ENUKPLAKPLA NYƆTA 24
EHAJIJI 98 Enuŋwlɛŋwlɛ Lɔwo So Mawu Gbɔ
Enu Ciwo Mìatɛnŋ Akpla So Ʒakɔbu Nyɔnuɖɛ mɛ Hwenu Ele Ekubaji—Akpaxwe 1
“[Míbɔ ava] ŋgbɔ nanu enu ciwo yí avajɔ le ŋkeke ciwo yí gbɔgbɔ mɛ nɔ mí.”—GƆNM. 49:1.
SUSU VEVI LƆ
Mìakpɔ enu ciwo yí mìatɛnŋ akpla le Ʒakɔbu nyɔnuɖɛ ciwo yí enu kuso Ruibɛn, Simeɔn, Levi, koɖo Ʒuda nu hwenu ele ekubaji.
1-2. Nyi Ʒakɔbu wa ci ekpɔtɔ hwɛɖeka yí akuɔ, yí nyi yí taɖoɔ? (Gbekpɔ foto ci yí le lɔ ji.)
EWA exwe 17 koɖo ŋɖe yí Yehowa sɛntɔ egbejinɔtɔ Ʒakɔbu so le Kanna yí va Eʒipti koɖo yi xomu. (Gɔnm. 47:28) Le gahunnɔtɔ́ mɛɔ, ékpɔ jijɔ sugbɔ ci etrɔ yí vakpɔ eviɛ vevi Ʒozɛfu koɖo yi xomu lɔ pleŋ gbevale eju ke. Vɔ ecɛyɛɔ, Ʒakɔbu kpɔɛ mɔ yɛdagbejinjin gbɔxwe yeaku o. Eyi taɖo ewa gbesɔ vevi ɖeka koɖo yi xomu lɔ pleŋ.—Gɔnm. 49:28.
2 Le gahunnɔtɔ́wo mɛɔ, enu enyi yi bɔ hwenɔnu yí xomutatɔwo bɔnɔ wowo xomumɛtɔwo doju keŋ ana wo enukplamu kpɛtɛkpɛtɛtɔ gbɔxwe aku. (Ezai 38:1) Le bɔbɔ cɛ mɛɔ, xomutatɔ lɔ atɛnŋ agbenu mɛ ci yí anyi eta nɔ xomu lɔ pleŋ le yi ku godu.
Ʒakɔbu le kubaji yí nukɔ enyɔnuɖɛ ɖeka nɔ eviɛ 12 lɔwo (Kpɔ mamamɛ 1-2)
3. Nyi mìkpla le Gɔnmɛjeje Wema 49:1, 2 mɛɔ?
3 Hlɛn Gɔnmɛjeje 49:1, 2. Vɔ denyi bɔbɔ xomu mɛ tɔ gbali ɖe yí Ʒakɔbu wa hwenɔnu o. Ʒakɔbu nyi enyɔnuɖetɔ ɖeka. Le bɔbɔ ŋtɔ́ hwenuɔ, Yehowa toto ji yí enu enyɔ vevi ɖekawo ciwo yí avajɔ le esɔ mɛ so yi jijimɛviwo nu. Enu cɛ yí dɔ yí woyɔnɔ enyɔ ciwo yí Ʒakɔbu nu hwenu ele ekubaji hweɖewonu mɔ enyɔnuɖɛ.
4. Nyi yí ɖo akpɔtɔ anɔ susu mɛ nɔ mì hwenu yí mìgbejekɔ Ʒakɔbu nyɔnuɖɛ hwenu ele kubaji mɛɔ? (Gbekpɔ dakavi ci yí nyi “Ʒakɔbu Xomu.”)
4 Le nyɔta cɛ mɛɔ, mìaxo nuxu so enyɔ ciwo yí Ʒakɔbu nu nɔ eviɛ amɛnɛ ciwo yí nyi: Ruibɛn, Simeɔn, Levi, koɖo Ʒuda. Le nyɔta ci yí akplɔ ecɛ do mɛɔ, mìavaxo nuxu so enyɔ ciwo yí Ʒakɔbu nu nɔ eviɛ amɛnyi buwo. Shigbe lé mìakpɔɛ yɛ nɛɔ, denyi eviɛwo ɖekɛ yí Ʒakɔbu xo nuxu nɔ o, vɔ mɛ ciwo yí avanyi yi jijimɛviwo yí le yiyimɛɔ, woavanyi Izraɛli jukɔn sasatɔ nu yi exokɔ nuxu so. Nɔ mìtrɔ yí to jukɔn cɛ xolɔlɔ mɛɔ, yi mɛ akɔ nɔ mì gbawlɛɛ mɔ enyɔ ciwo yí Ʒakɔbu nu nɔ jukɔn cɛ vamɛ nyao. Yí nɔ mìgbeje yi nyɔ lɔwoɔ, mìakpɔ enukplamu vevi ciwo yí atɛnŋ akpedo mì nu yí mìwo nu ajɔ ji nɔ mìwo Da ci yí le jeŋkwi mɛ Yehowa.
RUIBƐN
5. Taŋfuin nyi Ruibɛn kpɔkɔ emɔ nɔ mɔ yeaxɔ le ye daye gbɔɔ?
5 Ruibɛn yí Ʒakɔbu xo nuxu nɔ doŋkɔ. Énu mɔ: “È nyi Anyi vi ŋkɔtɔ.” (Gɔnm. 49:3) Ci Ruibɛn nyi Ʒakɔbu viɛ ŋkɔtɔɔ, kankandoji li mɔ akpɔkɔ emɔ mɔ yeaxɔ ye daye cinɔnu yí awugan wu ciwo yí ye nɔviyewo axɔ. Taŋfuin ékpɔkɔ emɔ mɔ nɔ ye daye kuɔ, eye yí avanyi eta nɔ xomu lɔ pleŋ yí nɔ yevaku can ɔ, mɛɖeka ale ye jijimɛviwo mɛ yí anyi eta nɔ Ʒakɔbu xomu lɔ pleŋ.
6. Nyi yí taɖo Ruibɛn bu acɛ ci evi ŋkɔtɔ ɖoɔ? (Gɔnmɛjeje 49:3, 4)
6 Vɔ Ruibɛn bu acɛ ci evi ŋkɔtɔ ɖo aɖo lɔ. (1 Kro. 5:1) Nyi yí taɖoɔ? Exwe ɖewo vayiɔ, édɔn Ʒakɔbu shi Bila gbɔ. Bila nyi sumɔvi nɔ Ʒakɔbu shi vevi Rashɛli ci yí ku lɔ. (Gɔnm. 35:19, 22) Lea ci yí gbenyi Ʒakɔbu shi yí ji Ruibɛn. Taŋfuin gbɔdɔndɔn dro sɛnŋ yí ɖo lanmɛ nɔ Ruibɛn. Alo etɛnŋ nyi mɔ édɔn Bila gbɔ akpasɛnsintɔ nɔ ŋgbexɔ texwe le enɔ lɔ shi o keŋ nɔ Ʒakɔbu akpɔtɔ alɔn enɔ lɔ. Nɔ egbenyi ŋɖe yí dɔ ewa ahan can ɔ, enu ci ewa dekpe nɔ Yehowa ɖeeɖe o, yí dekpe nɔ edalɔ hɛnnɛ o.—Hlɛn Gɔnmɛjeje 49:3, 4.
7. Nyi yí jɔ do Ruibɛn koɖo yi jijimɛviwo jiɔ? (Gbekpɔ dakavi ci yí nyi “Ʒakɔbu Nyɔnuɖɛ Hwenu Ele Kubaji.”)
7 Ʒakɔbu nu nɔ Ruibɛn mɔ: “Da gbekpɔtɔ anyi evi ŋkɔtɔ ci woana bubu o.” Enyɔ cɛwo vamɛ nyao. Mìdekpɔ fiɖe le Bibla mɛ yí mɛɖe le Ruibɛn kɔta mɛ yí nyi efyɔ, avɔnsatɔ alo nyɔnuɖɛtɔ ɖe o. Vɔ Ʒakɔbu degbe eviɛ o, yí Ruibɛn jijimɛviwo vanyi akɔta gangan ɖeka le Izraɛli. (Ʒozue 12:6) Ruibɛn vadasɛ nɔnɔmɛ nywiwo le nubuwo mɛ yí mìdegbevase mɔ yɛnɔ agbedɔndɔn ɖe ke o.—Gɔnm. 37:20-22; 42:37.
8. Nyi mìatɛnŋ akpla so enu ci yí jɔ do Ruibɛn ji mɛɔ?
8 Nyi mìatɛnŋ akpla so mɛɔ? Mìɖo aje agbla veviɖe yí akpla amɛɖekijiɖuɖu yí aze nɔ gbɔdɔndɔn masɔkoɖose nuwana ɖekpokpui. Nɔ ŋɖe vateteɛ mì kpɔ mɔ mìawa nuvɔn ɖeɔ, mìɖo ami enu lɔ bubu kpɔ yí abu tamɛ kpɔ so lé mìwo nuwana lɔwo ado vevisese nɔ Yehowa, mìwo xomumɛtɔwo koɖo mɛbuwo do. Mìɖo agbeɖo ŋwi mɔ “jinuku ciwo yí amɛ do ɔ, wowo ɖekɛ yí é sɔnɔ le jinuku sɔsɔ hwenu.” (Gal. 6:7) Le akpa bu jiɔ, enu ci yí jɔ do Ruibɛn ji ɖo ŋwi ŋshishikuku Yehowa tɔ nɔ mì. Ci Yehowa davaglɔn ta nɔ mì so alɔzu ciwo yí ato so mìwo fɛnwo mɛ can ɔ, atɛnŋ acu shi do agbla ciwo mìaje yí awa enunywi ji.
SIMEƆN KOÐO LEVI
9. Nyi yí taɖo Simɛɔn koɖo Levi nu dekpe nɔ Ʒakɔbuɔ? (Gɔnmɛjeje 49:5-7)
9 Hlɛn Gɔnmɛjeje 49:5-7. Le yi goduɔ, Ʒakɔbu zan enyɔgbe sɛnŋsɛnŋwo yí sɔ gbe nyɔ nɔ Simeɔn koɖo Levi. Exwe ɖewo vayiɔ, ŋsu Kannatɔ ɖeka ci yí tɔ mɔ Shekem dɔn Ʒakɔbu viɛ nyɔnuvi ci yí tɔ mɔ Dina gbɔ akpasɛnsintɔ. Enu ci yí jɔ lɔ ve Ʒakɔbu viɛwo pleŋ nu sugbɔ ɖo wowa enu koɖo wowo nɔvi nyɔnuvi, vɔ Simɛɔn koɖo Levi vawa tamɛsɛnnu. Woble ŋsu ciwo yí le shekem yí wa aye mɔ yewoawa fafa koɖo wo, nɔ nyi wo pleŋ xɔgbe yí woso evo nɔ wo. Ŋsu lɔwo xɔgbe. Ci woso vo nɔ ŋsu lɔwo ɖegbɔ yí wokpɔtɔ le gbazavi sekɔɔ, Simeɔn koɖo Levi “sɔ ewi wowotɔ yí ɖo jugan lɔ mɛ le avomɛ yí wu ŋsu lɔwo pleŋ.”—Gɔnm. 34:25-29, nwt.
10. Lé Ʒakɔbu nyɔnuɖɛ ciwo yí kuso Simeɔn koɖo Levi nu vamɛ doɔ? (Gbekpɔ Dakavi ci yí nyi “Ʒakɔbu Nyɔnuɖɛ Hwenu Ele Kubaji.”)
10 Tamɛsɛnnu ciwo yí Ʒakɔbu viɛ ŋsuvi amɛve lɔwo wa do vevisese nɔ Ʒakɔbu sugbɔ. Énu ɖɛ mɔ woakaka do Izraɛli kɔtawo pleŋ mɛ. Enyɔnuɖɛ cɛ vamɛ exwe 200 koɖo ŋɖe godu hwenu yí Izraɛliviwo vaɖo gbeɖu nyigban lɔ ji. Simeɔn xɔ cinɔnu yitɔ yí ele fini yí te yi azɔge le Ʒuda kɔta nyigbanmama mɛ. (Ʒozue 19:1) Cinɔnu ciwo yí Levitɔwo xɔ nyi jugan 48 ciwo le texwe vovovowo le Izraɛli kɔtawo pleŋ mɛ.—Ʒozue 21:41.
11. Enunywi ciwo Simeɔn kɔta koɖo Levi kɔta waɔ?
11 Simeɔn koɖo Levi jijimɛviwo degbetrɔ yí wa afɛn ciwo yí wowo tɔgbiwo wa o. Amɛ sugbɔ le Levi kɔta mɛ sɛn Yehowa le egbejinɔnɔ mɛ yí nɔ godu nɔ sɛnsɛn mɛmi lɔ. Hwenu yi Moizi yi Sinayi To ji yí ayi xɔ Ese so Yehowa gbɔɔ, Izraɛlivi sugbɔtɔ tɔ voju sɛnsɛn, vɔ Levitɔwo gbe mɔ yewodasɛn ŋsu mawu o, ewaɖeɔ, wokpedo Moizi nu yí wogu mɛ ciwo yí sɛnsɛn voju lɔwo. (Hun. 32:26-29) Yehowa can Levi kɔtawo koŋ yí sɔ wo do akpo yí sɔ mɔnukpɔkpɔ vevi ɖeka nɔ wo nɔ woanyinɔ avɔnsatɔwo. (Hun. 40:12-15; Amh. 3:11, 12) Le yiyimɛɔ, Simeɔn kɔta kpedo Ʒuda kɔta nu yí wowa ahwa koɖo kannatɔwo yí woxɔ nyigbanmama ciwo yí le Gbeɖu Nyigban lɔ mɛ.—Koj. 1:3, 17.
12. Nyi mìatɛnŋ akpla so Simeɔn koɖo Levi kpɔwɛwo mɛɔ?
12 Nyi mìatɛnŋ akpla so mɛɔ? Ŋgbejɔ gbeɖe mɔ mìasɔ dɔmɛzi asɔ sɔ gbetawo alo awa ŋɖe o. Nɔ wotrɔ eo alo ao mɛvevi ɖe to mɛɔ, esɔgbe mɔ àdo dɔmɛzi. (Eha. 4:4) Vɔ mìɖo aɖo ŋwi mɔ nɔ mìnu enyɔ ɖe alo wa ŋɖe koɖo dɔmɛziɔ, dekpenɔ nɔ Yehowa ɖeeɖe o. (Ʒaki 1:20) Nɔ wowa enumajɔmajɔ koɖo mì le hamɛ lɔ mɛ alo le hamɛ lɔ goduɔ, mìɖo awa nu asɔ koɖo Bibla gɔnmɛɖosewo, ecɛ akpedo mì nu yí mìdasɔ dɔmɛzi anu nyɔ ɖe alo awa ŋɖe ci yí ado vevisese nɔ mɛbuwo o. (Rɔm. 12:17, 19; 1 Piɛ 3:9) Nɔ ao jilawo wa enu ciwo yí dekpenɔ nɔ Yehowa can ɔ, ɖo ŋwi mɔ denyi dandanmɛ yí eo can àwa wowotɔ han o. Ŋgbebui mɔ yedatɛnŋ asun ji awa ŋɖe keke nɔ Yehowa acushi nɔ ye o. Yehowa akpedo eo nu yí nawa enu ci yí nyɔ yí acu shi nɔ eo do agbla ciwo yí èjejeɛ mɔ yeawa enu ci yí nyɔ ji.
ƷUDA
13. Nyi yí taɖo Ʒuda atɛnŋ axa le yiɖeki mɛ hwecinu evaɖo yɛ ji yí eda lɔ jikɔ axo nuxu niɔ?
13 Ʒuda yí nyi evi amɛnɛtɔ ci wowo da xo nuxu nɔ. Ci Ʒuda se nyɔ ciwo yí Ʒakɔbu nu nɔ fofoɔwo ɖegbɔɔ, étɛnŋ xa le yiɖeki mɛ. Yɛ can yɛwa afɛn gangan ɖewo hɛnnɛ. Ðo ci Simeɔn koɖo Levi wu Shekemu ŋsuwo ɖegbɔɔ, Ʒuda kplɔ nɔviɛwo do yí wovayi lɔ̀ enu ciwo pleŋ yí le eju lɔ mɛ tɔwo shi. (Gɔnm. 34:27) Ébɔ do nɔviɛwo nu yí wosa Ʒozɛfu shigbe hwashi nɛ keŋ kan ŋsu nɔ wowo da so nu. (Gɔnm. 37:31-33) Le yiyimɛɔ, éwa gbɔdɔndɔn masɔkoɖose koɖo eviɛ shi Tamar yí bui mɔ sakabo enyi.—Gɔnm. 38:15-18.
14. Enunywi ciwo yí Ʒuda waɔ? (Gɔnmɛjeje 49:8, 9)
14 Vɔ eshi ɖekɛ yí Ʒakɔbu cu nɔ Ʒuda yí gbenu enunywi ciwo yí avajɔ do yi xomu lɔ ji ni. (Hlɛn Gɔnmɛjeje 49:8, 9.) Lé enu wanɔ do nɔ Ʒakɔbu ci yí shin yí xanɔ Ʒuda sugbɔ. Gbesɔ kpe niɔ, ése vevi do nɔviɛ hwɛhwɛtɔ Bɛnʒamɛ nu.—Gɔnm. 44:18, 30-34.
15. Lé shicu Ʒuda tɔwo vamɛ doɔ?
15 Ʒakɔbu nu ɖɛ mɔ Ʒuda anɔ ŋkɔ nɔ nɔviɛwo. Vɔ ewa exwe sanŋdi amɛve han gbɔxwe yí enyɔnuɖɛ cɛ vamɛ. Ci Izraɛliviwo so le Eʒipti yí zɔn to zogbeji keke vayi ɖo gbeɖu nyigban lɔ jiɔ, akɔta Ʒuda tɔ yí nɔ ŋkɔ nɔ wo yí akɔta kpɛtɛwo vakplɔɛdo. (Amh. 10:14) Exwe sugbɔ goduɔ, akɔta Ʒuda tɔ yí nɔ ŋkɔ nɔ wo yí wovayi wa ahwa koɖo Kannatɔwo ciwo yí le Gbeɖu Nyigban lɔ ji. (Koj. 1:1, 2) Gbesɔ kpe niɔ, Davidi ci yí nyi ɖeka le Ʒuda jijimɛviwo mɛ nyi efyɔ ŋkɔtɔ le efyɔ sugbɔ ciwo yí to le Ʒuda kɔta mɛ. Vɔ enyɔnuɖɛ buwo gbevamɛ do Ʒuda ji ke.
16. Lé enyɔnuɖɛ ci yí le Gɔnmɛjeje 49:10 vamɛ doɔ? (Gbekpɔ dakavi ci yí nyi “Enyɔnuɖɛ Ʒakɔbu tɔ Hwenu ele Ekubaji.”)
16 Ʒakɔbu dasɛ mɔ agbetɔwo Cɛkpatɔ ci yí ani tɛgbɛɛ ato le Ʒuda jijimɛviwo mɛ. (Hlɛn Gɔnmɛjeje 49:10 koɖo gɔnmɛnuŋwlɛŋwlɛ lɔ.) Acɛkpatɔ cɛ yí nyi Yesu Kristo, mɛ ci Ʒakɔbu yɔ mɔ Shilo. Mawudɔla ɖeka nu so Yesu nu mɔ: “Yehowa Mawu asɔ edalɔ Davidi fyɔʒinkpin sɔ ni.” (Luiki 1:32, 33) Wogbeyɔ Yesu mɔ “Janŋtan ci yí so Ʒuda xomu mɛ.”—Enyɔ. 5:5.
17. Lé mìawɛ asran Yehowa le lé mìkpɔnɔ mɛbuwo do mɛɔ?
17 Nyi mìatɛnŋ akpla so mɛɔ? Yehowa cushi nɔ Ʒuda ci ewa afɛn gangan ɖewo can. Vɔ Ʒuda nɔviɛwo atɛnŋ abiɔbiɔ wowoɖekiwo se mɔ, nyi Yehowa kpɔ le nu ma? Ðekpokpuiɖe ci enyiɔ, Yehowa kpɔ enunywi le Ʒuda mɛ yí cushi ni do nu. Lé mìatɛnŋ asran Yehowa kpɔwɛ doɔ? Nɔ mìwo kpena Kristotɔ ɖe xɔ mɔnukpɔkpɔ vevi ɖeɔ, doŋkɔɔ, mìtɛnŋ sɔ susu ɖo afɛntɔxuwo ji ni. Vɔ anyɔ mɔ mìaɖo ŋwi mɔ nɔnɔmɛ nywi ciwo yí le amɛ lɔ shi nu yí jɔnɔ eji nɔ Yehowa. Yehowa kpɔnɔ enywi ci yí le yi sɛntɔwo mɛ. Mína nɔ mìaje agbla yí awa yitɔ han.
18. Nyi yí taɖo eʒan mɔ mìaxɔ jigbɔnɖɛɔ?
18 Nubu ci mìagbekpla le enu ci yí jɔ do Ʒuda ji mɛ yí nyi mɔ mìɖo axɔnɔ jigbɔnɖɛ. Yehowa wanɔ do yi gbeɖuwo ji tɛgbɛɛ, vɔ enuwo deyinɔ gashiagamɛ le alɔkpa alo hwenu ci yí mìwo kpɔkɔ emɔ ni mɛ o. Denyi ci wonu nyɔ lɔ zeɖeka yí Ʒuda jijimɛviwo vatɔ acɛ kpakpa nɔ Mawu mɛwo o. Vɔ wonɔ godu nɔ mɛ ciwo yí Yehowa sɔ nɔ woanɔ ŋkɔ nɔ Mawu mɛwo le egbejinɔnɔ mɛ, shigbe Moizi ci yí nyi Levitɔ, Ʒozue ci yí nyi Efraimutɔ alo Efyɔ Sɔlu ci yí nyi Bɛnʒamɛtɔ nɛ. Mìwo can mìɖo anɔ godu nɔ mɛɖekpokpui ci Yehowa sɔ nɔ anɔ ŋkɔ nɔ mì gbɛ.—Ebre. 6:12.
19. Nyi mìatɛnŋ akpla so Yehowa gbɔ le seŋkankan cɛ ci yí kuso Ʒakɔbu nyɔnuɖɛ hwenu ele kubaji mɛɔ?
19 Keke vaɖo ele yɛ ɖe, nyi mìkpɔ le seŋ ci mìkan so Ʒakɔbu enyɔnuɖɛ hwenu ele kubaji mɛɔ? Eze petii mɔ, “lé agbetɔ kpɔnɔ enuwo do dele shigbe lé Mawu kpɔnɔ enuwo do nɛ o.” (1 Sam. 16:7, nwt) Yehowa gbɔnnɔ ji ɖɛ sugbɔ yí sɔ enu kenɔ amɛ. Ci yí dexɔnɔ egbe do enudɔndɔnwawa ji can ɔ, ahanke yí dekpɔnɔ emɔ mɔ ye sɛntɔwo awa nu afɛnmalenu nɛ. Átɛnŋ acushi nɔ mɛ ciwo yí wa nuvɔn ganganwo ŋtɔkpu vayi, vɔ yí vatrɔ ji mɛ nyɔnɔnwitɔ yí vatɔ enunywi wawa. Le nyɔta ci yí gbɔgbɔ mɛɔ, mìaxo nuxu so enyɔ ciwo yí Ʒakɔbu nu nɔ eviɛ ŋsuvi amɛnyi kpɛtɛwo.
EHAJIJI 124 Nɔ Egbe Ji Tɛgbɛɛ