyɛɛ mumi yayamihi mohu a se; a maa bu lakpa munyuhi, kɛ tsɔɔmi yayamihi tue.” (1 Timoteo 4:1) Munyu nɛ ɔ ba mi niinɛ! Tsɔɔmi nɛ ji klaa gbo we ɔ ji ‘mumi yayamihi a tsɔɔmi’ ɔ eko. Baiblo ɔ fĩ we tsɔɔmi nɛ ɔ se. Tsɔɔmi nɛ ɔ je blema wɔ jali kɛ je mi ní leli a tsɔɔmihi a mi.

Bua jɔmi sane ji kaa, Yesu de ke: “Nyɛ maa le anɔkuale ɔ; nɛ anɔkuale ɔ ma ha nyɛ maa ye nyɛ he.” (Yohane 8:32) Ke wa le Baiblo mi anɔkuale ɔmɛ ɔ, lɔ ɔ ma ha nɛ wa maa ye wa he kɛ je tsɔɔmihi kɛ ní peepeehi nɛ wui Mawu hɛ mi nyami nɛ je nɛ ɔ mi jamihi babauu fĩ se ɔ a he. Jehanɛ hu ɔ, anɔkuale nɛ ngɛ Mawu Munyu ɔ mi ɔ ha nɛ wa yeɔ wa he kɛ jeɔ kusumihi kɛ blema tsɔɔmihi nɛ kɔɔ gbenɔ he ɔ a he.​—Hyɛ daka nɛ ji, “Jije Ni Gbogboe Ɔmɛ Ngɛ?”

Mawu bɔɛ wɔ kaa waa hi je mi jeha 70 aloo 80 pɛ konɛ lɔ ɔ se ɔ wa ya tsa si himi nɔ ngɛ je ekpa ko mi kɛ ya neneene. Yi mi tomi nɛ e kɛ bɔ adesahi ji kaa a bu lɛ tue konɛ a hi si ngɛ zugba a nɔ kɛ ya neneene. Enɛ ɔ tsɔɔ kaa Mawu suɔ adesahi wawɛɛ, nɛ nɔ́ ko nɔ́ ko be yi mi tomi nɛ ɔ tsakee. (Malaki 3:6) La polɔ ɔ de ke: “Nihi nɛ peeɔ nɔ́ nɛ da a, zugba a maa pee a nɔ́ nɛ a maa hi nɔ daa.”​—La 37:29.

Ke o ngɛ hlae nɛ o le babauu kɛ kɔ nɔ́ nɛ Baiblo ɔ de ngɛ wami kɛ gbenɔ he ɔ, moo hyɛ womi nɛ Yehowa Odasefohi pee nɛ ji, Mɛni Baiblo ɔ Ma Nyɛ Maa Tsɔɔ Wɔ? yi 6. O ma nyɛ maa gbla ngɛ www.jw.org/ada.

a Baiblo sisi tsɔɔmi komɛ kaa King James Version kɛ Catholic Douay Version ɔ tsɔɔ munyungu nɛ ji ne’phesh ɔ sisi kaa “klaa hɛngmengmletsɛ,” nɛ Baiblohi fuu nɛ a ngɛ sisi tsɔɔe mwɔnɛ ɔ kaa The New English Bible ɔ tsɔɔ sisi ke, “adebɔ nɔ́ nɛ wami ngɛ e mi.” New International Version kɛ The Jerusalem Bible ɔ hu tsɔɔ sisi ke “adesa nɛ ngɛ wami mi.” Jehanɛ ɔ hu, Today’s English Version ɔ tsɔɔ sisi kaa “ba wami mi.”

Anɛ Adesahi Ma Nyɛ Maa Hi Si Kɛ Ya Neneene Lo?

Jeha bɔɔ ko nɛ be ɔ, níhi a mi hlali bɔ amaniɛ kaa a na nga komɛ ngɛ wo ɔ sisi. A ji nga nɛ puɛɔ ngɛ nyu sisi, nɛ a he ye kaa nga nɛ ɔmɛ ye jeha akpe kɛ se. Eko ɔ, nga nɛ ɔmɛ a se kɛ pe níhi tsuo nɛ wami ngɛ a mi nɛ a ngɛ zugba a nɔ. Nga nɛ ɔ piɛɛ ngahi nɛ a puɛɛ ngɛ nyu sisi nɛ a tsɛɛ ke Posidonia oceanica a he. Nga nɛ ɔ puɛ nɛ e ha Mediterranean wo ɔ sisi ngɛ Spain kɛ Cyprus a kpɛti.

Ke ngahi a se ma nyɛ maa kɛ jã a, lɛɛ adesahi nɛɛ? Je mi si kpali nɛ a kaseɔ bɔ nɛ níhi nɛ wami ngɛ a mi waa ha a tsɔɔ kaa a ngɛ nɔ mi mami kaa hwɔɔ se ko ɔ, adesahi a wami se maa kɛ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, womi ko nɛ a ngma kɛ kɔ munyu nɛ ɔ he ɔ tsɔɔ bɔ nɛ “hɛ mi yami babauu ba kɛ gu je mi si kpami” nɔ ha. Wa be nyɛe maa tsɔɔ ke ji hɛ mi yami nɛ ba ngɛ je mi si kpami he nile mi nɛ ɔ ma nyɛ ma ha nɛ adesahi a wami se nɛ kɛ.

Pi je mi si kpami he nile nɛ maa tsɔɔ kaa wa ma nyɛ maa hi si kɛ ya neneene. Baiblo ɔ de ngɛ Yehowa Mawu nɛ ji wa Bɔlɔ ɔ he ke: “O mi lɛ wami tsuo jeɔ kɛ baa.” (La 36:9) Yesu Kristo de Yehowa ngɛ sɔlemi mi ke: “Ke a na le kaa mo ji anɔkuale Mawu ɔ, nɛ a le Yesu Kristo, nɔ nɛ o tsɔ ɔ, a ma na neneene wami.” (Yohane 17:3) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, ke wa bɔ mɔde nɛ wa le Yehowa Mawu kɛ e Bi Yesu Kristo, nɛ wa pee níhi nɛ maa sa a hɛ mi ɔ, jɔɔmi nɛ maa je mi kɛ ba ji neneene wami.

Nga nɛ puɛɔ ngɛ nyu sisi

Níhi a mi hlali he ye kaa nga nɛ puɛɔ ngɛ wo sisi nɛ ɔ ekomɛ ye jeha akpe kɛ se

JIJE NI GBOGBOE ƆMƐ NGƐ?

Yesu tle Lazaro si

Ngɛ e kpiti pomi mi ɔ, Baiblo ɔ tsɔɔ kaa ni gbogboe ɔmɛ ngɛ yɔkɔ mi, nɛ a ngɛ mlɛe nɛ a tle mɛ si. (Yohane 5:28, 29) “Ni gbogboe ɔmɛ lɛɛ a li nɔ́ ko nɔ́ ko,” nɛ a nui nɔ́ nami ko hu he. (Fiɛlɔ 9:5) Ngɛ Yesu ní tsɔɔmi mi ɔ, e ngɔ gbenɔ kɛ to mahe vii he. (Yohane 11:11-14) Nihi nɛ a gbo ɔ, e ngɛ kaa nɔ́ nɛ a hwɔ mahe. Enɛ ɔ he ɔ, e sɛ nɛ waa ye mɛ gbeye aloo waa pee nɔ́ ko kɛ sa a hɛ mi. A be nyɛe maa ye bua wɔ loo a ye wɔ awi ejakaa ‘ní tsumi, loo yi mi susumi, loo nile, loo ga be Gbeje.’ (Fiɛlɔ 9:10) Kɛ gu gbogboehi a si temi nɔ ɔ, Mawu maa po gbenɔ se kɛ ya neneene.​—1 Korinto Bi 15:26, 55; Kpojemi 21:4.

Ngɔɔ O Hɛ Kɛ Fɔ Baiblo ɔ Nɔ

Wa ma nyɛ ma ná nɔ mi mami nitsɛnitsɛ kaa níhi nɛ Baiblo ɔ deɔ ɔ ji anɔkuale. Nɛ wa ma nyɛ maa ngɔ wa hɛ kɛ fɔ nɔ. Mɛni he je? Mo susu níhi nɛ nyɛɛ se ɔmɛ a he nɛ o hyɛ:

  • Tsɛli ngɛ ningma nyu mi

    E Ngmalɔ ɔ Je Ekpa Kulaa: Womi kakaaka 66 nɛ ngɛ Baiblo ɔ mi. Nihi 40 kɛ jeha 1,600 lɛ ngma Baiblo ɔ kɛ je jeha 1513 loko a fɔ Kristo kɛ ya si jeha 98. Se munyuhi nɛ ngɛ mi ɔ kɛ a he kpa gbi, nɛ a sisi numi yi. Enɛ ɔ yeɔ odase kaa Mawu ope ɔ ji Baiblo ɔ Ngmalɔ. Lɛ nɛ e kɛ munyu ɔmɛ ha ni ɔmɛ nɛ a ngma.

  • Titima

    Baiblo ɔ Da Ngɛ Yi Nɔ Sane Nya: Níhi nɛ ya nɔ nɛ a ngma ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ kɛ yi nɔ sane kpa gbi. Womi nɛ ji A Lawyer Examines the Bible ɔ de ke: “Ke nihi ngma suɔmi he womihi, nyazia womihi kɛ lakpa odase he womihi ɔ, a bɔɔ mɔde kaa a maa ngma munyu ɔmɛ kaa nɔ́ nɛ nɔ́ ɔ nɛ a ngɛ he munyu tue ɔ ya nɔ ngɛ he ko tsitsaa ngɛ be pɔtɛɛ ko nɛ nɔ ko li mi, . . . Se ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ, a tsɔɔ be kɛ hehi pɔtɛɛ nɛ níhi nɛ a ngma amɛ ya nɔ ngɛ ɔ pɛpɛɛpɛ.”

  • Atom

    Baiblo ɔ Da Ngɛ Je Mi Si Kpami Nya: Baiblo ɔ pi je mi si kpami womi, se ke e ngɛ je mi si kpami he munyu tue ɔ, níhi nɛ e deɔ ɔ da kɛ pi si. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ngɛ Mose womi nɛ ji etɛ ɔ yi 13 kɛ 14 ɔ, a ngɔ mlaahi nɛ kɔɔ falifali peemi kɛ hiɔtsɛmɛ nɛ́ a tsi a nya ngɛ he ko banee ɔ kɛ ha Israel bi ɔmɛ. Mlaa nɛ ɔ ngɛ momoomo loko nihi ba kase muawahi nɛ haa nɔ hiɔ kɛ hiɔhi nɛ sãa nɔ a he ní. Baiblo ɔ tsɔɔ hu kaa zugba a ngɛ lukutuu, nɛ e kpla si nɛ nɔ́ ko hɛɛ we lɛ. Baiblo ɔ tu munyu nɛ ɔ jehahi babauu komɛ a se loko je mi si kpali ba le bɔ nɛ zugba a ngɛ ha tutuutu.​—Hiob 26:7; Yesaya 40:22.

Odasehi nɛ maa nɔ mi kaa Baiblo ɔ da a, e mi bɔɔ ko pɛ a he nɛ wa susu nɛ ɔ nɛ. Baiblo ɔ nitsɛ de ke: “Ngmami tsuaa ngmami ɔ, Mawu mumi ɔ lɛ ha nɛ nihi ngma; nɛ e hi kɛ ha ní tsɔɔmi, kɛ ha hɛ mi kami, kɛ ha nɔ dlami, kɛ tsɔsemi nɛ ma ha nɔ nɛ ba e je mi saminya.”​—2 Timoteo 3:16.

    Dangme Womihi Tsuo (2000-2025)
    Moo Je Mi
    Moo Sɛ Mi
    • Dangme
    • Kɛ Mane
    • Bɔ Nɛ O Suɔ Lɛ Ha
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • E He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Blɔ Nya Tomi
    • JW.ORG
    • Moo Sɛ Mi
    Kɛ Mane