Agbenɔnɔ koɖo sumɔsumɔdɔ bɔbɔ nukplawema nyɔsoxuwo
3-9 AOÛT
MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO | HUNHUN 13-14
‘Mínɔ te sɛnsinɖe yí akpɔ lé Yehowa ahwlɛn mí gan do’
w13-EW 2/1 4
Moizi nyi ŋsu ɖeka ci yí ɖo xɔse
Taŋfuin Moizi denya mɔ, Yehowa jikɔ ama Axu Jin lɔ mɛ yí axɔ Izraɛliviwo gan o. Ci ele ahan can ɔ, Moizi kando ji mɔ Mawu awa ŋɖe asɔ glɔn ta nɔ Yi mɛwo dandandan. Moizi ji mɔ ye kpena Izraɛliviwo can le kando ji ahan. Bibla nu mɔ: “Moizi ɖoŋci nɔ wo mɔ, ‘Mí ŋgbe vɔn o! Mí ŋgbe shi o! Mí nɔ̀te sɛnsinɖe yí a kpɔ lé Tɔhonɔ a hwlɛn mí gan do, egbɛ.’ ” (Hunhun 14:13) Moizi sun ji yí do ŋsɛn yi kpena Izraɛliviwo yí wowo xɔse sɛnŋ a? Bibla nu so Moizi koɖo Izraɛliviwo pleŋ nu mɔ: ‘Le xɔse mɛ ɔ, amɛ ciwo yí Moizi kplɔ wo pleŋ wo zɔn zɔnlin toto Axu Jin lɔ mɛ shigbe wo zɔn nyigban xuxu ji ɛnɛ.’ (Ebretɔwo 11:29) Moizi koɖo mɛ ciwo pleŋ yí ɖo xɔse shigbe yɛ hanci ɛnɛ yí kpɔ nyɔna so Moizi xɔse lɔ mɛ.
w18.09-EW 26 mm. 13
Eyi nyi Ŋsɛnwopleŋtɔ, gan ébunɔ amɛ tɔ kpɔ
13 Míhlɛn Hunhun 14:19-22. Sɔɛ mɔ yele nɔ yí le Faraɔn hwakɔnwo koɖo Axu Jin lɔ gblamɛ. Eyi dejinjin o, Mawu do nu nyɔ lɔ mɛ. Ejiɖoɖwi gangan lɔ vayi godu nɔ mí yí cu mɔ nɔ Eӡiptitɔwo yí woci vinvin mɛ. Vɔ míwoɔ, klɛnklɛn jiŋ ɖeka klɛn nɔ mí pleŋ! Eyi èkpɔ Moizi do yi lɔ ɖaɖa axu lɔ ji, yí jihɔn gangan ɖeka xo so wezexu yí ɖe mɔ gangan gbajaa ɖeka to axu lɔ mɛ. Eyi ao xomu, ao xomɛlanwo, eoŋtɔ koɖo mɛkpɛtɛwo mízɔn to emɔ lɔ ji le toto nu. Zeɖeka tɔntɔn ɔ, èkpɔ enudanŋdonu ɖeka. Emɔ ci yí to axu lɔ mɛ dewa baba alo ɖyiɖyikɔ o, éxu nywiɖe yí zɔnzɔn to ji le fafɛɖe. Eyi mɛ ciwo yí tɔntɔn ɖɔɖɔɖɔ can sun ji yí to mɛ fafɛɖe keke yí vayi je ago xlɔtɔ ji nɔ axu lɔ.
w09-EW 3/15 7 mm. 2-3
Deɖo aŋlɔbe Yehowa o
Hwenu Eӡiptitɔwo le gbla dokɔ koɖo wowo hwahun ciwo yí akuwo glikɔ nɔɔ, Izraɛliviwo pleŋ vayi je ago ji le wezexu nɔ axu lɔ. Ecɛyɛɔ, Moizi gbetrɔ yí do yi lɔ ɖaɖa Axu Jin lɔ ji. Eyi Yehowa wɛ yí eshi ciwo yí le shigbe gli nɛ yí emɔ to mɛ trɔ yí xoca. Eshi sugbɔsugbɔ ŋnɔwo pleŋ bli ta nɔ Faraɔn koɖo yi hwawatɔwo yí wonu shi yí ku. Mɛɖekɛ degan le ketɔnɔ lɔwo mɛ o. Izraɛliviwo vo hɔntɔn!—Hun. 14:26-28; Eha. 136:13-15.
Vɔnvɔn lé eju ciwo yí se enu ci yí jɔ lɔ na nɔ exwe sugbɔ. (Hun. 15:14-16) Exwe eka goduɔ, Raxabu ci yí so Ӡeriko nu nɔ Izraɛli ŋsu amɛve mɔ: “Mì vɔn nɔ mí ɖo . . . mì se mɔ Tɔhonɔ xu eshi ci yí le Axu Jin mɛ hwecinu mí so le Eӡipti.” (Ӡoz 2:9, 10) Jukɔn ciwo yí sɛnnɔ hojuwo ŋtɔkpu can deŋlɔbe lé Yehowa hwlɛn yi mɛwo gan do o. Eze petii mɔ, enu sugbɔ li ciwo yí taɖo Izraɛliviwo akpɔtɔ aɖoɖoɔ ŋwi Yehowa.
Bibla mɛ nuxɔafiwo jiji
it-1-F 1015
Emɔgan, emɔ
Le blemaɔ, emɔganwo koɖo emɔwo nyinɔ emɔ ciwo yí sonɔ le juganwo mɛ yí yinɔ acɛkpakpa juwo mɛ le Palɛstinu. (Amh 20:17-19; 21:21, 22; 22:5, 21-23; Ӡoz 2:22; Koj 21:19; 1Sam 6:9, 12; 13:17, 18; kpɔ ROUTE DU ROI.) Emɔ ci amɛ sugbɔ nunɔ mɔ yɛnyi mɔgan yí nyi, emɔ ci yí so le Eӡipti yí yi Filistɛnwo ju ciwo yí nyi Gaza koɖo Asikalɔn mɛ yí to tagbewezexu yí kpe Mɛgido. Emɔ lɔ vayi to Hazor, le tagbe nɔ Galile Xu lɔ yí yi Damasi. Nɔ woaso le Eӡipti ayi Gbeɖu Nyigban lɔ jiɔ, emɔ cɛ ci yí to Filistɛnwo juwo mɛ yí sɔ wu. Vɔ nɔ Filistɛnwo ŋgbevaje Izraɛliviwo ji yí woavɔn ɔ, Yehowa sɔ lɔnlɔn kplɔ wo to emɔ bu ji.—Hun 13:17.
it-1-F 848 mm. 4-5
Hunhun
Fini yí Yehowa nu nɔ Moizi mɔ yi le ma Axu Jin lɔ do keŋ nɔ Izraɛliviwo avayiɔ?
Hwenu Izraɛliviwo le emɔ lɔ zɔnkɔ yí vayi ɖo Etamu yí ahun zevetɔ le “zogbe” lɔ jiɔ, Mawu nu nɔ Moizi mɔ ‘wo le trɔ yi Pi Hahiroti le axu lɔ gbɔ.’ Ecɛ adɔ Faraɔn abu mɔ, bu Izraɛliviwo “bu do zogbe mɛ.” (Hun 13:20; 14:1-3) Mɛ ciwo yí jinɔ nu gɔnmɛ kpɔ so Bibla nu ciwo yí mɔ, anyi el Haj mɔ ji yí Mawu nu nyɔɔ le nɔ Izraɛliviwo nu mɔ, Ebre dɔwanyɔ ci yí nyi ‘trɔ’ nyi nyɔ vevi ɖeka. Woɖe dɔwanyɔ cɛ gɔnmɛ mɔ gbede “klanklan ɖaɖa ɖushi alo miɔlɔmɛ” kpoŋ enyi o, vɔ wonu mɔ trɔtrɔ yi ŋgbe ŋtɔŋtɔ alo trɔtrɔ yi ŋgbe to emɔ bu ji yí enyi. Wonu mɔ ci Izraɛliviwo zɔn mɔ keke yí yi tagbe ɖaa nɔ golfe de Suez ɔ, wogbetrɔ yí zɔn yí trɔ va wezexu nɔ Jebel ʽAtaqah, fini yí etowo le le weɖoxɔxu nɔ axu lɔ. Lé Izraɛliviwo sugbɔ do ana mɔ wodatɛnŋ ashi blaŋ nɔ ketɔwo so tagbe yí vaje wo ji o, woale wo ɖo axu lɔ cu emɔ nɔ wo.
Exwe sanŋdi ŋkɔtɔ mɛ Ӡuifuwo ta emɔzɔnzɔn lɔ do nu ji. (Kpɔ PIHAHIROTH.) Emɔzɔnzɔn lɔ ci wota do nu ji sɔ koɖo lé Bibla dri do, vɔ eto akpo nɔ lé mɛ ciwo yí jinɔ nu gɔnmɛ kpɔ so Bibla nu ɖewo drini do. (Hun 14:9-16) Eɖyi shigbe mɔ keke jinjintɔxu le weɖoxɔxu ɖaa nɔ Axu Jin lɔ yí Izraɛliviwo swi do nɛ, yí ecɛ adɔ agbɔnnu nɔ Faraɔn hwakɔnwo mɔ woatrɔ ayi so Izraɛliviwo do ŋkɔ le ago xlɔtɔ ji nɔ axu lɔ.—Hun 14:22, 23.
10-16 AOÛT
MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO | HUNHUN 15-16
“Ji ha asɔ kanfu Yehowa”
w95-EW 10/15 11 mm. 11
Nyi yí taɖo èɖo ashi Mawu adodwi lɔ kakacɛɔ?
11 Lé Yehowa gu Eӡipti hwakɔnwo do gingin le ŋmɛ nɔ yi sɛntɔwo yí yi ŋkɔ gban kpedo. (Ӡozue 2:9, 10; 4:23, 24) Ɛɛ, enu ci yí jɔ lɔ dɔ yi ŋkɔ wugan wu Eӡipti ŋsumawu ciwo yí deɖo ŋsɛn ɖekɛ yí ahwlɛn wowo sɛntɔwo gan o. Ci Eӡiptitɔwo sɔ wowo mawuwo, agbetɔ ci yí kunɔ koɖo ahwawatɔwo ŋsɛn wa kpotɔnuɔ, woɖu ŋkpɛn gangan ŋtɔ teŋ. (Ehajiji Wema 146:3) Eyi taɖo de nukpacamɛ enyi mɔ, Izraɛliviwo ji kanfukanfuha ci yí dasɛ shishi ŋtɔŋtɔ ci woɖo nɔ Mawu agbeagbe lɔ, mɛ ci yí zan yi ŋsɛn yí sɔ hwlɛnnɔ yi mɛwo gan o!
w95-EW 10/15 11-12 mm. 15-16
Nyi yí taɖo èɖo ashi Mawu adodwi lɔ kakacɛɔ?
15 Nɔ mìle nɔ koɖo Moizi yí le nywiɖe yí ŋɖekɛ dewa mìɔ, mìwo can aji eha cɛ mɔ: “Voju ɖewo li yí le shigbe Tɔhonɔ ɛnɛ a? Oo! Voju ɖewo de li yí le shigbe Eo ɛnɛ o - E nyi ŋci kɔkwɛ gangantɔ! Ao ŋsɛn kpaca amɛwo! E wanɔ enudaӡi ganganwo!” (Hunhun 15:11) So hwenɔnu na nɔ exwe sanŋdiwoɔ, amɛwo gbetrɔ yí nu enyɔ ciwo yí dasɛ lé enuɔ wa do lanmɛ nɔ Izraɛliviwo. Le Bibla wema kpɛtɛ mɛɔ, apotru Ӡan nu so Mawu sɛntɔ amɛshiaminɔ egbejinɔtɔwo gbɛbɔbɔ ɖeka nu mɔ: “Wo ji Moizi ci yí nyi Mawu dɔwavi ha koɖo Lɛngbɔvi lɔ ha.” Eha vevi ci yɔɔ? “Tɔhonɔ Mawu Ŋsɛnwo Pleŋtɔ, Ao dɔwo gangan yi nyakpɔkpɔ! Jukɔnwo Fyɔ, Ao totomɛwo jɔ yi nyi adodwiwo. Oo. Tɔhonɔ, amɛwo pleŋ a vɔn nɔ Eo. Amɛwo pleŋ a kanfu Ao ŋkɔ. Eoɖekɛ kpaŋ yí nyi kɔkwɛ.”—Enyɔdasɛ 15:2-4.
16 Mawu sɛntɔ ciwo yí woxɔ gan le hwashigbemɛ yí wovo li le egbɛmɛ hɛnnɛ. Enu ciwo Mawu sɔ yi lɔwo wa koɖo yi sewo jɔnɔ ji nɔ wo. Ejuwo pleŋ mɛ tɔ ciwo woxɔ gan le gbɔngbɔnmɛ kpa koɖo xexe xoɖyixoɖyi cɛ, ɖo wojeshi Mawu se jɔjɔɛwo yí nyinɔ wo. Xweshiaxweɔ, amɛ sanŋdi kotokun nɛniɖe shinɔ le xexe jehwijehwi cɛ mɛ yí vanɔnɔ Yehowa sɛntɔwo habɔbɔ jɔjɔɛ ci yí dexo ɖyi mɛ. Sabaaɖe yɛɔ, Mawu ahɛn yi kojoɖoɖo dovɔnvɔnnamɛ va ŋsusɛnsɛnhawo koɖo xexe vwin cɛ kpaxwe kpɛtɛ ji. Eyi yi sɛntɔwo anɔ agbe tɛgbɛɛ le xexe yoyu jɔjɔɛ mɛ.
it-2-F 360 mm. 6
Miziki
Ele shigbe mɔ le ehajigbɛ sugbɔtɔ ciwo yí nɔ Izraɛli mɛɔ, woɖonɔ hajigbɛ amɛve ciwo yí jinɔ ha kplɔ nɔnɔ do alo mɛɖeka ajijiɛ ha lɔ yí ehaxɔtɔwo axɔxɔ ha lɔ ni hannɛ. Ewa mɔ eyi Enuŋwlɛŋwlɛ lɔwo yɔnɔ mɔ ‘ehaxɔxɔ.’ (Hun 15:21, NWT; 1Sam 18:6, 7) Lé woŋwlɛ hajiji ɖewo do shigbe Ehajiji 136 tɔ nɛ, dasɛ mɔ ahan woji wo nɛ. Lé wodre ha ci yí ehajigbɛ gangan amɛve ciwo yí ji akpedodoha le Nexemi hwenu koɖo eha ci woji hwenu woɖo Ӡerusalɛmu gliwo ɖegbɔ dasɛ mɔ, ahanke woji ha lɔwo do nɛ.—Nex 12:31, 38, 40-42; kpɔ CHANT.
it-2-F 674
Enyɔnuɖɛtɔ
Miriamu yí nyi nyɔnushi ŋkɔtɔ ci Bibla yɔ mɔ enyɔnuɖɛtɔ. Ecɛ dasɛ mɔ Mawu do ŋɛwo alo do ŋɛ ɖewo to ji, yí taŋfuin Mawu do ŋɛ lɔwo ni toto hajijiwo mɛ. (Hun 15:20, 21) Eyi taɖo yɛ koɖo Arɔn nu nɔ Moizi mɔ: “Tɔhonɔ can xo nuxu toto mì ji!” (Amh 12:2) Yehowa ŋtɔ nu to nyɔnuɖɛtɔ Mishe ji mɔ, yedɔ ‘Moizi, Arɔn, koɖo Miriamu’ yí wonɔ ŋkɔ nɔ Izraɛliviwo hwecinu yekplɔ wo ti le Eӡipti. (Mis 6:4) Ci Mawu do ŋɛwo to Miriamu ji can ɔ, lé yɛ koɖo Mawu nɔ do desɛnŋ sɔ koɖo lé nɔviɛ Moizi koɖo Mawu nɔ do o. Hwecinu evawa nu yí ze to texwe ci ele nuɔ, Mawu dɔn to ni sugbɔ.—Amh 12:1-15.
Bibla mɛ nuxɔafiwo jiji
w11-EW 9/1 14
Mínyaa?
Taŋfuin nyi yí dɔ taɖo enyi takpɛwo yí Yehowa na Izraɛliviwo yí woɖu le zogbejiɔ?
Hwecinu Izraɛliviwo hun le Eӡiptiɔ, zeve yí Mawu sɔ takpɛ sugbɔsugbɔ na wo yí woɖu.—Hunhun 16:13; Amɛ Hlɛnhlɛn 11:31.
Takpɛwo nyinɔ xevi hwɛhwɛwo, wojinjinnɔ sanŋtimɛta 18 han yí kpɛnnɔ gramu 100 han. Woxonɔ vi do texwe vovovowo le weɖoxɔxu nɔ Asie koɖo Europe. Le vuvɔ hwenuwoɔ, woyinɔ Afrique tagbe koɖo Arabie. Wonyinɔ gbɛbɔbɔ ganganwo yí tonɔ wezexu kpaxwe nɔ Méditerranée Xu lɔ yí tonɔ tamɛ nɔ Sinai.
Wema ɖeka nu mɔ takpɛwo “zonɔ nywiɖe, yí zonɔ yi fini aya xo yikɔ. Vɔ nɔ ayaxoxo lɔ trɔ alo nɔ wozɔn emɔ jinjin yí nu ci kɔ nɔ woɔ, gbɛbɔbɔ lɔ pleŋ zonɔ je nyigban yí cinɔ nɔ beɖebeɖe.” (The New Westminster Dictionary of the Bible) Wogbɔnnɔ do mɛ le nyigban lɔ ŋkeke ɖeka alo amɛve gbɔxwe yí gbezonɔ yí axɔ mɔ. Ecɛ dɔ yí adedatɔwo lenɔ wo fafɛɖe. Le tɔtɔmɛ nɔ exwe sanŋdi 20 tɔ lɔɔ, Eӡipti sɔnɔ takpɛ miliɔn amɛtɔn han ɖaɖa jugodu xweshiaxwe.
Zeve ci yí Izraɛliviwo ɖu takpɛ lɔwo nyi elimɛ. Ci takpɛwo zonɔ to Sinai tamɛ le gahunnɔwo mɛ can ɔ, Yehowa yí wɛ yí ‘aya sɛnŋsɛnŋ ɖeka xo’ yí lɔ xevi cɛwo vɛ nɔ Izraɛliviwo.—Amɛ Hlɛnhlɛn 11:31.
w06-EW 1/15 31
Enyɔbiɔse ciwo yí so yi hlɛntɔwo gbɔ
Ci Mawu hwlɛn Izraɛliviwo gan le Eӡipti sabaaɖeɔ, wotɔ nyɔ toto mɔ yewodekpɔ nu aɖu o. Eyi taɖo Yehowa na mani wo. (Hunhun 12:17, 18; 16:1-5) Moizi nu nɔ Arɔn hwenɔnu mɔ: “Sɔ eze ɖeka, yi a ku mani [omɛ ɖeka] do mɛ. Gbé mani lɔ ɖɛ yí a sɔɛ do ŋkɔ nɔ Tɔhonɔ. Gbí ɖɛ nɔ mìwo viviwo.” Exolɔlɔ lɔ nu kpi mɔ: “Arɔn va wa enu ci yí Tɔhonɔ dɔ Moizi. Arɔn sɔ mani eze ɖeka lɔ sɔ do ŋkɔ nɔ ekpe kpaba amɛve lɔwo.” (Hunhun 16:33, 34) Mìkando ji mɔ Arɔn sɔ mani lɔ do eze ɖeka mɛ hwenɔnu, vɔ hwecinu yí Moizi vawa Enublabladaka yí sɔ kpe kpaba lɔwo do mɛ gbɔxwe wovasɔ mani lɔ da do wo gbɔ.
17-23 AOÛT
MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO | HUNHUN 17-18
“Ŋsu ciwo yí sɔ wowoɖekiwo hwenɔ kpenɔdo mɛbuwo nu nɔ woayi ŋkɔ”
w13-EW 2/1 6
Moizi nyi ŋsu ɖeka ci yí lɔnnɔ amɛ
Moizi lɔn yi kpena Izraɛliviwo. Izraɛliviwo kpɔ nya mɔ Yehowa yí zankɔ Moizi yí sɔ kplɔkɔ yi mɛwo, eyi taɖo wosɔnɔ wowo nyɔwo yi Moizi gbɔ. Bibla nu mɔ: “Jukɔn lɔ le Moizi gbɔ so nyidin keke je fiɛfi.” (Hunhun 18:13-16, NWT) Bui kpɔ akpɔ lé nu aci kɔ nɔ Moizi do hwecinu ale to ji aseseɛ nyɔ ciwo yí xa Izraɛliviwo le ŋkekeɛ pleŋ mɛ ɖa! Ele ahan gan, jijɔ enyi nɔ Moizi mɔ yeakpedo mɛ ciwo yelɔn nu.
w03-EW 11/1 6 mm. 2
Kankandoji le veviɖe gbɔxwe woavo le agbemɛ
Ŋsu cɛwo wanawo dasɛ mɔ woɖo nɔnɔmɛ ciwo yí sɔ koɖo Mawu tɔwo, eyi dɔ taɖo wosɔ wo ɖo kankandoji tɔxu ŋtɔ́wo. Wodasɛ le wowo wanawo mɛ vayi vɔ mɔ yewovɔnnɔ nɔ Mawu, yewoɖo shishi ŋtɔŋtɔ nɔ Gbɛɖotɔ lɔ yí wodewanɔ enu ciwo yí dejɔnɔ ji ni o. Mɛshiamɛ nya mɔ ŋsu cɛwo je agbla yí zɔnnɔ do Mawu se jɔjɔɛwo ji. Wogbe ele xoɖyixoɖyi gbijigbiji, ecɛ dasɛ mɔ wosɛnŋ le nunywiwawa mɛ ci yí adɔ wodavasɔ acɛ wowo tɔ lɔ tɔ enudɔndɔnwo wawa o. Wodezɔnnɔ do lé amɛwo kando wo ji nu yí sɔ jinɔ wowoŋtɔwo tɔ, wowo xomumɛtɔwo alo wowo xlɔwo tɔ o.
w02-EW 5/15 25 mm. 6
Egbejinɔnɔ kplɔnɔ amɛjɔjɔɛwo
Moizi can sɔ yiɖeki hwenɔ. Ci amɛwo nyɔwo xoxo dɔ nu ciciɛ kɔ niɔ, ashiɛtɔ Ӡetro sɔ lé awɛ ɖo ŋmɛ ni. Énu ni mɔ: Sɔ dɔ ɖewo jo nɔ ŋsu kpenujiwo. Moizi sɔ yiɖeki hwe yí lɔn yí wa do nyɔ ci ashiɛtɔ nu ni ji. (Hunhun 18:17-26; Amɛ Hlɛnhlɛn 12:3) Ŋsu ci yí sɔ yiɖeki hwenɔ degbenɔ mɔ yedasɔ edɔ ciwo yí le kɔ nɔ ye ɖewo jo nɔ mɛbuwo o. Devɔnnɔ hɛnnɛ mɔ nɔ yesɔ dɔ ɖewo jo nɔ ŋsu kpenuji buwoɔ, acɛ ci yí le shi aɖe kpɔtɔ o. (Amɛ Hlɛnhlɛn 11:16, 17, 26-29) Ewaɖeɔ, kpakpa sɔɛni mɔ yeakpedo wo nu nɔ woayi ŋkɔ le gbɔngbɔnmɛ. (1 Timɔte 4:15) De ahan mìwo can ɖo awɛ nɛ ba?
Bibla mɛ nuxɔafiwo jiji
w16.09-EW 6 mm. 14
“Ŋgbelɔn nɔ alɔ aku eo o”
14 Le ahwa ɖeka hwenuɔ, Arɔn koɖo Huri kpedo Moizi nu yí lé yi lɔwo ɖɛ. Mìwo can mìatɛnŋ akpedo mɛbuwo nu yí awa nu ŋtɔŋtɔ ɖewo asɔ do alɔ wo. Miwo nu mìatɛnŋ akpedoɔ? Mɛ ciwo yí shinshinmɛ cukaɖawo dokɔ aya nɔ, mɛ ciwo shi lanmɛ dele o, mɛ ciwo wowo xomuwo cikɔ yumɛ nɔ, mɛ ciwo yí ci wowoɖekɛwo alo mɛ ciwo yí amɛ vevi ɖe ku nɔ. Mìatɛnŋ agbedo alɔ jajɛ ciwo yí wodonɔ nuxu nɔ gbɛmɛgbɛmɛ mɔ wo le wa enudɔndɔn alo mɔ wo le yi suklu sugbɔ, aji eho sugbɔ alo aji dɔ gangan ɖe awa keŋ anyi “mɛjɔmɛ” le xexe cɛ mɛ. (1 Tɛs. 3:1-3; 5:11, 14) Nɔ èle Fyɔɖuxuxɔ mɛ, kunuɖegbe, míbɔ yí le nu ɖukɔ doju alo kankɔ seŋ le telefonu jiɔ, dasɛ nɔ amɛwo mɔ yelɔn wo nyɔnɔnwimɛtɔ.
it-1-F 395
Bibla wemawo
Enu ciwo yí le wema ciwo Moizi ŋwlɛ mɛ dasɛ petii mɔ, Mawu gbɔngbɔn yí dɔ eŋwlɛ wo yí enyi emɔdasɛnamɛ ci nu kankandoji le nɔ sɛnsɛn adodwitɔ lɔ. De Moizi ŋtɔ yí so kpoŋ yí vanyi Izraɛliviwo kplɔtɔ o, ɖo ŋkɔtɔ ci Mawu nu ni mɔ yɛanyi kplɔtɔɔ, delɔn o. (Hun 3:10, 11; 4:10-14) Vɔ Mawu ŋtɔ yí na ŋsɛn Moizi yí ewa enujiŋwo keke Faraɔn hojunɔ ŋtɔkpuwo can valɔn do ji mɔ, Mawu yí wɛ taɖo Moizi sun ji yí wa nɛnɛ nuwo. (Hun 4:1-9; 8:16-19) Eyi taɖo de Moizi ŋtɔ yí dro mɔ yeanyi exolɔtɔ koɖo enuŋwlɛtɔ o. Wawa do nyɔ ciwo Mawu nu ni ji koɖo enujikpekpe ciwo Mawu gbɔngbɔn kɔkɔɛ lɔ ni yí dɔ esun ji yí xo nuxu yí vaŋwlɛ ɖewo le Bibla wemawo mɛ.—Hun 17:14.
24-30 AOÛT
MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO | HUNHUN 19-20
“Lé Ese Amɛwo lɔwo kan eo do”
w89-F 15/11 5 mm. 6
Lé èɖo akpɔnɔ ese amɛwo lɔwo doɔ?
Ese amɛnɛ ŋkɔtɔwo nu enu ciwo Yehowa mɔ mìwoɖo awa nɔ ye. (Ŋkɔtɔ) Yiɖekɛ kpaŋ yí nyi Mawu ci woɖo asɛn. (Matie 4:10) (Amɛvetɔ) Yi sɛntɔ ɖekpokpui deɖo azan enumɛmɛ alo enutata ɖe le yi sɛnsɛn mɛ o. (1 Ӡan 5:21) (Amɛtɔntɔ) Mìɖo azan Mawu ŋkɔ lɔ koɖo shishi, mìdeɖo azin do habamɛtɔ ji gbeɖe o. (Ӡan 17:26; Rɔmatɔwo 10:13) (Amɛnɛtɔ) Enukɔkɔɛwo yí ɖo anyi enutajitɔ nɔ mì le mìwo gbe pleŋ mɛ. Ecɛ adɔ mìatashi wana ɖe ci mìwoŋtɔwo nunɔ mɔ yɛnyɔ yí avo alo axɔ “gbɔnjɔɛ.”—Ebretɔwo 4:9, 10.
w89-F 15/11 6 mm. 1-2
Lé èɖo akpɔnɔ ese amɛwo lɔwo doɔ?
(Amatɔntɔ) Tonusese ɖeviwo tɔ kpɔtɔ nyi nuvevi ɖeka ci yí dɔ xomuwo kpɔtɔ nɔnɔ ju, yí Yehowa gbecunɔ shi nɔ wo. Gbeɖu nywi ŋtɔ teŋ ɖeka bɔdo ‘ese ŋkɔtɔ’ cɛ nu! “A dɔ yí a vo, yí a gbe kpɔ agbe jinjin le nyigban ji.” (Efezitɔwo 6:1-3) Ecɛyɛ ci mìle “ŋkeke vɔvɔwo” mɛ nɔ xexe vwin cɛɔ, tonu ci ɖeviwo ase nɔ wowo da koɖo wowo nɔwo shigbe lé Mawu mɔ wo le wɛ ɛnɛ atɛnŋ adɔ wodavaku kpɔ gbeɖe o.—2 Timɔte 3:1; Ӡan 11:26.
Nɔ mìlɔn mìwo kpenawoɔ, mìdawa ŋɖewo koɖo wo o. Enu cɛ ɖewo yí nyi (Amadɛntɔ) amɛwuwu, (Amadrɛtɔ) hashiwawa, (Amɛnyitɔ) efififi, koɖo (Amashiɖekɛtɔ) ŋsukankan doŋ nɔ amɛkpena. (1 Ӡan 3:10-12; Ebretɔwo 13:4; Efezitɔwo 4:28; Matie 5:37; Elododo Wema 6:16-19) Vɔ edro mìwo tɔ wowo ɖe? Ese (Amɛwotɔ) lɔ ci yí gbe mɔ enu ŋgbecinɔ ŋmɛ nɔ mì o, ɖonɔ ŋwi nɔ mì mɔ Yehowa ji mɔ nu ciwo yí adronɔ mì ɖo gbe anyinɔ nunywi ɖeɖe shɔnŋ le ŋmɛ ni hweɖekpokpuinu.—Elododo Wema 21:2.
Bibla mɛ nuxɔafiwo jiji
it-2-F 658 mm. 5-6
Avɔnsatɔ
Avɔnsatɔnyinyi Kristotɔwo tɔ. Yehowa nu nɔ Izraɛliviwo mɔ nɔ wokpɔtɔ wakɔ do enu ci yebla koɖo wo jiɔ, woavanyi “jukɔn vevi – fyɔju nɔ Mawuɖexotɔwo” nɔ Ye. (Hun 19:6) Ele ahan gan, avɔnsatɔnyinyi Arɔn tɔ akpɔtɔ ali keke ana nɔ hwecinu avɔnsatɔnyinyi ci yí gangan wui, ci tɔxu ele ava. (Ebr 8:4, 5) Avɔnsatɔnyinyi Arɔn tɔ lɔ ani keke ana nɔ hwecinu Ese nublabla lɔ avɔ yí woaɖo enublabla yoyu lɔ. (Ebr 7:11-14; 8:6, 7, 13) Izraɛliviwo ɖekɛ yí Yehowa ɖo gbe nɔ doŋkɔ mɔ, woavanyi avɔnsatɔwo le Mawu Fyɔɖuxu lɔ mɛ; vɔ le yiyimɛɔ, wovasɔ amɛmanyiӡuifuwo can do mɛ.—Edɔ 10:34, 35; 15:14; Rɔm 10:21.
Ӡuifu ɖewo kpoŋ yí valɔn yí xɔ Kristo ji se, eyi dɔ taɖo wodegbesun ji yí kpɔ mɛ ciwo yí anyi jukɔn vevi koɖo fyɔju nɔ mawuɖexotɔwo le Ӡuifuwo ɖekɛ mɛ o. (Rɔm 11:7, 20) Egbejimanɔmanɔ Izraɛliviwo tɔ na Mawu to nyɔnuɖɛtɔ Oze ji yí kanxle wo exwe sanŋdi ɖewo doŋkɔ mɔ: ‘Ci mí gbé ŋɖɛnyanyaɔ, Nyɛ can Na gbé mɔ mí da nyi ɖexotɔwo nɔ Ŋ o. Ci mí ŋlɔbe míwo Mawu Se lɔɔ, Na ŋlɔbe míwo viwo hɛnnɛ.’ (Oze 4:6) Yesu nu nyɔ ŋtɔ́ hanke nɔ Ӡuifuwo gawo mɔ: “Wo a xɔ Mawu fyɔju lɔ le mí shi yi asɔɛ a sɔ jo nɔ jukɔn ci yí a sɛn eku yitɔwo nywiɖe.” (Mt. 21:43) Ele ahan gan, hwecinu Yesu nɔ nyigban jiɔ, éwa do Ese lɔ ji yí nya mɔ avɔnsatɔnyinyi Arɔn tɔ kpɔtɔ le dɔ wakɔ. Eyi na hwenu eda dɔ̀ nɔ kponɔ ɖekawoɔ, énu nɔ wo mɔ wo le yi dasɛ wowoɖekiwo nɔ avɔnsatɔ yí ana enu ci Ese lɔ mɔ wo le na.—Mt. 8:4; Mk 1:44; Lk 17:14.
w04-EW 3/15 27 mm. 1
Enyɔ vevi ciwo yí le Hunhun wema mɛ
20:5—Lé Yehowa dɔnnɔ ‘vidawo gɔjejewo to’ nɔ wowo jijimɛviwo doɔ? Nɔ amɛ shin yí ɖo xwe ci aɖoɔ, wana yiŋtɔ tɔwo koɖo yiŋtɔ gbenɔnɔ yí wosɔ ɖonɔ kojo ni. Vɔ nɔ Izraɛliviwo tɔ hojuwo sɛnsɛn ɔ, woɖunɔ yi lɔzu yí wowo jijimɛviwo can vaɖunɔ yi lɔzu. Izraɛlivi egbejinɔtɔwo can ɖunɔ lɔzu lɔ hɛnnɛ. Lé jukɔn lɔ trɔ yí vayi sɛnnɔ hojuwo do dɔ egbejinɔnɔ gbɔnnɔnu nɔ Izraɛlivi egbejinɔtɔwo.
31 AOÛT–6 SEPTEMBRE
MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO | HUNHUN 21-22
“Kpɔ agbe lɔ shigbe lé Yehowa kpɔɛni nɛ”
it-1-F 553
Amɛxoxo
Ebretɔ ci shi hwashi le hɛn axo hwashi yi tɔ ci yí nyi ŋsu alo nyɔnu nɔ ésɛn to alo fɔn gu do nu. Vɔ nɔ hwashi lɔ ku do alɔmɛ ni hwenu exuikɔɔ, woadɔn to ni. Nɔ enyi mɔ ci exo hwashi lɔ yi ŋkegbu alo nyisɔmɛ yi tɔ gbɔxwe evakuɔ, anyi de eku yi xwetɔ jijiɛ ni taɖo yí xui o. Axwetɔ lɔ ɖo acɛ adɔn to nɔ yi hwashi, ɖo “yi ho” yɔ. Mɛɖe daxa aɖui amɔ yeadahɛn enuvevi ye tɔ o, ɖo nɔ nu lɔ degbeliɔ, áӡi yi ya. Gbesɔ kpe niɔ, nɔ ewa ŋkeke ɖeka alo ci yí wu ahan gbɔxwe hwashi ci woxo lɔ vakuɔ, wodasun ji anya nɔ enyi xoxo lɔ alo nubu yí dɔ taɖo eku o. Eyi taɖo wodadɔn to nɔ hwashi lɔ xwetɔ, nɔ hwashi lɔ wa ŋkeke ɖeka alo amɛve gbɔxwe yí ku o.—Hun 21:20, 21.
Agbe nyi enuxɔafi nɔ eo shigbe lé enyi nɔ Mawu nɛa?
16 Agbe agbetɔ ɖekpokpui tɔ le veviɖe nɔ Yehowa. Agbe vifin ci yí le dɔmɛ tɔ can le veviɖe ni. Le Moizi Se lɔ mɛɔ, Yehowa donɔ hwɛ mɛ ci yí denya gbɔxwe yí dɔ funɔ ɖe je afɔku yí nyɔnu lɔ alo evi ci yí le dɔmɛ ni ku mɔ, yɛwu amɛ. Ci enyi awobi yɔ can yí amɛ vlɛ yí kuɔ, woɖo awu amɛwutɔ lɔ. (Hlɛn Hunhun 21:22, 23.) Le Mawu gbɔɔ, agbetɔ yí vifin ci yí le dɔmɛ can nyi. Ci mìnya ahan ɖe, lé èkpɔ mɔ efukɔkɔ wanɔ nɔ Yehowaɔ? Lé èkpɔ mɔ yɛawakɔ ni ci ekpɔ wowukɔ vifin ciwo yí le dɔmɛ miliɔn nɛniɖe xweshiaxweɔ?
w10-EW 4/15 29 mm. 4
Yehowa ji mɔ eo le nɔ “nywiɖe”
Ese lɔ nu enu ciwo woawa, nɔ axomɛlanwo wa nuvevi koɖo amɛ hɛnnɛ. Nɔ nyibu ɖe cu zo mɛɖe yí ekuɔ, mɛ ci tɔ nyibu lɔ nyi ɖo awu nyibu lɔ keŋ nɔ ŋgbegbevayi wa nuvevi koɖo mɛbuwo o. Eyi ci daɖu lan lɔ alo asɛ nɔ mɛbuwoɔ, enulamɛ gangan ɖeka teŋ enyi ni. Vɔ sɔɛ mɔ nyibu ɖe do akpa mɛɖe nu vayi, gan yí mɛ ci tɔ enyi dele bu nɔ nyibu lɔ nywiɖe o. Lé woawɛ nɔ nyibu ŋnɔ vayi wu mɛɖeɔ? Woɖo awu nyibu lɔ koɖo mɛ ci tɔ enyi. Ese cɛ adɔ yí mɛ ciwo yí denɔnɔ zanŋte do wowo lankuwo nu o, atrɔ wowoɖekiwo aji.—Hun. 21:28, 29.
Bibla mɛ nuxɔafiwo jiji
w10-EW 1/15 4 mm. 4-5
Nyi yí taɖo èɖo asɔ eoɖeki na Yehowaɔ?
4 Amɛɖekisɔsɔna Yehowa denyi nu vlɛkɛsɛ ɖe o. Ewugan wu gbeɖoɖo ɖe kpoŋ. Vɔ ele ciwo mìakpɔ nɔ mìsɔ mìwoɖekiwo na Yehowaɔ? Nɔ mìamɔŋje mɛɔ, mìaxo nuxu so ele ciwo yí tonɔ le egbe ci amɛwo ɖonɔ nɔ wowonɔnɔwo mɛ nu. Mìasɔ kpɔwɛ ɖeka ci yí nyi exlɔwawa. Gbɔxwe àse vivi nɔ xlɔwawaɔ, èɖo alɔn awanɔ enu ciwo yí le exlɔwawa mɛ. Ele mɔ àɖo gbe nɔ ao xlɔ yí anya mɔ, edɔ enyi le kɔ nɔ ye mɔ yeale bu ni. Bibla xo nuxu so exlɔ bakpomadɔnwo nu, yí ɖeka le wo mɛ yí nyi Davidi koɖo Ӡonatan tɔ. Wota gbe nɔ nɔnɔ ŋtɔkpu can mɔ yewoanyi xlɔ. (Hlɛn 1 Samiɛli 17:57; 18:1, 3.) Ci exlɔwo gbeɖoɖo ŋtɔ́ hanci debɔ ahan can ɔ, exlɔwawa sugbɔtɔ vivinɔ, nɔ xlɔ lɔwo ɖo gbe nɔ nɔnɔ alo nya mɔ yewoɖo gbe awa ŋɖewo nɔ yewonɔnɔwo.—Elo. 17:17; 18:24.
5 Ese ci Mawu sɔ na Izraɛliviwo xo nuxu so ekacaca bu ci amɛwo ɖunɔ le nɔ, nɔ woɖo gbe nɔ nɔnɔ nu. Nɔ hwashi ɖe ji mɔ yeaci ye xwetɔ nywi gbɔ tɛgbɛɛ keŋ anɔ nywiɖeɔ, àɖo gbe ni mɔ yeanɔ gbɔ keke asɔyi. Ese lɔ nu mɔ: “Vɔ nɔ hwashi lɔ gbe mɔ yedaso o yí nu mɔ, ‘Ŋlɔn anyi xwetɔ, ashinyɛ koɖo vinyɛwo can; ŋdeji mɔ wole tashiŋ nɔ masoɔ,’ yi xwetɔ ɖo akplɔɛ yi ŋkɔ nɔ Mawu adodwi lɔ. Eyi eɖo akplɔɛ asɔ yi bɔdo ehɔn alo hɔnci etetɔ nu yí asɔ enutɔnnu tɔn to ni keŋ nɔ atrɔ yi hwashi le yi gbe pleŋ mɛ.”—Hun. 21:5, 6, NWT.
it-1-F 545
Ezo
Woatɛnŋ ase enyɔ ci yí le Hunhun 21:14 mɛ mɔ, woɖo awu avɔnsatɔ ɖe nɔ éwu amɛ, alo de avɔnsakpe lɔ zowo lele yí adɔ wodawu mɛɖe ci yí ɖui koŋ yí wu amɛ o.—Sɔ sɔ koɖo 1Efy 2:28-34.