Luca
Pariseorãba biẽ́ obadaɗebema
12 Mãwã panʉne ẽberãra bio zocãrã ãbaa powua nũmesia. Bio pẽsua nũmʉ bẽrã djãrãra tʉ chãɓari duanasiɗaa. Maʉ̃ne Jesuba naãrã idji ume nĩbabadarãa nãwã jarasia:
–Pariseorã harina ẽsãbibarida quĩrãcuitaɗadua. Ãdjirãra dji biaca ɓeaa. 2 Ne jũma mẽrã oɗara Ãcõrẽba cawabiya. Dadjia cawaɗaẽ́ panʉra mẽrã ɓeẽ́a. 3 Bãrãba pãĩmane jarapeɗaɗara ẽberãrãba ʉ̃naane jũma ũrĩnia. Bãrã diguiɗa djãrã cʉwʉrʉ caita jarapeɗaɗa siɗa aɓaʉba de ʉ̃rʉ̃ba jĩgua jaraya jũmarãba cawaɗamãrẽã.–
¿Caida wayaɗida panʉ?
4 Mʉ̃ dji biarã, mʉ̃a bãrãa jaraya: naʉ̃ cacua beabadarãda wayarãnadua, ãdjia beapeɗaɗacarea waa poya oɗaẽ́ bẽrã. 5 Mʉ̃a bãrãa jaraya caidrʉ wãrãda wayaɗida panʉda. Bãrãba wayaɗida panʉa naʉ̃ cacua beapeɗa poya dadji jaure tʉbʉ uruaɗaa diabueida ɓʉdrʉ. Mʉ̃a wãrãda jaraya idjidrʉ wayaɗida panʉa.
6 Ĩbana zaqueda juesuma nẽdoɗi carea parata pichida umé diabadaa. Baribʉrʉ Ãcõrẽba ĩbanara jũma wagabaria. 7 Maʉ̃ awara Ãcõrẽba cawa ɓʉa bãrãba buɗara jũmasãwã eropanʉda. Ãcõrẽba bãrãra ĩbana zocãrã panʉ cãyãbara biara waga ɓʉ bẽrã ne wayaɗiẽ́ panʉa.
Jesu carea quĩrã peraiẽ́ ɓʉa
Mateo 10:32-33; 12:32; 10:19-20
8 Mʉ̃a naʉ̃da jaraya: aɓaʉba ẽberãrã quĩrãpita mʉ̃da ĩjã ɓʉaɗa aibʉrʉ, Ãcõrẽ nezocarã bajãnebema quĩrãpita mʉ̃, Naʉ̃ Djara Edaɗaba idjira mʉ̃reana aya. 9 Ara maʉ̃ quĩrãca aɓaʉba ẽberãrã quĩrãpita mʉ̃da adua ɓʉaɗa aibʉrʉ, Ãcõrẽ nezocarã bajãnebema quĩrãpita mʉ̃a idjira adua ɓʉaɗa aya.
10 Aɓaʉba mʉ̃, Naʉ̃ Djara Edaɗada biẽ́ jaraibʉrʉ, Ãcõrẽba maʉ̃ra quĩrãdoaya. Baribʉrʉ aɓaʉba Ãcõrẽ Jaureda biẽ́ jaraibʉrʉ Ãcõrẽba maʉ̃ra quĩrãdoaẽ́a.
11 Bãrãda mʉ̃ ĩjã panʉ carea judiorã dji jʉrebada deɗaa, wa dji cawa obadarã quĩrãpita, wa dji bororãmaa cawa oɗe edeɗibʉrʉ, sopuarãnadua sãwã beɗeaɗida. 12 Cawa obʉdaɗe Ãcõrẽ Jaurebʉrʉ bãrãa cawabiya cãrẽda jaraɗida panʉda.–
Ne bara ɓʉɗebema ne jara ɓʉ
13 Maʉ̃ne ẽberãrã tãẽna ɓʉba nãwã jarasia:
–Jaradiabari, mʉ̃ djabaa jaradua dai zezaɗeba edaɗada mʉ̃́a biɗa diamãrẽã.–
14 Baribʉrʉ Jesuba idjía jarasia:
–Ache, ¿caiba mʉ̃ra ɓʉsi bãrã nẽbʉra cawa omãrẽã?–
15 Maʉ̃ne idjia jũmarãa jarasia:
–¡Quĩrãcuita ɓeaɗadua! Paratada awua ɓearãnadua. Parata bara ɓʉɗeba dadjira zocai ɓacaa.–
16 Maʉ̃ne Jesuba ne jara ɓʉɗeba nãwã jaradiasia:
–Ẽberãda ɓasia bio ne bara ɓʉda. Maʉ̃ ẽberãba ne uɗara bio zausia. 17 Maʉ̃ carea nãwã crĩchasia: “¿Mʉ̃a sãwã oi? Naʉ̃gʉra wagai carea neẽ́ ɓʉa.” 18 Maʉ̃be crĩchasia: “Nãwã oya. Mʉ̃a ewaɗa wagabari dera ẽgapetapeɗa waiɓʉara oya. Mama eɗa ne jũma mʉ̃a eroɓʉra wagaya. 19 Mãwãnacarea ara mʉ̃djiduɓa jaraya: mʉ̃a waga eroɓʉra poa zocãrã droaya. Jãʉ̃be bio necai ɓaya. Mʉ̃djia quĩrĩã ɓʉda co ɓaya idjaɓa ɓʉsriɗa ɓaya.”
20 Baribʉrʉ Ãcõrẽba idjía jarasia:
“¡Bʉra crĩcha neẽ́ taɓʉa! Ara naʉ̃ diamasi bʉra beuya. Maʉ̃be bʉa waga eroɓʉra ¿cai itea ɓei?” 21 Aɓaʉba naʉ̃ ẽjũãnebemada auɗuara edaida crĩcha ɓʉbʉrʉ, baribʉrʉ Ãcõrẽnebemada mãcua crĩchaẽ́ ɓʉbʉrʉ, maʉ̃ quĩrãca mãwãya.–
Ãcõrẽba idjiɗerã wagabaria
22 Maʉ̃ carea Jesuba idji ume nĩbabadarãa jarasia:
–Bãrã sãwã ɓeaɗida, coɗi careabemada, cacuaɗe jʉ̃ni careabema siɗa jũmawãyã crĩcharãnadua. 23 Dadji zocai ɓaida djico cãyãbara biara ɓʉa. Dadjida dadji cacuaɗe jʉ̃bada cãyãbara biara ɓʉa. 24 Acʉɗadua, ĩbanara ne uɗacaa idjaɓa ewaɗacaa. Ne wagabada de siɗa oɗacaa. Baribʉrʉ Ãcõrẽba ãdjira ne cobibaria. ¿Bãrãra ĩbana cãyãbara biara ɓeaẽ́ca? 25 Jũmawãyã crĩcha ɓʉɗeba ni aɓaʉda dãrãara zocai ɓaẽ́a.* 26 Dãrãara zocai ɓaẽ́bʉrʉ, ¿cãrẽ cãrẽã coɗira, cacuaɗe jʉ̃bada siɗa jũmawãyã crĩchabada?
27 Acʉɗadua nepõnõda sãwã waribarida. Nepõnõra trajacaa idjaɓa wuara cacaa. Baribʉrʉ mʉ̃a jaraya: dadji drõãenabema boro Salomoʉ̃ra bio ne bara ɓaɗamĩna nepõnõ quĩrãca quĩrãwãrẽã djioca basía.* 28 Iɗi chirua mẽã unubadara nurẽma babuebadamĩna Ãcõrẽba waɗibiɗa põnõbibaria. Maʉ̃ bẽrã ¿idjia biara bãrãba jʉ̃namãrẽã diaẽ́ca? Maʉ̃gʉra ¿sãwãẽrã poya ĩjãnaẽ́? 29 Maʉ̃ carea aɓabe coɗi careabemada, doɗi careabema siɗa jʉrʉrãnadua. Jũmawãyã crĩcharãnadua. 30 Jũma maʉ̃gʉra naʉ̃ ẽjũãnebemarãba jʉrʉbadaa, baribʉrʉ bãrã Zeza Ãcõrẽba cawa ɓʉa bãrãba cãrẽda eroɓeaɗida panʉda. 31 Maʉ̃ bẽrã Ãcõrẽra bãrã Boroda ɓʉɗadua. Maʉ̃ne idjia jũma maʉ̃gʉra diaya.–
Nebia bajãne eroɓaiɗebema
32 Bãrãra cãbana panʉẽ́mĩna ne waya ɓearãnadua. Ãcõrẽba quĩrĩãna bẽrã bãrãra bia pe eroɓesia. 33 Maʉ̃ carea bãrãba eroɓeaɗebemada nẽdobueɗapeɗa ne neẽ́ queɗeaa diaɗadua. Nebiada bajãne eroɓeaɗi careabʉrʉ jʉrʉɗadua. Bajãnebemara jõcaa. Chimia biɗa cocaa. Ne drʉabadarã biɗa poya drʉaɗacaa. 34 Bãrãmaarã dji biara ɓʉra soɗeba awuabadaa.
Nezoca biaɗebema
35 12:35-36 Nezoca bia quĩrãca Ãcõrẽba jara ɓʉra ĩjã oɗi carea ɓeaɗadua.* Nezoca biaba ĩbĩrãda coa eroɓabaria idji boro zebʉrʉɗe bia edai carea. Quima edabʉda ɓʉsriɗaa o panʉmaʉba zepeɗa dji boroba trʉ̃bʉrʉɗe nezoca biaba ara maʉ̃da deɗe eɗa wãbadara ewaya. 37 Nezocaba jʉ̃ã ɓʉda dji boroba unune zeibʉrʉ, wãrãda maʉ̃ nezocara bio bia ɓaya. Mʉ̃a wãrãda jaraya: ara maʉ̃da idji borora nezoca quĩrãca djiopeɗa idji nezocara ne cobarima chumebiya ne cobi carea. 38 Nezoca biaba ariquẽtra, ãsaboɗoɗe biɗa dji borora jʉ̃ãya. Dji boroba idji jʉ̃ã ɓʉda unune zeibʉrʉ maʉ̃ nezocara bio bia ɓaya.
39 Naʉ̃da cawaɗadua: de djibariba ne drʉabarira sãʉ̃be zeida cawa ɓʉbara, cãĩẽ́ bacasia ni cãrẽ siɗa drʉabi amaaba. 40 Ara maʉ̃ quĩrãca bãrã biɗa jʉ̃ã ɓeaɗadua. Bãrãba mʉ̃, Naʉ̃ Djara Edaɗa zeẽ́da crĩcha panʉne zeya.–
Nezoca umé panʉneba ne jara ɓʉ
41 Pedroba Jesua iwiɗisia:
–Dai Boro, ¿maʉ̃gʉra bʉa dairãa jara ɓʉca, wa jũmarãa jara ɓʉ?–
42 Jesuba panusia:
–Nezocaba crĩcha cawaaɗeba jipa o ɓʉbʉrʉ, de djibariba idji deɗe ɓea nezocarãra maʉ̃ nezoca jʉwaeɗa ɓʉya ãdjia coɗira ariɗe diamãrẽã. 43 Nezocaba mãwã o ɓʉda idji boroba unune zeibʉrʉ, idjira bio bia ɓaya. 44 Mʉ̃a wãrãda jaraya: dji boroba jũma idjia eroɓʉra maʉ̃ nezoca jʉwaeɗa ɓʉya.
45 Baribʉrʉ maʉ̃ nezocaba idji soɗe mʉ̃ boro zeira dãrãyana aibʉrʉ, waabema nezocarãda, nezoca wẽrãrã siɗa biẽ́ o ɓeya, ɓʉsriɗa ne cobada ewarida o ɓeya idjaɓa ituaba beu nĩbaya. 46 Aɓeɗa idji boro zeida jʉ̃ãẽ́ ɓaya. Mãwã ɓʉɗe idji borora cawaẽ́ne zeya. Maʉ̃ nezocara bio cawa opeɗa dji ĩjãnaca ume biẽ́ ɓʉya.
47 Nezocaba idji boroba obi ɓʉra cawa ɓʉda oẽ́bʉrʉ, dji boroba maʉ̃ nezocara dji cãbãyã uya. 48 Baribʉrʉ nezocaba adua ɓʉɗeba dji boroba jara ɓʉ ãĩ osira maʉ̃ nezocara mãcua uẽ́a. Wãrãda Ãcõrẽba ʉ̃cʉrʉa waiɓʉa dia ɓʉa idji itea oɗamãrẽã. Dji waiɓʉara edaɗarãba idji itea waiɓʉara oɗida panʉa.–
Jesu carea nẽbʉra odjaiɗebema
49 Mʉ̃ra zesia naʉ̃ ẽjũã cawa oi carea.* Ara nawena mãwã obʉrʉbara bio bia ɓacasia. 50 Baribʉrʉ naãrã mʉ̃ra bio bia mĩgaida ɓʉa.* Maʉ̃ carea bio sopua ɓabaria aɓa maʉ̃ ewari jũẽbʉrʉɗaa. 51 ¿Mʉ̃a ẽberãrã ãbaa necai ɓʉi carea zesida crĩcha panʉca? Mʉ̃a jaraya maʉ̃ carea zeẽ́ ɓʉa, ãtebʉrʉ ze ɓʉa ẽberãrãda ãbaa bia panarãnamãrẽã. 52 Namaʉba ʉ̃taa aɓari deɗebemada mʉ̃ carea dji quĩrũda ɓeaɗia. Juesuma panʉne umébemada dewara ũbea panʉ ume dji quĩrũda ɓeaɗia. 53 Dji zezada dji warra ume dji quĩrũda ɓeaɗia. Dji warrada dji zeza ume dji quĩrũda ɓeaɗia. Dji papada dji cau ume dji quĩrũda ɓeaɗia, dji cauda dji papa ume dji quĩrũda ɓeaɗia. Dji pãcõrẽda dji ãĩgu ume dji quĩrũda ɓeaɗia. Idjaɓa dji ãĩgura dji pãcõrẽ ume dji quĩrũda ɓeaɗia.
Ewari sãwã ɓaida cawa jarabada
Mateo 5:25-26; 16:1-4; Marco 8:11-13
54 Maʉ̃ awara Jesuba ẽberãrãa nãwã jarasia:
–Bãrãba jʉ̃rãrã pãĩmada ʉ̃mãdau ɓaebariare unubʉdaɗe jarabadaa cuera zeida. Maʉ̃ne wãrãda cuera zebaria. 55 Baribʉrʉ nãũrãda ẽjũã põãsa ewaraga ɓʉareba puásira jarabadaa ewarira bio jʉ̃wʉ̃rʉ̃ã ɓaida.* Maʉ̃ne ewarira wãrãda jʉ̃wʉ̃rʉ̃ãbaria. 56 Bãrã dji biaca ɓearãba ewari quĩrãra cawa panʉmĩna Ãcõrẽba naʉ̃ ewariɗe o ɓʉra cawaɗacaa.
57 Bãrãba ¿sãwãẽrã poya cawaɗaca cãrẽda jipa ɓʉda? 58 Bʉ dji quĩrũba bʉda ẽberãrã cawa obarimaa edeibʉrʉ, wãbʉdaɗe jũma odua ibiaɗi carea. Mãwã oẽ́bʉrʉ idjia bʉra dji cawa obari jʉwaɗe ɓʉya. Maʉ̃be dji cawa obariba bʉra dji zarraa jidabiya preso ɓʉmãrẽã. 59 Mʉ̃a jaraya: bʉra jãmabemada ẽdrʉẽ́a aɓa bʉa diaida ɓʉ parata jũma diabʉrʉɗaa.–