Alɔdlɛndónǔ Kplé Gbɛzán kpo Sinsɛnzɔ́ kpo Tɔn Sín Azɔ̌wema Tɔn Lɛ
7-13 MARS
DƆKUN MAWUXÓ Ɔ TƆN ÐÉ LƐ | 1 SAMUWƐLI 12-13
“Goyiyi ɔ, Tɛ́ Hu nú Mɛ Wɛ É Nɔ Dɔn Wá”
Nɔ Sɔ́ Hwiɖée Hwe, Bo Tuùn Dogbó Towe Lɛ
11 Lin tamɛ dó nǔ e jɛ dó Axɔ́su Sawulu jí é jí. Ðò bǐbɛ̌mɛ ɔ, dɔnkpɛvu jlɛ̌jinɔtɔ́ ɖé wɛ n’i. É tuùn dogbó tɔn lɛ, bo tlɛ lɛ́ xò nǔ kpɔ́n dó gbeyiyi nú azɔ̌ ɖevo lɛ wu. (1 Sam. 9:21; 10:20-22) É ɖò mɔ̌ có, nukɔnmɛ ɔ, Sawulu wá huzu goyitɔ́. É huzu axɔ́su é ɔ, é lín ǎ bɔ é ɖè jijɔ nyanya mɔ̌hun xlɛ́. Ðò ninɔmɛ ɖé mɛ, hwenu e é ɖò te kpɔ́n wiwá gbeyiɖɔ Samuwɛli tɔn é ɔ, é ɖó suúlu ǎ. Sawulu ɖó na ko ɖeji ɖɔ Jehovah na wà nǔɖe dó togun tɔn tamɛ, amɔ̌, é wà mɔ̌ ǎ, bo savɔ̌ e è nɔ dó zo é; é ka ɖó acɛ tɔn ǎ. Wǎgbɔ tɔn ɔ, Sawulu sín nǔ sɔ́ nyɔ́ Jehovah nukúnmɛ ǎ, b’ɛ ba axɔ́suzinkpo tɔn kpò ɖò nukɔnmɛ. (1 Sam. 13:8-14) Nǔnywɛnú wɛ é na nyí ɖɔ mǐ ni lin tamɛ dó kpɔ́ndéwú enɛ e gb’akpá nú mɛ é jí, bo nyi alɔ nú goyiyi.
Nǔ E Wu Jlɛjininɔ Kpó Ðò Taji É
2 Hwenu e Samuwɛli wá Gilugalu é ɔ, é gbɛ́ nǔ nú Sawulu. Sawulu yí gbè nú nǔgbɛnúmɛ ɔ ǎ, é nyɔ́ wà ɔ, é ba hwɛjijɔ lɛ, bo tɛnkpɔn bá sɔ́ kplá kɔ nú mɛ ɖevo, lobo hu tɛ́ nú nǔ nyanya e é wà é. (1 Sam. 13:10-14) Enɛ zɔ́n bɔ nǔ nyanya ɖé lɛ jɛ ɖebɔdoɖewu, bɔ gudo mɛ ɔ, Sawulu hɛn axɔ́suzinkpo tɔn bú, bɔ nylahú bǐ ɔ, nǔ tɔn sɔ́ nyɔ́ Jehovah nukúnmɛ ǎ. (1 Sam. 15:22, 23) Gbɛzinzan Sawulu tɔn nyɔ́ ɖò bǐbɛ̌mɛ có, lee é wá fó gbɔn é nyla tawun.—1 Sam. 31:1-6.
Nǔ Xɔ Akwɛ Biblu Tɔn lɛ Biba
w11 15/7 13 akpá. 15
A ka Na Xwedó Alixlɛ́mɛ Wanyiyinɔ Jehovah Tɔn À?
15 Izlayɛli-ví lɛ ka lin ɖɔ enyi gbɛtɔ́ nyí axɔ́su emitɔn ɔ, é na nyí mɛ nǔjɔnǔ tɔn hugǎn, mɛ ɖejid’ewu hugǎn nú ye hú Jehovah wɛ à? Enyi mɔ̌ wɛ é nyí ɔ, nǔ yayǎ tawun gbé nya wɛ ye ɖè! Awovínú ɖevo wɛ lɛ́ nyí ɖɔ ye ɖò nǔ e Satáan nɔ zán dó blɛ́ mɛ lɛ é gbé nya wɛ. Enyi gbɛtɔ́ lɛ nyí axɔ́su nú ye ɔ, blewun jɛn axɔ́su enɛ lɛ sixu dɔn ye dó vodunsinsɛn mɛ. Vodunsɛntɔ́ lɛ nɔ blɛ́ yeɖée bo nɔ lin ɖɔ nǔ e è nɔ mɔ kpo nukún kpo lɛ é (nǔmɛsɛn e è zán atín alǒ awinnya dó kpa lɛ é) nyí mɛ nǔjɔnǔ tɔn hugǎn, mɛ ɖejid’ewu hugǎn, hú Jehovah, Mawu e è ma nɔ mɔ ǎ, ee dá nǔ lɛ bǐ é. Amɔ̌ lee mɛsɛ́dó Pɔlu ɖɔ gbɔn é ɔ, vodun lɛ nyí nǔ “ɖě” ǎ. (1 Kɔ. 8:4) Ye sixu mɔ nǔ, sè nǔ, ɖɔ xó, alǒ wà nǔ ǎ. A sixu mɔ ye bo ɖ’alɔ ye wu, amɔ̌ enyi a jɛ ye sɛn jí ɔ, é ɖò wɛn ɖɔ nǔ yayǎ xwedó wɛ a ɖè, nǔ yayǎ e na kplá we yì kú lɛ é.—Ðɛh. 115:4-8.
14-20 MARS
DƆKUN MAWUXÓ Ɔ TƆN ÐÉ LƐ | 1 SAMUWƐLI 14-15
“Tónúsíse Nyɔ́ Hú Vɔsisa”
w07 15/6 26 akpá. 4
Tónúsíse Towe Nɔ Xɔ Akwɛ nú Jehovah
4 Ðó Jehovah wɛ nyí Gbɛɖotɔ́ ɔ wutu ɔ, étɔn wɛ nyí nǔ agbaza tɔn e mǐ ɖó lɛ é bǐ. Enyi mɔ̌ wɛ é nyí ɔ, nǔɖe ka ɖè bɔ mǐ sixu na ɛ à? Ganji, mǐ sixu na ɛ nǔ e xɔ akwɛ é ɖé. Nǔ tɛ ka wɛ? Mǐ sixu mɔ xósin ɔ ɖò wěɖexámɛ elɔ mɛ: “Vǐ ce, yǐ nǔnywɛ, bonu xomɛ na hun mì; enɛ ɔ, un hɛn ɔ, un na kɛnu nú mɛ e nɔ ɖò nǔ ce ɖɔ wɛ é.” (Nǔnywɛxó 27:11) Mǐ sixu na tónúsíse mǐtɔn Mawu. Nǔgbo wɛ ɖɔ ninɔmɛ vovo wɛ mǐ ɖó, bo lɛ́ sù ɖò fí vovo có, enyi mǐ nɔ setónú nú Mawu ɔ, ɖokpo ɖokpo mǐtɔn sixu xlɛ́ ɖɔ adingban wɛ nyí xó nyanya e Satáan Awoví ɖɔ bo ɖɔ ɖɔ gbɛtɔ́ lɛ kún sixu nɔ gbeji nú Mawu ɖò mɛtɛnkpɔn lɛ nukɔn ó é. Wǔjɔmɛ ɖaxó ɖé wɛ nyí enɛ à cé?
it-2 429 akpá. 1
Tónúsíse
Nǔ ɖebǔ sixu ɖyɔ tónúsíse ǎ, é mɛvo ɔ, nǔ mǐtɔn sixu nyɔ́ Mawu nukúnmɛ ǎ. Samuwɛli ɖɔ nú Axɔ́su Sawulu ɖɔ: “Lee Mawu Mavɔmavɔ yí wǎn nú tónú sè nú xó tɔn gbɔn ɔ wɛ é yí wǎn nú vɔ̌ e è nɔ dó zo ɔ, kpodo vɔsisa ɖě lɛ kpo gbɔn à? Gbeɖé! É yí wǎn nú tónú sè n’i hú vɔsisa. È bló nǔ e é ɖɔ ɔ [ɖò kpaa mɛ ɔ, è setónú n’i ɔ], é nɔ víví n’i hú jǒ.” (1Sa 15:22) Enyi è ma setónú ǎ ɔ, é xlɛ́ ɖɔ è gbɛ́ xó Jehovah tɔn nɛ, è na ɖɔ ɔ, è ɖi nǔ nú Jɔtɛn xó enɛ tɔn ǎ, è ɖeji dó fí e é gosin é wu ǎ. Enɛ wu ɔ, hwɛ ɖokpo ɔ wɛ mɛ e ma setónú ǎ é hu xá mɛ e nɔ kan amɔɛ alǒ nɔ sɛn vodun é. (1Sa 15:23; sɔ́ jlɛ́ dó Hlɔ 6:16 wu.) Enyi è ɖɔ kpo nu kpo ɖɔ è na wà nǔɖe bo ma ka wà ɖ’eji ǎ ɔ, è wà nǔtí ǎ; sísí ma ɖó nú mɛ e gɔ́n alixlɛ́mɛ lɛ gosin é sín nǔ wɛ é na nyí alǒ nǔɖiɖi hwedó mɛ sín nǔ wɛ é na nyí ɖɔ è ni gɔn nǔɖe wà. (Mt 21:28-32) Mɛ ɖěɖee nǔgbo Mawu tɔn lɛ sise kɛɖɛ kpowun jɛn ye kpò na bo ma ka nɔ wà ɖ’eji ǎ lɛ é ɔ, yeɖée blɛ́ wɛ ye ɖè kpo linlin agɔ lɛ kpo, ye na mɔ nyɔna ɖebǔ ǎ. (Ja 1:22-25) Vǐ Mawu tɔn ɖexlɛ́ nyi wɛn ɖɔ mɛ ɖěɖee tlɛ nɔ wà nǔ nǔ e è byɔ lɛ é wà wɛ ye ɖè ɖɔhun, bo ma ka nɔ wà lee è byɔ gbɔn é ǎ, alǒ kpo linlin nyanya kpo lɛ é ɔ, ye kún na byɔ Axɔ́suɖuto ɔ mɛ gbeɖé ó, lé è na gbɛ́ ye bǐ kpátákpátá.—Mt 7:15-23.
Nǔ Xɔ Akwɛ Biblu Tɔn lɛ Biba
it-2 598
Wuvɛ̌sexámɛ
Enyi è jó gbè ɖò kɔgbidínúmɛ glɔ́ bo sè wuvɛ̌ xá mɛ hwenu e mɔ̌ wiwa ma sɔgbe xá linlin Mawu tɔn ǎ é ɔ, è nɔ sè xɔxɔ tɔn. Ninɔmɛ Axɔ́su Sawulu tɔn tɔn xlɛ́ mɔ̌. Hwe ɔ nú sù bɔ Mawu na ɖó hwɛ nú Amalɛki ví lɛ, ye wɛ nyí togun nukɔntɔn e tɔ́n ahwan Izlayɛli-ví lɛ nǔmasínnǔɖewú hwenu e Izlayɛli-ví lɛ tɔ́n sín Ejipu é. È ɖegbe nú Sawulu ɖɔ é ni ma kú nǔblawu nú ye ó. Amɔ̌, é jó gbè ɖò kɔ e mɛtɔn lɛ gbidí n’i é glɔ́, bo xwedó gbeɖiɖe Jehovah tɔn lɛ bǐ tɛnwin lɛnwin ǎ. Enɛ wu ɔ, Jehovah gbɛ́ Sawulu b’ɛ sɔ́ nyí axɔ́su ǎ. (1Sa 15:2-24) Mɛ e nǔjlɔjlɔwiwa Jehovah tɔn nɔ mya nukún na bɔ gbejininɔ n’i wɛ nɔ lɛ́ ɖu ayi mɛ n’i jɛ nukɔn é na lɔn bo bú ali Sawulu ɖɔhun, bɔ mɔ̌ mɛ ɔ, nǔ tɔn na gɔn Mawu nukúnmɛ nyɔ́ ǎ.
21-27 MARS
DƆKUN MAWUXÓ Ɔ TƆN ÐÉ LƐ | 1 SAMUWƐLI 16-17
“Mawu Mavɔmavɔ Wɛ Nɔ Na Ðuɖeji Mɛ”
“Mawu Mavɔmavɔ Wɛ Nɔ Na Ðuɖeji Mɛ”
Davidi kpi nǔ e é jlɛ́ xá kinnikinni kpo lɔnmɔ kpo é sín tan dó na jiɖe Sawulu. Gò yí wɛ é ɖè à? Eǒ. Davidi tuùn nǔ e wu é ɖu ɖò ahwan enɛ lɛ jí é. É ɖɔ: “Mawu e nɔ hwlɛn mì sín kinnikinni fɛn mɛ, bo nɔ hwlɛn mì sín lɔnmɔ fɛn mɛ ɔ na hwlɛn mì sín Filisitɛ́ɛn enɛ sí.” Sawulu wá jó gbè lo, bo ɖɔ: “Bo yì! Mawu Mavɔmavɔ ni nɔ kpɔ́ xá we.”—1 Samuwɛli 17:37.
A jló na ɖi nǔ Davidi ɖɔhun à? Ð’ayi wu ɖɔ nǔɖiɖi Davidi tɔn kún nyí jlǒ sín linlin ɖé kpowun ó. É ɖi nǔ nú Mawu tɔn ɖó nǔ e é tuùn é kpo nǔ e é mɔ kpɔ́n lɛ é kpo wutu. É tuùn ɖɔ Jehovah nyí Mɛɖé bo nɔ cyɔn alɔ mɛ jí kpo wanyiyi kpo bo nɔ lɛ́ ɖè akpá e é dó lɛ é. Enyi mǐ jló na ɖó nǔɖiɖi mɔ̌hun ɔ, mǐ ɖó na kpò ɖò nǔ kplɔ́n wɛ dó Mawu e xó Biblu ɖɔ é wu. Hwenu e mǐ na ɖò gbɛ̀ zán sɔgbe xá nǔ e mǐ kplɔ́n lɛ é wɛ é ɔ, mǐ na mɔ ɖɔ nǔ ɖagbe e mɛ é na tɔ́n kɔ dó é na hɛn nǔɖiɖi mǐ lɔmɔ̌ tɔn lidǒ.—Eblée lɛ 11:1.
“Mawu Mavɔmavɔ Wɛ Nɔ Na Ðuɖeji Mɛ”
Kaka jɛ égbé ɔ, xósin e Davidi na é nyí kpɔ́ndéwú nǔɖiɖi ɖaxó ɖiɖexlɛ́ tɔn ɖé. Lin tamɛ dó nǔ e é súxó bo ɖɔ nú Goliyati é jí: “Hwɛ ɔ, a hɛn hwǐ bo hɛn hwǎn kpɛví, bo hɛn hwǎn ɖaxó, bo ja ahwan fun xá mì gbé. Nyɛ ɔ, Mawu Mavɔmavɔ Nǔbǐwukpétɔ́, Mawu Izlayɛli tɔn e sín ahwangɔnu a zun ɔ sín nyikɔ mɛ wɛ nyɛ na fun ahwan xá we dó.” Davidi tuùn ɖɔ hlɔnhlɔn e é ɖó é kpo ahwanfunnú e é fɔ kplá lɛ é kpo kún sɔ nǔtí ó. Goliyati ɖè mɛmasi xlɛ́ Jehovah Mawu, bɔ Jehovah ɖó na kɛnu d’ewu. Lee Davidi ɖɔ gbɔn é ɔ, “Mawu Mavɔmavɔ wɛ nɔ na ɖuɖeji mɛ.”—1 Samuwɛli 17:45-47.
Davidi ɖ’ayi agba e Goliyati dó é kpo ahwanfunnú tɔn lɛ kpo wu ganji. É ɖò mɔ̌ có, Davidi gbɛ́ ɖɔ emi kún na jó nǔ mɔ̌hun lɛ dó bɔ ye na dó awakanmɛ kú nú emi ó. É jɛ mɔ e mɛ Sawulu kpo ahwanfuntɔ́ tɔn lɛ kpo jɛ é ǎ. Davidi sɔ́ éɖée jlɛ́ dó Goliyati wu ǎ. É nyɔ́ wá ɔ, é sɔ́ Goliyati jlɛ́ dó Jehovah wu. Kpodo gaɖiɖi tɔn e ɖibla yì mɛtlu atɔn é kpo ɔ, Goliyati yì jǐ hú mɛ lɛ bǐ, amɔ̌, nú è ka sɔ́ ɛ jlɛ́ dó Nǔbǐwukpétɔ́ ɔ wu ɔ, fitɛ é ka jɛ? Nǔgbo ɔ, gbɛtɔ́ lɛ bǐ ɖɔhun ɔ, é sɔ ayisinzɛn ǎ; ɖó Jehovah ko ɖò gbesisɔmɛ bo na wà nǔ tɔn blewun!
“Mawu Mavɔmavɔ Wɛ Nɔ Na Ðuɖeji Mɛ”
Ðò égbé ɔ, Mawu sɛntɔ́ lɛ sɔ́ nɔ fun ahwan ǎ. Hwe enɛ nu ko wá yì. (Matie 26:52) É ɖò mɔ̌ có, mǐ ɖó na ɖi nǔ Davidi ɖɔhun. Éɖɔhun ɔ, mǐ ɖó na nɔ sɔ́ Jehovah dó mɔ mɛ e tíìn nǔgbo é ɖé, Mawu ɖokpo e è ɖó na sɛn lobo ɖi xɛsi na é. Hweɖelɛnu ɔ, é sixu cí nú mǐ ɖɔ tagba mǐtɔn lɛ hugǎn mǐ ɖɔhun, amɔ̌, tagba mǐtɔn lɛ sɔ nǔtí ɖò hlɔnhlɔn maɖódogbó Jehovah tɔn kpá ǎ. Enyi mǐ sɔ́ Jehovah dó ɖó Mawu mǐtɔn bo lɛ́ ɖi nǔ n’i Davidi ɖɔhun ɔ, mɛtɛnkpɔn ɖebǔ, tagba ɖebǔ, sixu dó xɛsi mǐ ǎ. Nǔ ɖebǔ sixu gló hlɔnhlɔn Jehovah tɔn ǎ!
Nǔ Xɔ Akwɛ Biblu Tɔn lɛ Biba
it-2 905-906
Sawulu
Ee nǔ enɛ jɛ gudo bɔ è lɛ́ kɔn ami dó ta nú Davidi, bɔ é na wá ɖu axɔ́su ɖò Izlayɛli ɖò nukɔnmɛ gudo é wɛ gbigbɔ Jehovah tɔn gosin Sawulu jí. Bɛ́sín hwenɛnu ɖidó ɔ, “Mawu Mavɔmavɔ sɛ́ yɛ nyanya ɖé dó è, bɔ é jɛ tagba dó n’i jí.” Ðó Jehovah ɖè gbigbɔ tɔn sín Sawulu jí wutu ɔ, é lɔn bɔ yɛ nyanya ɖé nɔ wá Sawulu jí, bɔ enɛ zɔ́n bɔ é sɔ́ ɖó fífá ayi mɛ tɔn ǎ, bo nɔ wà nǔ dó linlin tɔn kpo lee nǔ nɔ cí n’i é kpo wu. Tónú e Sawulu ma sè nú Jehovah ǎ é xlɛ́ ɖɔ linlin tɔn kpo ayi tɔn kpo nyla, bɔ gbigbɔ Mawu tɔn nya xɛ ɖò jǐ tɔn ǎ. É ɖò mɔ̌ có, ɖó Jehovah lɔn bɔ “yɛ nyanya” ɔ ɖyɔ gbigbɔ tɔn bɔ é nɔ dó tagba nú Sawulu wutu ɔ, è sixu ɖɔ ɖɔ “Mawu Mavɔmavɔ [wɛ] sɛ́ yɛ nyanya” ɔ dó, bɔ enɛ ɔ wu wɛ mɛsɛntɔ́ Sawulu tɔn lɛ ylɔ́ yɛ ɔ ɖɔ “yɛ nyanya ɖé gosin Mawu gɔ́n.” Ðò alixlɛ́mɛ mɛsɛntɔ́ Sawulu tɔn lɛ tɔn ɖokpo glɔ́ ɔ, Sawulu byɔ ɖɔ Davidi na nɔ xò nǔ nú emi ɖò hɔn emitɔn mɛ, bo na nɔ xò hwihwɛ́ emi hwenu e “yɛ nyanya” ɔ na wá jǐ emitɔn é.—1Sa 16:14-23; 17:15.
28 MARS–3 AVRIL
DƆKUN MAWUXÓ Ɔ TƆN ÐÉ LƐ | 1 SAMUWƐLI 18-19
“Kpò Ðò Hwiɖée Sɔ́ Hwe Wɛ Hwenu E A Ðó Ðuɖeji É”
w04 1/4 15 akpá. 4
Ganjɛ Gbigbɔ Mawu Tɔn Wu Hwenu E A Ðò Huzuhuzu lɛ Ðí Xwi Xá Wɛ É
4 É na nɔ zaan é ɔ, nyaví lɛngbɔ̌nyitɔ́ kpɛví enɛ huzu mɛ nukúnɖeji ɖé ɖò tò ɔ bǐ mɛ. È ylɔ́ ɛ dó axɔ́su ɔ sín hɔnmɛ bɔ é na nɔ xò nǔ n’i. É hu ahwangán Goliyati, nya jinganjingan e dó xɛsi bɔ ahwanfuntɔ́ Izlayɛlinu e ahwanfunfun tlɛ bí alɔ na lɛ é ɖesunɔ ɖi xɛsi dó ahwan tíntɔ́n ɛ wu é ɖé. Davidi nɔ nukɔn nú sunnu ahwanfuntɔ́ lɛ, bo ɖu ɖò Filisitɛ́ɛn ɔ jí bǐ mlɛ́mlɛ́. Togun ɔ yí wǎn n’i. Ye kpa han dó kpa susu n’i. Ð’ayǐ ɔ, wěɖexámɛtɔ́ Axɔ́su Sawulu tɔn lɛ ɖokpo ko ɖɔ dó Davidi wu ɖɔ é “nyɔ́ [kanhún] xò ganji. Nyaví ahwanfuntɔ́ ɖé wɛ. É nyɔ́ xó ɖɔ ganji. É nyɔ́ ɖɛkpɛ. Asúká ɖokpo wɛ.”—1 Samuwɛli 16:18; 17:23, 24, 45-51; 18:5-7.
Mɔ Vogbingbɔn ɔ Ðò Gbɛtɔ́ lɛ Tɛntin
6 Mɛɖé lɛ nɔ huzu goyitɔ́ ɖó ye nyɔ́ ɖɛkpɛ, mɛ gegě tuùn ye, ye ɖó nǔwukpíkpé hanjiji tɔn, agbɔ̌n ɖò ye wu, alǒ, ye ɖò tɛn ɖaxó mɛ wutu. Davidi ɖó nǔwukpíkpé enɛ lɛ ɖokpo kpowun ǎ, bǐ wɛ é ɖó, amɔ̌, é sɔ́ éɖée hwe ɖò gbɛzán tɔn bǐ mɛ. Ee é hu Goliyati gudo bɔ Axɔ́su Sawulu sɔ́ vǐ nyɔnu tɔn na ɛ, bonu é na nyí asì tɔn é ɔ, Davidi ɖɔ: “Un nyí mɛɖé ǎ. Daa ce xwédo ɔ kpo hɛ̌nnu tɔn kpo nyí nǔtí ɖò Izlayɛli ǎ. Mɛ̌ nyɛ ka nyí bo na da axɔ́su sín vǐ?” (1 Sam. 18:18) Etɛ ka d’alɔ Davidi bɔ é sɔ́ éɖée hwe? Enyi Davidi ɖó jijɔ, nǔwukpíkpé kpo wǔjɔmɛ lɛ kpo ɔ, Mawu “nya” alǒ sɔ́ éɖée hwe bo ɖ’ayi wǔtu tɔn wutu wɛ. (Ðɛh. 113:5-8) Davidi tuùn ɖɔ Mawu wɛ nyí tɔn, bɔ emi ɖó nǔ ɖagbe lɛ bǐ.—Sɔ́ jlɛ́ dó 1 Kɔlɛntinu lɛ 4:7 wu.
7 Davidi ɖɔhun ɔ, mɛ Jehovah tɔn lɛ nɔ dó gǎn égbé, bo na ɖè mɛɖéesɔ́hwe xlɛ́. Tuùn e mǐ tuùn ɖɔ Jehovah, Mɛ e hugǎn mɛ bǐ ɖò wɛkɛ ɔ mɛ é nɔ ɖè jijɔ e nɔ dɔn mɛ bo nyí mɛɖéesɔ́hwe é xlɛ́ é nɔ jiwǔ nú mǐ. (Ðɛh. 18:35, nwt) Mǐ nɔ hɛn wěɖexámɛ elɔ e Mawu sɔ́ d’ayi mɛ nú Pɔlu é ayi mɛ: “Sɔ́ nǔblawukúnúmɛ, xomɛnyínyɔ́, mɛɖéesɔ́hwe, xomɛfífá kpo suúlu kpo dó awu ɖɔhun.” (Kolo. 3:12) Mǐ lɛ́ tuùn ɖɔ wanyiyi ‘kún nɔ jlá ajɔ nú éɖée ó; é kún ka nɔ yigo ó.’ (1 Kɔ. 13:4) Enyi mǐ nɔ sɔ́ mǐɖée hwe ɔ, enɛ sixu zɔ́n bɔ mɛ ɖevo lɛ na sɛkpɔ́ Jehovah. Lee asì lɛ na gɔn nu kɛ cobɔ walɔ yetɔn ka na dɔn asú yetɔn nǔmaɖitɔ́ lɛ gbɔn é ɔ, mɔ̌ jɛn mɛɖéesɔ́hwe e togun Mawu tɔn nɔ ɖexlɛ́ é sixu dɔn mɛ ɖevo lɛ wá gɔ̌n tɔn é nɛ.—1 Pi. 3:1.
Nǔ Xɔ Akwɛ Biblu Tɔn lɛ Biba
it-2 671-672
Gbeyiɖɔ
Nǔgbo wɛ ɖɔ gbigbɔ Jehovah tɔn wɛ nɔ ɖè gbeyiɖɔ lɛ có, enɛ xlɛ́ ɖɔ hwebǐnu wɛ gbigbɔ ɔ nɔ ɖò nǔ ɖè xlɛ́ ye wɛ ǎ. É nyɔ́ wà ɔ, gbigbɔ Mawu tɔn nɔ ‘wá ye jí’ ɖò hwe tawun tawun ɖé lɛ nu, bo nɔ ɖè wɛn e ye ɖó na dó lɛ é xlɛ́ ye. (Eze 11:4, 5; Mi 3:8) É nɔ wà nǔ dó ye jí syɛnsyɛn, bo nɔ sísɛ́ ye bɔ ye nɔ ɖɔ xó. (1Sa 10:10; Jel 20:9; Am 3:8) Enyi nǔ e jiwǔ lɛ é kɛɖɛ wɛ ye nɔ wà ǎ, loɔ, é ɖò wɛn ɖɔ lee ye nɔ ɖɔ xó gbɔn é kpo nǔwiwa yetɔn lɛ kpo nɔ ɖè lě dò lee nǔ cí nú ye é syɛn sɔ nǔgbo nǔgbo é xlɛ́. Enɛ sixu zɔ́n bɔ è na mɔ nǔ jɛ nǔ e ɖɔ wɛ è ɖè bo ɖɔ ɖɔ mɛ lɛ “jɛ xó e Mawu ɖɔ nú ye ɔ ɖɔ jí” é mɛ. (1Sa 10:6-11; 19:20-24; Jel 29:24-32; sɔ́ jlɛ́ dó Mɛ 2:4, 12-17; 6:15; 7:55 wu.) Ðó ayi yetɔn bǐ nɔ ɖò azɔ̌ e wà wɛ ye ɖè é jí, bɔ ye nɔ lɛ́ wà kpo kanɖodónǔwu kpo, kpo akɔ́nkpinkpan kpo wutu ɔ, lee ye nɔ wà nǔ gbɔn é sixu ko nɔ kpaca mɛ ɖevo lɛ, alǒ tlɛ hwɛ́n taɖunɔ núwiwa nú ye, lee nǔ cí nú ahwangán lɛ dó gbeyiɖɔ ɖé wu hwenu e è kɔn ami dó ta nú Jehu gudo gbɔn é ɖɔhun. É ɖò mɔ̌ có, ee gǎn lɛ ɖ’ayi wu ɖɔ gbeyiɖɔ ɖé wɛ nú nya ɔ é ɔ, ye yí gbè nú wɛn e é wá dó é bo sɔ́ ylɔ́ ɖɔ nǔjɔnǔ. (2Ax 9:1-13; sɔ́ jlɛ́ dó Mɛ 26:24, 25 wu.) Hwenu e Sawulu ɖò Davidi sín gbě nya wɛ, bɔ gbigbɔ Mawu tɔn zɔ́n bɔ é ‘wà nǔ gbeyiɖɔ ɖé ɖɔhun é ɔ,’ é ɖè awu tɔn lɛ nyi gbě, bo “ɖò wěxo mɔ̌, . . . bo nɔ mɔ̌ gbè nɛ gbè kaka bɔ ayǐ hɔn,” bɔ é cí ɖɔ táan enɛ mɛ wɛ Davidi kpéwú bo hɔn ɖɔhun. (1Sa 19:18–20:1) Enɛ xlɛ́ ɖɔ gbeyiɖɔ lɛ nɔ zɔn mɛ̌ hwɛhwɛ bo nɔ ɖò yiyi wɛ ǎ, ɖó nǔ vo sésé wɛ tan Biblu tɔn ɖɔ. Ðò fí we ɖevo e gbeyiɖɔ lɛ zɔn mɛ̌ hwenu e ye ɖò yiyi wɛ ɖè lɛ é ɔ, linlin ɖé wu wɛ ye wà mɔ̌, ye wà mɔ̌ dó ɖè nǔɖɔɖ’ayǐ yetɔn sín akpáxwé ɖé xlɛ́. (Eza 20:2-4; Mi 1:8-11) È ɖɔ hwɛjijɔ e wu Sawulu zɔn mɛ̌ é ǎ; é sixu nyí bo na dó ɖexlɛ́ ɖɔ gbɛtɔ́ yayǎ ɖé kpowun wɛ n’i, è ɖè axɔ́suwu tɔn lɛ n’i, é vɔ́da ɖò acɛkpikpa Jehovah tɔn kpo hlɔnhlɔn tɔn kpo nukɔn, é ka sixu lɛ́ nyí hwɛjijɔ ɖevo wutu wɛ.
ZĚ HWIÐÉE BǏ JÓ NÚ MAWUXÓÐIÐƆZƆ́ Ɔ
Azɔ̌ E Nɔ Byɔ Ðɔ È Ni Nɔ Sɔ́ Mɛɖée Hwe É Ðé
km 1/03 1
1 Xó Mawu tɔn gb’akpá nú mǐ ɖɔ: “Mi. . . nɔ sɔ́ miɖée hwe. Mi ma zé nyanya dó sú nyanya xɔ́ na ó . . .; é nyɔ́ wà ɔ, nyɔna wɛ mi na nɔ byɔ ɖò Mawu gɔ́n dó sú axɔ́ na.” (1 Pi. 3:8, 9) É ɖò wɛn ɖɔ wěɖexámɛ enɛ kúnkplá wɛnɖagbejijlazɔ́ ɔ. Nǔgbo ɔ, sinsɛnzɔ́ Klisanwun tɔn ɔ sixu tɛ́n mɛɖéesɔ́hwe mǐtɔn kpɔ́n.
2 Mɛɖéesɔ́hwe ɔ, jijɔ ɖé wɛ bo nɔ d’alɔ mǐ bɔ mǐ nɔ dɛ ɖò ninɔmɛ e ma nyɔ́ ǎ lɛ é nukɔn. Nú mǐ ɖò kúnnuɖegbé ɔ, mǐ nɔ ɖɔ xó xá mɛ e mǐ ma tuùn ǎ, bɔ ye ma ka ylɔ́ mǐ ǎ lɛ é, bɔ mǐ nɔ tuùn ɖɔ mɛɖé lɛ ɖò ye mɛ bo na dó gbè vɛ́sin lɛ nú mǐ. Bo na dó kpò ɖò wɛnɖagbe ɔ jlá wɛ ɖò ninɔmɛ mɔ̌hun lɛ mɛ ɔ, é byɔ mɛɖéesɔ́hwe. Ðò fí e kúnnuɖiɖe nɔ vɛwǔ tawun ɖè lɛ é ɖokpo ɔ, nɔví nyɔnu gbexosin-alijitɔ́ we nɔ ɖɔ Mawuxó sín xwé ɖé gbè jɛ xwé ɖé gbè kaka nú xwè we, bɔ mɛ ɖebǔ ka yí gbè bo ɖɔ xó xá ye ǎ! É ɖò mɔ̌ có, ye jó gbè ǎ, bɔ égbé ɔ, agun we wɛ è ko ɖó ayǐ ɖò xá enɛ mɛ.
3 Lee è sixu wà nǔ gbɔn hwenu e è dó gbè vɛ́sin nú mɛ é: Mɛɖéesɔ́hwe na d’alɔ mǐ bɔ mǐ na wà nǔ Jezu ɖɔhun hwenu e mɛ ɖevo lɛ ma nyɔ́ xomɛ dó mǐ wu ǎ alǒ dó mɛmasígbe nú mǐ é. (1 Pi. 2:21-23) Ðò xwé ɖé gbè ɔ, asú kpo asì kpo ɖé zun nɔví nyɔnu ɖé, asì ɔ wɛ tó wà mɔ̌ hwɛ̌, bɔ asú ɔ bɔ d’ewu, bo ɖegbe n’i ɖɔ é ni tɔ́n sín xwé yetɔn gbè. Nɔví nyɔnu ɔ ko nǔ dó nu kpá, bo ɖɔ nú ye ɖɔ emi na ɖò nukún ɖó wɛ bá ɖɔ xó xá ye hweɖevonu. Enɛ jiwǔ nú asú kpo asì kpo ɔ sɔmɔ̌ bɔ hweɖevonu e Kúnnuɖetɔ́ ɖé wá ye gɔ́n é ɔ, ye ɖótó è, bo yí mɛylɔwema ɖé bo na wá kplé ɖò Kpléxɔ Axɔ́suɖuto ɔ tɔn mɛ. Nɔví nyɔnu e sín xó ye gbɛ́ ɖ’ayǐ é ɖò finɛ bo dó kúabɔ nú ye bo lɛ́ ɖekúnnu nú ye gɔ́ na. Enyi mǐ nɔ sɔ́ “gbè fífá kpo mɛ sísí kpo” dó na xósin mɛ e ma nɔ yí wɛn mǐtɔn ǎ lɛ é ɔ, mǐ lɔ sixu xò hwihwɛ́ ye.—1 Pi. 3:15, 16a; Nǔx. 25:15.
4 Nyi alɔ nú goyiyi: Nukúnnúmɔjɛnǔmɛ e mǐ ɖó dó Biblu wu é nyí hwɛjijɔ ɖebǔ bo na zɔ́n bɔ mǐ na nɔ ɖè mɛ ɖevo lɛ kpò alǒ ɖɔ xó e ma sɔgbe ǎ lɛ é dó ye wu ǎ. (Jaan 7:49) É nyɔ́ wà ɔ, Xó Mawu tɔn ɖè wě xá mǐ ɖɔ mǐ “ni ma ma nɔ ɖɔ xó nyanya dó mɛɖé wu ó.” (Ti. 3:2) Enyi mǐ nyí gbɛtɔ́ fífá ɖò ayi mɛ Jezu ɖɔhun ɔ, mǐ na nɔ fá kɔ nú mɛ ɖevo lɛ. (Mat. 11:28, 29) Enyi mǐ nɔ sɔ́ mǐɖée hwe ɔ, enɛ na zɔ́n bɔ wɛn mǐtɔn na lɛ́ dɔn mɛ lɛ hugǎn.
5 Ɛɛn, mɛɖéesɔ́hwe nɔ d’alɔ mǐ bɔ, enyi fí e mǐ nɔ ɖɔ Mawuxó gbɔn é na bo vɛwǔ ɔ, mǐ nɔ jó gbè ǎ. É sixu xò hwihwɛ́ mɛ e ma yí gbè nú wɛn mǐtɔn ǎ lɛ é, bo nɔ lɛ́ dɔn mɛ ɖevo lɛ bɔ ye nɔ yí wɛn Axɔ́suɖuto ɔ tɔn. Bɔ hugǎn bǐ ɔ, é nɔ hɛn xomɛ, Jehovah, mɛ e “nɔ nyɔ́ xomɛ dó mɛ e nɔ sɔ́ yeɖée hwe lɛ wu” é tɔn hun.—1 Pi. 5:5.
4-10 AVRIL
DƆKUN MAWUXÓ Ɔ TƆN ÐÉ LƐ | 1 SAMUWƐLI 20-22
“Nɛ̌ A ka Sixu Nyí Xɔ́ntɔn Ðagbe ɖé Gbɔn?”
Zun Xɔ́ntɔn Vívɛ́ lɛ Cobonu Vivɔnu ɔ Na Wá
18 Égbé ɔ, wuvɛ̌ vovo lɛ wɛ nɔ kpannukɔn nɔví mǐtɔn lɛ. Ði kpɔ́ndéwú ɔ, mɛ gegě nɔ sè wuvɛ̌ ɖó adla j’ayǐ, alǒ nǔ mɔ̌hun ɖevo e nɔ sín gbɛtɔ́ wu lɛ é wu. Enyi nǔ nyí mɔ̌ ɔ, ɖé lɛ ɖò mǐ mɛ sixu ylɔ́ nɔví e adǎn gbò lɛ é ɖɔ ye ni wá nɔ xwé mǐtɔn gbè. Mɛ ɖevo lɛ sixu d’alɔ ɖò akwɛzinzan lixo. Amɔ̌, mǐ bǐ sixu byɔ Jehovah ɖɔ é ni d’alɔ nɔví mǐtɔn lɛ. Nú mǐ sè ɖɔ awakanmɛ kú nɔví ɖé ɔ, mǐ sixu nɔ ma tuùn nǔ e mǐ na ɖɔ alǒ wà é. Amɔ̌, mǐ bǐ sixu d’alɔ. Ði kpɔ́ndéwú ɔ, mǐ sixu zán hwenu ɖó kpɔ́ xá xɔ́ntɔn mǐtɔn lɛ. Enyi ye ɖò xó ɖɔ nú mǐ wɛ ɔ, mǐ sixu ɖótó ye kpo xomɛnyínyɔ́ kpo. Mǐ sixu lɛ́ má wemafɔ Biblu tɔn e mǐ yí wǎn na ganji bɔ é nɔ dó gbɔ nú mǐ lɛ é xá ye. (Eza. 50:4) Taji hugǎn ɔ wɛ nyí ɖɔ a ni nɔ kpɔ́ xá xɔ́ntɔn towe lɛ hwenu e ye ɖó hudo towe é.—Xà Nǔnywɛxó 17:17, nwt.
w08 15/2 8 akpá. 7
Nɔ Ði Zɔnlin Ðò Alixo Jehovah Tɔn lɛ Jí
7 Mawu nɔ ɖó nukún ɖɔ mǐ ni nyí xɔ́ntɔn ɖejid’ewu lɛ. (Nǔx. 17:17, nwt) Jonatáan, axɔ́su Sawulu sín vǐ sunnu, zun xɔ́ntɔn xá Davidi. Ee Jonatáan sè ɖɔ Davidi hu Goliyati é ɔ, “Davidi sín nǔ jɛ Jonatáan Sawulu ví ɔ tɔn jí, bɔ é yí wǎn nú Davidi éɖesunɔ ɖɔhun.” (1 Sam. 18:1, 3) Jonatáan tlɛ gb’akpá nú Davidi hwenu e Sawulu jló na hu i é. Ee Davidi hɔn gudo é ɔ, Jonatáan yì mɔ ɛ bo jɛ akɔ xá ɛ. Kpɛví ɖé wɛ kpò bɔ è na hu Jonatáan ɖó é ɖɔ Davidi sín xó nú Sawulu wutu, amɔ̌, ye mɛ we lɛ lɛ́vɔ mɔ yeɖée bo lɛ́ hɛn akɔ e ye ko jɛ xá yeɖée é lidǒ. (1 Sam. 20:24-41) Azɔn gudo tɔn e ye mɔ yeɖée é ɔ, Jonatáan dó wusyɛn lanmɛ n’i ɖɔ “é ni ɖeji dó Mawu wu.”—1 Sam. 23:16-18.
w09 15/10 19 akpá. 11
Zun Xɔ́ntɔn E Nɔ Hɛn Mɛ Lidǒ lɛ É Ðò Gbɛ̀ E Mɛ Wanyiyi Ma Ðè Ǎ É ɖé Mɛ
11 Nɔ nɔ gbeji. Salomɔ́ɔ wlán ɖɔ: “Xɔ́ntɔn nǔgbo nɔ ɖè wanyiyi xlɛ́ hwebǐnu, bo nyí nɔví sunnu e wu è sixu ɖeji dó ɖò wuvɛ̌ lɛ hwenu é.” (Nǔx. 17:17, nwt) Hwenu e é ɖò xó enɛ lɛ wlán wɛ é ɔ, xɔ́ntɔn zunzun e sín vivǐ tɔ́ tɔn, Davidi, kpo Jonatáan kpo ɖu é wɛ na ko ɖò ayi mɛ n’i. (1 Sam. 18:1) Axɔ́su Sawulu ba ɖɔ vǐ sunnu tɔn Jonatáan ni ɖu axɔ́suzinkpo ɔ sín gǔ ɖò Izlayɛli. Amɔ̌, Davidi wɛ Jehovah sɔ́ ɖó tɛn enɛ mɛ, bɔ Jonatáan yí gbè na. Jonatáan wà nǔ tɔ́ tɔn ɖɔhun, bo hwanwǔ Davidi ǎ. Susu e è kpa nú Davidi é zɔ́n bonu é sin xomɛ ǎ. É lɛ́ ɖi jidómɛ xó e fúnfún kpé dó Davidi wu wɛ tɔ́ tɔn ɖè lɛ é ǎ. (1 Sam. 20:24-34) Mǐ ka nɔ wà nǔ Jonatáan ɖɔhun à? Enyi xɔ́ntɔn mǐtɔn lɛ mɔ wǔjɔmɛ lɛ ɔ, é ka nɔ víví nú mǐ à? Enyi ye ɖò wuvɛ̌ syɛnsyɛn lɛ ɖí xwi xá wɛ ɔ, mǐ ka nɔ dó gbɔ nú ye bo nɔ lɛ́ nɔ gudo nú ye à? Enyi mǐ sè bɔ è ɖò xó nyanya ɖɔ dó xɔ́ntɔn ɖé wu wɛ ɔ, mǐ ka nɔ yawǔ ɖi nǔ na wɛ à? Alǒ, Jonatáan ɖɔhun ɔ, mǐ nɔ jɛhun dó xɔ́ntɔn mǐtɔn jí kpo gbejininɔ kpo à?
Nǔ Xɔ Akwɛ Biblu Tɔn lɛ Biba
w05 15/3 24 akpá. 4
Nǔ Taji Ðěɖee Ðò Wema Samuwɛli Nukɔntɔn ɔ Tɔn Mɛ lɛ É
21:13, 14. Jehovah nɔ ɖó nukún ɖɔ mǐ ni nɔ zán nǔwukpíkpé taglomɛ tɔn mǐtɔn lɛ dó ɖí xwi xá ninɔmɛ syɛnsyɛn lɛ. É na mǐ Xó tɔn, ee é sɔ́ d’ayi mɛ nú mɛ lɛ bɔ ye wlán é, b’ɛ nɔ d’alɔ mǐ bɔ mǐ nɔ nɔ acéjí, bo ɖó nukúnnúmɔjɛnǔmɛ; é lɛ́ na mǐ nǔwukpíkpé tamɛ linlin tɔn. (Nǔnywɛxó 1:4) Mǐ nɔ lɛ́vɔ mɔ alɔdó mɛxo agun tɔn lɛ tɔn.
18-24 AVRIL
DƆKUN MAWUXÓ Ɔ TƆN ÐÉ LƐ | 1 SAMUWƐLI 23-24
“Ðǒ Suúlu Bo Nɔte Kpɔ́n Jehovah”
w04 1/4 16 akpá. 8
Ganjɛ Gbigbɔ Mawu Tɔn Wu Hwenu E A Ðò Huzuhuzu lɛ Ðí Xwi Xá Wɛ É
8 Davidi gbɛ́ ɖɔ emi kún na wà nǔ nyanya dó Sawulu wu ó. Nǔɖiɖi kpo suúlu kpo zɔ́n bɔ é jó xó lɛ dó alɔ mɛ nú Jehovah. Ee axɔ́su ɔ gosin só ɔ xomɛ gudo é ɔ, Davidi súxó ylɔ́ ɛ bo ɖɔ: “Mawu Mavɔmavɔ wɛ na gbò hwɛ enɛ ɔ nú nyi kpo mɛ kpo; nǔ e mɛ wà xá mì ɔ, é wɛ na dɔn tó tɔn nú mɛ. Amɔ̌ nyɛ ɔ, un na wà nǔɖe nú mɛ ǎ.” (1 Samuwɛli 24:13) Davidi tuùn ɖɔ Sawulu sín hwɛ kún jɔ ó có, é ba hlɔn nú éɖée ǎ, mɔ̌ jɛn é ma ɖɔ xó nyanya ɖé dó wǔ tɔn ǎ é nɛ. Ðò ninɔmɛ gegě ɖevo lɛ mɛ ɔ, Davidi ɖu ɖò éɖée jí bo ɖeɖɛ tagba lɛ éɖesunɔ ǎ. É nyɔ́ wà ɔ, é ganjɛ Jehovah wu b’ɛ na ɖeɖɛ nǔ lɛ.—1 Samuwɛli 25:32-34; 26:10, 11.
‘Didɛ E Mi Na Ðó ɔ Ni Wà Azɔ̌ Kpíkpé’
15 Mawu sɔ́ d’ayi mɛ nú ahwanvu Jaki b’ɛ wlán ɖɔ: “Mi nɔ acéjí bonu suúlu [didɛ, NW] e mi na ɖó ɔ ni wà azɔ̌ kpíkpé, bonu mi na zin, bo na jɛ ayǐ ɖò nǔ ɖebǔ mɛ ǎ.” (Jaki 1:4) Nɛ̌ didɛ ka sixu wà “azɔ̌” kpíkpé ɖò mǐ wu gbɔn? Hwenu e mǐ ɖò mɛtɛnkpɔn ɖé mɛ ɔ, mǐ sixu ɖ’ayi wu ɖɔ mǐ ɖó na nɔ ɖó suúlu, nǔ ɖó na nɔ sù mǐ nukúnmɛ, alǒ mǐ ɖó na ɖè wanyiyi xlɛ́ hú ɖ’ayǐ tɔn. Hwenu e mǐ na ɖò didɛ wɛ ɖò mɛtɛnkpɔn ɔ nu é ɔ, mǐ na kplɔ́n bo na ɖè jujɔ enɛ lɛ xlɛ́ hú lee mǐ ko nɔ bló gbɔn é, bɔ mɔ̌ mɛ ɔ, gbɛzán Klisanwun tɔn mǐtɔn na kpɔ́n te d’eji.
16 Ðó didɛ ɖò nǔ nu sixu bló bɔ mǐ na nyí Klisanwun ɖagbe lɛ wutu ɔ, mǐ na jló na gbà sɛ́n Jehovah tɔn dó ɖó mɛtɛnkpɔn ɔ te ǎ. Ði kpɔ́ndéwú ɔ, enyi a ɖò xwi ɖí xá linlin blíblí lɛ wɛ hǔn, ma lɔn gbeɖé bo jɛ tɛnkpɔn mɛ ó! Byɔ Jehovah ɖɔ é ni d’alɔ we bonu a na ɖè linlin masɔgbe lɛ sín ayi mɛ. Hɛ̌nnumɔ towe ɖé ɖò gbè klán xá we wɛ wɛ à? Ma jó gbè gbeɖé ó! Kúdeji bo na kpò ɖò Jehovah sɛn wɛ. Wǎgbɔ tɔn ɔ, jiɖe e a ɖó dó Jehovah wu é na syɛn d’eji. Flín ɖɔ: Bo na dó nyɔ́ ɖò Jehovah nukúnmɛ ɔ, mǐ ɖó na dɛ.—Hlɔmanu lɛ 5:3-5; Jaki 1:12.
Nǔ Xɔ Akwɛ Biblu Tɔn lɛ Biba
Ma Lɔn nú Nǔ Ðebǔ Xò Ajɔ ɔ Yí Sín Así Towe Ó
11 Nú mǐ sɔnǔ nú wanyiyi kpo xomɛnyínyɔ́ kpo ɖò ayi mǐtɔn mɛ ɔ, mǐ na yawu hwanwǔ ǎ. Xó Mawu tɔn ɖɔ: “Wanyiyi nɔ kú hǔn; é nɔ nyɔ́ xomɛ; é nɔ jló mɛ nú ǎ.” (1 Kɔ. 13:4) Bonu wuhwinhwan ma na dó dó ɖɔ̀ dò ɖò ayi mǐtɔn mɛ ǎ ɔ, mǐ ɖó na tɛ́n kpɔ́n bo na nɔ kpɔ́n nǔ lɛ lee Mawu nɔ kpɔ́n gbɔn é, bo na nɔ kpɔ́n nɔví sunnu mǐtɔn lɛ kpo nɔví nyɔnu mǐtɔn lɛ kpo dó mɔ wǔjɔnú agbaza ɖokpo ɔ tɔn. Enɛ na d’alɔ mǐ bɔ mǐ na ɖè wanyiyi xlɛ́ sɔgbe xá wěɖexámɛ elɔ: “Enyi è ka wlí yɛ̌yi nú ɖokpo ɔ, ɖě lɛ bǐ wɛ nɔ j’awǎ xá ɛ.” (1 Kɔ. 12:16-18, 26) Mɔ̌ mɛ ɔ, mǐ nɔ hwanwǔ ǎ, loɔ, mǐ nɔ j’awǎ hwenu e mɛ ɖevo lɛ mɔ nyɔna lɛ é. Mǐ ni kpɔ́n kpɔ́ndéwú Jonatáan e nyí Axɔ́su Sawulu sín vǐ é tɔn. É hwanwǔ hwenu e è sɔ́ Davidi b’ɛ na jɛ Sawulu tɛnmɛ é ǎ. É nyɔ́ wà ɔ, é dó wusyɛn lanmɛ nú Davidi. (1 Sam. 23:16-18) Mǐ ka na nyɔ́ xomɛ bo yí wǎn nú mɛ Jonatáan ɖɔhun à?
ZĚ HWIÐÉE BǏ JÓ NÚ MAWUXÓÐIÐƆZƆ́ Ɔ
Nǔ Mɛ Ðevo lɛ Tɔn Ni Nɔ Ðu Ayi Mɛ nú We Ðò Sinsɛnzɔ́ ɔ Mɛ
12 Atɔngɔ́ ɔ, nɔ ɖó suúlu dó mɛ ɖěɖee kplɔ́n nǔ wɛ a ɖè lɛ é wu. Flín ɖɔ ye sixu nɔ ma ko lin tamɛ dó ɖé lɛ ɖò nǔgbo Biblu tɔn e mǐ tuùn ganji lɛ é mɛ jí. Mɛ gegě ka nɔ lɛ́ yí wǎn nú nǔ e ye ɖi nǔ na lɛ é tawun. Ye sixu mɔ ɖɔ linlin sinsɛn tɔn emitɔn lɛ nɔ dɔn emi ɖó bǔ xá xwédo emitɔn, aca emitɔn kpo mɛ e ɖò xá emitɔn mɛ lɛ é kpo. Nɛ̌ mǐ ka sixu d’alɔ ye gbɔn?
13 Lin tamɛ dó nǔjlɛdonǔwu elɔ jí: Etɛ ka nɔ jɛ hwenu e è ɖó na ɖyɔ anǎ xóxó ee ma sɔ́ nyɔ́ ǎ é ɖé é? Hwɛhwɛ ɔ, mɛ lɛ nɔ kpó ɖò anǎ xóxó ɔ zán wɛ hwenu e è ɖò yɔyɔ̌ ɔ bló wɛ é. Enyi è bló anǎ yɔyɔ̌ ɔ fó ɔ, è nɔ gbà xóxó ɔ. Mɔ̌ ɖokpo ɔ, cobonu mǐ na ɖɔ nú mɛ lɛ ɖɔ ye ni jó nǔ “xóxó” e ye ɖi nǔ na lɛ é dó ɔ, mǐ sixu d’alɔ ye jɛ nukɔn bɔ nǔgbo “yɔyɔ̌” ɖěɖee ye kplɔ́n lɛ é na sù nukún yetɔn mɛ tawun; enɛ wɛ nyí nǔkplɔnmɛ Biblu tɔn ɖěɖee ye ma tuùn cobo jɛ Biblu kplɔ́n jí ǎ lɛ é. Enɛ gudo jɛn ye na ɖò gbesisɔmɛ bo na jó nǔ e ye ko ɖi nǔ na ɖ’ayǐ lɛ é dó. É sixu byɔ táan gegě cobɔ mǐ na d’alɔ mɛ lɛ bɔ ye na bló huzuhuzu enɛ lɛ.—Hlɔ. 12:2.
14 Enyi mǐ nɔ ɖó suúlu dó mɛ lɛ wu ɖò sinsɛnzɔ́ ɔ mɛ ɔ, mǐ na ɖó nukún ɖɔ ye ni mɔ nǔ jɛ nǔgbo Biblu tɔn lɛ mɛ, alǒ yí gbè nú ye azɔn nukɔntɔn e ye sè é ǎ. É nyɔ́ wà ɔ, nǔ yetɔn e nɔ ɖu ayi mɛ nú mǐ é na sísɛ́ mǐ bɔ mǐ na d’alɔ ye bɔ kpɛɖé kpɛɖé ɔ, ye na nɔ lin tamɛ dó nǔ e Biblu ɖɔ lɛ é jí. Ði kpɔ́ndéwú ɔ, kpɔ́n lee mǐ sixu d’alɔ mɛɖé bɔ é na mɔ nukúnnú jɛ nukúnɖiɖó gbɛ̀ ninɔ kaka sɔyi ɖò palaɖisi ayikúngban jí tɔn ɖé mɛ gbɔn é wu. Gegě mɛ lɛ tɔn tuùn nǔ kaka ɖé alǒ ɖebǔ dó nǔkplɔnmɛ enɛ wu ǎ. Ye sixu ko nɔ ɖi ɖɔ kú wɛ nyí vivɔnu nǔ lɛ bǐ tɔn. Alǒ ye sixu nɔ lin ɖɔ mɛ ɖagbe lɛ bǐ na yì jixwé. Nɛ̌ mǐ ka sixu d’alɔ ye gbɔn?
15 Nɔví ɖé tinmɛ wlɛnwín e é mɔ ɖɔ é nɔ w’azɔ̌ tawun é ɖé. Jɛ nukɔn hwɛ̌ ɔ, é nɔ xà Bǐbɛ̌mɛ 1:28. Bo nɔ wá kan fí e Mawu ba ɖɔ gbɛtɔ́ lɛ ni nɔ gbɛ̀ ɖè é kpo ninɔmɛ e mɛ é ba ɖɔ ye ni nɔ é kpo byɔ xwétɔ́ ɔ. Mɛ gegě nɔ yí gbè ɖɔ: “Ayikúngban jí wɛ, b’ɛ ba ɖɔ ye ni nɔ ninɔmɛ ɖagbe mɛ.” Enɛ gudo ɔ, nɔví ɔ nɔ xà Ezayíi 55:11 bo nɔ kanbyɔ ɖɔ linlin Mawu tɔn ko huzu wɛ à jí. Hwɛhwɛ ɔ, xwétɔ́ lɛ nɔ yí gbè ɖɔ é kún ko huzu ó. Gudo mɛ ɔ, nɔví ɔ nɔ xà Ðɛhan 37:10, 11 bo nɔ kan lee sɔgudo gbɛtɔ́ lɛ tɔn na cí é byɔ. Ðó é nɔ zán Biblu dó jlɛ́ xó dó xó wu xá mɛ lɛ wutu ɔ, é ko d’alɔ mɛ gegě bɔ ye mɔ nǔ jɛ wu ɖɔ Mawu kpó ɖò biba wɛ ɖɔ mɛ ɖagbe lɛ ni nɔ gbɛ̀ kaka sɔyi ɖò Palaɖisi mɛ ɖò ayikúngban jí.
25 AVRIL–1er MAI
DƆKUN MAWUXÓ Ɔ TƆN ÐÉ LƐ | 1 Samuwɛli 25-26
“A Nɔ Zɔn Kplakpla Jí Dó Wà Nǔ Wɛ À?”
Ayi Tɔn Ðò Te Bɔ É Wà Nǔnywɛnú
10 Nɛ̌ ahwanfuntɔ́ azɔ̌syɛnsyɛnwatɔ́ enɛ lɛ ka wà nǔ gbɔn xá lɛngbɔ̌nyitɔ́ lɛ? Ye hɛn ɔ, ye na ko nɔ fin lɛngbɔ̌ lɛ ɖokpo ɖokpo có, ye ka wà mɔ̌ ǎ. É nyɔ́ wà ɔ, ye nya xɛ ɖò Nabalu sín kanlin lɛ kpo mɛsɛntɔ́ tɔn lɛ kpo jí. (Xà 1 Samuwɛli 25:15, 16.) Adǎn gegě wɛ nɔ gbò lɛngbɔ̌ kpo lɛngbɔ̌nyitɔ́ lɛ kpo. Adankanlin lɛ sukpɔ́ lobɔ ajotɔ́ lɛ lɔ ka nɔ yawǔ gbà mɛ, ɖó dogbó tofɔligbé Izlayɛli tɔn tɔn sɛkpɔ́ ye tawun wutu.
11 Nǔɖuɖu nina mɛ enɛ lɛ bǐ ɖò gbetótló mɛ na nyí jɛ bɔ è na kán ɖu ǎ. Enɛ wu wɛ Davidi sɛ́ mɛ wǒ dó Nabalu bonu ye na yí byɔ alɔdó. Davidi ba hwenu e ye na yì dó bɔ é na nyɔ́ hugǎn é. Fún kpíkpá nú lɛngbɔ̌ lɛ sín xwè hwenu wɛ; hwenɛnu wɛ gbɛtɔ́ lɛ nɔ yawǔ na nǔ mɛ. Davidi lɛ́ xwè sɔ dó cyan xógbe tɔn lɛ, bo ɖɔ xó sɛ́dó è kpo sísí kpo. É tlɛ ylɔ́ éɖée ɖɔ “nyɛ mɛsɛntɔ́ tɔn Jɛsée ví ɔ,” vlafo bo dó sɔ́ mɛxo tɛnmɛ e Nabalu ɖè é n’i. Amɔ̌, nɛ̌ Nabalu ka wà nǔ gbɔn?—1 Sam. 25:5-8.
12 Xomɛ sin i bɔ é “yí ye ganji ǎ.” Lee dɔnkpɛvu e xó mǐ ɖɔ ɖò bǐbɛ̌mɛ é tín nǔ e jɛ é mɛ nú Abigayilu gbɔn é nɛ. Nabalu gwěnɔ ɔ gbɛ́ ɖɔ emi kún na na wɔ̌xúxú, sin kpo lan emitɔn lɛ kpo ɖě ye ó, ɖó nǔ enɛ lɛ xɔ akwɛ ɖò nukún tɔn mɛ tawun. É mɔ Davidi dó mɔ nǔvɔnɔ ɖé bo ko, é lɛ́ sɔ́ ɛ jlɛ́ dó mɛsɛntɔ́ e hɔn jɛ gbě é ɖé wu. Nabalu sixu ko ɖó linlin ɖokpo ɔ e Sawulu wangbɛnúmɛtɔ́ ɔ ɖó dó Davidi wu é. Amɔ̌, ye mɛ we enɛ lɛ ɖebǔ ɖó linlin Jehovah tɔn ǎ. Éyɛ yí wǎn nú Davidi bo nɔ mɔ ɛ dó mɔ axɔ́su Izlayɛli tɔn sɔgudo tɔn ɔ. É nɔ mɔ ɛ dó mɔ mɛsɛntɔ́ gǔfɔntɔ́ ɖé ǎ.—1 Sam. 25:10, 11, 14.
Ayi Tɔn Ðò Te Bɔ É Wà Nǔnywɛnú
18 É yí nǔ e jɛ lɛ é sín agban ɖó ta bo byɔ Davidi ɖɔ é ni sɔ́ hwɛ kɛ emi. É yí gbè ɖɔ asú emitɔn nyí gɔgɔnɔ lee nyikɔ tɔn xlɛ́ gbɔn é, bo ɖɔ nú Davidi vlafo ɖɔ enyi é jɛ gbɛtɔ́ mɔ̌hun gudo ɔ, é na sɔ́ éɖée kɔn nyi ayǐ. É ɖexlɛ́ ɖɔ emi ɖeji ɖɔ Davidi nyí afɔsɔ́ɖótetɔ́ Jehovah tɔn bo nɔ “fun ahwan n’i.” É lɛ́ xlɛ́ ɖɔ emi tuùn axɔ́suɖuɖu sín akpá e Jehovah dó nú Davidi é, ɖó é ɖɔ: ‘Jehovah na sɔ́ we ɖó Izlayɛli togun ɔ nu.’ Gɔ́ nú enɛ ɔ, é lɛ́ ɖɔ nú Davidi ɖɔ é ni ma wà nǔ ɖebǔ bo wá ɖu hun xɔ, bonu ayi tɔn wá xò hun xá ɛ ó. (Xà 1 Samuwɛli 25:24-31.) Xó enɛ lɛ byɔ ayi mɛ nú mɛ tawun!
Nǔ Xɔ Akwɛ Biblu Tɔn lɛ Biba
Ayi Tɔn Ðò Te Bɔ É Wà Nǔnywɛnú
16 Enɛ ka xlɛ́ ɖɔ Abigayilu fɔ́n gǔ dó asú tɔn e nyí gǎn tɔn é jí wɛ à? Eǒ. Flín ɖɔ nǔ e Nabalu wà nú mɛsɛntɔ́ yí ami dó ɖè Jehovah tɔn é kún nyɔ́ ɖebǔ ó, bɔ enɛ sixu ko zɔ́n bɔ xomɛvɔnɔ gegě na kú ɖò Nabalu sín xwégbe. Enyi Abigayilu ma ko wà mɔ̌ ǎ ɔ, é lɔ ka sixu ko hɛn nǔ e asú tɔn wà é sín agban à cé? Ðò ninɔmɛ elɔ mɛ ɔ, é ɖó na setónú nú Mawu hú asú tɔn.