Alɔdlɛndónǔ Kplé Gbɛzán kpo Sinsɛnzɔ́ kpo Tɔn Sín Azɔ̌wema Tɔn Lɛ
4-10 FÉVRIER
DƆKUN MAWUXÓ Ɔ TƆN ÐÉ LƐ | HLƆMANU LƐ 1-3
“Kpò Ðò Ayixa Towe Kplɔ́n Wɛ”
Ayixa Ðagbe ɖé Ðiɖó Ðò Mawu Nukɔn
6 Mɛ e ma tlɛ tuùn Jehovah ǎ lɛ é nɔ mɔ ɖɔ nǔɖe lɛ tíìn bo nyí ɖagbe bɔ ɖevo lɛ nyí nǔ nyanya. Biblu ɖɔ: ‘Linlin yetɔn lɛ nɔ dóhwɛ ye hweɖelɛnu, bo nɔ jɛ ahwan ye jí hweɖelɛnu.’ (Hlɔmanu lɛ 2:14, 15) Ði kpɔ́ndéwú ɔ, mɛ gegě tuùn ɖɔ mɛhuhu alǒ ajojija nyla. Ye sixu ɖò manywɛ mɛ cobo ka ɖò tó ɖó ayixa yetɔn wɛ, enɛ wɛ nyí nǔ e nɔ zɔ́n bɔ ye nɔ tuùn nǔ ɖagbe ɖò nǔ nyanya mɛ, bɔ Jehovah sɔ́ dó xò yetɔn mɛ é. Ye nɔ lɛ́ ɖò nǔgbododó Mawu tɔn, alǒ, nǔgbo taji ɖěɖee Jehovah sɔ́ d’así nú mǐ, bɔ ye nɔ d’alɔ mǐ bɔ mǐ nɔ wá gbeta ɖagbe lɛ kɔn ɖò gbɛmɛ lɛ é xwedó wɛ.
Ayixa Ðagbe ɖé Ðiɖó Ðò Mawu Nukɔn
8 Mɛɖé lɛ lin ɖɔ tóɖiɖó ayixa mɛtɔn sín tinmɛ wɛ nyí ɖɔ è ni nɔ xwedó lee nǔ nɔ cí nú mɛ é kpowun. Ye lin ɖɔ emi sixu wà nǔ ɖebǔ e jló emi é, nú nǔ ɔ vɛ́ ko sɔgbe kpowun xá lee nǔ nɔ cí nú emi é ɔ nɛ. Amɔ̌, ɖó hwɛhuhu wɛ nɔ xlɛ́ ali lee nǔ nɔ cí nú mǐ é wutu ɔ, enɛ sixu zɔ́n bɔ mǐ zɛ gbě. Lee nǔ nɔ cí nú mǐ é sixu syɛn kaka bo wà nǔ dó ayixa mǐtɔn wu. Biblu ɖɔ: “Gbɛtɔ́ sín ayixa hizi; ayixa tɔn dá hú nǔ bǐ. È sixu gbɔ azɔn n’i ǎ; è sixu mɔ nǔ jɛ ayi tɔn mɛ ǎ.” (Jelemíi 17:9) Enɛ wu ɔ, mǐ sixu jɛ linlin jí ɖɔ nǔɖe nyí nǔ ɖagbe, adi nǔ nyanya ka wɛ. Ði kpɔ́ndéwú ɔ, hwɛ̌ cobonu Pɔlu na huzu Klisanwun ɔ, é nɔ dóya nú togun Mawu tɔn syɛnsyɛn, bo tlɛ nɔ lin ɖɔ nǔ ɖagbe wà wɛ emi ɖè. Ðò linlin tɔn mɛ ɔ, ayixa ɖagbe ɖé wɛ é ɖó ɖɔ wɛ é ɖè. Amɔ̌, é wá ɖɔ ɖò nukɔnmɛ ɖɔ: “Aklunɔ wɛ nyí mɛ e nɔ ɖɔhwɛ dó mì é.” (1 Kɔlɛntinu lɛ 4:4; Mɛsɛ́dó 23:1; 2 Timɔtée 1:3) Hwenu e Pɔlu kplɔ́n nǔ dó nǔ e Jehovah nɔ lin dó nǔ e wà wɛ é ɖè é wu é ɔ, é mɔ ɖɔ emi ɖó na ɖyɔ. É ɖò wɛn ɖɔ, hwɛ̌ cobonu mǐ na wà nǔɖe ɔ, mǐ ɖó na nɔ kanbyɔ mǐɖée ɖɔ: ‘Etɛ Jehovah ka jló ɖɔ má wà?’
9 Nú a yí wǎn nú mɛɖé ɔ, a nɔ ba na wà nǔ e na vɛ́ n’i é ǎ. Ðó mǐ yí wǎn nú Jehovah wutu ɔ, mǐ jló na wà nǔ ɖebǔ e na vɛ́ n’i é ǎ. Xɛsi e mǐ nɔ ɖi bo ma nɔ ba na dó xomɛsin nú Jehovah ǎ é ɖó na syɛn. Mǐ mɔ enɛ ɖò kpɔ́ndéwú Nɛɛmíi tɔn mɛ. É gbɔn Tokpɔngán e é nyí é sín yɛkan mɛ bo dó jɛ dɔkun ǎ. Aniwu? É tinmɛ ɖɔ “ɖó sísí e un ɖó nú Mawu ɔ wutu” alǒ xɛsi e é ɖi n’i é wutu. (Nɛɛmíi 5:15) Nɛɛmíi jló na wà nǔ ɖebǔ e na vɛ́ nú Jehovah é ǎ. Nɛɛmíi ɖɔhun ɔ, xɛsi nɔ ɖi mǐ lɔ bɔ mǐ nɔ ba na wà nǔ e na dó xomɛsin nú Jehovah é ǎ. Mǐ sixu kplɔ́n nǔ e nɔ nyɔ́ Jehovah sín nukúnmɛ lɛ é gbɔn Biblu xixa gblamɛ.—Kpɔ́n Tinmɛ E Ðò Vivɔnu É 6gɔ́ ɔ.
Nǔ Xɔ Akwɛ Biblu Tɔn lɛ Biba
w08-EG 15/6 30 akpá. 5
Nǔ Taji Ðěɖee Ðò Wema Hlɔmanu lɛ Tɔn Mɛ lɛ É
3:4. Enyi xó gbɛtɔ́ tɔn sɔ́ ta nǔ e Mawu ɖɔ ɖò Xó tɔn mɛ é ɔ, mǐ nɔ ‘tuùn ɖɔ Mawu ɔ, nǔgbo wɛ é nyí,’ bo nɔ ɖeji dó wɛn e ɖò Biblu mɛ é wu, lobo nɔ wà nǔ sɔgbe xá jlǒ Mawu tɔn. Nú mǐ nɔ ɖ’alɔ ɖò wɛnɖagbe Axɔsuɖuto ɔ tɔn jijla kpo blobló bonu mɛ lɛ na huzu ahwanvu sín azɔ̌ kpo mɛ kpo kanɖodónǔwu kpo ɔ, mǐ sixu d’alɔ mɛ ɖevo lɛ bɔ ye na wá tuùn ɖɔ Mawu ɔ nǔgbo wɛ é nyí.
w08-EG 15/6 29 akpá. 6
Nǔ Taji Ðěɖee Ðò Wema Hlɔmanu lɛ Tɔn Mɛ lɛ É
3:24, 25—Nɛ̌ “gbɛxixɔ e sín axɔ Klisu Jezu sú é” ka sixu súnsún “hwɛ e è ko hu wá yì” cobɔ é wá sú axɔ ɔ lɛ é gbɔn? Nǔɖɔɖ’ayǐ nukɔntɔn e kúnkplá Mɛsiya ɔ bɔ è wlan ɖó Bǐbɛ̌mɛ 3:15 (nwt) mɛ é jɛnu ɖò xwè 33 H.M. tɔn, hwenu e è hu Jezu dó yatín ɖé jí é. (Ga. 3:13, 16) É ɖò mɔ̌ có, hwenu e Jehovah ɖò nǔɖɔɖ’ayǐ enɛ xó ɖɔ wɛ é ɔ, é cí ɖɔ è ko sú gbɛxixɔ ɔ sín axɔ ɖò nukún tɔn mɛ wɛ ɖɔhun, ɖó nǔ ɖebǔ sixu zɔ́n bonu linlin e Mawu ɖó lɛ é na gɔn jijɛnu ǎ. Enɛ wu ɔ, kpo vɔ̌ e Jezu Klisu na wá sá ɖò nukɔnmɛ é kpo ɔ, Jehovah sixu sɔ́ hwɛ e kúnkan Adamu tɔn e ɖi nǔ nú akpá enɛ é hu lɛ é kɛ ye. Gbɛxixɔ ɔ na lɛ́ zɔ́n bɔ è na fɔ́n mɛ ɖěɖee nɔ gbɛ̀ jɛ nukɔn nú táan Klisanwun tɔn lɛ é.—Mɛ 24:15.
ZĚ HWIÐÉE BǏ JÓ NÚ MAWUXÓÐIÐƆZƆ́ Ɔ
Xóɖiɖɔ
w06-EG 1/6 12-13
Ðǒ Linlin E Ðò Jlɛ̌ Jí É
Bo na dó sixu ɖó awǎjijɛ ɔ, mǐ ɖó na nɔ ɖó linlin e ɖò jlɛ̌ jí é dó dogbó mǐɖesunɔ tɔn lɛ kpo mɛ ɖevo lɛ tɔn lɛ kpo wu. Ðò wema e mɛsɛ́dó Pɔlu wlan sɛ́dó Hlɔmanu lɛ é mɛ ɔ, é ɖɔ: “Gbɛtɔ́ lɛ bǐ wɛ hu hwɛ bɔ susu e Mawu nɔ na mɛ ɔ, ye ɖó ɖě ɖ’emɛ ǎ.” (Hlɔmanu lɛ 3:23) Susu Jehovah tɔn sín akpáxwé gegě wɛ zɛ nukúnnúmɔjɛnǔmɛ mǐtɔn wu flaflá tɔn. Kpɔ́ndéwú ɖokpo wɛ nyí xó e ɖò Bǐbɛ̌mɛ 1:31 mɛ é: “Mawu mɔ ɖɔ nǔ e emi bló lɛ bǐ ɔ, nǔ ɖagbe wɛ ye nyí tawun.” Nú Jehovah nyi kɔ kpɔ́n gudo hweɖebǔnu, lobo kpɔ́n nǔ e é bló lɛ é ɔ, é hɛn ɔ é na ɖɔ hwebǐnu ɖɔ “nǔ ɖagbe wɛ ye nyí tawun.” Gbɛtɔ́ ɖebǔ sixu ɖɔ mɔ̌ hwebǐnu ǎ. Gbeyiyi nú dogbó mǐtɔn lɛ wɛ nyí afɔ nukɔntɔn e mǐ na ɖè bo na ɖó awǎjijɛ é. Amɔ̌, é ka ko vɔ ǎ. Mǐ ɖó na lɛ́ mɔ nukúnnú jɛ linlin e Jehovah nɔ ɖó dó nǔ lɛ wu é wu, lobo yí gbè na.
Xókwín Glɛkigbe tɔn e è lilɛ dó “hwɛ” é ɔ, xókwín dodó ɖé mɛ wɛ è ɖè sín, bɔ tinmɛ tɔn nyí “hwedó nǔ e ba wɛ è ɖè é wu.” Mǐ ni ɖɔ ɖɔ gǎdatɔ́ ɖé ɖó gǎ atɔn, bo na da dó nǔɖe bá mɔ tɛn dó ɖu ajɔ ɖé. É da gǎ nukɔntɔn ɔ, bɔ é jɛ mɛtlu ɖokpo dó nǔ ɔ. É kpɔ́n nǔ ɔ tlitli cobo da wegɔ́ ɔ, amɔ̌, dìn tɔn ɔ jɛ mɛtluvlɔ dó nǔ ɔ. Dìn ɔ, é sɔ́ ayi tɔn bǐ ɖó gǎ ɖokpo e kpò n’i é jí hwɛ̌ cobo da, amɔ̌, é jɛ santimɛtlu 2 dó nǔ ɔ. Cɛ́nnyícɛ́nnyí ɖé jɛn kpò bɔ gǎ ɔ na jɛ nǔ ɔ wu, amɔ̌, é hwe d’ewu. É vɛ́ n’i tawun.
Mǐ bǐ wɛ cí gǎdatɔ́ enɛ ɖɔhun. Hweɖelɛnu ɔ, mǐ nɔ “hwedó nǔ e ba wɛ è ɖè é wu” tawun. Hwe ɖevo lɛ nu ɔ, mǐ nɔ ɖibla kpéwú, amɔ̌, é nɔ hwe kpɛɖé. É nɔ vɛ́ nú mǐ tawun, ɖó mǐ dó gǎn syɛnsyɛn có, é yì bǎ ǎ jɛn wɛ. Dìn ɔ, mǐ ni lɛ́ lɛkɔ yì gǎdatɔ́ ɔ sín kpɔ́ndéwú jí.
É lɛkɔ dɛ̌dɛ̌ bo ɖidó wǔblawúbla, ɖó é ko jló tawun bo na ɖu ajɔ enɛ. Ajijimɛ kpowun ɔ, mɛ e ɖò nukún kpé dó agbahwlɛnhwlɛn ɔ wu wɛ é ylɔ́ ɛ, lobo dlɛ́n ajɔ ɔ sɛ́dó é bo ɖɔ: “Un jló na na we, ɖó un yí wǎn nú we, bo lɛ́ mɔ ɖɔ a dó gǎn tawun.” É víví nú gǎdatɔ́ ɔ b’ɛ zɛ!
Xò tɔn mɛ gbà wɔ̌ tawun! Mɛ ɖěɖee na mɔ ‘nǔnina’ gbɛ̀ mavɔmavɔ tɔn ɖò Mawu lɔ mɛ lɛ é bǐ wɛ nǔ na cí mɔ̌ na. (Hlɔmanu lɛ 6:23) Enɛ gudo ɔ, nǔ e ye na nɔ wà lɛ é bǐ na nyí nǔ ɖagbe tawun, ye sɔ́ na hwedó nǔ e ba wɛ è ɖè é wu kpɔ́n ǎ. Ye na ɖó awǎjijɛ mlɛ́mlɛ́. Dìn hwɛ̌ ɔ, nú mǐ hɛn linlin enɛ dó ayi mɛ ɔ, mǐ na nɔ hun xomɛ dó mǐɖesunɔ kpo mɛ ɖevo lɛ kpo wu.
11-17 FÉVRIER
DƆKUN MAWUXÓ Ɔ TƆN ÐÉ LƐ | HLƆMANU LƐ 4-6
“Mawu Ðè Lee É Yí Wǎn nú Mǐ Sɔ́ ɔ Xlɛ́ Mǐ”
w11-EG 15/6 12 akpá. 5
Mawu Ðè Lee É Yí Wǎn nú Mǐ Sɔ́ ɔ Xlɛ́ Mǐ
5 Pɔlu tɛɖɛ̌ xó ɔ jí, bo bɛ́ gbɔn lě: “Hwɛhuhu ɔ, gbɛtɔ́ ɖokpo géé jí wɛ é gbɔn bo wá gbɛ̀ ɔ mɛ; mɛ enɛ wɛ nyí Adamu; hwɛhuhu ɔ ka dɔn kú wá. Enɛ ɔ, gbɛtɔ́ lɛ bǐ nɔ kú, ɖó mɛ bǐ wɛ hu hwɛ.” (Hlɔmanu lɛ 5:12) Mǐ ɖó na mɔ nukúnnú jɛ xó enɛ mɛ, ɖó Mawu bló bɔ è wlan lee gbɛ̀ gbɛtɔ́ lɛ tɔn bɛ́ gbɔn é ɖ’ayǐ. Jehovah dá Adamu kpo Ɛvu kpo. Gbɛɖotɔ́ ɔ ɖó blɔ̌ ɖò wǔ ǎ, mɔ̌ wɛ é ka lɛ́ nyí gbɔn nú tɔ́gbó mǐtɔn nukɔntɔn lɛ. Mawu dó sɛ́n ɖé nú ye, bo ɖɔ nú ye ɖɔ enyi ye gbà sɛ́n enɛ ɔ, kú wɛ é na dɔn wá nú ye. (Bǐb. 2:17) É ɖò mɔ̌ có, ye jló bo wà nǔ e dɔn wuvɛ̌ wá é, bo xwedó alixlɛ́mɛ Mawu tɔn e ɖò jlɛ̌ jí é ǎ, bɔ mɔ̌ mɛ ɔ ye gbɛ́ ɖɔ é kún nyí Sɛ́nnamɛtɔ́ emitɔn kpo Nǔbǐwukpétɔ́ emitɔn kpo ó.—Sɛ́n. 32:4, 5.
w11-EG 15/6 12 akpá. 6
Mawu Ðè Lee É Yí Wǎn nú Mǐ Sɔ́ ɔ Xlɛ́ Mǐ
6 Ee Adamu huzu hwɛhutɔ́ gudo é jɛn é wá ɖó vǐ lɛ, bo jó hwɛhuhu kpo nǔ e é jì lɛ é kpo sín gǔ dó nú ye bǐ. Ye gbà sɛ́n Mawu tɔn Adamu ɖɔhun ǎ, enɛ wu ɔ, è dóhwɛ ɖokpo ɔ lɛ ye ǎ; è ka lɛ́ dóhwɛ ye ɖɔ ye t’afɔ sɛ́n ɖé jí ǎ. (Bǐb. 2:17) Amɔ̌, Adamu sín kúnkan ɖu hwɛhuhu gú. Mɔ̌ mɛ ɔ, hwɛhuhu kpo kú kpo tíìn kaka jɛ hwenu e Mawu na sɛ́n Izlayɛli-ví lɛ é, bɔ enɛ ɖexlɛ́ nyi wɛn ɖɔ ye nyí hwɛhutɔ́. (Xà Hlɔmanu lɛ 5:13, 14.) È sixu jlɛ́ nǔ e hwɛhuhu gú ɔ jì lɛ é dó azɔn alǒ blɔ̌ e è nɔ ɖu gǔ tɔn é ɖé lɛ wu, nǔ e ka gbɔn vo ɖò enɛ mɛ é wɛ nyí ɖɔ vǐ e ɖu gǔ enɛ lɛ é bǐ sín azɔn nɔ jɛ wě dandan ǎ. Amɔ̌, kúnkan Adamu tɔn ɔ bǐ wɛ ɖu hwɛhuhu kpo nǔ e é nɔ jì lɛ é kpo sín gǔ. Kú wɛ ka nɔ wá sú ta nú nǔ enɛ lɛ bǐ. È ka na wá xógló nǔ enɛ gbè ɖokpo à?
w11-EG 15/6 13 akpá. 9-10
Mawu Ðè Lee É Yí Wǎn nú Mǐ Sɔ́ ɔ Xlɛ́ Mǐ
9 Etɛ ka nyí tinmɛ xógbe Glɛkigbe tɔn e è lilɛ dó “ɖè mǐ sín hwɛ mɛ” kpo “sɔ́ mǐ dó huzu hwɛjijɔnɔ” kpo é tɔn? Lilɛdógbeɖevomɛtɔ́ Biblu tɔn ɖé wlan xó elɔ: “Xógbe nǔjlɛdonǔwu tɔn e è nɔ zán ɖò sɛ́n linu é ɖé wɛ. É kúnkplá huzuhuzu e ɖò kancica e ɖò mɛɖé kpo Mawu kpo tɛntin é mɛ é, é nyí huzuhuzu ayi mɛ tɔn mɛ ɔ tɔn ǎ . . . Nǔjlɛdonǔwu ɔ ɖè Mawu xlɛ́ ɖi hwɛɖɔtɔ́ e jɛ ahwan mɛ e è ɖó hwɛ agɔ na, bo kplá yì hwɛgun ɖò Mawu nukɔn é ɖé jí. Mawu wá gbeta ɔ kɔn, bo na sɔ́ hwɛ kɛ ɛ.”
10 Etɛ jí “hwɛɖɔtɔ́ gbɛ̀ ɔ bǐ tɔn” e nɔ wà nǔ jlɔjlɔ é ka sixu zɔn dó, bo na sɔ́ hwɛ kɛ hwɛhutɔ́ ɖé? (Bǐb. 18:25) Wanyiyi sísɛ́ Mawu b’ɛ sɛ́ Vǐ vívɛ́ná tɔn ɖokpo ɔ dó ayikúngban jí. Mɛtɛnkpɔn lɛ, mɛkiko kpo dakaxomɛwu kpo ɖò finɛ có, Jezu wà Tɔ́ tɔn sín jlǒ mlɛ́mlɛ́. É tlɛ nɔ gbeji, kaka bo yí gbè bo kú ɖò yatín jí. (Ebl. 2:10) Jezu sɔ́ gbɛ̀ maɖóblɔ̌ tɔn dó savɔ̌, bo na dó sixu hwlɛn, alǒ xɔ kúnkan Adamu tɔn sín hwɛhuhu kpo kú kpo sí.—Mat. 20:28; Hlɔ. 5:6-8.
Nǔ Xɔ Akwɛ Biblu Tɔn lɛ Biba
w08-EG 15/6 29 akpá. 7
Nǔ Taji Ðěɖee Ðò Wema Hlɔmanu lɛ Tɔn Mɛ lɛ É
6:3-5—Etɛ ka nyí tinmɛ è ni bló baptɛm ɖò Klisu Jezu mɛ kpo è ni bló baptɛm ɖò kú tɔn mɛ kpo tɔn? Hwenu e Jehovah sɔ́ gbigbɔ mímɛ́ dó ɖè ahwanvu Klisu tɔn lɛ é ɔ, ye ɖò bǔ xá Jezu, bo huzu hagbɛ̌ agun e nyí agbaza Klisu tɔn, b’ɛ nyí Ta na é tɔn lɛ. (1Kɔ 12:12, 13, 27; Kolo 1:18) Ye bló baptɛm ɖò Klisu Jezu mɛ nɛ. Klisanwun yí ami dó ɖè lɛ lɛ́vɔ ‘bló baptɛm ɖò kú Klisu tɔn mɛ,’ é wɛ nyí ɖɔ ye nɔ sɔ́ nǔ gegě dó savɔ̌ na ɖò gbɛzán yetɔn mɛ, bo nɔ lɛ́ wɔn ya nú nukúnɖiɖó gbɛ̀ ninɔ kaka sɔyi ɖò ayikúngban jí tɔn. Enɛ wu ɔ, kú yetɔn nyí vɔsisa kú Jezu tɔn ɖɔhun, amɔ̌, kú yetɔn xɔ gbɛ̀ nú mɛ ǎ. Ye nɔ fó baptɛm enɛ e ye bló ɖò kú Klisu tɔn mɛ é bǐ mlɛ́mlɛ́ hwenu e ye kú bɔ è fɔ́n ye dó jixwé é.
w14-EG 1/7 10 akpá. 11
Nukúnɖiɖó Tɛ ka Ðè nú Tɔ́gbó Ce Lɛ?
Enyi è fɔ́n mɛ nyanya lɛ sín kú ɔ, è na zɔ́n dó nǔ e ye ko wà wá yì lɛ é wu dó ɖɔhwɛ xá ye wɛ à? Eǒ. Hlɔmanu lɛ 6:7 ɖɔ: “Ðó mɛ e kú ɔ gosin hwɛhuhu sín hlɔnhlɔn kannu.” Kú e nǔnyanyawatɔ́ lɛ na kú é na sú hwɛ e ye hu lɛ é sín axɔ. Mɔ̌ mɛ ɔ, nǔ e ye na wà ɖò fínfɔ́n sín kú yetɔn gudo lɛ é jí wɛ è na zɔn dó, dó ɖɔhwɛ xá ye, é nyí nǔ e ye ma tuùn ǎ bo wà cobo kú lɛ é jí wɛ è na zɔn dó ǎ. Nɛ̌ ye ka na ɖu lè tɔn gbɔn?
18-24 FÉVRIER
DƆKUN MAWUXÓ Ɔ TƆN ÐÉ LƐ | HLƆMANU LƐ 7-8
“A ka ‘Ðò Te, Bo Ðó Jlǒ Ðaxó’ À?”
w12-EG 15/7 11 akpá. 17
Nǔ Jehovah Ni Xlɛ́ Mɛɖesúsíninɔ Nǔgbo Ɔ Sín Ali We
17 Hwenu e Pɔlu ɖò xó ɖɔ dó mɛɖesúsíninɔ e Jehovah sɔ́ ɖó te nú mɛsɛntɔ́ tɔn ayikúngban jí tɔn lɛ é wu wɛ é ɔ, é ɖɔ: “Nǔ e è bló lɛ bǐ wɛ ɖò te, bo ɖó jlǒ ɖaxó, bo na mɔ hwenu e Mawu na ɖè vǐ tɔn lɛ xlɛ́ dó é.” Enɛ gudo ɔ, é ɖɔ gɔ́ na ɖɔ: “È na ɖè ye sín acɛ nǔhɛngbletɔ́ e hɛn ye dó hɛn gantɔ́ na ɔ tɔn mɛ gbè ɖokpo, bɔ ye na ɖó mimǎ ɖò mɛɖéesijijɛ susunɔ e Mawu ví lɛ ɖó ɔ mɛ.” (Hlɔ. 8:19-21) “Nǔ e è bló lɛ” dó gesí gbɛtɔ́ e ɖó nukúnɖiɖó, bo na nɔ gbɛ̀ ɖò ayikúngban jí lɛ é, ye wɛ na mɔ “hwenu e Mawu na ɖè vǐ tɔn lɛ xlɛ́ dó é.” Vǐ Mawu tɔn lɛ ɖiɖexlɛ́ enɛ na bɛ́ hwenu e è na fɔ́n “vǐ” enɛ lɛ bɔ ye na nyí nǔɖiɖó gbigbɔ tɔn, bo na xò kpóɖó nú Klisu lobo na ɖè nǔ nyanya sín ayikúngban ɔ jí, bá kpò “mɛ wɔbuwɔbu ɖé” nyi gbɛ̀ ɖò gbɛ̀ yɔyɔ̌ ɔ mɛ é.—Nǔɖe. 7:9, 14.
w12-EG 15/3 23 akpá. 11
Nukúnɖiɖó Mǐtɔn Ni Nɔ Hun Xomɛ nú Mǐ
11 Jehovah wɛ na “nukúnɖiɖó” gbɛtɔ́ lɛ hwenu e é dó akpá ɖɔ emi na hwlɛn mɛ sín “dan xóxó” e nɔ nyí Satáan Awoví é sín fɛn mɛ, gbɔn “kún” e sín akpá è dó é gblamɛ é. (Nǔɖe. 12:9; Bǐb. 3:15) Jezu Klisu wɛ nyí akpáxwé “kún” enɛ tɔn nukɔntɔn ɔ. (Ga. 3:16) Gbɔn kú Jezu tɔn kpo fínfɔ́n sín kú tɔn kpo gblamɛ ɔ, é bló bɔ nukúnɖiɖó e gbɛtɔ́ lɛ ɖó bo na gosin acɛ hwɛhuhu kpo kú kpo tɔn mɛ é lidǒ. Nukúnɖiɖó enɛ sín jijɛnu cá kan xá “hwenu e Mawu na ɖè vǐ tɔn lɛ xlɛ́ dó é.” Mɛ yí ami dó ɖè susunɔ lɛ wɛ nyí akpáxwé wegɔ́ “kún” ɔ tɔn. È na ɖè ye ‘xlɛ́’ hwenu e ye na xò kpóɖó nú Klisu, bo na sú kún dó nú gbɛ̀ nyanya Satáan tɔn é. (Nǔɖe. 2:26, 27) Enɛ na zɔ́n bɔ è na hwlɛn lɛngbɔ̌ ɖevo e xò ya ɖaxó ɔ zlɛ́ lɛ é.—Nǔɖe. 7:9, 10, 14.
w12-EG 15/3 23 akpá. 12
Nukúnɖiɖó Mǐtɔn Ni Nɔ Hun Xomɛ nú Mǐ
12 Kpɔ́n lee “nǔ e è ɖó lɛ é” na vo gbɔn ɖò Axɔsuɖuɖu Xwè Afatɔ́n tɔn Klisu tɔn hwenu sɔ é! Hwenɛnu ɔ, è na lɛ́ ɖè ‘Mawu sín vǐ’ e è wlí yɛ̌yi na lɛ é ‘xlɛ́’ d’eji, hwenu e ye na nyí vɔsanúxwlémawutɔ́ lɛ xá Klisu, bo na hɛn nyɔna e vɔsisa gbɛxɔnúmɛ tɔn Jezu tɔn ɖó lɛ é wá nú gbɛtɔ́ lɛ é. Ðó “nǔ e è ɖó lɛ é” nyí toví Axɔsuɖuto jixwé tɔn tɔn lɛ wutu ɔ, ye na jɛ gingǎn sín nǔ e hwɛhuhu kpo kú kpo dɔn wá lɛ é sí jí. È na ɖè gbɛtɔ́ tónúsétɔ́ lɛ “sín acɛ nǔhɛngbletɔ́ e hɛn ye dó hɛn gantɔ́ na ɔ tɔn mɛ” kpɛɖé kpɛɖé. Enyi ye kpó ɖò gbeji nú Jehovah ɖò Xwè Afatɔ́n ɔ kpo mɛtɛnkpɔn gudogudo tɔn e na bɔ dó xwè afatɔ́n ɔ wu é kpo hwenu ɔ, è na wlan nyikɔ yetɔn lɛ dó “wema-mlámlá gbɛ̀ tɔn ɔ” mɛ kaka sɔyi. (Nǔɖe. 20:7, 8, 11; Nǔɖe. 20:12, nwt) É ɖò wɛn ɖɔ nukúnɖiɖó jiwǔ ɖé wɛ!
Nǔ Xɔ Akwɛ Biblu Tɔn lɛ Biba
A ka Flín À?
Vogbingbɔn tɛ ka ɖò “ayixa mɛtɔn [sísɔ́] ɖó hwɛhuhu sín nǔ lɛ jí” kpo ‘ayixa mɛtɔn sísɔ́ ɖó gbigbɔ sín nǔ lɛ jí’ kpo tɛntin? (Hlɔ. 8:6)
Mɛ e sɔ́ ayi tɔn ɖó nukɔntɔn ɔ jí, enɛ wɛ nyí ɖó jlǒ hwɛhuhu tɔn lɛ jí, bo yí wǎn nú hwɛhuhu sín nǔ lɛ é nɔ ɖɔ xó dó nǔ agbaza tɔn lɛ jí hwebǐnu, bo nɔ sɔ́ nǔ enɛ lɛ sù. Mɛ e sɔ́ ayi tɔn ɖó wegɔ́ ɔ jí é ka nɔ bló bɔ gbɛzán tɔn nɔ junjɔn nǔ e kan Mawu kpo linlin tɔn lɛ kpo é jí; bɔ gbigbɔ mímɛ́ nɔ w’azɔ̌ dó Klisanwun enɛ jí. Nukɔntɔn ɔ nɔ kplá mɛ yì jó nú kú, bɔ wegɔ́ ɔ ka nɔ zɔ́n bɔ è nɔ mɔ gbɛ̀ kpo fífá kpo.—w16.12, wex. 15-17.
w09-EG 15/11 7 akpá. 20
Etɛ Ðɛ Towe lɛ ka Nɔ Ðexlɛ́ Dó Wǔ We?
20 Hweɖelɛnu ɔ, mǐ sixu gɔn nǔ e mǐ na byɔ ɖò ɖɛ mǐtɔn mɛ lɛ é tuùn. Pɔlu ɖɔ: “Ðó mǐ nyɔ́ ɖɛ xò lee é jɛxa gbɔn é ǎ; loɔ, [gbigbɔ] ɔ ɖesu nɔ xoɖɛ dó ta mǐtɔn mɛ kpodo azɔnwinwɛn e è ma sixu ɖɔ ǎ é kpo. Bɔ Mawu e nɔ mɔ nukúnnú jɛ ayi mɛ ɔ mɔ nukúnnú jɛ nǔ e [gbigbɔ mímɛ́] jló na byɔ ɔ wu.” (Hlɔ. 8:26, 27) Jehovah bló bɔ è wlan ɖɛ gegě dó Mawuxówema ɔ mɛ. É nɔ sè ɖɛ enɛ lɛ cí nǔ ɖɔ mǐ wɛ xò ye ɖɔhun, bɔ mɔ̌ mɛ ɔ, é sixu bló bɔ ye na sɔgbe xá jlǒ tɔn. Mawu tuùn mǐ bo lɛ́ tuùn tinmɛ nǔ ɖěɖee é zán gbigbɔ mímɛ́ tɔn, bɔ Biblu-wlantɔ́ lɛ wlan lɛ é tɔn. Enyi gbigbɔ ɔ ɖesunɔ “xoɖɛ dó ta mǐtɔn mɛ ɔ,” Jehovah nɔ sè vosisa mǐtɔn lɛ. Amɔ̌, enyi Xó Mawu tɔn má dó mǐ ganji ɔ, nǔ e mǐ na byɔ ɖò ɖɛ mǐtɔn lɛ mɛ é sixu yawǔ wá ayi mǐtɔn mɛ.
25 FÉVRIER–3 MARS
DƆKUN MAWUXÓ Ɔ TƆN ÐÉ LƐ | HLƆMANU LƐ 9-11
“Olivutín Nǔjlɛdonǔwu Tɔn Ɔ”
w11-EG 15/5 23 akpá. 13
‘Nǔnywɛ Mawu Tɔn Gɔ́ngɔ́n Lóóo!’
13 Mɛsɛ́dó Pɔlu wá jlɛ́ mɛ ɖěɖee huzu akpáxwé kún Ablaxamu tɔn tɔn lɛ é dó ala olivutín nǔjlɛdonǔwu tɔn lɛ tɔn ɖé wu. (Hlɔ. 11:21) Olivutín enɛ e è tun é nɔte nú linlin e Mawu ɖó dó akɔjijɛ Ablaxamu tɔn wu é sín jijɛnu. Ðɔ atín ɔ tɔn nyí nǔ mímɛ́, bo nɔte nú Jehovah e sɔnǔ nú Izlayɛli gbigbɔ tɔn é. (Eza. 10:20; Hlɔ. 11:16) Goto ɔ nɔte nú Jezu Klisu e nyí akpáxwé nukɔntɔn kún Ablaxamu tɔn tɔn é. Kplékplé ala lɛ tɔn nɔte nú mɛ ɖěɖee ɖò akpáxwé wegɔ́ kún Ablaxamu tɔn tɔn mɛ lɛ é “bǐ.”
w11-EG 15/5 24 akpá. 15
‘Nǔnywɛ Mawu Tɔn Gɔ́ngɔ́n Lóóo!’
15 Etɛ Jehovah ka wà bonu linlin tɔn na jɛnu? Pɔlu tinmɛ ɖɔ è cá ala e è ɖè sín olivutín gbě tɔn ɖé wu lɛ é dó olivutín e è tun é nu dó ɖyɔ tɛn nú ɖěɖee è jla lɛ é. (Xà Hlɔmanu lɛ 11:17, 18.) Enɛ wu ɔ, è cá Klisanwun yí ami dó ɖè ɖěɖee gosin akɔta lɛ mɛ lɛ é, ɖi mɛ ɖěɖee ɖò agun Hlɔma tɔn mɛ é ɖé lɛ ɖò nǔjlɛdonǔwu linu dó olivutín nǔjlɛdonǔwu tɔn ɖé wu. Mɔ̌ mɛ ɔ, ye huzu akpáxwé kún Ablaxamu tɔn tɔn ɖé. Ðò bǐbɛ̌mɛ ɔ, ye cí olivutín gbě tɔn sín ala lɛ ɖɔhun, bɔ ali ɖebǔ hun nú ye bonu ye na nyí akɔjijɛ bǔnɔ enɛ sín akpáxwé ɖé ǎ. Amɔ̌, Jehovah hun ali nú ye bonu ye na huzu Jwifu gbigbɔ tɔn lɛ.—Hlɔ. 2:28, 29.
w11-EG 15/5 25 akpá. 19
‘Nǔnywɛ Mawu Tɔn Gɔ́ngɔ́n Lóóo!’
19 Linlin e Jehovah ɖó dó “Izlayɛli Mawu tɔn” wu é jɛnu ɖò ali jiwǔ ɖé nu. (Ga. 6:16, nwt) Lee Pɔlu ko ɖɔ gbɔn é ɔ, “Mawu na hwlɛn Izlayɛli-ví lɛ bǐ gán.” (Hlɔ. 11:26) Hwenu e Jehovah ɖó é sɔgbe ɔ, “Izlayɛli-ví lɛ bǐ,” ye wɛ nyí mɛ e kpò ɖò Izlayɛli gbigbɔ tɔn mɛ lɛ é bǐ sín kplékplé, na nyí axɔsu lɛ kpo vɔsanúxwlémawutɔ́ lɛ kpo ɖò jixwé. Nǔ ɖebǔ sixu zɔ́n nú linlin Jehovah tɔn na cifo ǎ!
Nǔ Xɔ Akwɛ Biblu Tɔn lɛ Biba
w13-EG 15/6 25 akpá. 5
Nǔ Nǔgbɛnúmɛ Jehovah Tɔn Ni Jla We Ðó
5 Enyi gbɛtɔ́ lɛ ci tamɛ, bo gbɛ́ ɖɔ Zɛ̌nmɛtɔ́ Ðaxó ɔ ni ma jla emi ɖó ó ɔ, etɛ ka na jɛ? Nɛ̌ é ka nɔ zán acɛ e é ɖó é gbɔn? Enyi ko ma sɔ́ wá nyɔ́ zán nú nǔ e ba wɛ è ɖè é ǎ ɔ, lin tamɛ kpɔ́n dó nǔ e na jɛ é jí. Zɛ̌nmɛtɔ́ ɔ sixu zán dó bló azɔ̌wanú alɔkpa ɖevo, alǒ é sixu sɔ́ ɛ nyi gbě kpowun! Amɔ̌, ɖò kpaa mɛ ɔ, enyi ko ma sɔ́ nyɔ́ zán ǎ ɔ, é nɔ sín zɛ̌nmɛtɔ́ ɔ wu. Zɛ̌nmɛtɔ́ mǐtɔn tɔn ka nyí mɔ̌ kpɔ́n ǎ. (Sɛ́n. 32:4) Enyi mɛɖé ma yí gbè nú Jehovah jla ɛ ɖó ǎ ɔ, mɛ ɔ wu wɛ é nɔ sín hwebǐnu. Lee mɛɖé jó éɖée dó gbɔn é wɛ Jehovah nɔ jla ɛ ɖó gbɔn. Enyi mɛ lɛ setónú nú Jehovah ɔ, ye nɔ wá nyɔ́ zán n’i. Ði kpɔ́ndéwú ɔ, Klisanwun yí ami dó ɖè lɛ nyí “zɛ̌n e è nɔ zán nú nǔjɔnǔ . . . bɔ é kú nǔblawu na lɛ é.” Ðò alɔ ɖevo mɛ ɔ, mɛ ɖěɖee nɔ ci tamɛ, bo nɔ klán gbè xá Mawu lɛ é na wá cí ‘zɛ̌n e è nɔ zán nú nǔ yayǎ lɛ bo na sú kún yetɔn dó lɛ ɖɔhun.’—Hlɔ. 9:19-23.
it-1-F 1234 akpá. 6
Wǔhwantɔ́, Wuhwinhwan
Kanɖodónǔwu Agɔ. Mɛɖé sixu nɔ ɖókan dó nǔ wu ganji, alǒ nyí wǔhwantɔ́ ɖó hwɛjijɔ ɖé wu, bɔ nǔwiwa tɔn ka na gɔn nukún Mawu tɔn mɛ nyɔ́. Nǔ nyí mɔ̌ nú Jwifu xwè kanweko nukɔntɔn ɔ tɔn lɛ gegě. Ye nɔ ba na gbɔn nǔ e wà wɛ ye ɖè ɖò Mɔyizisɛ́n ɔ glɔ́ lɛ é gblamɛ dó huzu mɛ ɖagbe. Amɔ̌, Pɔlu ɖexlɛ́ ɖɔ kanɖodónǔwu yetɔn kún sɔgbe ó, ɖó ye ɖó nukúnnúmɔjɛnǔmɛ e sɔgbe é ǎ. Enɛ wu ɔ, ye kpéwú bo huzu hwɛjijɔnɔ e Mawu nɔ bló bɔ è nɔ nyí é ǎ. Ye ɖó na ɖ’ayi nǔwanyido yetɔn lɛ wu, bo lɛkɔ wá Mawu gɔ́n gbɔn Klisu gblamɛ, bo na huzu hwɛjijɔnɔ, lobo na lɛ́vɔ gosin hwɛ e Sɛ́n ɔ nɔ ɖó nú mɛ é sín fɛn mɛ. (Hlɔ 10:1-10) Solu Táasi tɔn lɔ ɖò mɛ enɛ lɛ mɛ, bo nɔ jɛhun dó sinsɛn Jwifu lɛ tɔn jí syɛnsyɛn, kaka bo nɔ “dóya nú agun Mawu tɔn . . . bo nɔ dó gǎn na sú kún tɔn dó.” É nɔ hɛn sɛ́n ɔ gángángán, bɔ “mɛɖé nɔ mɔ nǔjɛdo ɖé dó wǔ [tɔn] ɖò sɛ́n ɔ nyinyi sín alixo ǎ.” (Ga 1:13, 14; Fili 3:6) É ɖò mɔ̌ có, wǔ e é nɔ hwan dó sinsɛn Jwifu lɛ tɔn tamɛ é sɔgbe ǎ. É ɖó ayi ɖagbe, b’ɛ sín enɛ wu bɔ Jehovah gbɔn Klisu gblamɛ bo nyɔ́ xomɛ dó wǔ tɔn, bo lɛkɔ n’i wá sinsɛn-biblo nǔgbo ɔ li jí.—1Ti 1:12, 13.