ƐNTƐNƐTI JI WEMADADOXU Watchtower Tɔ
Watchtower
ƐNTƐNƐTI JI WEMADADOXU
Aja
À
  • À
  • à
  • Á
  • á
  • É
  • é
  • È
  • è
  • Ɛ
  • ɛ
  • Ɖ
  • ɖ
  • Ó
  • ó
  • Ò
  • ò
  • Ú
  • ú
  • Ù
  • ù
  • Í
  • í
  • Ì
  • ì
  • Ɔ́
  • ɔ́
  • Ɔ̀
  • ɔ̀
  • Ɔ̌
  • Ӡ
  • ӡ
  • BIBLA
  • WEMAWO
  • BƆBƆWO
  • mwbr19 septembre kpashi. 2-8
  • Agbenɔnɔ koɖo sumɔsumɔdɔ bɔbɔ nukplawema nyɔsoxuwo (octobre 2019)

Video ɖe deli nɔ ecɛ ci èsɔ o.

Mìɖe kuku, kɔpi nɔ video lɔ do go cukaɖa ɖeka.

  • Agbenɔnɔ koɖo sumɔsumɔdɔ bɔbɔ nukplawema nyɔsoxuwo (octobre 2019)
  • Agbenɔnɔ koɖo sumɔsumɔdɔ bɔbɔ nukplawema nyɔsoxuwo—2019
  • Enyɔta hwɛhwɛwo
  • 2-8 SEPTEMBRE
  • 9-15 SEPTEMBRE
  • 16-22 SEPTEMBRE
  • 23-29 SEPTEMBRE
  • 30 SEPTEMBRE–6 OCTOBRE
Agbenɔnɔ koɖo sumɔsumɔdɔ bɔbɔ nukplawema nyɔsoxuwo—2019
mwbr19 septembre kpashi. 2-8

Agbenɔnɔ koɖo sumɔsumɔdɔ bɔbɔ nukplawema nyɔsoxuwo

2-8 SEPTEMBRE

MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO | EBRETƆWO 7-8

‘Avɔnsatɔ shigbe Mɛlkisedɛki nɛ keke sɔyi mavɔmavɔ’

it-2-F 249

Mɛlkisedɛki

Ényi blema Salɛmu fyɔ koɖo “ɖexotɔ nɔ Mawu Ejixomɛtɔ,” Yehowa. (Gɔnm 14:​18, 22) Eyi nyi avɔnsatɔ ŋkɔtɔ ci nu woxo nuxu so le Ŋwlɛnŋwlɛn lɔwo mɛ. Wosɔ ɖo texwe ŋtɔ́ hwenu ɖewo doŋkɔ nɔ exwe 1933 D.K.H. Ci Mɛlkisedɛki nyi Salɛmu fyɔ ci gɔnmɛ yí nyi ‘Fafaɔ,’ apostolo Pɔlu nu so nu mɔ yɛnyi “Efyɔ Na Fafa Amɛ tɔ.” Égbenɔ te do yi ŋkɔ lɔ ji yí yɔɛ mɔ “Efyɔ Jɔjɔɛ.” (Ebr 7:​1, 2) Ewa mɔ Salɛmu xoxuitɔ yí nyi gunu nɔ Ʒerusalɛmu jugan, yí yi ŋkɔ lɔ le Ʒerusalɛmu ŋtɔ́ ŋkɔ mɛ. Woyɔnɔ Ʒerusalɛmu hweɖewonu mɔ “Salɛmu.”​—Eha 76:2.

Ci Abram (Abraxamu) ɖu Kedɔlaomɛ koɖo efyɔ ciwo bɔdo nu ji le ahwa mɛ ɖegbɔɔ, blematɔgbi lɔ va Shave Balimɛ abi “Efyɔ Balimɛ.” Mɛlkisedɛki “hɛn kpɔnnɔ koɖo vɛn” vɛ nɔ Abraxamu le hunnɔ yí cu shi ni yí mɔ: “Abram, Mawu Ejixomɛtɔ a cushi nɔ eo. Mawu wa jeŋkwi koɖo nyigban. Mì kanfu Mawu Ejixomɛtɔ lɔ. Mawu kpedo eo nu, yi e ɖu ao ketɔwo ji.” Eyi Abraxamu sɔ “mado amɛ̀wo ɖeka” nɔ “enushanu ciwo yí é kpɔ” le ahwa ci ewa koɖo efyɔ ciwo yí ca gbɛ, yí ɖu wo ji lɔ mɛ na mɛ ci yí nyi avɔnsatɔ koɖo fyɔ lɔ.​—Gɔnm 14:​17-20; Ebr 7:4.

it-2-F 250 mm. 3

Mɛlkisedɛki

Lé Mɛlkisedɛki deɖo ‘jigbe koɖo kugbe’ doɔ?

Pɔlu nu enyɔkpacamɛ ɖeka so Mɛlkisedɛki nu. Énu mɔ: “Amɛ ɖe dejeshi Mɛlkisedɛki dalɔ koɖo enɔ̀lɔ o. Amɛ ɖe de nya fini é so o. Amɛ ɖe de nya gbini wo ji o. Amɛ ɖe de nya gbini é ku o. Mɛlkisedɛki le shigbe Mawu Vi ɛnɛ yí é kpɔtɔ nyinyiɛ Mawu ɖexotɔ keke sɔyì mavɔmavɔ.” (Ebr 7:3) Shigbe lé wojinɔ agbetɔwo yí wovakunɔ hannɛɔ, ahanke woji Mɛlkisedɛki can yí evaku nɛ. Ele ahan gan, wodeyɔ edalɔ koɖo nɔlɔ ŋkɔ, tɔgbiɛ koɖo yi jijimɛviwo ŋkɔwo o. Ŋwlɛnŋwlɛn lɔwo denu enyɔ ɖekpokpui so gbecike wojii koɖo gbecike eku nu hɛnnɛ o. Eyi taɖo esɔgbe pɛɛ mɔ, Mɛlkisedɛki anɔ dumɛ nɔ Yesu Kristo, mɛ ci yí ɖo avɔnsatɔnyinyi tɛgbɛɛtɔ. Enuŋwlɛnŋwlɛn ɖe deli yí dasɛ mɔ, mɛɖe nyi avɔnsatɔ Mɛlkisedɛki tɔ hanci doŋkɔ ni abi yí vanyi kplɔɛdo o. Ahanke shigbe Mɛlkisedɛki nɛɔ, mɛɖe denyi avɔnsatɔ gangantɔ Kristo tɔ hanci doŋkɔ nɔ Kristo o; yí Bibla dasɛ mɔ mɛɖekɛ davanyi kplɔɛdo gbeɖe hɛnnɛ o. Gbesɔwuɔ, ci woji Yesu do Ʒuda kɔta mɛ yí egbeso Davidi fyɔɖuɖu kannu mɛ can ɔ, ekacaca ɖekɛ dele tɔgbiɛ ŋcilanmɛtɔ koɖo avɔnsatɔnyinyi yi tɔ mɛ o. Denyi tɔgbiɛ ŋcilanmɛtɔ nu wokpɔ do yí mɔ yɛ le nyi avɔnsatɔ koɖo fyɔ o. Yehowa ŋtɔ yí ɖo enu ŋtɔ́wo gbe ni.

it-2-F 249

Mɛlkisedɛki

Avɔnsatɔnyinyi Kristo tɔ hanci. Le Mɛsia nyɔnuɖɛ vevi ɖeka mɛɔ, Yehowa ɖo gbe nɔ Davidi ‘Xwetɔ’ mɔ: ‘E nyi Mawu ɖexotɔ keke a sɔyì mavɔ mavɔ shigbe Mɛlkisedɛki nɛ.’ (Eha 110:​1, 4) Ehajiji Wema cɛ ci yí so gbɔngbɔnmɛ na Ebretɔwo kpɔ susu ci yí ana woakando ji mɔ, Mɛsia ci gbe woɖo nyi mɛ ci yí anyi avɔnsatɔ koɖo fyɔ le hwenu ɖekɛ lɔ mɛ. Le lɛta ci apostolo Pɔlu ŋwlɛn nɔ Ebretɔwo mɛɔ, éna yí wodaxo nu kpɔ ɖeeɖe kudo mɛ ciŋmɛ mɛ ci gbe woɖo ɖɛ lɔ nyi teŋ nu o. Le lɛta lɔ mɛɔ, énu mɔ “Yesu trɔsun Mawu ɖexotɔgan shigbe Mɛlkisedɛki ɛnɛ keke sɔyì mavɔmavɔ.”​—Ebr 6:20; 5:10; kpɔ ALLIANCE.

Bibla mɛ nuxɔafiwo jiji

w00-EW 8/15 14 mm. 11

Vɔsa Siwo Dzea Yehowa Ŋu

11 Apostolo Paulo gblɔ be: “Woɖo nunɔlagã sia nunɔlagã, bena wòatsɔ nunanawo kple numemewo ana.” (Hebritɔwo 8:3) De dzesii be Paulo ma vɔ siwo nunɔlagã sana le blema Israel la ɖe akpa eve me, siwo nye “nunanawo” kple “numemewo” alo ‘nuvɔ̃vɔwo.’ (Hebritɔwo 5:1) Zi geɖe la, amewo naa nu tsɔ ɖea woƒe lɔlɔ̃ kple ŋudzedzekpɔkpɔ fiana, eye wotoa edzi dzea xɔlɔ̃, naa woƒe nu nyoa ame ŋu, alo toa edzi amewo lɔ̃a wo. (Mose I, 32:20; Lododowo 18:16) Nenema ke woate ŋu atsɔ vɔsa siwo woɖo anyi le Sea me la be wonye ‘nunana’ siwo dzi woato adi Mawu ƒe ŋudzedzekpɔkpɔ kple lɔlɔ̃. Sea bia be woawɔ ɖɔɖɔɖowo ne woda vo, eye be woaɖɔ nuwo ɖo la, wosaa ‘nuvɔ̃vɔwo.’ Mose ƒe Agbalẽ Atɔ̃awo, vevietɔ eƒe agbalẽ Evelia, Etɔ̃lia, kple Enelia, gblɔ nya geɖe tso vɔsa kple numeme vovovo siwo nɔ anyi ŋu. Togbɔ be manɔ bɔbɔe be míase nusianu gɔme ahaɖo ŋku wo dzi ɖekaɖeka o hã la, ehiã be míalé ŋku ɖe nyati vevi aɖewo siwo ku ɖe vɔsa hamehame siwo nɔ anyi va yi la ŋu.

it-1-F 79 mm. 7

Enublabla

Lé Ese nublabla lɔ vado “xoxwi” doɔ?

Ese nublabla lɔ vado “xoxui” hwenu Mawu nu to enyɔnuɖɛtɔ Ʒeremi ji mɔ, enublabla yoyu ɖeka ani. (Ʒer 31:​31-34; Ebr 8:13) Le exwe 33 K.H. mɛɔ, wonɔ te do Kristo ku ci eku do aci lɔ nu ji yí te teshi to Ese nublabla lɔ mɛ (Gal 3:13), yí enublabla yoyu lɔ vaɖɔlii.​—Ebr 7:12; 9:15; Edɔ 2:​1-4.

9-15 SEPTEMBRE

MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO | EBRETƆWO 9-10

“Kpɔli nɔ enu ŋtɔŋtɔ ciwo yí gbɔkɔ”

it-2-F 490 mm. 7

Sɔsɔke

Sɔgbe koɖo ese ci Mawu na Izraɛli jukɔn lɔɔ, nɔ mɛɖe je agɔ do Mawu abi yi kpena yí eji mɔ wo le sɔ ke yeɔ, éɖo adra afɛn lɔ do shigbe lé Ese lɔ nui do nɛ yí le akpa sugbɔtɔ mɛɔ, ásɔ elan hun asɔ sa vɔn nɔ Yehowa. (1Ese 5:5–6:7) Eyi taɖo le gɔnmɛɖose ci Pɔlu na mɛɔ, énu mɔ: “Ese lɔ nu mɔ wo ɖo a klɔ enuwo pleŋ haan koɖo ehùn. Wo da tɛnŋ sɔ ehwɛ ke amɛ, ehùn mali o.” (Ebr 9:22) Ele ahan gan, vɔnsa ciwo wowa koɖo elanwo hun datɛnŋ aɖe nuvɔwo swi yí ana ayexadohwɛnamɛnu mɛmi amɛ keke anyɔ vɛ o. (Ebr 10:​1-4; 9:​9, 13, 14) Vɔ enublabla yoyu lɔ ci nyɔ wonu ɖɛ ana woanɔ te do Yesu Kristo tafɛn vɔnsa lɔ ji asɔ nuvɔn ke amɛ ŋtɔŋtɔ. (Ʒer 31:​33, 34; Mt. 26:28; 1Kor 11:25; Efe 1:7) Ci Yesu le nyigban jiɔ, édasɛ mɔ yeɖo acɛ asɔ nuvɔnwo ke amɛ hwenu eda dɔ̀ nɔ ekplɛxotɔ ɖeka.​—Mt. 9:​2-7.

cf-F 183 mm. 4

“Kpɔtɔ akplɔŋ do”

4 Ŋwlɛnŋwlɛn lɔwo denu nyɔ ɖe so lé Yesu vayi ɖo jeŋkwimɛ, lé woxɔɛ do koɖo lé yi koɖo Dalɔ kpɔ jijɔ do ci wokpɔ nɔnɔ nu o. Vɔ Bibla nu enu ci yí ajɔ sabaɖe le jeŋkwimɛ yiyi Yesu tɔ godu daɖɛ. Zeɖeka le xwe mɛ duuɔ, Ʒuifuwo yinɔ wana kɔkɔɛ ɖeka tɔxu. Wowɛ ahan na nɔ exwe sanŋdi wiatɔn nu le ji. Avɔnsatɔ gangantɔ yinɔ Kɔkɔɛtɔxuwo Kɔkɔɛtɔxu lɔ le gbedoxɔ lɔ mɛ yí hlɛnnɔ elan ciwo wosɔ sa vɔn le Evuɖaɖaŋkeke lɔ ji hun do ŋkɔ nɔ enublabladaka lɔ. Le ŋkeke lɔ jiɔ, avɔnsatɔ gangantɔ lɔ nɔnɔ dumɛ nɔ Mɛsia. Yesu na enyɔnuɖɛ gɔnmɛsese ci yí le wana cɛ nu vamɛ keŋkeŋ zeɖeka nɔ hwenuwo pleŋ hwecinu etrɔyi jeŋkwimɛ. Éyi Yehowa gbɔ le jeŋkwimɛ le kɔkɔɛtɔxuwo vɔxu ci ɖekɛ degbesɔ koɖo le xexegbɛ lɔ mɛ o, yí sɔ afixɔxɔ ci yí le yi tafɛn vɔnsa lɔ nu jo nɔ Dalɔ. (Ebretɔwo 9:​11, 12, 24) Yehowa lɔn yí xɔɛa?

it-2-F 548

Enu sɔgbe

Afixɔxɔ ci yí le Moizi Se lɔ nu. Avɔnsatɔwo ɖoɖo koɖo elan hamɛhamɛwo sɔsɔ sa vɔn toto lɔ le Ese ci woto Moizi ji yí sɔ na Izraɛliviwo mɛ. Ci Ese lɔ koɖo avɔnsatɔnyinyi abi elanwo sɔsɔ sa vɔn toto ci yí le Ese lɔ mɛ so Mawu gbɔ yí afɛn ɖekɛ dele wo nu can ɔ, wodena mɛ ciwo yí le Ese lɔ gɔnmɛ trɔ amɛ maɖonuvɔnwo shigbe lé gbɔngbɔn lɔ na apostolo lɔ nui do nɛ o. (Ebr 7:​11, 19; 10:1) Ci Ese lɔ ana woavo so nuvɔn koɖo ku shiɔ, dewɛ ahan o, na ena nuvɔn lɔ vaze doji. (Rɔm 3:20; 7:​7-13) Ele ahan gan, ese ŋtɔ́ ciwo pleŋ yí so Mawu gbɔ na tajinu ci yí dɔ Mawu na wo vamɛ. Ese lɔ wa dɔ shigbe ‘emɔdasɛnamɛtɔ’ hannɛ yí kplɔ amɛwo yi Kristo gbɔ. Égbenyi “kpɔli [ci yí le blebu] nɔ enu ŋtɔŋtɔ ciwo yí gbɔkɔ.” (Gal 3:​19-25; Ebr 10:​1, NW) Eyi taɖo hwenu Pɔlu nu mɔ ‘Ese de ɖo ŋsɛn yí a wa enu ɖe o, ɖo é kle do mìwo gɔjeje drodro ŋciɔ,’ (Rɔm 8:3) eze petii mɔ enu ci ji ehɛn susu yikɔ yí nyi mɔ, enujikpekpe dele avɔnsatɔ gangantɔ Ʒuifu ŋcilanmɛtɔ (mɛ ci Ese lɔ ɖo mɔ yɛawanɔ vɔnsawo yí agbesɔ elan ci wosɔ sa vɔn hun yi Kɔkɔɛtɔxuwo Kɔkɔɛtɔxu lɔ le Evuɖaɖaŋkeke lɔ ji) shi yí “a hwlɛn” mɛ ciwo tamɛ ewanɔ vɔnsa lɔwo do keŋkeŋ shigbe lé Ebretɔwo 7:​11, 18-28 ɖe mɛ do nɛ o. Ci elanwo vɔnsa ci wowanɔ to avɔnsatɔnyinyi Arɔn tɔ ji na ŋkɔ nywi nɔnɔ amɛwo shi le Mawu gbɔ can ɔ, dena wovonɔ keŋkeŋ yí minɔ ehwɛ dodo wowoɖekiwo mɔ yewodegbenyi nuvɔnmɛwo o. Enyɔ cɛ nu yí apostolo lɔ xokɔ nuxu so hwecinu enu mɔ, vɔnsa lɔwo datɛnŋ ana amɛwo “anyi amɛ maɖonuvɔnwo o;” yi gɔnmɛ yí nyi mɔ, woakpɔtɔ adodoɔ hwɛ wowoɖekiwo. (Ebr 10:​1-4, NW; sɔ sɔ koɖo Ebr 9:9.) Avɔnsatɔ gangantɔ lɔ datɛnŋ ana tafɛn ci yí sɔgbe yí asɔ hwlɛn amɛ gan so nuvɔn shi keŋkeŋ o. Avɔnsatɔnyinyi Kristo tɔ ci yí ani tɛgbɛɛ koɖo vɔnsa yi tɔ ci yí sɔgbe ɖekɛ kpaŋ yí atɛnŋ awɛ.​—Ebr 9:14; 10:​12-22.

Bibla mɛ nuxɔafiwo jiji

w92-F 1/3 31 mm. 4-6

Enyɔbiɔse ciwo yí so yi hlɛntɔwo gbɔ

Pɔlu nu mɔ, eku mɛɖeka tɔ le veviɖe gbɔxwe enublabla ciwo yí le Mawu koɖo agbetɔwo gblamɛ anyi enu ŋtɔŋtɔ. Ese nublabla lɔ nyi ɖeka le wo mɛ. Moizi yí nyi gblamɛnɔtɔ, eyi sɔ afɔ ɖo te nɔ enublabla cɛ ci yí le gblamɛ nɔ Mawu koɖo Izraɛli ŋcilanmɛtɔ. Eyi taɖo Moizi wa akpaxwe vevi ɖeka le enublabla lɔ mɛ. Eyi nyi mɛ ci yí kpedo Izraɛliviwo nu le toto lɔ wawa mɛ hwenu ci woɖoɖoɔ enublabla lɔ mɛ. Ecɛ dasɛ mɔ woatɛnŋ akpɔ Moizi mɔ, eyi nyi mɛ ci yí na Ese nublabla ci yí so Yehowa gbɔ nyi wawa. Vɔ Moizi kɔ yi hun ɖɛ gbɔxwe ŋsɛn le Ese nublabla lɔ nua? Oo. Elanwo hun wosɔ sa vɔn do dumɛ nɔ Moizi tɔ.​—Ebretɔwo 9:​18-22.

Vɔ lé enyi le enublabla yoyu ci yí le gblamɛ nɔ Yehowa koɖo gbɔngbɔnmɛ Izraɛli jukɔn lɔ kpaxwe yɛɔ? Yesu Kristo yí wa akpaxwe gangantɔ le mɛ. Eyi nyi gblamɛnɔtɔ nɔ Yehowa koɖo gbɔngbɔnmɛ Izraɛli. Ci enublabla cɛ so Yehowa gbɔ can ɔ, Yesu Kristo ji wocui do. De gblamɛnɔtɔ ɖekɛ Yesu nyi nɔ enublabla lɔ o, égbenɔ koɖo amɛ ŋkɔtɔ ciwo yí wosɔ mɔ woanɔ enublabla cɛ mɛ hwenu ci enɔ nyigban ji. (Luiki 22:​20, 28, 29) Gbesɔwuɔ, eyi nyi mɛ ci yí je awa vɔnsa ci yí ʒan gbɔxwe enublabla lɔ anyi enu ŋtɔŋtɔ. Denyi elan gbaliwo woasɔ wa vɔnsa cɛ o, agbetɔ gbe ci yí le blebu woasɔ wɛ. Eyi taɖo Pɔlu nu so Kristo nu mɔ, eyi nyi mɛ ci yí na enublabla yoyu lɔ nyi wawa. Ci ‘Kristo yì jeŋkwi mɛ . . . yí nɔ te le ŋkɔ nɔ Mawu hɔntɔn do mìwo ŋci’ godu yí enublabla lɔ vanyi enu ŋtɔŋtɔ.​—Ebretɔwo 9:​12-14, 24.

Ci Pɔlu nu mɔ Moizi koɖo Yesu yí nyi mɛ ciwo yí na enublabla lɔwo nyi wawaɔ, denyi nu enunuɔ mɔ wowo gbɔ yí enublabla ŋtɔ́ ciwo yí Mawu wa toto nɔ so o. Akpaxwe vevi ci amɛ amɛve ŋtɔ́wo wa le enublabla ɖekaɖeka mɛ yí nyi mɔ wonyi gblamɛnɔtɔwo. Le enublabla amɛve lɔwo mɛɔ, woɖo awa avɔnsa. Wosɔ elanwo sa vɔn do dumɛ nɔ Moizi, yí Yesu yɛ sɔ yiŋtɔ gbe sa vɔn do ta nɔ mɛ ciwo yí le enublabla yoyu lɔ mɛ.

it-1-F 263-264

Ʒinʒindoshimɛ

Luiki nu mɔ, Yesu dodoɔ gbe ɖaɖa hwecinu ewawa ʒinʒindoshimɛ. (Lk 3:21) Mɛ ci yí ŋwlɛn lɛta ɖaɖa Ebretɔwo yɛ nu mɔ hwenu ci Yesu ‘va xexe lɔ mɛɔ,’ (denyi hwenu wojii yí datɛnŋ ahlɛn yí agbenu enyɔ cɛwo yɔ o, vɔ hwenu ejikɔ asɔ yiɖeki na yí awa ʒinʒindoshimɛ keŋ atɔ sumɔsumɔdɔ yi tɔ lɔ ji yí enu wo) éyɔ Ehajiji Wema 40:​6-8 (Septante) mɛ nyɔwo yí nu mɔ: “Avɔnsawo koɖo enunanawo dedronɔ eo o. Vɔ èdra anyi ŋcilan do nɔŋ. . . . Kpɔ ɖa! (Woŋwlɛn doŋ nu le Ese Wema mɛ mɔ) ŋva yí awa ao dro, Oo Mawu.” (Ebr 10:​5-9) Yesu nyi Ʒuifu vijiji yí Ʒuifuwo jukɔn lɔ le enublabla ɖeka mɛ koɖo Mawu. Eyi nyi Ese nublabla lɔ. (Hun 19:​5-8; Gal 4:4) Ecɛ dasɛ mɔ, Yesu le enublabla kacaca ɖeka mɛ koɖo Yehowa xoxo gbɔxwe yí va Ʒan gbɔ mɔ yeawa ʒinʒindoshimɛ. Yesu wa enu ci yí yi ŋkɔ sɔwu enu ci Ese lɔ mɔ yɛ le wa. Ésɔ yiŋtɔ gbe na Dalɔ Yehowa mɔ, yeawa ye Da ye “dro,” ci gɔnmɛ yí nyi mɔ ésɔ yiŋtɔ ŋcilan ci ‘wodra’ do na keŋ yí sɔ ɖo te elanwo vɔnsa ciwo yí wowawa le Moizi Se lɔ gɔnmɛ. Apostolo Pɔlu nu mɔ: “Sɔ kudo [edro hunnɔ]  . . . ŋci mì nyi amɛ kɔkwɛwo toto Kristo ŋcilan ci yí wo sɔ savɔn mɛ. Kristo wa avɔnsa hunnɔ zeɖeka, yí é sun nɔ hwenuwo keŋkeŋ.” (Ebr 10:10) Yesu Dalɔ dro ci agbewa nyi edɔ ci yí ca ka koɖo Fyɔɖuxu lɔ. Sumɔsumɔdɔ ŋtɔ́ yí Yesu gbesɔ yiɖeki na mɔ yeawa hɛnnɛ nɛ. (Lk 4:43; 17:​20, 21) Yehowa xɔ amɛɖekisɔsɔna Eviɛ tɔ lɔ yí ejeŋ ni. Ésɔ gbɔngbɔn kɔkɔɛ shi ami ni yí nu mɔ: “E nyi Evinyɛ ci yí Ŋ lɔn, yi E nyi jijɔ nɔ Ŋ.”​—Mk 1:​9-11; Lk 3:​21-23; Mt. 3:​13-17.

16-22 SEPTEMBRE

MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO | EBRETƆWO 11

“Enu ci yí na xɔse le veviɖe”

w16.10-EW 27 mm. 6

Xɔ Yehowa Ƒe Ŋugbedodowo Dzi Se

6 Ale si Biblia ɖɔ xɔsee la dze le Hebritɔwo 11:1. (Xlẽe.) Xɔse ku ɖe nu eve aɖewo siwo míekpɔna kple ŋku o ŋu: (1) “Nu si wole mɔ kpɔm na”​—esia fia nu siwo ŋugbe Mawu do be woava eme le etsɔme gake womeva eme haɖe o. Le kpɔɖeŋu me, vɔ̃ɖinyenye ɖeɖe ɖa kple xexe yeyea ƒe vava. (2) “Nu siwo kpɔm womele o [siwo] li ŋutɔŋutɔ.” Helagbe me nya si gɔme woɖe be “kpeɖodzi si dze ƒãa” le nya sia me la fia ‘kpeɖodzi si naa kakaɖedzi ame’ be nu siwo kpɔm womele o la li ŋutɔŋutɔ. Le kpɔɖeŋu me, míenyae be Yehowa Mawu, Yesu Kristo kple mawudɔlawo li ŋutɔŋutɔ, eye Dziƒofiaɖuƒea hã nye dziɖuɖu ŋutɔŋutɔ. (Heb. 11:3) Aleke míaɖee afia be míexɔ Mawu ƒe ŋugbedodowo dzi se eye míeka ɖe edzi be nu siwo kpɔm míele o la li ŋutɔŋutɔ? Míawɔ esia to nyagbɔgblɔ kple nuwɔna me, elabena esiawo manɔmee la, míaƒe xɔsea made blibo o.

w13-EW 11/1 11 mm. 2-5

Enye “Teƒeɖola Na Ame Siwo Dinɛ Vevie”

Aleke míawɔ adze Yehowa ŋu? Paulo ŋlɔ bena: “Ne xɔse mele ame si o la, mate ŋu adze [Mawu] ŋu nyuie o.” De dzesii be Paulo megblɔ be asesẽ be woadze Mawu ŋu ne xɔse mele ame si o. Ke boŋ egblɔ be ne xɔse mele ame si o la mate ŋu adze Mawu ŋu o. Nya lae nye be, ele vevie ŋutɔ be xɔse nanɔ mía si hafi míate ŋu adze Mawu ŋu.

Xɔse ka ƒomevie dzea Yehowa ŋu? Ele be míaƒe Mawu dzi xɔse naɖe dzesi le go eve me. Gbã la, ele be ‘míaxɔe ase be eli.’ Biblia gɔmeɖeɖe bubuwo gblɔ be ele be ‘míaxɔe ase be eli vavã.’ Aleke míawɔ adze Mawu ŋu ne míeka ɖe edzi be eli o? Ke hã xɔse vavã bia nu geɖe wu ema, elabena gbɔgbɔ vɔ̃wo gɔ̃ hã xɔe se be Yehowa li. (Yakobo 2:19) Ne míexɔe se be Mawu li vavã la, ele be dɔwɔwɔ nakpe ɖe eŋu, si fia be míaɖe míaƒe xɔsea afia to ale si míanɔ agbe wòadze Mawu ŋu me.​—Yakobo 2:​20, 26.

Evelia, ele be ‘míaxɔe ase be’ Mawu nye “teƒeɖola.” Ele be ame si si xɔse akuakua le la naka ɖe edzi bliboe be agbagba siwo dzem yele be yeanɔ agbe wòadze Mawu ŋu la manye dzodzro o. (1 Korintotɔwo 15:58) Aleke míawɔ adze Yehowa ŋu ne míeka ɖe edzi be didi kple ŋutete le esi be wòaɖo míaƒe xɔse teƒe na mí o? (Yakobo 1:17; 1 Petro 5:7) Ne ame aɖe bu Mawu be metsɔa ɖeke ele eme na ame o, mekpɔa ŋudzedze ɖe míaƒe agbagbadzedzewo ŋu o, eye menyoa dɔme o la, efia be menya Mawu si ŋu Biblia ƒo nu tsoe la o.

Ame kawoe Yehowa ɖoa eteƒe na? Paulo gblɔ be: “Ame siwo dinɛ vevie.” Biblia gɔmeɖelawo ƒe numekugbalẽ aɖe gblɔ be Helagbe me nya si gɔme woɖe be “dinɛ vevie” la mefia be woanya Mawu ko evɔ o, ke boŋ efia be “woade ta agu” nɛ. Numekugbalẽ bubu aɖe hã gblɔ be Helagbe me nya ma si wozã la fia kutrikuku kple veviedodo. Ɛ̃, Yehowa ɖoa eteƒe na ame siwo ƒe xɔse ʋãa wo wosubɔnɛ dzonɔamemetɔe le esi wolɔ̃e kple dzi blibo ta.​—Mateo 22:37.

w16.10-EW 23 mm. 10-11

Do Ŋusẽ Wò Xɔse Le Nu Siwo Nèle Mɔ Kpɔm Na Me

10 Le Hebritɔwo 11 lia me la, apostolo Paulo ƒo nu tso tetekpɔ vovovo siwo me Mawu subɔla geɖe siwo ŋkɔwo womeyɔ o la to ŋu. Le kpɔɖeŋu me, apostoloa ƒo nu tso nyɔnu xɔsetɔ siwo ƒe viwo ku gake emegbe wofɔ wo ɖe tsitre la ŋu. Eyome eƒo nu tso ame bubu siwo melɔ̃ “be yewoana ta ale be yewoakpɔ ablɔɖe le mɔ aɖe nu o, be yewoakpɔ tsitretsitsi si nyo wu la” ŋu. (Heb. 11:35) Togbɔ be míate ŋu anya ame siwo koŋ nɔ susu me na Paulo o hã la, woƒu kpe ame aɖewo abe Nabot kple Zakariya ene le esi woɖo to Mawu hewɔ eƒe lɔlɔ̃nu ta. (1 Fia. 21:​3, 15; 2 Kron. 24:​20, 21) Ne ɖe Daniel kple exɔlɔ̃awo tiae be yewomawɔ nuteƒe na Mawu o la, anye ne mɔnukpɔkpɔ asu wo si be ‘woakpɔ ablɔɖe le mɔ aɖe nu’ hafi. Gake esi woka ɖe Mawu ƒe ŋusẽ dzi ta la, wote ŋu ‘mia nu na dzatawo hetsi dzo ƒe ŋusẽ nu,’ le kpɔɖeŋunyagbɔgblɔ nu.​—Heb. 11:​33, 34; Dan. 3:​16-18, 20, 28; 6:​13, 16, 21-23.

11 ‘Woɖu fewu’ le nyagblɔɖilawo, abe Mika kple Yeremiya ene ŋu, eye ‘wokpe gaxɔmenɔnɔwo ƒe fu’ hã le woƒe xɔse ta. Nyagblɔɖila bubuwo, abe Eliya ene, tsa “tsaglãla le gbedzi kple towo dzi kpakple anyigba dzi agadowo kple ʋewo me.” Wo katã wodo dzi, elabena ‘woɖo dzi ɖe nu si wonɔ mɔ kpɔm na kakaɖedzitɔe la ŋu.’​—Heb. 11:​1, 36-38; 1 Fia. 18:13; 22:​24-27; Yer. 20:​1, 2; 28:​10, 11; 32:2.

Bibla mɛ nuxɔafiwo jiji

it-1-F 907 mm. 7

Xɔse

Blema mɛ xɔse kpɔwɛwo. Kpeɖoji sɛnŋsɛnŋwo ji yí ‘xɔsetɔ sugbɔ’ ciwo nu Pɔlu xo nuxu so (Ebr 12:1) xɔse nɔ te do. Le kpɔwɛ mɛ, kankandoji li mɔ Abɛli jeshi Mawu gbeɖu ci yí kudo ‘jijimɛvi’ ci yí avagban ta nɔ ‘edan’ lɔ nu. Ékpɔ enyɔ ciwo Yehowa nu nɔ yi jilawo le Edɛn kpa lɔ mɛ, mɛ vava kpeɖoji sɛnŋwo tɔxu. Ci wonya Adamu koɖo Ɛva ti le Edɛn kpa lɔ mɛɔ, Adamu koɖo yi xomu vatɔ ade ɣaɣa gbɔxwe akpɔ nu aɖu, ɖo wodo nu nyigban lɔ yí ŋja koɖo aŋwakanwo vami do ji. Ewa mɔ Abɛli kpɔ lé Ɛva sɔ yi susuwo pleŋ ɖo asuɔ ji do, koɖo lé Adamu ɖu ashiɛ ji do tɔxu. Kankandojitɔɔ, ése nɔlɔ nunɔ lé efuhɛnhɛn gbɔnnu do. Abɛli gbekpɔ sherubɛnwo cɔcɔ Edɛn kpa lɔ mɔnu, yí ewi ɖeka klɛnklɛn zo yí trotroɔ le emɔ lɔ nu. (Gɔnm 3:​14-19, 24; NW) Enu cɛwo pleŋ nyi “kpeɖoji ci yí ze petii” nɔ Abɛli yí ekando ji mɔ, ‘jijimɛvi lɔ ci gbe woɖo’ ji woato ahwlɛn agbetɔwo gan. Xɔse yi tɔ lɔ ke yí gbecucui ‘esɔ avɔnsa  . . . sɔ na Mawu.’ Vɔnsa yi tɔ lɔ nyɔ wu Kayɛn tɔ.​—Ebr 11:​1, NW; 4.

wp17.1-EW 12-13

“Eƒe Nu Dze Mawu Ŋu Nyuie”

Ekema mɔ ka nue ‘wokɔ Enok dzoe’ le be “wòagakpɔ ku o”? Anye be Yehowa na Enok ku kpoo, ale be meto fukpekpe me hafi ku o. Gake gbã la, Enok kpɔ “ɖaseɖiɖi be eƒe nu dze Mawu ŋu nyuie.” Le mɔ ka nu? Do ŋgɔ na Enok ƒe ku la, anɔ eme be ɖewohĩ Mawu ɖe ŋutega si me wòkpɔ anyigbadziparadisoa le la fiae. Esi Enok kpɔ ŋutega sia si ɖee fia be Yehowa kpɔ ŋudzedze ɖe ye ŋu vɔ la, edɔ alɔ̃ le ku me. Apostolo Paulo ŋlɔ tso ŋutsu kple nyɔnu nuteƒewɔlawo ŋu bena: “Le xɔse me ame siawo katã ku.” (Hebritɔwo 11:13) Le Enok ƒe ku megbe la, eƒe futɔwo anya nɔ eƒe kukua dim, gake “womegakpɔe le afi aɖeke o,” ɖewohĩ Yehowa ŋutɔe ɖii ale be woagagblẽ eƒe kukua dome alo azãe le alakpasubɔsubɔ me o.

23-29 SEPTEMBRE

MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO | EBRETƆWO 12-13

“Ekplanana nyi Yehowa lɔnlɔn dadasɛ”

w12-EW 3/15 29 mm. 18

Mèganɔ “Nu Siwo Le Megbe La Kpɔm” O

18 Mokaname. Ke ne míegakpɔtɔ le ale si woka mo na mí va yi la ŋu bum ya ɖe? Menye ɖeko esia ado nuxaxa na mí o, ke ana míanɔ dziku dom hã, eye ate ŋu awɔe be dzi naɖe le mía ƒo. (Heb. 12:5) Eɖanye be ɖe míegbe aɖaŋuɖoɖoa enumake alo míexɔe gbã gake dzi va ɖe le mía ƒo emegbe o, nu ɖeka ma koe​—eyae nye be míeɖe mɔ ŋutɔŋutɔ be aɖaŋuɖoɖoa naɖe vi na mí o. Aleke gbegbe wòanyo wue nye esi be míawɔ ɖe Salomo ƒe aɖaŋuɖoɖo siawo dzi be: “Lé amehehe ɖe asi sesĩe, megage le asiwò o, dzɔ eŋu, elabena wò agbee wònye.” (Lod. 4:13) Abe ʋukula aɖe si wɔna ɖe mɔfiadzesiwo dzi ene la, mina míaxɔ aɖaŋuɖoɖo, awɔ edzi, eye míayi ŋgɔgbe.​—Lod. 4:​26, 27; mixlẽ Hebritɔwo 12:​12, 13.

w12-EW 7/1 21 mm. 3

“Ne Miele Gbe Dom Ða La, Migblɔ Be, ‘Fofo’ ”

Vifofo lɔ̃ame ɖɔa viawo ɖo, elabena etsɔ ɖe le ame si ƒomevi woava nye le etsɔme la me. (Efesotɔwo 6:4) Vifofo sia tɔgbi tea ŋu ɖoa movevi le viawo ɖɔɖɔɖo me, gake mewɔa nu ɖe wo ŋu dzikutɔe gbeɖe o. Nenema kee wòva hiãna ɣeaɖewoɣi be mía Fofo si le dziƒo la naɖɔ mí ɖo. Gake Mawu mewɔa esia wògbɔa eme ɣeaɖekeɣi o, ke boŋ ewɔnɛ le lɔlɔ̃ me ɣeawokatãɣi. Yesu hã srɔ̃ Fofoa. Ne eɖɔ eƒe nusrɔ̃lawo ɖo gake wole wɔwɔm blewu le eŋu dɔ wɔwɔ me gɔ̃ hã la, medoa dziku ɖe wo ŋu o.​—Mateo 20:​20-28; Luka 22:​24-30.

w18.03-EW 32 mm. 18

‘Ðo To Amehehe, Ne Nàdze Nunya’

18 Togbɔ be tohehe vena hã la, nu bubu aɖe li si vena wu​—eyae nye nu si gblẽna le mía ŋu ne míegbe amehehe. (Heb. 12:11) Bu Kain kple Fia Zedekiya ƒe kpɔɖeŋuawo ŋu kpɔ. Esi Kain va lé fu nɔvia Abel kaɖikaɖi la, Mawu xlɔ̃ nu Kain be: “Nu ka tae nèdo dɔmedzoe heyɔ mo? Ne ètrɔ hewɔ nyui la, ɖe womakpɔ ŋudzedze ɖe ŋuwò oa? Ke ne mètrɔ hewɔ nyui o la, ekema nu vɔ̃ de xa ɖe mɔnu na wò, eye wòdi vevie be yeakpɔ ŋusẽ ɖe dziwò; gake ɖe màɖu edzi oa?” (1 Mose 4:​6, 7) Kain meɖo to Mawu o. Nu vɔ̃ va ɖu edzi mlɔeba. Aleke gbegbe Kain he vevesese kple fukpekpe va eɖokui dzi dzodzro ye nye esi! (1 Mose 4:​11, 12) Ne ɖe Kain ɖo to Yehowa ƒe nuxlɔ̃amea la, anye ne mase veve ma gbegbe o.

Bibla mɛ nuxɔafiwo jiji

w11-EW 9/15 17-18 mm. 11

Do Dzi Le Agbedua Ƒuƒu Me

11 Menye nukpɔlawo alo nuteƒekpɔlawo dzro koe “ɖasefowo ƒe alilikpo gã” la nye va duƒuƒu, alo woƒe duƒula alo duƒulawo ƒe ha vevitɔ ƒe dziɖuɖu teƒe kpɔ ge o. Ke boŋ wokpɔ gome le eme abe duƒulawo ene. Eye woƒu dua va se ɖe nuwuwu dzidzedzetɔe. Togbɔ be wodɔ alɔ̃ le ku me hã la, woate ŋu abu wo be wonye duƒula bibi siwo ate ŋu ade dzi ƒo na duƒula yeyewo. Wò ya kpɔ ale si duƒula yeye aɖe ase le eɖokui me ne enya be duƒula bibi kpɔnuteƒewo le nukpɔlawo dome alo wole ŋku lém ɖe yeƒe duƒuƒua ŋui ɖa. Ðe esia maʋãe be wòawɔ eƒe ŋutete katã alo wòado vevie nu wu ale si eya ŋutɔ susui gɔ̃ hã oa? Blemaɖasefo mawo te ŋu ɖo kpe edzi be, aleke kee kpɔɖeŋuduɖimekeke sia sesẽe o, ame ate ŋu aɖu dzi. Eya ta ne ƒe alafa gbãtɔ me Hebri Kristotɔawo na woƒe susu nɔ “ɖasefowo ƒe alilikpo” la ŋu la, esia ate ŋu ade dzi ƒo na wo eye ‘woatsɔ dzidodo anɔ duɖimekekea dzi’​—nenema kee míawo hã míate ŋui egbea.

w89-F 15/12 22 mm. 10

Wa vɔnsa ciwo yí ajɔ ji nɔ Yehowa

10 Ebretɔwo ɖo agbe ‘enukplamu alɔ̀kpa bu ɖewo ciwo yí akplɔ wo yì emɔ vɔn ji.’ Enukplamu lɔwo yí nyi enu ciwo Ʒuifuwo sɛnsɛnha mɛ tɔwo kplanɔ. (Galatitɔwo 5:​1-6) De enukplamu ŋtɔ́wo yí ana woakpɔtɔ alo do gogwiɖe le nyɔnɔnwi lɔ mɛ nɛ o, vɔ ‘Mawu dɔnusoswi yí ana wowo jiwo a like.’ Ewa mɔ mɛɖewo dɔndɔn nyɔ so ŋɖuɖuwo koɖo vɔnsawo nu, eyi taɖo Pɔlu nu mɔ eji lɔ datɛnŋ ali ke “toto bubu nana ekɔ ciwo yí so [abi kudo] ŋɖuɖuwo nu o. Bubu nana ekɔ hunnɔwo de kpedo amɛwo nu o.” Amɛɖekisɔsɔna Mawu koɖo enujeŋnamɛ dadasɛ do tafɛn lɔ ŋci yí ana woaxɔ gbɔngbɔnmɛ shicuwo, de ŋɖuɖu koɖo azan ɖewo kpɔkpɔ mɔ wowugan wu ebuwo yɔ o. (Rɔmatɔwo 14:​5-9) Gbesɔwuɔ, Kristo vɔnsa lɔ ɖo te Levitɔwo vɔnsawo.​—Ebretɔwo 9:​9-14; 10:​5-10.

30 SEPTEMBRE–6 OCTOBRE

MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO | ƷAKI 1-2

“Nuvɔn koɖo eku mɔ”

g17.4-EW 14

Tetekpɔ

Ne èkpɔ nane si nye nu gbegblẽ eye wòdzro wò be nàwɔe la, ke ezu tetekpɔ na wò. Le kpɔɖeŋu me, esi nèle fiase aɖe me le nuwo ƒlem la, èkpɔ nu nyui aɖe si dzro wò. Kasia susua va na wò be àte ŋu afi nua bɔbɔe evɔ womalé wò o. Gake wò dzitsinya gblɔ na wò be mègawɔ nu ma o! Eya ta èɖee ɖa le susu me eye nèdzo le teƒea. Tetekpɔa nu yi ye nye ema, èɖu tetekpɔa dzi.

NYA SI BIBLIA GBLƆ

Ne nane te wò kpɔ la, mefia be ènye ame vɔ̃ɖi o. Biblia gblɔ be mí katã míedoa go tetekpɔwo. (1 Korintotɔwo 10:13) Gake nu si le vevie nye ale si míewɔa nu ne wote mí kpɔ. Ame aɖewo bua dzodzro vɔ̃ si va susu me na wo la ŋu eye esia wɔnɛ be tetekpɔa ɖua wo dzi. Ame bubuwo hã ɖenɛ ɖa le susu me kaba.

“Nu si tea ame sia ame kpɔnae nye eya ŋutɔ ƒe nudzodzro si henɛ eye wòblenɛ.”​—Yakobo 1:14.

g17.4-EW 14

Tetekpɔ

Biblia ƒo nu tso nu siwo kplɔa ame dea nu gbegblẽ wɔwɔ me la ŋu. Yakobo 1:15 gblɔ be: “Ne nudzodzro [vɔ̃] la fɔ fu la, edzia nu vɔ̃.” Kpuie ko la, ne míele nu manyomanyo ŋu bum la, eva ɖoa teƒe aɖe si míate ŋu asi le nua nu o abe ale si ko funɔ dzia vi godoo ene. Gake míate ŋu adze agbagba be míagazu kluviwo na dzodzro vɔ̃wo o. Míate ŋu aɖu dzodzro vɔ̃wo dzi.

Bibla mɛ nuxɔafiwo jiji

it-2-F 168

Klɛnklɛn

Yehowa nyi “jeŋkwimɛ klɛnklɛnwo Da.” (Ʒaki 1:17) De mɛ ci yí na ‘ewe klɛnnɔ le kede mɛ yí wleci koɖo wleciviwo klɛnnɔ le zan mɛ’ (Ʒer 31:35) ɖekɛ enyi o, égbenyi klɛnklɛnwo pleŋ Soxu. (2Kor 4:6) Yi se, kojoɖoɖo toto yi tɔwo, koɖo yi nyɔ nyi klɛnklɛn nɔ mɛ ciwo yí lɔnnɔ mɔ wo le dasɛ emɔ nɔ yewo. (Eha 43:3; 119:105; Elo 6:23; Ezai 51:4) Ehajitɔ lɔ nu mɔ: “Ao klɛnklɛn na yí mì kpɔ klɛnklɛn.” (Eha 36:9; sɔ sɔ koɖo Eha 27:1; 43:3.) Shigbe lé ewe tonɔ yí klɛnnɔ keke “xexe mɛ kɔnɔ yí nanɔ jijɔkpɔkpɔ amɛ” nɛɔ, ahanke Mawu nunya kɔnɔ emɔ ji nɔ amɛjɔjɔɛwo vivivi nɛ. (Elo 4:18) Woazɔn Yehowa klɛnklɛn mɛ dasɛ mɔ woato yi mɔ ciwo eɖe ji. (Ezai 2:​3-5) Vɔ nɔ mɛɖe ɖoɖoɔ susu dɔndɔn do ŋɖe nu abi bubuɔ susu vɔnwo kpɔɔ, anyi éle vinvin gangan ɖeka mɛ le gbɔngbɔnmɛ. Shigbe lé Yesu nui do nɛ mɔ: “Nɔ́ ao ŋkuvi de le nywiɖe ɔ, ao ŋcilan blebu lɔ a ɖɔ koɖo vinvin. É yí taɖo nɔ́ klɛnklɛn ci yí le eo mɛ va nyi vinvin ɔ, kpɔ zenɛni ci yí vinvin lɔ a gangan ɖaa!”​—Mt. 6:23; sɔ sɔ koɖo 2Ese 15:9; 28:​54-57; Elo 28:22; 2 Piɛ 2:14.

it-2-F 162 mm. 7

Ese

“Efyɔse.” Le ese nuɔ, kpɛnkpɛnmɛ ci efyɔ ɖo le amɛwo mɛ yí nɔnɔ “efyɔse” nu le ese kpɛtɛ ciwo wodonɔ nɔ agbetɔwo mɛ. (Ʒaki 2:​8, nwt) Lɔnlɔn yí nyi enuvevitɔ le Ese nublabla lɔ mɛ, yí efyɔse lɔ yí nyi: ‘Èɖo alɔn ao kpena shigbe lé èlɔn eoŋtɔ ɛnɛ.’ Efyɔse lɔ yí nyi ese amɛvetɔ ci ji wocu Ese lɔ pleŋ koɖo Enyɔnuɖɛwo do. (Mt. 22:​37-40) Ci Kristotɔwo dele Ese nublabla lɔ gɔnmɛ can ɔ, wole Efyɔ Yehowa koɖo Eviɛ ci yí nyi Efyɔ se lɔ gɔnmɛ sɔgbe koɖo enublabla yoyu lɔ.

    Wema ciwo yí le Ajagbe mɛ (2015-2025)
    To le mɛ
    Ðo mɛ
    • Aja
    • Miin
    • Cancanwo
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Yizanzan sewo
    • Amɛ ŋtɔ nyɔtakankan totowo
    • Paramètres de confidentialité
    • JW.ORG
    • Ðo mɛ
    Miin