Alɔdlɛndonǔ Kplé Gbɛzán kpo Sinsɛnzɔ́ kpo Tɔn Sín Azɔ̌wema Tɔn Lɛ
2-8 JUILLET
DƆKUN MAWUXÓ Ɔ TƆN ÐÉ LƐ | LUKI 6-7
“Nɔ Hun Alɔ Dó Na Nǔ Mɛ”
nwtsty sín tinmɛ ɖevo dó Lk 6:37 jí
Mi nɔ sɔ́ hwɛ kɛ mɛ, enɛ ɔ, è na sɔ́ hwɛ kɛ mi lɔmɔ̌: Alǒ “Mi ni nɔ jó xó dó, enɛ ɔ, è na wɔn ya nú mi lɔmɔ̌ tɔn.” Ðò kpaà mɛ ɔ, xógbe Glɛkigbe tɔn e è lilɛ dó “sɔ́ kɛ” é sín tinmɛ wɛ nyí “jǒ xó dó; sɛ̀ dó zɔ; tún kàn na (ɖi kpɔ́ndéwú ɔ, gantɔ́ ɖé).” Ðò ninɔmɛ elɔ mɛ ɔ, enyi è zán bɔ é ma nyí nú hwɛɖiɖɔ kpo hwɛɖónúmɛ kpo ǎ ɔ, é nɔ ɖè linlin kàn tún nú mɛ kpo hwɛsɔkɛ mɛ kpo tɔn xlɛ́, é na bo tlɛ nyí ɖɔ tódɔnnúmɛ kpo yadonumɛ kpo ɖò dandan ɔ nɛ.
nwtsty sín tinmɛ ɖevo dó Lk 6:38 jí
Mi nɔ na nǔ mɛ: Alǒ “Mi nɔ ɖò nǔ na mɛ wɛ.” È sixu lilɛ xókwin Glɛkigbe tɔn e è zán ɖò fí é dó “na,” bɔ tinmɛ tɔn nyí nǔ e è na ɖò wiwa wɛ tɛgbɛ é ɖé.
nwtsty sín tinmɛ ɖevo dó Lk 6:38 jí
akpò mitɔn: Ðò kpaà mɛ ɔ, xókwin Glɛkigbe tɔn ɔ sín tinmɛ wɛ nyí “akɔ́nnu mitɔn,” amɔ̌, ɖò ninɔmɛ elɔ mɛ ɔ, é sixu dó gesí nyɛ̌ e awu aga tɔn mɛɖé tɔn nyɛ́ kɔn nyì gǒjiblanú tɔn jí é. ‘È na kɔ́n dó akpò’ mɛ ɔ sixu dó gesí aca e nǔsatɔ́ ɖé lɛ ɖó, bo nɔ bɛ́ nǔ e axisinɔ yetɔn lɛ xɔ lɛ é gɔ́ awu enɛ e è nyɛ́ é mɛ é.
Nǔ Xɔ Akwɛ Biblu Tɔn lɛ Biba
nwtsty sín tinmɛ ɖevo dó Lk 7:35 jí
nùnywɛ ví lɛ: Alǒ “lè tɔn lɛ.” Ðò fí ɔ, è zán gbɛtɔ́ dó dó gesí nùnywɛ, bɔ è ɖɔ ɖɔ é ɖó vǐ lɛ. Ðò tan mɔhun e ɖò Mt 11:19 mɛ é mɛ ɔ, è ɖɔ ɖɔ nùnywɛ nɔ ɖè éɖée xlɛ́ gbɔn “nǔwiwa tɔn lɛ” gblamɛ. Nùnywɛ ví lɛ, alǒ nǔwiwa tɔn lɛ, ɖěɖee Jaan Baptɛmublonumɛtɔ́ ɔ kpo Jezu kpo ɖexlɛ́ lɛ é nyí kúnnuɖenú e xlɛ́ ɖɔ hwɛ e è dó ye lɛ é nyí adingban é. Nugbǒ ɔ, ɖiɖɔ wɛ Jezu ɖè ɖɔ: ‘Mi kpɔ́n nǔwiwa hwɛjijɔ tɔn lɛ kpo walɔ tɔn lɛ kpo, enɛ ɔ, mi na tuùn ɖɔ adingban wɛ hwɛdómɛ lɛ nyí.’
9-15 JUILLET
DƆKUN MAWUXÓ Ɔ TƆN ÐÉ LƐ | LUKI 8-9
“Xwedó Mì: Etɛ É ka Byɔ?”
it-2-F 399-400
Adɔ̌
Hwenu e sɛnkplɔnmɛtɔ́ lɛ ɖokpo ɖɔ nú Jezu ɖɔ “Mɛ̌si, un na xwedó we yì fí e a na yì lɛ bǐ” é ɔ, Jezu ɖɔ n’i ɖɔ: “Ayǐsájɛ lɛ ɖó nɔtɛn yetɔn, bɔ xɛ e nɔ zɔn gbɔn jɔmɛ lɛ ɖó adɔ̌ yetɔn. Loɔ, nyɛ Gbɛtɔ́ví ɔ ɖó fí e un na mlɔ́, bo na gbɔjɛ ɔ ǎ.” (Mt 8:19, 20; Lk 9:57, 58) Ðò fí ɔ, Jezu ɖò ɖiɖɔ wɛ ɖɔ bonu nya ɔ na nyí ahwanvu emitɔn ɔ, é ɖó na xò linlin vivo gbɛ̀ zinzan tɔn kpo xɔ ɖagbe ɖiɖó tɔn kpo e sín vivǐ è nɔ ɖu ɖò kpaà mɛ lɛ é nyì kɛ́n, bo ɖó na ɖeji bǐ mlɛ́mlɛ́ dó Jehovah wu. Nugbodòdó enɛ tɔ́n ɖò ɖɛ kpɔ́ndéwú tɔn e é kplɔ́n ahwanvu tɔn lɛ é mɛ: “Nǎ nùɖuɖu égbé tɔn mǐ,” bo lɛ́ tɔ́n ɖò xó tɔn elɔ mɛ: “Mɔ̌ ɖokpo ɔ, mɛ e na ɖò mi mɛ, bo ma na jó dɔkun tɔn lɛ bǐ dó ǎ ɔ, mɛ enɛ sixu nyí ahwanvu ce ǎ.”—Mt 6:11; Lk 14:33.
nwtsty sín tinmɛ ɖevo lɛ dó Lk 9:59, 60 jí
ɖi tɔ́ ce: É cí ɖɔ lee nya ɔ ɖɔ xó ɔ gbɔn é xlɛ́ ɖɔ é kún nyí ɖɔ kú wɛ tɔ́ tɔn kú tlolo, bɔ é ɖò ɖiɖi tɔn sín tuto bló wɛ kpowun ó ɖɔhun. Enyi mɔ̌ wɛ é ko nyí ɔ, é cí ɖɔ é kún na ɖò finɛ bo na ɖò xó ɖɔ nú Jezu wɛ ó ɖɔhun. Ðò Gbadahweji Azíi tɔn hwexónu tɔn ɔ, enyi mɛɖé kú ɖò xwédo ɖé mɛ ɔ, è nɔ yawu ɖi i tlolo, hwɛhwɛ ɔ, ɖò gbè e gbè é kú é. Hǔn, nya ɔ sín tɔ́ sixu ko ɖò azɔn jɛ wɛ alǒ sixu ko nyí mɛxo, é kú ǎ. Jezu na ɖɔ nú nya ɔ ɖɔ é ni jó mɛjitɔ́ tɔn e ɖò azɔn jɛ wɛ bo ɖò hudo mɛ é dó ǎ, hǔn, hagbɛ̌ xwédo tɔn tɔn ɖevo e sixu kpé nukún dó hudo mɔhun e ɖò dandan lɛ é wu lɛ é na ko ɖò finɛ. (Mk 7:9-13) Nugbǒ ɔ, ɖiɖɔ wɛ nya ɔ ɖè ɖɔ, ‘Na xwedó we, amɔ̌, é na nyí hwenu e tɔ́ ce kpó ɖò gbɛ̀ é ǎ. Nɔte kaka jɛ hwenu e tɔ́ ce na kú bɔ na ko ɖi i gudo é hwɛ̌.’ Amɔ̌, ɖò linlin Jezu tɔn mɛ ɔ, nya ɔ ɖò ali e hun n’i b’ɛ na sɔ́ Axɔsuɖuto Mawu tɔn sín nǔ lɛ ɖó tɛn nukɔntɔn mɛ ɖò gbɛzán tɔn mɛ é xò kpò wɛ.—Lk 9:60, 62.
Jǒ mɛkúkú lɛ dó nú ye ni ɖi cyɔ yetɔn lɛ: Lee è xlɛ́ gbɔn ɖò tinmɛ ɖevo dó Lk 9:59 jí mɛ gbɔn é ɔ, nya e ɖɔ xó na wɛ Jezu ɖè é sín tɔ́ sixu ko ɖò azɔn jɛ wɛ alǒ sixu ko nyí mɛxo, é kú ǎ. Enɛ wu ɔ, é ɖò wɛn ɖɔ ɖiɖɔ wɛ Jezu ɖè ɖɔ: ‘Nǔ mɛ ɖěɖee kú ɖò gbigbɔ lixo lɛ é ni ɖi cyɔ yetɔn lɛ,’ enɛ wɛ nyí ɖɔ nya ɔ ɖó na jó hɛnnumɔ tɔn ɖevo lɛ dó bɔ ye na kpé nukún dó tɔ́ tɔn wu, kaka jɛ hwenu e é na kú b’ɛ na byɔ ɖɔ è ni ɖi i dó é. Enyi nya ɔ xwedó Jezu ɔ, éɖesunɔ na wlí ali e kplá mɛ yì gbɛ̀ mavɔmavɔ mɛ é, bo sɔ́ na ɖò mɛ ɖěɖee kú ɖò gbigbɔ lixo ɖò Mawu nukɔn lɛ é mɛ ǎ. Ðò xósin e Jezu na é mɛ ɔ, é ɖexlɛ́ ɖɔ Axɔsuɖuto Mawu tɔn sísɔ́ ɖó tɛn nukɔntɔn mɛ ɖò gbɛzán mɛtɔn mɛ, bo lɛ́ gbló ada na ɖò taji bonu è na kpó ɖò gbɛ̀ ɖò gbigbɔ lixo.
nwtsty sín ɖiɖe
Gle lilɛ̀
Jǐ hwenu wɛ è nɔ lɛ̀ gle hwɛhwɛ hwenu e jǐ ja bɔ ayikúngban e aluùn ko zɔ́n bɔ é xú tawun é bɔ dó é. (Kpɔ́n Nud. B15.) Gle lilɛ̀ ɖé lɛ nɔ byɔ ɖɔ è ni zán alǐn e nu atín ɖè é ɖé, vlafo gan e xá bɔ è xwè dó kpò nu bɔ kanlin ɖokpo alǒ gègě nɔ dɔn é ɖé. Enyi è lɛ̀ gle ɔ gudo ɔ, è nɔ dó nǔkún ɔ. Ðò Akpáxwé Biblu Tɔn E È Wlan Dó Ebléegbe Mɛ É mɛ ɔ, è ɖɔ xó dó gle lilɛ̀ wu hwɛhwɛ ɖò nùjlɛdonǔwu gègě mɛ. (Hwɛ 14:18; Eza 2:4; Jel 4:3; Mi 4:3) Jezu nɔ zán glezɔ́wiwa sín kpɔ́ndéwú hwɛhwɛ dó kplɔ́n nǔ taji lɛ mɛ. Ði kpɔ́ndéwú ɔ, é ɖɔ xó dó azɔ̌ e gle lilɛ̀ nɔ byɔ é wu dó tɛɖɛ̌ nǔ e wu ayi mɛtɔn bǐ sísɔ́ dó nyí ahwanvu ɖé é dó ɖò taji é jí. (Lk 9:62) Enyi mɛ e ɖò gle lɛ̀ wɛ é ma kpɔ́n nukɔn télélé ǎ ɔ, é na lɛ̀ hwɛn gbíngbán. Mɔ̌ ɖokpo ɔ, ahwanvu Klisu tɔn e ayi tɔn jɛ xixo jí, alǒ ee ma sɔ́ nɔ kpé nukún dó azɔ̌ tɔn lɛ wu ganji ǎ é ɖé sɔ́ na jɛxa Axɔsuɖuto Mawu tɔn ǎ.
Nǔ Xɔ Akwɛ Biblu Tɔn lɛ Biba
nwtsty sín tinmɛ ɖevo dó Lk 8:3 jí
nɔ ɖò alɔ dó ye wɛ: Alǒ “nɔ ɖò gudo nú ye.” Xógbe Glɛkigbe tɔn diakonéô ɔ sixu dó gesí nukúnkpikpe dó hudo agbaza tɔn mɛ ɖevo lɛ tɔn wu gbɔn xɔ nina ye, nǔ ɖiɖa nú ye, jonɔ yetɔn yiyi, kpo nǔ ɖevo lɛ wiwa nú ye kpo gblamɛ. È zán nú ninɔmɛ ɖokpo ɔ ɖò Lk 10:40 (“kpé nukún dó nǔ lɛ wu”), Lk 12:37 (“sɛ́n ká”), Lk 17:8 (“sɛ̀n”), kpo Mɛ 6:2 (“ɖò nùɖuɖu má wɛ”) kpo mɛ, amɔ̌, é sixu lɛ́ dó gesí sinsɛnzɔ́ alɔkpa ɖevo lɛ bǐ. Ðò fí ɔ, é ɖò lee nyɔnu ɖěɖee xó è ɖɔ ɖò wemafɔ 2 kpo 3 kpo mɛ lɛ é nɔ gudo nú Jezu kpo ahwanvu tɔn lɛ kpo dó d’alɔ ye bɔ ye wà azɔ̌ e Mawu ɖè nú ye é gbɔn é tinmɛ wɛ. Mɔ̌ mɛ ɔ, nyɔnu enɛ lɛ kpa susu nú Mawu, é sù nukún tɔn mɛ bɔ é yí gbè bɔ è wlan alɔhundonanǔmɛ kpo xomɛnyínyɔ́ kpo yetɔn dó Biblu mɛ bonu jijimɛ e ja lɛ é bǐ na xà. (Nùx 19:17; Eb 6:10) È zán xógbe Glɛkigbe tɔn ɖokpo ɔ dó nyɔnu lɛ wu ɖò Mt 27:55 kpo Mk 15:41 kpo mɛ.
16-22 JUILLET
DƆKUN MAWUXÓ Ɔ TƆN ÐÉ LƐ | LUKI 10-11
“Lǒ E È Dó Dó Samalíinu Nɔzo Ðagbe ɔ Wu É”
nwtsty sín video
Ali E Gosin Jeluzalɛmu Bo Yì Jeliko É
Ali (1) e è xlɛ́ ɖò video kpɛví elɔ mɛ é sixu ko nyí ali hwexónu tɔn ɖokpo ɔ e gosin Jeluzalɛmu bo yì Jeliko é. Ali enɛ ɖiga hú kilomɛtlu 20 jɛji, bo ɖó kpó kpo sáan kpo, kilomɛtlu 1 nyí sáan sín Jeluzalɛmu yì Jeliko. Ajotɔ́ lɛ nɔ nɔ gbetótló ɔ mɛ hwɛhwɛ, b’ɛ byɔ ɖɔ kponɔ lɛ ni nɔ nɔ ali ɔ jí bo na nya xɛ ɖò aligbɔntɔ́ lɛ jí. Jeliko Hlɔma tɔn (2) nɔ fí e ali e tɔ́n sín gbetótló Judée tɔn mɛ é nɔ ɖ’ayǐ é. Jeliko sín toxo xóxó ɖé (3) nɔ fí ɖé bo ɖibla yì kilomɛtlu 2 mɔ̌ dó toxo Hlɔma tɔn.
nwtsty sín tinmɛ ɖevo lɛ dó Lk 10:33, 34 jí
Samalíinu ɖé: Hwɛhwɛ ɔ, Jwifu lɛ nɔ mɔ yɛ ɖě ɖò Samalíinu lɛ ta ǎ, bo nɔ gbɛ́ ɖɔ emi kún na kpé nǔ ɖebǔ xá ye ó. (Jn 4:9) Jwifu ɖé lɛ tlɛ zán xógbe “Samalíinu” ɔ dó ɖè wangbɛnumɛ kpo mɛzunzun kpo xlɛ́. (Jn 8:48) È vɔ́ xó e sɛnkplɔnmɛtɔ́ ɖé ɖɔ ɖò Mishna mɛ é ɖɔ, é ɖɔ: “Mɛ e ɖu wɔxúxú Samalíinu lɛ tɔn é cí mɛ e ɖu agluzalan é ɖé ɖɔhun.” (Shebith 8:10) Jwifu gègě nɔ ɖi nǔ nú kúnnu e Samalíinu ɖé ɖè é ǎ, alǒ nɔ byɔ alɔdo tɔn ǎ. Ðó Jezu mɔ nǔ jɛ wangbɛnumɛ sín jijɔ e Jwifu lɛ ɖó ɖò kpaà mɛ é wu wutu ɔ, é tɛɖɛ̌ nǔ taji e ɖò nùjlɛdonǔwu enɛ mɛ é jí, bɔ è nɔ dó gesí ɖɔ é nyí lǒ Samalíinu ɖagbe alǒ nɔzo ɖagbe ɔ tɔn.
ɖó ami kpodo vɛ̌ɛn kpo akpà lɛ mɛ n’i, lobo bla: Ðò fí ɔ, dotóo Luki wlan lǒ Jezu tɔn tɛnwin lɛnwin, bo tinmɛ lee nukúnkpikpe dó akpà wu hwenɛnu tɔn nyí nǔ ɖokpo ɔ xá égbé tɔn gbɔn é. Ami kpo vɛ̌ɛn kpo bǐ wɛ è nɔ zán ɖò kpaà mɛ ɖò xwé lɛ gbè dó kpé nukún dó akpà lɛ wu ɖ’ayǐ. È zán ami hweɖelɛnu dó ɖè vivɛ̌ akpà lɛ tɔn kpò (sɔ́ jlɛ́ dó Eza 1:6 wu), bɔ è zán vɛ̌ɛn ɖò dotóozɔ́wiwa linu dó hu azɔnkwín lɛ bo lɛ́ dó súnsún ɖixó lɛ na. Luki lɛ́ tinmɛ lee è bla akpà lɛ bonu ye ma wá huzu agada ó gbɔn é.
Xwé e gbè alitanu lɛ nɔ yì nɔ é: Ðò kpaà mɛ ɔ, xógbe Glɛkigbe tɔn ɔ sín tinmɛ nɔ lɛ́ nyí “fí e è nɔ yí mɛ bǐ dó é ɖé.” Alitanu lɛ kpo kanlin yetɔn lɛ kpo sixu mɔ xɔ ɖò fí mɔhun lɛ. Nukúnkpédómɛwutɔ́ ɔ nɔ na nǔ taji taji lɛ alitanu lɛ, bo nɔ kpé nukún dó mɛ ɖěɖee ɖò acɛ tɔn glɔ́ lɛ é wu sɔgbe xá akwɛ e ye sú é.
Nǔ Xɔ Akwɛ Biblu Tɔn lɛ Biba
nwtsty sín tinmɛ ɖevo dó Lk 10:18 jí
Un mɔ Satáan, bɔ é jɛ ayǐ sín jixwé, jǐ kɛwun ɖɔhun: É ɖò wɛn ɖɔ xó ɖɔ wɛ Jezu ɖè ɖò nǔɖɔɖ’ayǐ linu, cí nǔ ɖɔ é ko mɔ bɔ è nya Satáan sín jixwé gannaganna wɛ ɖɔhun. Nǔ 12:7-9 tinmɛ ahwan e è fun ɖò jixwé é, bo ɖexlɛ́ ɖɔ è ɖó Axɔsuɖuto Mɛsiya tɔn ɔ ayǐ bo nya Satáan. Ðò finɛ ɔ, Jezu ɖò ɖɛ̌ tɛ ahwan e Satáan kpo awovi tɔn lɛ kpo na cí é jí wɛ, ɖó ahwanvu 70 ɖěɖee nyí gbɛtɔ́ hwɛhutɔ́ lɛ é kpowun jɛn Mawu na hlɔnhlɔn bɔ ye nya yɛ nyanya lɛ.—Lk 10:17.
nwtsty sín tinmɛ ɖevo lɛ dó Lk 11:5-9 jí
Xɔ́ntɔn, nya wɔxúxú atɔn nú mì: Ðò aca e ye ɖó ɖò Gbadahweji Azíi tɔn é mɛ ɔ, gbɛtɔ́ lɛ yí wǎn nú jonɔyiyi tawun, lee nùjlɛdonǔwu elɔ xlɛ́ gbɔn é. Enyi jonɔ ɔ na bo tlɛ wá ajijimɛ ɖò zǎn xóxó mɛ ɔ, jonɔyitɔ́ ɔ nɔ mɔ ɖɔ emi ɖó na na ɛ nùɖé b’ɛ na ɖu dandan, é na bo tlɛ nyí ɖɔ gan enɛ e mɛ é wá é ma nyɔ́ ǎ ɔ nɛ. É tlɛ nɔ mɔ ɖɔ é ɖò dandan ɖɔ emi na doya nú nɔzo emitɔn ɖò gan enɛ mɛ bo na nya nùɖuɖu.
Gbɔ tagba dó nú mì: Nɔzo e xó è ɖɔ ɖò nùjlɛdonǔwu elɔ mɛ é ko mlɔ́ ayǐ wɛ zɔ́n bɔ é ma ba na d’alɔ mɛ ǎ, é nyí ɖó é gɔn xɔ́ntɔn nyí wutu wɛ ǎ. Ðò hwenɛnu ɔ, xɔnu gblogblo ɖokpo géé jɛn xwé lɛ nɔ ɖó hwɛhwɛ, ɖò taji ɔ, wamamɔnɔ lɛ tɔn. Enyi xwétɔ́ ɔ na fɔ́n ɔ, é na ɖibla doya nú xwédo ɔ bǐ, kaka jɛ vǐ ɖěɖee ɖò amlɔ dɔ́ wɛ lɛ é jí.
gbè e é ma jó ǎ wu: Ðò kpaà mɛ ɔ, è sixu lilɛ xógbe Glɛkigbe tɔn e è zán ɖò fí é dó “jlɛ̌ jí ma nɔ” alǒ “hǔn ma kú.” Amɔ̌, ɖò ninɔmɛ elɔ mɛ ɔ, é ɖè kanɖodonǔwu alǒ gǎndido xlɛ́. Nya e xó Jezu ɖɔ ɖò nùjlɛdonǔwu tɔn mɛ é kú winnya alǒ jó gbè ɖò nǔ e hudo è é byɔbyɔ kɔn ǎ, bɔ é ɖɔ nú ahwanvu tɔn lɛ ɖɔ ye ɖó na nɔ xoɖɛ kpo kanɖodonǔwu kpo gbɔn mɔ̌.—Lk 11:9, 10.
23-29 JUILLET
DƆKUN MAWUXÓ Ɔ TƆN ÐÉ LƐ | LUKI 12-13
“Mi Xɔ Akwɛ Hú Gboli Mɔkpan”
nwtsty sín tinmɛ ɖevo dó Lk 12:6 jí
gboli lɛ: Xókwin Glɛkigbe tɔn strouthion nyí xókwin ɖé bɔ è nɔ zán nú xɛ kpɛví alɔkpa ɖebǔ, amɔ̌ hwɛhwɛ ɔ, gboli wɛ é nɔ dó gesí, é wɛ nyí xɛ e kpɔkwɛ hú xɛ lɛ bǐ é.
nwtsty sín tinmɛ ɖevo dó Lk 12:7 jí
ɖa nabi e ɖò ta nú mi ɔ ɖesu ɔ, Mawu tuùn bǐ: È ɖɔ ɖɔ nú è má ɖó zɛ̌nzɛ̌n ɔ, ɖa nabi e ɖò gbɛtɔ́ ɖokpo ta é hugǎn 100 000. Tuùn e Jehovah tuùn nǔ winniwinni enɛ lɛ é na ganjɛwu mǐ ɖɔ ahwanvu Klisu tɔn lɛ ɖokpo ɖokpo sín nǔ nɔ ɖu ayi mɛ nú Jehovah tawun.
Nǔ Xɔ Akwɛ Biblu Tɔn lɛ Biba
nwtsty sín tinmɛ ɖevo dó Lk 13:24 jí
Mi dó gǎn ɖesu: Alǒ “Mi ni kpó ɖò kàn ván wɛ.” Akpágbánúmɛ Jezu tɔn tɛɖɛ̌ jí ɖɔ é ɖò dandan bɔ è na w’azɔ̌ syɛnsyɛn kpo lindɔ̌n mɛtɔn bǐ kpo bo na mɔ tɛn dó gbɔn hɔn kpɛví ɔ nu. Ðò fí ɔ, wema alɔdlɛndonǔ tɔn vovo lɛ lilɛ dó “Mi dó gǎn e wu mi kpé lɛ é bǐ; Mi dó gǎn lɛ bǐ.” Xógbe Glɛkigbe tɔn agonizomai cá kàn xá xógbe Glɛkigbe tɔn ɖevo e nɔ nyí agôn é, bɔ è nɔ zán hwɛhwɛ nú wezun kínkán. È zán xógbe enɛ ɖò nùjlɛdonǔwu linu ɖò Eb 12:1 mɛ dó ɖɔ xó dó gbɛ̀ “wezun” Klisanwun lɛ tɔn wu. É lɛ́vɔ ɖó tinmɛ e gbló ada hugǎn é ɖevo lɛ ɖi ‘xwi ɖíɖí’ (Fili 1:30; Kolo 2:1) alǒ “fun” (1Ti 6:12; 2Ti 4:7). È lilɛ xógbe Glɛkigbe tɔn alɔkpa e è zán ɖò Lk 13:14 mɛ é dó ‘agbahwlɛnhwlɛn’ (1Kɔ 9:25), “ɖò gǎn dó wɛ” (Kolo 1:29; 4:12; 1Ti 4:10), kpo “fun” kpo (1Ti 6:12). Ðó fí e xógbe enɛ gosin é cá kàn xá wezun kínkán sín agbahwlɛnhwlɛn wutu ɔ, mɛɖé lɛ ɖɔ ɖɔ è sixu jlɛ́ gǎndido e sín wusyɛn dó lanmɛ nú mɛ wɛ Jezu ɖè é dó gǎn e wezunkantɔ́ ɖé nɔ dó syɛnsyɛn kpo hlɔnhlɔn tɔn lɛ bǐ kpo bo na dó ɖu ajɔ ɔ é wu.
nwtsty sín tinmɛ ɖevo dó Lk 13:33 jí
é sɔgbe ɖɔ: Alǒ “è sixu ɖi ǎ.” Nǔɖɔɖ’ayǐ Biblu tɔn ɖě ɖɔ tlɔlɔ ɖɔ Mɛsiya ɔ na kú ɖò Jeluzalɛmu ǎ có, linlin enɛ sixu ɖò gesí dó nǔ e è ɖɔ ɖò Da 9:24-26 mɛ é wɛ. Gɔ́ na ɔ, è sixu ɖó nukún ɖɔ enyi Jwifu lɛ ɖó na hu gbeyiɖɔ ɖé, ɖò taji ɔ, Mɛsiya ɔ ɔ, toxo enɛ mɛ wɛ é na nyí. Jeluzalɛmu wɛ Hwɛɖɔxɔsa Ðaxó Jwifu lɛ Tɔn sín hagbɛ̌ 71 lɛ nɔ bló kplé ɖè, enɛ wu ɔ, finɛ wɛ gbeyiɖɔ e è dóhwɛ ɖɔ ye nyí gbeyiɖɔ adingbannɔ lɛ é nɔ yì hwɛ nukɔn ɖè. Jezu sixu ko lɛ́ lin d’ayi mɛ ɖɔ Jeluzalɛmu wɛ nyí fí e è nɔ xwlé vɔsanú lɛ Mawu ɖè, bo nɔ lɛ́ hu Dindinwayixwe ɔ sín lɛngbɔví ɖè hwɛhwɛ é. Lee nǔ lɛ wá nyí gbɔn é xlɛ́ ɖɔ xó Jezu tɔn lɛ nyí nugbǒ. È kplá ɛ hɛn yì Hwɛɖɔxɔsa Ðaxó Jwifu lɛ Tɔn nukɔn ɖò Jeluzalɛmu bo ɖó kúhwɛ́ n’i. Bɔ toxo Jeluzalɛmu tɔn sín dǒ lɛ gudo wɛ “Dindinwayixwe . . . sín lɛngbɔví” ɔ kú ɖè.—1Kɔ 5:7.
30 JUILLET–5 AOÛT
DƆKUN MAWUXÓ Ɔ TƆN ÐÉ LƐ | LUKI 14-16
“Lǒ E È Dó Dó Vǐ Sunnu Ðuvanɔ ɔ Wu É”
nwtsty sín tinmɛ ɖevo lɛ dó Lk 15:11-16 jí
Nya ɖé ɖó vǐ sunnu wè: Lǒ e è dó dó vǐ sunnu ɖuvanɔ ɔ (ee è nɔ lɛ́ ylɔ ɖɔ “vǐ sunnu e bú é”) wu é sín akpáxwé ɖé lɛ tíìn bo kpé wè ǎ. É nyí ɖokpo ɖò lǒ gaga e Jezu dó lɛ é mɛ. Nǔ e jiwǔ ɖò lǒ ɔ mɛ é ɖokpo wɛ nyí lee é tinmɛ kancica e ɖò xwédo ɔ mɛ é gbɔn é. Ðò lǒ ɖevo lɛ mɛ ɔ, Jezu nɔ ɖɔ xó dó nǔ ɖěɖee ma nɔ kɛnu ǎ lɛ é jí hwɛhwɛ, ɖi jinukún vovo lɛ alǒ ayikúngban vovo lɛ, kabǐ kancica syɛnsyɛn e ɖò gǎn ɖé kpo kannumɔ tɔn lɛ kpo tɛntin é. (Mt 13:18-30; 25:14-30; Lk 19:12-27) Amɔ̌, ɖò lǒ elɔ mɛ ɔ, Jezu tɛɖɛ̌ kancica syɛnsyɛn e ɖò tɔ́ ɖé kpo vǐ sunnu tɔn lɛ kpo tɛntin é jí. Mɛ ɖěɖee ɖótó tan enɛ é gègě sixu nɔ ma ɖó tɔ́ xomɛnyɔtɔ́, wuvɛ̌sexámɛtɔ́ mɔhun. Lǒ enɛ ɖè xomɛnyínyɔ́ ɖaxó kpo wanyiyi adodwé kpo e Tɔ́ mǐtɔn jixwé tɔn nɔ ɖó nú vǐ tɔn ayikúngban jí tɔn ɖěɖee kpó ɖò kpɔ́ xá ɛ lɛ é kpo ɖěɖee zɛ gbě bo lɛkɔ wá gɔ̌n tɔn lɛ é kpo é xlɛ́.
yɔkpɔvu ɔ: Sɔgbe kpo Mɔyizi Sɛ́n ɔ kpo ɔ, nukɔngbeví ɔ nɔ yí gǔ ɔ donu wè. (Sɛ́ 21:17) Enɛ wu ɔ, enyi vǐ mɛxo e xó è ɖɔ ɖò lǒ elɔ mɛ é wɛ nyí nukɔngbeví ɔ hǔn, é ɖexlɛ́ ɖɔ yɔkpɔvu ɔ sín gǔ na nyí fofó tɔn tɔn sín vlɔɖówe nɛ.
zán dó akpà mɛ: Ðò kpaà mɛ ɔ, xógbe Glɛkigbe tɔn e è zán ɖò fí é sín tinmɛ wɛ nyí “è hɛn fúnfún (ɖò ali vovo nu).” (Lk 1:51; Mɛ 5:37) Ðò Mt 25:24, 26 mɛ ɔ, è lilɛ dó “fún.” Ðò fí ɔ, tinmɛ tɔn wɛ nyí ɖɔ è zán dó yacwé mɛ, è zán xlonɔ ɖɔhun.
é zán gbɛ̀ blíblí: Alǒ “gbɛ̀ gblégblé.” È zán xógbe Glɛkigbe tɔn e cá kàn xá ɛ bo lɛ́ ɖó tinmɛ ɖokpo ɔ é ɖò Efɛ 5:18; Ti1:6 kpo 1Pi 4:4 kpo mɛ. Ðó xógbe Glɛkigbe tɔn ɔ sixu lɛ́ ɖó linlin gbɛ̀ blíblí zinzan tɔn wutu ɔ, lilɛdogbeɖevomɛ Biblu tɔn ɖé lɛ zán nukɛgbe “ɖuvanɔ gbɛ̀ zinzan” nú gbɛ̀ alɔkpa enɛ.
na nɔ na nùɖuɖu agluza lɛ: Sɔgbe xá Sɛ́n ɔ, kanlin blíblí wɛ kanlin enɛ lɛ nyí, enɛ wu ɔ, mɛɖekpo kpo winnya kpo sín azɔ̌ wɛ enɛ nyí nú Jwifu ɖé.—Le 11:7, 8.
caroubier sín akpà: Sínsɛ́n alǒ akpà caroubier tɔn lɛ nɔ xú, bo nɔ kɔ́n, lobo nɔ ɖó sinmɛ kɔ́nɔ e nɔ vlɛ́ vɔvɔ é ɖé, bɔ sɔgbe xá tinmɛ tlɔlɔ e nyikɔ yetɔn ɖó ɖò Glɛkigbe mɛ é (kération, “zo kpɛví”) ɔ, ye xá d’emɛ lanzo ɖɔhun. Akpà caroubier tɔn lɛ kpó ɖò nùɖuɖu nyí nú sɔ́ lɛ, nyibu lɛ kpo agluza lɛ kpo wɛ ɖò fí gègě kaka jɛ égbé. Nùɖémaɖó sín gbɛ̀ e mɛ nyaví enɛ wá tɔ́n ɖè é jɛ wě ɖò gbesisɔmɛ e é ɖè bo na ɖu agluza nùɖuɖu lɛ é mɛ.—Kpɔ́n tinmɛ ɖevo dó Lk 15:15 jí.
nwtsty sín tinmɛ ɖevo lɛ dó Lk 15:17-24 jí
dó we: Alǒ “ɖò nukɔn towe.” Ðò kpaà mɛ ɔ, è zán xógbe Glɛkigbe tɔn énôpion ee tinmɛ tɔn nyí “nukɔn; ɖò nukɔn tɔn” é ɖò ali ɖokpo ɔ nú ɖò 1Sa 20:1 mɛ ɖò Septante mɛ. Ðò wemafɔ enɛ mɛ ɔ, Davidi kanbyɔ Jonatáan ɖɔ: “Hwɛ tɛ un ka hú dó tɔ́ towe?”
azɔ̌watɔ́ lɛ: Hwenu e yɔkpɔvu ɔ lɛkɔ xwè xwé é ɔ, é lin bo na ɖɔ nú tɔ́ tɔn ɖɔ é ni ma yí emi vǐ sunnu ɖé ɖɔhun ó, loɔ, é ni yí emi azɔ̌watɔ́ ɖé ɖɔhun. Mɛ mɔhun nɔ nɔ tò ɔ mɛ kannumɔ lɛ ɖɔhun ǎ, amɔ̌, é nɔ gosin fí ɖevo bo nɔ wá xò jokó nú azǎn ɖokpo kpowun hwɛhwɛ nú hwenu ɖé.—Mt 20:1, 2, 8.
bo kisi n’i kpo xomɛnyínyɔ́ kpo: È mɔ nukúnnú jɛ wu ɖɔ philéô e nyí xógbe Glɛkigbe tɔn alɔkpa ɖé, bɔ è lilɛ dó “kisi n’i kpo xomɛnyínyɔ́ kpo” é sín tinmɛ nɔ nyí “kisi” ɖò hweɖelɛnu (Mt 26:48; Mk 14:44; Lk 22:47), amɔ̌, tinmɛ e é nɔ ɖó hwɛhwɛ é wɛ nyí “yí wǎn nú” (Jn 5:20; 11:3; 16:27). Lee tɔ́ e xó è ɖɔ ɖò lǒ ɔ mɛ é dó doo nú vǐ tɔn e hwɛ tɔn lɛ vɛ́ n’i, b’ɛ lɛkɔ wá é kpo akpàkpà sɔ́ mɛ kpo gbɔn é xlɛ́ ɖɔ é ɖò gbesisɔmɛ bo na yí i.
bonu a na ylɔ mì ɖɔ vǐ ǎ: Alɔnuwema ɖé lɛ ɖɔ gɔ́ na ɖɔ: “Yǐ mì dó azɔ̌watɔ́ towe lɛ mɛ,” amɔ̌, alɔnuwema ɖejid’ewu xóxó e è mɔ ɖò agaɖanu dìn lɛ é nɔ gudo na ɖò ali gègě nu. Akɔwé ɖé lɛ ɖɔ ɖɔ è gɔ́ nukɛgbe enɛ na bonu é na dó sɔgbe xá Lk 15:19.
awu gaga . . . alɔkɛ́ . . . afɔkpa: Awu gaga enɛ nyí awu ɖé ján kpowun ǎ, loɔ, awu ɖɛkpɛɖɛkpɛ e nyɔ́ hú ɖě lɛ bǐ é wɛ, bɔya ee è kó bo nɔ dó wlí yɛ̌yi nú jonɔ é ɖé wɛ. Alɔkɛ́ e tɔ́ ɔ dó alɔ nú vǐ tɔn é xlɛ́ xomɛ e é nyɔ́ dó wǔ tɔn é kpo wǎn e é yí n’i é kpo, bo lɛ́ ɖè yɛ̌yi e é wlí nú vǐ sunnu tɔn e lɛkɔ wá é kpo tɛn e mɛ é sɔ́ ɛ ɖó é kpo xlɛ́. Hwɛhwɛ ɔ, kannumɔ lɛ nɔ dó alɔkɛ́ kpo afɔkpa kpo ǎ. Mɔ̌ mɛ ɔ, tɔ́ ɔ ɖò ɖiɖexlɛ́ nyì wɛn wɛ ɖɔ emi yí vǐ emitɔn dó xwégbe, bɔ é lɛ́vɔ ɖó acɛ ɖokpo ɔ kpo hagbɛ̌ xwédo ɔ tɔn lɛ kpo.
Nǔ Xɔ Akwɛ Biblu Tɔn lɛ Biba
nwtsty sín tinmɛ ɖevo dó Lk 14:26 jí
gbɛ́ wǎn nú: Tinmɛ gègě wɛ xógbe “gbɛ́ wǎn nú” ɔ ɖó ɖò Biblu mɛ. É sixu nyí gbè kínklán xá mɛɖé ɖó wangbɛnumɛ wu, sísɛ́ sísɛ́ mɛɖé bonu é na gbɛ́ wǎn nú mɛ ɖevo lɛ. Alǒ é sixu nyí wǎn gbigbɛ́ nú mɛɖé alǒ nú nùɖé syɛnsyɛn, b’ɛ nɔ zɔ́n bɔ mɛ ɔ nɔ nyì alɔ nú nǔwaɖókpɔ́ xá mɛ e é gbɛ́ wǎn na é alǒ nǔ ɔ. Alǒ xógbe ɔ sín tinmɛ sixu nyí wanyiyi nú mɛ ɖó bǎ ɖé mɛ. Ði kpɔ́ndéwú ɔ, hwenu e è ɖɔ ɖɔ Jakɔbu “gbɛ́ wǎn nú” Leya bo ka yí wǎn nú Hlacɛli é ɔ, ɖiɖɔ wɛ è ɖè ɖɔ é kún yí wǎn kaka ɖé nú Leya sɔ̀ Hlacɛli ó (Bǐ 29:31; Sɛ́ 21:15, nwt, tinmɛ e ɖò dò lɛ é), bɔ è zán xógbe ɔ ɖò ali ɖokpo ɔ nu ɖò wema hwexónu tɔn Jwifu lɛ tɔn ɖevo lɛ mɛ. Enɛ wu ɔ, é nyí ɖiɖɔ wɛ Jezu ɖè ɖɔ ahwanvu emitɔn lɛ ɖó na gbɛ́ wǎn nú hɛnnumɔ yetɔn lɛ kpo yeɖesunɔ lɛ kpo ǎ, mɔ̌ wiwa na sɔ́ ta Mawuxówema ɔ sín akpáxwé e kpò lɛ é. (Sɔ́ jlɛ́ dó Mk 12:29-31; Efɛ 5:28, 29, 33 wu.) Ðò ninɔmɛ elɔ mɛ ɔ, è sixu lilɛ xógbe “gbɛ́ wǎn nú” ɔ dó “yí wǎn na ɖó bǎ ɖé mɛ.”
Ba Dɔkun Jɔ Dɔkun Lɛ
7 Xà Luki 16:10-13. Nǔjikpɔntɔ́ e xó nùjlɛdonǔwu Jezu tɔn ɖɔ é zun xɔ́ntɔn lɛ ɖó ɖagbe éɖesu tɔn wu. Amɔ̌, Jezu byɔ ahwanvu tɔn lɛ ɖɔ ye ni zun xɔ́ntɔn xá Jehovah kpo emi kpo, ɖó linlin e ma nyí cejɛnnabi tɔn ǎ lɛ é wu. Wemafɔ ɖěɖee bɔ dó nùjlɛdonǔwu ɔ wu lɛ é cá “dɔkun nǔagɔwiwa” tɔn lɛ zinzan ɖó kpɔ́ xá gbejininɔ nú Mawu. Nǔ e kplɔ́n mǐ wɛ Jezu ɖè é wɛ nyí ɖɔ, mǐ sixu “nɔ gbeji” ɖò lee mǐ nɔ zán dɔkun enɛ lɛ gbɔn é mɛ hwenu e mǐ ko mɔ ye gudo é. Gbɔn nɛ̌ é?
8 É ɖò wɛn ɖɔ ali e nu mǐ na xlɛ́ ɖɔ mǐ ɖò gbeji ɖò lee mǐ nɔ zán nǔɖokan mǐtɔn lɛ gbɔn é mɛ é ɖokpo wɛ nyí ɖɔ, mǐ ni na akwɛ dó nɔ gudo nú wɛnɖagbejijlazɔ́ e wà wɛ è ɖè gbɔn gbɛ̀ ɔ bǐ mɛ, bɔ Jezu ko ɖɔ ɖ’ayǐ é. (Mat. 24:14) Ðyɔvivu ɖé nɔ nɔ Inde, bo ɖó akwɛgbá kpɛví ɖokpo bo nɔ jɔ akwɛ kpɛɖé kpɛɖé d’emɛ, enɛ byɔ ɖɔ é ni wɔn ya nú ayihundanú lɛ có, é ka wà mɔ̌. Ee akwɛgbá ɔ gɔ́ é ɔ, é bɛ́ akwɛ ɔ jó ɖɔ è ni zán nú wɛnɖagbejijlazɔ́ ɔ. Nɔví sunnu ɖé nɔ nɔ Inde, bo ɖó agɔnkɛ́gle, lobo na agɔnkɛ́ gègě azɔ̌xɔsa lilɛdogbeɖevomɛ tɔn Malayalam tɔn. Ðó é lin ɖɔ azɔ̌xɔsa ɔ nɔ xɔ agɔnkɛ́ wutu ɔ, agɔnkɛ́ nina ye tlɔlɔ na nyɔ́ hú ɖɔ é ni na akwɛ. Nùnywɛ zinzan nɛ. Mɔ̌ ɖokpo ɔ, nɔví e nɔ nɔ Grèce lɛ é nɔ na olivumi, amɔ̌ kpo nùɖuɖu ɖevo lɛ kpo xwédo Betɛli tɔn ɖò gbesisɔmɛ.