Agbenɔnɔ koɖo sumɔsumɔdɔ bɔbɔ nukplawema nyɔsoxuwo
3-9 JUIN
MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO | GALATITƆWO 4-6
“ ‘Kpɔwɛ’ ɖeka ci nu gɔnmɛsese le nɔ mì”
it-1-F 56 mm. 1
Xaga
Shigbe lé apostolo Pɔlu nui hannɛɔ, Xaga le dumɛ nɔ Izraɛli jukɔn ŋcilanmɛtɔ le kpɔwɛnyɔnunu mɛ. Eyi nyi jukɔn ci Yehowa bla nu koɖo to Ese nublabla ci wosɔ afɔ sɔ ɖo te nɔ le Sinai to lɔ ji. Ese nublabla lɔ yí vaji “ahwashi viwo.” Ci mɛ ciwo yí le jukɔn lɔ mɛ nyi nuvɔnmɛwoɔ, wodekpeji yí wa do enublabla lɔ sewo ji o. Ci Izraɛliviwo le Ese nublabla lɔ gɔnmɛɔ, wonyi jukɔn ci yí devo o, vɔ wodo hwɛ wo shigbe mɔ nuvɔnmɛ ciwo yí je nɔ eku hannɛ, eyi taɖo wonyi hwashiwo. (Ʒan 8:34; Rɔm 8:1-3) Ʒeruzalɛmu Pɔlu hwenu mɛ tɔ nyi Xaga, ɖo Ʒeruzalɛmu ci yí nyi efyɔju, ci yí le dumɛ nɔ Izraɛli totomɛ lɔ nyi hwashi koɖo yi viwo. Vɔ Kristotɔ ciwo yí woji koɖo gbɔngbɔn kɔkɔɛ nyi “Ʒerusalɛmu ci yí le jeŋkwimɛ” viwo. Eyi le dumɛ nɔ nyɔnu Mawu tɔ le kpɔwɛnyɔnunu mɛ. Shigbe Sara ci yí nyi vovonyɔnu lɔ hannɛɔ, Ʒeruzalɛmu cɛ denyi hwashi kpɔ o. Shigbe lé Ismaɛli ci yumɛ nɔ Izaki nɛɔ, ahanke Ʒeruzalɛmu ci yí nyi hwashi lɔ viwo ci yumɛ nɔ “Ʒerusalɛmu ci yí le jeŋkwimɛ” vi ciwo yí wona vovo to Evi lɔ ji hɛnnɛ nɛ. Le vɔvɔnuɔ, wonya Xaga koɖo viɛ. Nyanya ci wonya wo le dumɛ nɔ gbegbe ci Yehowa gbe Izraɛli jukɔn ŋcilanmɛtɔ.—Gal 4:21-31; gbekpɔ Ʒan 8:31-40.
w14-EW 10/15 6 mm. 11
Xɔse Sẽŋu Nenɔ Asiwò Ðe Fiaɖuƒea Ŋu
11 Ŋugbe siwo Mawu do le nu si wòbla kple Abraham me la va eme zi gbãtɔ esi Abraham ƒe dzidzimeviwo nyi Ŋugbedodonyigba la dome. Gake Biblia na míenya be viɖe siwo lolo sãsãsã wu la ado tso nubabla ma me. (Galatiatɔwo 4:22-25) Apostolo Paulo ɖe eme be Yesu Kristoe nye Abraham ƒe dzidzimevia ƒe akpa vevitɔ. Kristotɔ amesiamina 144 000 lae nye dzidzimevia ƒe akpa evelia. (Galatiatɔwo 3:16, 29; Nyaɖeɖefia 5:9, 10; 14:1, 4) Nyɔnu si ŋu woƒo nu tsoe le Eden-bɔa me ŋugbedodoa me lae nye Mawu ƒe habɔbɔa ƒe akpa si le dziƒo. Woyɔ nyɔnua be ‘Yerusalem si le dzi,’ eye gbɔgbɔmenuwɔwɔ wɔnuteƒewoe le eme. (Galatiatɔwo 4:26, 31) Le nu si Mawu bla kple Abraham ƒe ŋugbedodoa nu la, nyɔnua ƒe dzidzimevi la ahe yayra mavɔwo vɛ na ameƒomea.
Bibla mɛ nuxɔafiwo jiji
w09-EW 4/1 13
Ènyaa?
Nu ka tae Yesu zã nya “Abba, Fofo” esi wònɔ gbe dom ɖa na Yehowa?
Aramgbe me nya si nye ʼab·baʼʹ ate ŋu afia “fofo la” alo “O Fofo.” Le teƒe etɔ̃ siwo katã nya sia dze le le Ŋɔŋlɔawo me la, wozãe wònye gbedodoɖa ƒe akpa aɖe, eye wokuna ɖe mía Fofo si le dziƒo, Yehowa, ŋu. Gɔmesese vevi kae nɔ nya sia ŋu le Yesu ƒe anyigbadzinɔɣi?
Numekugbalẽ aɖe gblɔ be: “Le amewo ƒe gbe sia gbe nuƒoƒowo me le Yesu ƒe anyigbadzinɔɣi la, ɖeviwo zãa nya ʼabbāʼ zi geɖe na wo fofowo wònyea ƒomedodo kplikplikpli me nɔnɔ kple bubudede ame ŋu ɖeɖe fia ƒe dzesi.” (The International Standard Bible Encyclopedia) Enyea nya si ɖeviwo zãna tsɔ ɖea numalɔ̃malɔ̃ le ame gbɔ fiana, eye wònyea nya gbãtɔ siwo wosrɔ̃na la dometɔ ɖeka. Yesu zã nya sia le gbe aɖe si wòdo ɖa vevie na Fofoa tso dzi blibo me la me. Le Getsemane bɔa me, gaƒoƒo ʋɛ aɖewo do ŋgɔ teti na Yesu ƒe ku la, etsɔ nya siawo do gbe ɖa na Yehowa be “Abba, Fofo.”—Marko 14:36.
Numekugbalẽ si míeyɔ fifi laa la yi edzi gblɔ be: “ʼAbbāʼ zazã le nuƒoƒo na Mawu me nye nu si mebɔ kura le Yudatɔwo ƒe agbalẽwo me le Helatɔwo kple Romatɔwo ƒe dziɖuɣiwo o; ɖewohĩ le esi nya sia zazã na Mawu adze abe hababa eyama alo bubumademade eŋu ene ta.” Gake “Yesu . . . ƒe nya sia zazã le gbedodoɖa me nye kpeɖoɖo ale si wògblɔ be yele ƒomedodo kplikplikpli me kple Mawu la dzi.” Teƒe eve bubu siwo wozã nya “Abba” sia le le Ŋɔŋlɔawo me—siwo katã dze le agbalẽ siwo apostolo Paulo ŋlɔ me—la ɖee fia be ƒe alafa gbãtɔa me Kristotɔwo hã zãe le woƒe gbedodoɖawo me.—Romatɔwo 8:15; Galatiatɔwo 4:6.
w10-EW 11/1 15
Ènyaa?
Nu ka ŋue apostolo Paulo nɔ nu ƒom tsoe esi wògblɔ be ‘Yesu ƒe kluvi si yenye la ƒe dzesidewo’ le yeƒe ŋutilã ŋu?—Galatiatɔwo 6:17.
▪ Ame siwo se Paulo ƒe nyawo le ƒe alafa gbãtɔ me la ate ŋu ase wo gɔme le mɔ vovovowo nu. Le kpɔɖeŋu me, le blema la, wotsɔa ga xɔdzo si biã hẽ la dea dzesi aboyomewo, ame siwo daa dzo gbedoxɔwo, kple kluvi siwo si le woƒe aƒetɔ gbɔ la ŋu. Ne wotsɔ ga xɔdzo de dzesi ame aɖe ŋu le mɔ sia nu la, wobunɛ be wodo vloe.
Gake menye ɣesiaɣie wobunɛ be enye vlododo ame o. Wodea dzesi blematɔ geɖewo ŋu tsɔ fiana to si me wotso alo subɔsubɔha si me wole. Le kpɔɖeŋu me, numekugbalẽ aɖe (Theological Dictionary of the New Testament) gblɔ be “Siriatɔwo kɔa wo ɖokui ŋu na mawu siwo nye Hadad kple Atargatis to dzesi si woɖena ɖe woƒe alɔnu alo kɔ ŋu dzi . . . Wowɔa ati si woyɔna be ivy la ƒe aŋgba ƒe nɔnɔme ɖe trɔ̃ si woyɔna be Dionysus, la subɔlawo ŋu.”
Egbegbe Biblia ŋuti nunyala geɖe bui be, abikukuteƒe siwo le Paulo ŋu le esi woƒoe zi geɖe le eƒe Kristotɔwo ƒe dutanyanyuigbɔgblɔdɔa me la ŋue wònɔ nu ƒom tsoe. (2 Korintotɔwo 11:23-27) Gake anye be menye dzesi ŋutɔŋutɔ si le Paulo ƒe ŋutilãa ŋue wònɔ nu ƒom tsoe o, ke boŋ ale si wònɔa agbe abe Kristotɔ ene lae.
10-16 JUIN
MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO | EFEZITƆWO 1-3
“Totomɛ Yehowa tɔ koɖo yi dɔ”
it-2-F 858 mm. 2
Enyɔ wlawla kɔkɔɛ lɔ
Mɛsia Fyɔɖuxu lɔ. Le enu ciwo Pɔlu ŋwlɛn mɛɔ, édre lé wodasɛ enyɔ wlawla kɔkɔɛ Kristo tɔ lɔ do mɛ hlɛnhlɛnhlɛn. Le Efezitɔwo 1:9-11 mɛɔ, édre lé Mawu na wojeshi “enyɔ wlawla kɔkɔɛ lɔ,” ci yí kudo edro yi tɔ nu yí nu mɔ: ‘Nɔ́ gamɛ lɔ sun ɔ, Ye a can enu ciwo pleŋ yí le xexe mɛ koɖo jeŋkwi mɛ bɔ doju le Kristo mɛ. . . . Le Kristo mɛ ɔ, Mawu can mì sa, yí mì nyi Yi jukɔn, enu ci É dro nɛ. É wa dradra do lɔ ɖɛ sa. Mawu yí nyi Yiɖekɛ tɔntɔn ci wanɔ enuwo pleŋ shigbe le É drwi do ɛnɛ.’ “Enyɔ wlawla kɔkɔɛ lɔ” nyi acɛkpakpa ci yí nyi Mɛsia Fyɔɖuxu Mawu tɔ. ‘Enu ciwo yí le jeŋkwi mɛ,’ ciwo ji Pɔlu hɛn susu yikɔ nyi mɛ ciwo yí avaɖu cinɔ nɔ jeŋkwimɛ Fyɔɖuxu lɔ koɖo Kristo le esɔmɛ. ‘Enu ciwo yí le nyigban ji’ nyi mɛ ciwo yí avanɔ Fyɔɖuxu lɔ gɔnmɛ le nyigban ji. Yesu na yi nukplaviwo se mɛ mɔ, enyɔ wlawla kɔkɔɛ lɔ kudo Fyɔɖuxu lɔ nu, hwenu enu nɔ wo mɔ: “Míwo ɖekɛ yí a tɛnŋ nya Mawu fyɔju nuwlawlɛ.”—Mk 4:11.
w12-EW 7/15 27-28 mm. 3-4
Yehowa Le Eƒe Ƒomea Nu Ƒom Ƒu
3 Mose gblɔ na Israel viwo be: “Yehowa, mía Mawu la, Yehowa ɖeka koe!” (5 Mose 6:4) Nu siwo katã Yehowa wɔna la wɔa ɖeka kple eƒe tameɖoɖo. Eya ta le “ɣeyiɣi ɖoɖiawo ƒe dede keŋkeŋ me” la, Mawu wɔ “nuwo gbɔ kpɔkpɔ” ƒe ɖoɖo aɖe, si nye be yeaƒo yeƒe nuwɔwɔ siwo si nunya le la katã nu ƒu ɖekae. (Mixlẽ Efesotɔwo 1:8-10.) Ðoɖo sia ma ɖe akpa eve me. Gbãtɔe nye be, edzraa amesiaminawo ƒe hame la ɖo hena agbenɔnɔ le dziƒo le Yesu Kristo ƒe tanyenye te. Akpa sia dze egɔme tso ƒe 33 M.Ŋ. ƒe Pentekoste ŋkekea dzi esime Yehowa dze ame siwo aɖu dzi kple Kristo le dziƒo la nu ƒoƒo ƒu gɔme. (Dɔw. 2:1-4) Esi wònye be wonɔ te ɖe Kristo ƒe tafevɔsaa dzi bu amesiaminawo ame dzɔdzɔewoe hena agbekpɔkpɔ ta la, wonyana enumake be woxɔ yewo yewozu “Mawu ƒe viwo.”—Rom. 3:23, 24; 5:1; 8:15-17.
4 Ðoɖoa ƒe akpa evelia dzraa ame siwo anɔ agbe le Paradiso me le anyigba dzi le Kristo ƒe Mesia Fiaɖuƒe te la ɖo. “Ameha gã” lae nye ƒuƒoƒo sia me tɔ gbãtɔwo. (Nyaɖ. 7:9, 13-17; 21:1-5) Le Ƒe Akpe Ðeka Dziɖuɖua me la, ame biliɔn geɖe siwo woafɔ ɖe tsitre la ava wɔ ɖeka kpli wo. (Nyaɖ. 20:12, 13) Bu ale si gbegbe tsitretsitsia agaɖo kpe míaƒe ɖekawɔwɔa dzii ŋu kpɔ! Le ƒe akpe ɖeka la ƒe nuwuwu la, “nu siwo le anyigba dzi” la ato dodokpɔ mamlɛtɔa me. Woaxɔ ame siwo wɔ nuteƒe la woanye “Mawu ƒe viwo” le anyigba dzi.—Rom. 8:21; Nyaɖ. 20:7, 8.
Bibla mɛ nuxɔafiwo jiji
w13-EW 2/15 28 mm. 15
Dze Agbagba Be Wò Asi Nasu Bubu Dzi
15 Míaƒe dzidodo le Yehowa ƒe lɔlɔ̃nu wɔwɔ me akpe ɖe ame bubuwo ŋu be woawo hã ƒe asi nàsu bubu dzi. Paulo ŋlɔ na hame si nɔ Efeso la be: “Mele biabiam tso mia si be, miagana ta le xaxa siawo, siwo me tom mele le mia ta la me o, elabena nu siawo nye bubu na mi.” (Ef. 3:13) Gɔmesese ka nue Paulo ƒe xaxa nye “nye bubu” na Efesotɔwo le? Esi Paulo ɖoe kplikpaa yi edzi subɔ Efesotɔwo togbɔ be enɔ xaxawo me tom hã la, ena wokpɔe be mɔnukpɔkpɔ gã si su yewo si be yewonye Kristotɔwo la nye esi ŋu asixɔxɔ gãtɔ kekeake le. Ne ɖe Paulo na ta le xaxawo me la, ɖe esia mana Efesotɔawo nasusui be asixɔxɔ aɖeke mele yewo kple Yehowa dome ƒomedodoa, yewoƒe subɔsubɔdɔa kple yewoƒe mɔkpɔkpɔa ŋu oa? Paulo ƒe dzidodo do Kristotɔnyenye ɖe dzi eye wòɖee fia be ehiã be ame natsɔ nu sia nu asa vɔe ɖe Kristo ƒe nusrɔ̃lanyenye ta.
cl-EW 299 mm. 21
‘Be Nàdze Si Kristo ƒe Lɔlɔ̃’
21 Helagbe me nya si gɔme woɖe be “woadze si” fia be woanya nu “to eŋudɔwɔwɔ ŋutɔŋutɔ me, to eƒe nuteƒekpɔkpɔ me.” Ne míeɖe lɔlɔ̃ fia amewo abe Yesu ene—míetsɔ mía ɖokui ɖo anyi na amewo faa ɖokuitɔmadimaditɔe, ne míaƒe dɔme trɔ ɖe wo ŋu eye míekpɔ woƒe hiahiãwo gbɔ, eye míetsɔ ke amewo faa tso dzi me faa—la, ekema míate ŋu ase eƒe seselelãmewo gɔme ŋutɔŋutɔ. Le esia me la, míetoa nuwɔna ŋutɔŋutɔ me va ‘dzea si Kristo ƒe lɔlɔ̃, si ƒo sidzedze ta sã.’ Eye migana míaŋlɔ be gbeɖe o be zi alesi míele Kristo ƒe nɔnɔme srɔ̃m la, zi nenemae míanɔ tetem ɖe amesi Yesu srɔ̃ bliboe, si nye mía Mawu lɔlɔ̃a, Yehowa, ŋui.
17-23 JUIN
MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO | EFEZITƆWO 4-6
‘Mí sɔ Mawu hwawanu lɔ pleŋ tedo’
w18.05-EW 27 mm. 1
Sɔhɛwo—Minɔ Te Sesĩe Ðe Abosam Nu
APOSTOLO Paulo tsɔ mí Kristotɔwo sɔ kple asrafowo. Aʋa si wɔm míele la nye gbɔgbɔmetɔ, ke menye ŋutilãmetɔ o. Ke hã, míaƒe futɔawo li ŋutɔŋutɔ. Satana kple gbɔgbɔ vɔ̃wo nye aʋawɔla bibi siwo si nuteƒekpɔkpɔ geɖe su. Ne wotsɔ mí sɔ kpli wo la, adze gbã be míate ŋu awɔ aʋa kpli wo kura o. Sɔhɛ Kristotɔwo koŋue dzena wɔnamanɔŋutɔwo le go sia me. Ðe wòanya wɔ be woaɖu gbɔgbɔmenuwɔwɔ vɔ̃ɖi siwo ƒe ŋusẽ gbɔ amegbetɔwo tɔ ta sãsãsã la dzia? Ɛ̃, woate ŋu aɖu wo dzi, eye wole dzi ɖum hã! Nu ka tae? Elabena ‘woyia edzi sẽa ŋu ɖe edzi le Aƒetɔ la me.’ Esia fia be woxɔa ŋusẽ tso Mawu gbɔ. Gake menye ema ɖeɖe koe o. Wobla aʋakpa. Abe aʋawɔla siwo xɔ hehe nyuie ene la, ‘wodoa aʋawɔnu blibo si tso Mawu gbɔ la.’—Xlẽ Efesotɔwo 6:10-12.
w18.05-EW 28-29 mm. 4, 7, 10
Sɔhɛwo—Minɔ Te Sesĩe Ðe Abosam Nu
4 Nenema kee nyateƒe siwo míesrɔ̃na tso Mawu ƒe Nyaa me la kpɔa mía ta be aʋatsonufiafiawo nagagblẽ nu le mía ŋu o. (Yoh. 8:31, 32; 1 Yoh. 4:1) Eye zi ale si míelɔ̃ nyateƒe siwo tso Mawu gbɔ la, zi nenemae wòanɔ bɔbɔe na mí be míado míaƒe “akɔtakpoxɔnu” la, si fia be míanɔ agbe ɖe Mawu ƒe dzidzenu dzɔdzɔeawo nu. (Ps. 111:7, 8; 1 Yoh. 5:3) Gakpe ɖe eŋu la, ne míese nyateƒe siwo le Mawu ƒe Nyaa me gɔme nyuie la, dzi anɔ mía ƒo be míaʋli wo ta le tsitretsiɖeŋulawo ŋkume.—1 Pet. 3:15.
7 Kpɔɖeŋu sia kpe ɖe mía ŋu míese ale si Yehowa ƒe dzidzenu dzɔdzɔeawo kpɔa míaƒe kpɔɖeŋudzia ta la gɔme nyuie. (Lod. 4:23) Ale si ko asrafo aɖeke matsɔ akɔtakpoxɔnu si wotsɔ gayibɔ wɔe la aɖɔ li esi wowɔ kple ga si menyo de gayibɔ nu o la, míawo hã míadi gbeɖe be míagblẽ Yehowa ƒe dzidzenu le nu si nye nyui ŋu la ɖi ahawɔ nu si sɔ le míawo ŋutɔwo ŋkume o. Míaƒe nunya mede blibo be míate ŋu akpɔ mía ɖokui ta o. (Lod. 3:5, 6) Ke boŋ, ele be míanɔ ŋku lém ɖe “akɔtakpoxɔnu” si Yehowa na la ŋu edziedzi be ele nɔnɔme nyui me be wòakpɔ míaƒe dzi ta hã.
10 Roma srafowo doa woƒe afɔkpawo tsɔ yia aʋagbedzi, gake kpɔɖeŋufɔkpa si Kristotɔwo dona ya kpena ɖe wo ŋu be woatsɔ ŋutifafagbedeasi ayi na amewo. (Yes. 52:7; Rom. 10:15) Ke hã, ebia dzinɔameƒo be míaɖi ɖase ne mɔnukpɔkpɔa ʋu ɖi na mí. Nɔviŋutsu si ŋkɔe nye Bo, si xɔ ƒe 20 la gblɔ be: “Esime menɔ suku la, mevɔ̃na be maɖi ɖase na nye sukuhatiwo. Ewɔ nam be ŋue nɔ kpeyem. Ne meɖo ŋku ɣemaɣi dzi la, nyemekpɔ nu si tae wòle be ŋu nakpem hafi o. Fifia ya, edzɔa dzi nam be maɖi ɖase na hanyetiwo.”
w18.05-EW 29-31 mm. 13, 16, 20
Sɔhɛwo—Minɔ Te Sesĩe Ðe Abosam Nu
13 ‘Aŋutrɔ bibi’ siwo Satana ada be woaté wò la dometɔ aɖewoe nye alakpanya siwo wòkakana tso Yehowa ŋu. Edi be nàse le ɖokuiwò me be Yehowa melɔ̃ wò o eye ame aɖeke metsɔ ɖeke le eme na wò o. Nɔvinyɔnu si ŋkɔe nye Ida, si xɔ ƒe 19 la, sena le eɖokui me be yemele ɖeke me o. Egblɔ be: “Mesena le ɖokuinye me enuenu be Yehowa le adzɔge tso gbɔnye eye medi be yeanye Xɔ̃nye o.” Nu kae wòwɔna ne ese le eɖokui me alea? Ida gblɔ be: “Kpekpeawo doa ŋusẽ nye xɔse ale gbegbe. Tsã la, ɖeko menɔa anyi kpoo eye nyemeɖoa nya ŋu o, elabe mesusuna be ame aɖeke madi be yease nye nya o. Gake fifia la, medzrana ɖo ɖe kpekpeawo ŋu eye medzea agbagba be maɖo nya ŋu zi eve alo zi etɔ̃. Menɔa bɔbɔe nam ya o, gake ne meɖo nya ŋu la, nye dzi dzea eme. Eye nɔvi siwo le hamea me la dea dzi ƒo nam ŋutɔ. Ɣesiaɣi si megbɔ tso kpekpeawo la, mesena le ɖokuinye me be Yehowa lɔ̃m.”
16 Ale si ko gakuku kpɔa asrafo ƒe ahɔhɔ̃ tae la, nenema kee míaƒe “xɔxɔ ƒe mɔkpɔkpɔ” la kpɔa míaƒe susu, alo míaƒe tamebubuŋutete ta. (1 Tes. 5:8; Lod. 3:21) Mɔkpɔkpɔ kpena ɖe mía ŋu be míaƒe susu nɔa Mawu ƒe ŋugbedodowo ŋu eye edoa ŋusẽ mí hã be dzi nagaɖe le mía ƒo le míaƒe kuxiwo ta o. (Ps. 27:1, 14; Dɔw. 24:15) Gake ne míedi be míaƒe ‘gakukua’ nanye takpɔnu nyui na mí la, ele be míaɖɔe, ke menye be míalée ɖe asi o.
20 Paulo tsɔ Mawu ƒe Nyaa sɔ kple yi si Yehowa na mí. Gake ele be míasrɔ̃ ale si míazãe aɖaŋutɔe atsɔ aʋli míaƒe dzixɔsewo ta, alo atsɔ aɖɔ míawo ŋutɔwo míaƒe nuŋububu ɖo. (2 Kor. 10:4, 5; 2 Tim. 2:15) Aleke nàwɔ abi ɖe edzi le Mawu ƒe Nyaa zazã me? Sebastian, si xɔ ƒe 21 la gblɔ be: “Meŋlɔa mawunyakpukpui ɖeka ɖi ɣesiaɣi si mexlẽ Biblia ƒe ta aɖe. Mele mawunyakpukpui siwo léa dzi nam la nu ƒom ƒu. Esia wɔe be ale si Yehowa bua nuwo ŋui la me gava kɔ nam ɖe edzi.” Daniel, si ŋu nya míegblɔ va yi la gblɔ be: “Ne mele Biblia xlẽm la, medea dzesi mawunyakpukpui siwo mekpɔ be woaɖe vi na ame siwo medoa goe le gbeƒãɖeɖedɔa me. Mekpɔe be amewo lɔ̃na ɖoa to ne wokpɔe be èlɔ̃ Biblia eye nèle wò ŋutete katã wɔm be yeakpe ɖe yewo ŋu.”
Bibla mɛ nuxɔafiwo jiji
it-2-F 859-860 mm. 7
Kɔkɔɛnyinyi
Gbɔngbɔn kɔkɔɛ. Gbɔngbɔn kɔkɔɛ nyi gbɔngbɔn abi edɔwaŋsɛn Yehowa tɔ ci ezannɔ yí sɔ na yi susuwo vanɔmɛ gashiagamɛ. Gbɔngbɔn lɔ le mɛmiɖe, kɔkɔɛɖe, yí gbenyi ŋsɛn ci Mawu ɖekɛ zannɔ. Eyi taɖo woyɔɛni mɔ “gbɔngbɔn kɔkwɛ.” (Eha 51:11; Lk 11:13; Rɔm 1:4; Efe 1:13) Gbɔngbɔn kɔkɔɛ ci yí wanɔ dɔ le amɛ ji, nyi ŋsɛn ci yí nɔnɔ kɔkɔɛɖe abi ci yí nɔnɔ mɛmiɖe. Enumamɛmamɛ ɖekpokpui wawa nyi trɔtrɔkpe gbɔngbɔn kɔkɔɛ lɔ abi ‘vevisesedodo’ ni. (Efe 4:30) Ci de amɛ yí gbɔngbɔn kɔkɔɛ lɔ nyi can ɔ, átɛnŋ “a se vevi,” ɖo ényi amɛnyinyi kɔkɔɛ Mawu tɔ. Enudɔndɔn ɖekpokpui wawa jinɔ ‘aci gbɔngbɔn lɔ zo.’ (1Tɛs 5:19, nwt) Nɔ wokpɔtɔ yí le enudɔndɔn wakɔɔ, ana gbɔngbɔn kɔkɔɛ Mawu tɔ ‘axa sugbɔ,’ yí ecɛ atɛnŋ ana Mawu avatrɔ ketɔnɔ nɔ mɛ ci yí tri to yí kpɔtɔ wakɔ enudɔndɔn lɔ. (Ezai 63:10) Mɛ ci yí ɖui koŋ yí dodoɔ vevisese nɔ gbɔngbɔn kɔkɔɛ lɔ atɛnŋ ale ji keke avanu enyɔ kpotu do nu. Enyɔ kpotu nunu do gbɔngbɔn kɔkɔɛ lɔ nu nyi nuvɔn ci Yesu Kristo nu mɔ, sɔsɔke ɖekɛ deli nɔ le totoɖoanyi cɛ abi ci yí avava mɛ o.—Mt 12:31, 32; Mk 3:28-30; kpɔ ESPRIT.
it-1-F 237 mm. 7
Ŋbya
Ézenɔ le wana mɛ. Ŋbya vazenɔ dandandan le wana mɛɖe tɔ mɛ, yí danasɛ edro vwin koɖo edro manyɔmanyɔ ci yí le mɛ lɔ mɛ. Bibla ŋwlɛntɔ Ʒaki nu nɔ mì mɔ nɔ droamu vwin fɔn fuɔ, yɛjinɔ agɔjeje abi nuvɔn. (Ʒaki 1:14, 15) Eyi taɖo mɛɖe nuwanawo atɛnŋ ana woanya mɔ ŋbyatɔnɔ yɛnyi. Apostolo Pɔlu nu mɔ nɔ mɛɖe nyi ŋbyatɔnɔɔ, anyi ényi vojusɛntɔ. (Efe 5:5) Nɔ ŋɖe ci ŋmɛ nɔ ŋbyatɔnɔɔ, évasɔ nu lɔ wanɔ yi mawu yí sɔ ɖonɔ texwe ŋkɔtɔ nɔ sumɔsumɔdɔ lɔ koɖo Gbɛɖotɔ lɔ sɛnsɛn.—Rɔm 1:24, 25.
24-30 JUIN
MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO | FILIPITƆWO 1-4
‘Jika ŋgbe so mí do enu ɖekpokpwi nu o’
w17.08-EW 10 mm. 10
“Mawu Ƒe Ŋutifafa . . . Ƒo Gɔmesesewo Katã Ta”
10 Nu kae ate ŋu akpe ɖe mía ŋu be míagatsi dzimaɖi le naneke ŋuti o eye “Mawu ƒe ŋutifafa” nasu mía si? Nya si Paulo ŋlɔ ɖo ɖe Filipitɔwo la na míekpɔe be gbedodoɖae nye nu si ana míadzudzɔ dzimaɖitsitsi. Eya ta ne xaxawo va mía dzi la, le dzimaɖitsitsi teƒe la, ele be míanɔ gbe dom ɖa boŋ. (Xlẽ 1 Petro 5:6, 7.) Ne èle gbe dom ɖa na Yehowa la, ka ɖe edzi bliboe be etsɔ ɖe le eme na wò. Ðo ŋku nu siwo wòtsɔ yra wòe la dzi, eye ‘nàda akpe’ nɛ ɖe wo ta. Ne míeɖo ŋku edzi be ate ŋu “awɔ nu siwo míebiana alo nu siwo vaa míaƒe susu me la na mí wòagbɔ eŋu sãsãsã” la, esia ado ŋusẽ mí.—Ef. 3:20.
w17.08-EW 10 mm. 7
“Mawu Ƒe Ŋutifafa . . . Ƒo Gɔmesesewo Katã Ta”
7 Esi nɔvi siwo nɔ Filipi xlẽ agbalẽ si Paulo ŋlɔ ɖo ɖe wo la, ɖikeke mele eme o be woɖo ŋku nu si dzɔ ɖe edzi kple ale si wo dometɔ aɖeke menɔ mɔ kpɔm be Yehowa akpɔ nyawo gbɔ le mɔ si nu wòwɔe le o la dzi. Nu ka fiamee Paulo nɔ wo? Eya koe nye be: Migatsi dzi o. Mido gbe ɖa, eye Mawu ƒe ŋutifafa asu mia si. Ke hã, de dzesii be “Mawu ƒe ŋutifafa [la] ƒo gɔmesesewo katã ta.” Nya sia gɔme ɖe? Gbegɔmeɖela aɖewo ɖea nya sia gɔme be “eƒo míaƒe didiwo katã ta” alo “eƒo amegbetɔ ƒe ɖoɖowo katã ta.” Nu si Paulo ƒe nyaa fia koe nye be “Mawu ƒe ŋutifafa” la ƒo nu sia nu si míate ŋu asusu la ta sãsãsã. Eya ta, togbɔ be le amegbetɔwo gbɔ la, adze abe wɔna aɖeke meli o ene hã la, Yehowa ya nya míaƒe kuxiwo gbɔ kpɔnu, eye ate ŋu awɔ nu si míele mɔ kpɔm na o.—Xlẽ 2 Petro 2:9.
w17.08-EW 12 mm. 16
“Mawu Ƒe Ŋutifafa . . . Ƒo Gɔmesesewo Katã Ta”
16 Viɖe kae wòanye na mí ne “Mawu ƒe ŋutifafa, si ƒo gɔmesesewo katã ta la” su mía si? Ŋɔŋlɔawo ɖo eŋu be ‘adzɔ míaƒe dziwo kple míaƒe tamesusuwo ŋu to Kristo Yesu dzi.’ (Flp. 4:7) Helagbe me nya si gɔme woɖe be ‘dzɔ eŋu’ la nye asrafowo ƒe nyagbɔgblɔ aɖe si fia asrafoha si wode dɔ asi na be wòadzɔ du aɖe ŋu. Du ma ƒomevie Filipi nye. Filipi dua me nɔlawo ɖea dzi ɖi dɔa alɔ̃ le zã me le esi wonyae be asrafowo le yewoƒe dua ŋu dzɔm ta. Nenema kee, ne “Mawu ƒe ŋutifafa” su mía si la, míaƒe susu dzea akɔ anyi eye míaƒe dzi dzea eme. Míenyae be Yehowa léa be na mí eye edi be eme nanyo na mí. (1 Pet. 5:10) Esia nye takpɔkpɔ na mí, elabe ewɔnɛ be xaxawo kple dziɖeleameƒo menana míetsia dzimaɖi fũu akpa o.
Bibla mɛ nuxɔafiwo jiji
it-2-F 850 mm. 1
Vɔnsawo
Enunuvɔnsawo. Wowanɔ enunuvɔnsa bɔnɔ do vɔnsa sugbɔtɔ nu, vevitɔ Izraɛliviwo tɔ wɛwɛ ahan so hwenu wovayi ci Gbeɖu Nyigban lɔ ji. (Amh 15:2, 5, 8-10) Nɔ woawɛɔ, wosɔ vɛn kɔnɔ do vɔnsakpe lɔ ji. (Amh 28:7, 14; sɔ sɔ koɖo Hun 30:9; Amh 15:10.) Apostolo Pɔlu ŋwlɛn nu ɖaɖa Kristotɔ ciwo yí le Filipi mɔ: “Ganŋke nɔ wosɔŋ kɔkɔ ɖɛ shigbe enunuvɔnsa hannɛ do vɔnsa lɔ koɖo sumɔsumɔdɔ kɔkɔɛ ci gbɔ míwo xɔse kplɔ mí va ji can ɔ, eji jɔkɔŋ, yí ŋkpɔkpɔ jijɔ koɖo mí pleŋ.” Le lɛɔ, kpɔwɛnyɔnunu mɛ yí Pɔlu zan enunuvɔnsa le yí sɔ nunuɔ edro yi tɔ ci yí nyi mɔ yele gbesɔsɔ azan yeɖeki do tamɛ nɔ ye kpena Kristotɔwo. (Fili 2:17, nwt) Hwenu kleŋ ɖe doŋkɔ nɔ yi kuɔ, éŋwlɛn nu nɔ Timɔte mɔ: “Wo sɔ anyi gbe savɔn nɔ Mawu. Gamɛ ɖo nɔ ŋ, yí na so le agbe cɛ mɛ.”—2Tim 4:6.
w07-EW 1/1 26-27 mm. 5
“Tsitretsitsi Gbãtɔ” La—Ele Eme Vam Xoxo!
5 Emegbe, ele be amesiaminawo, ame siwo nye “Mawu ƒe Israel” me tɔwo la nayi aɖawɔ ɖeka kple Aƒetɔ Yesu Kristo le dziƒo ŋutikɔkɔe me, eye woanɔ “anyi kple Aƒetɔ la ɖaasi.” (Galatiatɔwo 6:16; Tesalonikatɔwo I, 4:17) Woyɔa nudzɔdzɔ sia be “tsitretsitsi gbãtɔ.” (Filipitɔwo 3:10, 11, NW; Nyaɖeɖefia 20:6) Ne tsitretsitsi ma wu enu la, ɣeyiɣia ade azɔ be woafɔ ame miliɔn geɖe ɖe tsitre va anyigba dzi be agbe mavɔ nɔnɔ le Paradiso me ƒe mɔnukpɔkpɔ nasu wo si. Eya ta eɖanye dziƒo alo anyigba dzi mɔkpɔkpɔe le mía si o, míetsɔa ɖe le “tsitretsitsi gbãtɔ” la me vevie. Tsitretsitsi ka ƒomevie wònye? Ɣekaɣie wòava eme?