Juin
Tanatagbe 1er juin
Penina kannɔ enyɔ nɔ Xana yí Xana xanɔ le yiɖeki mɛ.—1 Sam. 1:6.
Xana ci yí nyi enyɔnuɖɛtɔ Samiɛli nɔlɔ to cukaɖa sɛnŋsɛnŋ ɖewo mɛ. Éji evi dokpo na nɔ exwe sugbɔ. (1 Sam. 1:2) Le Izraɛliɔ, amɛ sugbɔ buini mɔ nɔ nyɔnu ɖe nyi konɔɔ, anyi Mawu deyrɛ o. Eyi taɖo ecɛ wanɔ ŋkpɛn nɔ Xana sugbɔ. (Gɔnm. 30:1, 2) Xana cukaɖa lɔwo sɛnŋ doji, ɖo asuɔ ɖe Penina yí yɛji viwo. Penina kannɔ enyɔ nɔ Xana. Cukaɖa lɔ na Xana devo le yiɖeki mɛ o. Édonɔ dɔmɛzi keke tɔnɔ “avin fanfan. Dé lɔn a ɖu enu ɖe o.” “Xana xa le yiɖeki mɛ sugbɔ.” (1 Sam. 1:7, 10) Lé Xana kpɔ akɔnfafa doɔ? Édo gbe ɖaɖa nɔ Yehowa yí nu enu ciwo yí ɖekɔ fun ni. Ci edo gbe ɖaɖa ɖegbɔɔ, éɖe yi nyɔ lɔ mɛ nɔ Avɔnsatɔ Gangantɔ Eli. Eyi Eli nu ni mɔ: “So yì le fafa mɛ. Izraɛli Mawu a na eo enu ciwo yí e byɔ.” Nyi yí jɔ kplɔɛdoɔ? “Eyi, Xana so le enɔ, yí ɖu enu. Dé gbe xa le yiɖeki mɛ sugbɔ o.” (1 Sam. 1:17, 18) Gbedodoɖa kpedo Xana nu yí ekpɔ fafa le yiɖeki mɛ. w20.02 21 ¶4-5
Zangagbe 2 juin
Mína nɔ míwo nyɔ anya sese gashiagamɛ, yí eje le nɔ mɛ, nɔ míanya lé míaɖo enyɔ ŋci nɔ amɛshiamɛ do.”—Kol. 4: 6, NWT.
Sabaɖe yɛɔ, Yehowa agu xexe vwin cɛ. “Mɛ ciwo shi yí eji nɔnɔmɛ nywi le nɔ agbe mavɔ kpɔkpɔ” ɖekɛwo yí aci agbe. (Edɔ. 13:48, NWT) Eyi taɖo esɔgbe mɔ mìaji mɔ mìwo xomumɛtɔwo le va sɛn Yehowa koɖo mì. Yehowa, mìwo Da amɛlɔntɔ lɔ “de jiji mɔ amɛ ɖe atrɔn o, vɔ, É jiji mɔ amɛshamɛ a trɔjimɛ.” (2 Piɛ 3:9) Eɖo anɔ susumɛ nɔ mì mɔ woatɛnŋ adra hwlɛngan ŋɛdu lɔ to emɔ nywi alo emɔ dɔndɔn ji. Le kpɔwɛ mɛ mìtɛnŋ sɔ ayexa ɖenɔ kunu nɔ mɛ ciwo yí mìdejeshi ɖɛ o, vɔ nɔ mìɖekɔ kunu nɔ mìwo xomumɛtɔwoɔ, taŋfuin mìnunɔ enyɔ lɔ nɔ wo tiin. Ci amɛ sugbɔtɔ ɖo ŋwi lé woɖe kunu do nɔ wowo xomumɛtɔwo ŋkɔtɔɔ, eɖe fun nɔ wo yí wonu mɔ nɔ yewonya saɔ, yewoawɛ anyɔ wu ŋnɔ. Anyɔ mɔ mìaɖonɔ ŋwi apotru Pɔlu nukplamu cɛ ci yí le egbɛ mawunyɔkpukpui lɔ mɛ, nɔ mìxokɔ nuxu koɖo mìwo xomumɛtɔwo. Nɔ mìdewɛ ahan ɔ, mìtɛnŋ do dɔmɛzi nɔ wo yí wodalɔn aɖo to mì o. w19.08 14-15 ¶3-5
Labishigbe 3 juin
Kristo . . . gbé kpɔwɛ ɖɛ nɔ mí, nɔ mí a kplɔ Yi teshiwo do.—1 Piɛ 2:21.
Ðo ŋwi hwenu èkpla nyɔnɔnwi cɛwo so Evi lɔ nu: Yesu yí nyi amɛ vevi amɛvetɔ le xexegbɛ lɔ pleŋ mɛ. Élɔn faa yí sɔ yi gbe cu fɛn do ta nɔ mì. Nɔ mìdasɛ to mìwo nuwanawo mɛ mɔ mìxɔ tafɛn lɔ ji seɔ, woatɛnŋ asɔ mìwo nuvɔnwo ke mì keŋ mìanyi exlɔ koɖo Mawu yí akpɔ agbe mavɔ. (Ӡan 3:16) Yesu nyi mìwo Vɔnsatɔ Gangantɔ. Éji mɔ yeakpedo mì nu nɔ mìakpɔ nyɔnawo so tafɛn lɔ mɛ yí anyi exlɔ bakpomadɔn koɖo Mawu. (Ebre. 4:15; 7:24, 25) Ci enyi Mawu Fyɔɖuxu lɔ Fyɔɔ, Yehowa ato ji yí ana yi ŋkɔ akɔ, agu nuvwinwawa yí ahɛn shicu mavɔwo va Paradiso mɛ le esɔmɛ. (Mt. 6:9, 10; Enyɔ. 11:15) Yesu yí nyi kpɔwɛ ci mìasran. Ésɔ yiɖeki na Mawu keŋ wa yi dro yí ecɛ nyi kpɔwɛ nɔ mì. (Ӡan 4:34) Ci èkando enu ci Bibla kpla so Yesu nu jiɔ, èvalɔn Mawu Vi vevi lɔ. Lɔnlɔn cɛ acucu eo yí nazan ao gbe asɔ wa Mawu dro shigbe lé Yesu wɛ nɛ. w20.03 10 ¶12-13
Xɔsuzangbe 4 juin
Mí ŋgbe ɖote kwifan wawa gbeɖe o.—1 Tɛs. 5:17.
Le ŋkeke kpɛtɛkpɛtɛ mɛ nɔ Yesu gbenɔnɔ le nyigban jiɔ, édo gbe ɖaɖa mamimami. Hwecinu edasɛ nɔ yi nukplaviwo lé woaɖo ŋwi yi ku lɔ doɔ, édo gbe ɖaɖa do kpɔnnɔ koɖo vɛn lɔ ji. (1 Kor. 11: 23-25) Gbɔxwe woaso le fini woɖu Paki lɔ leɔ, édo gbe ɖaɖa koɖo yi nukplaviwo. (Ӡan 17:1-26) Ci yɛ koɖo yi nukplaviwo ɖo Olivuciwo To ji le zan ŋtɔ́ mɛɔ, édo gbe ɖaɖa zenɛniɖe. (Mt. 26:36-39, 42, 44) Enyɔ kpɛtɛ ciwo Yesu nu gbɔxwe yí ku nyi gbedodoɖa. (Luiki 23:46) Yesu do gbe ɖaɖa nɔ Yehowa so enu ciwo pleŋ jɔ do ji le ŋkeke kpɛtɛkpɛtɛ ŋtɔ́ mɛ. Susu ɖeka ci yí taɖo Yesu tɛnŋ do ji le cukaɖa lɔwo mɛ yí nyi mɔ éɖoŋ do Dalɔ nu yí donɔ gbe ɖaɖa ni. Vɔ ci apotru lɔwo anɔ zanŋte yí ado gbe ɖaɖaɔ, wodɔn alɔn le zan ŋtɔ́ mɛ. Ecɛ wɛ mɔ wodegbe dɔn le dodokpɔ hwenu o. (Mt. 26:40, 41, 43, 45, 56) Nɔ mìdo go cukaɖawoɔ, mìakpɔtɔ anɔ gbeji nɔ mìsran Yesu kpɔwɛ keŋ yí ‘kpɔtɔ donɔ gbe ɖaɖa.’ w19.04 9 ¶4-5
Zozangbe 5 juin
Ŋ nyi [Yehowa] yí Ŋ de ɖɔli nɔnɔmɛ o.—Mal. 3:6.
Gbɔngbɔnyɔyɔ dejɔnɔ ji nɔ Yehowa ɖeeɖe o! Énu nɔ Izraɛliviwo mɔ: “Mɛɖe deɖo anɔ mí mɛ yí atɔ zo eviɛŋsu alo eviɛnyɔnu o yí bokɔnɔ, maʒikiwatɔ, enukantɔ, azetɔnɔ, mɛ ci yí sanɔ gbe do amɛ, mɛ ci yí yinɔ hajugbe efankantɔ alo mɛ ci yí biɔnɔ nyɔ kuvitɔwo se ŋgbe nɔ mí mɛ o. Ðo mɛ ci yí wakɔ enu cɛwo nyi enunyɔŋ nɔ Yehowa.” (2 Ese. 18:10-12, NWT) Kristotɔwo dele Ese ci Yehowa do nɔ Izraɛliviwo gɔnmɛ o. Vɔ mìnya mɔ lé Yehowa kpɔnɔ gbɔngbɔnyɔyɔ do detrɔ o. Ékanxle mì so gbɔngbɔnyɔyɔ nu, ɖo énya mɔ Satana zinni yí sɔ danahɛn nu le amɛwo nu. Satana zannɔ gbɔngbɔnyɔyɔ yí sɔ kakanɔ ŋsukankanwo, ɖeka yí nyi mɔ mɛkukuwo gbekpɔtɔ le agbe le fibu. (Ŋun. 9:5) Satana gbezannɔ gbɔngbɔnyɔyɔ yí sɔ donɔ vɔnvɔn nɔ amɛwo nɔ woaso gbeɖe Yehowa ɖɛ. Yi susu yí nyi mɔ mɛ ciwo yí wakɔ gbɔngbɔnyɔyɔ nuwo akando gbɔngbɔnvɔnwo ji keŋ ami kankando Yehowa ji. w19.04 21 ¶5-6
Kwɛshilagbe 6 juin
Nɔ́ mí wa enuvɔn ɔ, mí a vɔn.—Rɔm. 13:4.
Ðeviwo gbɔ dɔndɔn nyi nuvɔn gangan. Mɛ ci yí dɔn ɖevi ɖe gbɔ dahɛn nu le ɖeviɛ nu sugbɔ. Ci ɖevi lɔ kando mɛ lɔ ji can ɔ, éʒin ji mɔ yi le wa enu ci yí deɖo awa o. Mɛ lɔ na ɖeviɛ dagbese le yiɖeki mɛ kpɔ gbeɖe mɔ yele vofamɛ o. Woɖo aglɔn ta nɔ ɖeviwo so xomɛveve nuwana ŋtɔ́wo gbɔ yí ɖevi ciwo gbɔ wodɔn ʒan akɔnfafa koɖo kpekpedonu. (1 Tɛs. 5:14) Nɔ mɛɖe le hamɛ lɔ mɛ yí dɔn ɖevi ɖe gbɔɔ, éxo ɖyi hamɛ lɔ ŋkɔ. (Mt. 5:16; 1 Piɛ 2:12) Nɔ mɛɖe wa xomɛveve nuwo yí gbe mɔ yedatrɔ jimɛɔ, mìdelɔn yí enɔnɔ hamɛ lɔ mɛ o, ɖo éxo ɖyi hamɛ lɔ. Nɔ mɛɖe le hamɛ lɔ mɛ yí dɔn ɖevi ɖe gbɔ yí da le ese ci wodo kudo tamɛsɛnnuwawa jiɔ, efyɔhawo nu yí ewakɔ nuvɔn do. (Sɔ sɔ koɖo Edɔ. 25:8.) Wodena ŋsɛn hamɛmɛshinshinwo mɔ wo le dɔn to nɔ mɛ ci yí da le jumɛ se ji o. Ele ahan gan, wodeglɔnnɔ ta nɔ mɛ ci yí dɔn ɖevi ɖe gbɔ nɔ fyɔha ŋgbedɔn to ni o. w19.05 9 ¶4-7
Tɛnigbe 7 juin
Xexe cɛ mɛ ŋununyanya yí nyi sukujeje le Mawu ŋkuvi mɛ.—1 Kor. 3:19.
Ci enyi Yehowa yí nyi mìwo Nukplamɛtɔ Gangantɔɔ, mìatɛnŋ aɖu cukaɖa ɖekpokpui ji. (Ezai 30:20, 21) Yi Nyɔ lɔ na mì ŋɖekpokpui ci mìʒan yí “aje pleŋpleŋ yí ale gbesɔsɔ nɔ edɔ nywi ɖeshiaɖe wawa.” (2 Tim. 3:17, NWT) Nɔ mìwa do Bibla nukplamuwo jiɔ, mìanya ŋɖɛ wu mɛ ciwo yí nunɔ mɔ mìwo le nɔ agbe asɔ koɖo “xexe cɛ mɛ ŋununyanya.” (Eha. 119:97-100) Eɖe fun mɔ, xexe mɛ nunya fɔnnɔ ŋcilanmɛ drowo do amɛ mɛ. Eyi taɖo nɔ mìdeji mɔ mìabunɔ tamɛ kpɔ yí awanɔ nu shigbe lé mɛ ciwo yí le xexeɛ kpaxwe wɛni nɛɔ, atɛnŋ agbɔnnu nɔ mì. Susu nywi yí taɖo Bibla nu mɔ: “Mí le zanŋte, nɔ wo ŋgbe sɔ enyɔ dɔndɔn koɖo susu vɔnwo yí a trɔ tamɛ nɔ mí o. Susu hunnɔwo so agbetɔ ciwo yí le xexe cɛ mɛ gbɔ.” (Kol. 2:8) Shigbe lé Bibla nui ɖɛ kudo ŋkeke kpɛtɛkpɛtɛwo nu nɛɔ, amɛwo ‘valɔn jijɔkpɔkpɔ’ sugbɔsugbɔ. (2 Tim. 3:4) Ebu yí nyi mɔ, gbɔdɔndɔnnuwana cɛwo na amɛ sugbɔ lɔ dɔ̀ baɖawo shigbe sida hannɛ. Enu cɛwo pleŋ dasɛ mɔ xexeɛ mɛ nunya nyi sukujeje.—2 Piɛ 2:19. w19.05 21 ¶1-2; 22 ¶4-5
Tanatagbe 8 juin
Nɔ te goguiɖe do ayemɛnuwawa Legba tɔwo nu.—Efe. 6:11, NWT.
Satana ble Izraɛliviwo yí woxɔɛ se mɔ, yewoɖo awa vojusɛntɔ ciwo trɔdo yewo kɔnuwo nɔ enuwo amlɛ nɔ yewo. Vojusɛntɔ ŋtɔ́wo xɔɛ se mɔ yewoɖo awa kɔnu ɖewo gbɔxwe yewo mawuwo ana eshi aja. Mɛ ciwo yí dexɔ Yehowa ji se nywiɖe buini mɔ, voju kɔnu cɛwo wawa yí nyi emɔ kuɖeka kpaŋ ci ji yewoato nɔ efyɔɖyiɖyi hwenu ŋgbejinjin sugbɔ o, eyi taɖo wowanɔ kɔnu cɛwo yí sɔ sɛnnɔ ŋsumawu Bali. Satana gbezan gbɔdɔndɔn masɔkoɖose drowo yí sɔ ble wo. Jukɔn ciwo yí sɛnnɔ vojuwo wanɔ gbɔdɔndɔnnu nyɔŋwo le wowo mawuwo sɛnsɛn mɛ. Gbedoxɔ mɛ saka ci nyɔnu koɖo ŋsuwo wanɔ can le sɛnsɛn kɔnu xoɖyixoɖyi lɔwo mɛ. Vojusɛntɔwo ɖe mɔ do ŋsu koɖo ŋsu alo nyɔnu koɖo nyɔnu gbɔdɔndɔn nu yí gbekpɔɛni mɔ yisɔgbe ahan! (2 Ese. 23:17, 18; 1 Efy. 14:24) Vojusɛntɔwo xɔɛ se mɔ kɔnu cɛwo donɔ ŋsɛn yewo mawuwo yí wona jinukuwo nyɔnɔ. Gbɔdɔndɔn masɔkoɖose kɔnu cɛwo jɔnɔ ji nɔ Izraɛlivi sugbɔtɔ yí wotɔ ŋsumawu ŋtɔ́wo sɛnsɛn. w19.06 2 ¶3; 4 ¶7-8
Zangagbe 9 juin
Mawu de nyi majɔmajɔtɔ o. Mawu a ɖoŋwi edɔ pleŋ ciwo yí mí wa. Mawu a ɖoŋwi lɔnlɔn ci yí mí ɖo ni.—Ebre. 6:10.
Woɖɔli dɔ nɔ gashiagamɛ sumɔsumɔdɔwatɔ kotokun nɛniɖe, Betɛlixomumɛtɔwo can le mɛ. Atɛnŋ agbɔnnu nɔ mìwo nɔviŋsu koɖo nɔvinyɔnu egbejinɔtɔ cɛwo mɔ woatashi wowo dɔdoashi vevi lɔ. Nɔ ejɔ do eo ji ɖe, nyi yí atɛnŋ akpedo eo nu natrɔdo nɔnɔmɛ lɔ nuɔ? Kpɔtɔ alé do Yehowa nu yí ahlɛnnɔ Bibla ŋkeŋke yí abunɔ tamɛ kpɔ so nu. Gbesɔ kpe niɔ, wa ci ji àkpe le eŋɛnwidradradɔ lɔ mɛ le ao hamɛ yoyu lɔ mɛ. Yehowa ɖonɔ ŋwi mɛ ciwo yí kpɔtɔ sinkɔ le egbejinɔnɔ mɛ, nɔ wodegbetɛnŋ wakɔ enu ciwo pleŋ wowanɔ vayi can. Kpɔtɔ anɔkɔ agbe kleŋ. Ŋgbelɔn nɔ xaxa ciwo yí le Satana xexeɛ mɛ ana nami Yehowa sɛnsɛn o. (Mt. 13:22) Mɛ ciwo yí desɛnnɔ Yehowa o, ao xlɔ koɖo ao xomumɛtɔwo tɛnŋ mɔ yewoakpedo eo nu nɔ nakpɔ ho sugbɔ yí agbemɛ anyɔ nɔ eo. Vɔ ŋgbeɖo to wo o. (1 Ӡan 2:15-17) Ðoŋ do Yehowa nu, ɖo éɖo gbe mɔ yeana enu ciwo yí ʒan mì do “gamɛ nywi lɔ” ji. Ákpedo mì nu yí mìwo xɔse akpɔtɔ asɛnŋ yí mìwo susumɛ afa. Ágbena mì ŋcilanmɛnu ciwo mìʒan hɛnnɛ.—Ebre. 4:16; 13:5, 6. w19.08 20 ¶4; 21-22 ¶7-8
Labishigbe 10 juin
Lɔ ao susumɛ nyɔwo nɔ [Yehowa] yí Á kpɔ eo ji.—Eha. 55:23.
Ètokɔ cukaɖa ciwo yí na èlokɔ mɛa? Ci mìnya mɔ Yehowa mɔnɔŋje cukaɖa ciwo mɛ mìtokɔ mɛɔ, efa kɔn nɔ mì sugbɔ! Énya enu ci mìatɛnŋ awa koɖo ci mìdatɛnŋ awa o, égbenya enu ci yí mìbukɔ kpɔ koɖo lé mìsekɔ le mìwoɖekiwo mɛ do. (Eha. 103:14; 139:3, 4) Nɔ mìɖoŋ do Yehowa nuɔ, ákpedo mì nu mìado ji ato cukaɖa ciwo yí ana mìalo nu kpɔ mɛ. Nɔ èxa le eoɖeki mɛɔ, atɛnŋ ana nabui mɔ nɔnɔmɛ ci mɛ yele datɛnŋ trɔ gbeɖe o; ecɛ atɛnŋ ana nagbɔjɔ. Le nɔnɔmɛ ŋtɔ́wo mɛɔ, ɖo ŋwi mɔ Yehowa akpedo eo nu nato cukaɖa lɔwo mɛ. Lé akpedo eo nu doɔ? Éji mɔ eɔ le nu cukaɖa koɖo seselelanmɛ ao tɔwo nɔ ye. Kando ji mɔ yɛase ao kwifanwo yí akpedo eo nu. (Eha. 5:3; 1 Piɛ 5:7) Eyi taɖoɔ, donɔ gbe ɖaɖa yí anunɔ ao cukaɖawo nɔ Yehowa blaŋblaŋ. Daxo nuxu nɔ eo tiin o, vɔ áxo nuxu nɔ eo to yi Nyɔ, Bibla koɖo yi habɔbɔ lɔ ji. Bibla mɛ xolɔlɔ ciwo èhlɛnnɔ atɛnŋ ana akɔnfafa koɖo emɔkpɔkpɔ eo. Nɔviwo atɛnŋ ado ŋsɛn eo hɛnnɛ.—Rɔm. 15:4; Ebre. 10:24, 25. w19.06 16 ¶7-8
Xɔsuzangbe 11 juin
Amɛwo pleŋ a le eke mí, ɖo mí kando Ŋ ji.—Mt. 24:9.
Nɔ woci yumɛ nɔ eoɔ, do gbe ɖaɖa nɔ Yehowa yí ‘akɔ ao jimɛnyɔwo do ŋkɔ ni shigbe eshi hannɛ’ keŋ anu enu ciwo pleŋ yí na èvɔnkɔ yí le tamɛbukpɔ mɛ nɔ Dao vevi lɔ. (Avin. 2:19, NWT) Zenɛni ci yí èdonɔ gbe ɖaɖa ahan ɔ, ahanke àtenɔ gogo Yehowa doji nɛ. (Rɔm. 8:38, 39) Kando ji mɔ Mawu Fyɔɖuxu lɔ gbeɖuwo avamɛ. (Amh. 23:19) Nɔ dekando Mawu gbeɖuwo ji nywiɖe mɔ woavamɛɔ, anɔ fafɛɖe nɔ Satana koɖo yi gbɛviwo mɔ woado vɔnvɔn nɔ eo. (Elo. 24:10; Ebre. 2:15) Ji gamɛ yí akpla nu so egbe ciwo Mawu ɖo kudo yi Fyɔɖuxu lɔ nu koɖo susu ciwo yí taɖo àtɛnŋ akando ji mɔ woavamɛ. Lé ecɛ wawa akpedo eo nu doɔ? Na mìasɔ Stanley Jones kpɔwɛ. Éwa exwe amadrɛ le gakpamɛ do yi xɔse ŋci. Nyi yí kpedo nu yí edo ji le egbejinɔnɔ mɛɔ? Énu mɔ: “Anyi xɔse sɛnŋ, ɖo ŋjeshi nu so Mawu Fyɔɖuxu lɔ koɖo enu ci avawa nu, ŋdexo nu kpɔ do nu gbeɖe o. Eyi taɖo mɛɖe datɛnŋ aɖeŋ so Yehowa nu o.” Nɔ èɖo kankandoji sɛnŋ do Mawu gbeɖuwo nuɔ, vɔnvɔn dana naso gbeɖi ɖɛ gbeɖe o.—Elo. 3:25, 26. w19.07 2 ¶1; 3 ¶6-7
Zozangbe 12 juin
Gashagamɛ ci yí mí a vayì ɖo jugan ɖeka mɛ alo kɔxwi ɖeka mɛ ɔ, mí byɔ tamɛ se nɔ́ amɛjɔjɔɛ ci yí le enɔ yí a xɔ mí dru. Eyi mí a cìi gbɔ keke ga ci mɛ yí mí a so le axwe lɔ mɛ.—Mt. 10:11.
Nyi yí taɖo nukplaviwowawadɔ lɔ le veviɖe ahan ɔ? Ðo mɛ ciwo yí nyi Kristo nukplaviwo ɖekɛ yí atɛnŋ anyi Mawu xlɔ. Gbesɔ kpe niɔ, mɛ ciwo yí kplɔ Yesu do nɔnɔ agbe nywi kakacɛ yí agbe tɛgbɛɛ nɔnɔ le esɔmɛ mɔkpɔkpɔ le wo shi. (Ӡan 14:6; 17:3) Kankandoji li mɔ, Yesu sɔ agbanleamɛji vevi ɖeka nɔ mì. Vɔ mìdatɛnŋ awa edɔ cɛ le mìwoŋtɔwo ŋsɛn mɛ o. Apotru Pɔlu ŋwlɛn so yɛ koɖo yi kpena vevi ɖewo nu mɔ: “Mì nyi amɛ ciwo yí wanɔdɔ koɖo Mawu.” (1 Kor. 3:9) Mɔnukpɔkpɔ gangan ŋtɔ yí Yehowa koɖo Kristo na agbetɔ ciwo yí nyi nuvɔnmɛwo! Mìatɛnŋ akpɔ jijɔ sugbɔ le nukplaviwowawadɔ lɔ mɛ. Enu ŋkɔtɔ ci ele mɔ mìawa le nukplaviwowawadɔ lɔ mɛ yí nyi, mìaji mɛ ciwo yí aji mɔ yewoakpla nu so Yehowa nu. Mìdanasɛ mɔ mìnyi Yehowa Kunuɖetɔ ŋtɔŋtɔwo nɔ mìɖenɔ kunu nɔ amɛshiamɛ ci mìdo go. Mìdanasɛ mɔ mìnyi Kristotɔ adodwiwo nɔ mìwanɔ do ese ci Kristo do mɔ mìwo le dra eŋɛnywi lɔ ji. w19.07 15 ¶3-5
Kwɛshilagbe 13 juin
Ðo nunya glɔnnɔ ta nɔ amɛ shigbe lé eho glɔnnɔ ta nɔ amɛ hannɛ, vɔ ele ci yí le enujejeshi mɛ ke: Nunya hwlɛnnɔ amɛ ci yí ɖui gbe gan.—Ŋun. 7:12, NWT.
Nunya ci yí le Bibla gɔnmɛɖosewo mɛ wanɔ dɔ do amɛ sugbɔ ji le tɔtɔmɛ. Nɔvinyɔnu ɖeka ci yí ɖenɔ kunu nɔ Mandarin gbedotɔwo le New York nu mɔ: “Ŋtekpɔ yí sɔnɔ ɖe le ji nɔ wo yí ɖonɔ to wo. Nɔ ŋse mɔ wowo domɛtɔ ɖe hun va ci lɛ dejinjin ɔ, ŋbiɛni se mɔ: ‘Lé ètokɔ nɔnɔmɛ yoyu lɔwo mɛ doɔ? Ètɛnŋ kpɔ dɔ ɖea? Elɛtɔwo wakɔ nu do eo nu nywiɖea?’” Hweɖewonuɔ, ena etɔnɔ Bibla kplakpla koɖo amɛwo. Nɔ nɔnɔmɛ lɔ ɖe mɔɔ, nɔvinyɔnu lɔ nunɔ kpi mɔ: “Nyi yí nyi enuvevitɔ ci mìatɛnŋ awa keŋ aɖo exlɔ nywiwoɔ? Ŋji mɔ nadasɛ elododo ɖeka nɔ eo le Bibla mɛ. Énu mɔ: ‘Nɔ́ e tɔ́ enyɔ dɔndɔn é le shigbe e ŋɛ eto ɛnɛ. Ðote enyɔ dɔndɔn lɔ gbɔxwe á va gangan doji.’ Èkpɔɛ mɔ aɖaŋɖoɖo cɛ atɛnŋ akpedo mì nu yí mìanɔ fafa mɛ koɖo mɛbuwoa?” (Elo. 17:14) Seŋkankan cɛ hanciwo atɛnŋ akpedo mì nu mìado jeshi mɛ ciwo yí ji mɔ yewoakpla nu doji. w19.07 23 ¶13
Tɛnigbe 14 juin
Nyi yí ajɔ nɔ mɛɖe juin yí dekpɔ mɛ ci yí afuin do teɔ?—Ŋun. 4:10, NWT.
Mìdafan kui ɖekɛ nɔ mɛ ciwo woɖɔli dɔdoashi nɔ o, vɔ mìatekpɔ amɔŋje nɔnɔmɛ ci mɛ wole mɛ. Taŋfuin dɔ̀lele cukaɖawo dokɔ aya nɔ wo alo wowo xomumɛtɔ ɖe. Etɛnŋ nyi mɔ amɛ vevi ɖe ku nɔ wo yí wosekɔ vevi. Nɔ wodenui can ɔ, ci woso gbeɖe wowo xlɔwo ɖɛ tɛnŋ na woasekɔ vevi le bebemɛ. Axɔ gamɛ gbɔxwe woatɛnŋ aɖu seselelanmɛ ŋtɔ́ ciwo yí aɖekɔ fun nɔ wo ji. Nɔ èɖenɔ kunu koɖo wo yí donɔ ŋsɛn wo to kpɔwɛ nywi ɖoɖo mɛɔ, àtɛnŋ akpedo wo nu woatrɔdo nɔnɔmɛ lɔ nu. Nɔvinyɔnu ɖeka ci yí sumɔ le jugodu na nɔ exwe sugbɔ nu mɔ: “Le anyi dɔdoashi xoxui lɔ mɛɔ, ŋwanɔ Bibla nukplakplawo ŋkeŋke. Vɔ ecɛyɛɔ, egbɔnnɔnu gbɔxwe mɔnukpɔkpɔ ahun nɔŋ nɔ mahlɛn Bibla alo adasɛ video le kunuɖegbe. Vɔ nɔvi ciwo yí le anyi hamɛ yoyu lɔ mɛ yɔnɔŋ yí mìwanɔ trɔtrɔyiwo koɖo Bibla nukplakplawo. Ecɛ na susu nywi vale ŋshi kudo nyigbanmama lɔ nu. Ŋvakpla lé natɔ seŋ kankan ji koɖo amɛwo do le nyigbanmama lɔ mɛ. Enu cɛwo pleŋ kpedo ŋnu yí ŋgbetɔ jijɔ kpɔkpɔ.” w19.08 22 ¶10; 24 ¶13-14
Tanatagbe 15 juin
Ŋ ɖe kuku nɔ Evodi koɖo Sɛntishi mɔ wo le ɖo susu ɖekaŋmɛ le Axwetɔ lɔ mɛ.—Fili. 4:2.
Hweɖewonuɔ, egbɔnnɔnu nɔ mì mɔ mìalɔn mìwo nɔviwo, ɖo mìsɔ ŋkuvi ɖonɔ afɛn ciwo wowa ji shigbe lé Evodi koɖo Sɛntishi wɛ nɛ. Mì pleŋ yí wanɔ afɛn ŋkeŋke. Nɔ mìsɔ susu ɖo afɛn ciwo mɛbuwo wanɔ jiɔ, agbɔnnu mɔ mìalɔn wo. Le kpɔwɛ mɛ mìatɛnŋ ado dɔmɛzi, nɔ nɔvi ɖe ŋlɔbe yí dekpedo mì nu mìkplɔ Fyɔɖuxuxɔ mɛ o. Nɔ mìbunɔ tamɛ kpɔ so afɛn ciwo pleŋ mìwo nɔvi lɔ wa nuɔ, mìwo dɔmɛzi awukɔgan yí lɔnlɔn ci mìɖo ni aɖekɔ kpɔtɔ. Nɔ eo koɖo mɛɖe le nɔnɔmɛ cɛ han mɛ le hamɛ lɔ mɛɔ, anyɔ mɔ àbu enyɔ cɛ kpɔ. Eyi nyi mɔ, Yehowa nya afɛn ciwo mìwoŋtɔwo wanɔ; égbenya mìwo nɔvi lɔ tɔwo hɛnnɛ. Vɔ ci afɛn cɛwo le mì nu can ɔ, ékpɔtɔ lɔnkɔ mìwo koɖo nɔvi lɔ. Susu cɛ yí taɖo mìɖo asran Yehowa lɔnlɔn yí akpɔtɔ aɖo susu nywi do mìwo nɔviwo nu. Nɔ mìje agbla yí lɔn mìwo nɔviwoɔ, mìado ŋsɛn ɖekawawa ci yí le mìwo koɖo wowo gblamɛ.—Fili. 2:1, 2. w19.08 9-10 ¶7-8
Zangagbe 16 juin
Yehowa . . . jenɔshi mɛ ci yí sɔ yiɖeki hwe.—Eha. 138:6, NWT.
Yehowa lɔnnɔ mɛ ciwo yí sɔ wowoɖekiwo hwe. Mɛ ciwo yí sɔ wowoɖekiwo hwe ɖekɛwo yí atɛnŋ aɖo kacaca nywi koɖi. “Vɔ ékpɔnɔ egoyitɔnɔ yɛ le azɔge ɖaa.” Mì pleŋ yí jinɔ mɔ mìwo nu le jɔ ji nɔ Yehowa nɔ alɔn mì veviɖe. Eyi taɖo mìɖo ana amɛɖekisɔsɔhwe nɔnɔmɛ anɔ mì shi. Mɛ ci yí sɔ yiɖeki hwe dekpɔɛni mɔ yele veviɖe wu mɛbuwo o; deyinɔ go o. Bibla nu mɔ mɛ ci yí sɔnɔ yiɖeki hwe, kpɔɛni mɔ Yehowa gangan wu ye yí lɔnnɔ do texwe ci mɛbuwo le ji. Égbedonɔ jeshi mɔ mɛbuwo nyɔ wu ye le ŋɖewo mɛ. (Fili. 2:3, 4) Mɛɖewo wanɔ shigbe mɔ wosɔ wowoɖekiwo hwe hannɛ. Wotɛnŋ nɔnɔ kpuukpuu. Alo akɔta ci mɛ woso koɖo ekpla ci woxɔ na yí wobunɔ amɛ. Vɔ le nyɔnɔnwi mɛɔ, wotɛnŋ nyi egoyitɔnɔ. Nɔ ejinjin can ɔ, enu ci wonyi vazenɔ gbeɖeka.—Luiki 6:45. w19.09 2 ¶1, 3-4
Labishigbe 17 juin
Á dɔnto nɔ amɛ ciwo yí de ɖonɔto mìwo Xwetɔ Yesu Kristo Ŋɛnywi lɔ o.—2 Tɛs. 1:8.
“Mìwo Xwetɔ Yesu Kristo Ŋɛnywi lɔ” yí nyi nyɔnɔnwi ciwo pleŋ ekpla amɛwo. Mìɖonɔ to eŋɛnywi lɔ nɔ mìwa do ji le mìwo gbenɔnɔ mɛ. Mìgbesɔ Yehowa sumɔsumɔ ɖonɔ texwe ŋkɔtɔ le agbemɛ. Mìnɔnɔ agbe esɔnɔ koɖo Mawu se jɔjɔɛwo yí gbedranɔ Mawu Fyɔɖuxu ŋɛnywi lɔ. (Mt. 6:33; 24:14) Mìgbekpenɔdo Kristo nɔviɛ amɛshiaminɔwo nu le edɔ vevi ci wowakɔ mɛ. (Mt. 25:31-40) Sabaɖe yɛɔ, woacu fɛn nɔ “lɛngbɔ bu” lɔwo nɔ kpekpedonu ci wona wo. (Ӡan 10:16) Lé anyi ahan doɔ? Gbɔxwe Harmagedɔn hwa lɔ atɔ jiɔ, woafɔn Kristotɔ 144 000 lɔwo pleŋ do jeŋkwimɛ yí woanyi gbɔngbɔn makumakuwo. Woanɔ jeŋkwimɛ hwakɔn ci yí acuku Gogi mɛ keŋ aglɔn ta nɔ “agbetɔ sugbɔ sugbɔ” ciwo yí nyi Yehowa mɛwo. (Enyɔ. 2:26, 27; 7:9, 10) Ɛɛ, agbetɔ sugbɔ sugbɔ lɔwo akpɔ jijɔ mɔ yewotɛnŋ kpedo Yehowa sɛntɔ amɛshiaminɔ lɔwo nu le nyigban ji vayi! w19.09 12-13 ¶16-18
Xɔsuzangbe 18 juin
Míwo klawo a kpɔ gbɔndomɛ.—Mt. 11:29.
Nyi yí taɖo mìkpɔnɔ gbɔndomɛ le dɔ ci Yesu ɖo nɔ mì wawa mɛɔ? Ðo amɛjikpɔtɔ nywitɔwo yí le mì shi. Yehowa yí nyi Amɛjikpɔtɔ Gangantɔ. Denyi xomɛvetɔ o yí gbedonɔ akpe nɔ yi sɛntɔwo. Edɔ ciwo yí mìwa jenɔŋ ni. (Ebre. 6:10) Énanɔ ŋsɛn ci mìʒan yí awa edɔ ci eɖonɔ mì. (2 Kor. 4:7; Gal. 6:5) Lé mìwo Fyɔ, Yesu wa nu ɖaɖa amɛwo gbɔ do nyi kpɔwɛ maɖoafɛn nɔ mì. (Ӡan 13:15) Eyi taɖo hamɛmɛshinshin ciwo yí lenɔ bu nɔ mì je agbla srannɔ Yesu ci yí nyi “Lɛngbɔwo Kplɔtɔ gantɔ.” (Ebre. 13:20; 1 Piɛ 5:2) Woje agbla wanɔ xomɛvu yí donɔ ŋsɛn mì. Wogbesɔ edɔngbegbe nanɔ emɔdasɛnamɛwo mì yí gbeglɔnnɔ ta nɔ mì. Gbesɔ kpe niɔ, exlɔ nywitɔwo yí le mì shi. Exlɔ nywi koɖo edɔ ci yí ɖo tajinu nywi ciwo yí le mì shi degbele mɛbuɖe shi o. Bu nyɔ cɛ kpɔ: Emɔ hun nɔ mì yí mìwanɔ dɔ koɖo mɛ ciwo yí zɔnnɔ do agbenywinɔnɔ se kɔyijiwo ji. Gbesɔ kpe niɔ, wodekpɔnɔ mɔ yewonyɔ wu mɛkpɛtɛwo o. Wosɔnɔ wowoɖekiwo hwe yí kpɔnɔ mɔ mɛbuwo gangan wu yewo. Wokpɔnɔ mɔ mìnyi edɔwadoɖekɛtɔwo koɖo exlɔwo. Yí ekacaca ci yí le mì mɛ sɛnŋ keke wolɔnnɔ mɔ yewoaku do ta nɔ mì! w19.09 20 ¶1; 23 ¶12-14
Zozangbe 19 juin
Mí de le vinvin mɛ o. Eyi, ŋkeke hunnɔ da so mí le avomɛ shigbe flafinɔ ɛnɛ [o].—1 Tɛs. 5:4.
Le amɛkanxlenyɔ apotru Pɔlu tɔ mɛɔ, éyɔ “Yehowa ŋkeke lɔ.” (1 Tɛs. 5:1-6, NWT) Le kpukpui cɛwo mɛɔ, “Yehowa ŋkeke lɔ” hɛn susu yi hwenu ci yí atɔ ji so “Babiloni gangan” ci yí nyi ŋsusɛnsɛnhawo pleŋ jijeje sɔyi vɔvɔnu nɔ Harmagedɔn lɔ. (Enyɔ. 16:14, 16; 17:5) Pɔlu gbenu enu ci mìawa keŋ ale gbesɔsɔ ɖɛ nɔ “Yehowa ŋkeke lɔ.” Émɔ: “Mì de ɖo a le shigbe amɛ kpɛtɛwo ɛnɛ o. Mì de ɖo a le alɔnmɛ o. Mì ɖo a le zanŋte yí a kpɔ mìwoɖekiwo ji.” Mìanɔ zanŋte nɔ mìŋgbedo nu politikinyɔwo mɛ alo anɔ akpa ɖe ji o. Nɔ mìdo nu yi mɛɔ, mìanyi “xexe lɔtɔ.” (Ӡan 15:19) Mìnya mɔ Mawu Fyɔɖuxu lɔ ɖekɛ kpaŋ yí ana xexe lɔ akpɔ fafa. Mìagbekpedo mɛbuwo nu nɔ wowo can anɔ zanŋte do enu ciwo Bibla nu mɔ, woavajɔ le xexeɛ mɛ nu. Nɔ efunkpekpe gangan lɔ tɔ jiɔ, mɛ ciwo dejeshi Yehowa ɖɛ sa datɛnŋ asin o; ɖo gamɛ yi. Eyi taɖo kakacɛ yí ele veviɖe mɔ mìadra eŋɛnywi lɔ! w19.10 8 ¶3; 9 ¶5-6
Kwɛshilagbe 20 juin
Sɔ wema ŋwlaŋwla ɖeka yí a ŋwlɛ enyɔwo pleŋ ci yí Ŋ nu nɔ eo. Ŋ xo nuxu nɔ eo so Izraɛli jukɔnwo nu, koɖo Ӡuda nu.—Ӡer. 36:2.
Ci gamɛ vasun mɔ woahlɛn wemaxlaxla lɔ mɛ nyɔwo nɔ amɛwoɔ, Ӡeremi ɖo akando yi xlɔ Barushi ji mɔ yɛahlin. (Ӡer. 36:5, 6) Barushi sɔ edɔngbegbe wa yi dɔdoashi cɛ ci mɛ afɔku le. Àtɛnŋ akpɔ lé Ӡeremi ɖo ageze le yiɖeki mɛ do hwenu yí Barushi yi gbedoxɔ lɔ gbadenu keŋ wa edɔ ci wo mɔ yi le wa lɔa? (Ӡer. 36:8-10) Ӡuda jumɛganwo se enu ci Barushi wa yí nu ni mɔ yɛ le kɔ egbe yi ji ahlɛn wemaxlaxla lɔ mɛ nyɔwo nɔ yewo! (Ӡer. 36:14, 15) Woɖui mɔ yewoanu enyɔ ci Ӡeremi nu nɔ Efyɔ Ӡoakimu. Ci Efyɔ Ӡoakimu se enyɔ ciwo Ӡeremi ŋwlɛɔ, édo dɔmɛzi keke yí tɔ zo wemaxlaxla lɔ yí dɔ mɔ wo le lé Ӡeremi koɖo Barushi. Ele ahan gan, Ӡeremi sɔ wemaxlaxla bu nɔ Barushi keŋ yí gbenu Yehowa ŋɛdu lɔ ni. Barushi “ŋwlɛ eŋɛdwiwo pleŋ ciwo yí le wema ŋwlaŋwla ŋkɔtɔ mɛ do ji. Ecɛ nyi wema ŋwlaŋwla ci yí Ӡuda fyɔ Ӡoakimu tɔzo.”—Ӡer. 36:26-28, 32. w19.11 3-4 ¶4-6
Tɛnigbe 21 juin
Mawu. . . donɔ ŋsɛn mí yí nanɔ edro lɔ koɖo ŋsɛn lɔ mí, nɔ míawa enu ci yí jɔnɔ ji ni.—Fili. 2:13, NWT.
Yehowa atɛnŋ anyi ŋɖekpokpui ci yí ʒan, nɔ yi tamɛɖoɖo avamɛ. Le kpɔwɛ mɛ, enu ciwo Yehowa nyi vayi ɖewo yí nyi: Enukplamɛtɔ, Akɔnfanamɛtɔ koɖo Eŋɛnywidratɔ. (Ezai 48:17; 2 Kor. 7:6; Gal. 3:8) Ele ahan gan, ézannɔ agbetɔwo nɔ yi tamɛɖoɖowo avamɛ hweɖewonu. (Mt. 24:14; 28:19, 20; 2 Kor. 1:3, 4) Yehowa agbetɛnŋ ana nunya koɖo ŋsɛn ci yí ʒan mɛɖekpokpui le mì mɛ, nɔ anyi ŋɖekpokpui ci yí ana yi dro avamɛ. Shigbe lé wemanyatɔ sugbɔ nui nɛɔ, ecɛwo yí nyi gɔnmɛsese ciwo yí le Yehowa ŋkɔ lɔ nu. Mì pleŋ jinɔ mɔ Yehowa le zan mì nɔ mìawa yi dro, vɔ mɛɖewo detɛnŋ kannɔdo ji mɔ Yehowa zankɔ yewo o. Nyi yí taɖoɔ? Ðo wokpɔɛni mɔ exwe ci yewoɖo, nɔnɔmɛ ci mɛ yewole alo enujikpekpe yewo tɔ na yewodetɛnŋ wakɔ sugbɔ o. Ele ahan gan, mɛbuwo tɛnŋ kpɔɛni mɔ yewowakɔ sugbɔ vɔ, degbeʒan mɔ yewoawa doji o. w19.10 20 ¶1-2
Tanatagbe 22 juin
Lɔnlɔn ɖoɖo nɔ eho yí dɔnɔ enu vɔn hamɛhamɛ.—1 Tim. 6:10.
Nɔ mìlɔn ŋcilanmɛnuwoɔ, mìwo xɔse agbɔjɔ yí mìdagbewa edɔ sugbɔ nɔ Yehowa o. Apotru Pɔlu nu mɔ: “Amɛ ci yí nyi ahwawavi jinɔ a kpɔ jijɔ do yi ga nu. É yí taɖo ahwawavi lɔ de zan yi gamɛ yí a wawa enu ci amɛ sugbɔ wawa o.” (2 Tim. 2:4) Le nyɔnɔnwi mɛɔ, wodeɖe mɔ nɔ Rɔma sɔjawo mɔ wo le wa edɔ buɖe o. Ci mìnyi sɔja nywiwoɔ, enu ci yí le veviɖe nɔ mì yí nyi mɔ mìado jijɔ nɔ mìwo ga ciwo yí nyi Yehowa koɖo Yesu. Mìkpɔnɔ cɛ mɔ yɛle veviɖe wu ŋɖekpokpui ci Satana xexe lɔ ana mì. Mìɖo atekpɔ yí gamɛ koɖo ŋsɛn ci mìasɔ sɛn Yehowa anɔ mì shi yí xɔse ci mìsɔ wa akpoxɔnu koɖo gbɔngbɔnmɛ hwawanu kpɛtɛwo anɔ nɔnɔmɛ nywi mɛ. Mìdeɖo ami zanŋte nɔnɔ gbeɖe o! Nyi yí taɖoɔ? Apotru Pɔlu kanxle mì mɔ, “amɛ ciwo yí ji mɔ yewo a trɔ dɔkunɔwo ɔ,” “[woa]trɔ le ŋgbe nɔ xɔse” lɔ.—1 Tim. 6:9, 10. w19.11 17 ¶12, 14-15
Zangagbe 23 juin
Eyi gugu kpata ava wo ji zeɖekatɔntɔn.—1 Tɛs. 5:3, NWT.
Woado “fafa koɖo vofamɛnɔnɔ” xwa gbɔxwe “Yehowa ŋkeke lɔ” ava. (1 Tɛs. 5:1-6, NWT) Le 1 Tɛsalonikitɔwo 5:2 mɛɔ, enyɔgbe “Yehowa ŋkeke” hɛn susu yi “efunkpekpe gangan lɔ” ji. (Enyɔ. 7:14) Lé mìawɛ anya hwenu yí efunkpekpe gangan lɔ atɔ jiɔ? Bibla nu nɔ mì mɔ axwa vevi ɖeka ci wodesenɔ ahan, aɖyi le xexeɛ pleŋ mɛ. Ecɛ anyi jeshidu ci yí adasɛ mɔ efunkpekpe gangan lɔ atɔ ji. Axwa cɛ anyi “fafa koɖo vofamɛnɔnɔ” nyɔ ci Bibla nu ɖɛ. Sɛnsɛnŋkɔnɔtɔwo can abɔdo wo nua? Anyi ahan dru. Vɔ mìnya mɔ gbɔngbɔnvɔnwo gbɔ yí ŋsunyɔ cɛ aso. Ŋsunyɔ cɛ anyi afɔku gangan ɖeka, ɖo ana amɛwo abu mɔ yewole vofamɛ, vɔ yí efunkpekpe gangan ci yí dejɔ kpɔ atɔ ji. Ɛɛ, “eyi gugu kpata ava wo ji zeɖekatɔntɔn, shigbe lé evidɔmɛ tɔnɔ funɔ ɖuɖu hannɛ.” Vɔ nyi yí ajɔ do Yehowa sɛntɔ egbejinɔtɔwo jiɔ? Lé Yehowa ŋkeke lɔ ava kpataa do tɛnŋ kpaca wo, vɔ woale gbesɔsɔ. w19.09 9 ¶7-8
Labishigbe 24 juin
Gamɛ li nɔ enushanu. . . . Gamɛ li nɔ enu jiji, yí gamɛ li nɔ enu bubu.—Ŋnu. 3:1, 6.
Nɔ èsɔkɔ gbetaɔ, ɖo tajinu ɖewo koŋ. Nɔ èɖo tajinu ɖewo koŋ ɔ, àɖegbɔ nɔ enu ci ètɔ fafɛɖe sɔwu. Le kpɔwɛ mɛ, àtɛnŋ ɖui mɔ yeahlɛnnɔ Bibla blaŋblaŋ sɔwu sa. Vɔ nɔ toto ɖe ci àsɔ wɛ dele susumɛ nɔ eo koŋ ɔ, datɛnŋ awɛ vɛ o. Alo hamɛmɛshinshin ciwo yí le hamɛ ɖe mɛ tɛnŋ ɖui mɔ yewoayi jinɔ nɔviwo kpɔ sɔwu sa; vɔ le hwenu ɖe goduɔ, wodegbewakɔ do gbetasɔsɔ lɔ ji o. Gbɔxwe woawɛ nywiɖeɔ, wotɛnŋ biɔ wowoɖekiwo se mɔ: “Mìnya nɔviŋsu koɖo nɔvinyɔnu ciwo koŋ ele veviɖe mɔ mìayi ji kpɔa? Mìɖo gamɛ ɖe koŋ yí ayi wo gbɔa?” Gbesɔ kpe niɔ, ɖo tajinuwo le dredrenu. Mìdeɖo gamɛ, ŋsɛn koɖo enu ciwo mìasɔ wa ŋɖekpokpui ci yí dro mì o. Eyi taɖo ɖo tajinu ciwo yí le dredrenu koɖo ciwo ji àtɛnŋ awa do. Atɛnŋ ʒan mɔ, àtrɔ ashi le gbeta ci èsɔ gbɔxwe yí vanya mɔ yedatɛnŋ wɛ nu. w19.11 29 ¶11-12
Xɔsuzangbe 25 juin
Mɛ ciwo yí tó le efunkpekpe gangan lɔ mɛ ke. Wo nya wowo wu koɖo Lɛngbɔvi hùn. Evyɛ ɔ, awu lɔwo kɔ yí ɣe.—Enyɔ. 7:14.
Ezai 65:21-23 dre lé agbe lɔ avanɔ do le esɔmɛ le nyigban ji. Dedasɛ mɔ mìanyi ɖyiɖɔnɔwo alo edɔɖemawɛtɔwo o. Vɔ Bibla nu mɔ Mawu mɛwo awa edɔ nywi ciwo mɛ jijɔkpɔkpɔ anɔ hwenɔnu. Le vɔvɔnu nɔ Exwe kotokun ɖeka cɛkpakpa lɔɔ, mìatɛnŋ akando ji mɔ “enushanu ci Mawu wa a vo le trɔntrɔn gomɛ. Ŋkuɖoɖo li mɔ enushanu ci Mawu wa a kpɔ vovo koɖo kanfukanfu ciwo yí nyi Mawu viwotɔ.” (Rɔm. 8:21) Shigbe lé Yehowa ɖo gamɛ ci Izraɛliviwo sɔ wanɔ dɔ koɖo gamɛ ci wosɔ gbɔnnɔ domɛ nɛɔ, ahanke awɛ nɔ yi mɛwo le Exwe kotokun ɖeka cɛkpakpa Kristo tɔ mɛ nɛ. Kankandojitɔɔ, gamɛ ali nɔ gbɔngbɔnmɛdɔwo. Ele veviɖe mɔ woasɛn Mawu gbɔxwe akpɔ jijɔ le egbɛmɛ. Ahanke agbele veviɖe le xexe yoyu lɔ mɛ nɛ. Egbejinɔtɔwo pleŋ akpɔ jijɔ le Exwe kotokun ɖeka cɛkpakpa Kristo tɔ lɔ mɛ, ɖo mìawa edɔ ciwo mɛ jijɔkpɔkpɔ le yí mì pleŋ asɛn Mawu. w19.12 12 ¶15; 13 ¶17-18
Zozangbe 26 juin
Mí ɖonɔŋwi ese lɔwo pleŋ. . . Mí je agbla yí a kpla ese lɔwo míwo viwo.—2 Ese. 6:6, 7.
Enyɔgbe “je agla yí akpla nu” gɔnmɛ yí nyi mɔ “woakpla nu amɛ lɔ yí aɖonɔ ŋwi ni alo atrɔnɔ to enyɔ lɔ ji ni.” Gbɔxwe jilawo awɛɔ, woɖo azan gamɛ anɔnɔ koɖo wowo viwo. Atɛnŋ awa dɔmɛzi nɔ jilawo hweɖewonu mɔ, woatrɔ aɖonɔ ŋwi emɔdasɛnamɛ nɔ wowo viwo. Vɔ jilawo atɛnŋ atekpɔ akpɔɛ mɔ yɛnyi emɔ ci ji yewoato yí akpedo yewo viwo nu nɔ woamɔŋje Mawu Nyɔ lɔ mɛ yí awa do ji. Eyi taɖo jeshi viowo ɖɛ nywiɖe. Ehajiji Wema 127 sɔ ɖeviwo sɔ koɖo ehwanwo. (Eha. 127:4.) Enu vovovowo yí wosɔ wanɔ ehwanwo yí wowo kloklomɛ gbetonɔ akpo. Ahanke ɖeviwo to akpo nɛ. Eyi taɖo jilawo ɖo ado jeshi lé woana kpla ɖevi ɖekaɖeka do. Asu koɖo ashi ɖeka ci yí so Israël kpe ji yí hɛn wowo vi amɛve yí wosɛnkɔ Yehowa. Wonu enu ci yí kpedo wo nu mɔ: “Mìkplanɔ Bibla koɖo ɖevi lɔwo akpoakpo.” Le nyɔnɔnwi mɛɔ, xomutatɔ ɖeshiaɖe yí asɔ gbeta, nɔ eʒan mɔ woakpla nu koɖo ɖevi lɔwo akpoakpo. w19.12 26-27 ¶18-20
Kwɛshilagbe 27 juin
Enushianu ci yí mí jinɔ mɔ amɛagbetɔwo le wanɔ nɔ míwo ɔ, míwo can míwo le wɛni nɔ wowo hɛnnɛ.—Mt. 7:12.
Nɔ mìtokɔ hwenu sɛnŋsɛnŋwo mɛɔ, ejɔnɔ ji nɔ mì, nɔ nɔviwo wa enu ŋtɔŋtɔ sɔ kpedo mì nu! Ryan dalɔ ku zeɖeka le afɔku sɛnŋ ɖeka mɛ. Énu mɔ: “Nɔ mìle vevisese mɛɔ, enu sugbɔ li mìkpɔnɔ mɔ yɛaglo wawa. Nɔ mɛɖe wa ŋɖe koŋ yí sɔ kpedo eo nu alo nɔ egbenyi enu hwɛɖeka yɔ can ɔ, efanɔ akɔn nɔ amɛ sugbɔ.” Ŋgbekpɔɛ mɔ xomɛvunu ci yeawa asɔ kpedo amɛwo nu, hwe keke datɛnŋ afa akɔn wo o. Yesu nukplavi Maki ci yí nɔ agbe le exwe sanŋdi ŋkɔtɔ mɛ nyi Kristotɔ ci yí edɔ sugbɔ le kɔ nɔ. Ele ahan gan, Maki ji gamɛ yí fa akɔn nɔ apotru Pɔlu. Degbɔnnu nɔ Pɔlu ɖeeɖe mɔ yeabiɔ kpekpedonu so Maki gbɔ o. Wowu Angela mamalɔ tamɛsɛnsɛntɔ yí ci amɛwo va fa akɔn niɔ, ejɔ ji ni sugbɔ. Énu mɔ: “Nɔ exlɔ adodwiwo ji mɔ yewoakpedo amɛ nuɔ, woatɛnŋ axo nuxu koɖo wo fafɛɖe. Wojikɔ veviɖe mɔ yewoakpedo ŋnu, wodekpɔnɔ godu o.” Mìatɛnŋ abiɔ mìwoɖekiwo se mɔ: ‘Wojeshiŋ ɖɛ mɔ ŋwanɔ enu ŋtɔŋtɔwo sɔ fanɔ akɔn nɔ anyi kpena xɔsetɔwoa?’ w20.01 11-12 ¶14-16
Tɛnigbe 28 juin
Nɔ́ amɛ ɖe ɖuɖuɔ Axwetɔ kpɔnnɔ lɔ alo nunuɔ enu le Axwetɔ kɔnkpu cɛ mɛ koɖo xomɛ kucwi ɔ, é je agɔ.—1 Kor. 11:27.
Lé amɛshiaminɔ ɖe atɛnŋ asɔ “xomɛ kucwi” ɖu kpɔwɛŋɖuɖu lɔ le Eŋwiɖoɖo lɔ ji doɔ? Atɛnŋ ajɔ ahan, nɔ éɖu kpɔnnɔ lɔ yí nu vɛn lɔ, gan yí dezɔnnɔ do Yehowa gɔnmɛɖose jɔjɔɛwo ji o. (Ebre. 6:4-6; 10:26-29) Amɛshiaminɔwo nya mɔ, yewoɖo anɔ gbeji gbɔxwe axɔ “ajɔ ci Mawu yɔ [yewo] nɔ . . . le jeŋkwi mɛ toto Kristo ji.” (Fili. 3:13-16) Yehowa gbɔngbɔn kɔkɔɛ lɔ kpenɔdo yi sɛntɔwo nu nɔ woasɔ wowoɖekiwo hwe yí wodayinɔ go o. (Efe. 4:1-3; Kol. 3:10, 12) Eyi taɖo amɛshiaminɔwo deɖo akpɔnɔ wowoɖekiwo mɔ, yewonyɔ wu mɛkpɛtɛwo o. Wonya mɔ denyi dandandan yí Yehowa ana gbɔngbɔn kɔkɔɛ yewo sɔwu yi sɛntɔ kpɔtɛwo o. Wodekpɔɛni mɔ yewomɔŋje Bibla mɛ nyɔnɔnwiwo mɛ citocito wu mɛkpɛtɛwo o. Yí wodenunɔ nɔ mɛbuwo mɔ woshi ami nɔ yewo yí yewoɖo atɔ kpɔwɛŋɖuɖu lɔwo ɖuɖu le Eŋwiɖoɖo ji o. Vɔ wosɔ wowoɖekiwo hwe yí donɔ jeshi mɔ Yehowa yí yɔnɔ amɛwo nɔ jeŋkwimɛ yiyi. w20.01 27-28 ¶4-5
Tanatagbe 29 juin
Mí gogo Mawu nɔ Mawu a gogo mí.—Ӡaki 4:8.
Yehowa ji mɔ mìwo le te gogo ye yí akannɔ seŋ koɖo ye. Édo ŋsɛn mì mɔ mìwo le “donɔ egbe ɖaɖa tɛgbɛɛ” yí yiŋtɔ ɖonɔ to mì hweɖekpokpuinu. (Rɔm. 12:12) Dexa alo kpo keke aɖo to mì aglo o. Mìɖonɔ to yi nɔ mìhlɛnnɔ yi Nyɔ, Bibla koɖo wema ciwo yí kpenɔdo mì nu mìmɔnɔŋje mɛ. Mìgbeɖonɔ to yi nɔ mìɖo to nywiɖe le Kristotɔwo bɔbɔwo mɛ. Seŋkankan koɖo Yehowa gashiagamɛ na mìtenɔ gogui. Yehowa ji mɔ mìwo le nu mìwo jimɛnyɔwo nɔ ye le gbedodoɖa mɛ. (Eha. 62:8) Mìɖo abiɔ mìwoɖekiwo se mɔ: ‘Anyi gbedodoɖawo vale shigbe lɛta ci wotrɔ yí ŋwlɛkɔ zeneniɖe kpoŋ a alo wonyi jimɛnyɔ ciwo yí wowa ɖaŋ ŋwlɛ?’ Kankandojitɔɔ, èlɔn Yehowa sugbɔ yí ji mɔ yeana ekacaca ci yí le ye koɖo yɛ gblamɛ akpɔtɔ asɛnŋ. Gbɔxwe àwɛ ahan ɔ, èɖo akannɔ seŋ koɖi gashiagamɛ. Nu ao nyɔ veviwo ni. Xo nuxu so ao jijɔkpɔkpɔ koɖo ao vevisesewo nu ni. Kando ji mɔ yeatɛnŋ anu nɔ akpedo ye nu. w20.02 9 ¶4-5
Zangagbe 30 juin
Mí a kpɔ Mawu ha, ci yí le koɖo mí, ji.—1 Piɛ 5:2.
Yehowa sɔ agbanleamɛji vevi ɖeka nɔ hamɛmɛshinshinwo mɔ wo le lé bu nɔ ye lɛngbɔwo. Nɔ hamɛmɛshinshinwo gbeje lé Nexemi wa nu ɖaɖa Yehowa mɛwo gbɔ doɔ, woatɛnŋ akpla nu sugbɔ so gbɔ. Ŋsɛn sugbɔ le Nexemi shi, ɖo eyi nyi Ӡuda jujikpɔtɔ. (Nex. 1:11; 2:7, 8; 5:14) Kpɔ cukaɖa ciwo yí Nexemi do go domɛtɔ ɖewo ɖa. Ése mɔ Ӡuifuwo wakɔ enumanyɔmanyɔ ciwo yí xokɔ ɖyi gbedoxɔ lɔ. Gbesɔ kpe niɔ, wodekpekɔdo Levitɔwo nu nɔ woakpɔ wowo ŋcilanmɛ ʒanwo gbɔ shigbe lé Ese lɔ nui nɛ o. Ӡuifuwo dewakɔ do Sabati se lɔ ji o yí ŋsu ɖewo ɖe nyɔnu ciwo so eju ciwo mɛ wodesɛnnɔ Yehowa le o. Ejujikpɔtɔ Nexemi ɖo awa ŋɖe asɔ kpɔ cukaɖa lɔwo gbɔ. (Nex. 13:4-30) Nexemi dezan ŋsɛn ci eɖo do Mawu mɛwo ji koɖo akpasɛnsin yí sɔ do yiŋtɔ sewo nɔ wo o. Ewaɖeɔ, édo gbe ɖaɖa veviɖe yí ji Yehowa mɔdasɛnamɛwo yí kpla Yehowa Se jukɔn lɔ. (Nex. 1:4-10; 13:1-3) Gbesɔ kpe niɔ, Nexemi sɔ yiɖeki hwe yí wa dɔ koɖo nɔviɛwo, ékpedo wo nu wogbetrɔ yí ɖo gli trɔdo Ӡeruzalɛmu hɛnnɛ.—Nex. 4:15. w19.09 16 ¶9-10